P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno. Vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 10. schôdze a otváram piaty rokovací deň.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal písomne pán poslanec Ľuboš Micheľ.

Budeme pokračovať v rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miroslav Číž, ale ešte poprosím najprv pána spravodajcu pána poslanca Madeja a pani ministerku, ktorú už vidím.

Takže, pán podpredseda, potom, ako zaujmú svoje miesta spravodajca a navrhovateľ. Už sú v sále.

Nech sa páči, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu strany SMER zaujal stanovisko k prerokúvanému vládnemu návrhu novely Zákonníka práce.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerokovávame Zákonník práce, ktorý je vždy veľmi dôležitou súčasťou politického života krajiny a v konečnom dôsledku aj dôležitou súčasťou sociálneho zmieru, upravuje pravidlá predávania a nakupovania práce, ale v konečnom dôsledku, čo je nesmierne dôležité a charakterizuje práve vnímanie týchto otázok aj v tom politickú doktrínu, ktorou teda disponuje ten-ktorý ;politik, aj to, ako vníma zmysel pracovného procesu, účasti v ňom, aký má vplyv táto účasť na osobný status pracovníka, na spôsob jeho života, kvalitu jeho života, ako vlastne vplýva na celý mechanizmus spoločenského života, v ktorom žijeme, aké miesto má práca v živote spoločnosti a ako teda spoločnosť vníma tento fenomén a spravidla tieto otázky bývajú ústredným ohniskom aj politického zápasu v každej krajine. Tak, prirodzene, aj teraz práve na línii Zákonníka práce vedieme politický zápas tu teraz v parlamente.

Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou už niektoré vystúpenia poslaneckých klubov. Chcem zaujať len veľmi krátke stanovisko k týmto vystúpenia, pretože chceme úprimne reagovať na ponúknuté stanoviská, na to, čo nám vlastne kolegovia predovšetkým z opozície ponúkajú v súvislosti s prerokovávaním tohto návrhu zákona. Buď bezuzdnú ideologizáciu, buď odmietanie akýchkoľvek vecných a racionálnych argumentov a maximalizáciu svojich stanovísk, pokusy o osobnú a inú, zlikvidovanie teda oponentov, alebo teda bude tu náznak zmysluplnej diskusie a naozaj budeme hľadať hodnotovo optimálnu mieru toho veľmi komplikovaného a v konečnom dôsledku polarizovaného vzťahu.

Máme za sebou vystúpenie pani kolegyne z SDKÚ, ktoré ja osobne považujem za veľmi korektné, zmysluplné, ponúkajúce naozaj diskusiu k niektorým zásadným otázkam a pokúsim sa potom samozrejme, keďže to teraz celkom nejde a teraz je mojou úlohou predovšetkým definovať naše politické východiská, ústne sa prihlásiť do rozpravy a zareagovať potom na jednotlivé nuansy, ktoré v tom vystúpení zazneli a kde si myslíme teda, že sú minimálne polemické.

No ale, samozrejme, z rovnakého klubu zazneli aj iné vystúpenia vážených kolegov, ktoré boli, demonštrovali pre mňa až sociálny cynizmus, a to aj u kolegov, u ktorých som predpokladal vyšší stupeň imaginácie a schopnosti zvládať tento problém. Rovnako si vážim vcelku korektné vystúpenie a zmysluplné vystúpenie pani kolegyne Sárközy, ktorá vystupovala za SMK.

Trošičku v rozpakoch som z vystúpenia váženého kolegu z KDH. Je faktom, že tak radikálno-libertiánske vystúpenie, ako mal pán kolega Brocka, nemal nikto v tejto sále. Je to relatívne nepochopiteľné, pretože o otázkach, ktoré súvisia so sociálnym statusom katolícka cirkev vedie vcelku veľmi korektnú politiku. Osobitne veľmi intenzívne vnímam vyhlásenia pápeža v poslednom období na situáciu vo svete, na zásadnú majetkovú polarizáciu, na vznik chudoby a veľmi zaujímavé sú aj otázky, ktoré súvisia s interpretáciou tej situácie, prečo sa to tak deje. Mne pripadá toto vystúpenie ako radikálne v rozpore s týmto názorom a naozaj pre mňa je neoliberálne, teda čisto libertiánske, ale uvidíme v priebehu diskusie, či je to názor celého poslaneckého klubu KDH, alebo je to parciálny názor člena.

Takže toľkoto veľmi krátko k jednotlivým vystúpenia za poslanecké kluby a dovoľte teda, aby som ja teraz uviedol politické stanovisko strany SMER k situácii, ktorá súvisí s prerokovaním tohto návrhu zákona.

Vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, pri pozornom vnímaní situácie, ktorá sa v spoločnosti v ostatných mesiacoch rozvinula okolo novely Zákonníka práce, registrujeme niekedy priam až hysterické vystúpenia niektorých predstaviteľov opozície, ale aj kapitálu v médiách a vnímame aj postoj samotných médií k tejto otázke, teda k tejto základnej pracovnej norme. Len slepý by nevidel, že politická opozícia si zvolila Zákonník práce ako kľúčový nástroj boja proti koalícii.

