P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa Vaľová, chceli ste do rozpravy? (Reakcia poslankyne.) Dobre, tak vás poprosím, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa. Môžete, pani Vaľová, vystúpiť. Ale nie z miesta, musíte - do rozpravy ste sa hlásili? Nech sa páči, musíte prísť. S faktickou poznámkou nemáte na koho reagovať, pretože došlo len k uvedeniu návrhu zákona. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, v tom momente sa to objavilo, keď som ukončieval, viete dobre, že niekedy reakčný čas je naozaj taký, že sa stane, že sa objaví to meno v krátkom čase po tom, ako vyslovím tú vetu. Ale, tak idete, pani poslankyňa?

Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja si vážim teda návrhy pani poslankyne Gibalovej, ktorá ten zákon o sociálnej pomoci sa snaží stále ako zlepšiť, len by som chcela k tomu povedať, že ako predtým na minulej schôdzi, alebo na predminulej, dávala takisto pozmeňujúci návrh, chcela by som povedať, že je potrebné prerokovať všetky tieto veci s vyššími územnými celkami, pretože vlastne sa ich to dotýka. A takisto by som chcela povedať, že tento zákon bude v treťom štvrťroku otvorený. A ako sme to povedali pred dvomi národnými schôdzami, tak takisto chcem povedať, že tento zákon sa pripravuje a v treťom štvrťroku bude ako taký, celý sa pripravuje a v celom rozsahu bude upravený.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Sabolová? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Práve k procedúre, pán predseda, ešte. Skutočne, ak poslanci chcú vystúpiť, vedia sa prihlásiť načas, presne to bolo isté s pánom Švidroňom pri vysokoškolskom zákone. Teraz pani Vaľová. Proste bolo by dobré, keby aj poslanci koalície sa naučili prihlásiť vtedy, keď chcú reagovať.

Druhá konkrétna poznámka už na pani poslankyňu. Ako nevidím dôvod, vy veľmi dobre viete, pani poslankyňa Vaľová, že pani poslankyňa Gibalová niekoľko rokov komunikuje s vyššími územnými celkami, veľmi dobre poznajú jej názory, ale my sme legislatívci a my môžeme určiť presné pravidlá na to, akým spôsobom budeme, chceme financovať sociálne služby, akým spôsobom treba upraviť zákon, aby bol jasný aj pre vyššie územné celky. A pripravovaná novela zákona, o ktorej hovoríte, minimálne rok hovoríme o pripravovanej novele zákona o sociálnej pomoci, ale zatiaľ som nepočula nijaký koncepčný návrh z vašej strany, akým spôsobom chcete garantovať, aby neštátne subjekty mali istotu pri napĺňaní zákona o sociálnej pomoci v zmysle tých právnych predpisov a príloh, ktoré sú tam. A myslím si, že to je len jednoznačný výklad podľa toho, čo pani ministerka na hodine otázok pred časom predniesla, kde potvrdila všetky slová, ktoré pani poslankyňa dnes dáva do zákona, ako by to malo byť, a preto si myslím, že podpora tejto novely zákona by bola skutočne aj s vládnou koalíciou len potvrdením slov pani ministerky Tomanovej z hodiny otázok.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Radičová, nech sa páči, faktická poznámka.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Chcem len potvrdiť slová pani poslankyne Sabolovej. Naozaj pani ministerka Tomanová vyslovila úplne rovnaké riešenie pre túto tému, myslím si, že je akútne potrebná. Čakať na, i keď komplexnú novelu zákona k sociálnym službám a sociálnej pomoci, si myslím, že pre tento prípad nie je nevyhnutné, že sme to schopní urobiť okamžite.

A posledná poznámka. Vyššie územné celky rovnako ako samosprávy na výkon istých kompetencií dostali decentralizované aj finančné prostriedky, preto je úplne namieste regulovať a legislatívne upravovať spôsob využívania týchto finančných prostriedkov.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte aj pán poslanec Kahanec, nech sa páči a končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja len úplne krátku poznámku k tomuto problému, keďže poznám pomery napr. v Prešovskom samosprávnom kraji, čo sa týka týchto vzťahov o sociálnej pomoci, o opatrovateľskej službe, a viem veľmi dobre, že nie sú celkom jasne tieto vzťahy vyšpecifikované a dané zákonom a dochádza potom k problémovým výkladom a dochádza aj k problémovým prijatiam uznesení, či už na úrovni komisií vyššieho územného celku, alebo aj pri schvaľovaní uznesení na zastupiteľstve vyššieho územného celku. Tak chcem podporiť tieto veci, aby boli jasne zadefinované v zákone. A ako tu spomínala moja kolegyňa pani poslankyňa Sabolová, tak hovorila, že tieto veci nie sú dotiahnuté v súčasnom zákone a je otázka, kedy budú dotiahnuté v budúcom zákone. Preto sa pripájam k podpore tohto návrhu. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja už len k pánu Kahancovi. Ste ma prekvapili, čo ste teraz povedali. Ja som poslankyňa vyššieho územného celku a máte tam 45 poslancov SDKÚ, KDH, ak nemajú jasné uznesenia, jasné rozhodnutia, kde dochádza k pochybeniam, tak som prekvapená, tak si myslím, že teraz niečo rozprávate do svojich radov.

