A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán Číž, vy ste hovorili veľa o potrebe ochrany vykorisťovaných. Ja mám po vašom vystúpení pocit duševného vykorisťovania a cítim skutočne potrebu zákonnou formou ochrániť nás pred takými nezmyselnými ideologickými vystúpeniami, aké ste predviedli. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. So záujmom som si vypočul vaše vystúpenie a musím povedať, že aj keď citovali ste rôznych autorov, ale citovali ste hlavne tých, ktorí sa pozerajú na problém z pohľadu zamestnancov.

Hovorili ste, že aj vy vlastne pristupujete k tomuto v súlade s potrebami a záujmami väčšiny našich občanov. Áno, zamestnancov je viacej, zamestnávateľov je menej, ale toto je podľa mňa čierno-biele videnie.

Necitovali ste nikoho, kto hovorí o podnikateľoch, o, povedzme, ich cnostiach, o tom, že sa musia obetovať, aby proste podnikali, o tvorivosti.

Myslím si, že múdra vláda sa nemôže pozerať len z pohľadu zamestnancov a cieľom naším spoločným malo byť pripraviť taký Zákonník práce, ktorý je dobrý aj pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov, pretože pokiaľ nebudú zamestnávatelia vytvárať pracovné príležitosti, tak darmo bude ten Zákonník práce chrániť zamestnancov, keď nebudú mať dostatok práce.

Hovorili ste, že minulá vláda zlikvidovala hodnotovo orientovaný priestor. Dnešný ekonomický vývoj, rast HDP, keď Slovensko v svojej histórii patrí medzi špičku vlastne na celom svete a vy viete dobre ako teoretik, že to súvisí, rast HDP súvisí aj s rastom zamestnanosti, je na to aj zákon, tak toto pre vás nie je hodnota? Aby bola plná zamestnanosť, aby ľudia mali prácu, však toto je najvyššia hodnota. Tak o akom likvidovaní hodnotovo orientovaného priestoru hovoríte.

Hovorili ste, že KDH, že falošne chce podporovať rodinu, keď odchádzajú za prácou, ale však sa zamestnanosť práve zvyšuje na základe vysokého rastu. Čiže nechceme, aby odchádzali do zahraničia, práve chceme chrániť rodinu, a toto chráni rodinu, aby mohli zostať doma pracovať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Gabura, nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Pán podpredseda, ja vás poznám ako korektného a slušného človeka. Priznám sa, že váš vstup mi vyrazil dych, pretože som očakával, že nastolíte témy, o ktorých budeme diskutovať, ale nie, že sa tu budeme zauškovať.

Očakávam takisto od parlamentu, že keď je a zvlášť závažný problém ako Zákonník práce, že z korektnej diskusie vzídu skutočne rozumné návrhy, ktoré posilnia občana. O toho nám ide. Ale fakt som mal veľmi zmiešaný pocit z toho, čo ste hovorili. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, okrem toho, že som pri vašom vystúpení si spomenula na staré časy, kedy sme povinne museli sedieť na seminároch tzv. dejiny MRH alebo marxistická filozofia, alebo politická ekonómia, alebo vedecký ateizmus, tak chcem vyjadriť veľký obdiv nad vašou schopnosťou, ako viete manévrovať medzi svojimi záujmami smerom ku katolíckej cirkvi a jej predstaviteľmi a ako vy hovoríte vašimi postulátmi.

Včera ste to dokázali všetci, keď ste neprijatím novely zákona, ktorú som predkladala, začali tichú likvidáciu nielen neverejných poskytovateľov, ale práve tých zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďovali a zriadili cirkvi a jednoducho toto je váš pravý postoj. Toto je váš pravý postoj. Aj k cirkvi, ak ju už spomínate, aj k neverejným poskytovateľom. A z toho mi je smutno. A to by mali všetci občania vedieť a počuť. Včera ste si totiž do týchto občanov kopli. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem. Nadviazala by som na vystúpenie pána podpredsedu Číža a vyzdvihla jeho filozoficko-sociologický podtext.

Pojmy rigidita a flexibilita sú často účelovo stavané do absolútneho protikladu. Ako samotné pojmy si skutočne odporujú, ale každá minca má dve strany a platí to aj pre oblasť pracovného práva. Na jednej strane rigidita, súbor prijatých pevných hodnôt a pravidiel. Tu by som spomenula profesora Lance Compu, ktorého pán podpredseda vo svojom vystúpení spomínal. Dúfam, že jeho nebudete obviňovať z nejakého marxizmu, je to profesor z Cornell University v Spojených štátoch. Použil v tejto súvislosti zaujímavú stromovú metaforu.

Globalizácia vyvíja ohromný tlak na národné systémy pracovného práva. Globalizácia láme konáre a ohýba kmene, ale korene systémov pracovného práva siahajú hlboko do národného teritória, sú vyživované kultúrou a dejinami sociálnych zápasov každej krajiny.

Teda pre Slovenskú republiku ako člena európskej rodiny je úplne prirodzeným imperatívom zachovanie európskej sociálnej a právnej kultúry.

