A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili poslanci - pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Petrák, pán poslanec Madej, pán poslanec Senko, pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvá má slovo pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Vaľová, poslankyňa: Pán poslanec Galbavý, vy ste vytrhli tie moje preferencie z kontextu, ale nevadí. Ale chcem vám povedať, že ináč ako v priebehu teda volebného obdobia môžete merať, či sú s vami poslanci spokojní, je to, aké máte preferencie. No, bohužiaľ, nemáme píplmetre, ako majú v televíziách a neviem si ináč predstaviť, ako nás občania môžu hodnotiť, tak jedine tým, aké dosahujeme preferencie.
Čiže určite to nerobíme kvôli preferenciám, ale robíme to kvôli ľuďom v tejto republike a chceme povedať, že nikto tu nebojuje, nikto, ja tu nevidím žiaden boj, nikto tu neodsudzuje podnikateľov, pretože Zákonník práce, novelizácia sa práve tých slušných podnikateľov zastáva, tých, ktorí robia dobrú sociálnu politiku a sú znevýhodnení na tomto konkurenčnom poli a je nám jasné, že tento Zákonník práce bol za vášho vládnutia posilnený práve pre podnikateľskú obec a my ho chceme vyrovnať, jednoducho ho chceme vyvážiť a vyvážiť tým, že pociťujeme a máme od ľudí takéto ohlasy, že treba teda posilniť ochranu zamestnancov. A chceme tento zákonník len vyvážiť.
A na konci ešte poviem, že myslím si, že každý, kto z nás hovorí, má pravdu, ale pravda je len jedna.
Pán poslanec, no, kto to môže posúdiť alebo rozsúdiť, no, občania tohto štátu. Tak to nechajme na nich teda, či budú spokojní, či tento Zákonník práce im prinesie niečo pozitívne, pretože stále, keď tu niečo predložíme, tak hovorím, že sú tu horory, strašiaci, strašíte zamestnávateľov a skutočne ja si vážim aj krvný tlak našich občanov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, povedali ste v závere, že vaším zámerom bolo zmierlivo vystúpiť a poukázať na niektoré problémy v novele Zákonníka práce.
Ja z toho vášho vystúpenia mám taký zmiešaný pocit. Zmiešaný z toho dôvodu, že tón bol zmierlivý, ale obsah myslím si, že zmierlivý vonkoncom nebol. Ak chcete byť zmierlivý a chcete riešiť vecné problémy, ktoré sa v pracovnom práve nachádzajú, prečo spochybňujete zámer vládnej koalície pri predkladaní Zákonníka práce. Prečo nalepujete ideologické nálepky na novelu Zákonníka práce. Vy chcete tvrdiť, že v súčasnej platnej legislatíve nie sú nedostatky, ktorými sa treba vážne zaoberať? (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ja by som vás chcel uistiť, že naozaj nám ide o ochranu zamestnancov, pretože som presvedčený, že podľa súčasného Zákonníka práce ťahajú za kratší koniec pri vyjednávaní podmienok a pri celkovom vzťahu.
Ak si vy myslíte, že trh vyrieši všetko, tak naozaj my si to nemyslíme. Zákonník práce musí garantovať minimálny štandard práv. Chceli by sme tento štandard práv zvýšiť. Samozrejme, že zamestnávatelia môžu ísť ešte nad rámec, môžu poskytnúť ďalšie zvýhodnené či už pracovné podmienky, alebo dojednania v pracovných zmluvách, ale je legitímne, že chceme garantovať viacej práv, ako mali v Zákonníku práce doteraz.
Na to, čo ste povedali, že aj minulá vláda pracovala pre ľudí, nuž, asi z toho 17. júna to ľudia tak nezhodnotili, pretože ja vám môžem len niekoľko príkladov uviesť.
V rozpore s Ústavou Slovenskej republiky sa odňalo 25-tisíc invalidom, odňali alebo znížili invalidné dôchodky. Hneď po voľbách 2002 ste v skrátenom legislatívnom konaní aj vy hlasovali za zrušenie mnohých sociálnych práv občanov, no a samotná novela v 2003 Zákonníka práce tiež poškodila ľudí na trhu práce.
Myslím si, že toto sú konkrétne príklady, treba ich zopakovať, aby ste vedeli, ako sa pracovalo v minulom volebnom období pre ľudí. Skôr si myslím, že naozaj to bolo proti ľuďom. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Senko.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Mrzí ma to, pán poslanec, že to musím konštatovať, ale boli ste totálne útočný. Útočný a s uštipačným úsmevom na tvári aj s uštipačným jazykom. Ja si nemyslím, že my sme nejakým nepriateľom zamestnávateľov. V žiadnom prípade nechceme byť nepriateľom zamestnávateľov. Sme len za to, aby sa optimalizovali podmienky pre zamestnancov v rámci jednotlivých spoločností.
Nehovorím to len o vás, ale svojimi slovami úmyselne sa snažíte eskalovať napätie, vytvárate napätie vo vzťahu k tejto koalícii. A to nielen teraz pri tomto zákone, ale od začiatku vzniku tejto vládnej koalície. A to napätie a ten váš jazyk uštipačný a zákerný jazyk sa dokonca dostal až na pôdu Európskeho parlamentu. Takže, kto akými kartami hrá a s akým cieľom sa vás pýtam?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka pán poslanec Goga.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som zareagoval na pána poslanca jednou takou myšlienkou, že zaujala ma tam veta, že hovoril o tomto Zákonníku práce v terajšom pôvodnom Zákonníku práce, ktorý doteraz funguje, že je sociálny.
