A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Petráka sa s faktickými poznámkami prihlásili pani poslankyňa Žitňanská, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvá má slovo pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ako som už povedala, ja v zásade nemám nič proti definovaniu závislej práce, len zopakujem, nezdieľam optimizmus dnešnej koalície ani váš, pán poslanec, že zmena právnej úpravy spočívajúca v zavedení definície problém zastieraných pracovných pomerov zásadným spôsobom zmení a tá situácia sa zásadne zlepší, pretože tí, ktorí sú motivovaní obchádzať zákon dnes, lebo to je obchádzanie zákona aj dnes, tí, ktorí sú motivovaní obchádzať zákon dnes, budú aj naďalej a budú hľadať cestu, ako túto právnu úpravu obísť a som presvedčená, že ju nájdu a ja som zároveň presvedčená, že niekedy pri tých exaktných definíciách sa tá cesta obchádzania zákona dokonca hľadá lepšie, ako keď niektoré pojmy nie sú definované.

Čo mi možno chýba je, že neviem, a možno je to moja neznalosť, neviem o pokuse sankcionovať takéto obchádzanie zákona, povedzme, zo strany inšpekcií a neviem preto, pretože nemáme žiadny judikát. Ja si neviem predstaviť, keby tu príslušné orgány boli aktívne, že by sa podnikatelia nebránili a že by sme sa nedobrali k nejakému judikátu.

Skôr mám pocit, že príslušné orgány sa vrátili z kratšej cesty, ani sa o to nepokúšali, ale hovorím, možno mám zlé informácie, ale divím sa, že tu nemáme v tomto smere judikát, ktorý by, povedzme, podnietil znenie definície a možno by to bola cesta, a to nás čaká aj v budúcnosti, lebo keď orgány, ktoré sú na to kompetentné, nebudú konať ani pri definovaní závislej práce, tak tie zastierané pomery tú budú stále.

A k tej definícii možno ešte len jednu poznámku. Nie, to asi vo výbore, teraz nemám čas. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja vlastne sa len pridám ku kolegyni. Ja som tiež vo svojom vystúpení zdôraznila a explicitne som to formulovala. Samozrejme, rešpektujeme dohodu na úrovni tripartity v tejto definícii a je zrejmé, že, a zdôrazňujem, že áno, skoro každá krajina nejakým spôsobom sa snaží tento problém zadefinovať v Zákonníku práce. Jedny jedným spôsobom, iné druhým spôsobom, ale to, čo všetky konštatujú a už majú za sebou túto skúsenosť je, že samotná definícia im nepomohla práve z dôvodu vymáhateľnosti a napĺňania toho, čo je v Zákonníku práce.

Takže naozaj pred nami stojí nie ľahké zadanie, aké zvoliť kroky, aby k naplneniu takejto definície bolo možné pristúpiť. Nič viac a nič menej som ani ja vo svojom vystúpení nepovedala, len upozornenie, že to problém v týchto krajinách je, a vážny, a hľadajú riešenia. A to, čo my máme naozaj pred sebou, je, že v krajinách, kde sa používajú už rozhodnutia súdu, kde sú vypracované dokonca kritériá pre takéto rozhodnutia súdu, nás táto cesta určite čaká a budeme to musieť riešiť a máme to pred sebou.

Napokon i ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny konštatuje, že už dnes to bolo porušovaním zákona, napriek tomu sme nevedeli nájsť spôsob, ako mu zabrániť. Toto pred nami stojí ako hlavné zadanie. Preto i ten môj citát. Preto to zamestnanec vníma tak, že lepšie je chránený systémom poistenia ako Zákonníkom práce. Lebo systém poistenia je ľahšie vymáhateľný, teda všetko to, čo mu z neho vyplýva. To je celá poznámka. Tu nie je spor. Tu je len upozornenie, ako ísť ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Posledná faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja sa len krátko dotknem tej vety, kde pán poslanec Petrák hovoril o tých výčitkách na stranu SMER, pokiaľ ide o spoluprácu s odbormi. Ja tomu naozaj nerozumiem, prečo sa v tejto chvíli vlastne zo strany opozície odbory dostávajú do nejakej takej pozície nechceného čierneho koňa, ako keby spolupracovať s odbormi bola nejaká hanba, alebo bolo to čosi nedôstojné, alebo bolo by to čosi, čo je proti nejakým politickým princípom. Naozaj nerozumiem, kde opozícia zobrala tento názor. Myslím si, že odbory zastupujú občanov bez ohľadu na to, koho títo občania volili. V tomto smere odbory absolútne nerozlišujú, a preto mám pocit, že každá politická strana by mala spolupracovať s odbormi určite a hranie sa na nejaké predstierané elitárstvo, naozaj tomu nerozumiem. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Petrák. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne a kolega, ja ďakujem pekne za podnety, ktoré ste povedali v reakcii na moje vystúpenie.

