M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca pani poslankyňa Belásová, Madej, Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Dobre, registrujem, prihlásil sa pán Frešo. Slovo má pani poslankyňa, ešte aj pán Halecký sa prihlásil. Uzatváram definitívne možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem. Pán kolega, nemôžem s vami súhlasiť v súvislosti s definíciou závislej práce. To, čo ste hovorili, že by vlastne táto definícia spôsobila stratu flexibility na trhu práce, pretože možno ten pôvodný návrh, ktorý bol, kde vlastne pri definícii závislej práce sa hovorilo, že, alebo navrhovalo sa, že pokiaľ sú splnené minimálne tri znaky definície závislej práce, pracovnoprávny vzťah už vykazuje známky závislej práce.

V súčasnosti, ak ste si to dobre pozreli, tak je tam teraz znenie, že musí spĺňať všetky znaky, až potom je to brané ako závislá práca, a tým sme vlastne chceli na jednej strane ochrániť tých, ktorí sú nútení do závislej práce, teda ktorí sú nútení na živnosť, nútenú živnosť pracovať a na druhej strane sme ale chceli nechať priestor práve pre tých, ktorí vy hovoríte, že teda budú ohrození ako živnostníci.

Slovenská národná strana, my to netajíme, v tej prvej fáze sme mali výhrady voči tomu, k tomu zneniu, kde sa hovorilo len o troch znakoch, ale v súčasnej dobe si myslím, že je ochránená jedna aj druhá skupina. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Štefanec, napriek tomu, že môžem konštatovať, že napriek tomu, že máme rôzne názory, som rád, že ste sa neznížili k osobným invektívam, čo je určite dobré.

Keďže ste neboli v minulom volebnom období v tomto parlamente, chcel by som reagovať na jednu vec, ktorú ste hovorili o hľadaní konsenzov v tripartite.

Myslím si, že SDKÚ - DS určite nemá právo hovoriť o tripartite ako takej, pretože v minulom volebnom období, v čase, keď SDKÚ presadzovala pravicovú novelu Zákonníka práce v roku 2003, odporcovia tejto novelizácie robili rozsiahle nátlakové akcie, demonštrácie na Námestí SNP, blokáciu hraničných priechodov, okupáciu ministerstva práce. Toto sú skúsenosti SDKÚ z hľadania konsenzov, ktoré spôsobili sociálne nepokoje.

Po týchto skúsenostiach ešte navyše ako vďaku či skôr ako odplatu minulej pravicovej vlády, minulá pravicová vláda zlikvidovala tripartitu ako takú, jej zákonnú úpravu. Preto si myslím, že o hľadaní konsenzov nemôže tu byť ani reči, naozaj ten Zákonník práce je výsledkom dobrých konsenzov.

A na záver si dovolím tvrdiť, že Zákonník práce a novela Zákonníka práce ako taká naozaj rešpektuje všetky medzinárodné požiadavky, ktoré sú kladené na dobrý flexibilný, ale zamestnancov ochraňujúci Zákonník práce. Taký Zákonník práce určite by mal byť v členskom štáte Európskej únie a verím, že v najbližšom období sa nám takýto Zákonník práce podarí aj schváliť. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, rovnako ako viacerí vaši kolegovia tvrdíte, že predložený návrh novely Zákonníka práce sa dostatočne dlho a dôkladne nekonzultoval so sociálnymi partnermi. Dovolím si nesúhlasiť s vaším názorom.

Novela Zákonníka práce sa pripravovala spolu so sociálnymi partnermi už od leta až do predloženia do vlády. Čiže to obdobie bolo skutočne dostatočne dlhé. K dohode došlo na rokovaní vrcholných predstaviteľov tripartity, premiéra a prezidentov Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenska a Republikovej únie zamestnávateľov.

Takzvané škandalizovanie zo strany niektorých predstaviteľov neoliberálneho prúdu v rámci zamestnávateľských štruktúr, najmä zo strany RÚZ-u bolo účelové a osobne predpokladám, že bolo na politickú objednávku.

Keď si premietneme Kaníkovu novelu. Tá bola skutočne pripravovaná narýchlo a pod rúškom tajomstva. Koľko sa vo verejnosti hovorilo o tejto novele? Vtedy verejnosť vôbec nebola informovaná. Naopak, teraz sa niekoľko mesiacov odohráva vyslovene zavádzanie verejnosti o novele Zákonníka práce. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja by som chcel nadviazať na dve časti predrečníka. Prvá je, keď hovoril o tom, že ozaj tento zákon ide bez súhlasu sociálnych partnerov a chcel by som pripomenúť všetkým v tejto snemovni, že existuje istá pamätná tlačovka, na ktorej pán minister alebo exminister Kaník bol aj s pánom Saktorom a na ktorej hovorili o tom, že predošlý zákon je v poriadku a že ho schvaľujú.

Takúto tlačovku, samozrejme, pani ministerka nemala, lebo ten súhlas nemá a všetky spomínané súhlasy, napríklad ten, ktorý vraj vydobyl premiér tejto krajiny, o dve hodiny jednotliví aktéri popreli.

A tu by som chcel nadviazať na druhú vec, ako keď spomínal pán predrečník fámy, ktoré sprevádzajú vlastne tento zákon. No, fámy sa dajú riešiť priamou rečou a ja by som možno z tohto miesta chcel vyzvať pani ministerku, aby sa vyjadrila k jednej fáme alebo k jednej skutočnosti, ktorá je v médiách, a to je istý celebritný spôsob, akým sa na zahraničných cestách správa, keď si dáva posielať osobného šoféra na druhý koniec Európy, aby ju rozvážal v Lisabone. Ja som sa ráno pýtal jedného kolegu alebo priateľa z bulvárnej brandže, že či pozná podobný druh celebrity, a tak si spomenul, že tak najbližšie by tomu mohol byť Michael Jackson.