Flexibilita na druhej strane znamená účelné prispôsobenie sa novej situácii. Mení sa okolie, technológie, rozvíjajú sa naše poznatky. Zákonite sa otvárajú nové možnosti, nové prístupy, nové postupy. Rigidita zaručuje určitú stabilitu a istotu potrebnú pre fungovanie akéhokoľvek systému. Flexibilita systém rozvíja a posúva ho na vyššiu úroveň. Medzi týmito zdanlivo protikladnými systémami, pardon, pojmami, v skutočnosti vládne v systéme, a teda aj v systéme pracovného práva symbióza.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, tento parlament už počul všeličo, vystupovali tu aj takí komunisti, ktorí sa nehanbili k svojej ideológii priznať aj v názve svojej strany, ale podobne ako pani Gibalová ani ja si nespomínam na takto zanietenú prednášku o triednom boji ani z hodín marximu-leninizmu.

Pán podpredseda, vy tu prednášate ideológiu, podľa mňa scestnú ideológiu. O čom hovoríme my, to sú pracovné príležitosti, to je rast miezd. Doterajší Zákonník práce určite nebol bez chyby a my hovoríme, zlepšime to, čo nefunguje a podporme to, čo funguje.

Doterajší Zákonník práce však vytvoril desaťtisíce pracovných príležitostí pre občanov Slovenska tu na Slovensku. Mnohým umožnila, samozrejme, situácia a náš vstup do Európskej únie aj vycestovať a hľadať si prácu v zahraničí, ale čo by boli dali naši rodičia alebo moji rodičia zato, keby mohli stráviť nejaký časť v zahraničí, čo im umožnené nebolo.

Doterajší Zákonník práce viedol teda k rastu pracovných príležitostí. Viedol k rastu miezd, ktorý je v európskom rámci jeden z najrýchlejších. K rastu miezd tu na Slovensku. Ja sa pýtam, kto toto potrebuje zmeniť a v akom záujme? Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Vážený pán podpredseda, my sme si vedomí, že novelizácia Zákonníka práce nie príliš vonia opozícii v tomto parlamente. Niektorí jej členovia cez rôzne vzletné slová a niekedy aj cez urážlivé prívlastky na stranu koalície a stranu SMER sa snažia a ešte budú snažiť tu, ako aj pred verejnosťou znehodnotiť jej význam.

Nakoniec má na to vplyv aj celkom silné ekonomické pozadie. Vie, že v tejto oblasti v minulosti zlyhala. Nechce priznať pred verejnosťou, že je to norma, ktorej cieľom je zmeniť kvalitu pracovného prostredia na Slovensku, že je to norma, ktorá verím, nájde pochopenie medzi verejnosťou, občanmi, ako aj zamestnancami. Nakoniec len oni môžu na svojej vlastnej koži pocítiť jej význam. Verím, že napomôže napraviť zdeformované spoločenské vnímanie v spoločnosti ohľadom takých hodnôt, ako je solidarita, sociálnosť, spolupatričnosť, význam platenia daní, odvodov, dôstojnosť ukončenia pracovného pomeru a podobne.

Pritom nechcem znehodnotiť tých zamestnávateľov, ako aj živnostníkov, ktorí sú príkladom už aj teraz v odmeňovaní či vo vytváraní primeraných pracovných a sociálnych podmienok pre svojich zamestnancov. Že aj pracovníci, tí, ktorých sa to týka, opäť budú nadobúdať svoju dôstojnosť pri požiadavke na primeranú odmenu, podmienky pri práci, právo na oddych. Že predavačky vo veľkých obchodných reťazcoch alebo krajčírky, šičky či iné profesie robotníkov, zamestnancov či živnostníkov v úvodzovkách, ktorých sa to dotýka, dostanú odmenu zodpovedajúcu odvedenej práce bez toho, že by museli neúmerne pracovať 12 až 16 hodín, nadháňať nadčasy, ktorí sú bez nároku na voľný víkend, sviatky, dovolenku, poistenie v chorobe a podobne. Nakoniec za primeraný pracovný čas mimochodom už v 19. storočí... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hort, pán podpredseda Hort, nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega podpredseda Národnej rady, spomínali ste tu Radu Európy, Európsku úniu vo vzťahu k iným pravidlám hry. My sme boli v minulosti svedkami rôznych nót, ktoré dostávala Slovenská republika, ktoré nás upozorňovali na to, že nie sme celkom v súlade s demokraciou, s ľudskými právami, že sa nie všetko dobré deje na území nášho štátu. Skúste nám povedať, v čom Rada Európy a Európska únia vytýka Slovensku doterajšie pracovné právo a platný Zákonník práce. To som sa nedozvedel.

Pán kolega, často sa odvolávate na spôsob komunikácie v tejto Národnej rade. Ja som veľmi - podľa pani Vaľovej - pozorne nielen počúval, ale som si aj poznačil pár vašich vyjadrení. Naše, myslím teraz SDKÚ sociálne cítenie sa dá vraj nazvať vulgárnym cynizmom. To ste presne povedali. Povedali ste, že sme reprezentanti vznešenej pýchy, lebo našimi okruhmi záujmov je iba svet kapitálu a svet peňazí.