Ak registrujeme, kde vlastne sa vedie tá línia politického zápasu, no tak zatiaľ to boli virtuálne diskusie okolo daňovej suverenity a následne potom diskusia o druhom pilieri, prípadne všeobecnom likvidovaní reforiem ako nesmierneho víťazstva v našej krajine. Tak teraz stelesnením týchto diskusií je práve Zákonník práce.

Pre nás je problémom, že ambíciou tejto diskusie nie je zabezpečenie hodnotovo vyváženého prostredia pre organizáciu pracovného procesu, ale, naopak, demonštrácia potrieb rozoberania sociálnych práv ľudí práce smerom k približovaniu sa pracovného a sociálneho zákonodarstva k modelom juhoamerických a juhoázijských štátov.

Je zjavné, že sa tak koná v zhode a na objednávku určitých vrstiev predstavujúcich či už domáci, alebo nadnárodný kapitál, pretože, odpustite mi to, vážení kolegovia z opozície, sami ste s tým prepletení. Pritom sa oháňame slovami ako flexibilita, konkurencia, zamestnanosť, globalizácia a odvolávame sa na nevyhnutnosť reforiem pracovného práva ako údajnej podmienky zabezpečenia konkurencieschopnosti ekonomiky, flexibility trhu práce a hospodárskeho rastu.

Vážených kolegov netrápi pritom, že napríklad mnohí zamestnávatelia zavádzajú nové technológie bez dostatočných opatrení na prispôsobení sa dotknutých pracovníkov. Všeobecne aj vo svetovom meradle dá sa povedať, že nové formy organizácie práce prispievajú firmám, ale zároveň kladú pracovníkov do nových foriem neistoty. Zamestnanci a ich odborové zväzy sú pod obrovským tlakom globalizačných síl rovnako ako zákony a inštitúcie vybudované prevažne v 20. storočí na ochranu práv a ochrany pracovníkov pomocou legislatívnych štandardov a hlavne kolektívneho vyjednávania.

Zamestnávatelia tvrdia, že znížená pracovná ochrana je potrebná preto, aby boli globálne konkurencieschopní. Avšak neoliberálna agenda o reforme pracovného práva má za cieľ aj odstrániť systém pracovného práva ako takého a zlikvidovala by aj organizácie pracovníkov a inštitúcie kolektívneho vyjednávania bezohľadným pretekom ku dnu v pracovných štandardoch pomocou sociálneho dumpingu. Tieto deštrukčné účinky globalizácie na pracovné miesta, mzdy, sociálnu ochranu a sociálnu súdržnosť nemôžeme a ani nemienime podporovať.

V oblasti pracovného práva sa presadzuje neoliberálna ideológia a táto presadzuje reformnú agendu často označovanú práve oným slovom flexibilizácia.

Dovoľte mi zacitovať slová napríklad profesora Lance Compu z Cornellovej univerzity v Spojených štátoch, ktoré predniesol na svetom kongrese pracovného práva v októbri minulého roku. Citujem: "Je toto slovo technokratickým výrazom pre rozširujúcu sa moc manažmentu a zmenšujúcu sa moc pracovníkov."

Neoliberálni ideológovia neustále odmietajú tzv. rigidné pracovné zákony. Všimnime si používanie jazyka na propagáciu politických cieľov. Rigidný totiž vyvoláva negatívne asociácie, kým flexibilný má viac príťažlivosti. Chceli by sme byť radšej známi ako rigidná osobnosť alebo ako flexibilná? Ale pre zamestnancov sú tieto tzv. rigidné zákony sociálnymi zákonmi o ochrane práv vybojovaných v priebehu desaťročí zápasov a obetí.

To, čo neoliberálni reformátori volajú rigidné pracovné zákony, možno z pohľadu zamestnanca odborového zväzu považovať za pevné pracovné zákony chrániace ťažko vybojované výhry. Sú nimi stabilita zamestnania, mzdy, dôchodky, zdravotná starostlivosť, predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kompenzácia za pracovné úrazy a choroby z povolania, voľný čas, právo organizovať sa v odboroch a kolektívne vyjednávať a iné. Veď toto je elementárna zásada kvality sociálneho života.

Vážení kolegovia, aj pán kolega Štefanec v dobrom, čítali ste niekedy ústavu a hospodárske a sociálne práva ľudí, ktoré sú tam uvedené? Aspoň raz. Aj podľa významného českého sociológa Jana Kellera, dovoľte mi tiež zacitovať, "predstavuje flexibilizácia práce dvojnásobné riziko. Ľudia, ktorí vykonávajú neplnohodnotné formy práce, majú nízky príjem, sú spravidla žiadateľmi o najrôznejšie druhy sociálnych dávok a sociálnych služieb. Zároveň im však ich nízke príjmy neumožňujú dostatočne sa poistiť, zvýšiť si kvalifikáciu ani nemôžu platiť vyššie dane. Predstavujú teda záťaž verejných výdavkov bez toho, aby prispievali k naplneniu štátnej pokladnice. Flexibilizácia práce tak potom spolu s nezamestnanosťou podlamuje základné predpoklady fungovania poistných systémov." Citát je z knihy Súmrak sociálneho štátu.

