A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Pada sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci: pán poslanec Janiš, pán poslanec Abrhan a pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ako prvý má slovo pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja ťa chcem doplniť, pán kolega Pado, v tom, že celý návrh zákona o tzv. rušení krajských úradov je taký hókus-pókus, či vyjde, nevyjde. Najskôr silné vyhlásenie zrušíme, potom to presunieme na VÚC, tí to zvládnu. Ale, samozrejme, župani povedali, prečo by to nezvládli, ale za úhradu, lebo to stojí peniaze, no tak tadiaľto cesta neviedla, tak sa neušetrí nič, tak poďme späť, keď tadiaľto cesta nevedie. Potom kto to teda zruší? No HZDS nie, má špecializovanú štátnu správu, SNS nie, má tiež špecializovanú štátnu správu. No tak to zruší Smer. Smer má ministra vnútra, tak to zruší. No a výsledok celého tohto hókus-pókusu, ktorý tu sledujeme od augusta minulého roku, dnes máme máj, je, že nič nerušíme, len premenovávame, premenovávame tabule na budovách, meníme menovky na dverách, meníme hlavičkové papiere, vypracovávame a vyrábame nové pečiatky, nové zariadenie do kancelárií, lebo však keď sa budú sťahovať, potrebujú nové zariadenie, to staré nemôže ísť a tak ďalej a tak ďalej. Takže oproti šetreniu nie je šetrenie žiadne, ktoré bolo proklamované, ale náklady na tzv. zrušenie krajských úradov sú ešte väčšie. No toto je výsledok hókus-pókusu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalšia faktická, pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado pýtali ste sa, aký bude z toho benefit, nuž v oblasti personálnej a finančnej, ale prečo hľadáte benefit tam, kde sa benefit hľadať ani nedá. Aký môže byť benefit z presunu kompetencií z krajského úradu na obvodný úrad v sídle kraja, ak nie je taký, aký je benefit pri presune klincov z plechového vedra do druhého plechového vedra? Neušetríme ani jeden klinec, ale možno nejde o šetrenie, ale o ten buchot, ktorý bude okolo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Posledná faktická poznámka, pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán poslanec Pado, mňa oslovilo práve vaše konštatovanie, koľko času venujeme rušeniu krajských úradov, tomuto zákonu. Ja k tomu pridám konštatovanie, koľko času venujeme tým ostatným zákonom, ktoré meníme účelovo na to, aby sme zabezpečili buď personálne zmeny, alebo vlastné, určité záujmy. A toto je na tom to najsmutnejšie, že počas tohto krátkeho obdobia, i keď už ubehlo niekoľko mesiacov a blížime sa takmer k ročnému obdobiu od fungovania novej vlády, tak venujeme v tomto parlamente pri tých krátkych schôdzach Národnej rady strašne veľa času iba riešeniu a hľadaniu možností v zákonoch, resp. nutnosti riešiť to, cez zákony, pre personálne zmeny. Keď zoberieme vecnú stránku, tak z hľadiska vecnej stránky dospejeme k tomu, že presun kompetencií je minimálny. A takisto nejaké konštatovanie, že niečo ušetríme alebo zlepšíme pomery, viď priblíženie občanovi, tak to je úplne opačné, lebo dá sa povedať, že to vzďaľujeme. A už to tiež bolo spomínané. Takže riešime zásadnú vec, ktorú ste spomínali, pán poslanec, a to ustanovenie o bezpečnosti štátu? Tú zásadnú vec neriešime! Riešime len tie podružné veci. A, bohužiaľ, riešime pri takom veľkom počte zákonov tieto veci, že nemám z toho iný pocit, len to, čo som povedal. A k tomu ešte pridám aj toto zopakujem, čo ste povedali vy, že riešime aj plnenie volebných sľubov, z ktorých niektoré predsa len musíme splniť. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pán poslanec Pado, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, no ja by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam, čo tu boli povedané ohľadom benefitu. No ja si uvedomujem naozaj, že ten benefit z tohto kroku je veľmi mizivý a, dalo by sa povedať, naozaj mizerný.

A vrátim sa k tomu, čo často je kritizované, decentralizácii štátnej správy, pretože tie kroky, ktoré sú kritizované z roku 2003, priniesli zníženie počtu štátnych úradníkov o 2 300 alebo 2 400. Nemám presne v hlave to číslo, ale tuším je to 2 352. Dnes je to 104,2. To, čo bombasticky vyhlasujete ako obrovský úspech, prinesie zníženie o 104,2 pracovného miesta alebo zníženie byrokratického aparátu. A to, čo tak vehementne kritizujete od roku 2003, tu prinieslo zníženie o 2 350. Tak si porovnajte výsledok konania vášho a výsledok konania, ktoré tak veľmi kritizujete.

A naozaj je signifikantné pre túto vládu, že stráca čas a zabáva spoločnosť bombastickými heslami vo veciach, ktoré nie sú dôležité, nič neprinášajú, ale veci, ktoré sú dôležité, sa snaží zašiť do pozmeňujúcich návrhov a do poslaneckých návrhov zákonov. Pritom sa menia veci veľmi, veľmi dôležité a veľmi vážne. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Pado bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A pýtam sa navrhovateľa, či chce k nej zaujať stanovisko. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Bugár, ja naozaj nechápem, prečo sa potom venujete toľko tomu času, keď o nič nejde. Diskutovali ste tri hodiny pri prvom čítaní. Diskutujete teraz mnohí. A sami hovoríte, že o nič nejde. Tak prečo diskutujete, keď o nič nejde?