Pani ministerka, máte teraz možnosť vstať a vysvetliť, ako to je. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Štefanca, kde hovoril o pružnosti, flexibilite, potrebe, nepotrebe Zákonníka práce. Myslím si, že už nie je ani potrebné diskutovať, že ten Zákonník práce táto vládna zostava musela novelizovať, alebo to bola povinná, dá sa povedať, zostava, ktorú pri svojom charaktere, keď zoberieme pomyselnú čiaru stred naľavo, stred napravo, takže myslím si, že táto otázka je jasná, zodpovedateľná.

Čo sa týka liberálnosti a flexibility. Tiež sa nazdávam, že podľa hodnotení, ktorými sa dá hodnotiť pracovný proces, hlavne jeho tá finálna časť, možno povedať, že podľa mojich vedomostí nachádza sa niekde v strede, čo sa týka liberálnosti a čo sa týka niektorých ukazovateľov, možno ešte zaostávame za niektorými modernými štátmi.

O tom, že sociálni partneri sa nezúčastnili jeho schválenia, možno len snáď dokumentovať tú skutočnosť, že zrejme, že asi posun tohto Zákonníka práce išiel tým smerom, ktorým sa asi plánovalo a žiadalo.

Chcem ešte vyzdvihnúť to, že skutočne moderným svetom hýbu atypické formy zamestnávania ako agentúrne zamestnávanie, ktoré vo svete je rozšírenejšie a my vlastne s ním sa stretávame teraz a reagujeme naňho teraz. To znamená, že sú aj ďalšie formy, čo sa týka trvania dĺžky pracovného procesu, pracovného procesu pre rodiny a pre matky a tam ešte myslím si, že je určitý priestor ďalší. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj všetkým kolegom za faktické poznámky. Najskôr pani poslankyňa Belásová, definícia závislej práce. Áno, je pravdou, že tá verzia, ktorá prišla do Národnej rady je iná ako tá, ktorá pôvodne išla do vlády a tá definícia závislej práce je v tomto prípade presnejšia. Ja sám som sa zúčastnil rokovaní aj v Národnej rade o definícii závislej práce v komisii pre podnikanie, kde sa hovorilo o ôsmich faktoroch potrebných pre závislú prácu, nakoniec ja tam šesť. Takže je stále čo zlepšovať, ale trvám na tom, že táto definícia, ktorá, mimochodom, bola prevzatá z Českej republiky je obmedzujúca pre živnostníkov a predstavuje hrozbu pre zamestnanosť na Slovensku.

Pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o dohode a konsenze. No, ja som nikdy nehovoril, že sa nerokovalo, pani poslankyňa, rokovalo sa, ale trvám na tom, že nedošlo k dohode, a to je ten precedens, to je ten škandál. Jednoducho Zákonník práce do vlády aj do Národnej rady išiel bez dohody sociálnych partnerov tak ako predchádzajúce zákony, ktoré som vymenoval. To považujem za veľmi neobvyklé.

Odmietam nejaké obvinenia z politických objednávok. Pokiaľ viem, o politickej prepojenosti ste hovorili vy vo vašej politickej strane, keď ste podpísali dohodu s Konfederáciou odborových zväzov, takže z tohto pohľadu je skôr ten problém na vašej strane.

Pán poslanec Madej hovoril, že minulá vláda zrušila tripartitu. Takisto by som to chcel radikálne odmietnuť, pretože v minulom poslaneckom období ozaj som tu nesedel, ale časť obdobia som zastupoval aj záujmy zamestnávateľov a viem, ako sa správali ku vláde, ako vláda sa správala k sociálnym partnerom a tripartita fungovala, čo nie je pravidlom teraz. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Vladimír Faič. Ja ako sledujem, nie je v sále, takže stráca poradie.

Takže vystúpi pani poslankyňa Gibalová Monika a pripraví sa pani poslankyňa Ľubica Rošková.

M. Gibalová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, cestovná mapa novely Zákonníka práce začala pred voľbami a pokračovala programovým vyhlásením vlády. Zákonník práce sa stal prostriedkom na triedny boj medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a treba položiť otázku, komu takýto vývoj vyhovuje.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo Zákonník práce s odborovými zväzmi a dalo ho do pripomienkového konania potichu. Keď diskusia začala byť ohrozená nesúhlasom a námietkami sociálnych partnerov, sa po možnosti pripomienkovať pracovnú verziu ohlásil náhle populizmus vo forme veľkorysej ponuky smerom k občanovi s možnosťou vyjadriť sa, k tomu občanovi, ktorý ešte nemal zabudnúť na vianočné príspevky, zrušené dvadsať- a päťdesiatkorunáčky.

Posilnený novými sľubmi mal dať signál maximálnej spokojnosti, že predkladaná novela Zákonníka práce by mala byť hitom pracovného práva v Európskej únii.

Cestovná mapa Zákonníka práce do parlamentu bola poznačená nielen nedohodou sociálnych partnerov, nedohodou koaličných partnerov, populistickým pokusom získať podporu cez akúsi inzertnú diskusiu absurdnou obhajobou vlastnej pozície ministerstva s dávkou sebaklamu, že ani o krok neustúpilo zo svojich pozícií, ale aj škandalóznym zistením, že aj samotní odborári novele nedôverujú, pretože za jej podporu je len 4,5 % členskej základne.

Perlou je skutočnosť, že prieskumy verejnej mienky hovoria jednoznačne. Ľudia a zamestnanci neveria, že odbory dokážu obhajovať ich práva, ba dokonca počuť hlasy, ktoré medzi samotnými odborármi spochybňujú novú pozíciu odborárskych bossov a pýtajú sa, koho záujmy budú hájiť, ak budú užívať výhody garantované zo zákona, ktoré ale budú platiť ich zamestnávatelia.

V duchu platného koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj, kde je nezávislosť odborov. V atmosfére nervozity bola novela zákona predložená do parlamentu s gestom umytia si rúk pána premiéra, veď poslanci si poradia. Načo precizovať, načo komunikovať, veď členovia koalície sa kde-tu nechali počuť, že majú výhrady, ale poslušnosť a túžba po moci sú silnejšie ako túžba po pomoci.

Istota o priechodnosti Zákonníka práce prameniaca z parlamentnej matematiky spolu s istotou, že ťarcha zodpovednosti za všetky nasledujúce dopady schválenej novely leží na pleciach koaličných poslancov posilňuje premiérov alibizmus a zabezpečuje zadné dvierka.