Spružnenie pracovných zákonov však nie je jedinou požiadavkou v neoliberálnej agende. Ďalšími požiadavkami sú privatizovanie štátnych a  kvázi štátnych podnikov, znižovanie verejných rozpočtov, opustenie stratégií národného hospodárskeho rozvoja, čo je u vás tragické, podľa môjho názoru v prospech integračných schém a vo všeobecnosti vytváranie ekonomického prostredia priateľského voči investorom. To znamená, jediným zmyslom sociálneho života v krajine je vytvárať čo optimálnejšie podmienky pre nadnárodné monopoly, lebo takto sa vyvíja celý globalizovaný systém s tým, že otázky sociálneho statusu ľudí sa stávajú absolútne podružnými.

Medzinárodní investori nástoja na tom, že spružnenie pracovného práva je potrebné pre priateľské podnikateľské ovzdušie. Výkonní pracovníci nadnárodných spoločností tvrdia, že spružnenie pracovného práva potrebujú na to, aby boli globálne konkurencieschopní. Tieto tézy bývalá vláda Mikuláša Dzurindu si osvojila teda absolútnym spôsobom a odpovedala na tieto požiadavky drastickými reformami zameranými navyše v  tzv. pružnosti v pracovnom práve.

Veľmi dramaticky za podmienok, ktoré pani kolegyňa vydávala za ako nejaký výraz dohody s odbormi a podobne ako výraz akejsi korektnosti. Bolo to v prostredí, kde podľa môjho názoru bola síce legalita, ale nelegimita, pretože strany, ktoré získali hlasy vo voľbách, nereprezentovali tieto hlasy v parlamente a tieto zásadné vstupy do sociálneho prostredia sa organizovali v nelegitímnom prostredí, vážené kolegyne, kolegovia, bez akéhokoľvek ohľadu na verejnú mienku, na záujmy ľudí, na prieskumy verejnej mienky a prieskum potrieb s cieľom, že akosi vy stelesňujete nejaké iba vami poznané dobro, ktoré máte právo bez akýchkoľvek problémov okamžite implementovať pre celú spoločnosť.

Takže čo vláda Mikuláša Dzurindu urobila, ktorá teraz dneska kričí o tom, ako my sme nedemokratickí, ako tripartitne nevyjednávame a podobne. Napríklad značne predĺžila tzv. obdobia neistoty pre nových zamestnancov, počas ktorých môže manažment ukončiť pracovný pomer bez požiadavky zdôvodniť prepustenie a bez odstupného. Išlo najmä o reťazenie pracovných pomerov, voľné formulovanie podmienok kratšieho pracovného pomeru, odstránenie súbehu odstupného a výpovednej doby a ďalšie. Pamätáme na to?

Ďalej umožnila nové špecializované individuálne pracovné zmluvy so zníženou sociálnou ochranou, napríklad využívaním zmlúv na dočasné zamestnanie umožnením zakrytých pracovných pomerov kamuflovanými živnosťami. Rozšírila využívanie agentúr dočasného zamestnávania poskytujúcich pracovníkov iba v čase potreby so zníženou sociálnou ochranou, ktoré majú jednoznačne znaky diskriminačného zaobchádzania. Výrazne oklieštila práva odborov a priamo do Zákonníka práce zakomponovala ustanovenie umožňujúce zablokovať kolektívne vyjednávanie.

Vážení kolegovia, v čase, keď ste prijímali tieto super drastické opatrenia a vlastne ste zlikvidovali korektný a hodnotovo akceptovateľný priestor pre organizáciu práce v našej krajine, tak v tomto období dochádzalo k javom a procesom, ktoré nemajú nič spoločné s teraz deklarovanými hodnotami, ktoré nám ponúkate ako východiská pre vnímanie tejto situácie.

Dzurindova vláda teda vskutku prijala a aj zaviedla reformy pracovného práva, ktoré radikálne znížili pracovné štandardy a postavili slovenské pracovné právo mimo sociálnej Európy. Skutočnosť, že zamestnanci prostredníctvom odborových zväzov u nás mali schopnosť aspoň čiastočne odolávať týmto tlakom a brániť svoje pracovné práva, pracovné štandardy a pracovné zákony, pripomeňme si na rôzne druhy procesov pracujúcich v tom období, je len dôkazom vitality pracovnej sily na Slovensku.

Môžeme sa len tešiť, že aj keď národný systém pracovného práva bol otrasený, nezrútil sa úplne pod tlakom Dzurindovsko-Kaníkovskej reformy. My sme verejnosti jednoznačne povedali, že rešpektujeme jej volanie po korektnom a vyváženom pracovnoprávnom prostredí. Ponúkali sme jej východiská v rámci volebného zápasu, vážené kolegyne, kolegovia. A občania tomuto nášmu volebnému programu dali svoje áno.

Výsledky volieb ukazujú jednoznačne a tesne prieskumy verejnej mienky rovnako, že to, čo robíme je v súlade so záujmami a potrebami väčšiny našich občanov. Takže aká velgibita, aké znevažovanie týchto procesov a dokonca naznačovanie, že ide o čosi, čo je nedemokratické. Nie je vôbec náhoda, že na pozadí globalizačných procesov vystupujú na svetovej a osobitne na európskej scéne otázky spojené s postavením zamestnanca v pracovnom procese ako neodmysliteľného aktéra hospodárskeho rastu.