P. Paška, predseda NR SR: Uzatváram rozpravu. Ešte predtým, ako sa spýtam pani navrhovateľky a pani spravodajkyne, dovoľte len krátku reakciu.

Pani poslankyňa Sabolová, za tých 10 mesiacov, čo vediem Národnú radu, sa neraz stalo, že, pretože nepatrím k ľuďom, ktorí v tomto prípade vykladajú rigidne niektoré predpisy, akým je aj rokovák, že som dával slovo či už pri prihlásení sa s faktickou poznámkou, alebo do rozpravy, aj niekedy po tom, ako som formálne uzatvoril možnosť. Je faktom, že reakčné časy niekedy aj technického zariadenia, je sekunda, dve po tom, ako sa vysloví tá čarovná formula.

A ešte jedna poznámka, prišlo by mi to obzvlášť v situácii, keď je dobré, ak vznikne akýkoľvek priestor na diskusiu, obrať kohokoľvek o možnosť vyjadriť sa. Nie je to a nebude to môj spôsob. Takže nemám pocit, že by som porušoval rokovací poriadok.

Nech sa páči, pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len krátko by som chcela zareagovať k faktickým poznámkam.

Áno, uvedomujem si, pani kolegyňa Vaľová, že sa pripravuje, však sme to počuli, nový zákon o sociálnych službách, ale veľmi dobre viem z terénu, že, a to mi môžu potvrdiť mnohí, ktorí sedia v tomto parlamente a buď boli zaangažovaní, alebo sú sami poskytovateľmi, alebo majú blízke osoby, ktoré sú poskytovateľmi, že tieto zariadenia krvácajú, a dobré, kvalitné zariadenia, ktoré fungujú už 10, 14 rokov, častokrát sú už na pokraji síl s financovaním základných vecí.

Uvedomujem si aj to, že veľmi často sa stretávame s nejednoznačným znením alebo s medzerami v zákone, ktoré aj napriek veľmi úprimnej snahe vytvoriť v legislatívnom procese kvalitný predpis prejavia sa nedostatky až po uvedení do praxe. A myslím si, že táto moja novela je taká apolitická a je zameraná tak pomôcť ľuďom, že nemali by ste mať problém ju podporiť veľkoryso do prijatia účinnosti nového zákona, lebo sa tým zachránia nielen klienti, ale sa tým zachránia aj pracovné miesta. A ide o stovky pracovných miest a o stovky klientov na celom Slovensku.

Srdečne ďakujem za podporu pani poslankyni Radičovej aj Sabolovej, nebudem to, samozrejme, komentovať, je to tak, ako to povedali, tak to aj ja vidím a cítim.

A ešte raz vás prosím, dámy a páni z vládnej koalície, urobte gesto voči občanovi a podporte túto novelu zákona o sociálnej pomoci. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Pán predseda... Dve kratučké poznámky k tomu, čo tu odznelo.

Podporím a celý náš klub podporí návrh novely zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Gibalová. V tejto Národnej rade je viac poslancov, ktorí v minulosti a ktorí v súčasnosti pôsobia vo vyšších územných celkoch ako poslanci a dokonca pracujú aj v sociálnom výbore. Myslím si, že každý poslanec, ktorý sa venuje tejto problematike, vie a pozná tento zákon, ale vie a pozná aj to, ako sa jednotlivé vyššie územné celky chovajú práve k týmto subjektom, o ktorých je tu reč. Ako "sa chovajú" - ja to dávam do úvodzoviek, pretože už teraz neexistuje štátne a neštátne, ale, žiaľbohu, táto ideológia je vžitá aj dnes -, ako sa chovajú k tým subjektom, ktoré chce riešiť pani poslankyňa týmto pozmeňujúcim návrhom.

