A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Madeja sa prihlásili pán poslanec Mikloš, pán poslanec Markovič, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Halecký a pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A ako prvý má slovo pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Madej, musím konštatovať, že vaše vystúpenie sa nieslo v duchu marxistickej poučky o antagonistickom, nezmieriteľnom rozpore medzi záujmami zamestnancov a záujmami zamestnávateľov. Musím povedať, že vzhľadom na váš pomerne mladý vek ma to prekvapilo, lebo predpokladám, že ste marxizmus už na škole neštudovali. Ale zdá sa, že ideový vplyv vášho predsedu a prostredia, v ktorom sa pohybujete, je tak silný, že ste napriek tomu nasiaknutý touto poučkou a zrejme aj inými pomerne silno.
Po prvé chcem povedať ešte, že hovoríte o protisociálnej politike našej vlády. Pán poslanec, táto protisociálna politika, podľa vás protisociálna, priniesla jedny z najvyšších temp ekonomického rastu s nimi a jedny z najvyšších temp rastu zamestnanosti. Desaťtisíce ľudí získali prácu vďaka reformám, vďaka politike, ktorú sme robili. Len vlani bol na Slovensku rekordný rast zamestnanosti a 80 000 nových pracovných miest bolo vytvorených, vďaka tej politike, ktorú vy voláte protisociálnou.
A druhá poznámka sa týka toho prerokovávania. Aj vy, aj pani ministerka vo svojom vstupe ste do neba vynášali mimoriadne úspešné rokovania o tomto zákone. Musím povedať, že považujem za výsmech tieto vaše slová, pretože, ako už upozornili moji kolegovia, prvýkrát v histórii zmeny novely Zákonníka práce nedošlo k dohode o Zákonníku práce. Aj vami toľko kritizovaná Kaníkova novela Zákonníka práce bola predložená po dohode, po súhlase aj s odborármi. Preto tieto vaše slová považujem za nepravdivé a za výsmech tripartitného rokovania.
Posledná vec. Dôkaz o tom, že ide nie o návrh vlády, nie o návrh ministerstva, ale o návrh odborov, predložila sama ministerka Tomanová, keď 11. 3. 2007 povedala, že ona sama nesúhlasí, v TA3 to povedala, s niektorými ustanoveniami... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Markovič, nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, rozprávate dnes o tom, že zamestnávateľ a zamestnanci sú v permanentnom konflikte. No už dnes tu nemáme ani triedny boj, ale ja som tu dnes zahliadol pani docentku, ktorá ma na škole na štúdiu politológie učila dejiny politického myslenia, určite by z tohto vášho exkurzu mala veľkú radosť. Ale ako mladému človeku si ja ako tiež mladý človek dovolím povedať asi na záver, len naozaj sa k tomu viac nedá povedať, česť práci, súdruh poslanec. (Smiech v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pán poslanec Frešo, nech sa páči.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Madej hovoril o rokovaní v tripartite ako o mimoriadne úspešnom. Ja by som chcel poprosiť pána poslanca Madeja, keby mohol ctenej snemovni povedať dátum, kedy k tomuto úspešnému rokovaniu došlo a kedy prišlo v tripartite ku konsenzu. Samozrejme, opak je pravdou, vyjednávanie bolo sprevádzané škandálmi, boli tam nahrávky, ktoré boli odmietnuté vydať jednotlivým sociálnym partnerom. Pán premiér sa neunúval a rovno do toho vošiel tým, že jedného z čelných predstaviteľov automobilového priemyslu nazval "drzý klamár". A tak mi príde, že z toho, čo bolo ohlasované ako zákon roka, sa stáva fiasko roka. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja na rozdiel od svojich kolegov chcem nadviazať na pána poslanca a chcem len potvrdiť to, že naozaj novela Zákonníka práce, ktorá je predložená do Národnej rady na rokovanie, je vyváženým dokumentom. Aby sa táto vyváženosť dosiahla, prebiehali k tomu rokovania, boli to rokovania aj dlhé, aj náročné. A ja chcem oceniť korektný a vecný prístup pani ministerky, ako sa tieto rokovania viedli. Povedzme si úprimne a otvorene, páni poslanci, ja som tu bola aj v minulom volebnom období, keď sa robili reformy, či to už bola zdravotnícka reforma, sociálna reforma, vtedy absolútne sa ani len nediskutovalo a naše pripomienky boli mnohým poslancom vtedajšej koalície iba na smiech. A výsledok zdravotníckej reformy je taký, aký je. A naozaj zdravotníctvo je také, aké je. Takže verme, že dialóg, ktorý tu bol zhruba od januára a ešte v závere minulého roka, myslím si, bol naozaj vecný a korektný. A naozaj ak sú takéto výčitky, či k dohode na tripartite došlo alebo nie, poviem, my tu máme novelu Zákonníka práce predloženú a budeme o nej rokovať. Samozrejme, každý môže mať na ňu svoj názor. Ale podľa môjho názoru je to novela, ktorá prispeje k ochrane zamestnancov a vôbec nebude strašiakom tak, ako to sa snažíte interpretovať vy, vážení páni poslanci. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Madej, za najkomickejšiu časť vášho vystúpenia považujem pochvalu pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny za to, že dlho rokovalo a našlo súlad medzi sociálnymi partnermi. Pravda je taká, že zákon išiel do vlády a prišiel aj do Národnej rady bez súhlasu sociálnych partnerov. Považujem to za škandál na pokračovanie, lebo sa tak dialo už pri určovaní minimálnej mzdy, takisto pri riadení Sociálnej poisťovne a dialo sa tak napr. aj pri zákone o tripartite. Samotný zákon o tripartite nebol odsúhlasený sociálnymi partnermi. Keď hovoríte o zákone roka, myslím si, že je skutočne škandálom, že s ním sociálni partneri nesúhlasia.
