M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Novotný, nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Radičovej, ktorá sa týkala dopadu Zákonníka práce, predovšetkým k ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Na jednej strane vládni predstavitelia, keď boli ešte v opozícii, sľubovali zdravotníkom v nemocniciach 30-percentný nárast miezd. Dnes deklaruje minister zdravotníctva, že sa dohodol s Asociáciou fakultných nemocníc na 20-percentnom náraste miezd. Ale skutočnosť je taká, že zníženie pohotovosti a nadčasov na úroveň 8 hodín týždenne, keď priemer u lekára je zhruba na úrovni 15,5 hodiny, preložené do slovenčiny, 1 nočná služba v priebehu pracovného týždňa bude znamenať mínus na príjmoch predovšetkým lekárov a zdravotných sestier kvantifikovaný zhruba na úrovni v priemere 1 500 až 2 000 Sk na jedného lekára. Čiže na jednej strane chce vláda zvyšovať platy, ale na druhej strane vlastne platy lekárom znižuje.

Druhý problém je v tom, že budeme musieť v zdravotníckych zariadeniach prejsť na trojzmennú prevádzku. A to je veľký problém. Nemocnica totižto, dámy a páni, nie je ani konzerváreň, ani automobilka. A medzi lekárom a jeho pacientom vzniká veľmi intímny vzťah, ktorý je postavený predovšetkým na dôvere a častom stretávaní, na častej výmene názorov o aktuálnom zdravotnom stave. Je predsa nemysliteľné, aby som v pondelok pooperoval pacienta, v utorok mal poobedňajšiu a nevedel, čo mu naordinoval na vizite kolega, v stredu mal nočnú, keď pacient spí, a v štvrtok mal voľný deň, najbližšie na vizite uvidel v piatok ráno tohto pacienta. Takto sa predsa nedá poskytovať zdravotná starostlivosť pooperačnému pacientovi.

A tretí problém je, že v niektorých odboroch, predovšetkým v malých nemocniciach, ale aj vo veľkých, nám budú chýbať špecialisti. Neviem, či viete, ale na Slovensku máme problém s intenzivistami, ktorí sa vedia lepšie uplatniť či v zahraničí alebo na záchrannej službe. A aktuálne doplniť lekárov bude veľký problém. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pani poslankyne Radičovej z hľadiska toho, že nám rozšírila trochu pohľad na variabilitu pracovných vzťahov a dynamiku v rámci rozvíjajúcej sa Európy, kde vlastne aj postavenie Zákonníka práce sa mení podľa množstva, veľkosti firiem, hospodárskeho rastu, percenta nezamestnanosti. Takže je to faktor, ktorý budeme zvažovať ešte zrejme aj v ďalšej diskusii. Ako jednotlivé premenné veličiny, ktoré chceme tuná zmeniť, tým alebo oným smerom sa dotknú aj dosahu Zákonníka práce.

Chcem sa však opäť zastaviť aj pri problematike, ktorá sa dotýka zdravotníctva. A to je ten fakt, že podľa novelizácie Zákonníka budeme musieť v zdravotníctve do fondu pracovného času započítavať pracovnú pohotovosť na pracovisku, či už aktívnu alebo pasívnu. Údajne je to nemenný fakt, ktorý bude musieť byť vkomponovaný do tohto Zákonníka práce. Ale, už ako bolo opakovane poukázané, môže to priniesť do zdravotníctva veľký zmätok a, by som povedal, neriešiteľné situácie, pretože nájsť 1 000 nových lekárov, hlavne špecializovanej zdravotnej starostlivosti, zabezpečiť dvoj- alebo trojzmennú prevádzku a dosiahnuť tým všetkým zníženie platu pracovníkov, dokonca sa tu hovorí o tretine, je to vec, ktorá môže spôsobiť enormnú sociálnu instabilitu hlavne za terajšej štrajkovej pohotovosti. Avšak chcem poukázať, že nie je to nový fenomén, ktorý vyplynul včera, dnes alebo pred týždňom, ale je to záležitosť staršia, ktorá... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová Katarína.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie pani poslankyne Radičovej. A plne súhlasím, že zamestnávateľ a zamestnanec sa navzájom obidvaja potrebujú. Ale nemôžem súhlasiť s tým, čo tu aj pani poslankyňa Tkáčová hovorila, že je to teda vzťah, kde majú obidvaja rovnaké postavenie. Takáto filozofia by platila v tej rovnosti, ak by ponuka miezd, ponuka práce zodpovedala záujmu o prácu. Potom povieme, áno, je to vzťah, rovnako sa potrebujú a rovnako vzájomne v tomto vzťahu vystupujú. Žiaľ, situácia je taká, že je tu nerovnováha. Je väčší záujem na strane tých, ktorí chcú pracovať, ako je ponuka tých, ktorí dávajú možnosť pracovať. A z tejto nerovnosti vyplýva aj určitá väčšia ochrana tých, ktorí chcú pracovať, aby nebolo zneužívané toto nerovné postavenie.

A pokiaľ sa hovorilo o flexibilite trhu práce, áno, je to želateľný cieľ, má to výhody, so všetkým súhlasím, čo pani exministerka hovorila, ale z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť flexibilitu ekonomického postavenia zamestnávateľa... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, čas uplynul.

Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, aj ja s vami nájdem zhodu. Just in time, áno, flexibilita pracovnej sily, flexibilita práce je nevyhnutná. Ale presúvanie stále väčšej časti trhovej neistoty z podnikateľského rizika vyplývajúceho z výkyvov dopytu a ponuky na zamestnancov nie je zaužívanou črtou európskeho trhu práce. Zelená kniha Európskej únie, filozofia flexicurity o tom jasne vypovedá. A práve preto je potrebné prijať novelu Zákonníka práce, ktorá je blízka tejto filozofii.