V súvislosti s nevyhnutnosťou čeliť konkurencii vnímame potrebu úspory výrobných nákladov a nevyhnutnosti určitej flexibility práce nepochybne, avšak nemožno súhlasiť s názormi, že kľúčovým nástrojom zabezpečenia konkurencieschopnosti je cesta razantného znižovania nákladov spojených s ľudskými zdrojmi. Naopak, ak hovoríme o vedomostnej ekonomike, nemožno nespomenúť zamestnanca ako nevyčerpateľný zdroj prosperity. Ani v súvislosti s informatizáciou spoločnosti a novými technológiami predsa nemožno obísť zamestnanca ako tvorcu a realizátora myšlienky.

Flexibilizácia práce znamená jednak ústup od štandardných pracovných zmlúv k uprednostňovaniu neštandardných pracovných foriem zamestnávania, ako sú aj spomínané zakryté pracovné pomery zmluvami mimo pracovného práva či favorizovanie krátkodobých pracovných zmlúv. Firmy totiž jednoznačne takto presúvajú stále väčšiu časť trhovej neistoty a podnikateľského rizika vyplývajúceho z výkyvov dopytu a ponuky na zamestnancov.

Ak si aj všímame otázky o flexibilite pracovného trhu a prispôsobenia sociálnych faktorov týmto fenoménom, tak sa poďme naozaj pozrieť do toho Dánska. Obrovskú a širokú mieru aktivity, ktorá je schopná zabezpečiť, aby tá ponuka flexibilnej práce bola dostatočne široká, aby tam nedochádzalo k premlkám, k prestojom, že aby ľudia nemali 2, 3 mesiace práce a podobne.

Nevyznieva náhodou, vážení kolegovia z KDH, nesmierne falošne hovoriť tu, ako chcete podporovať rodinu a podobne. Ale pritom pracujúcim ľuďom ponúkate možnosti, aby chodili pracovať do Talianska na jablká. Aby odchádzali na celé mesiace od svojich rodín, ak by tie rodiny nemohli fungovať v rámci normálnych štandardov, ktoré sú vlastné veľkej väčšine Európy? Kde, samozrejme, práve táto požiadavka patrí k základným nástrojom a požiadavkám národohospodárskych politík. Na Slovensku to tak nie je. Čo budeme národom nádenníkov? Ako sme vytvorili priestor v oblasti bývania? Je schopný migrujúci pracovník nájsť si bývanie za prijateľnú cenu v niektorej krajine? Žijeme v krajine hospodárskeho zázraku. Vieme zabezpečiť nastupujúcej generácii to elementárne, čo potrebuje na vlastnú reprodukciu, to znamená, aby bola schopná z platu, keď skončí príslušné vzdelanie, si zakúpiť byt a založiť si rodinu? Čo iné môžeme urobiť ako toto, ak chceme skutočne pomáhať rodine.

Takže tie vzťahy k tým základným hodnotám sú nesmierne pomýlené. Jednotlivé ideologické floskuly prehlušujú schopnosť racionálne posúdiť základné konštanty, ktoré nová generácia potrebuje pre svoje fungovanie a tam zamerať základné otázky štátnej hospodárskej politiky. Vrátim sa teda k tomu, že práve zamestnanec sa v závislej práci do stále väčšej neistoty, neistoty z trvalej práce, ale aj z neistoty vyplývajúcej z podmienok, za ktorých je práca vykonávaná.

Už koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia upozornil francúzsky sociológ Pierre Bourdieu na nový fenomén, ktorým je úplne zámerné dávkovanie neistoty, ktoré umožňuje postupne zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory a tlačiť na znižovanie miezd. Tieto procesy sú u nás ako na tácke. Sú viditeľné.

Je preto logické a v modeli sociálnej Európy aj odôvodnené, že európska koncepcia dobrej práce vychádza z princípov, ako to aj naznačila pani poslankyňa Radičová, z tzv. flexicurity, ide o otázku interpretácie tohto pojmu, ktoré popri hospodárskej prosperite, konkurencieschopnosti firiem a flexibilite trhu práce kladú dôraz aj na bezpečnú prácu, v ktorej zamestnanec používa aj primerané sociálne istoty.

Európsky sociálny model, ako bol naštartovaný Lisabonskou stratégiou, pokračujúc v súčasnosti fínskym a nemeckým predsedníctvom je definovaný v zmysle spoločných hodnôt členských štátov Európskej únie. Ako sa dajú tieto hodnoty zhrnúť? Sociálny štát, sociálny trh a sociálne partnerstvo. Poprosím v diskusii sa vyjadriť, či sú toto, alebo nie sú toto legitímne ciele Európskej únie. Do akej miery sú komparateľné hodnoty, ktoré tu v rámci podľa môjho názoru dosť vulgárneho sociálneho cynizmu prezentujú viacerí kolegovia z SDKÚ.

V rámci týchto hodnôt predsa nemožno opomenúť pojem dobrá práca, o ktorom hovorím, boj proti sociálnej vylúčenosti a boj proti chudobe, ktorý zahŕňa aj fenomén chudobných zamestnaných ľudí, vážení kolegovia, na čo vždy zabúdate.

Ako už spomenula pani ministerka Tomanová, pojem dobrá práca v chápaní európskych ministrov práce znamená nielen prácu mať, ale aj spravodlivé odmeňovanie na zabezpečovanie životných podmienok zamestnanca. Mimochodom, právo na dôstojný život fixuje naša ústava, vážení kolegovia.