No a čo sa týka vášho videnia sveta a permanentného konfliktu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi vykorisťovanými a vykorisťovateľmi, je to názor, ktorý ozaj nepatrí do 21. storočia, ale vyzerá pre mňa skutočne ako raný marxizmus 19. storočia. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Halecký, nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poznámku k vystúpeniu pána poslanca Madeja chcem smerovať v tom zmysle, že novela Zákonníka práce je na svete. A myslím si, že ukázal čas, že je to nielen vec, ktorá je potrebná, ale aj asi povinný krok každej vlády, ktorá si robí nárok na väčšie funkčné pôsobenie, a každej vlády, ktorá býva trošku iná ako tá predchádzajúca. Takže pokiaľ by táto vláda nenovelizovala Zákonník práce, bolo by to, myslím si, dosť neprirodzené. Otázka je, či bola potrebná alebo nebola potrebná novela zákona. Zdá sa, že argumenty aj volebné, ale aj argumenty zo strany zamestnancov hovoria, že je potrebná. Jednoznačná reakcia zamestnávateľov je, že nie je potrebná, keďže vieme, že Zákonník práce, to je Zákonník práce zamestnancov, a nie zamestnávateľov. Takže z tohto mi vychádza, že skôr prevažujú faktory, ktoré hovoria o tom, že Zákonník práce bolo potrebné novelizovať.
Čo sa týka novelizácie Zákonníka, je potrebné podotknúť, že nie je jednoznačná záležitosť, pretože aj o faktore, ktorý sa uvádza, výkonnosti ekonomiky, že rastie a že je to zásluhou Zákonníka práce, myslím si, každý vie, že je to asi zložitejšia vec. A pokiaľ by tento faktor sme považovali za dominantný, ukáže asi až čas a prax, či skutočne tomu tak bolo, že táto novelizácia zákona, Zákonníka práce, povedie po určitom čase k poklesu hospodárskeho rastu. Momentálne ešte je tento rast. A myslím si, že hospodársky rast má minimálne desiatky až stovky faktorov, ktoré ho podmieňujú.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Posledná faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Madeja, pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Madej, k vyváženosti Zákonníka. Pracovná zmluva je zmluvným vzťahom, to znamená, že postavenie obidvoch subjektov je rovnaké, vyvážené a každý sa môže slobodne a samostatne rozhodnúť, či ponúkanú prácu za daných podmienok prijme. Zároveň asi prvých 10 paragrafov Zákonníka práce je v podstate opísanými ústavnými právami zamestnancov. Už silnejšiu ochranu ako ochranu ústavou si neviem predstaviť. O akej nevyváženosti hovoríte?
A ďalej chcem poznamenať, čo už postrehlo viacero mojich kolegov. Vy vidíte svet v sústavnom konflikte. A vyplýva to podľa môjho názoru zo spôsobu uvažovania vás a vašich kolegov. Vy, ale hlavne váš šéf, predseda vlády, vnímate zamestnávateľov a zamestnancov ako triednych nepriateľov. Hovoríte o triednom boji, o vykorisťovaní a nehanbíte sa nahovárať občanom, že zamestnávatelia sú kolektívne vinní. Dopredu ich podozrievate zo zlých úmyslov. Vy vôbec nechcete vidieť, že svet zamestnancov a zamestnávateľov je svetom symbiózy, partnerstva. Predsa jedni potrebujú druhých. Bez podnikov niet práce, bez ľudí niet podnikov. Myslím si, že drvivá väčšina zamestnávateľov sa tak už dávno správa a na tých ostatných máme inštrumenty. A tými, ako ste správne poznamenali, je inšpekcia práce.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Madej, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem za všetky faktické poznámky. K pánovi poslancovi Miklošovi a pánovi poslancovi Markovičovi vám môžem uviesť len to, že naozaj niekedy, keď dochádzajú slová, tak sa začnú používať invektívy. Nie je to dobré, ale je to každého právo.
