P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, záväzný pokyn, podľa ktorého mohol odborový orgán zastaviť prevádzku v novele Zákonníka práce v § 149 nie je. Máte neaktuálne znenie. Podľa navrhovaného znenia odborový orgán môže požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatku v prevádzke alebo prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia a upovedomí príslušný orgán inšpekcie práce. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V súvislosti Zákonník práce a zdravotníctvo pán poslanec Pataky venoval tomu značnú časť svojho vystúpenia. Myslím, že je to dôležité a potrebné, pretože možnože ani netušíme, aké dôsledky to môže mať pre zdravotníctvo. Pokiaľ by to bola pravda, skutočne by sa k tomu blížilo, že pracovná pohotovosť jednak aktívna, ale aj neaktívna u zdravotníkov by sa započítavala do pracovného času, tak skutočne náklady by vzrástli asi o tretinu.

Čo je horšie, reorganizáciou práce dvoj- alebo trojzmennou prevádzkou mohli by poklesnúť platy u zdravotníckych pracovníkov o 20 až 30 %. A čo je najdôležitejšie, nebolo by možné zabezpečiť aktuálny dostatok počtu lekárov. Teda tých 1 000 lekárov, ktorých by sme potrebovali po týchto ustanoveniach.

Ja tu chcem však zdôrazniť, že toto nie je vec tohto Zákonníka práce a tejto novelizácie. Čiže nespôsobuje to táto vláda. Táto vláda iba preberá to, o čom rozhodol Európsky súdny dvor a ten rozhodol, že v zdravotníctve pracovná pohotovosť sa má a dokonca už v predchádzajúcom období mala započítavať do pracovného fondu. Takže je len otázkou, ako z toho vyjsť. Riešenie možnože by bolo v prvom prípade dať ustanovenie, že podľa kolektívnej zmluvy a dohody zdravotníci môžu odpracovať toľko a toľko, ale tu ide o to, že nejde len o pracovný proces, ale priamo je súdom ustanovené, že sa tu musí započítavať pracovný čas. Takže bolo by potrebné zapojiť do toho europoslancov a možnože sa obrátiť aj na Európsky parlament, či je... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Pataky, reakcie na faktickú poznámku.

J. Pataky, poslanec: Čo sa týka kolegyne Nachtmannovej, neviem sa k nej, čo sa mám vyjadriť.

Čo sa týka kolegu Haleckého. Súhlasím s jeho pripomienkami. Veľakrát sme o tom rozprávali, aj sa tou témou zdravotníckeho sektora zaoberali a si myslím, že v podmienkach Slovenskej republiky je jedinou možnosťou osobitný právny predpis, ktorého predmetom bude špecifická úprava pracovného času a všetkých ostatných špecifík, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. A to na najbližšom výbore budeme sa tou otázkou zaoberať. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalšia vystúpi v rozprave, písomne je prihlásená pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani ministerka, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som sa na problematiku Zákonníka práce pozrela očami živnostníka.

Myslím si, že je čas, aby zaznel hlas aj tejto skupiny. Myslím si aj, že mám na to morálne právo, pretože v roku 1992 som spoluvytvárala 30 pracovných miest, ktoré fungujú dodnes a ktorých je dnes 40. V dennodennom živote som zažívala peripetie, ktoré prináša zamestnávanie. Zamestnávanie je o veľkej zodpovednosti. Tým, že človeka zamestnáte, stávate sa súčasťou jeho života, vstupujete mu doňho. Tento vzťah je o symbióze, o partnerstve, o vzájomnej potrebnosti, o podpore, o pomoci.

Zamestnávanie je okrem prvoradého zabezpečenia práce a mzdy za prácu širokým súborom zákonných, ale aj morálnych povinností v oblasti bezpečnosti pri práci, ochrany zdravia a pracovného komfortu.

Na druhej strane je tu rozsiahle vedenie agendy pre štátne orgány a verejnoprávne inštitúcie a komunikácia s nimi. Zamestnávateľ napríklad spravuje, uhrádza a zodpovedá za daň zo závislej činnosti a za zrážkovú daň, vypláca daňový bonus na deti a účtuje ho s daňovým úradom, zamestnávateľ je správcom databáz poistencov a vymeriavacích základov pre Sociálnu poisťovňu a pre zdravotné poisťovne. Počíta odvody a mesačne hlási všetky náležitosti, a to všetko zadarmo.

Čudujem sa, že sa niekto čuduje, keď zamestnávatelia hľadajú spôsob, ako sa zbaviť tohto byrokratického balastu. Napríklad tým, že uprednostnia zmluvu so živnostníkom, ktorý si tieto veci spravuje sám za seba. Ak teda chceme účinne riešiť problém živnosti pri závislej práci, odporúčam zamyslieť sa aj nad rozsahom byrokracie, ktorá súvisí s vedením pracovnoprávnej agendy.

Celkom otvorene vám poviem, že pre živnostníka v čase pred Kaníkom znamenalo zamestnať človeka veľké riziko, do ktorého sa nepúšťal rád. Pripravenosť ponúknuť prácu bola malá. A neblahým dôsledkom popri vysokej nezamestnanosti bolo prekvitanie čiernej práce.