V závere svojho vystúpenia ste hovorili, že európske štáty nepoznajú legálnu definíciu závislej práce. Konkrétne ste spomenuli Taliansko. Nie je to pravda. Občiansky kódex Talianska z roku 1942 obsahuje všeobecnú definíciu závislej práce, na ktorej je založené talianske pracovné právo. Ďalej môžem spomenúť Rakúsko. Občiansky zákonník v Rakúsku obsahuje právnu definíciu podriadeného zamestnania. Koncept podriadenej práce v Belgicku je zakotvený v právnych predpisoch. Zákon o zamestnaneckej zmluve vo Fínsku obsahuje definíciu závislého vzťahu, definícia je obsiahnutá v zákone 1 z roku 1977 v Nórsku, definovaná trvalá zmluva je vo Švédsku. Legálna definícia závislej práce je v Holandsku. Jasne právo definuje zmluvu o zamestnaní v Portugalsku. Môžem spomenúť ďalšie príklady, ale pre krátkosť času ich všetky nestihnem, ale v ďalšom vystúpení sa tejto otázky ešte dotknem. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S odpoveďou na faktické poznámky, pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne aj za všetky faktické poznámky. Chcela by som poďakovať aj pánovi poslancovi Haleckému, aj pani poslankyni Tóthovej, Vaľovej i pani poslankyni Nachtmannovej, ale dovoľte mi zhrnúť.

Pani poslankyňa, k tomu záverečnému, prosím si to overiť v prepise. Ja som rozdelila krajiny podľa rôzneho typu definície závislej práce, a majú ju definovanú rôzne, ale, opakujem, závislej práce. I krajiny, ktoré vy ste vymenovali, som i ja vymenúvala, ale v kategóriách, podľa toho ako podobne alebo nepodobne to majú definované. Takže len poprosím pozornejšie počúvať. Tu sme si asi len trochu nerozumeli.

Čo sa týka faktickej poznámky pani poslankyne Vaľovej, je veľmi príjemným poznaním, že pri súčasne platnom Zákonníku práce sú firmy, ktoré robia veľmi slušnú ústretovú sociálnu politiku, a je to pravdou, a stoja za ocenenie. Ja som sa snažila v svojom vystúpení zdôrazniť, že dnes sa problém naozaj volá vymáhateľnosť práva, tak ako je stanovená v Zákonníku práce, a dodržiavanie toho, čo nám kódex stanovuje.

A posledná poznámka, ktorú by som rada zdôraznila, je k pani poslankyni Tóthovej. Celý obsah môjho príspevku bol práve o tom, že tam, kde je väčší dopyt po pracovnej sile, tam vzniká prirodzené zvyšovanie miezd, prirodzene vyššia sociálna ochrana a prirodzene vyššia ústretovosť podnikov, podnikateľov a zamestnávateľov voči svojim zamestnancom. Preto čím je flex v rámci flexicurity silnejší, tým väčšiu šancu dávame práve do marginalizovaných a zaostalých regiónov... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Tým sme vyčerpali faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Radičovej. Teraz v rámci rozpravy za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni, sme svedkami ďalšieho pokusu vládnej strany Smer o rušenie zásadnej reformy alebo, inak, torpédovanie relatívne flexibilného trhu práce na Slovensku. Ak som hovoril o ďalšej z reforiem, tak som myslel to, ako pred niekoľkými mesiacmi ste sa pokúšali meniť daňový systém, to, ako ste útočili na dôchodkovú reformu. A pritom súčasný Zákonník práce spolu s ostatnými reformami zásadne prispel k nebývalému rozmachu slovenskej ekonomiky, so všetkými priaznivými efektmi pre občanov, nižšou nezamestnanosťou, vyššími mzdami, rekordným rastom hrubého domáceho produktu. Na Slovensku je viac práce, viac lepšie platenej práce. A flexibilnejší trh práce je výhodou nielen pre zamestnanca, ale i pre zamestnávateľov. Slovensko je jednoducho atraktívnejšie tak ako pre domácich, aj zahraničných investorov.

Dámy a páni, keď hovorím o pokuse, chcem povedať, že je to zbytočný pokus v tom zmysle, že je to pokus o zmenu zlým smerom. A to nenazval tak iba exguvernér Národnej banky Slovenska, toto hovoria aj teoretickí, aj praktickí, aj politickí ekonómovia najmä na Slovensku. Oni pripúšťajú zmeny aj v pracovnej legislatíve, ale opačným smerom, opačným smerom ešte k väčšej flexibilite a väčšej zmluvnej voľnosti. A toto jasne hovoria premiérovi Ficovi aj zahraničné návštevy, nielen z OECD. Hovoria mu to aj predstavitelia Európskej centrálnej banky v súvislosti s prijatím alebo so zámerom vlády prijať euro od 1. januára 2009, lebo práve toto je riziko, pred ktorým stojíte. Napriek tomu, že ten Zákonník práce je relatívne dobrý, ešte stále na Slovensku je nízka flexibilita trhu práce. A, samozrejme, zaostávate aj v iných reformách.

K premiérovým slovám o najliberálnejšom Zákonníku práce sa nebudem vyjadrovať, lebo som zaregistroval, že sa k nemu vyjadrujú tí predstavitelia severských európskych krajín, ktorými sa Smer niekedy chce inšpirovať alebo na ktoré sa odvoláva.