Ja by som mu chcel povedať. Tento náš Zákonník práce vychádza alebo je stavaný ako model sociálnej trhovej ekonomiky. Čiže do tohto Zákonníka práce sa tento model, ako aj je to v ústave povedané, dostal.
Trošku sa vrátim do minulosti a poviem, že takýto model sociálnej trhovej ekonomiky bol už v období po druhej svetovej vojne aj v Nemecku a ukázalo sa, že bol konkurencieschopný tento model. Bol navrhnutý už v 19. storočí a existuje jemu veľa podobných modelov aj v súčasnej Európe.
A na záver azda toľko, že sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutým predpokladom pre ekonomický rast.
Nechcem hodnotiť, samozrejme, vaše vystúpenie. Osobne sa mi zdalo, že bolo naozaj zmierlivé, či už to niekto chápe ako ironicky, ale vy ste dosť dobrý rečník na to, aby ste dokázali svoje city vo svojich myšlienkach vyjadriť. Každý chápe po svojom, ale myslím si, že trošku tej irónie tam bolo. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.
T. Galbavý, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Veľmi ma mrzí, že ste ma pozorne nepočúvali, a keď ste ma niektorí počúvali, o to viac ma mrzí, že ste ma nepochopili. Nebol som ani uštipačný. Po dlhej dobe som bol úplne vážny.
Pán poslanec Senko, len ste sa mi mohli lepšie pozerať do tváre. Nebol to žiadny záblesk ani náznak úsmevu alebo uštipačnosti. Hovoril som príliš vážne a možno preto ste ma aj nerozumeli.
Vo vašej mentálnej výbave je niečo to, o čom ste sa aj vyznali vo svojich faktických poznámkach. Nemá význam, aby som vás presvedčoval. Ste vo väčšine. Ľudia to ocenia na konci volebného obdobia a nech rozhodnú, na koho strane stojíte. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ako ďalší v diskusii vystúpi, v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo a pripraví sa pán poslanec Kvorka.
Pán poslanec Frešo, máte slovo. Nie je prítomný. Nie? Takže stráca poradie.
Pán poslanec Kvorka a pripraví sa po ňom pani poslankyňa Damborská.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážené pani kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v úvode sa pozastavil pri tej vete, ktorá tu bola povedaná, že pán premiér Robert Fico, pán podpredseda Národnej rady Číž, pani ministerka práce, sociálnych vecí pani Tomanová jednoducho sa vyjadrujú v rámci prerokovania tohto zákona tým spôsobom, ktorý, a v mnohých prípadoch to tu bolo už povedané a označované, je, by som povedal, viac-menej vrátené späť do doby pred rok 1989. Aspoň tak som to pochopil.
Na druhej strane však je potrebné povedať, že aj z radov opozície, konkrétne včera z úst pána poslanca Brocku bolo povedané, že tento Zákonník práce je relatívne doteraz ešte platný Zákonník práce, tzv. Kaníkov, keď ho môžeme nazvať, relatívne dobrý. No, chcem povedať, že práve za to, že nebolo povedané, že ten Zákonník práce je dobrý bez toho, že by bolo čo v ňom naprávať, je potrebné, aby sa pán premiér, pani ministerka alebo pán podpredseda vyjadrovali k tej relatívnosti, pretože tam sú tie medzery, ktoré sú potrebné, tam sú tie veci, ku ktorým je potrebné novelizovať tento zákon, pretože tá ochrana zamestnancov, kvôli ktorým je to v prvom rade robené, je nedostatočná a je to potrebné napraviť.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov o zmene niektorých zákonov, ktorý predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s právom Európskych spoločenstiev. To je potrebné si uvedomiť, že tuná nie je dajaký výmysel z našej strany, ale je to v rámci platnej ústavy.
Čo je cieľom tohto návrhu? Cieľom tohto návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odstrániť v Zákonníku práce nedostatočnú ochranu zamestnancov, narušenú najmä novelou zákona č. 210/2003. Všetci vieme, že kto sa podieľal na tvorbe tohto Zákonníka práce. Vieme, že na procese prípravy návrhu zákona bola vytvorená pracovná skupina zo zástupcov Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, Nezávislých kresťanských odborov Slovenskej republiky, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovej únie zamestnávateľov a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Čo vidíme, čo sa deje v poslednej dobe, ako prišiel na rad na prerokovávanie Zákonník práce. V posledných mesiacoch, týždňoch, ale aj najmä dňoch sme svedkami tvrdého boja o podobu právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov.
Zúčastnené strany využívajú rôzne možnosti, najmä masmédiá a tlač, aby presadili svoje predstavy Zákonníka práce. Tieto aktivity nastali po tom, ako sa vládna koalícia rozhodla v zmysle programového vyhlásenie vlády na IV. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, plánu legislatívnych úloh na rok 2007 napraviť deformácie legislatívnej úpravy týchto vzťahov vzniknuté v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu tzv. Kaníkovou reformou Zákonníka práce.
Je potrebné povedať, že v mnohých prípadoch veľa zamestnávateľov sa pomocou dnes platného Zákonníka práce plne zmocňuje nielen výrobných prostriedkov, ale aj výrobných síl spoločnosti. Naopak, hodnota pracovnej sily zamestnanca často nepostačuje ani na súhrn existenčných prostriedkov nevyhnutných na jej ustavičné obnovovanie.