Vláda Mikuláša Dzurindu reagovala motivačne spružnením Zákonníka práce práve preto, aby stimulovala ochotu zamestnávateľov tvoriť pracovné miesta a so všetkým, čo k tomu patrí - poistenie, náležitosti zo Zákonníka práce ako dovolenka, nadčasy, nočná práca, stravovanie atď. Že sa rozhodla správne, potvrdzujú fakty, ktoré tu prezentovali už aj moji kolegovia. Pribúdajú pracovné miesta. Rastú mzdy, klesá nezamestnanosť, klesá čierna práca.

A to všetko má vplyv na to, že sa ochrana zamestnanca a jeho legislatívna sila rozšírila na oveľa väčší okruh ľudí. Rastie konkurencia pri získavaní kvalifikovaných pracovníkov a nie je to nový fenomén. Však v 19. storočí v Amerike mali robotníci vo fabrikách o tretinu vyššie platy ako ich kolegovia v Európe, pretože ich jednoducho bolo málo.

Dnes na Slovensku je napríklad nedostatok kvalifikovaných strojárskych profesií, pretože pracovníkov v nich je málo a ich hodnota na trhu práce rastie. Vysoký rast ekonomiky umožnil a umožňuje vytvárať pracovné miesta i pre nekvalifikovaných ľudí, ktorí by inak nemali šancu sa zamestnať. Teda vytvárajú sa zdroje na ich zaplatenie. Ak sa tieto zdroje presmerujú napríklad do vreciek odborov, čo vy v tomto návrhu zákona navrhujete, tak na to doplatia práve tí najbezbranejší, ľudia bez kvalifikácie.

Namieste je otázka. Poukazujú tieto pozitívne tendencie, že vláda menila Zákonník práce v prospech zamestnávateľov alebo zamestnancov? Kto má úžitok z rastu miezd? Kto má úžitok z toho, že namiesto podpory v nezamestnanosti dostane výplatu? Koho záujmy hájila vláda, keď bolo novovytvorených 130-tisíc pracovných miest, z toho 50-tisíc v stavebníctve, 20-tisíc v priemysle, 50-tisíc v obchode a v službách?

Myslím si, že toto je prvý mýtus, ktorý šíri pán premiér Fico, že naša vláda reprezentovala podniky, banky, zamestnávateľov. Je to holý nezmysel. Základným zámerom vlády bolo spružniť trh práce a zvýšiť ochotu zamestnávať. A to sa podarilo a to funguje. Prečo to chcete pokaziť?

Druhým mýtom, ktorý počúvame z úst pána premiéra: "Je čas venovať sa zamestnancom, zamestnancom za pásom." Čo má toto znamenať? My máme viac druhov zamestnancov? Robí zákonník rozdiely medzi druhmi práce? Robí slušný človek rozdiely medzi jednotlivými prácami? Ja poznám len prácu dobre urobenú a prácu odfláknutú. Iný rozdiel nepoznám.

Pán Fico sa snaží postaviť proti sebe zamestnávateľov a zamestnancov s tým, že tí druhí sú nepriatelia a vykorisťovatelia. Je pravda, že nostalgia za minulými časmi sa uňho prejavuje pravidelne v slovách aj v skutkoch. Napríklad 8. marca na MDŽ urážal ženy tým, že vešal po pódiách bielizeň a vysmieval sa našim bežným domácim povinnostiam. Na 1. mája sadil máje a rozmýšľal o tom, ako nás dostať do prvomájových sprievodov. Čiže rozdumoval o tom, ako nás dostať do prvomájových sprievodov, kde by stál na tribúne a kde by mu ľudia mávali ako kedysi papaláši.

Tretím mýtom pána premiéra Fica je: "Mojou úlohou je starať sa o zamestnancov a robiť pre nich sociálnu politiku." Čo by síce bolo v poriadku, ale on ju chce robiť v tomto prípade na náklady zamestnávateľov, a tým de facto na účet zamestnancov týchto zamestnávateľov. Narážam hlavne na súbeh výpovede a odstupného a na finančné posilnenie postavenia odborárov.

Čo si o týchto vyhláseniach pána premiéra majú myslieť ľudia, ktorí znášajú podnikateľské riziko, ktorí investovali do podnikania, ktorí pravidelne platia štátu dane a príkladne sa starajú o svojich zamestnancov?

Pán Fico uplatňuje princíp kolektívnej viny na zamestnávateľov a dopredu ich vyhlasuje za vinných z nekalých úmyslov. Len asi mierumilovná slovenská povaha alebo možno nedostatok času zabránili tomu, že zamestnávatelia nevyhlásili odvodový štrajk alebo nebodaj nezasypali Úrad vlády vajíčkami.

My by sme si však mali povedať celú pravdu. Nie tento Zákonník práce, ale vysoké náklady na zamestnanca sú dnes tým, čo limituje zamestnávateľov tvoriť nové pracovné miesta. Každá zmena v pracovnej legislatíve, ktorá má za následok zvýšenie pracovných nákladov, a nemusí to byť vôbec mzda, znižuje ochotu k zamestnávaniu.

Takže problém, ktorý je potrebné dnes riešiť, sa volá zvýšenie ochoty zamestnávať znížením tempa rastu nákladov na pracovníkov, napríklad znižovaním odvodov. A to je, myslím si, výzva pre politiku zamestnanosti v celej Európskej únii. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, mňa zaujali dve veci vo vašom vystúpení a skúsim sa dotknúť najskôr tej prvej.