A na margo toho, že je tu poslanecká iniciatíva vtedy, keď sa pripravuje zákon, a podľa legislatívneho plánu v septembri by mala byť v Národnej rade predložená predloha zákona o sociálnych službách. Nuž len pre ozrejmenie pamäti, na tejto schôdzi prerokovávame zákon o kolektívnom vyjednávaní a vo februári pred dvoma mesiacmi sme nepriamou novelou riešili zákon o kolektívnom vyjednávaní (zákon o tripartite), tak len aby sme na tieto veci nezabúdali aj vtedy, keď ide o koaličných poslancov.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj navrhovateľke.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 265. Návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 285.

Pán poslanec, nech sa páči, odôvodnite svoj návrh.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milá pani Vaľová, chceli ste odísť... (Reakcia poslankyne.) Vy ste okomentovali v rozprave predchádzajúci návrh mojej kolegyne Moniky Gibalovej a vždycky tak čarovne začínate, návrhy, ktoré podávajú opoziční poslanci, že je to síce zaujímavý návrh, je to síce potrebný návrh, ale treba komplexne riešiť túto problematiku a nemôžeme to iba tak tými čiastkovými návrhmi a teraz, proste treba počkať, kým to vláda urobí. Pani kolegyňa, ak, samozrejme, takto hovoríte preto, aby ste potom povedali alebo nakoniec aj tak návrh toho zákona nepodporili.

Ja teraz možno predbieham, ale predpokladám, že budete rovnako reagovať aj na mňa, lebo tak ako kolegyňa Gibalová chcela zlepšiť zákon o sociálnej pomoci, tak ja s kolegom Šimkom chcem zasa zlepšiť zákona o sociálnom poistení. Ale to, čo vy hovoríte o tej komplexnosti a o tej potrebe počkať, tak vám chcem pripomenúť, že ja som, každý mesiac takto prichádzame s návrhmi, v septembri som navrhoval s kolegami novelu zákona o službách v zamestnanosti a vtedy ste rovnako, aj pani ministerka hovorila, že pripravíte komplexný návrh. Pán predseda už vedie parlament desať mesiacov, dnes je máj a do dnešného dňa takú komplexnú novelu ste nepripravili a ani neviem, že by ste pripravovali.

Chcem tým povedať, že istým spôsobom vy paralyzujete život v krajine v niektorých oblastiach, pretože je našou povinnosťou reagovať na veci, ktoré sa objavili, vyskytli a nemožno ich nijako inak opraviť, iba zmenou zákona. A či to je čiastková úprava, alebo úplne drobná, malá, to je dnes vedľajšie. Veď sme tento týždeň rokovali o novele pána ministra vnútra, zákon o policajtoch, myslím to bolo, a to takisto bol dvojstranový zákon, dokonca v skrátenom konaní. Ak je to potrebné, ak život ukáže, že treba meniť zákon, veď na to sme tu. Takže vaše slová vyznievajú skôr pokrytecky, a preto ja by som vás poprosil, keby ste si našli iný argument, ak chcete byť proti návrhu, ktorý predkladám teraz s kolegom Šimkom.

Cieľom tohto návrhu je odstrániť niektoré neodôvodnené tvrdosti zákona, ktoré prináša aplikačná prax. Je to úloha zákonodarcu sledovať, vyhodnocovať a následne aj korigovať negatívne dôsledky z pôsobenia právnych noriem.

Prvá zmena, ktorú navrhujeme, týka sa duplicitnej povinnosti fyzických osôb platiť povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. K tomuto duplicitnému poisteniu prichádza vtedy, ak dobrovoľne poistená osoba sa zamestná a vznikom pracovného pomeru vzniká automaticky povinnosť nemocenského, dôchodkového i poistenia v nezamestnanosti, ale na druhej strane nezaniká povinnosť platiť toto poistenie z prvého dôvodu. Výsledkom toho sú početné prípady zistených nedoplatkov na poistnom od "dobrovoľne poistených osôb" a sú to rádovo desaťtisíce. Ja mám aj taký list, kde matka, ktorá sa sama stará o dve deti nezaopatrené a má zaplatiť 56-tisíc korún, lebo to od nej vymáha Sociálna poisťovňa a na súde prehrá, pretože súd rozhoduje podľa platnej legislatívy, a táto osoba, pre ktorú je to vážny problém, musí zaplatiť, hoci to ona nepovažuje za potrebné. Pretože výkaz o tom, že ona platí ako zamestnanec, keďže sa zamestnala, a že aj ona, aj jej zamestnávateľ platí všetky tieto povinné poistenia, tak je to duplicitné a zbytočné, najmä teda, že si to ona aj neželá.