Ľudská pracovná sila zamestnanca sa stala mnohokrát tovarom, ktorý na burze práce a nezamestnanosti za nízke ceny zamestnávatelia v mnohých prípadoch a mnohí zamestnávatelia využívajú, nechcem povedať, že to robia všetci.
Prejavuje sa to najmä tým, že zamestnávatelia nútia svojich zamestnancov prejsť z pracovnoprávneho vzťahu do obchodnoprávneho vzťahu. Vzťahu, v ktorom sa zamestnanec stáva samostatne zárobkovo činnou osobou, živnostníkom, ktorý ale musí svoju pracovnú silu predávať za podmienok pracovného pomeru. Títo tzv. živnostníci sa stávajú tovarom s dumpingovou cenou, ktorá stráca právo napríklad na minimálnu mzdu, na dovolenku, má zvýšené náklady do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, v čase nezamestnanosti sa musí finančne zabezpečiť sám, pre nízku cenu práce musí robiť nadčasy aj nad rozsah stanovený zákonom, nemá nárok na náhradu mzdy z dôvodov všeobecného záujmu a iných zákonných prekážok v práci. Musí kupovať pracovné prostriedky a preberá na seba celú zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Často je nútený pracovať aj napriek zlému zdravotnému stavu, nemá nárok na náhradu škody spôsobenú úrazom alebo chorobou z povolania. Je nútený mnohokrát pracovať v zlých sociálnych podmienkach, v sústavnej sociálnej neistote. Jeho životnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní nespĺňa podmienky stanovené týmto zákonom, nevykonáva dobrovoľne sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
O všetko, čo pri takomto nútenom deformovanom právnom vzťahu príde, si prisvojuje v mnohých prípadoch zamestnávateľ. Štát je pritom poškodený o značné daňové úniky najmä z titulu nájomných vzťahov.
Preto je v predloženej novele Zákonníka práce definovaná závislá práca. Platný Zákonník práce umožňuje uzatvárať pracovný pomer na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi za liberálnych podmienok, ktoré si môže zamestnávateľ z titulu ekonomickej moci vynútiť a následne často zneužiť voči zamestnancovi. Zamestnanec tým stráca právne a sociálne istoty a zamestnávateľ si tým môže vytvárať podmienky pre formálne zvyšovanie zamestnanosti.
Navrhovaná novela Zákonníka práce preto určuje nielen najdlhšiu dobu, na ktorú pracovný pomer sa môže na určitú dobu dohodnúť, ale aj počet uzatvorenia takéhoto pracovného pomeru medzi tými istými účastníkmi.
Stručne som sa dotkol len dvoch vážnych dôvodov na novelizáciu Zákonníka práce, ktoré sú uvedené v predloženom návrhu zákona. Vo svojom vystúpení nebudem analyzovať vecné a právne dôvody ďalších zmien, ktoré sú nevyhnutné, aby sa dosiahla najzákladnejšia rovnováha medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnoprávnych vzťahoch.
To zrejme urobia ďalší kolegovia z vládnej koalície vo svojom vystúpení. Svoje stanovisko k platnému zákonu chcem skôr zamerať aj na ďalšie v budúcnosti potrebné zmeny, ktoré nie sú v predloženom návrhu Zákonníka obsiahnuté.
Do Zákonníka práce je potrebné vložiť ustanovenie, ktoré ustanoví povinnosť zamestnávateľovi zamestnanca zabezpečiť aj finančne, ak sa zamestnancovi zmenia pracovné podmienky zmenou podstatných náležitostí pracovnej zmluvy a zamestnanec nie je ochotný u preberajúceho zamestnávateľa vykonávať iný druh práce.
Ďalšia vec, ktorú je potrebné vložiť do Zákonníka práce, je potrebné vložiť ustanovenie, podľa ktorého podstatné náležitosti pracovnoprávneho vzťahu a ďalšie pracovné podmienky, ktoré boli dohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ povinný u svojich zamestnancov záväzne zakotviť aj do pracovnej zmluvy alebo do jej dodatku s tým, že ak kolektívna zmluva stratí platnosť, platné je dohodnuté znenie pracovnej zmluvy alebo jej dodatku platné pred jej účinnosťou až do doby uzavretia novej kolektívnej zmluvy.
Do Zákonníka práce by bolo potrebné vložiť ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe v súlade so smernicou 2003/88 Európskych spoločenstiev, pretože ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia a dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie týchto zamestnancov.
Myslím si, že je potrebné do Zákonníka práce zmeniť povinnosť inventarizácie tak, aby ju bol povinný vykonať vždy zamestnávateľ, a to pri uzatváraní všetkých dohôd o hmotnej zodpovednosti pri ich zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru zamestnanca, pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti, a to aj pri spoločnej hmotnej zodpovednosti.
Do Zákonníka práce je potrebné vložiť ustanovenie, že zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti alebo dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti musí na inventarizácii byť vždy fyzicky prítomný a zistený stav musí zamestnanec potvrdiť vlastnoručným podpisom, pretože to zamestnávatelia zneužívajú v mnohých prípadoch.
Týmto úkonom môžeme písomne poveriť inú osobu, a ak zamestnávateľ vymáha náhradu škody zo spoločnej hmotnej zodpovednosti, je povinný ju vymáhať od všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov nie diskriminačne, ako sa to v mnohých prípadoch často stáva.