Vaše tvrdenie, že peniaze sa presmerujú do vreciek odborárov a na to doplatia tí najbezbranejší ľudia bez kvalifikácie, ktorí sa ťažko zamestnávajú. Prosím vás, na čom je založené toto tvrdenie? Skúsme rátať spolu. Ide o 16 hodín mesačne, čo predstavuje zhruba 3-tisíckorunový náklad mesačne na plat jedného odborárskeho funkcionára. V podniku, v ktorom je minimálne organizovaných 50 členov odborov, čo pri priemernej organizovanosti znamená podnik zhruba s 200 zamestnancami. Vy si skutočne myslíte, že 3-tisíc korún pri 200-člennom podniku niekoho ohrozuje alebo znamená vôbec nejaký náklad pre tento podnik? Ja osobne si to nemyslím.

Druhá vec, ktorá ma troška pobavila, keď ste spomínali 1. máj a nostalgiu za mávaním na tribúnach. Ja sa chcem spýtať. A vy zavádzate pamätný deň vstupu do Európskej únie alebo chcete zaviesť pamätný deň vstupu do Európskej únie 1. mája preto, aby vám ľudia mohli mávať na tribúnach?

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa, nech sa páči, reakcia.

J. Tkáčová, poslankyňa: Pán kolega, myslím si, že mám oprávnenie to povedať, že doplatia na to tí najmenej kvalifikovaní, pretože v podnikoch to funguje tak, že na výplaty máte určitý balík peňazí a jednoducho, keď z toho balíka musíte dať na odstupné odborárskym bossom, kedy musíte preplatiť 16 hodín a podobné ďalšie, súbeh odstupného a výpovede, tak ten balík môžete riešiť dvoma spôsobmi. Buď prepustíte ľudí a vyberiete si tých, ktorí sú najmenej kvalifikovaní a ktorí vlastne vytvoria najmenej v tom podniku, alebo potom znížite mzdy všetkým. Takže myslím si, že mám oprávnenie toto povedať, že presne k tomu smeruje novela Zákonníka práce.

A čo sa týka pamätného dňa vstupu do Európskej únie, ja som na to hrdá. My, ktorí sme hlasovali za ten zákon, sme na to hrdí a nie preto, aby nám dakto mával, pretože to bolo dobré pre všetkých nás, ktorí tu žijeme. A že vy ste nezahlasovali za tento návrh zákona, je to vaša hanba. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod jednoznačne odpovedal na dve zásadné otázky.

Má Slovensko vhodný Zákonník práce? Odpovedám áno, ale v porovnaní s vyspelými štátmi Európy nie je žiadnou hviezdou. V skupine krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je niekde v strede.

Druhá otázka. Potrebuje Slovensko zmenu Zákonníka práce? Odpovedám. Krátkodobo nie, dlhodobo áno. Ak sa uspokojíme so súčasným stavom na trhu práce spojeným najmä s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou tak áno. Ak chceme v životnej úrovni rýchlym alebo rýchlejším tempom dobiehať najvyspelejšie krajiny Európy, potrebujeme Zákonník práce ďalej liberalizovať.

V laickej ale, žiaľ, aj neraz v odbornej verejnosti prevláda názor, že Slovensko má liberálne pracovné právo, ktoré vyčnieva v Európskej únii. Tvrdím, že to nie je pravda. Tento dojem má korene ešte v roku 2003, keď parlament na podnet vlády novelizoval vtedajší Zákonník práce. Pracovný kódex sa pomerne silno liberalizoval, ale z toho dôvodu, že dovtedy bol striktný a veľmi silno pripomínal predpis ešte z čias komunizmu. Bol veľkou bariérou zlepšenia podnikateľského prostredia, zvyšovania ekonomických aktivít, rastu zamestnanosti, a tým aj životnej úrovne obyvateľov.

Pred štyrmi rokmi išlo jednoznačne o skok vpred. Ak by nedošlo v roku 2003 k uvoľneniu pracovného práva, dovolím si povedať, že dodnes by sme sa borili s nedostatkom podnikových investícií, trpeli by sme nedostatkom nových pracovných miest a oveľa vyššou nezamestnanosťou.

Rok 2003 bol pochopením nevyhnutného, čo však neberie tvorcom vtedajšej novely zásluhu, že zaujali zodpovedný postoj. Po štyroch rokoch sa Zákonník práce opäť stáva predmetom zásadného postoja. Vláda postavila parlament pred dilemu, či si kódex vyžaduje zásadnú zmenu.

Keď sa vrátim k svojmu úvodnému konštatovaniu, zopakujem, že okamžitá zmena síce nie je nevyhnutná, ale bola by vítaná. Jedným dychom však dopovedám, že nie zmena vedúca k návratu pred rok 2003, ale zmena, ktorá zlepší podmienky zamestnancov z hľadiska bezpečnosti, z hľadiska ochrany zdravia a ďalej uvoľní pracovné právo, aby prispelo k strmému rastu životnej úrovne a rýchlemu dobiehaniu najvyspelejších krajín.

Nechcem sa venovať filozofickým polemikám, či všeobecný rast životnej úrovne podmieňuje rozvoj ekonomických aktivít, alebo vzniká akousi spravodlivou redistribúciou bohatstva z vôle múdrych politikov, ako hovoria socialisti.