Pán poslanec Markovič, keď ste uviedli a hovorili o neustálom konflikte. Ja si myslím, ja som naozaj človek kompromisov, ale vy ako taký predstaviteľ trhovej ekonomiky neviete naozaj pochopiť, že je rozdielnosť záujmov zamestnancov a zamestnávateľov? Toto jediné som tým mal, pán poslanec, na mysli, rozdielnosť ich záujmov. (Hlasy z pléna.) A tak je to do istej miery určite, milá pani poslankyňa, synonymum.
Pán poslanec Frešo, skutočne ja môžem povedať len toľko, že naozaj minulá vláda zlikvidovala tripartitu a zákonnú úpravu tripartity, a tak mi je naozaj smiešne počúvať o tom, že vy nám vyčítate, ako sa rokuje medzi sociálnymi partnermi.
Ďakujem aj za podporu pani poslankyne Laššákovej a pánovi poslancovi Haleckému.
Ale jedno, čo by som chcel povedať na záver, je to, že počkajme, čo prinesie táto právna úprava v praxi, ak ju prijmeme, a verím, že ju prijme parlament. A potom si ľudia budú môcť vybrať takýto Zákonník práce, ktorý, verím, sa prijme, a budú si môcť vybrať na druhej strane vaše vládnutie, vašich 22 protisociálnych zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní, vaše odňatie práv invalidom, ktoré ste v rozpore s ústavou urobili, a extrémne uvoľnenie pracovného práva. Ľudia majú vždy na výber a uvidíme o pár rokov, ako si vyberú zas. Verím, že si vyberú správne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Radičová a pripraví sa pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, máte slovo.
I. Radičová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prv než prejdem k meritu veci, nedá mi sa neopýtať: Súhlasíte, pán poslanec, že medzi vami a mnou je minimálne rozdiel v pohlaví? Nemusíme byť v konflikte, však? (Smiech a potlesk v sále.) A dúfam, že v ňom nebudeme. Skúsim podať dôkaz. (Hlas z pléna.) Ale nemusím ho podať vám, pani poslankyňa, môžem ho podať radšej niektorému pánovi. Hej? (Odpoveď z pléna.) Dobre.
Ak dovolíte, k téme. Pracovné právo je naozaj veľkou výzvou 21. storočia. Rýchly technologický pokrok, zvýšená hospodárska súťaž, meniaci sa spotrebiteľský dopyt, značný rast sektora služieb poukázali už na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia na potrebu zvýšenej pružnosti trhu práce. Mení sa vzťah zamestnanca a zamestnávateľa z pôvodne vysoko asymetrického na vzťah doplňujúci sa, kde jedna strana naozaj hlboko potrebuje druhú stranu a musí s ňou spolupracovať. Objavenie sa riadenia systémom práve teraz, just in time, skracovanie investičného horizontu pre podniky, rozšírenie informačných a komunikačných technológií a časté zmeny dopytu viedli podniky k tomu, že sa organizujú na dynamickejšom, pružnejšom základe. Všetky tieto zmeny priniesli svoje viditeľné, hmatateľné dôsledky, rozmach rôznych podôb organizácie práce, pracovného času, miezd a veľkosti pracovnej sily v rôznych fázach výrobného cyklu. Druhý vážny dôsledok je, že sa vytvoril dopyt po širšom výbere pracovných zmlúv. A Zákonník práce je aj o type pracovných zmlúv. Reforma vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochrany zamestnancov sa v Európskej únii od začiatku deväťdesiatych rokov sústredila na uvoľnenie existujúcich právnych úprav, ich, ak chcete, liberalizáciu, s cieľom umožniť väčšiu rozmanitosť zmlúv ako hlavný nástroj podpory vstupu nových pracovníkov a znevýhodnených ľudí hľadajúcich prácu na trhu práce a zároveň vytvorenia väčšieho priestoru na výber vhodného zamestnania. Tretí dôsledok je, že tradičný model zameraný na klasických zamestnancov sa ukazuje ako nevhodný a nedostatočný pri riešení nezamestnanosti a pri zvyšovaní zamestnanosti.