Aká je v súčasnosti situácia. Vieme, že v dnešnej dobe mnoho politikov, ale aj zamestnávateľov prostredníctvom svojich stavovských organizácií tvrdia, že platný Zákonník práce obhajujú predovšetkým v záujme zamestnanosti a zamestnancov, čo v podstate nie je pravda.
Platný Zákonník práce hrubo narúša sociálny zmier, vytvára podmienky, v ktorých prioritou sú antagonistické vzťahy medzi spoločenskými kategóriami občanov. Na jednej strane je to bezhraničná honba za ziskom aj na úkor druhého, ekonomicky slabšieho a na druhej strane často boj na zachovanie existencie človeka.
Okrem toho sa ním porušujú základné ľudské práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako sú sloboda a rovnosť v dôstojnosti v úpravách bez ohľadu na jeho sociálny pôvod, nútené práce alebo služby ekonomickou a právnou nadvládou.
Zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na prácu, právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, aj keď sú formálne deklarované, právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby umožnila dôstojnú životnú úroveň, právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v práci, právo na ochranu a bezpečnosť pri práci, právo na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času na primeraný odpočinok na najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky, právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, právo na ochranu zdravia.
Mnohí politici, ale aj mnohí zamestnávatelia prostredníctvom svojich stavovských organizácií šíria poplašnú správu, že po prijatí predloženej novely Zákonníka práce nastane zlý ekonomický vývoj na Slovensku a zvýši sa výrazne nezamestnanosť. Pritom v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky zneužívajú vlastníctvo na ujmu práv iných v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky a zároveň ponúkajú zahraničiu nie svoju, ale cudziu lacnú pracovnú silu občanov Slovenskej republiky a najliberálnejšiu legislatívnu úpravu pracovných vzťahov.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ďakujem vám za pozornosť a pevne verím, že svojím hlasom podporíte návrh tohto zákonníka, aby prešiel do druhého čítania. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Kvorku sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Damborská a pripraví sa pán poslanec Petrák.
Nech sa páči, pani poslankyňa Damborská, máte slovo.
M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážená pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, milé kolegynky, milí kolegovia, dovoľte mi aj ako zamestnávateľovi, menšiemu zamestnávateľovi s 15 zamestnancami z vlastných skúseností prispieť do rozpravy niekoľkými myšlienkami súvisiacimi s tzv. reťazením pracovných pomerov, t. j. s uzatváraním pracovného pomeru na určitú dobu.
Nadviažem trošku na pána poslanca Kvorku, ale podrobnejšie. Všetkým je nám úplne jasné a je to aj nespochybniteľné, že uzatváranie pracovných pomerov na určitú dobu umožňuje flexibilné zamestnávanie. Na druhej strane však nepredstavuje pre zamestnanca žiadnu právnu istotu, aj keď v niektorých situáciách je uzavretie takéhoto pracovného pomeru pre zamestnanca určite vhodné a potrebné.
Chcem podotknúť, že na pôde Európskej únie bola prijatá medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov rámcová dohoda o práci na dobu určitú, a to najmä preto, aby sa zabránilo nezákonnému zaobchádzaniu, ku ktorému dochádza, keď sa pracovné zmluvy na určitú dobu uzatvárajú v bezprostrednom slede po sebe. Ide o bod 14 úvodných ustanovení smernice č. 1999/70 ES o práci na určitú dobu.
V predloženej novele Zákonníka práce, ktorú máme prerokovať a schváliť sa navrhuje, aby pracovný pomer na určitú dobu bolo možné dohodnúť najdlhšie na tri roky a dôležité je to, že v rámci týchto troch rokov je možné tento pracovný pomer predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát.
Podľa doteraz platnej právnej úpravy však môže zamestnávateľ uzatvárať pracovný pomer so zamestnancom v rámci troch rokov bez obmedzenia. Takáto právna úprava podľa môjho názoru nezabezpečuje dostatočnú ochranu zamestnancov pred nezodpovedným konaním niektorých zamestnávateľov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu v rámci troch rokov na dobu troch mesiacov opakovane a niekedy aj desaťkrát.
Tým sa zamestnanec musí jednoznačne dostať do značnej právnej neistoty. Takéto konanie zamestnávateľa je podľa môjho názoru v pracovnoprávnych vzťahoch neodôvodnené s ohľadom aj na existujúce výnimky. Zamestnanci totiž často pracujú pod psychickým tlakom s tým, že zamestnávateľ im po uplynutí troch mesiacov pracovnú zmluvu neobnoví alebo nepredĺži. Okrem tejto psychickej ujmy sú zamestnanci následkom takto uzatváraných pracovných pomerov diskriminovaní aj inak. Napríklad pri uzatváraní úverových zmlúv a pôžičiek, ktoré im peňažné ústavy, lízingové spoločnosti odmietajú z tohto dôvodu poskytnúť.
Zmenu ustanovenia § 48 si vyžiadala podľa môjho názoru a informácií aj európska legislatíva. V súlade so smernicou Európskej únie č. 1999/70 ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú sa v predloženej novele Zákonníka práce navrhuje redukcia objektívnych dôvodov a súčasne redukcia osobitných kategórií zamestnancov pri predlžovaní alebo opakovanom uzatváraní pracovného pomeru na určitú dobu.