Zákonník práce ide aj proti samotným zamestnancom, pretože ich stavia do polohy nesvojprávnych ľudí. Je to ľahká a pohodlná cesta, ako ľudí zmanipulovať. Azda ide o to?

Zákonník práce, za ktorý poslušne zahlasujete, páni poslanci z koalície, bude podčiarknutím moci pána premiéra a výrazom vašej servilnosti. Veď nakoniec bude zlí vy. Preto KDH nemôže podporiť predloženú novelu Zákonníka práce. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán poslanec Halecký, pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som poukázať na to, čo aj spomínala pani poslankyňa Gibalová, na jednu skutočnosť, že normovanie práce je dôležité, aby bolo také, ktoré zodpovedá terajšej dobe, zdravotnému a pracovnému stavu a kapacite zamestnancov.

Mali sme dosť významné podnety na to, že vo viacerých alebo v mnohých podnikoch sa pracuje dlhšiu pracovnú dobu, ako je dohodnuté v pracovnej zmluve, samozrejme, že vo viacerých podnikoch, vo viacerých firmách to bolo za minimálnu mzdu plus nejaké tie príplatky a takisto aj dohodnúť normu, výkonnosť, vyťaženosť bolo dosť ťažké.

V predchádzajúcom stave tzv. norma spotreby práce nebola konzultovaná a podľa Zákonníka práce nebolo potrebné ju konzultovať s príslušným odborovým zväzom.

Podľa návrhu ministerstva už bolo potrebné, aby na spotrebe práce, norme spotreby práce sa zúčastňoval odborový zväz, odborári a tu musím poukázať, že nie všetko bolo tak, ako možno si myslíme, že bolo diktátom, ale vláda ustúpila, takže podnik už nemusí pri normovaní práce sa s odborármi dohodnúť, ale v sporných prípadoch bude rozhodovať už príslušný inšpektorát práce, teda trošku nezávislejší orgán, orgán, ktorý je štátny. Takže tu vidím aj trošičku snahu vlády vyjsť v ústrety aj zamestnávateľom a prijímať kompromisy. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovolím si zareagovať veľmi krátko. Nuž, som rád jednej veci. Možno v roku 2010 si už občania - voliči budú vyberať politické strany a budú môcť dokonale porovnať. Budú môcť porovnať napríklad volebné obdobie 2002 až 2006 a volebné obdobie 2006 až 2010. Na základe toho si už budú môcť vybrať, kto čo sľuboval a kto ako svoje naozaj predvolebné záujmy realizoval.

Môžem povedať, že si budú môcť vybrať na základe napríklad tejto skúsenosti. V roku 2002 pravicové, v súčasnosti opozičné, vtedajšie koaličné strany niečo pred voľbami 2002 nasľubovali ľuďom, dovolím si povedať, naklamali a po voľbách 2002 dvadsaťdva zákonov v skrátenom legislatívnom konaní odňalo ľuďom množstvo sociálnych práv. Tak sa správali pravicové strany po voľbách. V súčasnosti v roku 2006 prišla nová vládna koalícia, ktorá nerobila žiadne škrty a to, čo pred voľbami, aký volebný program mala, tak to aj realizuje.

Chcem vás týmto ubezpečiť, že poslanci SMER-u - sociálna demokracia s radosťou podporia túto novelu Zákonníka práce práve preto, že všetci kandidovali s volebným programom, ktorý znamená posilnenie práva zamestnancov a súčasná vláda tento aj volebný program, s ktorým sme išli do volieb 17. júna, realizuje. Preto táto podpora bude naozaj so záujmom každého poslanca. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za reakcie. Ja len toľko dodám, že áno, táto vláda realizuje svoj volebný program a ja som to povedala aj vo svojom vystúpení. Jednoducho vy potrebujete zatraktívniť odborársku prácu. To je všetko. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. V rámci rozpravy teraz vystúpi pani poslankyňa Rošková Ľubica. Pripraví sa pán poslanec Ján Pataky.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, v posledných dňoch bola v súvislosti s prerokúvaním novely Zákonníka práce v niektorých printových médiách použitá sentencia o schvaľovaní zákona roka.

Uvedený slovný zvrat je zaiste namieste a reflexuje význam kódexu pracovného práva pre každodenný život spoločnosti, ako aj skutočnosť, že novelizovať znenie Zákonníka práce znamená ísť až k samotným ideovým východiskám a k teoretickým základom pracovného práva.

Avšak práve tu sa svet poučiek obsiahnutých v textoch právnych predpisov a pekne vyzerajúcich vo svojej strohosti prelína so širokospektrálnou a multivariantnou praxou, pričom jedným z ťažiskových problémov, ktorými sa chce a vzhľadom na jeho vysokú spoločenskú aktuálnosť aj musí zaoberať novela Zákonníka práce je otázka výkonu závislej práce na živnosť alebo na báze pracovnoprávneho vzťahu.

Realita dnešných dní na Slovensku je totiž taká, že uchádzači o zamestnanie sa u zamestnávateľských subjektov v súkromnom sektore často stretávajú s vetou: "Nezamestnáme vás v pracovnom pomere, ale na živnosť."

Ak si teda uchádzač o zamestnanie vo svojom profesijnom odbore vzhľadom na nedostatok voľných pracovných miest v danom regióne nemôže medzi pracovnými ponukami veľmi vyberať, poteší sa aj takejto možnosti získať zamestnanie. V skutočnosti však pri výkone práce na živnosť vôbec nejde o pracovnoprávny, ale o obchodnoprávny vzťah, s čím sú spojené viaceré pozitívne aspekty, ale aj riziká.

Stačí, keď sa pozrieme na štatistické zistenia, kde zo strohej reči čísiel v tejto súvislosti sa dozvieme, že podľa údajov odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predstavoval celkový počet živnostníkov na Slovensku v decembri roku 2006 spolu 544 188 subjektov, z čoho bolo 417 833 fyzických osôb a 126 355 právnických osôb. Zdanlivo môžeme povedať, že je všetko jasné a z uvedených údajov nám vyplýva, že zhruba 418 000 ľudí si na Slovensku zarábalo v decembri 2006 na svoje živobytie ako živnostníci.