Pracovné zmluvy na dobu určitú, zmluvy na čiastočný úväzok, zmluvy príležitostnej práce, zmluvy bez presne stanovených hodín, zmluvy pre pracovníkov najatých prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, zmluvy pre nezávislých pracovníkov, tzv. voľné licencované zmluvy, zmluvy na zdieľaný pracovný čas a tak ďalej sa stali zaužívanou črtou európskych trhov práce. Na základe týchto zmlúv v Európskej únii už v roku 2005 pracovalo 40 % všetkých osôb. Počet samostatne zárobkovo činných osôb dosiahol v rozšírenej Európskej únii viac ako 31 mil., t. j. spolu so zamestnancami tvoria 15 % pracovnej sily. Aké sú teda problémy? V dôsledku objavenia sa takýchto rozmanitých foriem neštandardnej práce, ešte nepoznanej v minulom storočí, tradičné rozlišovanie medzi zamestnancami a nezávislými samostatne zárobkovo činnými osobami už neodráža hospodársku a sociálnu realitu práce, problém, či spor vzniká, ak je pracovný vzťah zastretý, teda ak je to živnosť na nátlak zamestnávateľa. Druhý je problém, áno, cieľom je zjednodušiť vytváranie nových pracovných miest cez rôzne typy zmluvných vzťahov. I na Slovensku sa mení hospodárstvo, mení sa situácia, mení sa kontext. Za ostatné obdobie, za minulý rok, pribudlo vyše 80 000 pracovných miest, zvýšila sa priemerná mzda, je pravdou, v Banskobystrickom a Prešovskom kraji v priemere o menej ako v kraji Bratislavskom, i keď v posledných dvoch rokoch už rastú platy rovnako rýchlo vo všetkých krajoch. Inými slovami, aj keď stále platí, čím menšia nezamestnanosť, tým vyššie platy, nové pracovné miesta znamenajú čoraz vyššie platy aj v predtým chudobnejších regiónoch. Tieto údaje zhodne potvrdzujú aj úrady práce, aj Štatistický úrad, ktoré sa zhodujú, že na Slovensku máme najnižšiu nezamestnanosť za posledných 7 rokov. Pokiaľ sa vytvárajú nové pracovné miesta, pokiaľ už nám rovnako rýchlo rastú mzdy aj v najzaostalejších regiónoch, pokiaľ nám tam klesá nezamestnanosť, potom Zákonník práce je dobre nastavený. Ak pár prípadov podnikavcov zneužíva a obchádza zákony, potom treba prijať riešenia, ktoré nebudú trestať a znevýhodňovať poctivých zamestnávateľov, zamestnancov a živnostníkov.
Nik nespochybňuje jednu z funkcií Zákonníka práce. A to je ochrana práv zamestnancov. Je súčasťou každého Zákonníka práce. Iba názory na to, čo je, čo nie je prospešné pre zamestnancov a hlavne ako ich práva zabezpečiť tak, aby boli aj vymožiteľné a naplniteľné, aby neboli kontraproduktívne a v konečnom dôsledku sa neobrátili proti zamestnancom, tie sú rôzne. A v tom sme rozdielni, koľko krajín, toľko variácií na túto tému. Aj k téme ochrany zamestnancov nie náhodou vzniklo toľko podnetov, námetov a pripomienok v oficiálnom pripomienkovom konaní. Aj jednotliví členovia koalície, aj ministerstvá a množstvo ďalších inštitúcií vznieslo rad námietok a námetov. Azda ich nemožno podozrievať, že hľadajú riešenia v neprospech zamestnancov, či považujú tento rozmer Zákonníka práce za nelegitímny. Priority SDKÚ - DS vždy boli a budú zabezpečiť dostatočnú flexibilitu trhu práce a istotu pre všetkých zúčastnených, pracovníkov aj zamestnávateľov.