Po druhé. Skúste sa dohodnúť, v opozícii, poradím vám, my sme to robili tak a snažili sme sa hovoriť to isté približne, aby v zásade vyšlo, že to, čo povieme, má tú istú pointu. Ale z vás každý hovorí niečo úplne iné. A potom vychádza, jeden hovorí o žiadnom benefite, jeden hovorí o väčšom, druhý hovorí o menšej škode, tretí hovorí o väčšej škode. Napr. pán poslanec Slafkovský ma úplne šokoval. Pán poslanec, prepáčte, ale ja si myslím, že naozaj roky ste pracovali v tej samospráve, aj sa v tom vyznáte, ale veď je predsa jednoduché počítať. Nemôžete povedať, že chceme niekomu vytvoriť trafiku, keď 8 trafík rušíme. Aké nové trafiky vytvárame, keď ich nevytvárame? Skúste si to dať do poriadku, aby potom malo hlavu aj pätu to, čo hovoríte, a nevyzeralo to skôr akože na smiech, pretože tam by to potom sedelo. Keď zrušíme osem krajských stoličiek, tak potom nemôžu vzniknúť žiadne nové, lebo tá, čo je v sídle kraja, tá už dnes existuje a bude existovať aj ďalej. Takže žiadna nevznikne, čiže je to osem mínus. Dobre rátam? Čiže to len k tomu, že tie vyjadrenia, ktoré hovoríte, sú vždy len tak napoly, aby sme nepočuli. Pán poslanec Pado, 2 350 je ušetrených. Iste, keď nebudete počítať nárast na VÚC a samosprávach, tak bezpochyby vám to tak vyjde, keď to budete odpočítavať. Áno, len treba proste to vždy tak upraviť, aby to vyhovovalo mne. Čiže to je po druhé, čo sa týka čísiel.

Po ďalšie, neštandardný postup. Iste, neštandardný postup to je, pretože je neštandardné rušiť krajské úrady. Doteraz ste to nerobili. My sme sa teda pokúsili o tento neštandardný krok a, samozrejme, neštandardné rozhodnutie vyžaduje neštandardné kroky. Ja v tom žiadny problém nevidím. Ja by som to aj vysvetlil pánovi poslancovi, len tu nie je. Pán poslanec Janiš tu nie je tiež, tomu tiež vlastne nemôžem ani k tomu veľa povedať, ale to si nechám na budúce, čo som chcel, na to si ja rád počkám.

A čo sa týka toho vedra, čo spomínal pán Abrhan predsa len, viete, ono k tej prvej mojej poznámke. Keď vysypete z toho jedného vedra tie klince do toho druhého vedra, ktoré existuje, tak vám to vedro ostane. A o tom práve hovoríme. A to vedro môžeme použiť spôsobom, ktorý prinesie ušetrenie peňazí. A ja vám poviem ešte tretie číslo, pán poslanec. Ja tvrdím, že je to 251. No a vyberte si. A vy hovoríte o 2 350. Jednoducho to sú nezmysly, na ktoré sa nedá ani reagovať. Čiže v každom prípade, myslím si, že sami v sebe váhate, prečo ste vy nenabrali odvahu, aby ste išli touto cestou, prečo vy ste nenabrali odvahu, aby ste naozaj priblížili tú štátnu správu smerom k občanom. My sme ju nabrali. Toto je začiatok. Ja som predsa jasne povedal, že toto je začiatok. A má to svoje etapy, na konci ktorých bude, samozrejme, štátna správa blízko pri občanovi, lebo tam na tom závere je aj internetizácia celej štátnej správy. Lenže tú už neradi vidíte. Vy radi len čiastkové kroky kritizujete len preto, aby ste ich kritizovali, aby ste neboli spokojní. To znamená, v tomto je celý problém. A hodnotu vášho slova v podstate oceňujú tí, ktorých by ste mali zastupovať.

Ja som v podstate chcel reagovať, pán poslanec, na teba, len som tu nebol, tak, bohužiaľ, nechám si to nabudúce. A že prečo som tu nebol? Pán poslanec, nehovoril si k zákonu, ktorý sme uzatvárali. A predtým, keď bola rozprava, si tu nebol. Čiže to hovorím, len aby boli veci úplne jasné. A viem, čo som ti chcel povedať, pán poslanec. Skús nepoučovať starších kolegov, keď sám tomu dobre nerozumieš a sám si toho veľa v tej oblasti neurobil, pretože potom ťa ocenia tvoji voliči tým, že skončíš na krásnom štvrtom mieste v primátorských voľbách s bezvýznamným počtom hlasov. To je to, čo zastupuješ. Čiže, pán poslanec, poprosím ťa, ak máš záujem povedať niečo naozaj vzletné, skús to hovoriť k ľuďom, ktorí už niečo dokázali v tom svojom živote. To je celé, pán poslanec.

Ináč tiež, pán poslanec, ešte, aby som zareagoval na tvoje vystúpenie. Porušenie zákona je vždy porušenie zákona, pán poslanec. A na to je povinný predsedajúci upozorniť, keď niekto nehovorí v rozprave k veci, lebo rozprava je na to, aby reagovala na prednesený zákon. Samozrejme, viem, pán poslanec, že si ten rokovací poriadok nikdy neprečítal ani neprečítaš, lebo na to tu nesedíš, aby si ho čítal, ale len keď sa predsedajúci snaží nejakým spôsobom upozorniť na chybu v tom, čo hovorí, to predsa robil aj pán predseda Hrušovský a každý pán predsedajúci. To znamená, z tohto pohľadu... (Reakcia z pléna.) Ale upozorňuje, bezpochyby upozorňuje. (Hlas z pléna.) Ale urobil, samozrejme, však som bol pri tom, ešte sami sme na to upozorňovali. Tak môžeme si to vybrať ešte zo starého archívu nejako.