Detailnejšia analýza tohto skutkového stavu znamená, že všetci títo ľudia sú samostatne zárobkovo činnými osobami, a teda podnikateľmi. V povedomí ľudí sa väčšinou slovné spojenie živnostníčka, živnostník naozaj spája s predstavou podnikateľa, ktorý je na rozdiel od zamestnanca nezávislý, sám si organizuje a riadi svoj pracovný proces, poskytuje svoje služby viacerým obchodným partnerom za účelom tvorby zisku a sám si organizuje pracovný čas, pričom znáša výrobné aj hospodárske riziko vykonávanej práce v plnom rozsahu.

V tomto duchu si pod živnostníkom nemáme problém predstaviť obchodného zástupcu firmy či majiteľku kozmetického salónu, alebo obchodníka ako takého.

Prax však poukazuje na prípady, keď pracujú ako živnostníci ľudia, ktorí napĺňajú všetky znaky pracovného pomeru. Napríklad predavačky v obchode, závozníci podnikov či upratovačky, čašníci, alebo kuchári.

Ide teda o prípady výkonu práce, ktorá svojou povahou síce vôbec nezodpovedá znakom samostatného podnikania, no napriek tomu sa skrýva pod maskou samostatne zárobkovo činnej osoby. A práve v týchto intenciách je predložený návrh novely Zákonníka práce reakciou na problém tzv. nútených živností prostredníctvom legálnej definície inštitútu, ktorý určite bude na dlhé obdobie signifikantne determinovať celý charakter slovenského pracovného práva, a to je inštitút závislej práce.

Práve práca, pre ktorú sú typické atribúty, že je ľudská a slobodná, závislá a odplatná, vykonávaná človekom a vybudovaná na zmluvnom princípe, nuž práve takáto práca je tou povestnou alfou a omegou slovenského pracovného práva.

Predovšetkým skrz tieto vlastnosti sa zdôrazňuje osobitná povaha práce ako špecifického výrobného faktora formulovaná už v jednom zo základných dokumentov medzinárodného pracovného práva - v Ústave Medzinárodnej organizácie práce, kde sa uvádza, že práca nie je tovar. Má sa tým zvýrazniť predovšetkým špecifický osobnostný aspekt výkonu závislej práce viažucej sa na osobu, nositeľa pracovnej sily.

To, že ide o naozaj závažný problém dokazujú aj prípady z praxe. Napríklad na jednom stretnutí s občanmi som sa dozvedela o prípade, keď človek istej nemenovanej oceliarskej spoločnosti pracoval ako tavič a utrpel pri výkone svojej práce úraz s ďalekosiahlymi tragickými dôsledkami, ktoré spôsobili ťažkú ujmu na zdraví.

Povieme si, žiaľ, stalo sa, ide o praktický klasický pracovný úraz, takže Sociálna poisťovňa v úzkej súčinnosti so zamestnávateľom bude zaiste vo veci konať a vyvinie maximálne úsilie, aby kompenzovala poškodenému zamestnancovi vzniknutú ujmu na zdraví, ako je náhrada za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných právnych predpisov.

Aj tento tavič si to myslel, až kým nevysvitlo, že napriek tomu, že jeho výkon realizovaných pracovných úloh napĺňa priam učebnicovo všetky znaky výkonu závislej práce a ako taký by mal byť uskutočňovaný v pracovnom pomere. Jeho výkon sa však realizoval ako živnosť. Nevznikol mu teda nárok na žiadne sociálne istoty, ktoré pre obyčajného zamestnanca vyplývajú z pracovného pomeru, ako sú napríklad úrazové dávky zo systému úrazového poistenia.

Znova si môžeme povedať otázku. Je to chyba tohto živnostníka? Mal dopredu vedieť, že pre neho neuzavretie pracovného pomeru znamená, že sa na neho ako na samostatne zárobkovú činnú osobu nevzťahujú také výhody, ako je nárok na poskytnutie pracovných odevov, príspevok na pitný režim či príspevok zo sociálneho fondu a ešte navyše, vlastne vybavenie všetkých ochranných nástrojov na odstránenie vzniknutej ujmy na zdraví podľa Zákonníka práce.

Buďme však úprimní a položme si v tomto prípade rečnícku otázku. Existuje predpoklad, že dokáže obyčajný hutník prezumovať dopredu všetky riziká, aby si zvážil, že živnosť nie je len o výhodách a pozitívach, ale znamená okrem iného aj, že je nositeľom pracovnej sily bez ochrany plášťa pracovného zákonodarstva.

Sú ľudia na Slovensku často len s ukončeným základným vzdelaním alebo stredoškolským vzdelaním, ktorí pri prenajímaní svojej pracovnej sily naozaj na takom stupni rozvoja pracovného vedomia, aby dokázali odhadnúť, že v prípade prechodu zo zamestnaneckého pomeru na živnosť sa ich situácia síce zjednoduší napríklad tým, že odvedenú prácu dostanú aktuálne každý mesiac vyššiu mzdu, prípadne, že odmenu po zdanení odvedených odvodov prijmú, k príjmu si môžu uplatniť paušálne výdavky, a tým znížiť základ dane.

No na druhej strane súčasne strácajú celý rad výhod, ktoré im ako zamestnancom garantoval Zákonník práce. Veď živnostník nemá nárok na poskytnutie minimálne 20 dní platenej dovolenky, čo je približne výška mesačnej mzdy, takisto nemá nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci, ako je napríklad návšteva lekára s rodinným príslušníkom či pohreb. Nehovoriac o tom, že so živnostníkom môže zamestnávateľ pracovnej úlohy skončiť vzájomnú prácu okamžite, no na zamestnanca v pracovnom pomere na plný úväzok sa vzťahuje minimálne dvojmesačná výpovedná doba, ako aj ďalší ochranný prvok kódexu pracovného práva.