Pán Mikloš sa nebál ísť do tvrdých reforiem, za ktoré nás chváli dnes celý svet, ale hlavne tá Európska únia, ktorú ste spomínali. Ako jedna z mála z postkomunistických krajín sme našli odvahu, a tak ste Mikloša nazvali predstaviteľom neuveriteľnej spupnosti.

Pán kolega, v tejto chvíli mi nedá, aj keď nepoužívam také slová, ale na hrubú dieru treba hrubú záplatu. Vaše vystúpenie bolo vystúpením tuposti, ideológie, demagógie a boľševického populizmu. Nič iné sa tam nedalo nájsť. Asi veľa pozeráte Viasat history tam, kde hovoria o tom, kto bol Goebbels, kto bol Trockij. Už chýba iba realizátor pán Berija. Dúfam, že toho sa tu nedožijeme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, chcem teda poďakovať všetkým za faktické poznámky okrem pána Horta, ktorý opäť dokumentoval svoju hlbokú intelektuálnu a etickú a kresťanskú dušu týmto vystúpením. A dovoľte mi teda len veľmi krátko, bohužiaľ, je málo času.

Pani Sabolová, ten hospodársky zázrak. Áno. Kričí pol Európy, ale hospodárskej. Predstavitelia bánk, veľkých firiem a veľkých zamestnaneckých alebo kapitálových spoločností. Dosť dôležité je pre mňa na Slovensku, aby ten hospodársky zázrak si vychutnali občania tejto krajiny, a títo nekričia. Tí si to nevšimli, v tom je ten jeden problém základný. (Potlesk.)

Pán Gabura, veľmi krátko. Mrzí ma, žiadne zauškovanie, samozrejme. To, čo som povedal, bolo výrazom veľkého sklamania z toho, čo povedal pán Brocka. Ak je to, čo má predstavovať váš klub, tak pre mňa je to, a za tým si stojím a som ochotný o tom diskutovať, najradikálnejšie libertiánske vystúpenie v parlamente v tejto súvislosti. Môj problém je, že kresťanskosociálne strany v Nemecku, Bavorsku alebo CDÚ, čo sa týka sociálnej politiky sú mojimi veľkými vzormi. Veľmi rád by som niečo podobné implementoval na Slovensku. Vždy boli spojencami pri súboji v krajinách o tom, aby sa vyvážil svet kapitálu a svet práce, ktorá sa predáva. O to ide, o nič iné a diskutovať na túto tému.

K niektorým tým, pani Rosová, neviem, čo by som vám povedal.

Pánovi Miššíkovi chcem povedať, že verte, chceme diskutovať a budeme diskutovať o večných otázkach. To bolo vystúpenie za klub, teda aj politické, kde sme v kontextoch vystúpení iných politických, vystúpení iných klubov zaujali stanovisko aj my ako klub strany SMER.

K tomu hospodárskemu zázraku obrovskému, taký drobný moment. Vážení páni, porovnajte si priemerné mzdy v roku 1998 v Poľsku, v Čechách, Maďarsku a na Slovensku napríklad. Úplne náhodou Slovensko má čosi viac ako 18-tisíc, Poľsko 22-tisíc, Maďarsko 22-tisíc. Naozaj mali lepšiu východiskovú sociálnu situáciu v roku 1989? (Potlesk.)

Dobre, vážené kolegyne, teraz opäť do úlohy vedenia schôdze, keď chcem teda byť veľmi korektný, sprevádzať touto diskusiou. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážená pani ministerka, chcem veriť, že moje vystúpenie nevzbudí také emócie alebo búrku emócií, ako tomu bolo pri vystúpení pána podpredsedu Číža, ale chcem veriť, že moje vystúpenie bude viesť k zamysleniu nad problémom a snahou hľadať pragmatické a vyvážené riešenie v pokojnej atmosfére a hlavne v pokojnej a vecnej diskusii.

Hneď v úvode chcem povedať, že v súvislosti s predkladaným návrhom novelizácie Zákonníka práce si dovolím pripomenúť, že Slovenská národná strana je postavená na troch základných princípoch. Tieto princípy sú národný, kresťanský a sociálny. Tieto tri princípy, ktoré zdôrazňujeme a budeme zdôrazňovať, tieto tri hlavné princípy nášho programu sú vždy a  budú pre Slovenskú národnú stranu tým podstatným kľúčom, s ktorým bude pristupovať ku riešeniu všetkých problémov. A práve sociálny princíp zaväzuje Slovenskú národnú stranu k tomu, aby s plnou vážnosťou pristupovala k všetkým aktom, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú sociálnej situácie, t. j. postavenia a práv občanov.

Z tohto titulu Slovenská národná strana mimoriadnu pozornosť venovala aj novele Zákonníka práce, ktorý reguluje pracovnoprávne vzťahy, ktoré vo svojej podstate sú súčasťou sociálnych vzťahov.

V tejto súvislosti oceňujem, že predkladaná novela Zákonníka práce dôsledne kopíruje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z júla 2006, tak ako je zapísané v kapitole 3 tohto vyhlásenia. Prečo to uvádzam. Pretože v médiách vystupovali predstavitelia rôznych organizácií zamestnávateľov, odborov a iných organizácií, a keďže sa nevedeli navzájom dohodnúť, tak nielen pohľady, ale aj pohoršujúce a znevažujúce slová adresovali väčšinou vláde a jej predstaviteľom.