Dobre, čiže ja len som chcel reagovať na to, že pán poslanec Pado reagoval vecne. Vymenoval veci, s ktorými nemusím súhlasiť, to sú veci ohľadne čísiel. Pán poslanec Janiš reagoval iba emotívne v snahe poukázať na seba. A to sa práve vypomstilo, pán poslanec, v tých veciach, ktoré som spomínal. Treba vecne, treba odborne diskutovať a treba sa tomu rozumieť. To je zhruba asi všetko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Chcem sa opýtať spravodajcu, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči, pán spravodajca.

T. Cabaj, poslanec: Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Samozrejme, tí, čo sú novšie tu v tomto parlamente, si nepamätajú, ale tí, čo tu už niečo odsedeli, kolega Janiš by mohol pamätať, súboje, keď predsedal napr. náš podpredseda Veteška. A bol predstaviteľ opozície. A koľkokrát upozornil predstaviteľov opozície, konkrétne aj teda kolegu Číža na to, že sa nepostupuje podľa rokovacieho poriadku. To len treba pripomenúť, že ten rokovací poriadok je o tom.

Ale viete, mňa trochu trápi jedna vec, že už sme takmer rok v tomto parlamente. Ja už nerád by som hovoril, že rozumiem tomu, tomu rokovaciemu poriadku a že sú takí, čo tomu nerozumejú, pretože kto nechce, sa to nenaučí, jednoducho sa to nenaučí, pretože, bohužiaľ, to tak funguje aj v poslaneckých kluboch, že často sa to ani nemusia naučiť. Ale práve preto som rád, že si zareagoval, pretože takýmto istým spôsobom si začal vystupovať tu v tejto rozprave. A keď ťa predsedajúci upozornil, si sa na to urážal. Tak ja som rád, že si na to zareagoval. A som rád, že som trafil klinec po hlave. Ale ja teraz keďže hovorím k rozprave, takže mám právo hovoriť k tomu, čo si tu povedal, aj keď to, bohužiaľ, nesúviselo s týmto zákonom. Ale to už je vec pohľadu a rozhodnutia, prečo si takto reagoval. A vieš, mňa osobne trápi aj tá skutočnosť, že ak tu poučuješ, kto by ako mal a akým spôsobom v legislatíve robiť, či to má byť premenovanie alebo rušenie, minimálne si pozri v legislatívnych pravidlách, nepoužíva sa odstavec, ale odsek, keď už nás chceš teda poúčať. To hovorím len akože pre poriadok, aby som sa aj ja poučil.

Samozrejme, čo sa týka aj tých ďalších záležitostí, nebudem na mnohé faktické reagovať, pretože často to tu vyznieva tak, že aby tu reč nestála, treba sa aj prihlásiť a niečo povedať, že teda je to takmer bez rozpravy, lebo niet čo k tomu povedať, pretože diskusia bola zaujímavá vtedy, keď sa tu riešila otázka analýzy skutkového stavu verejnej správy. A hovorili toto tí, čo tomu rozumeli. Vytvoril som priestor ako predseda výboru, aby tí mali možnosť sa k týmto veciam vyjadriť, čo tomu skutočne rozumejú, a vo vašom klube reálne upozornili na problémy, nedostatky, ktoré v tejto oblasti sa nachádzajú. A vôbec sme sa nestavali do pozície, aby sme to hodnotili, že to ste zavinili vy, pretože vy ste zrušili okresné úrady a urobili ste guláš zo štátnej správy, lebo ináč to neviem pomenovať a dosť dlho teda robím v štátnej správe a mám problém sa v tom zorientovať, tak ako ste to nastavili vytvorením špecializovanej štátnej správy. A teraz je nejaká snaha usporiadať to tak, aby tomu aj ľudia rozumeli, aby vedeli, kde ste ich prinútili chodiť po šestnástich špecializovaných štátnych správach, a nie v jednej budove úradu, tak to nazývate teraz, že je to centralizácia, je to niečo, posunutie pod ministerstvo vnútra. Ono to už fungovalo, len nie každý si to pamätá alebo chce si to pamätať, lebo keď každý robí svoje, tak to hodnotí aj inak.

Kolega Abrhan tu nie je, nebudem sa k tomu vyjadrovať. Keďže je členom nášho výboru, my máme priestor si to vydiskutovať aj o tom neštandardnom postupe aj o otázkach Košíc a Košíc-okolia. Ja som to pri inom zákone tu už povedal, že ak by som aj ten pozmeňujúci návrh nebol dával na výbore, viem si predstaviť, že bolo by to funkčné tak, ako to v tom návrhu bolo. Ale preto, aby neboli zbytočné pochybnosti na vyčistenie zákona, ten návrh som tam dal a on sa nakoniec prijal.

No a ešte kolegovi Padovi chcem povedať, že štatistika je presný súbor nepresných informácií. Ja už som zažil za 15 rokov veľké množstvo tzv. reforiem. A neviem, kto ako to všetko nazýval. A každá reforma štátnej správy doteraz priniesla len nárast úradníkov, nech to robil, ktokoľvek to robil. A za tým si stojím, čo hovorím. Jednoducho toto je realita, v ktorej sa nachádzame. A ak niekto hovorí teraz, že je to len 104 ľudí, no, chvalabohu, že aspoň tých reálnych 104 to je, pretože sa síce niekde vykázalo, že sa 2 500 ľudí ušetrilo, ale veľmi dobre vieme, koľko ľudí prešlo do samosprávy a do týchto oblastí, kde potom v tom presune kompetencie vykonávali.