Môžeme si uviesť aj iný príklad. Skúsme si predstaviť dve ženy, ktoré v rámci konkrétnej etapy svojho životného cyklu pracujú v závodnej prípravovni jedál istého podniku. Obidve vykonávajú úplne identické, rovnako odmeňované pracovné činnosti, ktoré sú ženám z hľadiska náročnosti a fyzickej obťažnosti dovolené. Obidve si riadne platia zdravotné a sociálne odvody v zákonom predpísanej výške, no zásadný rozdiel v ich pracovnom postavení voči zadávateľovi pracovných úloh, ako aj medzi nimi navzájom spočíva v tom, že kým jedna je zamestnaná v pracovnom pomere, druhá pracuje pre závod takpovediac dodávateľským spôsobom ako živnostníčka. Následne obe otehotnejú a vedenie závodu zistí, že pracujú na takom úseku výkonu práce, ktoré sú tehotným ženám zakázané. Hodlá teda urobiť príslušné opatrenia a preradiť ich na také pracovisko, ktoré nebude predstavovať žiadne riziko pre ich zdravotný stav. Súčasne vzniká aj potreba riešiť otázku zmeny vo výške ich odmeny za vykonanú prácu, ktorá sa bez ich zavinenia po ich preradení znížila.

U zamestnankyne je to jednoduché. Povinnosť preradiť ju na inú vhodnú prácu vyplýva pre zamestnávateľa z príslušného ustanovenia Zákonníka práce. Rozdiel vo výške mzdy pred a po preradení jej bude vykompenzovaný z prostriedkov nemocenského poistenia tým, že jej Sociálna poisťovňa vyplatí vyrovnávaciu dávku.

V prípade našej živnostníčky je situácia zložitejšia. Jednak sa na ňu nevzťahuje ochranné ustanovenie Zákonníka práce stanovujúce povinnosť zamestnávateľa preradiť ju na inú vhodnú prácu a navyše nedostane ani vyrovnávaciu dávku zo systému nemocenského poistenia napriek tomu, že si riadne zaplatila odvody na nemocenské poistenie. Je to možné? Áno. Je. Je to prax.

Rovnako, ako je možné, že v istom nemenovanom obchodnom reťazci, prevádzkujúcom svoje veľkopredajne na celom území Slovenska, pracujú pokladníčky nie ako zamestnankyne v pracovnom pomere, ale ako živnostníčky napriek tomu, že ich charakteristika výkonu práce vôbec nenapĺňa znaky samostatného podnikania podľa definície živnostenského zákona.

Aj vo svetle týchto faktov možno teda navyše pozitívne hodnotiť stanovenie zákonných normatívnych limitov výkonu závislej práce, zo znenia ktorého vyplýva, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

Zásadný význam má aj druhá veta tohto ustanovenia určujúca, že závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, ak takýto vzťah nevykazuje všetky znaky závislej práce podľa príslušného ustanovenia novely.

Osobne zastávam názor, že je dobré, že samotný terminus technicus závislá práca našiel konečne svoje normatívne vyjadrenie v paragrafovom znení novely. Hovorím to konečne, lebo aj vo mne ako u človeka, ktorý dimenziu sveta paragrafov vníma skôr z pozície skôr mimoprávnickej profesie a laického zástoja, veľmi citlivo rezonovala debata o tom, či sa má výkon závislej práce realizovať na platforme, nazvime to klasického pracovného vzťahu, t. j. pracovného pomeru či dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, alebo na základe živnosti, čiže ako samostatne zárobková činnosť.

Zovšadiaľ sa ozývajú hlasy prikláňajúce sa k jednému alebo k druhému riešeniu, uvádzajúc na svoju obranu viac či menej presvedčivé a relevantné argumenty.

Sme svedkami toho, že nielen sociálni partneri, ale aj rozličné profesijné združenia a organizácie už pri prvých zmienkach o tom, že závislá práca ako samostatný fenomén pracovného práva môže byť pojmovo vymedzená legálnou definíciou v Zákonníku práce, zaujali diametrálne odlišné ambivalentné hodnotiace postoje a diskusie o spore pracovný pomer verzus živnosť. Ako vidíme aj dnes, táto polemika neustáva.

Dnes konečne môžeme rozťať tento nordický uzol nejasností a rozporov pri určení limitov výkonu závislej práce. Môžeme to urobiť spolu, pretože predložený návrh novely Zákonníka práce je zhmotnením výrazov snahy nás poslancov, myslím si, vyslať pre všetkých poctivých ľudí na Slovensku signál, že pracovať sa naozaj oplatí, ale za ľudsky dôstojných, eticky želateľných a právne garantovaných podmienok. Aj toto všetko s prihliadnutím na fakt, že kvalitu novely Zákonníka práce nepreverí ani kvantum slov, ktoré odznejú na jej adresu v tejto sále, ani sila kuloárnych lobingov v záujme skupín, ktoré chcú do textu novely prepašovať tie svoje ustanovenia.

Jediným meradlom, podľa ktorého je možné posudzovať, bude miera jej akceptácie na trhu práce a pri pokrývaní výkonu závislej práce na Slovensku.

Dnes stojac na prahu rozhodovania dajme občanom Slovenska kvalitný a stabilný Zákonník práce a pohnime tak transformáciou sfér slovenského pracovného práva na začiatku 21. storočia. Pohnime ho smerom k sociálnym istotám, spravodlivým a uspokojivým pracovným podmienkam pri zachovávaní dôstojnosti každého človeka a za primeranú odmenu.

Bude to krok, ktorým symbolicky, tak ako lekár pri zisťovaní vitálnych funkcií pacienta, priložíme pomyselný prst na pulzujúcu tepnu rozvoja pracovného práva a oznámime všetkým slušným a poctivým ľuďom na Slovensku, že pacient nielen žije, ale čochvíľa bude aj vo výbornej kondícii. Majme odvahu nebáť sa. Všetci pracujúci ľudia na Slovensku nám budú za to iste vďační. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami poslanci Kužma, Laššáková, Žitňanská, Halecký, Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte pre istotu jedna organizačná poznámka.