Chcem však povedať, že vláda neurobila nič iné len to, že dôsledne a vecne napĺňa svoje programové vyhlásenie, ktoré bolo všeobecne známe všetkým, teda aj tým, ktorí mali diskutovať, t. j. zamestnávateľom, ale aj odborárom. Priestor a čas na dohodu mali tým dostatočne veľký. Treba si porovnať termíny, kedy sa prijalo programové vyhlásenie vlády a kedy sa začala otvorená diskusia o Zákonníku práce.

Som veľmi rada, že dnes môžem povedať, že novela Zákonníka práce vychádza z poznatkov a potrieb praxe, zamestnávateľov, odborov, ale aj zamestnancov, teda z potrieb podnikania a práce a v miere možnej tieto často protichodné záujmy a je pochopiteľné, že ony sú protichodné, zohľadňuje a je vo vzťahu zamestnanci a zamestnávatelia v dostatočnej miere vyvážená.

Ja by som chcela zvlášť zdôrazniť toto slovo. Musíte priznať, ak ste si dôsledne preštudovali túto novelu Zákonníka práce, ktorá je predkladaná v parlamente na diskusiu, ale nie tá, o ktorej sa viedli diskusie možno bez znalosti problematiky, že táto novela Zákonníka práce vyvážená je.

Ak hovorím v miere dostatočnej, vychádzam z toho, že novela Zákonníka práce dôsledne inkorporuje a stavia na pracovnoprávnej a sociálnej európskej legislatíve. Máme na mysli smernice a nariadenia Európskej únie a Rady a Európskeho parlamentu, Medzinárodnej organizácie práce, rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, ako aj Európskej sociálne charty a iných inštitúcií a inštitútov.

Tu si treba uvedomiť realitu, že vstupom do Európskej únie a všetci, ako tu sedíme v parlamente sme boli za vstup do Európskej únie, sme prijali na seba nielen záväzok vytvoriť propodnikateľské prostredie a klímu, ale aj záväzok akceptovať európsky sociálny model vrátane pracovnoprávnej legislatívy.

A nakoniec, ak sa vrátime domov na Slovensko, je to aj v súlade so základným zákonom, t. j. Ústavou Slovenskej republiky, kde sa uvádza v čl. 55, že, citujem: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípe sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Koniec citácie.

Pracovnoprávne vzťahy zakladané novelou Zákonníka práce sú tiež v súlade aj s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Čo ma však v súvislosti s medializáciou novely Zákonníka práce najviac udivilo, boli vyhlásenia niektorých tzv. ekonomických a iných analytikov, ku ktorým sa občas pridávali aj niektorí politici opozície.

Predovšetkým títo analytici rozoberali, čo jednotlivé opatrenia Zákonníka práce spôsobia nepríjemné, aké neželateľné zmeny v podnikaní prinesú, aké v ekonomike, ako aj na trhu práce, a pritom často hovorili už o opatreniach, ktoré rokovaniami boli už dávno prekonané a t. j. neaktuálne.

Dovolím si povedať, že už vtedy v reálnom čase informovali zavádzajúco a klamlivo. Neberiem im právo na názor, aspoň vidno, za koho športovo povedané kopú, lebo myslím si, že mali informácie o tom, ako pokračujú rokovania, ako sa vyvíja práca nad Zákonníkom práce, ale vyhovovalo im informovať práve takýmto spôsobom, akože koalícia chce nejakým spôsobom ublížiť podnikateľom alebo z druhej strany zamestnancom.

Ak však máme prijať ich často katastrofické závery, tak si ja osobne veľmi vážne kladiem nasledujúcu otázku. Prečo členské krajiny Európskej únie, ktoré európsku pracovnoprávnu a sociálnu legislatívu už dávno prijali a stále prijímajú zmeny podľa jej vývoja a vždy tieto zmeny robia smerom k zlepšovaniu sociálneho prostredia, prečo už dávno neskončili v ekonomickom kolapse a prečo ich stále sociálne i ekonomicky musíme my dobiehať. Alebo platí to socialistické, že ich nedobehneme, aj keď pobežia proti nám?

Slovenská národná strana pristupovala preto k novele Zákonníka práce veľmi zodpovedne. Slovenská národná strana v záujme objektívnosti svojho stanoviska k návrhu novely Zákonníka práce uskutočnila niekoľko rokovaní so zástupcami viacerých organizácií podnikateľov, odborárov, ale aj expertov.

K formovaniu svojho konečného stanoviska k jednotlivým otázkam sme pristupovali z dvoch pozícií. Po prvé. To bola pozícia programového vyhlásenia vlády. Chcem však podčiarknuť, že ako plne suverénna autonómna strana sme pristupovali aj k tejto otázke.