Z hľadiska porovnania právnych úprav v krajinách Európskej únie a účelu smernice Európskej únie spoločným znakom obmedzenia pracovných pomerov dohodnutých na určitú dobu je maximalizácia doby trvania pracovného pomeru dva roky. Je to tak napríklad v Belgicku, Nemecku, Luxembursku atď., s čím obmedzenie opakovania uzatváraných tzv. reťazovitých pracovných pomerov na určitú dobu ustanovením je ustanovením vecných dôvodov.
Z vecných dôvodov dominujú predovšetkým sezónne práce, zastupovanie zamestnancov počas pracovnej neschopnosti a zastupovanie zamestnancov počas materskej dovolenky, ďalej počas rodičovskej dovolenky atď. Možnosť rozšírenia vecných dôvodov predĺženia alebo opätovne uzatvoreného pracovného pomeru sa však ponecháva aj na dojednanie v kolektívnej zmluve.
V navrhovanej právnej úprave Zákonníka práce sa aj naďalej ponecháva možnosť predĺženia alebo opätovného uzatvorenia pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu bez obmedzenia z vecných dôvodov, ktorými sú nasledovné skutočnosti.
Napríklad pri zastupovaní zamestnanca, pri vykonávaní prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci však osem mesiacov v kalendárnom roku.
Ďalším dôvodom sú teda dôvody uzavreté v kolektívnej zmluve. Najmä posledný uvedený dôvod je podľa môjho názoru flexibilným nástrojom, ktorý môže zamestnávateľ použiť, ak potrebuje vyriešiť prechodne a na určitý čas len určitú činnosť alebo určitú profesijnú skupinu zamestnancov.
Dôležité je aj to, že sa novo navrhuje umožniť opätovné a neobmedzené uzatváranie pracovných pomerov na určitú dobu v prípade vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období. Každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku, ako sú teda tie sezónne práce.
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky sa umožňuje s niektorými osobitnými kategóriami zamestnancov, ktorými sú vedúci zamestnanci v priamej pôsobnosti štatutárneho orgánu, tvoriví zamestnanci vedy, výskumu a vývoja, zamestnanci na výkon činností, pre ktorých je predpísané vzdelanie umeleckého smeru, zamestnanci, ktorí vykonávajú opatrovateľskú službu, zamestnanci, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a v poslednom rade sú to zamestnanci, o ktorých to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva a tiež zamestnanci zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac dvadsať zamestnancov.
Výslovne sa ustanovuje aj možnosť predĺženia alebo opätovného uzavretia pracovného pomeru na určitú dobu so zamestnancom, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu.
Zastávam názor, že uvedené výnimky sú dostatočnou zárukou, aby zamestnávateľ mohol uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú v situáciách, kde je to nevyhnutne potrebné. Súčasne som presvedčená, že sa zároveň navrhovaným ustanovením umožní primeraná ochrana zamestnancov pri uzatváraní pracovného pomeru na určitú dobu.
Tento návrh by mal prispieť k zakotveniu vyváženého postavenia práv a povinností zamestnávateľa, ak ochráni zamestnanca pri vzniku a uzatváraní pracovnej zmluvy.
Ďalej si myslím, že po určitých úpravách a som presvedčená, bude môcť Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh novely Zákonníka práce schváliť v prospech lepších pracovných podmienok na dôstojnú prácu, a ako bolo povedané aj za klub Slovenskej národnej strany.
Vážené kolegynky, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Damborskej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Gibalová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Do istej miery súhlasím, že zamestnanec sa dostane reťazením do istej právnej neistoty, ale ja sa pýtam, či nemusíme hľadieť aj na to, že sa aj zamestnávateľ dostane do istej právnej neistoty.
Napríklad. Konkrétny príklad. Akú právnu istotu má zamestnávateľ v sociálnych službách, keď poskytovatelia sociálnych služieb boli a sú neustále dotlačovaní VÚC-kami k tomu, aby uzatvárali svoje zmluvy na dobu určitú, t. j. na jeden rok. To je napríklad jedna vec, na ktorú by som chcela odpoveď. Akú právnu istotu potom majú aj zamestnávateľ, ale aj tí zamestnanci a všetky ostatné z toho vyplývajúce veci. To sú vážne veci. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Damborská, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem, za slovo. Ja veľmi dobre viem, o čom pani poslankyňa Gibalová hovorí, pretože sama dennodenne zápasím s týmito problémami. Jednoducho zamestnávanie teda na tú dobu určitú bude súvisieť aj so zmenou zákona o financovaní sociálnych služieb, poskytovateľov sociálnych služieb a hlavne neštátnych.
Pretože viem, pani poslankyňa, že samosprávne kraje uzatvárajú so zvlášť neštátnymi subjektmi, myslím si, že možno aj so štátnymi, ale hlavne s neštátnymi, teda štátne to majú zo zákona právom. Vlastne by som povedala, že každoročne uzavreté tieto zmluvy a neštátne subjekty sú dehonestované a klienti v neštátnych zariadeniach sú diskriminovaní proti štátnym zariadeniam z toho dôvodu aj z tohto dôvodu, že zamestnanec o rok nevie, samozrejme, na čom bude v pracovnom pomere u toho zamestnávateľa poskytujúceho sociálne neštátne služby.
Jednoducho som presvedčená, že to bude súvisieť s novým, úplne novým zákonom, ktorý teda by sa mal predložiť v septembri. Bude to kompletný nový zákon o poskytovaní sociálnych služieb v neštátnych aj štátnych zariadeniach. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák a pripraví sa pán poslanec Frešo, ktorý už raz stratil poradie.