Navrhujeme, aby sa vznik, uzavretie pracovného pomeru, kedy vzniká povinné poistenie, považovalo za zánik dobrovoľného poistenia, ak na tom fyzická osoba netrvá v explicitne vyjadrenej žiadosti. Obdobne je to dnes riešené v zákone v prípadoch prerušenia povinného poistenia z iných dôvodov, napríklad neplatené voľno, rodičovská dovolenka, výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, neospravedlnená neprítomnosť v práci a podobne. Toto prerušenie povinného poistenia sa posudzuje ako zánik povinného poistenia.

Druhá navrhovaná zmena sa týka úpravy podmienok, keď zaniká nárok na vdovský dôchodok. V § 74 sú stanovené podmienky nároku na vdovský dôchodok, ktorý je opodstatnený tým, že zohľadňuje predchádzajúcu pracovnú činnosť, ale i pretrvávajúce vyživovacie povinnosti či zdravotné problémy poberateľov. Uzavretím nového manželstva sa tieto dôchodkové nároky rušia. Toto právom mnohí občania považujú z viacerých dôvodov za neodôvodnené a nespravodlivé. Starší, chorí a osamelí ľudia uzavretím nového manželstva často riešia svoju nepriaznivú situáciu aj v prospech spoločnosti, keď sa takto môžu vyhnúť prežívaniu staroby v ústavnom zariadení.

Navrhujeme preto doplniť nové ustanovenie, ktoré určuje, za akých okolností nezaniká nárok na vdovský dôchodok uzavretím nového manželstva, a to napríklad starostlivosť o nezaopatrené dieťa, invalidita z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dovŕšenie dôchodkového veku.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet a verejné financie, ak nerátame zníženie výdavkov napríklad z dôvodu zbytočných súdnych sporov. Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia kvality života občanov i medziľudských vzťahov.

Ďakujem za podporu tohto návrhu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Brocka, za vystúpenie ako navrhovateľ.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, prosím pani poslankyňu Janku Vaľovú, aby nás oboznámila so stanoviskami výborov alebo so svojím ako spravodajkyne. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spravodajca určený gestorským výborom v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky konštatujem a podávam v prvom čítaní túto spravodajskú správu.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Cieľom návrhu zákona je odstránenie niektorých neodôvodnených tvrdostí zákona, ktoré prináša aplikačná prax. Prvá zmena sa týka povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v zamestnanosti. Druhá sa týka úpravy podmienok vdovského dôchodku. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 285 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona (tlač 265) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, poprosím zaujať miesto.

Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás, vážené kolegyne, kolegovia, informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pani spravodajkyni a prerušujem, alebo chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? No nech sa páči, rozprava nebola, čiže ešte nejaké iné informácie, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán kolega... (Reakcie z pléna.) Môžem ako spravodajca sa vyjadriť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážení kolegovia, poprosím, skúsim to zvládnuť sám z tejto pozície v zmysle rokovacieho poriadku, poprosím o pokoj v sále. Pani spravodajkyňa požiadala o slovo ako v záverečnej reči, takže, nech sa páči, zistíte veľmi rýchlo, k čomu sa chce vyjadriť.

J. Vaľová, poslankyňa: K predmetnému návrhu zákona z hľadiska vecnej pôsobnosti sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia uvádzam: zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa rušila možnosť dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v zamestnanosti pre fyzickú osobu po dovŕšení 16. roku veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Fyzickej osobe, ktorá podlieha povinnému poisteniu, sa umožnilo, aby popri povinnom poistení mohla súčasne používať alebo využívať aj dobrovoľné poistenie. Navrhovanou právnom úpravou, t. j. zánikom dobrovoľného poistenia pri vzniku povinného poistenia, by sa fyzickej osobe neumožnilo súbežné poistenie, a tým zvyšovanie vymeriavacieho základu, ktorý je rozhodujúci pre určenie dávok, pričom zásadný význam má najmä pri určení dôchodkovej dávky.

Po druhé. Navrhovaná právna úprava týkajúca sa zákona na vdovský dôchodok je v rozpore s účelom tejto dôchodkovej dávky, ktorá spočíva v pomoci žene k vyrovnaniu životnej úrovne bezprostredne po zániku manželstva v dôsledku úmrtia manžela a za určitých ustanovených podmienok čiastočne kompenzuje stratu jeho príjmu. Uzavretím nového manželstva žena prestáva byť vdovou. Definitívne zanikajú všetky vzťahy po prvom alebo skoršom manželovi. Pri opakovanom uzavretí manželstva a následnom ovdovení v zmysle navrhovanej právnej úpravy môže dochádzať k situácii, keď jedna vdova by sa stala poberateľkou niekoľkých vdovských dôchodkov.