A po druhé. Dôraz sme kládli na plnenie volebného programu Slovenskej národnej strany. V tejto hospodárskej a sociálnej oblasti tento program je založený na niektorých zásadách. Napríklad spomeniem len zásadu harmonizácie a vyváženosti, znovu zdôrazňujem vyváženosť medzi sociálnym rozvojom a rozvojom podmienok pre podnikanie. Takisto previazanosti na odstraňovanie hospodárskych a sociálnych disparít medzi regiónmi Slovenska v záujme jeho hospodárskej a chcem zdôrazniť aj sociálnej kohézie.

Len veľmi stručne k výsledkom týchto rokovaní, pani ministerka, ja to hovorím kvôli vám, viete že... Teda znovu len stručne k výsledkom týchto rokovaní, ktoré sú viac-menej už premietnuté do návrhu novely Zákonníka práce.

Slovenská národná strana napríklad odmietla, aby odbory mali právo zastaviť výrobu. Aj keď to bolo už dávno zažehnané, stále sa ešte v médiách hovorilo o tom, že je to reálne riziko, hoci nebolo. Tu sme vychádzali z princípu, že odbory v konečnom dôsledku nenesú zodpovednosť za hospodársky výsledok podniku, a teda ani za vytváranie zdrojov na mzdy a za tvorbu alebo stratu pracovných miest. Táto právomoc patrí inšpektorátu práce a súdom. Sme radi, že predkladaná novela takto aj s tým uvažuje.

Ďalej napríklad sme odmietli absolútne uvoľnenie odborárskych činiteľov na túto činnosť. Nesúhlasili sme, aby odborári mali absolútnu právomoc schvaľovania noriem spotreby práce. Podporili sme minimálne 250 hodín práce nadčas, zavedenie inštitútu zmlúv o pracovnej činnosti a rad ďalších opatrení, ktoré sú aj v prospech nielen zamestnancov, ale aj podnikania.

Faktom ale je, že na základe už uvádzaného princípu vyváženosti medzi podnikaním a prácou, ktorým sa Slovenská národná strana riadi, nesúhlasili sme tiež ani s radom požiadaviek zástupcov niektorých podnikateľských inštitúcií.

Jednoducho európska sociálna a pracovnoprávna legislatíva je do značnej miery aj pre Slovenskú národnú stranu prioritou a hlavne, pokiaľ priaznivo ovplyvňuje už uvádzanú zásadu posilňovania hospodárskej a hlavne sociálnej kohézie Slovenska. Jasne povedané, niektorých zástupcov podnikania sme museli pri rozhovoroch upozorniť, že Klondike na úkor zamestnancov na Slovensku musí skončiť a k tomu musí pomôcť aj Zákonník práce.

Nie je predsa možné, aby v niektorých regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, teda v regiónoch núdze a z toho plynúcej závislosti ľudí bolo toto ich postavenie zneužívané na porušovanie pracovných a mzdových podmienok zo strany zamestnávateľov a také prípady boli, nezakrývajme si oči, pretože Slovensko existuje aj mimo Bratislavy, ktorú možno opozícia pozná dôvernejšie, ale zvyšok Slovenska nie.

To, čo som povedala, je narušovanie sociálnej kohézie a proti tomu Slovenská národná strana bude vždy. Upozornili sme, že takáto politika znamená nielen odchod kvalifikovanej, ale dnes už aj nekvalifikovanej pracovnej sily z mnohých regiónov, ale čo je horšie, táto sa dnes už ani nedopĺňa o novú kvalifikovanú silu z odborných škôl a učilíšť. Čiže tu si dovolím polemizovať aj s pani poslankyňou Rosovou, že naši rodičia by sa tešili, keby mali možnosti vycestovať. Určite by sa netešili, keby museli vycestovať z núdze s tým, že budú robiť prácu umývačov riadov alebo chyžných, alebo veľmi nízko kvalifikovanú prácu. A rozhliadnite sa, prosím vás, aj mimo Bratislavy, pretože ja sama viem, že z Kysúc mnohí mladí ľudia práve, ktorí získali strednú kvalifikáciu, niektorí aj vysokú školu, práve takúto nekvalifikovanú prácu robia, pretože nie sú pracovné príležitosti doma.

V závere svojho vystúpenia sa chcem ešte stručne dotknúť toho, že v médiách sa často objavovali aj rôzne úvahy o tom, politické, v súvislosti so Zákonníkom práce, aká je koalícia nejednotná, aká je rozhádaná v otázkach formovania jednotlivých opatrení novely Zákonníka práce, div, že sa už na tom nejde rozpadnúť.

Chcem znovu zdôrazniť, že koalícia nie je o láske, ale je o vládnutí, o záujmoch aj schopnosti presadiť tie veci z volebných programov jednotlivých koaličných strán, pre ktoré nás ľudia volili. A už vôbec koalícia nepredstavuje jednovaječné trojčatá. Preto je pochopiteľné, že aj taká vážna zákonná norma, ako je novela Zákonníka práce s takým veľkým dosahom na spoločnosť musela zákonite viesť v koalícii k rôznym názorovým stretom a k mnohým diskusiám.

Slovenská národná strana pri prístupe k novele Zákonníka práce použila princíp štátnicky, t. j. komplexný k riešeniu problémov, pretože problémy Zákonníka práce sa týkajú celej spoločnosti. Na jednej strane, aby sme zaručili nutnú ochranu zamestnancom, ale na druhej strane, aby sme vytvorili normálne podnikateľské prostredie.