Dámy a páni, ešte jednu vec pri tejto prvej poznámke vám chcem povedať, najmä teda kolegom zo strany Smer, že vy novelizovať Zákonník práce nepotrebujete ani kvôli svojim preferenciám, vážne. Ony vám pôjdu práve hore ako výraz vďačnosti tých, čo sú radi, že neplníte svoje volebné sľuby.

Moja druhá poznámka sa týka ochrany zamestnancov. Dámy a páni, v tejto snahe sa zhodneme, aj Smer s Kresťanskodemokratickým hnutím. Ak ide o skutočnú ochranu zamestnancov, máte to aj v dôvodovej správe, to je hlavný zmysel návrhu novely Zákonníka práce, ale toto touto novelou nedosiahnete. Tento návrh je vo vzťahu k ochrane zamestnancov krátkozraký. A ide skôr možno o krátkodobú ochranu, ktorá v konečnom dôsledku zamestnancov poškodí, pretože zmeny v Zákonníku práce, zásahy do dnes platného stavu povedú u istej skupiny ľudí na "niekoľko mesiacov" k zabezpečenému obdobiu bez práce na účet zamestnávateľa. Ale v konečnom dôsledku poškodia zamestnancov, lebo nebude práce viac, ale menej, nebude vznikať toľko pracovných miest, lebo sa im dnes začínajú klásť nové a veľké prekážky. A nemyslím tým len na súbeh výpovede a odstupného.

Sprievodné javy takejto zmeny legislatívy poznáme. Je to vyššia nezamestnanosť, menej investícií, čierna práca a celkové zhoršenie podnikateľského prostredia a zníženie našej konkurencieschopnosti a nie na konci, dámy a páni, ale po každej odrážke znížená ochrana zamestnanca. Dnes v Bratislave, a ja som z regiónu Trnavy, kde je takmer plná zamestnanosť, viac zvyšuje ochranu zamestnancov a prispieva k ochrane zamestnancov každá nová investícia, nie Zákonník práce, viď Samsung, dnes vyššie platy v Samsungu, lebo ten ponúka vyššie platy, tie prilákajú nielen zamestnancov možno z iných regiónov, kde práce niet, ony prilákajú aj zamestnancov z Citroenu a Peugeotu. To znamená, že aj zamestnanci v Citroene a Peugeote budú mať vyššie platy, lebo zamestnávateľ ak nebude chcieť stratiť svojich zamestnancov, tak bude musieť zlepšovať podmienky svojich zamestnancov a ich platy. Paradox je ale, že táto novela vlastne ešte potrestá tých dvojnásobne, ktorí budú znevýhodnení vďaka svojej nižšej konkurencieschopnosti.

Pozorujem, ako v svätom hneve kritizujete, Smer aj pani ministerka Tomanová, vynútené živnosti a chcete im zabrániť. Ale spôsob, akým to robíte, považujem za pomýlený. Zavádzate vynútenú závislú činnosť. A to nie je ochrana ani živnostníkov, ani zamestnancov, najmä tých živnostníkov, ktorí pracujú pre viacerých zamestnávateľov, lebo je to obmedzenie zamestnávania živnostníkov. Chcete rušiť to, čo je pre niekoho výhodné, vzájomne výhodné, lebo je to výhodné aj pre desaťtisíce živnostníkov, je to výhodné aj pre zamestnávateľov. A v tejto súvislosti je zaujímavé sledovať súčasť návrhu zákona. A to je doložka finančných, ekonomických výhod, resp. vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Tam sa dokonca píšu také veci, že navrhované zmeny v Zákonníku práce budú mať prevažne pozitívny dopad na verejné financie. Musím povedať, že tu ma nenapadlo iné, iba to, že papier znesie všetko. A píšete ďalej, ako prípadné negatívne finančné dôsledky uplatnenia niektorých ustanovení Zákonníka práce budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2007, resp. ďalšie roky z jednotlivých rozpočtových kapitol. No, ďakujem pekne. Najmä som zvedavý, čo na to súkromný sektor.

Ale o čo ide vláde pri živnostníkoch a pri nútených živnostiach, chcem ukázať na modelových príkladoch. A to by som dal do pozornosti aj pánu poslancovi Madejovi, lebo to sú také veľmi viditeľné príklady, o čo nám ide, teda resp. o čo vám ide.

Ministerstvo sociálnych vecí si všimlo, že zamestnanec do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne odvádza viac, ako odvádza živnostník. A oni dokonca aj na modelovom príklade 20 000 hrubej mzdy poukazujú, že kým zamestnanec odvádza spolu so zamestnávateľom 48,6 %, a v korunovom vyjadrení 9 720 korún, tak živnostník, ten odvádza iba 3 583 korún. Takže toto je problém, dámy a páni. Živnostníci odvádzajú do Sociálnej poisťovne menej. A to znamená, treba, aby platili viac aj živnostníci, resp. potom ako budúci zamestnanci alebo zamestnávatelia. Len neviem, kde ste prišli na to, že ten, kto je dnes živnostník, po prijatí tohto zákona bude zamestnancom. Už to povedala aj pani kolegyňa Radičová. Dámy a páni, no zariadia sa zamestnávatelia. Keď to nebude v ich možnostiach, tak tu budeme mať viac čiernej práce alebo tí istí zamestnaní ľudia budú robiť viac za menej peňazí. Ale za vrchol považujem pokrytectvá Smeru v nasledujúcej vete, že pozitívny dopad zamedzenia výkonu práce vynútenými živnosťami možno vyčísliť, aj pokiaľ ide o prínosy do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu vyššieho objemu dane z príjmov zo závislej činnosti. A počúvajte, o koľko to pôjde. Inak pri tom prvom modelovom prípade zabudli povedať, že ten, kto platí menej do Sociálnej poisťovne, aj menej z nej dostane. Čiže ak sa živnostník rozhodol platiť z minimálnej mzdy, tak to urobil s vedomím, že tak sa mu to bude rátať aj do jeho dôchodku.