Presviedčať naoko presvedčených nemá význam. Vo vládnom SMER-e ide skôr o politickú agendu voči voličovi bez ohľadu na jej racionálne základy. Pôjdem skôr cestou konkrétnych príkladov.

Podľa podkladov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj má menej striktnú právnu ochranu práce ako Slovensko zhruba polovica členských krajín. Povedané inými slovami, až keby Slovensko viac liberalizovalo pracovné právo, predstihlo by krajiny ako Spojené štáty, Veľká Británia, Írsko, Dánsko, ale napríklad aj Maďarsko a Česko.

Zmena, akú navrhuje vláda, by posunula Slovensko ďalej ku chvostu členských krajín OECD. Viem, odporcovia povedia, žiadna katastrofa, veď by sme sa dostali na úroveň Nemecka, Francúzska či Švédska. Áno, ale aj tam si už uvedomujú, že nevyhovujúce pracovné právo musia riešiť. Vyzýva ich na to priamo Lisabonská stratégia.

Navyše majú naakumulované bohatstvo z obdobia, keď sa Slovensko borilo s komunistickým experimentom, ktorého dôsledky pociťujeme vo veľkom zaostávaní životnej úrovne dodnes. Nosným argumentom, nositeľom myšlienky striktnejšieho Zákonníka práce sú staré európske vzory, či dokonca zaväzujúce európske predpisy. Tu sa opäť pracuje s demagógiou, oháňanie sa záväzkami voči Bruselu je zavádzajúce.

Opäť uvediem príklad. Navrhovatelia vládnej novely volajú po striktnejšom formalizovaní vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pritom striktní sme už dnes. Na Slovensku musia mať právne úkony medzi zamestnávateľom a zamestnancom písomnú formu. Čuduj sa svete, vo viacerých krajinách Európskej únie sa nevyžaduje pracovná zmluva v písomnej forme. To, že sme takíto striktní je dôkazom pretrvávania deformácie ešte spred roku 1989. A tu si viem predstaviť zmenu, ale nie smerom k vyššej rigidnosti, ale naopak, cestu k uvoľneniu.

Osobitne chcem spomenúť problém angažovania sa živnostníkov na úkor zamestnancov, lebo ide o obľúbenú tému jednak predkladateľov a dotkla sa toho aj moja predrečníčka, aj viacerí pred ňou. Zástancovia vládnej novely používajú obľúbený argument, že zamestnávatelia húfne nútia pracovníkov na prechod na voľnejší režim. Myslím si, že nie je to pravda.

V prvom rade sa treba pozrieť na to, kde sa najviac využíva obchodný vzťah ako alternatíva k zamestnaneckému pomeru. Ide najmä o stavebníctvo a príbuzné odvetvia. Slovenské stavebníctvo rastie silným dvojciferným tempom aj vďaka tomu, že angažuje pružných živnostníkov. Ale neobjavilo nič nové. Vo vyspelom svete je to dávno prirodzené, takže nie sme žiadna výnimka.

Ak vzniká problém, že živnostenské miesta vznikajú aj tam, kde je to nelogické, opýtajme sa prečo. Lebo zamestnávatelia sú zlí a zdierajú pracovníkov? Nehovorím, že sa to nestáva, ale neslobodno to považovať za všeobecný jav.

Spýtal sa predkladateľ novely priamo zainteresovaných, prečo zamestnávateľ vidí na pracovnom mieste radšej živnostníka ako zamestnanca? Podnikateľská aliancia Slovenska si urobila prieskum a zistila, že najbežnejším dôvodom býva obojstranná, teda nie jednostranná, obojstranná výhodnosť takéhoto kontraktu pre obe strany. Druhým dôvodom je nutnosť dosiahnuť flexibilitu, a to najmä v malých firmách, aby dokázali konkurovať trhu. Tretím hlavným dôvodom sú zaťažujúce zákonné povinnosti zamestnávateľa a rozsiahla mzdová a odvodová agenda. Tu treba hľadať príčiny vyhľadávania živnostenských kontraktov namiesto pracovnoprávneho vzťahu.

Za vzájomnú výhodnosť živnostenských kontraktov treba vidieť príčinu, ktorú nazývam alebo môžeme nazvať odvodová optimalizácia. Jednoducho odvody sú také vysoké, že sa oplatí hľadať cesty, ako túto časť personálnych nákladov znížiť. A zároveň prilepšiť pracovníkovi. Kto tento problém nerieši, stráca konkurenčnú výhodu a ohrozuje vlastnú firmu aj angažovaných pracovníkov.

Druhou príčinou sú byrokratické povinnosti, ktoré zväzujú zamestnávateľom ruky - priveľa papierov, povinností, hlásení, stále sa meniace zákony.

Zhrniem. Ak chceme skutočne bojovať proti zneužívaniu živnostenských kontraktov na úkor pracovnoprávnych vzťahov, mali by sme sa zamyslieť skôr nad súčasným odvodovým systémom, ktorý by sa mal zjednodušiť, mala by sa stabilizovať legislatíva a mala by sa elektronizovať verejná správa. To sú oveľa ťažšie veci, ako vsunúť do Zákonníka práce jednu formuláciu, ktorú, ako povedala moja kolegyňa Lucia Žitňanská, aj tak nič nevyrieši.