Chcem znovu zdôrazniť, že tento Zákonník práce, táto novela je takto vyvážená a treba dotiahnuť niektoré ešte menšie veci. Oceňujem, že koalícia sa nakoniec zhodla na určitom kompromisnom návrhu, ktorý do určitej možnej miery vyvážený je.

Slovenská národná strana s potešením konštatuje, že k tejto vyváženosti svojimi argumentmi do značnej miery tiež prispela. Plne chápem, že táto novela Zákonníka práce nenapĺňa a ani nemôže úplne napĺňať predstavy zamestnávateľov, odborov, zamestnancov a záujmových skupín. To v praktickom živote nie je zrealizovateľné ani reálne.

Prípadné vrátenie návrhu novely Zákonníka práce na dopracovanie by však len opätovne otvorilo priestor na presadzovanie skupinových, dokonca často úzko profesijných záujmov. Tým vôbec nechcem obmedziť alebo znevážiť diskusiu v parlamente, naopak, návrh novely Zákonníka práce by mal byť do definitívnej podoby stvárnený práve tu v parlamente. Aká bude definitívna podoba novely Zákonníka práce je a bude vecou parlamentu. My sme vždy boli proti tomu, aby, tak ako v minulosti ostatných 8 rokov dozadu to bolo tak, že ako nejaké politbyro zasadne koaličná rada a poslanci budú potom v parlamente zdvíhať bez svojho rozmýšľania len poslušne packy alebo stláčať gombíky.

Z tohto dôvodu odporúčam poslancom Národnej rady a sama za to budem hlasovať, aby sme návrh novely Zákonníka práce odporučili do druhého čítania v parlamente.

Vážení kolegovia, teším sa na konštruktívnu diskusiu v druhom čítaní o novele Zákonníka práce. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka. S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, pani Belásová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ja by som sa chcel poďakovať pani podpredsedníčke Národnej rady za to, že vyjadrila podporu novele Zákonníka práce a musím konštatovať, že aj tento prejav preukazuje, že v rámci koalície naozaj nie je problém s podporou novely Zákonníka práce napriek tomu, že niektoré hlasy médií alebo zvonku spochybňujú túto podporu. Novela Zákonníka práce podporu určite má.

Ja by som si k tejto diskusii dovolil doplniť ešte jeden údaj. Včera sa kolegovia z opozície hlásili k moderným formám zamestnávania a ja sa chcem opýtať, že či modernou formou zamestnávania je, keď pokladníčka v supermarkete pracuje na živnosť. Nízke odvody, z ktorých si sama platí, a nízky vymeriavací základ spôsobia jej v budúcnosti nízky starobný dôchodok. V prípade invalidity alebo úrazu na to veľmi, veľmi doplatí. Nemá nárok od zamestnávateľa na stravné, na dovolenku, nemá nárok naozaj na žiadne benefity, ktoré jej garantuje Zákonník práce. Pýtam sa, že či toto je moderná forma zamestnávania len preto, aby si niektorí možnože nepoctivejší zamestnávatelia znížili náklady.

Myslím si, že vnímanie opozície k tejto novele Zákonníka práce je krátkozraké, pretože k tejto novele nás vedie zodpovednosť, pretože je dôležitá ochrana zamestnancov, ktorá musí byť posilnená. Žiaľ, opozícia, mám pocit, že k tejto ochrane zamestnancov má veľmi, veľmi ďaleko. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani Milada Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Nakoľko som sa v rámci poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany aktívne venovala novele Zákonníka práce, jej analýze a zúčastnila som sa aj stretnutí s dotknutými subjektmi, chcem oceniť vystúpenie pani podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky pani Belousovovej.

Vo svojom vystúpení, myslím si, vecne a pragmaticky zhodnotila prácu, aktivity a postoje Slovenskej národnej strany pri celom procese prípravy novely Zákonníka práce. Môžem skonštatovať, že celý poslanecký klub Slovenskej národnej strany stojí za jej vystúpením a súčasný predložený materiál pre náš poslanecký klub je prijateľný. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme vystúpenia poslancov, ktorí vystúpili v mene poslaneckých klubov.

Teraz budeme postupne realizovať rozpravu poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz vystúpi pán poslanec Štefanec, pripraví sa pán poslanec Vladimír Faič.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, pani ministerka, milí hostia, Slovensko v súčasnosti zaznamenáva dobré ekonomické roky, aj keď to neplatí pre roky politické. Zamestnanosť rastie, priemyselná produkcia a domáci produkt stúpajú a patríme dokonca medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky. Čo je podstatné, reálne mzdy idú hore štvrtý rok po sebe. Je to výsledok reformného úsilia občanov a realizácie najpodstatnejších reforiem v novodobých slovenských dejinách. Boli to reformy daňového systému, penzijného systému, reformy pracovného práva.

Dnes sme v situácii, kedy tieto reformy pre občanov bránime. V prípade tých prvých dvoch, čo sa týka daní a dôchodkov, sa to celkom aj darí. No a dnes tu máme na stole útok na ďalšiu dôležitú reformu, reformu pracovného práva.