A tu hovoril o tom, že je to centralizácia, a nie presun alebo len veľmi málo že už je len presunuté teraz na samosprávu, či to je presunuté na vyšší územný celok alebo na obce. Je to z jednoduchého dôvodu. Bol vtedy ministrom vnútra. Prečo viac vecí sa nepresunulo z ministerstva vnútra, lebo teraz riešime otázku rušenia krajských úradov ministerstva vnútra, prečo viac sa ich nepresunulo na samosprávu, keď sa tak hovorilo o bombastickom presune kompetencií? Zrejme už ďalej sa to nedalo presunúť. To uznajú tí, čo vedia o tom, o čom hovorím. Takže jednoducho z tohto dôvodu nie je ani veľký priestor teraz na presun na samosprávu, pretože je to usporiadanie štátnej správy a v tej sa momentálne nachádzame. Ak ten priestor bol, bohužiaľ, tak potom ste to nezvládli ako minister vnútra a ste to zle pripravili. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 283 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 282.

Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, aby uvedený vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka, odovzdávam vám slovo. (Ruch v sále.) Ja poprosím pána ministra a pánov poslancov, aby si veci vydiskutovali mimo miestnosti. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala pri rozvíjaní modelu hospodársky efektívneho sociálneho štátu rešpektovať požiadavku flexibility pracovnej sily pri zabezpečovaní čo najväčšej možnej ochrany zamestnancov v pracovnom procese za súčasného zlepšovania podmienok života a práce zamestnancov a zosúlaďovania ich rodinného a pracovného života. Ide o princípy flexicurity, ktoré sú aj na pôde Európskej únie témou dňa a s určitosťou budú zahrnuté aj do pripravovanej zelenej knihy. Vychádzajúc z programu vlády a z princípov flexicurity je pripravený aj návrh novely Zákonníka práce, ktorý máte pred sebou a o podporu ktorého sa v mene vlády uchádzam.

Účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je predovšetkým zabezpečiť zosúladenie právnej úpravy s právom Európskej únie a zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu.

Pri formulovaní navrhovaných ustanovení sme vychádzali z podstaty a zmyslu medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale aj tých, ktoré vláda zamýšľa v blízkom čase pripraviť na ratifikáciu. Ide predovšetkým o dohovory Medzinárodnej organizácie práce, o Európsku sociálnu chartu, ale aj o revidovanú Európsku sociálnu chartu, ako aj o pracovné právo Európskej únie vychádzajúce zo Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a pozostávajúce z nariadení, smerníc a v neposlednom rade aj z rozsudkov Európskeho súdneho dvora. Z uvedených dôvodov sa do navrhovanej právnej úpravy premietajú veci vyplývajúce zo zmenených smerníc, ako aj požiadavky vyplývajúce z európskej súdnej praxe. Ide predovšetkým o úpravu prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pracovných pomerov na dobu určitú a na kratší pracovný čas, najmä obmedzenie reťazovitých uzatváraní pracovných pomerov, postavenia dočasne vysielaných a agentúrnych zamestnancov, právneho postavenia zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu a teleprácu, možností preplatenia nevyčerpanej dovolenky presahujúcej základnú výmeru, ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku ani v nasledujúcom kalendárnom roku, ustanovení o mzde, ktoré sa zosúladia so zásadou rovnakej mzdy za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty, pracovnej pohotovosti v súlade s európskou súdnou judikatúrou, hovorím o rozsudku Európskeho súdneho dvora v súdnej veci, vo veci Jaeger/SiMAC, podľa ktorej sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti vykonávanej na pracovisku považuje za výkon práce.

Obsahovo možno rozčleniť novelu Zákonníka práce do štyroch základných blokov. Ide o opatrenia na ochranu zamestnancov, opatrenia na sprísnenie zodpovednosti zamestnancov, opatrenia podporujúce pružný trh práce a opatrenia podporujúce posilnenie vyrovnaného konkurenčného prostredia. Predložený návrh obsahuje 154 novelizačných bodov. Chcem zdôrazniť, že nie všetky novelizačné body predstavujú vecné zmeny, 71 bodov je zameraných na zosúladenie s príslušnými smernicami Európskej únie, s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, s Európskou sociálnou chartou, 36 bodov je legislatívnotechnického charakteru, resp. zmena vyplývajúca zo zmeny súvisiacich vecných otázok uskutočnenej v predchádzajúcich bodoch a 47 bodov vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

Prioritným cieľom návrhu novely Zákonníka práce je utvoriť právne podmienky pre dôstojnú, dobrú a bezpečnú prácu. Pod nemeckým predsedníctvom Európskej únie sa nám v diskusii s európskymi ministrami pre zamestnanosť a sociálne veci začiatkom tohto roka podarilo formulovať pojem dobrej práce. Zhodli sme sa na tom, že dobrá práca zahŕňa zamestnanosť pre všetkých, spravodlivé odmeňovanie na zabezpečenie životných podmienok zamestnanca a jeho rodiny, kvalifikáciu a celoživotné ďalšie vzdelávanie, zosúladenie životných a pracovných podmienok, zamestnanecké práva vrátane sociálnej ochrany zamestnanca, práva na dôstojné pracovné podmienky, práva na kolektívne vyjednávanie a odborové práva a, samozrejme, ochranu zdravia pri práci.

Ďalším cieľom novely bolo zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Toto sa premieta do úpravy ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali znevýhodnenie buď zamestnávateľa, najmä však zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Ide napr. o úpravu povinnosti zamestnanca uhradiť škodu zamestnávateľovi vo výške priemerného mesačného zárobku, ak počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa, úpravu súbežného poskytnutia odstupného a plynutia výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, úpravu náhrady škody, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti alebo z dôvodu vedomého neupozornenia alebo nezakročenia proti hroziacej škode, na štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V navrhovanej právnej úprave sa súčasne predpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody, pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok.