Vážené kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní Zákonníka práce. Vrátim sa k základnej otázke. Treba novelizovať Zákonník práce? Nie som proti, ale určite nie tak, ako je to v predloženom návrhu. Napriek tomu vítam diskusiu venujúcu sa trhu práce, lebo môže odhaliť viacero problémov, ktoré môžu daný stav zlepšiť. Niektoré som spomenul vo svojom vystúpení. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Dámy a páni, vzhľadom na to, že sa blíži 12.00 hodina, vystúpenie ďalšej písomne prihlásenej pani Vaľovej, tak ako ma informovala, je dlhšie.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine v prerušenej rozprave.

Ešte pani poslankyňa Kramplová, procedurálny návrh?

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pozývam všetkých členov Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí na stretnutie, ktoré máme dnes o 12.00 hodine v zasadačke č. 76 tuná pri vrátnici. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže ešte raz. Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine, kedy vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Vaľová.

(Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Poprosím o ticho v rokovacej sále. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, budeme pokračovať v rozprave o Zákonníku práce, vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Ako ďalšia prihlásená v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, stále sa tu rozpráva o akomsi fiktívnom boji, ktorý naša strana vedie so stranou zamestnávateľov práve touto novelou Zákonníka práce. No žiaden boj neexistuje. Je to len fikcia, ktorú chce opozícia vyvolať a riadi sa filozofiou Goebbelsa, že stokrát opakovaná lož je pravda. Ale dokonca opozícia chce dokázať a poprieť slova Goebbelsa, že stačí, aby jedenkrát vypovedal lož a chce, aby to bola pravda. Len upozorňujem, že Goebbelsova stratégia fungovala vynikajúco, ale iba krátko, a preto si treba dávať pozor, aby sme takto nedopadli.

Mrzí vás, že žiadne škandály, vážne protesty zamestnávateľov ani zamestnancov s pripravovanou novelou Zákonníka práce sa nekonajú. A nekonajú sa ani škandály ohľadom tripartitného vyjednávania, ktorého sme sa, vážení kolegovia, kolegyne, nikdy nezúčastnili, páni poslanci, a tak máme informácie iba sprostredkované.

Jedine pani ministerka sociálnych vecí Viera Tomanová sa zúčastnila tohto vyjednávania a má informácie z prvej ruky a môže kompetentne o tomto vyjednávaní hovoriť, ktoré trvalo viac ako pol roka a intenzívne od marca až do polovice apríla sa stretnutia v tripartite konali dvakrát až trikrát do týždňa a máme čerstvé pamäti z televíznych obrazoviek, kedy sa maratón rokovaní skončil v skorých ranných hodinách.

Republiková únia zamestnávateľov opakovane blokovala rokovania, robila obštrukcie a odchádzala od rokovacieho stola. Ak sa niekto chce dotknúť, dohodnúť a hľadá kompromisy, ale ak nie, ide s cieľom nedohodnúť sa. Tak tieto rokovania, aj keby trvali donekonečna, nebudú mať očakávaný výsledok.

Tripartita sa stretávala aj na vrcholnej úrovni, premiér a prezidenti zamestnávateľských centrál a KOZ a na tomto stretnutí sa prijala rámcová dohoda o všetkých sporných otázkach. Takže nehovorte, že konsenzus k Zákonníku práce nebol.

Rokovania prebiehali aj s obchodnými komorami. S niektorými boli rokovania dokonca dvakrát, trikrát, čo je maximálne nadštandardné a dovoľte mi, aby som zacitovala z ďakovných listov od predstaviteľov týchto subjektov. Zacitujem z listu od rakúskej obchodnej komory.

"Dovoľte mi, aby sme vám v mene Slovensko-rakúskej obchodnej komory, vážená pani štátna tajomníčka, poďakovali za veľmi zaujímavé poučné vystúpenie na pódiovej diskusii konanej 30. marci, venovanej novele Zákonníka práce. Toto podujatie malo veľmi pozitívnu odozvu medzi našimi členmi a hosťami."

Ďalej vám zacitujem z listu americkej komory. "V mene Americkej obchodnej komory Slovenskej republiky AMŠAM by sme vám chceli srdečne poďakovať za stretnutie s našimi predstaviteľmi, ktoré sa konali k novelizácii Zákonníka práce. Veľmi si ceníme možnosť prediskutovať s vami otázky spojené s pracovným trhom na Slovensku a najmä príležitosťou podeliť sa s vami o názory na aktuálnu tému novelizácie Zákonníka práce. Dúfam, že toto stretnutie vo významnej miere prispelo k nášmu vzájomnému porozumeniu a ďalšiemu dialógu. Dovoľte mi ešte raz vyjadriť náš úprimný záujem o takéto ďalšie stretnutia."

A ďalší list, ktorý tu mám a mohla by som takto citovať z mnohých listov, aj keď opozícia uvádza, že nikdy s nikým rokovanie nebolo.

Takisto mám tu, Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá píše. "Dovoľte mi, aby sme sa vám touto cestou poďakovali za ústretovosť v súvislosti s vyhodnotením pripomienok Podnikateľskej aliancie Slovenska k novele Zákonníka práce. Napriek tomu, že nie sme povinným pripomienkujúcim subjektom, chápeme to ako prejav dobrej vôle zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ako snahu komunikovať pri príprave dôležitých zákonov s čo najväčším okruhom odborníkov. Verím, že podobný postup zvolí ministerstvo aj pri ďalších zákonoch, pretože takéto postupy majú veľký význam aj na vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia."