Rovnako potrebujeme zabezpečovať životné podmienky zamestnanca a jeho rodiny, kvalifikáciu a garantovať ďalšie vzdelávanie. Opäť obrovské resty aj počas pracovného života. Zosúladenie práve pracovného a rodinného života, zamestnanecké práva vrátane práva na uspokojivé pracovné podmienky a práva spojené s aktivitami odborových organizácií a v neposlednom rade ochranu života a zdravia pri práci. To sú základné hodnoty, ktoré prezentuje Európska únia vo svojich dokumentoch, ktoré sa prijali.

Ak teda uznáme, že ako členský štát si ctíme spoločné hodnoty Európskej únie, očakáva sa od nás členov zákonodarného zboru, aby sme utvorili adekvátne právne rámce nielen na flexibilnú, ale aj na dobrú prácu.

Ak chceme podrobnejšie hľadať, kde nájdeme teda tieto hodnoty, ak by to malo spôsobovať nejaké turbulencie alebo, že by sme si nemali rozumieť, tak skúsim pripomenúť Dohovor o ľudských právach a slobodách, Európsku sociálnu chartu, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ale predovšetkým hodnoty, ktoré sú obsiahnuté v agende a dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce.

Ako vieme, Slovenská republika ako nástupnícky štát bývalej Česko-Slovenskej republiky bola spoluzakladateľom tejto významnej inštitúcie a naša vláda sa bezvýhradne hlási k jej ideám a hodnotám. No nejde len o prihlásenie sa. Náš štát predsa ratifikoval celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a tieto medzinárodné pracovné normy majú teda v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154 Ústavy Slovenskej republiky dokonca platnosť pred zákonmi. Poprosím, zareagujte na tento fenomén. Do akej miery Slovensko teda je alebo nie je viazané medzinárodnými dohovormi a do akej miery je teda povinné implementovať ratifikované dokumenty do svojho vnútorného zákonodarstva.

Len tak na oživenie. Ochrana pracovníkov je ťažiskom mandátu Medzinárodnej organizácie práce a v súlade so zásadami ustanovenými v Deklarácii Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998 a v agende o dôstojnej práci je pozornosť sústredená aj v ostatných rokoch prioritne na také otázky, ako je výzva štátov, aby vo svojich vnútroštátnych politikách neopomínali, zdôrazňujem, neopomínali porovnať ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a dôstojnú prácu, aby prostredníctvom zákonov garantovali účinnú ochranu pracovníkov v pracovnom pomere, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a vylúčili akékoľvek možnosti sociálneho dumpingu, aby garantovali efektívne uskutočňovanie zamestnaneckej participácie vrátane kolektívneho vyjednávania, aby zaručili adekvátne postavenie odborovej organizácie a účinnú ochranu odborových funkcionárov pred poškodzovaním ich práv zo strany zamestnávateľa s cieľom, samozrejme, účinnej ochrany zamestnancov, bezpečnosť a ochranu života a zdravia pri práci, aby venovali v zákonoch dostatočnú pozornosť primeranému stanoveniu pracovného času a času odpočinku a práva na spravodlivú odmenu za prácu.

Vážené kolegyne, kolegovia, tento rámec sa mi zdal úplne základným. Na tomto rámci, pretože to sú ratifikované dokumenty, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné, sa bude viesť naša diskusia. Skúsme porovnať, čo sme tu všetko počuli a skúsme to dať do súladu s týmito ustanoveniami. Chceme ich vyhlásiť za neplatné? Chceme povedať, že nie sme nimi viazaní? Že v takom prípade tie názory, ktoré nepracujú s týmito textami, ktoré sú pre nás záväzné, sú prirodzene nekvalitné. Nekvalitné a diskutovať s nimi je veľmi ťažko.

Vážené kolegyne, kolegovia, práve na tých vymenovaných hodnotách, spoločných hodnotách Európy je založené programové vyhlásenie tejto vlády v časti Pracovné vzťahy a sociálny dialóg, z ktorého vychádza aj predložený návrh novelizácie Zákonníka práce. Nie je teda náhoda, že spomedzi 154 novelizačných bodov je viac ako polovica spojená s nevyhnutnosťou zosúladiť platný Zákonník práce s normami pracovného práva Európskej únie, Medzinárodnej organizácie práce či Rady Európy.

Poprosím, porovnajte si to, v rámci druhého čítania sa veľmi radi na túto tému porozprávame. Aký je pomer novelizovaných bodov k záväzným normám Európskej únie a čo vlastne v tom Zákonníku práce máme. Pozrime si správy o kohéznych sociálnych situáciách, ktoré sa prerokúvajú pravidelne v Európskom parlamente. Pokúsim sa v budúcnosti v druhom čítaní ich citovať. Ako vníma teda Európska únia skutočne základné hodnoty, ktoré majú byť obsiahnuté v nárokoch občana na kvalitný sociálny život.

Pri pozornom čítaní jednotlivých novelizačných bodov v kontexte na platné znenie zákona však možno dospieť k záveru, že aj novelizačné body, ktoré vychádzajú z potrieb praxe, sú spojené s imperatívom zachovania európskej sociálnej a právnej kultúry a kultúry zakotvenej v dokumentoch uvedených medzinárodných inštitúcií.

Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novelizácie Zákonníka práce teda predstavuje spoločné idey rodiny nazvanej Európska únia. Dôkazom toho je aj rozsiahla doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Toto by si mali láskavo uvedomiť aj poslanci opozičných strán, ktorí novelu odmietajú, ale ktorí sa však radi hrdo a otvorene hlásia k ideám Európskej únie. Ak sa teda hlásime k hodnotám Európskej únie, kladiem otázku: Poznáme naozaj základné spoločné idey a postuláty, na základe ktorých sa táto rodina dohodla fungovať? A ak ich poznáme, sme aj skutočne s nimi stotožnení a sme ochotní ich akceptovať a v akom rozsahu? Alebo si iba vyberáme z koláča prijatých dokumentov len to, čo teda nám chutí?

O tomto by sa mala, myslím si, uberať dnešná diskusia, ak by bola vedená vecne a bez hektiky politického zápasu. Veď Zákonník práce ako základná norma ochrany zamestnancov sa dotýka prevažnej časti obyvateľstva a firiem. Sú tu predsa aj vaši voliči, páni poslanci z opozície. Alebo vo svojej vznešenej pýche ste natoľko zahľadení do seba, že vôbec nestojíte o voliča, ktorý predstavuje svet práce, a sústredíte sa len na tých, ktorí predstavujú svet kapitálu a svet peňazí?

Odporcovia novely Zákonníka práce najčastejšie argumentujú tézou o nevyhnutnosti čeliť konkurencii v rámci globálnej hospodárskej súťaže znižovaním nákladov na cenu práce. Nuž ale kde sú potom hranice znižovania nákladov na zamestnanca? Kde sa zastavíme? Pri detskej práci alebo pri práci za misku ryže? Ako sa to deje často v juhoázijských krajinách.

Ak teda hovoríme o európskych atribútoch dobrej a dôstojnej práce, musíme mať na pamäti predovšetkým princíp rovnosti, ale aj skutočné rovnosti šancí a rovnakého zamestnania, zaobchádzania v zamestnaní.

Rovnaké zaobchádzanie naznačuje ekonomickému hráčovi, aby presadzoval konkurencieschopnosť znižovaním iných ako pracovných nákladov. Ako sú napríklad inovácia v metódach a produktoch, produktívna špecializácia a vyššia kvalita práce. Všetky podnecované optimalizovanými organizáciami.

Toto sú jediné páky, ktoré môžu zvládnuť podľa môjho názoru alebo nášho názoru globálnu súťaž, pretože vzhľadom na to, že pracovné náklady sa nemôžu donekonečna znižovať. Ekonomický rast nemôže konkurovať krajinám, kde je pracovná sila intenzívne vykorisťovaná, apropo vykorisťovaná.

Počul som veľmi pre mňa až neuveriteľné zjednodušenia, dokumentujúce, bohužiaľ, hlbokú neznalosť humanitného prostredia, kde slovo vykorisťovať sa používa za čosi, čo je prekonané, čo je marxistické a čo je neviem z minulého storočia nedôstojné pre 21. storočie.

Vážení páni, myslím, že k tomu ani netreba zaujímať stanovisko. Elementárna znalosť, ja neviem, jeden z hlavných ideológov teórie spravodlivosti z liberálneho prostredia John Rols predsa slovom vykorisťovaný a inými vecami, čo ste tu kolegovi Madejovi ako zvlášť pán Mikloš neuveriteľne spupne a úplne zbytočne, lebo dokumentoval len to, že ak sa možno orientuje dobre v ekonomických disciplínach, rozhodne len minimálne v sociologických a politologických.

Metóda rovnakého zaobchádzania vedie podnikateľa k tomu, aby maximálne využíval kombináciu a efektívnosť produktívnych faktorov bez toho, aby mohol využívať páku konkurencieschopnosti, spočívajúcej v znižovaní nákladov práce.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou predlohu novely Zákonníka práce, ktorá by mu mala prinavrátiť európsky rast. Ak teda hovoríme o podmienkach zamestnávania a  práce, pri ich určovaní má popri kolektívnych zmluvách a individuálnych pracovných zmluvách nezastupiteľné miesto aj štát ako regulátor podmienok a postupov, za ktorý sa tieto zmluvy uzatvárajú.

Predsa aj moment ekonomického donútenia je výrazným fenoménom, s ktorým sa opäť úplne štandardne a samozrejme pracuje. Veď preto do toho vstupuje celý rad, ako sme už povedali, dohôd, ktorými je Slovensko viazané, ktoré štandardizujú práve ten pomer zamestnávaného a zamestnávateľa. A hľadá medzi nimi optimálny vzťah, ktorý zachová rast a možnosti rastu, produktivity rastu, ekonomiky ako takej, ale zachová priestor aj pre normálnu a štandardnú reprodukciu zamestnanca, človeka, občana štátu. Toho, pre ktorého sa vlastne celý ten organizovaný proces realizuje.