Vážené kolegyne, kolegovia, dohodli sme sa včera, že budeme hlasovať po prerokovaní bodu programu, keďže ešte furt pokračuje rokovanie o Zákonníku práce, takže hlasovania budú po skončení rokovania o Zákonníku práce. Pokiaľ to bude nevyhnutné, sa ukáže, že tá doba bude dlhšia, hovorili sme o tom, že by sme prípadne poobede uskutočnili poslanecké grémium a dohodli, pokiaľ je to možné, konsenzuálny postup o ďalšom priebehu. Takže toľkoto krátka informácia.

Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Namiesto školských prípadov ja vám poviem, pani poslankyňa, veľmi konkrétny príklad. Oslovil ma kuchár, ktorý robí na živnosť, robí od novembra do apríla v slovenskom vysokohorskom stredisku na horskej chate, ktorá je otvorená len v sezóne a od mája do septembra chodí robiť pre našu cestovnú agentúru do Chorvátska kuchára. Má živnosť a môže pre obidvoch týchto, tieto inštitúcie robiť.

Spýtal sa ma, čo sa stane, keď sa prijme tento zákon a on nebude môcť mať živnosť, ale závislú činnosť, či bude musieť každý polrok dávať výpoveď, či bude mať výpovedné lehoty, či bude mať nárok na odstupné a či v takomto prípade nájde niekoho, kto by bol ochotný ho zamestnať.

Myslím si, že práve ľudí, ktorí potrebujú byť mobilní aj kvôli sezóne a hlavne v cestovnom ruchu, o ktorom toľko hovoríme, je tento návrh, ktorý je predkladaný, veľmi škodlivý, lebo minimálne to podstatne zvýši nároky na cenu práce a bude robiť ľudí na pol roka nezamestnaných.

Ja si celkovo myslím, že vy veľmi podceňujete ľudí. Stále si myslíte, že sú menej chytrí než vy a vy musíte za nich rozhodovať, aby sa im niečo neudialo. A tam je ten hlavný rozdiel medzi nami a vami. My ľuďom veríme. My sme presvedčení, že keď im dáme možnosti, oni sa vedia správne rozhodnúť a vedia sa najlepšie o seba postarať. Zatiaľ čo vy ľuďom nedôverujete a myslíte si, že keď vy im nebudete zasahovať do života, takže sa budú mať zle. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja na rozdiel od môjho kolegu by som chcela oceniť, ako pani poslankyňa na veľmi konkrétnych prípadoch poukázala na riziká závislej práce a poukázala na to, že pri zamestnávaní samostatne zárobkovo činných osôb, pokiaľ teda dôjde k tejto zmene, aké dôsledky to má pre zamestnanca. Myslím si, že naši ľudia si mnohokrát ani tieto všetky dopady neuvedomujú a pod hrozbou straty zamestnania a jediného príjmu ustúpia zamestnávateľom a vybavia si živnosť.

Vieme, aj z dôvodovej správy to vyplýva, že vo svete sú už známe rozhodnutia najvyšších súdov o tom, že pokiaľ práca vykazuje určité znaky závislej práce, ide o pracovný pomer a nie o živnosť.

Je preto veľmi dobré, že to budeme mať definované v našom Zákonníku práce a ja si myslím, že potom takú bombastickú akciu, akú vaša vláda spustila v minulom volebnom období vo forme a mala názov Vietor, bude možné aj vyhodnotiť, pretože doteraz ju absolútne nebolo možné vyhodnotiť. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja si dovolím zareagovať na diskusiu na tému definície závislej práce. Ja osobne si myslím, že sa veľmi preceňuje sila práva v tomto zmysle a dobre, ja nemám nič proti tomu, aby bola definovaná závislá práca, ale chcem upozorniť na to, že očakávania sú podľa mojej mienky priveľké, pretože problém zastretých pracovných pomerov sú tu od začiatku 90. rokov a bojovali sme proti nim rôznymi formuláciami, ale pravda je tá, že zákonom sa nedá bojovať ani proti vetru, ani dažďu, ani proti prirodzeným ekonomickým zákonitostiam a naozaj, pokiaľ tu nebudú ekonomické podmienky také, aby zamestnávatelia mohli ľudí zamestnávať, a pokiaľ tu nebude konkurencia na strane zamestnávateľov, tak budú sa hľadať cesty, ako túto právnu úpravu obchádzať a ja si dokonca myslím, že niekedy striktná definícia sa dá ľahšie obísť ako všeobecný pojem, ale to je len úvaha na tému naozaj preceňovania právnych úprav v takýchto situáciách. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel povedať, že väčšina bodov ustanovení Zákonníka práce bude výhodná pre jedných alebo pre druhých, to znamená pre zamestnancov alebo pre zamestnávateľov a musím sa priznať, že body o živnostníkoch, tam nie som si istý, čo je vpravo, čo je vľavo, čo je výhodné, čo nevýhodné. Zrejme, že asi značná časť bodov nemusí im vyhovovať. To si musíme uvedomiť a je časť živnostníkov, ktorých poriešime tak, ako chcú. To znamená tzv. nútení živnostníci. Ale tí dobrovoľní živnostníci, myslím si, že je najlepšie, pokiaľ ich necháme na ich rozhodnutí, akú formu v pracovnom procese zvolia, ako sa zamestnajú, ako sa o seba postarajú.

Takže môj názor je taký, že je dobré, pokiaľ živnostníkov nerieši ani tak Zákonník práce ako živnostenský zákon a zákony s tým súvisiace. Chcem poukázať aj na to, že mali by sme živnostníkom vyjsť v ústrety tak, keďže sa rozhodli, že vlastným mozgom, vlastnými rukami a vlastným pričinením sa chcú o seba postarať, aby oni mali to prvé a rozhodujúce slovo, ako sa zamestnajú, za akých podmienok a podobne. Pretože značná časť živnostníkov chce pracovať aj dlhšie, chce pracovať aj za ťažších pracovných podmienok, možno aj zdravotných, aj čo sa týka rizika života, pretože momentálne v tejto chvíli ich ekonomického a finančného vývoja zarobiť viac a zarobiť podstatne viac je to rozhodujúce.