A teraz k tým daniam. Tak predstavte si, že zamestnanec z hrubej mzdy odvedie pri rovnej dani 19 % do štátnej kasy 1 777 korún. No a živnostník pri takom istom hrubom príjme, ten tam odvedie iba 1 615 korún. A o týchto 162 korún ide. Viete si predstaviť, že to bude za rok 48,6 mil., pán minister financií, toto bude prínos, chňap z tých 162 korún. Toto nie je ochrana živnostníkov aj tzv. vynútených. Dámy a páni, toto je lov na živnostníkov, aby viac platili, aby platili vyššie dane.

Moja tretia poznámka, kratšia. Prvýkrát ide dôležitá legislatívna norma bez dohody sociálnych partnerov. No to aj kolegovia bývalí Magvaši a Kaník musia blednúť závisťou, čo si oni odniesli aj od vás. Oni si nedovolili to, čo teda v tomto prípade robíte vy. A pritom ste ako opozícia volali po tom, že v zásadných veciach musí panovať zhoda, nielen medzi sociálnymi partnermi, ale dokonca aj medzi rozhodujúcimi politickými silami v krajine. Preto si myslím, že návrh na vrátenie predkladateľovi tohto zákona je úplne namieste. Áno, dohodli ste sa s odbormi, alebo teda na tú stranu by som to mal povedať, s jednými, tými, čo vám pomáhali v kampani, ale to nestačí na sociálny zmier v krajine.

Štvrtá poznámka. KDH považuje súťaž za dôležitý nástroj generovania aj lepších nápadov, lepších služieb a dokonca aj lepších personálnych návrhov. KDH považuje za správne a presadzuje súťaž i v oblasti zastupovania zamestnancov. A preto nesúhlasíme so znižovaním kompetencií zamestnaneckých rád v podnikoch a posilňovaním kompetencií odborov na ich úkor. Čo s tým? Vy Zákonník práce asi posuniete do druhého čítania aj bez hlasov opozície. Chcem zopakovať za predstaviteľov opozície, že budeme pokračovať v obrane záujmov zamestnancov, živnostníkov i zamestnávateľov v snahe minimalizovať škody, ktoré sa chystáte, obrazne povedané, páchať na slovenskej ekonomike aj na spoločnosti. Toto je z našej strany zodpovedný prístup.

Teraz jedna taká osobná poznámka, pretože som sa usiloval pred dvomi mesiacmi novelizovať Zákonník práce z iného dôvodu. Spomínate si na tú známu otcovskú dovolenku, ako ste ma vy, koaliční poslanci, chlácholili, aby som počkal na komplexnú novelu Zákonníka práce, aby sme nenovelizovali tak často Zákonník práce, akoby som z toho mal rozumieť, že veď keď bude ten komplexný návrh z vašej dielne, že to tam bude. A mohol som si myslieť aj vtedy, keď vláda schválila ten návrh, že toto je priestor pre KDH alebo pre Brocku, aby navrhol otcovskú dovolenku do návrhu. Omyl, v tlači som si stihol prečítať argumenty ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prečo je dnes ministerstvo proti otcovskej dovolenke. Prostredníctvom hovorkyne pani Škorecovej odkazuje ministerstvo, že návrh poslanca Brocku je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v pracovnoprávnych vzťahoch. Musím povedať, že tieto slová nezaskočili len mňa, ale dokonca aj fínske ministerstvo sociálnych vecí. A mohol by som vám odtiaľ zacitovať človeka, ktorý má práve rovnosť príležitostí na tomto ministerstve na starosti. Tak ten sa vyjadril: "Absolútne tomuto vysvetleniu nerozumieme, v akom rozpore je to so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ak si otec zoberie voľno v práci, aby mohol stráviť s dieťaťom prvé dni jeho života, je nepochybné, že bude lepšie pripravený stráviť s ním viac času aj neskôr." A toto je veľmi dôležitý fakt, keď hovoríme o rovnom prístupe k ženám a k mužom.

Ale záver, aby som nechal priestor aj iným kolegom. Dámy a páni, ak prejde táto novela Zákonníka práce, výrazne poškodí záujmy jednoduchých, prostých ľudí, zamestnancov, živnostníkov i zamestnávateľov, poškodí a zhorší dnes ešte stále atraktívne prostredie pre zahraničné investície a imidž Slovenska.

Kresťanskodemokratické hnutie a poslanci teda za KDH z uvedených dôvodov nebudú hlasovať za takúto zmenu Zákonníka práce. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia Róbert Madej, Nachtmannová Oľga, Kahanec Stanislav, Kvorka Ján, Vaľová Jana. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má Róbert Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Brocka, ja by som si chcel dovoliť zareagovať len na jednu skutočnosť, ktorú ste uvádzali. Tam je tá najflagrantnejšia disproporcia medzi našimi a vašimi názormi. V skutočnosti naozaj ten, kto spĺňa zákonné kritériá pre vykonávanie živnosti, tak sa tohto Zákonníka nemá prečo naozaj v skutočnosti obávať.