Znamená to teda tvorbu takých pracovnoprávnych predpisov, ktoré budú zaručovať ochranné mechanizmy tak pre zamestnancov, ako aj pre tých, ktorí zastupujú záujmy zamestnancov a presadzujú ich práva, predovšetkým odbory. Pretože, a to je potrebné zdôrazniť, pracovné právo je právom ochranárskym. Ide o to, aby pri vytváraní podmienok zamestnávania a pracovných podmienok bola použitá taká sociálna politika, ktorá je aj morálne správna. A teda ktorá rešpektuje objektívne práva aj pracujúceho človeka.

"Takáto politika sa teda od štátu so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom," opäť, prosím, citát z našej ústavy "očakáva." Je však známe, že v podmienkach globalizácie kapitálu a súčasného systému hospodárskych vzťahov vo svete vznikajú medzi jednotlivými štátmi a firmami mnohostranné väzby, ktoré sa prejavujú najmä pri dovozoch a vývozoch tovarov a služieb. V týchto procesoch vznikajú vzájomné prepojenia. Tento systém je normálny, avšak dá sa ľahko zneužiť na rôzne formy nespravodlivosti, a to aj s dôsledkami na jednotlivých zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tvorbe zisku.

Ako napríklad môžem uviesť diktát niektorých domácich a nadnárodných spoločností, ba dokonca aj medzinárodných organizácií, ktoré nielenže v minulosti významne ovplyvnili dnešnú podobu liberálneho Zákonníka práce, ale razantným spôsobom sa pokúšajú zmariť aj akékoľvek dnešné úsilia o jeho opravu.

Dôkazom toho sú frontálne ataky, ktoré sprevádzajú celý novelizačný proces a ktorý prerástol hranice zápasu o Zákonník práce a nadobudol charakter zápasu o podobu a model štátu. A prenikol do otvoreného politického boja.

Je nad slnko jasné, že tu už nejde vždy iba o Zákonník práce, ale že politické opozičné strany spojené so svetom kapitálu a s výdatnou podporou jeho hlavných aktérov sa so zručnosťou im vlastnou využívajú Zákonník práce jednoznačne ako prostriedok politického boja o moc v štáte.

Bohužiaľ, v tomto smere im výdatne napomáhajú aj im naklonené médiá. Dnes už pomaly diskusia o tom, že či je povinnosťou médií sprostredkovávať objektívne informácie o základných otázkach sociálneho života bez akýchkoľvek problémov spochybňujeme.

Na jednej strane absolútnu nezávislosť médií, na druhej strane žiadne obmedzenie pre médiá v tom zmysle, aby nemohli byť zneužívané na jednostrannú a často aj platenú kampaň na rôznym spôsobom na masírovanie verejnej mienky a podobne. Ako by sa z etiky toho nášho sociálneho spoločného verejného života vytrácali elementárne hodnoty, ktoré vlastní táto spoločnosť, teda ktoré má táto spoločnosť ako vlastné už dobrých 3-tisíc rokov.

Virtuálna realita, ktorú médiá vyčarili v súvislosti s prípravou novely Zákonníka práce, obrovský preukázateľný nepomer priestoru, ktorý dostali médiá, podnikateľské kruhy oproti odborovým organizáciám, evidentné a časté skresľovanie vyjadrením zástupcov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je toho absolútne jasným dôkazom.

Vážené kolegyne, kolegovia, Lisabonská stratégia sa zameriava na dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale na zachovanie zdrojov, revitalizáciu zdrojov. Trh, ktorý produkuje zisky, ale ktoré sú užitočné pre každého. A trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet.

Z uvedeného dôvodu je dôležité prepojiť politiky v oblasti ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych vecí. Ak má trh produkovať dobré výsledky, je potrebné preto vytvoriť primerané politické a sociálne rámce.

Je teraz na nás, vážené kolegyne, kolegovia, aký rámec dáme podmienkam práce a zamestnávania a či za prosperitou pôjdeme cestou dôstojnej práce, alebo si zvolíme cestu neférového zaobchádzania a postupného nenápadného znižovania úrovne už dávno dosiahnutých elementárnych ľudských a sociálnych práv.

Jedno je však isté. Aj v podmienkach globalizácie a v znalostnej ekonomike platí, že cesta vyspelej Európy za prosperitou, ktorá pamätá svoje korene a históriu, teda aj cesta Slovenska, to nie je cesta sociálneho dabingu.

Aj preto dovoľte, aby som v mene nášho klubu vyslovil predloženej novele Zákonníka práce podporu a z rovnakého dôvodu očakávam, že tak urobíte aj vy, všetci tí, ktorí sa stotožňujete s hodnotami európskej sociálnej a právnej kultúry vrátane rešpektovania dôstojnosti človeka pri práci. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenie pána podpredsedu Číža sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Bauer, pán poslanec Gabura, pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Senko, pán poslanec Hort. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vo vašej prvej časti vystúpenia zaznelo, že či názor pána poslanca Brocku, ktorý vystupoval za poslanecký klub KDH, je názor jedného poslanca alebo klubu. Môžem vás ubezpečiť, že je to názor klubu, a preto vystúpil za klub.

A tak isto by som mohla spochybniť vaše záverečné slová, keď ste povedali, že poslanecký klub SMER podporí tento návrh zákona. Čiže neviem, či to je za klub, alebo len za vás, pán poslanec, lebo z vášho rétorického cvičenia je vždy ťažko pochopiť hlavnú myšlienku.