Pôvodným cieľom pracovného práva bolo vyrovnať utkvelú hospodársku a sociálnu nerovnosť v rámci pracovného vzťahu. Pracovné právo bolo od svojho vzniku zamerané na zavedenie zamestnaneckého stavu ako hlavného faktora, od ktorého sa budú odvíjať všetky nároky. Predpoklady takéhoto modelu sa však naozaj zmenili. A zmeny vytvorili dopyt, tlak na širší výber spomínaných pracovných zmlúv. Preto sa reforma právnych predpisov od začiatku deväťdesiatych rokov sústredila na uvoľnenie existujúcich právnych úprav s cieľom umožniť väčšiu rozmanitosť. Dnes všetky krajiny hľadajú a modifikujú svoje pracovné právo s cieľom stanoviť možné kombinácie nových foriem práce so zabezpečením istého balíka sociálnych práv pre zamestnancov. Dovoľte mi uviesť jeden citát: "Všetky krajiny Európskej únie považujú Zákonník práce za významný nástroj pri zvyšovaní zamestnanosti. Možnosti vstúpiť na pracovný trh, udržať sa a uspieť na ňom sa v jednotlivých krajinách výrazne odlišujú, keďže aj právne predpisy v oblasti ochrany zamestnancov, aj právny zmluvný rámec na vnútroštátnej úrovni majú silný vplyv na zmeny postavenia v zamestnaní, predovšetkým pokiaľ ide o postavenie dlhodobo nezamestnaných a neisto zamestnaných. Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť zdôrazňujú potrebu prijatia právnych predpisov v oblasti zamestnávania s cieľom podporiť flexibilitu spolu s istotou zamestnania a znížiť segmentáciu na trhu práce." Zdôrazňuje sa v spomínanej práci, z ktorej citujem, a je to správa o zamestnanosti za rok 2006, že pracovníci sa cítia lepšie chránení systémom podpory v prípade nezamestnanosti ako právnymi predpismi v oblasti ochrany zamestnancov. Zdá sa, že dobre navrhnuté systémy podpory v nezamestnanosti spolu s aktívnymi politikami trhu práce fungujú lepšie ako poistenie proti rizikám na trhu práce.
Prijatie novely Zákonníka práce nie sú preteky ani súboj, pretože to by inak bola smutná správa. Zákonník práce upravuje pravidlá hry medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi tak, aby bol podporný zamestnanosti, podnikateľskému prostrediu zabezpečujúc ochranu práv pracovníkov. Keby bol víťaz, tak by bol popri ňom i porazený. A to sa nemôže stať. Nesmie to byť prípad Zákonníka práce, lebo to by boli porazení úplne všetci, lebo upravuje vzťah dvoch zúčastnených strán.
V samotnom Zákonníku práce i pani ministerka, i vy ste zdôrazňovali isté posuny, pri dvoch či troch z nich sa, ak dovolíte, zastavím trošku dlhšie, ale nie veľmi.
Zákonník práce prináša nóvum pre Slovenskú republiku, definíciu závislej práce. Závislá práca v niektorých krajinách, a moji kolegovia poslanci to určite poznajú, nie je definovaná vôbec. Ako príklad je Švédsko, Nórsko, Írsko, Veľká Británia. A bol to a je zatiaľ i prípad Slovenska. Je definovaná v niektorých krajinách ako podriadenosť, riadenie alebo kontrola pracovníka, ide o krajiny ako Belgicko, Holandsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, v iných ako osobná podriadenosť, kde sa presne vymedzujú kritériá charakteristiky pracoviska, pracovného času, náplne práce, pracovných prostriedkov, napr. ide o Rakúsko, Nemecko, Grécko, Španielsko a Českú republiku. Bez ohľadu na to, či je alebo nie je závislá práca definovaná, všetky krajiny majú problém zastretých pracovných pomerov. A riešia ich rôznym spôsobom. Diskusia je totiž otvorená v tom, čo chápať ako podriadenosť, ktorá profesia sa ocitá v tejto situácii, čo chápať ako nadriadenosť, no najmä nejednoznačnosť uplatnenia takéhoto vzťahu pre mnohé nové profesie či typy prác. Komplikovaný problém riešia krajiny rôzne, rozhodujú niekde súdy, niekde praktický kódex prijatý tripartitou, niekde právny súbor kritérií vytvorený legislatívou pre súdne rozhodnutia, inde rozšírením Zákonníka práce o práva aj na pracovníkov, ktorí nie sú v zamestnaneckom pomere. Je to príklad Talianska, Francie, kde je definícia zamestnanca iná pre pracovnoprávny vzťah a iná pre nároky na sociálne zabezpečenie. Naše ministerstvo prevzalo definíciu z českého Zákonníka práce. Avšak