Keď ste hovorili o tej výške odvodov a obvinili ste nás, že je to snaha zvýšiť príjmy do fondov, ja si myslím, že toto vôbec, ale vôbec nie je pravda. Viete veľmi dobre, že ak bude zamestnanec zamestnaný, v tom prípade spravidla aj so zamestnávateľom sa platia odvody z vyššieho vymeriavacieho základu, samozrejme, príjem do fondov sa zvýši, ale zvýšia sa aj zákonné nároky týchto zamestnancov na rozdiel od živnostníkov. A o to ide. Tu ide o zodpovednosť, pretože si viem veľmi ťažko predstaviť, ako sa tým státisícom ľudí, možno desaťtisícom ľudí dá postaviť rovno a pozrieť do očí. V prípade, ak si budú platiť len z takýchto nízkych vymeriavacích základov, im budú vznikať aj nízke nároky v prípade jednotlivých udalostí. A toto je problém a to je o zodpovednosti.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pani Oľga Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na slová kolegu Madeja, samozrejme, reagujem na pána Brocku, pretože vy ste prezentovali, aké je to pre živnostníka výhodné, že zaplatí odvody nižšie. Použili ste modelový príklad na príjem 20 000 živnostníka, odvody zaplatí živnostník vo výške 3 583 korún a zamestnanec vo výške 9 720 korún. Ale nepovedali ste aj to B, že samotný zamestnanec z toho platí len necelú štvrtinu. Nemám teraz čas to presne vypočítať, ale bude to necelých 2 300 korún. Tak si dajme do pomeru živnostníka s 3 583 korunami a zamestnanca s okolo 2 300 korunami. A keď nadviažeme na to, čo povedal práve pán poslanec Madej, aké benefity budú z dôchodkového poistenia pre živnostníka a pre zamestnanca? Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Brocka spomínal výhody, ktoré priniesla súčasná právna norma Zákonníka práce. A myslím, že tie výhody sú zrejmé, v tom, ako ich vymenoval, pri súčasnom rozvoji u nás na Slovensku, i keď, samozrejme, každý triezvo pozerajúci človek musí vidieť aj problémy. Otázka je, ako tieto problémy riešiť. Je otázka, či bude dobrým riešením zavádzanie vynútenej závislej činnosti. Niečo vynútené veľmi ťažko prináša pozitívne efekty do budúcnosti. A toto, si myslím, je spôsob, ktorý bude smerovať skôr k opačnému koncu. Spôsob riešenia tohto problému by mal byť v konkrétnom odstránení nedostatkov, a nie v paušalizovaní niektorých vecí, ktoré sa zavedú. A skutočná ochrana zamestnancov bude vyplývať pre nich vtedy, keď budú mať dobré pomery v práci a keď budú mať dobré zárobky. Keď sa táto flexibilita trhu a podmienky pre prácu a rozvoj investícií zhoršia, tak celkove asi nebudú mať zamestnanci lepšie pomery.

No a už sa to nedá povedať ani o tom, že táto norma, ktorú pán poslanec Brocka spomínal, bola vlastne prvýkrát uzavretá bez dohody sociálnych partnerov a že táto norma zavádza posilňovanie odborov. A nehnevajte sa, ale už to tu bolo x-krát spomínané, je to skôr vďaka za predvolebné vzťahy.

Na záver poviem už len jednu vetu. Pri Zákonníku práce, už to tu bolo povedané, by nemali byť víťazi a porazení. A podľa toho by tento Zákonník práce mal byť pripravený. Bohužiaľ, smeruje nejako ináč.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby som aj ja v krátkosti zareagoval na pána poslanca Brocku, keď som si pozorne vypočul jeho vystúpenie. A nadobudol som taký dojem, ako keby sa snažil tu pred nami všetkými, pretože si je zrejme vedomý, že toto bude prenášané aj do verejnosti medzi občanov tejto republiky, navodiť voľajakú atmosféru katastrofy, ktorá nastane po prijatí tejto novelizácie Zákonníka práce, pretože snažil sa nám tu vysvetliť, ako bude rušená flexibilita práce, ako sa Smer týmto Zákonníkom práce vyberá opačným a zlým spôsobom, smerom a tak ďalej, by som mohol menovať ešte veľa vecí, ktoré sme si mali možnosť tu všetci vypočuť.

Ja by som v krátkosti, pretože mnohokrát by som sa opakoval po predrečníkoch, chcel pánovi poslancovi Brockovi povedať ešte jednu vec, že cieľom tohto navrhovaného zákona a tejto novelizácie zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odstrániť v Zákonníku práce nedostatočnú ochranu poslancov narušenú najmä novelou zákona č. 210/2003 Z. z., ktorá vzišla v podstate tou Kaníkovou predlohou tohto Zákonníka práce. Čiže všetci dobre vieme, o čo ide. Mnohí ste tuná mali možnosť sedieť v minulosti. Čiže viete, o čo ide, o čom hovorím. A myslím si, že ešte v budúcich vystúpeniach na túto tému bude dostatočne o tomto diskutované a veľa k tomu povedané. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán poslanec Brocka, nevieme, ale asi si vašu radu nezoberieme k srdcu, pretože plníme volebné sľuby a vám akosi tie preferencie vôbec nestúpajú. Tak viete, asi to nebude ani opačne fungovať.

Druhú vec by som chcela povedať, že sa ničím nedotýkame živnostenského zákona a dodržiavame len dohovory Medzinárodnej organizácie práce... (Hlasy v sále.) Pani Sabolová, nepočujem vás, nech vám zapnú mikrofón. A vlastne dodržiavame len Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 198/2006. Odporúča potláčať zastieraný pracovný pomer.

A na margo ďalšej vety by som povedala. Pán Kaník nám už niečo predviedol, viete, že nám môže závidieť. No môže závidieť len to, že on sa nepustil do tej novelizácie Zákonníka práce, pretože ak by tá dopadla, tak ako zákon o poistení č. 461/2003 Z. z., o prehodnocovaní invalidných dôchodkov, to by len bolo škôd napáchaných na týchto občanoch.