Aký je v skutočnosti teda predložený Zákonník práce, údajne zákon roka alebo teda je namieste otázka, ktorá tu padla v tejto snemovni aj včera, či to nebude fiasko roka.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že Zákonník práce išiel do vlády a prišiel tak do Národnej rady Slovenskej republiky bez súhlasu sociálnych partnerov. Tento teda údajný zákon roka sa snaží byť diktátom, nie dohodou. Bohužiaľ, nie je to prvýkrát, kedy tento postup je takýto škandalózny. Bez dohody sociálnych partnerov sa stanovila minimálna mzda. Bolo tomu tak pri riadení Sociálnej poisťovne a dokonca samotný zákon o tripartite nebol odsúhlasený sociálnymi partnermi v podobe, v akej sa schválil.

Pamätáme si na listy na pani ministerku i na predsedu Národnej rady od sociálnych partnerov so žiadosťou, aby tento zákon sme neprijímali. Niečo podobné tu máme na stole aj teraz. Teda skutočne je to pokus o diktát, a nie o dohodu.

Ďalej. Zákonník práce sprevádzali najrôznejšie nepravdivé fámy. Údajne ten súčasný nie je pre Európu štandardný a ten nový vracia pracovné vzťahy z Latinskej Ameriky do Európy. Pravda je taká, že v súčasnosti na Slovensku platný Zákonník práce neodporuje žiadnym európskym pravidlám. Skutočne neodporuje žiadnym pravidlám.

Ďalšia fáma, ktorú s obľubou šíril predseda Fico, bola, že údajne máme najliberálnejší Zákonník práce na svete. Realita je taká, že ozaj v roku 2005 Svetová banka vo svojej správe Doings business ocenila slovenskú reformu pracovného práva ako najprogresívnejšiu na svete, ale o rok to už nebola pravda a v roku 2007, teda v tomto roku v tej istej správe nájdeme na svete 71 krajín, v ktorých je pracovná legislatíva naklonená podnikaniu priaznivejšie ako na Slovensku.

Svet i Európa sa rozvíja a jednou z podmienok rozvoja je flexibilné pracovné právo, ktoré podporuje zamestnanosť. Po zvýšení flexibility volá Lisabonská stratégia alebo aj známa Cokova správa z novembra 2004. Čísla ukazujú, že čo sa týka zamestnanosti, v Spojených štátoch amerických a v Európe vo vekovej skupine od 25 do 54 rokov je zamestnanosť veľmi, veľmi podobná. Nie je tomu tak ale už v skupinách do 25 rokov a nad 54 rokov. V týchto vekových skupinách napríklad v Spojených štátoch pracuje viac žien ako mužov. A je tomu tak preto, lebo ozaj v Európe sú rezervy vo flexibilite v pracovnej legislatíve, teda v pružných pracovných kontraktoch, ktoré nezaväzuje rigidná legislatíva, ale umožňuje dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Pružnosť pracovných kontraktov, pracovných časov, umožňovania čiastočných pracovných úväzkov či rýchla reakcia na potreby trhu, to je posilňovanie flexibility, ktorou idú vyspelé krajiny.

Tento návrh Zákonníka práce ide proti takýmto trendom vo svete i v Európe. Dokonca aj na pôde Európskej komisie vznikla v novembri minulého roku veľmi zaujímavá legislatívna iniciatíva, tzv. Zelený papier pre modernizáciu pracovného práva pre potreby vízie 21. storočia, ktorý bol v Európskom parlamente prerokovaný v marci tohto roku a práve sa hovorí o potrebe nových foriem pracovných kontraktov, ktoré by spĺňali nové technologické zmeny, s ktorými sa stretávame v 21. storočí. Čiže tento trend je evidentný aj v Európe, čo je pozitívne.

Na pôde Výboru pre európske záležitosti Národnej rady sme požiadali parlamentný inštitút, aby nám vypracoval analýzu predloženého návrhu Zákonníka práce z pohľadu Lisabonskej stratégie. Dovolím si citovať v troch bodoch, čo sa v tomto materiáli uvádza.

Prvý citát. "Problém s negatívnym vplyvom na zamestnanosť a zníženie flexibility môže spôsobiť definícia závislej práce, resp. aplikácia tohto ustanovenia v praxi a zníženie možnosti práce živnostníkov pre určitého zamestnávateľa."

Druhý citát. "Zavedenie nového inštitútu súbežného poskytovania odstupného a plynutia výpovednej doby zvýši náklady zamestnávateľom a nebude prispievať k zvýšeniu pružnosti trhu práce."

A do tretice. "Nutnosť dohody o normách spotreby práce zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, resp. jej nedosiahnutie by mohlo veľmi vážne ohroziť zamestnanosť a celkové investície zamestnávateľa."

To sú tri citáty z parlamentného inštitútu, ktorý urobil nezávislú analýzu. Čiže nie sú to len názory opozičných strán, prípadne Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Európskej komisie, Európskej centrálnej banke, nezávislých ekonómov. Toto je názor aj parlamentného inštitútu.