postavenie živnostníkov v Českej republike je diametrálne odlišné, nemajú paušálne výdavky, inak majú definovaný vymeriavací základ, majú inštitút minimálnej dane a podobne. Jednoducho ten dôvod živností tkvie v iných faktoroch, nie v samotnej definícii. Navyše aj v súčasnosti platný Zákonník práce zakazuje vynútenie živnosti, nakoľko stanovuje, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami. Ako konštatuje ministerstvo práce, už dnes platí, že ak zamestnávateľ zamestnáva vynútených živnostníkov, porušuje pracovnoprávne predpisy súčasne platné. Podľa ministerstva práce cirka 25 000 živnostníkov zo 413 876 živnostníkov je nedobrovoľne živnostníkmi. Ministerstvo odhaduje, že celkové náklady práce sa zvýšia pre zamestnávateľa o odvody, o odvody do sociálneho fondu, o náklady na preplatenie práceneschopnosti či o vyplatenie odstupného. Pri odhadovanom počte transformovaných živnostníkov táto suma nákladov u zamestnávateľov nie je zanedbateľná. Zamestnávateľovi, ak už nebude chcieť ďalej porušovať zákon, lebo doposiaľ ho asi niektorí porušovali, sa ponúka jednoduché riešenie, znížiť príjem bývalého živnostníka o zvýšené náklady. Zamestnávateľovi sa nezvýšia výdavky, štát dostane svoje odvody. Bývalí živnostníci dostanú nižšie čisté príjmy, ale väčšiu sociálnu ochranu, samozrejme, za predpokladu, že sa nestanú nezamestnanými alebo nebudú nútení prejsť na iné formy pracovných zmlúv, napr. novo zavádzaného typu dohody o pracovnej činnosti, alebo sa ocitnú opäť na čiernom trhu nelegálnej práce. Nehovorím nič viac, iba upozorňujem, že samotnou definíciou závislej práce problém vynútených živností neodstránime.
Druhý balík problémov sa vzťahuje na nadčasy a pracovnú pohotovosť. Zmena, ktorá je navrhnutá v novele Zákonníka práce, a to hlavne to, že pracovná pohotovosť sa bude zahŕňať do pracovného času a vrátane práce nadčas bude limitovaná 8 hodinami týždenne, bude mať jednoducho veľmi vážny dopad na, ako odhaduje ministerstvo zdravotníctva, prechod na trojzmennú prevádzku, na potrebu zhruba nových 1 000 lekárov, to citujem zo správy ministerstva zdravotníctva, ale okrem toho, samozrejme, ďalšie náklady na vyplatenie chýbajúcich "nadčasov a pohotovostí". Čo ale je na tom najdôležitejšie, je, že pri navrhovanej zmene sa síce zvýši hodinová mzda, ale z dôvodu limitovania počtu hodín a z dôvodu, že mzda za pohotovosť bude podliehať odvodom do poistných fondov, sa celkový čistý príjem lekárov zníži, pri súčasnom priemernom plate cirka o 1 570 korún. I tieto fakty konštatuje doložka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie každý návrh na prvý pohľad ústretový zamestnancovi je skutočne ústretový zamestnancovi.
Ministerstvo v priebehu diskusií korigovalo viacero svojich návrhov, ohrozenie sezónnej práce, definovanie závislej práce, ústupok pri sťažení zamestnávania dôchodcov na dobu určitú či pri zamestnávaní na dobu určitú v rámci malých firiem do 20 zamestnancov, či pri zablokovaní zavedenia nerovnomerného pracovného času odbormi proti vôli zamestnanca. Prijalo i alternatívu neskrátiť možnosť nadčasov. A ustúpilo od niektorých predtým definovaných privilégií odborárov. Podľa názoru klubu SDKÚ - DS však v návrhu zostalo viacero zmien, ktoré poškodzujú pracujúcich a zamestnancov. Týka sa to zvýšenia zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom, ale hlavne tej časti, kde sa navrhuje neprihliadať na osobné a majetkové pomery pri vymáhaní škody. Sťažuje sa zamestnávanie učňov, obmedzuje sa využívanie zamestnancov pridelených agentúrami dočasného zamestnávania, ruší sa možnosť uzatvárania zmlúv na dobu určitú, vždy keď firma dostane novú zákazku. Komplikuje sa čerpanie voľna pri darovaní krvi. Zužuje sa ochrana zdravotne postihnutých. Posilňujú sa kompetencie odborov na úkor kompetencií zamestnaneckých rád. V novele, ktorá chce byť modernou, navyše chýbajú opatrenia na podporu pracujúcich rodičov. Z navrhovaných 150 zmien sa len jedna týka takýchto rodín, ktorá zlepšuje postavenie osamelého rodiča starajúceho sa o maloleté dieťa.