V druhom mojom vstupe chcem povedať, že ako keby ste neumožňovali opozícii vyjadrovať svoje názory a akýkoľvek názor sa snažíte vždy vtlačiť len na obhajobu istej skupiny ľudí. Skutočne Kresťanskodemokratickému hnutiu ide o vyvážené postavenie zamestnancov a zamestnávateľov a sme za to, aby zamestnanci, tak ako ich vy obhajujete nesmierne, sa nedostali do horšej pozície, ako sú dnes.

A, pán poslanec, povedali ste, pán podpredseda, že nám nejde o voliča. Nám skutočne ide o občana Slovenskej republiky, ale vám ide len o voliča a tých voličov ste oklamali. Pretože všetky veci, ktoré predkladáte, alebo všetky sľuby, ktoré ste povedali, že im urobíte v sociálnej, zdravotnej oblasti a aj v tomto, v časti Zákonníka práce sú len predvolebné sľuby. Čiže nejde vám o občanov, ale ide vám len o tých voličov, ktorých ste podviedli.

A či štát má regulovať. Áno. Má aj štát regulovať, ale nemá dirigovať, nemá centralizovať, zoštátňovať, pretože sa nechceme vrátiť do socializmu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, ja nadviažem na tie počiatočné slová, čím si začal, že vyzývaš všetkých k zmysluplnej diskusii a k dobrým návrhom, ktoré ste ochotní akceptovať. No, musím povedať, že ani tvoj príspevok ma nepresvedčil o tom, že chceš zmysluplne diskutovať. To je prvá vec.

Keď si spomínam na všetky pozmeňujúce návrhy, na všetky návrhy noviel zákonov, ktoré opozícia doteraz dala, neprešiel ani jeden jediný.

Takže bol by som rád, keby si niekedy korigoval aj svoje predstavy a pri tých výzvach o zmysluplnej diskusii by som naozaj bol rád, keby si zmysluplne diskutoval aj ty. To je prvá poznámka.

Ešte ma trošku udivila z hľadiska takého vyjadrenia jedna tvoja veta o tom, neviem, či tomu vôbec veríš, že tie drastické reformy veľmi zle zapôsobili na Slovensku. Ja hovorím, že drastické reformy, ktoré vykonala vláda Mikuláša Dzurindu boli reformami potrebnými, pretože naštartovali ekonomiku, naštartovali rast ekonomiky, ktorý je taký vysoký, že sa ním dnes chválite a pomohli sme tým ľuďom práve, ktorí získali pracovné miesta. To znamená, my robíme pre ľudí, my sa tým ale málo chválime.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vysoko musím hodnotiť príspevok pána Číža, lebo urobil neskutočný komparz a prierez celým Zákonníkom práce a vysvetlil ho, súvislosti, pretože myslím si, že mnohým poslancom je veľmi potrebné, aby tieto súvislosti pochopili. A mne aj je vždy jasné z toho, čo rozpráva, o čom rozpráva. Pretože iba ten, kto nepočúva, nevie, o čom rozpráva. Takže treba lepšie počúvať.

Páči sa mi, ako pán Číž povedal, že Zákonník práce je, samozrejme, potrebný na ochranu zamestnancov. Vyzdvihol flexibilizáciu a vôbec súvislosti, ktoré Zákonníku práce pripisujú rozmery ľudskej ochrany, a nie asociálny status, asociálny rozmer. Pretože Zákonník práce bol kódex, ktorý sa dlhodobo historicky vyvíjal. A jeho ochranný status ako zamestnanca bol historicky daný. A všetky novely v tomto Zákonníku práce vychádzajú z dokumentov Európskej charty Medzinárodnej organizácie práce. Takže táto novela Zákonníka práce určite nie je žiadnym výmyslom, ale je štandardným, opiera sa o štandardné európske právo.

Takže ja som veľmi rada, že takýto prierez a takéto vysvetlenie Zákonníka práce tu odznelo. A myslím si, že potom budeme lepšie chápať všetci tieto súvislosti, prečo je táto novelizácia potrebná.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ako vždy vystúpenie pána podpredsedu vzbudilo veľkú pozornosť, a, samozrejme, aj reakcie hlavne opozičných poslancov. Ja by som skutočne chcela vyzdvihnúť jeho kvalifikované vystúpenie hlavne čo sa týka otázok porovnania nášho Zákonníka práce s medzinárodnými normami, s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. A, samozrejme, že novela Zákonníka práce z nich vychádza a ich rešpektuje.

Ďalej by som chcela nadviazať na jav, ktorý sa na Slovensku veľmi rozvinul a ktorý pán podpredseda spomenul, a to je reťazenie pracovných pomerov. Skutočne si myslím, že toto reťazenie mnohých zamestnancov dávalo do neistoty, pretože keď hlavne mladí ľudia mali pracovný pomer uzavretý na určitý čas, ktorý sa opakoval, nemohli si zobrať hypotekárny úver na riešenie bytovej otázky, nemohli si zobrať nejaký iný úver a skutočne dostávali sa do zneistenia a do nerovnoprávneho postavenia. Preto oceňujem, že v návrhu novely Zákonníka práce je táto otázka riešená a určite ju privítajú všetci zamestnanci. Ďakujem.