Takže v tomto bode budem zvažovať, čo je dobré, čo nie je dobré. Priznám sa, že nemám dosť informácií o živnostníkoch ani z komory živnostníkov, aké... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pravdepodobne, pani poslankyňa Rošková, ste chceli reagovať. Ale ešte predtým pani poslankyňa Tóthová? S faktickou?

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem oceniť vystúpenie pani poslankyne, lebo skutočne zhrnula pravú podstatu veci a je veľká chyba, že naše médiá tú pravú podstatu veci nevysvetľujú ľuďom. Predsa nikto nepôjde proti sebe, aby mohol mať okamžite skončený pracovný pomer, úrazové dávky nemal, úrazové poistenie nemal, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na oblek, dovolenku 20 dní a podobne.

Vážení, také argumenty, kvázi argumenty, že vy ľuďom neveríte a my veríme, a preto nemeníme Zákonník práce, ja vám otvorene poviem, vaše argumenty, ktoré tu momentálne pred chvíľou zazneli, sú vtákoviny na entú. (Smiech a potlesk.) Pretože skutočne ľuďom treba vysvetliť podstatu. Keby som povedala sekretárkam na fakulte, že budú robiť na živnosť a nebudú mať dovolenku, to a to, tak bojím sa, že ma opľujú, keďže za to budem hlasovať.

A ďalej vám chcem povedať ešte jednu vec. Zákonník práce je skutočne naviazaný na medzinárodné zmluvy a na dohovory a dokumenty, ku ktorým sme pristúpili. Tak vážme si a neselektujme, pretože ak si máme ctiť svoje postavenia, máme byť seriózni, každý dokument, ktorý sme podpísali, máme premietnuť do nášho práva. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rošková, reakcie.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať za všetky podnety, ktoré som dostala a na adresu pána poslanca Kužmu, aj moje príklady boli konkrétne zo života, aj ja som sa s tými istými ľuďmi stretla, takže si myslím, že definovanie závislej práce a vyšpecifikovania tak, ako tu bolo povedané, že ľudia budú tomu konkrétne rozumieť, lebo nie každý z nich je právnik, nie každý vie, čo to všetko obnáša, a pokiaľ splní všetky podmienky týkajúce sa živnostenského zákona, tak aj váš kuchár bude môcť pokojne pracovať ďalej ako živnostník. Ja len toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pataky.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, svoje vystúpenie chcel by som zamerať do dvoch rovín, a to do roviny všeobecnej a ako člen zdravotníckeho výboru k novelizácii Zákonníka práce, ktorý sa dotýka zdravotníckeho sektora.

Čo sa týka novelizácie Zákonníka práce, v navrhovanej právnej úprave sa nepredpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody, pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok. Novela Zákonníka práce by mala zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu.

V aplikačnej praxi sa nepreukázali znevýhodnenia buď zamestnávateľa, alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Novela Zákonníka práce síce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za tým účelom sa navrhuje precizovať právne postavenie zástupcov zamestnancov, ale jednoznačne už z návrhu vyplýva znevýhodňovanie zamestnávateľov.

Čo sa týka dopadov realizácie navrhovanej novely a navrhovanej právnej úpravy by mali byť konkretizované v doložke finančnej, ekonomickej či environmentálnej, vplyvu na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak tieto sú neúplné, nekonkrétne a nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu.

Konkrétne ustanovenia týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru sú v súčasnosti upravené dostatočne a podľa mňa aj konkrétne. Podľa mňa absolútne neprijateľné sú ustanovenia o najímaní živnostníkov, nakoľko tieto ustanovenia sú v neprospech zamestnancov, ktorí majú uzavreté pracovné pomery či už na dobu určitú, alebo na dobu neurčitú.

Citlivou otázkou v tejto novele pracovného času sa žiada precizovať, či ide o kalendárne, resp. pracovné dni a jasnejšie formulovať spojenie pre každé obdobie siedmich dní. Ide o sedem po sebe nasledujúcich dní, resp. sedem kalendárnych dní, resp. sedem odpracovaných dní a hlavne definovať pojem priemerný pracovný čas.

Čo sa týka pri riešení otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v navrhovanom ustanovení § 149, citujem, "požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke na strojoch a zariadeniach, pri pracovných postupoch a v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov zakázať záväzným pokynom ďalšiu prácu". Tu chcem podotknúť, nie je určené, akú právnu silu bude mať takýto pokyn a v tomto kontexte nemá takto formulované znenie podľa nášho názoru oporu v legislatíve.

Postavenie a vplyv zástupcov zamestnancov na riadení podniku, ktoré sa navrhovanou novelou zvyšuje, podľa mňa nie je správne, pretože títo nenesú podnikateľské riziko ani nevkladajú kapitál do podnikania.

Pridelenie kompetencie odborovému orgánu zastaviť prevádzku znamená neopodstatnené zvýšenie vplyvu odborov na riadení podniku. V otázke bezpečnosti práce je braný na zodpovednosť zamestnávateľ, a nie odbory. Odbory môžu využiť iné nástroje na ochranu zamestnancov. Napríklad sa obrátiť s podnetom na inšpektorát práce. Ustanovenie navyše rozširuje právomoc vykonávať kontrolu nad všeobecnými formulami odborový orgán. Teda i ten, ktorý priamo nepôsobí u zamestnávateľa.

A nakoniec v tejto časti absolútne neprijateľné sú v rámci vyhodnotenia pripomienkového konania vyjadrenia rezortu práce ako dohoda ohľadom uvedeného ustanovenia ponechaná na dohodu sociálnych partnerov a výber alternatívy ponechaný na dohodu takisto sociálnych partnerov. Toľko vo všeobecnej rovine.

Čo sa týka novely Zákonníka práce zo zdravotníckeho sektora, tu chcem podotknúť, že novela prináša viac výhod pre zamestnancov na úkor zamestnávateľov a podľa môjho názoru až 85 % navrhovaných zmien. Veľmi podľa mňa sú obmedzujúce ustanovenia v § 85.

Čo sa týka pracovného času maximálne 40 hodín týždenne. K tomu by som nemal súhlasné stanovisko s dôvodovou správou, ktorú navrhovateľ predložil.