Skutočne poviem, zhodujeme sa v tom, čo sme spolu tvrdili. Ale ja som diskutoval o tomto probléme so zástupcami Národného inšpektorátu práce a ich vyjadrenie bolo také, že súčasná definícia v Zákonníku práce a v ďalších predpisoch im neumožňuje právne uchopiť tento problém a ľudí, ktorých nájdu na pracovisku, nemôžu označiť za porušovateľov zákona. Tu je podstata toho problému. Ja neviem, že či toto stačí na to, aby sme ten problém právne uchopili, ale minimálne je to krok vpred a snaha niečo urobiť.

Druhý problém, ktorý tu je, je problém personálny. My môžeme vytvoriť akékoľvek zákonné predpoklady, pokiaľ nebude dostatočná kontrola, tak jednoducho nemáme šancu ten problém vyriešiť. A tu treba jednoznačne povedať, že treba posilniť počty ľudí v Národnom inšpektoráte práce a osobne si myslím, že ani presťahovanie inšpektorátu z Bratislavy do Košíc nebolo najšťastnejším riešením, ale možno je to vec osobného názoru.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ospravedlňujem sa za to predchádzajúce uvedenie pána Freša, lebo nemala som tu poznačené, že pán poslanec Faič stratil poradie. Čiže ako ďalší teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Faič a pripraví sa pán poslanec Frešo.

Pán poslanec Faič, máte slovo.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Zákonník práce je právom jeden z najdôležitejších právnych predpisov, pretože upravuje spoločenské vzťahy, ktoré sa dotýkajú takmer každého človeka v jeho produktívnom veku, teda v období, kedy má jeho život najväčší prínos tak pre spoločnosť, ako i pre neho samého.

Je len málo zákonov, kde sa stretávajú záujmy takmer celej spoločnosti. Preto by som poprosil, aby aj nám príslušníkom vládnej koalície, ktorí tu obhajujeme novelu Zákonníka práce, bolo dovolené podať tu argumenty za obhajobu tejto novely z dostupných prameňov argumentačných a nazdávam sa v úplne normálnej atmosfére. Myslím si, že takúto prosbu si môžem dovoliť postaviť.

V tomto kontexte, keď teda je Zákonník práce podľa môjho názoru jeden z najdôležitejších právnych predpisov, logika predvstupového obdobia u nás aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov ponúkala smerovanie k základným hodnotám a cieľom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

Podľa môjho názoru opak však bol pravdou. Zatiaľ čo podľa čl. 136 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spoločenstvá a členské štáty rešpektujú základné sociálne práva v zlepšovaní životných a pracovných podmienok, primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg a boj proti vylučovaniu z trhu práce tak, ako sú vymedzené v Európskej sociálnej charte a Charte základných sociálnych práv spoločenstva. Vtedajšia výkonná moc podporovaná parlamentnou väčšinou sa proste rozhodla pre iné smerovanie, spočívajúce v podpore hospodárskych záujmov užšej skupiny ekonomických subjektov. Dôkladne akceptovala záujmy zamestnávateľov, ktorí si želajú získať pracovníka čo najkvalitnejšieho, najlacnejšieho a najlepšie bez adekvátnej pracovnoprávnej ochrany.