Návrhom zákona sa tiež jednoznačne vymedzuje pojem závislá práca, a to z dôvodu zamedzenia vylúčenia zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany, ak jeho právny vzťah nenapĺňa znaky samostatného podnikania podľa Obchodného zákonníka alebo živnostenského zákona alebo ak nejde výlučne o občianskoprávny vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Na tomto mieste chcem opätovne zdôrazniť a ubezpečiť, že definovaním závislej práce v žiadnom prípade nemôže byť dotknutý a už vôbec nie zlikvidovaný živnostenský stav, ak sa to v nedávnej minulosti pertraktovalo v médiách, pretože živnostníkov, ktorí podnikajú vo vlastnom mene a napĺňajú znaky živnosti podľa živnostenského zákona, sa ustanovenia o závislej práci skutočne ničím nedotýkajú. Pri vymedzení pojmu závislá práca sme vychádzali predovšetkým z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. 186 z roku 2006, podľa ktorého by vnútroštátne zákonodarstvo malo vymedziť pojmové znaky závislej práce za tým účelom, aby sa predchádzalo zastieraniu a vylúčilo zastieranie pracovného pomeru právnymi inštitútmi mimopracovného práva, napr. obchodnými zmluvami. Podľa citovaného odporúčania dokonca na vyslovenie záveru, či ide o závislú prácu, postačuje, ak je prítomný čo len jeden alebo prítomných viac definičných znakov závislej práce.

Ako isto viete aj z vašej poslaneckej činnosti, vo firmách pôsobiacich v Slovenskej republike sa čoraz viac rozmáha fenomén zastretých pracovných pomerov, keď napr. vo firme v pásovej výrobe vykonávajú vedľa seba v rovnakom režime prácu zamestnanci firmy a vedľa nich v tom istom pracovnom režime tú istú prácu aj osoby živnostníci. Pritom všetci majú spoločný pracovný čas v rovnakej zmene a spoločného majstra, ktorý im prideľuje a kontroluje prácu a pracovnú disciplínu. Iným príkladom sú externí lekári vykonávajúci v nemocnici ústavnú pohotovostnú službu, ktorí mali namiesto pracovnej zmluvy uzatvorenú príkaznú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Táto im negarantuje žiadne právo domáhať sa náhrady škody, napr. v prípadoch pracovného úrazu alebo infekcie. Ak by v dôsledku takejto udalosti mali trvalé následky na zdraví, neboli by pokrytí ani zo systému úrazového poistenia, pretože by nešlo o pracovný úraz či chorobu z povolania.

Novela Zákonníka práce ďalej predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za tým účelom sa navrhuje aj precizovanie právneho postavenia zástupcov zamestnancov a osobitne odborových orgánov pri vstupe na pracovisko zamestnávateľa za účelom uplatňovania práv zamestnancov, za účelom kontroly a úprava kompetencií odborových orgánov pri zistení nedostatkov, ktoré bezprostredne ohrozujú životy alebo zdravie zamestnancov. Pri týchto ustanoveniach sme vychádzali predovšetkým z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytnutých zástupcom pracovníkov v podniku č. 135 z roku 1971, z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku č. 143.

Za účelom zvýšenia flexibility pracovnoprávnych vzťahov sa vládnym návrhom zákona navrhuje opätovne ustanoviť právny inštitút dohôd o pracovnej činnosti, ktoré sa spolu s dohodami o vykonaní práce a dohodami o brigádnickej práci študentov budú môcť uzatvárať za zákonom presne ustanovených podmienok na doplnkové ojedinelé činnosti. Navrhuje sa, aby dohodu o pracovnej činnosti mohol zamestnávateľ uzavrieť na práce nepresahujúce desať hodín týždenne. Navrhuje sa tiež zvýšiť rozsah práce na základe dohody o vykonaní práce z doterajších 300 na 350 hodín ročne a zrušuje sa ohraničenie rozsahu dohody o brigádnickej činnosti študentov.

K flexibilite, ale aj k zosúladeniu pracovného a rodinného života v neposlednom rade prispeje tiež zavedenie novej formy práce, a to telepráce. V čl. II až V sa navrhuje novelizovať zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov za výkon prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmeny v uvedených zákonoch súvisia so zmenou ustanovení Zákonníka práce o pracovnej pohotovosti a o dočasnom pridelení zamestnancov. Z dôvodu vylúčenia diskriminácie je potrebné upraviť nadväzne tieto inštitúty aj v uvedených zákonoch.