Takisto by som sa k tomu vyjadril, že návrh novely Zákonníka práce však v tomto prípade nebral takisto do úvahy stanovisko výboru regiónov na tému návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica č. 2003/88ES, týkajúca sa určitých aspektov organizácie pracovného času a priamo znemožňuje zamestnancom zachovať v rámci zmluvnej voľnosti a liberalizácie trhu práce podpísať dohodu o nedodržaní maximálneho priemeru 48 hodín za týždeň.

Navyše v zmysle čl. 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času majú členské štáty možnosť odchýliť sa od uplatňovania čl. 6 o maximálnom týždennom pracovnom čase v prípade lekárov, odbornej príprave, a to počas prechodného obdobia piatich rokov od 1. augusta 2004. To znamená, že takisto sa nestotožňujem s dôvodovou správou predkladanou navrhovateľom.

Čo sa týka § 90, zákaz rozvrhnúť pracovný čas tak, aby boli po sebe dve nočné zmeny. K tomu sa už vyjadril náš predseda výboru pán Novotný a takisto pán Halecký. K tomu sa nebudem opakovať.

Čo sa týka § 96 - pracovná pohotovosť sa považuje za pracovný čas a môže byť nariadený maximálny 8 hodín v týždni.

S poukazom na stav a dostupnosť odborného zdravotníckeho personálu na území Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že inštitút pracovnej pohotovosti je používaný v súlade so Zákonníkom práce, frekventovane by navrhovaná právna úprava spôsobila prehlbovanie urgentných problémov, nedostatku odbornej pracovnej sily a väčšej ekonomickej migrácie a zamestnancov.

Za súčasného stavu nie je zamestnávateľ schopný z objektívnych dôvodov adekvátne odmeňovať prácu zamestnancov v zdravotníckom sektore a ani zabezpečiť dodatočné zdroje. Následným zvýšením mzdových nákladov a nárastom celkovej ceny práce budú zamestnávatelia nútení obmedziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo v konečnom dôsledku poškodí sektory zdravotnej starostlivosti najmä vo vzťahu ku kvalite jej poskytovania, keďže z pohľadu nákladov budú preferovaní odborníci s nedostatočnou, resp. krátkou praxou v odbore.

Zmenou charakteru právnej úpravy sa podstatne zvýši migračná aktivita odborného zdravotníckeho personálu a jedinou alternatívou bude v súčasných podmienkach nútené porušovanie Zákonníka práce zamestnávateľom vo vzťahu k pracovnému času a odmeňovaniu práce práve za účelom zachovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Čo sa týka § 97 - práca nadčas. Zníženie počtu nadčasových hodín - tu v krátkosti by som sa vyjadril s poukazom na stav a dostupnosť odborného zdravotníckeho personálu na území Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že inštitút pracovnej pohotovosti, že je používaný v súlade so Zákonníkom práce frekventovane, by navrhovaná právna úprava spôsobila prehlbovanie takisto urgentných problémov a nedostatku odbornej pracovnej sily. Navrhovaným znením podmienka poskytovania zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nedosiahne proklamovaný cieľ, ktorým je zlepšenie bezpečnosti či hygiena a ochrana zdravia pri práci a ešte smernica o obmedzení počtu nadčasových hodín za obdobie jedného roka nehovorí s poukazom na existujúce obmedzenia a právo zamestnanca, nemá navrhovaná redukcia počtu hodín žiaden relevantný efekt.

Ešte sa vrátim k § 7. O závislej práci bude brániť výkonu v ústavnej pohotovostnej službe a lekárskej službe prvej pomoci privátnym lekárom v rámci príkazných zmlúv. Bude však možné ich nahradiť dohodami o pracovnej činnosti podľa § 227, ktoré výkon obmedzuje maximálne na 15 hodín týždenne, ale je možný uzatvoriť na ojedinelé pracovné činnosti, ktoré nevyplývajú z hlavného predmetu činnosti. Predmetom zdravotníctva je poskytovanie ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, a tým aj súvisiacej ústavnej pohotovostnej služby.

Milé dámy, milí páni, v krátkosti som sa vyjadril v prvej aj v druhej časti k novele Zákonníka práce. Keď zhrniem druhú časť, čo sa týka zdravotníckeho sektora, do pár bodov, môžem konštatovať, že tá novela, ako je navrhovaná Zákonníkom práce, priamo ohrozuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a vytvára podmienky na nútené porušovanie ustanovení Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ bude postavený pred voľbu buď sústavne porušovať ustanovenie Zákonníka práce s tichým súhlasom orgánu dozoru, napríklad inšpektorátu práce, alebo obmedzí poskytovanie zdravotníckych výkonov, čím nebude možné zabezpečiť ústavné právo každého na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Navrhovaná právna úprava podľa mňa žiadnym spôsobom nezohľadňuje špecifiká poskytovania zdravotnej starostlivosti a je vypracovaná bez kľúčových dopadových analýz, stavu a vývoja pracovnej sily v tomto sektore, ale aj ako platobných schopností zamestnávateľov v zdravotníctve.

Takisto úprava neumožňuje odchýliť sa z navrhovaných ustanovení organizácie pracovného času ani prostredníctvom dohody sociálnych partnerov kolektívnej zmluvy.

Navrhovaná právna úprava podstatným spôsobom a v rozpore s odporúčaním výboru regiónov a Európskeho parlamentu popiera liberalizáciu vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a tým priamo v podmienkach slovenského zdravotníctva zvyšuje náklady zamestnávateľa a znižuje možnosti zamestnanca na zvýšenie príjmu.

Bez zohľadnenia špecifík zdravotníckeho povolania spôsobí navrhovaná novela ďalšiu ekonomickú migráciu pracovných síl, čo sekundárne spôsobí úbytok kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. A tak ako som už konštatoval v predošlej časti, myslím si, že navrhovaná úprava tak spôsobí nútené porušovanie ustanovení Zákonníka práce za účelom zachovania dostupnej zdravotnej starostlivosti.

Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny touto novelou priamo vytvára podmienky na likvidáciu zdravotníckeho sektora. Ďakujem za pozornosť.