Podľa môjho názoru minulá vládna garnitúra odstránila zo Zákonníka práce mnohé ustanovenia, ktoré zaručovali zamestnancom dôstojné pracovné podmienky a primeranú ochranu. Zamestnancom bola novelou zákonníka z roku 2003 v podstatnej miere odstránená podstata a zmysel dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, Európskej sociálnej charty a predovšetkým ochrany práce typickej pre Európske spoločenstvo a Európsku úniu.

Takzvaná Kaníkova novela Zákonníka práce posunula slovenskú úpravu pracovného práva z kontinentálneho právneho systému viac do angloamerického. Objektívne však zoslabila ochranu pracovníkov, zamestnancov ako jednej zo strán pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na uvedené vtedajšie zmeny v pracovnoprávnom zákonodarstve patrili k najväčším paradoxom nášho predvstupového obdobia. Spoločnosť zareagovala na zmenenú právnu reguláciu spoločenských vzťahov, dôsledkom ktorej bola výrazná nerovnováha v možnosti uplatnenia hospodárskych záujmov jednotlivých skupín spoločnosti a prehlbovanie nerovnosti.

Ako sa pozitíva tzv. reformných krokov prejavili v praxi, výstižne opisuje a dovolím si zacitovať z vyhlásenia Konferencie biskupov Slovenska sociálno-ekonomickej situácie z roku 2005.

Citujem: "Viaceré hodnotiace správy hovoria o pozitívnom vývoji ekonomiky v našej krajine, z čoho sa tešíme. Celkovú sociálno-ekonomickú situáciu, žiaľ, vnímane ako znepokojujúcu, čo nás vedie k zverejneniu nasledujúceho vyhlásenia. Je to dostupný prameň, a preto s vaším dovolením si túto citáciu dovolím. Pokračujem v citácii: "Rýchlo rastúce štvrte luxusných víl okolo väčšiny našich miest a zároveň vzrastajúci počet chudobných sú ilustráciou našej situácie, bohatí sa stávajú čoraz bohatšími, chudobní stále chudobnejšími. Je to jav spojený s ekonomickou globalizáciou. Ak sa súčasne nešíri aj globalizácia solidarity, spoločnosť sa ocitá vo vážnej kríze. Sme si vedomí, že riešenie sociálnej a ekonomickej situácie najmä v rukách verejných autorít, ktoré čelia širokej škále problémov, politikov rozhodujúcich o legislatíve vyzývame, aby si za základné kritériá brali dobro väčšiny obyvateľov, a nie elitných skupín." Koniec citátu z tohto vyhlásenia.

Ako sa vlastne pozeráme na takýto morálny apel my volení zástupcovia občanov. Je pre nás prijateľný alebo nie, alebo ho bagatelizujeme, alebo neberieme ho do úvahy? Alebo sme schopní aspoň počúvať sa bez invektív?

Viete, dnes je tu atmosféra taká pokojnejšia, ale včera ma dojali niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli pri vlastne zosmiešňovaní istých termínov, ktoré najmä moji kolegovia poslanci zo SMER-u - sociálnej demokracie použili.

Dovolím si jeden citát. S vaším dovolením a s prepáčením znovu je to jeden dokument, ktorý je zo sociálnych encyklík rímskokatolíckej cirkvi. Je to z encykliky Laborem exercens, zacitujem: "Na uskutočnenie sociálnej spravodlivosti v rôznych častiach sveta v rozličných krajinách a v ich vzájomných vzťahoch sú potrebné vždy nové hnutia solidárnosti medzi pracujúcimi a solidárnosti s pracujúcimi. Takáto solidárnosť sa má prejavovať všade tam, kde si to vyžaduje spoločenská degradácia subjektu práce, vykorisťovanie pracujúcich a rastúce zóny biedy."

Páni, ak tu spomenuli moji kolegovia termín vykorisťovanie, označili ste ich všelijakými invektívami. Odporúčam vám pozrieť si v niektorých iných prameňoch, ktoré určite nesúvisia s dielami Marxa alebo iných a tiež hovoria o takýchto kategóriách alebo takto presne pomenovávajú hodnotenie sociálnej situácie.