Počas procesu prípravy novely Zákonníka práce boli kľúčové zmeny konzultované s aktérmi tripartity už počas prípravy programového vyhlásenia vlády v júli minulého roku. Na prípravu novely bola vytvorená tripartitná pracovná komisia, v ktorej mali zastúpenie experti Konfederácie odborových zväzov, Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Na rokovania boli prizývaní tiež renomovaní vedci z oblasti pracovného práva. Činnosť uvedenej pracovnej skupiny vychádzala predovšetkým z návrhov na zmeny predložených sociálnymi partnermi, z dostupných výskumných analytických prác, z poznatkov praxe. A navrhované zmeny boli intenzívne konzultované predovšetkým smerom k záujmom sociálnych partnerov. Pracovná skupina viackrát sa stretla na celodňových rokovaniach. Počas prípravy sa uskutočnili dve odborné konferencie zamerané na súčasný stav a potrebu zmien Zákonníka práce, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny organizovalo spolu so Spoločnosťou pre pracovné právo a sociálne zabezpečenie a ktorých sa zúčastnili nielen experti sociálnych partnerov, ale aj najvýznamnejší predstavitelia domácej a českej akademickej obce z vedy pracovného práva a tiež odborníci z praxe. V čase od januára do polovice apríla sa takmer denne uskutočňovali rokovania k návrhu novely Zákonníka práce s predstaviteľmi odborov a zamestnávateľov vrátane domácej a všetkých zahraničných komôr. Zástupcovia všetkých zahraničných obchodných komôr rokovania vysoko ocenili. A ocenili aj úroveň týchto rokovaní. Rokovali sme tiež so zástupcami mimovládnych organizácií, ktoré o to požiadali. Návrh zákona bol trikrát predmetom rokovania tripartity. Naposledy Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky dňa 12. apríla 2007 nedospela k úplnej zhode. Treba však zdôrazniť, že zákon o tripartite ani nepredpokladá dosiahnutie konsenzu ako podmienku na postúpenie návrhu zákona do ďalšieho legislatívneho procesu. Napriek tomu sa uskutočnilo ďalšie kolo rokovania, a to vrcholných predstaviteľov tripartity na úrovni premiéra a prezidentov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Konfederácie odborových zväzov, viceprezidentov Republikovej únie zamestnávateľov. Na tomto rokovaní sa v zásadných sporných bodoch dosiahla rámcová dohoda. Uvedený prehľad je dôkazom toho, že návrh novely Zákonníka práce bol nadštandardne prerokúvaný so všetkými zainteresovanými subjektmi. A môžem povedať, že ešte nikdy v histórii nebola príprava zákona tak starostlivo a intenzívne konzultovaná.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, z dôvodov prinavrátenia úrovne sociálnej ochrany zamestnancov na úroveň európskych štandardov, o ktoré vám určite ide, vás prosím o podporu predloženej novely Zákonníka práce. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Návrh zákona je vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Potrebu novelizácie Zákonníka práce ukázala aplikačná prax. Je potrebné neustále harmonizovať oblasť pracovného práva aj s právom Európskej únie. V právnej úprave sa predpokladá prehĺbenie zmluvnej dohody týkajúcej sa dohodnutia pracovných podmienok. Ide najmä o úpravu ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali zvýhodnenie zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Novela Zákonníka práce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Navrhované zmeny Zákonníka práce sa prejavia i v potrebe novelizácie iných právnych noriem.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.

Vážené dámy, vážení páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 282 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu a súčasne ako spravodajca sa hlásim prvý do rozpravy v zmysle ustanovenia § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky, takže do rozpravy sa písomne hlásia: pani poslankyňa Radičová za klub SDKÚ, pán poslanec Brocka za poslanecký klub KDH, pani poslankyňa Sárközy za poslanecký klub SMK, pán poslanec Číž za poslanecký klub Smer, poslankyňa Belousovová za poslanecký klub SNS a ďalej pán poslanec Štefanec, pán poslanec Faič, pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Rošková, pán poslanec Pataky, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Mikuš, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Frešo, pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Damborská a ako posledný pán poslanec Petrák.

V súlade s rokovacím poriadkom teraz odovzdávam slovo ako prvému v rozprave pánovi poslancovi Madejovi, keďže sa prihlásil ako spravodajca. Po ňom bude nasledovať vystúpenie pani poslankyne Radičovej za klub SDKÚ - DS. Nech sa páči, pán spravodajca.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v zmysle programového vyhlásenia vlády prijatého na začiatku tohto volebného obdobia v Národnej rade Slovenskej republiky predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky novelu Zákonníka práce. Ide o jeden z najdôležitejších zákonov schvaľovaných určite v tomto volebnom období.

Zákonník práce je zákon kódexového typu, ktorý upravuje drvivú väčšinu právnych vzťahov v oblasti pracovného práva. Väčšina obyvateľov na Slovensku chápe Zákonník práce ako dôležitý regulátor ich existenčných základov života. Preto najdominantnejšia funkcia Zákonníka práce a najdominantnejšia funkcia pracovného práva je jeho ochranná funkcia. Zákonník práce má predovšetkým chrániť zamestnanca. Zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu ten slabší subjekt, ktorý je určite potrebné chrániť. Zamestnávateľ má na druhej strane v pracovnoprávnom vzťahu nástroje, prostredníctvom ktorých môže získať určitú prevahu nad zamestnancom. Veď samotná základná definícia pojmu závislej práce predpokladá stav nadriadenosti a podriadenosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tým, že zamestnávateľ vypláca mzdu zamestnancovi, zapríčiňuje prirodzenú závislosť zamestnanca od neho. Veď predsa mzda má pre zamestnanca existenčný význam o to väčší v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde spravidla iná alternatíva zamestnania neexistuje. Pri takomto vnímaní pracovnoprávnych vzťahov musíme jednoducho vidieť, že tá najdôležitejšia funkcia Zákonníka práce je práve táto ochranná funkcia, pretože zo samotnej povahy pracovnoprávneho vzťahu vyplýva, že zamestnanec ťahá často za kratší koniec. Zákonník práce musí byť preto dostatočnou a účinnou ochranou zamestnancov, aby sa aj tento faktický stav, nerovnomerný stav vyvážil.

Aby sme pochopili trochu súčasné zmeny, je potrebné pozrieť sa aj trochu do minulosti. V roku 2003 bola presadená novelizácia Zákonníka práce, bol to zákon č. 210/2003 Z. z., ktorá významne oslabila ochrannú funkciu Zákonníka práce. Bývalý minister práce Ľudovít Kaník presadil zmeny, ktoré výrazne obmedzili práva zamestnancov. Po protisociálnych 22 novelách prijatých v skrátenom legislatívnom konaní ihneď po voľbách v roku 2002 bol tento zákon v tom čase ďalší ťažký úder sociálnemu systému a sociálnej spravodlivosti na Slovensku za minulej vlády. Je preto logické, že v súčasnom volebnom období prišli politické strany v sociálnodemokraticky, verím, najviac orientovanej vláde so zmenami, ktoré Zákonník práce upravia do rovnovážnej podoby, podoby, ktorá by navrátila práva zamestnancov. Voľby, ktoré sa uskutočnili v júni minulého roku, potvrdili spoločenskú objednávku na takúto úpravu. A verte, že sa o to určite zaslúžila aj protisociálna politika minulej vlády.