Chcem podotknúť a zdôrazniť, že novela prináša i množstvo pozitívnych návrhov. Viackrát sme o nich hovorili. A nie je dôvod, aby sme ich nepodporili. Ale v kontexte zmien, ktoré navrhuje, ktoré budú mať jednoznačne podľa nášho názoru negatívny dopad na postavenie zamestnanca, v takejto podobe je pre nás novela Zákonníka práce neprijateľná. Z uvedených dôvodov preto podávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Ja vám ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa prihlásili pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Novotný, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A keďže sa blíži 17.00 hodina, vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále, plynie pomaly čas určený na prestávku, aby sme mohli vzhľadom na to, že je 17.00 hodina, pristúpiť k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.
Ešte raz poprosím vážených kolegov zaujať miesta v poslaneckých laviciach, pretože zdá sa, že hlasovať sa dá iba posediačky.
Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu.
O slovo sa hlási pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
V mene troch poslaneckých klubov, Smeru - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - HZDS, žiadam o 15-minútovú prestávku na poradu klubov. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.
Ešte predtým, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, s procedurálnym návrhom.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - HZDS, žiadam, aby sme o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý máme ako tlač 268, nehlasovali dnes, ale zajtra.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, môžem dať hlasovať. Osobne si myslím, že nemusíme o takomto procedurálnom návrhu hlasovať. Rokovací poriadok nestanovuje procedurálny postup pri hlasovaní. A je obvyklé, že dochádza k dohode na zaradení o hlasovaní. Rokovací poriadok hovorí len o tom, že musí byť bod odhlasovaný po prerokovaní, obvykle hneď po prerokovaní, ak nie je dohodnuté inak. Takže ale ak chcete, je všeobecný súhlas, aby sme postupovali... (Odpovede z pléna.) Nie je. Dobre, budeme hlasovať o tejto námietke.
Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujeme. Prepáčte, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. (Ruch v sále.) Pán poslanec Bugár, už som myslel, že ste dali námietku. Dobre, prezentujeme sa a hlasujeme. To znamená, hlasujeme o tom, že nebudeme dnes hlasovať o tomto prerokovanom bode programu.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 77 za, 50 bolo proti, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili procedurálny návrh a rozhodli, že nebudeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, dnes, ale až zajtra po dohode poslaneckých klubov.
Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.
Je to tlač 218.
Poverený spravodajca je pán poslanec Tibor Cabaj. Požiadam ho, aby uvádzal hlasovanie.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Najskôr budeme hlasovať o návrhu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. To znamená, hlasujeme o tom, či budeme pokračovať alebo nie v rokovaní o návrhu.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 53 za, 74 proti, 1 sa zdržal.
Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca, ďalej.
T. Cabaj, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz, pán spravodajca, prepáčte, o čom budeme hlasovať?
T. Cabaj, poslanec: O jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Takže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 127 za, 1 sa zdržal.
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy schválili.
Ďalej.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem. V rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Mám zmocnenie výboru, aby Národná rada pokračovala v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 78 za, 48 proti, 3 sa zdržali.
Konštatujem, že sme odsúhlasili návrh na pokračovanie rokovania o návrhu v treťom čítaní.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 76 za, 53 proti.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerokovaní bodov programu schôdze.
Chcem vás ešte informovať, že opakovanú voľbu člena televíznej rady uskutočníme zajtra po hlasovaní o 17.00 hodine za predpokladu, že dôjde k prerokovaniu otvoreného bodu programu. Ak sa tak nestane, zvolám poslanecké grémium a dohodneme spôsob vykonania tajnej voľby. Ďakujem pekne.
Budeme teraz pokračovať v rokovaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Keď si dobre pamätám, mali by nasledovať faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Radičovej. Takže sú prihlásení pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Vaľová, Novotný, Halecký, Tóthová, Nachtmannová a nakoniec pani poslankyňa Radičová s reakciami na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloš.
Ešte chcem požiadať pani ministerku práce, rodiny a sociálnych vecí, ak je v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavila do rokovacej sály.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Takže poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, keby ste zaujali miesta v rokovacej sále.
A poprosím technikov o slovo pre pána poslanca Mikloša s faktickou poznámkou.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som sa vyjadril k vystúpeniu pani poslankyne Radičovej. Myslím si, že pani poslankyňa vo svojom vystúpení osvedčila nielen odborné, ale aj pedagogické kvality. Takže dúfam, pán poslanec Madej, že už vám nebude robiť také problémy rozlíšenie medzi tým, čo je rozdiel a čo je konflikt.
Čo sa týka toho, čo hovorila o tom, ako sa zmenilo fungovanie ekonomiky od 19. storočia, že dnes je ekonomika omnoho zložitejšia, omnoho flexibilnejšia a o to viac sú potrebné flexibilné nové, neštandardné formy pracovnoprávnych vzťahov, tak je to fakt, ktorý naozaj platí. A v tomto zmysle musím povedať, že ide o istú ideologickú obmedzenosť a aj... (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, poprosím vás o ešte jeden čas, lebo to sa míňa účinkom.