Z uvedených dôvodov s predloženým návrhom zákona nemôžem súhlasiť, pretože súčasne nesúhlasím aj s tvrdením, že zákon nebude mať žiaden dopad na verejné financie, a to by som pána navrhovateľa potom porosila, aby to nejako vyčíslil.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Máme teraz trošičku kolíziu. Faktom je, pani spravodajkyňa, že s týmito informáciami bolo potrebné vystúpiť v rámci rozpravy. Len, pán navrhovateľ, ja som uzavrel rozpravu. Je problém. Tak ma... (Reakcia na navrhovateľa.) No, porušíme rokovací poriadok. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Môžem aj súkromne mimo rozpravy. Pani kolegyňa, ja som len citoval aj stanovisko ministerstva financií k tomuto návrhu zákona. Naozaj z prijatia zákona nevznikne žiaden dopad na verejné financie. Ale dovysvetlím vám to mimo mikrofónu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne. Vážený pán spravodajca, ďakujem váženej pani spravodajkyni. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2005 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tlač tohto návrhu má č. 292, návrh na prerokovanie vo výboroch pod č. 287.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Sabolovej, aby návrh zákona uviedla.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem svoje slovo niekoľkými krátkymi systémovými tézami.

Hlavnými východiskami, z ktorých vychádza politika Kresťanskodemokratického hnutia v oblasti zdravotníctva, sú navzájom súvisiace podmienky stanovenia reálnej potreby zdravotnej starostlivosti, určenia jej reálnej ceny a zabezpečenia jej žiaducej a reálnej kvality. Súvisiacou podmienkou je aj stanovenie sociálnej únosnosti občana pri jeho finančnej spoluúčasti. Tieto základné východiská musia vytvoriť rovnováhu medzi osobnou zodpovednosťou, solidaritou a zdravotníckou politikou štátu pri zachovaní dostupnosti a rovnocennosti prístupu k zdravotnej starostlivosti pre každého občana Slovenskej republiky.

Toľko je úvodná téza aj z toho programu, s ktorým sme išli do tohto parlamentu. Určenie reálnej ceny zdravotnej starostlivosti môžeme vidieť v minimálnej cene každého relevantného výkonu alebo postupu ako mernej jednotky, ktorá sa stanoví na základe vypracovanej metodiky a ktorej súčasťou bude aj hodnota práce. Musím konštatovať, že aj za roky dozadu, aj v súčasnom období sa táto reálna cena práce zdravotníckeho pracovníka, reálna cena výkonu nestanovila a prečo predkladám aj tento návrhu zákona.

Chcem pripomenúť, že je to nielen súčasť programového vyhlásenia vlády, za ktorý zodpovedá táto vláda a strana SMER, ktorá riadi tento rezort, ale predkladám ho aj preto, lebo aj Kresťanskodemokratické hnutie hovorilo, že systém zdravotníctva bez zásadných zmien, reštrukturalizácie, redukcie a všetkých tých vecí, ktoré vo všeobecnosti hovoríme, nie je možné dofinancovať bez toho, aby sme nezvýšili aj odvodovú povinnosť štátu za svojich poistencov. Toľko k tej všeobecnej časti.

Predložená novela zákona je veľmi krátka. Je to jeden paragraf, ktorým chcem riešiť nesystémový prvok, ktorý ešte v septembri minulého roku sa zaviedol vládnym návrhom zákona, ktorý sme schválili a bol účinný na 4 mesiace na skúšobnú dobu, pokiaľ dôjde k optimalizácii, redukcii, reštrukturalizácii. Bohužiaľ, dnes je máj a my sme objektívnu správu o reštrukturalizácii systému zdravotníctva nevideli.