A ešte niečo pre vás, pán Brocka, ak si dobre prečítate názov v Zákonníku práce Rodičovská dovolenka. Pýtam sa, no čo to je rodič. No predsa rodič je otec aj matka. Pred chvíľou pani Radičová uviedla príklad, ja nechcem byť takáto, ale opýtam sa, no kto môže byť rodič. No otec a matka, čiže jeden z nich môže tú rodičovskú dovolenku mať. A nevymedzujeme pojem, že to môže byť otec. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, reakcie na faktické poznámky, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Tie reakcie boli tak rôznorodé, že priznám sa, že ten čas, ktorý je na to určený, nedokážem v tejto chvíli zmysluplne využiť. A preto by som chcel všetkým poďakovať za pozornosť, ktorú mi venovali počas môjho vystúpenia.

Už som sa zmieril s tým, že poslancov vládnej koalície asi nepresvedčím svojimi návrhmi, ktoré tu predkladám v parlamente, ale chcel by som aspoň upriamiť vašu pozornosť na názory vašich koaličných partnerov, ktoré som zaregistroval, že sa s nimi zhodnem v niektorých otázkach. A majú rovnako alebo podobný pohľad na váš návrh novely Zákonníka práce, ktorý tu prerokúvame. Takže keď už na mňa nedáte, pani Vaľová, porozprávajte sa s kolegami zo SNS a HZDS.

P. Paška, predseda NR SR: Všetko, pán poslanec? Ďakujem.

Nech sa páči, ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa k pripravovanej novele Zákonníka práce vyjadrila v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja.

Pán poslanec, vy ste vo svojom výstupe sa vrátili trošičku do minulosti, dovoľte, aby som aj ja na začiatku povedala zopár slov. Zhodou okolností som bola spoločnou spravodajkyňou pri prerokovaní novely Zákonníka práce aj počas prvej Dzurindovej vlády, keď návrh Zákonníka práce predkladal pán minister Magvaši, aj počas jeho druhej vlády, keď návrh Zákonníka práce predkladal pán minister Kaník. To znamená, zažila som aj ľavicového ministra, aj pravicového ministra. A musím vám povedať, že som nesedela pasívne v tom výbore pre sociálne veci a bývanie už aj kvôli tomu, že som bola spoločnou spravodajkyňou. Viem, čo to bolo, prijať tento zákon, čo to bolo, vylepšiť ten zákon s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prišli hlavne na výbor pre sociálne veci a bývanie. A s ľútosťou musím konštatovať, že mi v tom nevie dať za pravdu len jeden jediný poslanec, a to pán predseda súčasného výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian, pretože z tých bývalých poslancov, ktorí v tom čase boli v našom výbore, tu teraz nesedí nikto, pretože pani poslankyňa, exposlankyňa Angyalová minulý mesiac odišla.

Hovorím to kvôli tomu, že tu odznelo z úst poslankyne Laššákovej, že vtedy tu nebola ochota na diskusiu a nebola ochota počúvať partnerov. No ja teraz sa vrátim k prerokovaniu novely Zákonníka práce dvoma kratučkými výstupmi mojich kolegov, ktoré odzneli v tomto pléne 9. apríla 2003, teda počas ministrovania pána ministra Kaníka. Budem krátka. A pretože klasici sa majú citovať doslova, tak som si dala vytiahnuť stenografický záznam. Vystúpil najprv pán poslanec, ktorý povedal: "Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k návrhu novely Zákonníka práce. V prvom rade oceňujem dohodu sociálnych partnerov o tom, že naozaj pracovné právo začne byť o niečo flexibilnejšie na Slovensku." Čo myslíte, kto to povedal? No asi niektorý pravicový politik? Nie, pán poslanec Madej, povedali ste to vy. Druhé vystúpenie tiež citujem doslova, mám to tu, takže môžete si to prezrieť a nie je to vytiahnuté z kontextu, pretože tu bola vaša prvá veta: "Rozhodnutia a riešenia prijaté na základe spoločenského konsenzu sú pre štát a spoločnosť akceptovanejšie a z dlhodobého hľadiska aj trvácnejšie. Do tejto kategórie čiastočne spadá aj navrhovaná novela Zákonníka práce. Počiatočná zrážka s niektorými predstaviteľmi sociálneho ignorantstva a trvalého populizmu (tento rast predovšetkým z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny) zosobnenými najmä v postave nového ministra Ľudovíta Kaníka, chvalabohu, nakoniec viedla k spomínanému konsenzu. Spoločenská rovnosť a spravodlivosť znamená v prvom rade zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých členov spoločnosti vrátane motivácie občana zapojiť sa do pracovného procesu. Dôležitú úlohu v dosiahnutí pravidiel hry tu zohráva aj Zákonník práce. Nie je možné nadradiť zamestnanca, resp. z druhej strany zamestnávateľa vo svojich právach voči tomu druhému, žiadne práva bez povinnosti a žiadne povinnosti bez práva. Zo strany štátu to však vyžaduje vytváranie rámcových podmienok vzájomne participujúcej spoluzodpovednosti a taktiež súdržnosti. Napokon len občan, či už v postavení zamestnanca, resp. zamestnávateľa, ktorý disponuje aspoň minimálnymi sociálnymi a materiálnymi istotami, je schopný využiť svoju šancu pre svoje právne zaistenú slobodu, a tak ju aj premeniť na vlastnú sociálnu istotu. Demokracia môže byť dlhodobo stabilná len vtedy, ak sú na nej zainteresovaní všetci občania rovnakými právami a rovnakými povinnosťami. V tejto oblasti aj Zákonník práce," chvalabohu, podčiarkujem, "vytvára podmienky pre spoločenskú súdržnosť, pre vyváženú spoluzodpovednosť zamestnanca, ale aj zamestnávateľa, pre bezpečnosť a ochranu pracovného miesta i pre efektívne podnikanie. Strana Smer podporí predložený návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú vyvážene chrániť záujmy tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca." Moja otázka je takisto ako pred chvíľou, kto to asi mohol povedať. No bol to pán poslanec Dušan Čaplovič, dnešný podpredseda vlády pre európske záležitosti.