Takže, aby sme to takto zhrnuli. Myslím si, že škandály, ale lepšie povedané vaše snaženie nainscenovať Zákonník práce pre občanov Slovenska ako horor, by ste si mali zvážiť, pretože vážte si zdravie občanov Slovenska, ich krvný tlak, pretože na základe vašich výmyslov o tom, ako sa bude prepúšťať, ako ľudia ostanú bez práce, ako zničíme živnostníkov môžete privodiť občanom kolaps a nezabudnite na to, do akého nemohúceho stavu ste dostali zdravotníctvo a ja mám vážne obavy, či týmto občanom v takejto miere dokážeme okamžite pomôcť.

A to podotýkam, aby sa občania nezľakli, v ničom sme sa nedotkli živnostenského zákona, vážime si slušných zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, taktiež zamestnancov a všetkých tých, vážení kolegovia, z ktorých daní sme všetci my poslanci platení. Ďakujem za pozornosť, príjemný deň. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej sa s faktickými poznámkami prihlásili poslanci - pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pani kolegyňa. Ja by som nebral do úst slová Goebbelsa, pretože len meno Goebbelsa, pretože to, čím sa on riadil, od toho sme my veľmi ďaleko. To opozícia sa s týmto úplne, teda vonkoncom neriadi. Vy ste oveľa bližšie k nemu, a ak si dobre spomínam, tak národný socializmus vznikol z kombinácie postsocialistov a nacionalistov v Nemecku. K tomu má vaša kombinácia oveľa bližšie ako dnes súčasná opozícia. Práve preto ste neprijateľní v Európe a dúfam, že ešte dlho zostanete.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Pado. Nech sa páči pán poslanec.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja len v takej krátkej reakcii na pani poslankyňu Vaľovú. Nechcel som nič hovoriť, ale keď ste toľko citovali z listov, kto čo písal, možno to nebude úplne v tej veci, ako ste hovorili vy. Ja som dneska tiež dostal dva listy, pani poslankyňa, tu ich mám. Sú od hasičov a v jednom z tých listov sa píše:

"Chcel by som sa vám touto cestou poďakovať za prístup atď., veľmi si vážim aj to, že ste boli historicky prvým ministrom vnútra, ktorý podpísal kolektívnu dohodu medzi Ministerstvom vnútra SR a OZH. Uvedomujem si, že SDKÚ nie je ľavicovo orientovaná strana, ale mal som pocit, že v mnohých veciach ste boli ľavicovejší ako súčasná ľavica. Nuž čo? Taký je život."

A v tom druhom liste sa píše, teda: "Súčasné vedenie ministerstva vnútra by muselo siahnuť na dno svojich rezerv, ak by chcelo dosiahnuť to, čo sa dosiahlo v platoch za predchádzajúcej vlády."

Takže ak budete chcieť kritizovať všetko to, čo sa dialo za uplynulé štyri roky, aj vy sa skúste opýtať vašich odborárov, ľudí, ktorí žijú reálny život o tom, ako im bolo za predchádzajúcej vlády zle, ako sa mali katastrofálne, ako im je teraz fantasticky, ako všetko to, čo vy im dávate, je čosi ďaleko, ďaleko viac, ako bolo predtým. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Vaľová bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Vaľová, poslankyňa: Na prvého kolegu by som povedala. Odkiaľ to beriete, že nie sme prijateľní pre Európu? Niekto vám to už osobne povedal alebo napísal? To je prvá vec.

A my sme veľmi radi, že sme prijateľní pre voličov Slovenska, pretože sme vyhrali voľby a percentá o tom nasvedčujú, že robíme dobre a pre občanov Slovenska robíme všetko, aby bolo dobre.

Pán Pado, povedzte mi jednu vetu v mojom prejave, kde som kritizovala, čo urobila bývalá vláda. Ja som povedala, aby ste nerobili horory a škandály z tohto Zákonníka práce, aby ste nestrašili občanov Slovenska a, pán Pado, ak máte ďakovné listy, to je všetka česť. My ich máme tiež. Tak vy akceptujte naše a my budeme vaše a nerozprávajte, že sa s nikým nerokovalo. Tak buďme féroví. Vy máte listy ďakovné, my máme listy, tak to znamená, že tá práca je v poriadku a nerozprávajte o tom, že sa s nikým nerokovalo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Pani predsedajúca, pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja zaujal stanovisko k predloženému návrhu zákona, ktoré bude skôr zamerané na filozofiu predkladateľov.

Vystúpila predo mnou pani poslankyňa Vaľová a povedala na záver jednu zázračnú vetu, že my pracujeme pre voličov a tomu všetkému naznačujú aj naše vysoké preferencie. Obávam sa, že naozaj toto je základná myšlienka, základný zámer aj tejto predkladanej novely Zákonníka práce, tie preferencie sú lajtmotívom vášho myslenia, a to je to nešťastie.

Dovoľte teda povedať k zákonu niečo. Začíname rokovať bezpochyby o zákone, ktorý zasiahne zásadným spôsobom do pracovného práva, a tým aj do celej ekonomiky. Vaša vládna koalícia nazvala tento zákon zákonom roka. Ak naozaj chceme, aby v legislatívnej hierarchii bol tento zákon zákonom roka, myslím si, že musíme k nemu pristupovať, a je to nevyhnutné, dôstojne, zodpovedne, kvalifikovane a racionálne.