Navýšenie finančných prostriedkov za poistencom štátu zo 4 na 5 % vymeriavacieho základu na neobmedzený čas je potrebný aj preto, že vzniká veľký rozdiel vo financovaní a odvodových povinnostiach zamestnancov, ktorí platia do solidárneho systému oveľa viac ako štát za svojich poistencov, ktorých - tak ako mám v dôvodovej správe - aj chorobnosť, ale keďže ministerstvo financií je ako rezort, ktorý by sa mal vyjadrovať len k financiám a nie k tomu, či hovorím o chorobnosti, a k vecnej stránke zákona, bohužiaľ, stáva sa v poslednom čase, že ministerstvo financií skoro ku všetkým poslaneckým návrhom zákona dáva svoj výklad k vecnej stránke a nie k stránke rozpočtu. Čiže nielen ide o chorobnosť, ale sami dobre vieme, že deti, dôchodcovia, nezamestnaní je skupina ľudí, ktorí najviac navštevujú zdravotnícke zariadenia poskytovateľov, a tým najviac odčerpávajú zdroje, možno niekedy objektívne, možno niekedy nie celkom objektívne, zo systému. A treba tento prepad alebo tú spoluúčasť, tú solidárnosť, ak štát garantuje aj z ústavy zdravotnú starostlivosť, treba, aby ju aj dofinancoval za svojich poistencov primeraným spôsobom.

Ak je na to iný názor, už vládna koalícia mala ísť v programovom vyhlásení vlády do zmeny systému. Nikto im v tom nebránil. Ale keďže lepší systém, ako dnes zrejme funguje, neboli schopní ponúknuť, aj programové vyhlásenie vlády hovorí v kapitole zdravotníctva na dvoch stranách skutočne len o nejakých kozmetických úpravách.

Chcem sa ešte vrátiť k minuloročnej novele zákona o zdravotnom poistení, kde v dôvodovej správe a v dopade na štátny rozpočet ministerstvo konštatovalo tie dopady, a keď si, páni kolegovia, nájdete tú dôvodovú správu a prečítate financovanie a finančné prostriedky na rok 2007, 2008 a 2009, zistíme, že po štvormesačnej skúšobnej dobe s navýšením za poistencov štátu na budúci rok, na ďalších 8 mesiacov a na rok 2009 nám prostriedky v zdravotníctve klesajú s odvodovou povinnosťou štátu, ak ju zachováme na 4 %, pričom vieme, že reálne valorizácia výkonov, miezd, prevádzkové náklady a všetky nároky v systéme zdravotníctva stúpajú. Čiže veľmi zlá úvaha už zo septembra minulého roku pritom, že skúsime na 4 mesiace, potom uvidíme. Sami dobre viete z médií, z rokovania vlády, že boli predložené varianty na riešenie v systéme zdravotníctva. Jedna z nich je aj navýšenie za poistencov štátu zo 4 na 5 %.

Keďže v druhom mojom predloženom návrhu zákona o poskytovateľoch nechcem hovoriť už všeobecnejšie o dopade a o tých niektorých problémoch v systéme zdravotníctva, v tejto mojej predkladacej správe načrtnem niekoľko tém: prečo to navýšenie za poistencov štátu, prečo treba dofinancovať systém, a to nehovorím, že ho netreba optimalizovať, reštrukturalizovať, rušiť.

Prvú poznámku som povedala, že je dlhodobo veľmi nízky odvod za poistencov štátu, ako je odvod za samotných zamestnancov. Reálne ceny výkonov, ktoré neboli minimálne 5-6 rokov valorizované a ktoré majú vplyv a dopad na mzdy v zdravotníctve, je nutné stanoviť katalóg výkonov, ktorý bude mať aj ceny. My vieme dobre, že rezort pozastavil prácu komisie na katalógu výkonov. Dnes máme katalóg výkonov, ktorému chýbajú niektoré časti tela v katalógu. Máme katalóg výkonov, ktorý nehovorí však o cenách, čiže o nejakých štandardoch, na základe ktorých vieme určiť, či je, alebo nie je dofinancovaný systém, a preto by bolo potrebné, aby bol jasne zadefinovaný rozsah na základe týchto výkonov, ktorý bude hradený - a tu si treba úprimne povedať - z verejného zdravotného poistenia a ktorý bude musieť byť možno aj v princípe hradený poistencami v primerane únosnej sociálnej miere.