Ja to čítam z diskusií, ktoré tu odzneli, a preto, že sú to autentické stenografické výpisy. To bola minulosť a teraz sa vrátim do súčasnosti. Prerokúvame vládny návrh novely Zákonníka práce. Prerokúvame v tejto snemovni zákon roka. Vidíme, koaliční partneri chýbajú, poslanci Slovenskej národnej strany nie sú prítomní. No a, ako vidím, nateraz tu zostal len jediný poslanec z Ľudovej strany - HZDS, pán poslanec Kotian. Dokonca do rozpravy za kluby sa písomne neprihlásil ani jeden poslanec z Hnutia za demokratické Slovensko. To už niečo znamená. Znamená to, že do Národnej rady išla novela Zákonníka práce jednak bez dohody sociálnych partnerov, ale, čo je nemenej dôležité, výhrady k nemu mali aj koaliční partneri Smeru. Takže najväčšia vládna strana Smer zostala úplne sama. Pán premiér Fico vtedy keď v médiách obhajoval návrh novely Zákonníka práce, to bolo vtedy, keď sa do nemenovaného bulvárneho časopisu dostal návrh novely Zákonníka práce a medzi jeho vetami bola jedna veta: "Uvidíme v Národnej rade, kto za koho kope." No neviem, za koho kope pán premiér. Momentálne by ma to asi ani nemuselo zaujímať, ale pretože je premiérom Slovenskej republiky, zaujíma ma to. Ale jedno viem, poslanci Strany maďarskej koalície prijímajú zákony v prospech občanov, mohla by som povedať, že ich prijímajú v prospech našich voličov, ale ak vtedy, keď poslanec hlasuje za zákon, nemôže si byť istý, či to bude dobré, ale aj zlé len pre svojich voličov.

Vládny návrh novely Zákonníka práce neprináša žiadne pozitívne opatrenia v riešení kľúčových potrieb slovenského trhu práce, a síce nepodporuje ďalší pokles nezamestnanosti. Keď sa prijímal návrh novely Zákonníka práce v roku 2003, tak nezamestnanosť na Slovensku bola nad 20 %, aspoň v priemere, a prijal sa ten "neoliberálny" Zákonník práce, ktorý "nerieši nič a robí len zlo pre Slovensko", no posledné štatistické ukazovatele hovoria o tom, že nezamestnanosť na Slovensku je 8,9 %.

Po druhé. Nezmierňuje regionálne rozdiely, čo je pre nás veľmi dôležité, pretože určite s radosťou sa pozeráme na štatistické ukazovatele v Bratislavskom kraji, v Trnavskom kraji a sčasti aj v Nitrianskom kraji, ale morí nás vysoké percento nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, Košickom, Prešovskom. A mohla by som spomínať aj okresy, kde je tá nezamestnanosť ešte aj teraz vysoká. Mysleli sme, že keď sa už predloží takýto návrh Zákonníka práce, tak bude to riešiť aj túto záležitosť. Ale už tu bolo povedané mojimi predrečníkmi, že pretože sa zvýši cena práce, túto problematiku ani nový Zákonník práce nevyrieši.

Ale neprichádza ani s novými nástrojmi pre podporu flexibilného zamestnávania, napr. rodičov na rodičovskej dovolenke. Prípravu a predloženie novely nesprevádzala analýza jej dopadov na zamestnanosť, podnikateľské a investičné prostredie, ako ani dopadov na hospodársky rast.

Navrhovaná novela je v právnom rozpore s tým, čo deklaruje vo svojej dôvodovej správe, a síce, že má ambíciu prehĺbiť zmluvnú slobodu pri dohadovaní pracovných podmienok. Naopak, zužuje zmluvnú slobodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Jej hlavným znakom je neúmerne posilňovanie odborárskych privilégií a návrat pracovnoprávnej legislatívy do praxe, ktorá sa neosvedčila a zlyhala. Áno, toto je vážny problém. A strana Smer sa musí nejako odvďačiť tým odborárskym bossom, ktorí v predvolebnej kampani a počas volebnej kampane silno podporovali túto stranu. Ale musí sa odvďačiť asi len tým odborárskym bossom, pretože až tak dobre nerozumiem logike opatrení, ktoré posilňujú postavenie odborov, o ktorých je väčšina občanov Slovenska presvedčená, že nedokážu obhajovať záujmy zamestnancov. Robili sa dva nezávislé prieskumy. Robila to agentúra FOCUS, kde 64 % oslovených respondentov vyjadrilo názor, že odbory nedokážu alebo skôr nedokážu obhajovať záujmy zamestnancov. Marcový prieskum GfK hovorí o tom, že približne 55 % opýtaných si myslí, že slovenské odbory nevedia dostatočne účinne a odborne zastupovať záujmy pracujúcich. A teraz poviem aj jeden praktický príklad. Z médií je známe aspoň pre toho, kto sa touto problematikou zaoberá, príklad podniku OZETA NEO Trenčín, kde prišli o zamestnanie z dôvodu krachu podniku stovky zamestnancov, ktorí majú nárok na dvojmesačné odstupné, pričom odboroví funkcionári majú nárok na šesťmesačné odstupné, ktoré ešte chceli zvýšiť o ďalšie dva mesiace. Miesto toho, aby sa zaujímali o zamestnancov, zaujímala ich len výška svojho odstupného. No, žiaľ, to je zrkadlo našich odborových funkcionárov.