Nech sa páči, pán Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Takže ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca.
Ctené kolegyne, ctení kolegovia, rokujeme už druhý deň o novele Zákonníka práce a treba povedať, že názory na predkladanú novelu Zákonníka práce sa v tejto snemovni diametrálne odlišujú. Sú vyhranene koaličné, sú vyhranene opozičné, treba povedať, že jednoznačne sú spolitizované, a to je hlavný motív celej tejto rozpravy.
Ja skúsim povedať svoj pohľad, čo podľa mňa prináša táto novela Zákonníka práce. Nesťažuje podnikateľské prostredie, nekladie prekážky trhu práce, nelikviduje sezónne práce, nelikviduje agentúry dočasného zamestnávania, nelikviduje živnostníkov a súčasne vytvára lepšie podmienky pre pracujúcich, pričom zvyšuje ich ochranu a sociálne istoty, podporuje flexibilitu pracovného trhu a jej obsahom sa súčasne hlásime k európskej sociálnej a pracovnoprávnej kultúre a treba povedať, že za toto sa vôbec nehanbíme.
Pán poslanec Galbavý pred chvíľou vo svojom vystúpení hovoril, že nechápe filozofiu tohto zákona. Dovoľte zhrnúť filozofiu, tak ako ju vidím ja. Tá filozofia je veľmi jednoduchá. Dá sa zhrnúť do jednej krátkej vety. Ži a nechaj žiť. Toto myslím, že je podstatou predkladanej novely Zákonníka práce.
Ale postavím otázku aj trošku inak, lebo vidím, že nie všetci s týmto tvrdením súhlasia. Postavím otázku, že či je vôbec dôvod zaoberať sa problematikou pracovného práva v tejto poslaneckej snemovni.
Pani poslankyňa Radičová včera vo svojom vystúpení povedala, a teraz budem citovať, "že pracovníci sa cítia lepšie chránení systémom podpory v prípade nezamestnanosti ako právnymi predpismi v oblasti ochrany zamestnancov". Toľko z citátu.
Áno, ochrana zamestnancov aj podľa môjho názoru nie je dostatočná. A toto tvrdenie podporuje aj prieskum verejnej mienky, ktorý realizoval Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied v apríli roku 2007 na vzorke 1 487 respondentov, kde sa 73,9 % respondentov vyjadrilo, že viacerí zamestnávatelia zneužívajú existujúci Zákonník práce. Opačný názor malo iba 16,4 % respondentov. Ja myslím, že na základe týchto tvrdení a týchto čísiel môžeme oprávnene vnímať problematiku pracovného práva, že v nej existujú problémy a že je potrebné sa nimi vážne zaoberať.
Moje vystúpenie, samozrejme, nemôže postihnúť všetky oblasti pracovného práva, a preto sa budem venovať heslovite len niektorým vybraným problémom.
Prvý. Závislá práca. Problém, ktorý tu vzbudzoval veľmi silné emócie a bola mu venovaná väčšina vystúpení. Účelom novely je vylúčiť zastieranie pracovných pomerov inými obchodnoprávnymi alebo občianskoprávnymi formami, ak právny vzťah nespĺňa znaky samostatného podnikania, napríklad podľa živnostenského zákona. Áno, aj v súčasnosti platný Zákonník práce zakazuje vynútenie živností, keďže stanovuje, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami.
Ale zoberme si údaje, číselné údaje ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa týchto údajov je asi 25-tisíc živnostníkov z celkového počtu vyše 400-tisíc, ktorí sa živnosti venujú nedobrovoľne.
Iste, opodstatnene môžete tvrdiť, že ak pár prípadov podnikavcov zneužíva a obchádza zákony, potom netreba prijať riešenia, ktoré budú trestať a znevýhodňovať poctivých zamestnávateľov, zamestnancov a živnostníkov. Ja si však rozhodne nemyslím, že 25-tisíc živnostníkov je pár. A súčasne si nemyslím, že súčasná právna úprava je jasná a že vzhľadom na absenciu jasnej právnej úpravy nie je de facto možné tieto prípady aj právne postihnúť.
Z uvedených faktov podľa mňa vyplýva potreba jednoznačného definovania znakov závislej práce, aby sme v reálnom živote mohli oddeliť aj v oblasti podnikateľov zrno od pliev. Novela sa s týmto problémom podľa môjho názoru vysporiadala dobre a závislá práca je v nej dobre definovaná.
Ja nechcem teraz citovať prvky, pomocou ktorých je definovaná závislá práca, lebo by to bolo zbytočné predlžovanie času. Sú vám všetkým dostatočne jasné. Ale treba povedať, ako vnímajú problém závislej práce, tak ako je definovaný, ďalšie okruhy ľudí, ktorých sa dotýkajú. Pomôžem si vyjadrením živnostenského stavu, ktorý sa prostredníctvom predsedu Slovenskej živnostenskej komory pána Gottschalla vyjadril, že s takouto definíciou znakov závislej práce nemajú problém.
Zamestnávatelia tvrdia, že aj pri tomto kompromise ešte veľa živností spĺňa aj novú definíciu závislej práce, takže nepredpokladajú závažnejšie problémy, aj keď poukazujú na možný nárast nákladov. Toto je fakt.
Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska povinnosť vykonávať závislú prácu len v pracovnom pomere, teda zamedzenie využívania živnostníkov spôsobí ročné zvýšenie nákladov o 0,57 %. A ja sa chcem spýtať, keď problematika závislej práce vyvolávala také emócie, z hľadiska rastu nákladov zamestnávateľov je 0,57 % rastu nákladov reprezentatívne číslo, ktoré otrasie touto ekonomikou? Ja osobne si myslím, že to nie je žiadne ohrozenie.
Takže, ctená opozícia, chcem sa spýtať úplne prirodzene, kde vidíte problém pri definovaní problému závislej práce a práce na vynútenú živnosť. Snáď v tom, že sa zvýši ochrana nedobrovoľných živnostníkov, že budú mať nárok na nemocenské v prípade choroby, že ich odvody na dôchodkové poistenie budú vyššie a v starobe budú mať vyššie dôchodky, že v prípade nasadenia na rizikovú prácu im zamestnávateľ bude musieť dôslednejšie zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tieto práce nebudú vykonávať na vlastnú zodpovednosť často bez potrebných ochranných prostriedkov? Tu vidíte podstatné problémy zadefinovania závislej práce?
Ja osobne si myslím, že ten problém, tak ako ho rieši Zákonník práce, je dobre vyriešený, aj keď na druhej strane musím sa stotožniť aj s tvrdením pani poslankyne Žitňanskej, že holé definovanie problematiky v zákone, problém samotný v plnej šírke určite celkom a hneď účinne nevyrieši.
Ďalší z problémov. Pracovný pomer na dobu určitú. Aj tu je základnou myšlienkou vylúčenie tzv. reťazenia pracovných pomerov. Naďalej bude možné uzavrieť pracovný pomer najdlhšie na tri roky s tým, že v rámci týchto troch rokov bude možné len jedno opakovanie alebo predĺženie pracovného pomeru.
Samozrejme, sme si vedomí aj špecifickej situácie v niektorých oblastiach a sme si vedomí aj potreby výnimiek, z ktorých niektoré spomeniem. Malé podniky do 20 zamestnancov. Áno, sú riešené. Práce, pri ktorých treba podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas, napríklad pri nepredvídaných nových zákazkách. Áno, je to v zákonníku práce riešené. Sezónne práce, ktoré sú závislé od striedania ročných období. Áno, je to v zákonníku riešené, aj keď treba možno postaviť otázku, či doba zamestnania na osem mesiacov je postačujúca na sezónne práce, alebo nie je postačujúca. Opatrovateľská služba, myslím, že problém je riešený. A ďalej sú tu, samozrejme, širšie zahrnuté všetky prípady, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, a tým pádom sú súčasťou náplne práce pracovnoprávnych vzťahov.
V týchto všetkých prípadoch, ktoré som citoval, bude možné opakovane uzatvárať termínované pracovné zmluvy bez obmedzenia. A tu sa chcem spýtať opätovne opozície, v čom je podstata problému, ak hovoríme, že sú tu problémy, ktoré vám znemožňujú zahlasovať za Zákonník práce.
Ja použijem príklad, ktorý včera uviedla pani poslankyňa Mušková. Nie sú podľa vás vážne diskriminovaní napríklad učitelia, ktorí majú uzatvárané opakovane pracovné zmluvy na dobu desať mesiacov a nemôžu si zobrať úver, lebo im ho banka odmieta poskytnúť? Nie sú z takých istých dôvodov diskriminované stovky ďalších zamestnancov, ktorí v skutočnosti pracujú u jedného zamestnávateľa viac rokov a napriek tomu nemajú potrebné životné istoty? Ja osobne si myslím, že to je problém, s ktorým sa treba vážne zaoberať a treba ho riešiť v tomto Zákonníku práce.
Problém ďalší, o ktorom sa až tak veľmi nediskutovalo, ale ktorý hlavne v podnikateľských kruhoch svojím spôsobom rezonuje, je problém odstupného. Odstupné sa zavádza v súlade s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982. Zavádza sa, ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov, a to aj v prípade, ak zamestnanec využije možnosť zotrvať v zamestnaní počas výpovednej doby.
Je to opatrenie, o ktorom som už povedal, že vyvoláva v podnikateľských kruhoch rozporuplné reakcie. Ja sa opriem o už citovaný výskum Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, kde sa za odstupné vyjadrilo až 86,3 % respondentov. Dovolím si úplne objektívne povedať, kto by sa nevyjadril, že chce odstupné, ak sa ho to týka, to znamená, to číslo beriem s určitou rezervou.
Ale opriem sa aj o ďalšie čísla, či to môže ohroziť ekonomiku, alebo to nemôže ohroziť ekonomiku a ten údaj je, že v roku 2006 sa hromadné prepúšťanie týkalo 8 650 zamestnancov a pri predpoklade do budúcnosti by sa toto číslo malo výrazne znižovať, čo naznačuje, že problém odstupného by nemal byť problémom pre zamestnávateľov.
Aj tu treba povedať úplne objektívne, nemal by byť problémom pre veľkých zamestnávateľov, určité problémy môže spôsobiť u malých a stredných podnikateľov, a to predovšetkým vtedy, keď im kolíšu zákazky. A úplne objektívne, malé a stredné podnikanie je vo vyspelých štátoch Európskej únie ťahúňom ekonomiky. Na Slovensku je doteraz málo rozvinuté a myslím si, že treba vytvárať predpoklady pre jeho dynamickejší rozvoj a tu možno hovoriť o tej flexibilite trhu práce a aj o podpore malého a stredného podnikania, a preto tvrdím, že v budúcnosti bude asi potrebná hlbšia diskusia, ktorá sa bude dotýkať problematiky odstupného a bude treba nájsť spôsob riešenia možno aj diferencovanej výšky odstupného v jednotlivých prípadoch.