Nemôžeme takúto právnu normu zneužívať a osvojovať si právo ukazovať prstom, kto je v tejto spoločnosti dobrý a kto je zlý. To nie je korektné. Taktiež nepovažujem za správne a šťastné, ak súčasný platný návrh zákona alebo súčasný platný zákon, ak rokujeme o ňom s rešpektom, ak ho hodnotíme a porovnávame s právnymi normami, podľa ktorých sa riadia krajiny Latinskej Ameriky, je to nespravodlivé a Zákonník práce v súčasnej podobe si to nezaslúži.

Veď bol to práve on, ktorý pomohol posilniť pracovné prostredie. Vytvoril nové pracovné miesta, ktoré v konečnom dôsledku komu pomáhajú inému ako zamestnancom a ich rodinám. Takže za najdôležitejší predpoklad na dosiahnutie a udržanie sociálneho postavenia občanov a dobrého života ich rodín považujem práve súčasne platný Zákonník práce. To je podľa mňa ten najlepší spôsob sociálnej politiky.

Ja nepochybujem, vážené dámy a páni, o tom, že navrhovaný Zákonník práce alebo predkladaný návrh zákona práce, existujú v ňom aj dobré veci. Obsahuje niekoľko správnych bodov, kde celkom určite sa dohodneme s koalíciou. O tom nepochybujte. Nechceme a priori všetko a o všetkom hovoriť zle, ale nežiadajte a neočakávajte od nás podporu pre také navrhované zmeny, ktoré poškodia pracovné prostredie, ktoré poškodia flexibilitu pracovného trhu.

Nemôžeme podporiť paragrafy, ktoré v konečnom dôsledku poškodia záujmy zamestnancov, ktoré sú antisociálne. Veď si vy nemyslite, že zrazu môžete regulovať a odstrániť nedostatky takýmto spôsobom, veď dnes donútite tých podnikateľov postaviť sa k tejto problematike inak, a to poškodí na záver všetkých.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak som už na úvod povedal, že sa mi nepáči, že vystupujete a vysvetľujete svoje zámery k predkladanému návrhu zákona veľmi ponižujúco, ukazovaním na nepriateľov, svedčí o tom aj vystúpenie pani ministerky Tomanovej, pána premiéra a dnes, bohužiaľ, aj vystúpenie pána podpredsedu parlamentu Číža.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať, že za najslabšiu stránku predloženého zákona považujem práve filozofiu, z ktorej tento zákon vychádza. Znovu opakujem, vyvráťme mi, keď sa mýlim, nie je pravda, že pán premiér Fico rovnako ako pani ministerka práce Tomanová vyhlasovali alebo zjednodušili vysvetľovanie a rétoriku tejto závažnej právnej normy.

My vládna koalícia obhajujeme zamestnancov a vy zlá opozícia obhajujete záujmy podnikateľov. Dneska pán podpredseda parlamentu Číž jasne povedal, že obhajujeme záujmy kapitálu a peňazí. Snáď chcete povedať, že nám nezáleží na ľuďoch? My neobhajujeme záujmy pracujúcich len preto, že argumentujeme faktami, analýzami, že berieme do úvahy aj inštitúcie korektné, či už politické, berieme do úvahy aj výzvy Európskej komisie, OECD, to považujete za zlé? Odmietam takéto hodnotenie.

Viem ale, čo je cieľom takýchto návrhoch a takéhoto pomenovania, nesprávneho pomenovania a triedenia spoločnosti. Cieľom týchto vyhlásení je vyvolať v divákoch a v širokej verejnosti dojem, ako by vláda stála na strane dobra a na strane vykorisťovaných pracovníkov a my, naopak, opozícia, akoby sme presadzovali tú stranu zla, zla vydridušských zamestnávateľov, ktorí žijú z mozoľov svojich zamestnancov.

Áno, úmyselne hovorím týmto jazykom, ktorý aj podaktorým z vás znie povedome. Je to jazyk z 20, 30 rokov dozadu, je to jazyk bývalého režimu, kde človek zamestnanec neznamenal nič, nič. Bola to obyčajná kreatúra, ktorá nemohla slobodne rozmýšľať a slobodne konať v mene diktatúry proletariátu a vy, bohužiaľ, musím konštatovať, sa vraciate naspäť do tejto doby. Preberáte rétoriku, ktorou poškodzujete aj tie dobré zámery, ktoré, povedzme, sú v tejto právnej norme. Nezaslúžime si to. Ja si myslím, že to je z vašej strany naozaj nekorektné.

Ide, pýtam sa naozaj, ako hovorila pani poslankyňa Vaľová, len o tie preferencie? Prečo si myslíte, že vy lepšie pracujete pre ľudí, ako sme my pracovali. Vieme, že jazyk je odrazom myslenia.

V očiach vašej vlády, pani ministerky sú podnikatelia evidentne podozrivé, ba až nepriateľské elementy, nevyhnutné zlo. Spomeňte si na to množstvo útokov na súkromné zdravotné poisťovne, na súkromné dôchodkové poisťovne, a tým vlastne na peniaze občanov, ktorí sa snažia znížiť svoju mieru závislosti od štátu.