Na základe zvýšenia a navýšenia percent zo 4 na 5 zreálnime aj cenu práce a vlastne bude možný tlak dnes zamestnancov na svojich zamestnávateľov bez ohľadu na štátne a neštátne subjekty zmierniť a pomaličky upravovať aj mzdy v rezorte zdravotníctva. Na základe toho, že bude navýšenie odvodov a že tie poisťovne budú mať určitým spôsobom aj viac finančných prostriedkov, bude tu slobodná voľba výberu poisťovne, nastane istá súťaž a tu je už len na rezorte zdravotníctva, ak si myslí, že je slabá kontrola týchto verejných zdrojov, treba zlepšiť prácu revíznych lekárov, rozšíriť kompetencie Úradu pre dohľad, ktorý môže ustrážiť zdroje, ak sa nám zdá, že unikajú v zdravotných poisťovniach na nejaké iné účely ako na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Navýšenie je potrebné aj preto, lebo treba zrovnoprávniť postavenie štátnych a neštátnych zariadení. Štátne zariadenia dnes aj v minulosti oddlžilo ministerstvo zdravotníctva, dofinancovalo, dalo kapitálové výdavky. Neštátne zariadenia sú financované jednozdrojovo, nikto ich neoddlžuje, nikto im nedá na kapitálové výdavky, a ak nebudú dofinancované z navýšenia prostriedkov, nebudú mať na reálne potreby prevádzkové či mzdové. Tak ako som hovorila, že ak chceme ustrážiť financovanie, treba možno posilniť niektoré kompetencie Úradu pre dohľad, ktorý by mohol vstúpiť aj nejakými kontrolnými zákonnými mechanizmami do využívania prostriedkov v poisťovniach, ale toto je problém rezortu. Recept im nedáme, keď budeme vládnuť, potom budeme robiť podľa týchto receptov.

A chcem ešte povedať pri tých finančných prostriedkoch, pretože aj včera na hodine otázok zaznelo, že zdravotné poisťovne vykázali zisky, ktoré neboli použité do verejného zdravotníctva. Ak vykázali zisky či hospodársky výsledok, lebo treba si dať veľkú otázku, či vie rezort a či vedia aj samotné poisťovne povedať, čo je vlastne ten zisk, čistý zisk, myslím si, že to nikto nedefinoval v tom systéme zdravotníctva. A ak majú väčšie zisky, ako si myslíme, že sú objektívne, a strašne veľa rečí v posledných 2-3 mesiacoch dozadu bolo, prečo rezort, pán premiér nedali trestné oznámenie na niekoho, kto porušil hospodárenie s verejnými zdrojmi? Dodnes je pokoj a zistili sme, že aj štátne poisťovne majú hospodárske pozitívne výsledky, aj neštátne. Čiže ako niekedy tých slov sa vyriekne viac, ako potom sa dajú reálne hodnotiť a kvalifikovane posúdiť. A ak sa nám zdá, že sa prostriedky plytvajú, zvýšime kontrolný mechanizmus.

Ak sa trošku lepšie pozrieme aj do oblasti poskytovateľov, nebudem to hovoriť už pri tom ďalšom zákone, na to, aby mohli fungovať a aby, niekedy možno je to viac kriku ako reálnych potrieb, ale na to, že je strašne veľa nadlimitných výkonov, ktoré neboli dofinancované z poisťovní a boli reálne vykonané, len je možno niekedy na poistencoch, že oni svoju potrebu zložia na poskytovateľa, ale že ich výkony, ktoré im boli vykonané, im nikto neuhradil alebo neuhradil ich lekárovi, to už niekedy nás pacientov ako netrápi, pričom my sme tí, ktorí prispievame do systému. Čiže už dnes aj práve tým, že máme strašne veľa výkonov, ktoré boli vykonané, urobené, nadlimitné výkony boli v poisťovniach hodené vlastne cez palubu a neboli dofinancované. Aj to samo nasvedčuje o tom, že treba ten systém dofinancovať.

Ak hovoríme dnes, to sú aj slová opozície, že najväčšou čiernou dierou v zdravotníctve sú štátne subjekty a štátni poskytovatelia, poviem, čiastočne to môže byť pravda. Ale treba úprimne povedať, že aj tam sú objektívne dôvody, väčšinou tie koncové nemocnice, ktoré sú nehospodárne, kde nemocnica, ktorá musí zaplatiť základné - vodu, teplo, plyn - prevádzkové náklady, musí uhradiť odvody, ešte nezačne liečiť a nemá už zdroje na to, aby mohla, poviem, aj možno upraviť zdroje zdravotníckym pracovníkom. Bez ohľadu na to, že zdravotníci vedia, že aj tam sú problémy. Ale mnoho neštátnych poskytovateľov a tých nemocníc, ktoré prešli transformáciou, napriek tomu, že sa vyrovnali v minulom období s dlhom, dnes tvoria dlh preto, že sú nedofinancované, že nie je dostatok zdrojov na pokrytie výkonov, ktoré reálne boli vykonané.

O zisku som hovorila.

Ak je, ešte raz nebudem hovoriť, čas, jediná príležitosť na to, aby sme hovorili o téme zdravotníctva.