Pracovný čas a nadčasová práca. Tento problém zahŕňa v sebe dva okruhy. Prvým okruhom je, že pracovná pohotovosť sa bude zahŕňať do pracovného času a vrátane práce nadčas bude limitovaná 8 hodinami týždenne. Treba priznať, že predovšetkým v rezorte zdravotníctva sa môžu objaviť problémy. Primárne však problém nie je vo vecnej nesprávnej úprave ustanovení Zákonníka práce, ale v podfinancovaní zdravotníctva a nerealizácii potrebných systémových zmien v zdravotníctve.
Druhý okruh problémov sa týka sťažnosti zamestnancov na dodržiavanie pracovného času a práce nadčas. Podstata problému spočíva predovšetkým v evidencii pracovnej doby, od ktorej sa následne odvíjajú všetky mzdové nároky, vyplatenie mzdových náhrad, vyplatenie mzdového zvýhodnenia za prácu v noci, prípadne za prácu vo sviatok, ale aj posúdenie pracovného úrazu a s tým spojených nárokov. Prax ukazuje, že bude potrebné vyžadovať presné evidovanie časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, a to napríklad bude podľa môjho názoru potrebné do novely Zákonníka práce jednoznačne doplniť.
Postavenie odborovej organizácie, horúci zemiak, ktorý mal v tejto snemovni veľa ideologických nálepiek, ale napriek tomu nemám snahu sa mu vyhnúť.
Počul som tu rad invektív na politickú stranu SMER za spoluprácu s odbormi. Ja však musím zopakovať, že SMER sa k spolupráci s odbormi jednoznačne hlási. Ruku na srdce a povedzme objektívne, že tzv. Kaníkova novela Zákonníka práce sa aj prostredníctvom posilnenia pozície zamestnaneckých rád a eliminácie práce odborov snažila eliminovať odbory ako také. Môžeme mať rôzne názory na pôsobenie odborových funkcionárov na pracoviskách. Môžeme mať rôzne názory na legislatívnu iniciatívu odborov, kde niektoré návrhy môžeme považovať za neadekvátne, ale objektívne treba povedať, že ak niekto predkladá návrhy na ochranu práv zamestnancov, tak sú to predovšetkým odbory.
Aj v etape globalizácie spoločnosti považujem odbory za potrebný prvok pri hľadaní rovnováhy medzi ekonomickými záujmami podnikateľských subjektov a sociálnymi právami a istotami zamestnancov. Z tohto dôvodu považujem za potrebné venovať sa problematike odborov aj v Zákonníku práce.
Opatrenia podporujúce pružný trh práce. Flexibilita pracovného trhu, téma, ktorá je tu skloňovaná vo všetkých oblastiach. Oprávnene. Skúsme ale zosumarizovať opatrenia, ktoré podporujú pružný trh práce a ktoré sú obsiahnuté v tomto Zákonníku práce a jeho novele.
Pôvodné opatrenia, ktoré sú súčasťou terajšieho Zákonníka práce, ako napríklad domáce práce, dohoda o brigádnickej činnosti študentov, pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer na dobu určitú, agentúrne zamestnávanie, určite všetko prvky, ktoré podporujú flexibilitu trhu práce.
A nové prvky - telepráca, dohoda o pracovnej činnosti, zvýšenie rozsahu dohody o vykonaní práce na 350 hodín zo súčasných 300 hodín, možnosť zmluvnej úpravy pracovných podmienok, ak Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis neustanovuje inak.
Čo v tomto výpočte opatrení pre pružný pracovný trh chýba? Možnosť zmluvy na zdieľaný pracovný čas, snáď možnosť plne pružného pracovného času, alebo ak chcete voľného pracovného času, ale táto možnosť je podľa môjho názoru obsiahnutá aj v možnosti zmluvnej úpravy pracovných podmienok.
V tejto súvislosti sa mi však žiada podotknúť, že ponuka širokého portfólia zmluvných vzťahov nerieši otázku, či je spoločnosť na takéto zmluvné vzťahy aj skutočne reálne pripravená. Osobne nemám pocit obmedzovania variability pracovnoprávnych vzťahov, ale možno je to vec osobného názoru.
Ctené kolegyne, ctení kolegovia, ekonomický rast nespočíva iba v materiálnych investíciách a v znižovaní nákladov. Vo všeobecnosti a v slovenských podmienkach to platí dvojnásobne, potenciál ekonomického rastu spočíva v investíciách do ľudského kapitálu. Zvýrazňovali sme to veľakrát, zvýrazňovala to koalícia, zvýrazňovala to opozícia v súvislosti so vzdelávaním a snahami o budovanie znalostnej ekonomiky. To je však iba jeden rozmer investícií do ľudského kapitálu. Ten druhý je v pracovných podmienkach a v sociálnej ochrane zamestnancov. Tento rozmer spoluvytvára aj pracovné prostredie zadefinované ustanoveniami Zákonníka práce.
Ctené kolegyne, ctení kolegovia ako z opozície, tak z koalície, ja osobne považujem predloženú novelu Zákonníka práce za dobrú a zdôrazním to, čo som povedal v úvode. Jej filozofickou podstatou je téza Ži a nechaj žiť. To je filozofia predloženej novely, a preto sa uchádzam o podporu celej snemovne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)