Každá zmena má svoju príčinu. V Zákonníku práce je tieto príčiny potreba hľadať u sociálnych partnerov, zamestnancov a aj zamestnávateľov. V kolektívnom vyjednávaní medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, resp. ich zástupcami bolo, je a vždy aj bude cítiť napätie. Toto napätie je determinované rozdielnosťou, teda vzájomným konfliktom ich záujmov. Zamestnávatelia, zjednodušene môžeme povedať, obhajujú záujem o vytváranie čo najvyššieho zisku, najvyššej efektivity a, samozrejme, čo najnižších nákladov. Zamestnanci, naopak, presadzujú vyššie mzdy a majú v tejto časti záujem náklady zamestnancov pravidelne zvyšovať. Našou úlohou však je ochraňovať a rozširovať mieru pracovnoprávnej ochrany a ochraňovať pracovné právo aj od extrémnych liberalizačných tendencií, ktorých, ako sme v poslednom období počuli, jeden z najnejzmyselnejších úmyslov je aj zrušiť minimálnu mzdu. Takéto a podobné opatrenia by poškodili obrovské množstvo občanov Slovenska. A je určite potrebné tomu zabrániť. Nemôžeme očakávať, že zástupcovia oboch záujmových skupín, tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov, dosiahnu vždy absolútny konsenzus. Čo je prijateľné pre jedných, môžeme povedať, určite nemusí byť prijateľné pre druhých. Osobne aj v tomto kontexte vnímam rokovania ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri presadzovaní tejto novely Zákonníka práce v tripartite ako mimoriadne úspešné. Ministerstvo svoju úlohu absolútne zvládlo a predložilo do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely Zákonníka práce, ktorá je úplne v intenciách programového vyhlásenia vlády.

Predložený materiál vnímam najmä ako zmenu Zákonníka práce, ktorá ho vracia späť do rovnovážnej podoby, do podoby, v ktorej bude môcť plniť svoju základnú, teda ochrannú funkciu a v ktorej zagarantuje zamestnancom viac práv ako doteraz. Samozrejme, to všetko si môžeme dovoliť len pri zachovaní flexibility pracovného práva a rastu hospodárstva, čo táto novela určite napĺňa. Pri diskusii o Zákonníku práce doteraz sa povedalo veľa kritiky. Často to boli a, som presvedčený o tom, len pretrvávajú formálne heslá. Pamätáme si dokonca aj na niektoré diskusie, keď mnohí, ktorí kritizovali túto novelu, dokonca nepoznali ani jej obsah. No aj z predchádzajúcich diskusií k predchádzajúcim sociálnym zákonom mi však najúsmevnejšie vyznieva, keď niektorí kritici spochybňujú výborný, osobne si naozaj myslím, výborný výkon ministerstva práce pri hľadaní konsenzov k tomuto Zákonníku práce, najmä preto, pretože tí, ktorí takéto rokovania kritizovali, sa zaslúžili o to, že tripartitu, teda jej zákonnú podobu, v minulom volebnom období zlikvidovali. Dôležitá je, dámy a páni, ale podstata programového sporu, ktorá je určite aj medzi súčasnou koalíciou a opozíciou. A tým je obsah tejto novely. Poďme trošku k niektorým konkrétnostiam, ktoré osobne si dovolím vyzdvihnúť.

Základné zmeny, o ktorých diskutujeme, môžeme, po prvé, označiť za opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov. Po tzv. Kaníkovej liberalizácii pracovného práva je práve tento cieľ novely pre mňa absolútne legitímny a určite legitímny aj po voľbách pre súčasnú vládnu koalíciu.

Vláda má, po prvé, záujem oddeliť závislú prácu a živnosti tak, aby bolo jasné, čo je jedno a čo je druhé. Živnostníkov, som presvedčený, ktorí spĺňajú podmienky podľa živnostenského zákona, sa tieto zmeny vôbec, ale vôbec nedotknú. Veď každému musí byť zrejmý rozdiel medzi závislou prácou a podnikaním, resp. živnosťou. O závislú prácu ide vtedy, ak je vykonávaná vo vzťahu k podriadenosti a nadriadenosti, pri podnikaní niečo také nie je. O závislú prácu ide vtedy, ak je vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene. Pri živnosti koná podnikateľ, resp. živnostník v mene svojom. O závislú prácu ide vtedy, ak zamestnanec vykonáva prácu na náklady zamestnávateľa jeho výrobnými prostriedkami a na jeho zodpovednosť. O živnosť alebo podnikanie a obchodnoprávny vzťah ide, samozrejme, vtedy, ak je vykonávaná práca na vlastné náklady vlastnými výrobnými prostriedkami a na vlastnú zodpovednosť. Rozdiel je teda zrejmý a navyše zostáva široká možnosť uplatniť formu živnosti tým, že podľa navrhovanej právnej úpravy v novele Zákonníka práce o závislú prácu musí ísť iba vtedy, ak sú naplnené všetky pojmové znaky závislej práce. A tých je šesť.

Tu si však dovolím pripomenúť jednu podstatnú vec, a to že tí, ktorí pracujú v rámci vynútených živností, nemajú často z povahy obchodnoprávneho vzťahu, v akom vykonávajú túto závislú prácu, nárok na dovolenku. Nezískavajú príspevok na stravné od zamestnávateľa, pretože je to obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na nízke odvody v prípade nástupu do dôchodku môžu títo ľudia na to naozaj poriadne doplatiť. A v prípade úrazu alebo invalidity na to môžu doplatiť ešte viac, nehovoriac o tom, že tzv. vynútení živnostníci nemajú žiadnu istotu pri práci, pretože neexistuje, podotýkam, neexistuje akákoľvek možnosť zabrániť ich vyhodeniu, právnicky povedené, rozviazaniu obchodnoprávnej zmluvy, vypovedaniu obchodnoprávnej zmluvy.