Ak sme hovorili, že zisk je veľký a pán minister včera opäť hovoril o réžii v poisťovniach, prečo vládna koalícia nenavrhla zníženie režijných nákladov, a tým sme mohli obmedziť tvorbu zdrojov, ktoré sa používajú podľa vládnej koalície na iné účely. Ak pán minister včera hovoril o zisku a o režijných nákladoch, treba povedať, že percentá veľa nepovedia, lebo 5-6 %, 7 v poisťovni neštátnej je na počet poistencov počet zdrojov v objeme finančných prostriedkov oveľa nižší, ako možno nižšie percento vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Spoločnej zdravotnej poisťovni na raz taký balík poistencov, je oveľa vyšší výdajný, režijný výdavok.

Čiže je potrebná reštrukturalizácia, je potrebné rušenie, redukcia, ale to, čo je dôležité a čo pán minister na základe tej skúšobnej doby štvorročnej alebo rezort nepripravil, je jasná sieť, regionálne garantovaná zdravotná starostlivosť aj v zmysle odporúčaní WHO, kde pacient nemusí z regiónov chodiť za každou zdravotnou starostlivosťou len do veľkého celku, tak ako to zaznelo aj na výbore, budú pacienti cestovať do Bratislavy, stúpnu iné režijné náklady. A chcem povedať, že dnes už možno povedať, v máji je skoro rok práce ministerstva zdravotníctva, môžeme povedať v čom doteraz, čo sa dodnes udialo: zrušené 20- a 50-korunáčky, ich dôsledky, nedoplatenie tých sľubov, ktoré boli, navýšenie zo 4 na 5 na štyri mesiace, skúšobná doba, vidíme, nereálna, 4-percentné obmedzenie réžie vidíme dnes, že kritizujeme tie režijné náklady, mali sme urobiť menšie, že sme zastavili exekúcie len vo svojich štátnych subjektoch, Ústavný súd pozastavil výkon tohto paragrafu, čiže zas nie dobrá právna norma, že sme právne normy v zdravotníctve otočili len na personálne zmeny, napríklad na Úrade pre dohľad, a že sme poskytli nejaké správy na výbore, v parlamente, vo verejnosti, v médiách, vo vláde, redukcia lôžok, eurofondy, poisťovne, jedna poisťovňa, rušenie zariadení, potom nerušenie zariadení - myslím si, že je tu istým spôsobom totálny chaos. Ak dnes hovorí vláda, že kríza v zdravotníctve nie je, myslím si, že potom nepočúva ani hlasy ľudí, ktorí v tom zdravotníctve pracujú, ani hlasy tých, ktorí o problémoch v zdravotníctve hovoria.

A posledná poznámka je list predsedu vlády, ktorým mi odpovedal na interpeláciu na navýšenie miezd, to, čo sľubovali. Pán minister či pán predseda vlády hovorí, že je reálne navýšenie v tomto kontexte tak, ako sa kroky vlády dejú, k 1. 7., on nehovorí o žiadnych ďalších horizontoch, hovorí o horizonte 2010, vtedy môžeme hovoriť o násobku 1,5 až 3, čo sa obávam, že ani to nebude o 9 %. Čiže žiadne sľuby, ktoré sú a ktoré dali pracovníkom v zdravotníctve, ktoré dali občanom, sa nenapĺňajú a myslím si, že toto bola jediná agenda alebo jedna z veľmi mála agend, s ktorou išiel SMER do volieb, a myslím si, že nebol schopný reálne naplniť kroky, ktoré v predstavách bývalých poslancov parlamentu boli a ktoré boli podložené len kritikou všetkých krokov bývalej vlády.

Páni poslanci, prepáčte, možno bolo to dlhšie, ale ak chceme otvoriť priestor na rokovanie o problémoch v zdravotníctve, môžu byť len cez rozpravu k zákonom. Pretože tento parlament nie je schopný otvoriť rozpravu k týmto témam ani na hodine otázok, ani vo všeobecnej rozprave, ani v iných témach a jediná možnosť nás opozičných poslancov hovoriť o týchto témach je predkladať do parlamentu návrhy zákonov týkajúce sa zdravotníckeho systému.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu.

Teraz poprosím predsedu výboru pre zdravotníctvo ako reprezentanta výboru, ktorý je poverený spravovaním tohto návrhu zákona, aby predniesol spravodajskú správu.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2005 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona zakladá nárok na verejné financie cca 3 mld. Sk, a to z dôvodu navýšenia odvodu štátu na zdravotné poistenie za ekonomicky neaktívnych poistencov zo 4 na 5 %. Predložený návrh nemá dopad na zamestnanosť ani životné prostredie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 18. júna a gestorský výbor do 19. júna.

Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.