Keď sa pozrieme na medzinárodné porovnanie, ukazuje nám, že menej rigidná legislatívna úprava pracovnoprávnych vzťahov vedie k pružnejšiemu trhu práce a ku zdravšiemu podnikateľskému prostrediu, čo sa následne prejavuje v nižšej miere chudoby.

Ďalej obmedzenia dĺžky nadčasov v úspešných krajinách, napríklad Dánsko, Veľká Británia, Kanada sú miernejšie a najmä pružnejšie. Naopak, pre neúspešné krajiny je charakteristická prísna úprava nadčasov.

Ďalej platí, že viaceré oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú u nás striktne nariadené zo zákona, je v zahraničí riešených neformálnymi vzťahmi medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a kolektívnym vyjednávaním na firemnej úrovni. No a v neposlednom rade, ak je pozícia odborov v zahraničí silná, tak nie zo zákona, ale z vôle zamestnancov.

Aj keď filozofia tohto návrhu silno zaváňa dávnou minulosťou, pre korektnosť chcem uviesť, že som tam skutočne objavil aj pozitívne črty. Je tomu tak v prípade zavedenia úplne nového inštitútu telepráce, možnosti práce na diaľku alebo v rozšírení časového rozsahu dohôd o vykonaní práce z 300 na 350 hodín u jedného zamestnávateľa, prípadne sa tento rozsah môže vykonávať u viacerých zamestnávateľov. A takisto zavedenie dohôd o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne považujem za zmenu pozitívnu.

Vážnou prekážkou je ale povinnosť platiť zo zákona odborových funkcionárov v podnikoch. Zamestnávatelia tak zo zdrojov, ktoré sú určené všetkým zamestnancom, by mali povinne znášať náklady na činnosť odborárskych funkcionárov. Namieste je teda otázka. Chceme chrániť odborárskych funkcionárov alebo zamestnancov?

Ďalšou vážnou prekážkou je súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Uvedené ustanovenie výrazne obmedzuje flexibilitu a zvyšuje náklady zamestnávateľov pri organizačných zmenách. Problematické je teda aj posilňovania odborárskych kompetencií a diskriminácia zamestnaneckých rád.

Dámy a páni, Zákonník práce podstatne ovplyvňuje aj ekonomické prostredie a má priamy vplyv na životnú úroveň našich občanov. Nie je náhoda, že všetky zamestnávateľské i podnikateľské organizácie, obchodné komory i investori sa jednoznačne postavili proti zbytočnému rastu nákladov, ktorý sa, samozrejme, môže prejaviť na úkor zamestnancov proti obmedzovaniu pružného rozhodovania a proti oživovaniu triedneho boja.

Novela ide proti všetkých základným predpokladom rozvoja podnikania a vracia zákonník do obdobia spred začiatku znižovania nezamestnanosti. Je predsa zrejmé, že zmluvná voľnosť a pružný pracovný trh vytvárajú základný predpoklad na dosahovanie prosperity.

Najlepším ochrancom zamestnancov nie sú a nikdy neboli odborári ani Zákonník práce, ale konkurencia na pracovnom trhu. Čím väčšia flexibilita, tým väčšie pozitívne efekty konkurencie.

Ďalším faktom je, že zvyšovanie ochrany zamestnancov znižuje šance nezamestnaných nájsť si zamestnanie. Reštrikcie voči zamestnávateľom môžu len negatívne ovplyvniť tvorbu nových pracovných miest.

Novela zhoršuje efektívnosť fungovania podnikov a priniesla by zvýšenie nákladov, čo môže spôsobiť zníženie ziskovosti, pokles výroby, zníženie investícií a tvorby pracovných miest, spomalenie rastu miezd zamestnancov a zníženie prostriedkov na zlepšovanie pracovných podmienok práve pre zamestnancov.

Navrhované opatrenia súvisia s možnosťami zamestnávateľa flexibilne regulovať počet pracovníkov podľa aktuálnej potreby práce. Prijatím súčasného znenia tejto novely by sa tieto možnosti obmedzili a vo firmách by vzrástli náklady z titulu prebytku pracovnej sily pri kolísaní zákaziek.

V neposlednom rade takáto novela by zničila jednu z hlavných konkurenčných výhod Slovenska a znížila by atraktivitu pre investorov. Novela zavádza niektoré prvky, ktoré nie sú štandardné ani v zahraničí. Namiesto progresívnych prvkov posúva našu legislatívu niekoľko rokov späť. Podporuje odborárskych funkcionárov, ale nezlepšuje podmienky občanov pre ich zamestnanosť.

No a čo sa týka skutočne pojmu flexibility práva a politiky vo vytváraní pracovných podmienok, osobne považujem zodpovednú hospodársku politiku, najmä narábanie s verejnými financiami a flexibilné pracovné právo za dve najrozhodujúcejšie hospodárske politiky, ktoré budú stúpať na dôležitosti práve po roku 2009, kedy na Slovensku zavedieme euro. Verím, že toto sa podarí a práve potom ešte viac stúpne význam takýchto parametrov, o ktorých práve dnes hovoríme.

Dámy a páni, aj na základe uvedeného verím, že odmietnete navrhované a podporíte podstatné zmeny v prospech lepšej zamestnanosti občanov na Slovensku. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)