Snáď sa mýlim? Nie je to pravda? Práve včera som zachytil v médiách, že pán minister zdravotníctva dáva návrh do vlády na vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní. Mýlim sa? Vláda jednoducho chápe proces prijímania Zákonníka práce, ale aj celý zákonník ako prejav triedneho boja. Je to prejav mentálnej výbavy, bohužiaľ. To neprispeje k vyriešeniu a novelizácii dobrej právnej normy, ktorá bude upravovať pracovnoprávne vzťahy v spoločnosti.

Takéto chápanie vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami však už dávno je prekonané. Dokonca ani v tých krajinách Európy, v ktorých roky vládnu sociálnodemokratické alebo socialistické vlády, sa táto rétorika a postoje už dávno odložili do starého železa. Naopak, aj tieto vlády podporujú podnikanie a jeho rozvoj, pretože len to je garanciou zvyšovania možností obyvateľov nájsť si prácu a vytvárania dostatočného množstva zdrojov na zabezpečenie potrieb školstva, zdravotníctva a sociálnych služieb. Podnikatelia sa tu už dávno nechápu ako nepriatelia pracujúcich.

To bolo typické pre časy budovania šťastných zajtrajškov, kedy sa ako prototyp podnikateľa vykorisťovateľa vydával známy Baťa. Čo na tom, že vybudoval celý vzdelávací systém výchovy. Čo na tom, že postavil ľuďom domy, že v blízkosti im postavil obchody a slušne ich platil. Bol to skrátka podnikateľ, vykorisťovateľ, zlý človek.

Vážené kolegyne, kolegovia, Zákonník práce nemôže byť prejavom boja medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. O tom, kto je zlý a kto je dobrý, pričom zákonodarca už vopred definuje. To mi prekáža na tomto návrhu, že vy tu jednoznačne vopred definujete, kto je dobrý a kto je zlý. Takto nebudeme budovať lepšie pracovnoprávne vzťahy.

Cieľom Zákonníka práce je vytvoriť také pracovnoprávne vzťahy, ktoré na jednej strane chránia zamestnancov pred pracovnými podmienkami, ktoré ohrozujú zdravie, prípadne ľudskú dôstojnosť a na druhej strane vytvárajú podmienky pre dobré podnikateľské prostredie. Tak by ste sa podľa takýchto téz mali riadiť.

Súčasne platný Zákonník práce je normou, ktorá spĺňa podmienky, ktoré som načrtol. Nakoniec vidíme to aj v praxi. Najväčším problémom Slovenska už nie je nedostatok pracovných miest ako takých, problémom je ich zlé regionálne rozmiestnenie a problémom skôr je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v niektorých odboroch. Tomuto stavu nepomôže žiadny Zákonník práce, ktorý zníži pružnosť pracovného trhu, a tým takáto predložená norma je.

Naopak, tento zákon povedie len k pretrvávaniu negatívnych tendencií, ktoré v ekonomike vidíme. Na to doplatia v konečnom dôsledku zamestnanci, teda tí, o ktorých vláde na čele s pánom premiérom a pani ministerkou Tomanovou tvrdia, že ich chcú brániť.

Ja nechcem tvrdiť, že všetci podnikatelia sú založení rovnako ako Baťa, že sa starajú o dobré pracovné prostredie, že vyplácajú slušné mzdy svojim zamestnancom, samozrejme, sú tu aj čierne ovce, ktoré zneužívajú svoju moc, prípadne fakt, že sú v danom regióne dominantným zamestnávateľom, alebo že v sektore, v ktorom pôsobia, je nadbytok pracovníkov. Títo podnikatelia stláčajú mzdy nadol, hoci ekonomické výsledky ich firmy umožňujú vyplácanie lepších miezd. Takýchto podnikateľov sa rozhodne nechcem zastávať.

Rovnako odmietam tvrdenie, že naša strana ako súčasť pravicového spektra, citujem pána premiéra "kope len za bohatých".

Pozrite si na váš vozový park, je o niečo horší, ako je náš? Prečo sa snažíte nás dostať do polohy, že my sme tí, ktorí zamestnávateľov obhajujeme a že nám nezáleží na pracujúcich ľuďoch v tejto krajine. To je nesprávne a to ma tak trochu uráža.

Naša politika je zameraná na všetkých občanov Slovenska, z ktorých väčšinu tvoria práve zamestnanci, pretože sú to oni, ktorí profitujú z reforiem uskutočnených bývalou vládou vrátane toho teraz vami tak kritizovaného Zákonníka práce.

Veď čo už môže byť lepšou garanciou sociálnych istôt, ako je zvyšovanie počtu pracovných miest, a teda stále vyššia pravdepodobnosť, že si občan nájde vyhovujúce a dokonca lepšie platené miesto, lepšie platené zamestnanie.

Vážené kolegyne, kolegovia, snažil som sa nebyť útočný, nechcel som tu nikoho uraziť, ale moje vystúpenie smerovalo k tomu, k výhradám, do akej pozície sa snažíte postaviť opozičných politikov a akým nešťastným spôsobom vysvetľujete zámery predkladaného Zákonníka práce. To, myslím si, že naozaj nejde vám o nič iné ako o tie preferencie, ako spomínala pani poslankyňa Vaľová.

Nedržím vám palce, pevne verím, že tá pravda vyjde čoskoro najavo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)