A teraz dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým paragrafom podrobnejšie.

Hovorilo sa tu už o závislej práci. Treba povedať, že tu došlo k posunu oproti tomu, čo bolo predložené jednak do pripomienkového konania, a potom k posunu po rokovaní tripartity, keď sa to dostalo na rokovanie vlády. Ale ešte to stále nie je vyriešené. A ja by som mala jednu konkrétnu otázku, pani ministerka, pretože podľa predlohy neviem na to odpoveď: Naši asistenti alebo poslaneckí asistenti robia na nútenú živnosť alebo ako je to vyriešené? Teraz neviem, ako je to na ministerstvách, ale v minulom volebnom období mnoho ľudí robilo na ministerstvách práve na základe živnosti. Takže to je konkrétna otázka, na ktorú by som chcela konkrétnu odpoveď, či to je v súlade so závislou prácou, ktorá je uvedená v novele Zákonníka práce.

Ďalšia sporná novela, už som o tom hovorila, je to ochrana a privilégiá odborárov. Čo navrhuje novela? Navrhuje sa povinnosť zamestnávateľa uvoľniť odborového funkcionára na výkon odborárskej činnosti s plnou náhradou mzdy. Navrhuje sa predĺžiť ochranu odborových funkcionárov zo šiestich mesiacov na jeden rok. Čo to spôsobí? Zamestnávatelia budú mať zo zákona povinnosť financovať odborárskych funkcionárov, zatiaľ čo v súčasnosti je táto možnosť ponechaná na kolektívne vyjednávanie. Pôjde o zvyšovanie nákladov zamestnávateľa na úkor ostatných zamestnancov, ktorí nie sú odborárski funkcionári. Buď prostriedky budú podnikom chýbať na nové investície, ktoré môžu vytvoriť pracovné miesta, alebo bude krátený mzdový fond, čo negatívne ovplyvní výšku miezd ostatných pracujúcich zamestnancov. Odboroví funkcionári budú mať neprimerane vysokú mieru ochrany v porovnaní s bežnými zamestnancami. To som už pred chvíľou spomenula.

To bola ochrana a privilégiá odborárov a teraz sú to právomoci odborov. Čo navrhuje novela? Sčasti sa tam vyriešilo, ale ešte to tam zostalo nedoriešené, kompetencie odborov schvaľovať normy spotreby práce. Čo to spôsobí? Neúmerné zvyšovanie zase právomocí odborov.

Zastupovanie zamestnancov. Čo navrhuje novela? Právo na kolektívne vyjednávanie, spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť podniku budú mať iba odbory. Zamestnaneckým radám sa táto kompetencia spolurozhodovať berie. Čo to spôsobí? Spôsobí to likvidáciu zamestnaneckých rád, ktoré stratia opodstatnenosť, keďže budú zbavené podstatných kompetencií. Dôvodom je strach odborov z poklesu svojej členskej základne a z konkurencie zo strany zamestnaneckých rád.

Ale mohla by som spomínať ďalšie body, čo navrhuje novela, čo sa týka odstupného a odchodného, zaviesť súbeh odstupného a odchodného, rozhodnutie pracovného času, povinnosť dohody s odborármi pri rozvrhnutí pracovného času, minimálne mzdové nároky, ale na to bude pôda pri druhom čítaní jednak vo výboroch a jednak aj poslaneckými iniciatívami.

Treba povedať, že opozičné poslanecké kluby sa dohodli, že každý klub dá dvoch odborníkov, ktorí pripravia balík pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa pokúsime prijať jednak na rokovaní výboru a, keď to nepôjde, 15 podpismi. Prečo? Pretože pán premiér vtedy, keď táto novela prišla do vlády, teda najprv išla do vlády a potom do Národnej rady, na margo tých kritických poznámok, že nie je dohoda, povedal, že áno, síce nie je dohoda s dvomi vládnymi stranami, ale že však je úlohou poslancov, aby tento návrh vylepšili. Takže my ho berieme za slovo a pokúsime sa tento návrh vylepšiť.

Nie je celkom jasný ani § 96, už to bolo tiež spomenuté, čo sa týka práce nadčasov. A ja tiež spomeniem len zdravotníckych pracovníkov. Povedal to aj pán predseda výboru Halecký a vieme to všetci, že by to znamenalo nárast lekárov o približne 1 500. Neviem, ako sa s týmto vysporiadame. Dokonca pán minister Valentovič v tomto zmysle tiež svoje povedal, prezentoval svoje obavy.

Ale, by som povedala, aj niektoré pozitívne veci, samozrejme, sú tam, ktoré podporíme a ktoré vítame. Objavila sa tam prvýkrát telepráca, podporíme to. Podporíme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré dokážu zladiť pracovný a rodinný život jednotlivca, ktoré vytvoria pružnejší trh práce, no musíme to tam nájsť, podporia zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných žien po 45. roku veku a mužov po 50. roku veku. A podporíme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré potlačia alebo znížia čiernu prácu. Myslím si, že v tomto ohľade budeme otvorení.

Ale tak, ako je návrh novely Zákonníka práce predložený teda v tejto podobe, je pre poslancov Strany maďarskej koalície neprijateľný. Nebudeme hlasovať za tento návrh novely zákona, aby sa to posunulo do druhého čítania. A, pán spravodajca, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti tento návrh novely Zákonníka práce na prepracovanie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)