Ďalším výrazným príkladom zmeny je reťazenie pracovných pomerov. Niektorí zamestnávatelia v týchto prípadoch uzatvárajú so zamestnancami zmluvu na dobu určitú aj opakovane. Pre mňa osobne je takým vrcholom to, keď sa opakovane dojedná aj skúšobná doba. Pýtam sa: Prečo? Považujem to za hrubý nátlak na zamestnanca, ktorý je po celú túto dobu v stave právnej neistoty. Takúto možnosť opakovane uzavrieť pracovný pomer, ale najmä opakovane, podotýkam, najmä opakovane dojednať skúšobnú dobu považujem za nemorálnu. A myslím si, že ju treba výrazne obmedziť. Osobne som preto rád, že aj v tejto novele Zákonníka práce skúšobnú dobu podľa nej už nebude možné dojednať v prípade opakovane uzavretého pracovného pomeru.

V novele, ktorá bola schválená v roku 2003, sa tiež znížila ochrana pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Tí zamestnanci, ktorí majú v súčasnosti uzavretý pracovný pomer, ktorého týždenný pracovný rozsah je menej ako 20 hodín, teda menej ako polovica týždenného pracovného času, nemajú prakticky žiadnu istotu v zamestnaní. Týmto zamestnancom je možné dať výpoveď bez udania dôvodu, pričom výpovedná doba je 15 dní. Vládny návrh zákona logicky podľa môjho názoru zužuje tento rozsah, ktorého sa ustanovenia § 49 Zákonníka práce vzťahujú na čoraz menší počet takýchto pracovných pomerov, a to najmä tým, že sa znižuje časový rozsah na 15 hodín týždenne, to znamená, väčšie množstvo pracovných pomerov bude mať pracovnoprávnu ochranu v zmysle všeobecných ustanovení Zákonníka práce. Rovnako sa aj znižuje časový rozsah, teda predlžuje aj výpovedná doba.

V roku 2003 sa prakticky odstránil nárok zamestnanca na odstupné. Predtým v prípade, ak zamestnanec dostal výpoveď z organizačných dôvodov, po uplynutí výpovednej doby mal nárok na odstupné vo výške dvoch alebo troch mesačných platov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Výpovedná doba tak plnila ochrannú funkciu, aby sa zamestnanec mohol vyrovnať s novými skutočnosťami a nájsť si novú prácu. Pre prípad, že by sa tak nestalo, alebo z iných dôvodov bolo odstupné aj istou satisfakciou pre zamestnanca, určitým odškodným za stratu zamestnania. V spomenutom roku sa do Zákonníka práce zaviedla alternatívna možnosť, ktorá dávala zamestnancovi na výber, buď odíde ihneď s dvojmesačným odstupným, alebo bude dva mesiace za tie isté peniaze pracovať. Táto novela vracia uvedený právny stav späť. Zavádza sa kumulácia výpovednej doby a odstupného. Na to, aby bol rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov, bude musieť uplynúť výpovedná doba a zamestnancovi bude súčasne patriť nárok na odstupné. To je podľa mňa jeden z hlavných nástrojov pracovnoprávnej ochrany zamestnancov. A myslím si, že takéto ustanovenie v Zákonníku práce určite je správne.

Ďalším cieľom vlády Slovenskej republiky, ktorý je z navrhovanej právnej úpravy zrejmý, je aj zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia pri práci zamestnancov. Uskutočnením tohto cieľa je zavedenie práva odborového orgánu požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke a žiadať o dočasné prerušenie práce, pokiaľ nedôjde k odstráneniu hrozieb. Chcel by som zvýrazniť, dámy a páni, že tu nejde o právo odborového orgánu zastaviť prevádzku, ale o právo oznámiť a súčasne požadovať, aby inšpektorát práce, teda štátny orgán v tejto záležitosti podľa svojich kompetencií začal konať. V čase, keď vo veľkom rozsahu dochádza k haváriám v rôznych prevádzkach veľmi často s fatálnymi následkami, vláda správne podľa môjho názoru zareagovala v záujme ochrany života a zdravia občanov a zamestnancov. Verím, že v súvislosti s prijatím tejto právnej úpravy dôjde k posilneniu inšpektorátov práce, a to najprv v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj v oblasti kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a najmä teda Zákonníka práce.

Novela Zákonníka práce sama osebe musí mať aj vyvážený charakter. Ak som doteraz spomínal ustanovenia, ktoré rozširujú práva zamestnancov, na druhej strane je potrebné uviesť aj ustanovenia, ktoré zvyšujú zodpovednosť zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Tomu zodpovedá aj určitá sankcia pre zamestnanca vo výške jednomesačného platu, ak tento svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy a nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, čo je dosť častým problémom. Zvyšuje sa tu aj rozsah náhrady škody, ktorú zamestnanec ak spôsobí z nedbanlivosti.

Okrem spomenutých cieľov, ktoré som uviedol, oceňujem aj nové právne inštitúty v pracovnom práve. Myslím tým zavedenie telepráce, dohody o pracovnej činnosti a najmä zvýšenie rozsahu dohody o vykonaní práce na 350 hodín. Tieto zmeny zvýšia flexibilitu pracovného práva a priblížia Zákonník práce k potrebám praxe.

Vážené dámy a páni, na záver si dovolím konštatovať, že novela Zákonníka práce približuje naše pracovné právo k štandardnej úrovni vyspelých štátov Európskej únie. Zákonník práce by mal ochraňovať práva zamestnancov a zabezpečiť flexibilitu v rámci trhu práce. Som presvedčený, že táto novela Zákonníka práce, ktorá má navyše prirodzený sociálny rozmer, tieto obidve požiadavky spĺňa. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)