M. Číž, podpredseda NR SR: Chcem urobiť všetko pre slobodu prejavu. Prosím vás pekne ešte o 1 minútu. Je to možné zapnúť navyše pána Mikloša? Takže ešte minútu, prosím, dajte pánovi poslancovi. (Hlas z pléna.) Pán kolega, aj vaši stoja. Ale poprosím vážne pánov poslancov, ak môžem poprosiť, zaujať miesta v laviciach alebo dokončiť diskusie mimo rokovacej sály. Naozaj potrebujeme korektné prostredie na rokovanie.
I. Mikloš, poslanec: Takže ešte raz chcem oceniť nielen odborný charakter a odbornosť vystúpenia pani poslankyne Radičovej, ale aj pedagogické kvality tohto vystúpenia. A dúfam, že na základe toho už pánovi poslancovi Madejovi nebude robiť až také problémy rozlíšiť medzi tým, čo je rozdiel a čo je konflikt.
Čo sa týka zmeny fungovania ekonomiky, nielen slovenskej ekonomiky, ale vôbec ekonomiky vo svete, je faktom, že došlo k zásadným zmenám od tzv. industriálnej fázy, keď existovalo málo veľkých podnikov a stabilné nepružné pracovné vzťahy. Dnes sa svet vyvíja úplne iným spôsobom a dnes potrebujú všetky krajiny čo najpružnejší Zákonník práce. V tomto zmysle musím povedať, že vláda vedená Smerom ide presne opačným smerom, pretože tento Zákonník práce, ktorý dnes na Slovensku platí a máme, chce zmeniť v opačnom smere, teda v smere znižovania pružnosti trhu práce. A faktom je, že vo všetkých krajinách, ktoré dnes majú problémy s konkurencieschopnosťou, ako je napr. Nemecko, Francúzsko, Taliansko, odborníci sa zhodujú na tom, že jednou z hlavných príčin tých problémov je práve nízka miera flexibility trhu práce týchto krajín. Takže chcem zdôrazniť a doplniť vystúpenie pani poslankyne Radičovej v tom zmysle, že ak bude Zákonník práce schválený, tak ako to bolo navrhnuté vládou, tak to zníži pružnosť trhu práce, bude to v rozpore so záujmami slovenskej ekonomiky a nezvýši to zamestnanosť, ako uvádza pani ministerka, ale naopak, zníži to zamestnanosť, resp. zníži to tempo rastu zamestnanosti. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážení kolegovia, ešte raz vás poprosím, ak je to len trochu možné, keby ste naozaj buď zaujali miesta v rokovacej sále, alebo prediskutovali problémy iste naliehavé mimo rokovacej sály. Potrebujeme tu korektné, dôstojné prostredie na prerokovanie zákona o Zákonníku práce.
S faktickou poznámkou ďalej, pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.
J. Vaľová, poslankyňa: Vážená pani poslankyňa Radičová, v svojom vystúpení na začiatku ste spomínali poctivých a slušných podnikateľov. My si takisto poctivých a slušných podnikateľov vážime, ale snažíme sa pre nich takisto vytvárať aj nejaké podmienky na konkurenčnom poli, kde sú tí pseudopodnikatelia neslušní. Včera som sa zúčastnila pracovnej komisie, kde sa hodnotili firmy, ktoré sa prihlásili do súťaže Zamestnávateľ ústretový zamestnancovi. Táto súťaž má tradíciu 6 rokov. A ak aj vy ste pôsobili ako pani exministerka na ministerstve práce, tak si na ňu určite pamätáte. Boli tam aj firmy, ktoré sa jej zúčastnili ešte aj za vášho exministrovania, a boli rovnako ocenené ako teraz. Vypísala som si ich a ani jedna z firiem nikde nevystupovala, nedehonestovala tento Zákonník práce, pretože buduje priaznivú sociálnu politiku a práve tým je ešte znevýhodnená na konkurenčnom poli s firmami, ktoré túto priaznivú politiku nechcú budovať. A práve myslím si, že títo podnikatelia alebo tieto firmy nemajú problémy s týmto Zákonníkom práce. A myslím si, že určite privítajú veci, ktoré im prispejú k tomu, že teda ocenia a, tzv. by som povedala, posunú firmy, ktoré nechcú robiť dobrú sociálnu politiku, aby tú politiku robili.