V tej istej encyklike som našiel aj vyjadrenie, pán Mikloš, kde má pôvod, vlastne, kde majú pôvod odborové organizácie. Znovu zacitujem: "Odborové organizácie majú svoj pôvod v istom zmysle už v stredovekých remeselníckych cechoch, lebo tieto organizácie spájali ľudí patriacich k tomu istému remeslu, teda na základe vykonávanej práce. Zároveň však jestvuje rozdiel medzi odborovými organizáciami a cechmi v tom zásadnom bode, že moderné odborové organizácie vyrástli v zápase pracujúcich sveta práce a predovšetkým priemyselných robotníkov bojujúcich za svoje spravodlivé práva s podnikateľmi a vlastníkmi výrobných prostriedkov. Ich úloha spočíva v obrane existenčných záujmov pracujúcich vo všetkých oblastiach, v ktorých prichádzajú k slovu ich práva. Historická skúsenosť učí, že organizácie tohto typu sú nevyhnutnou súčasťou spoločenského života zvlášť v moderných priemyselných spoločnostiach." Ak nás teda niekto obviňuje, že berieme úplne vážne spoluprácu s odborovými organizáciami, ktoré majú mať miesto v moderných priemyselných spoločnostiach, nazdávam sa, že to nie ani o ľavicovosti, ani o ideovom prístupe alebo reálnom živote pracujúceho človeka.

Keď sa súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení vyslovene postavila za zlepšenie podmienok života práce zamestnancov s hlavným cieľom zvýšiť ich ochranu práve novelizáciou pracovnoprávneho kódexu, naša spoločenská scéna sa začala vyznačovať cieleným organizovaním šumu, kriku a napätia. Vieme, čo bolo pri otvorení diskusie k Zákonníku práce a čo bolo predtým, ako bol predložený do vlády.

Bohužiaľ, i napriek garantovanej slobode slova a mysle boli to verbálne prejavy vzácne uniformované, akoby išli z jedného miesta a boli rozdávané ako isté ťaháky, akým spôsobom sa k jednotlivým veciam vyjadrovať. Ale vraj taký je demokratický a slobodný kolobeh života, hovorili niektorí moji kolegovia.

Vieme o tom strašení, ktoré bolo v súvislosti s predkladanou novelou do vlády, a vieme aj vyjadrenia zástupcov niektorých zamestnávateľských organizácií, čo sa týka celej kampane.

Vážené kolegyne, kolegovia, diskutujeme tu o Zákonníku práce, ktorý právne upravuje vzťah medzi zamestnancom ako fyzickou osobou a zamestnávateľom. Zaregistroval som a musím povedať, že aj od kolegov z opozície, že neriešime teda obchodné vzťahy, ale riešime pracovnoprávne vzťahy. Pred nami teda stojí jasná úloha, aspoň my to tak vnímame, vrátiť Zákonník práce opäť medzi vyspelé krajiny európskeho priestoru 21. storočia.

Určite nie je v silách ani parlamentu, ani vlády zvýšiť mzdy našich pracujúcich napríklad na niekoľkonásobok presnejšie tých, ktorí pracujú v neštátnom sektore a seriózny politik to nemôže ani sľúbiť. V silách vlády a parlamentu ale je, aby sa zlepšilo sociálne prostredie pracovného procesu, pracovného života a právnej ochrany zamestnancov. To je podľa môjho názoru aj hlavná nosná myšlienka navrhovanej novely.

Chcem ešte podotknúť, že súčasný vládny návrh novely a jej proces, ktorý ho sprevádza, sa od tej predchádzajúcej líši v obsahovej aj procesnej stránke. Z obsahového hľadiska ide o narovnanie deformovaných pracovnoprávnych vzťahov a čo sa týka procesu, všetci si dobre pamätáme spôsob postupu predchádzajúceho ministra práce, minimálna diskusia o vecnej stránke spojená so štátnym financovaním tvorby pozitívneho obrazu v médiách.

Pred posunutím terajšej novely do vlády sa podstatne viac diskutovalo so sociálnymi partnermi, či už o tom hovoríte tak alebo onak, od ministerských úradníkov cez ministerku práce až predsedu vlády.

Len pre ilustráciu odcitujem slová Slavomíra Hatinu, viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov prednesené na tlačovej konferencii po jednom z takýchto rokovaní.

Citujem: "Chcem potvrdiť to, čo hovoril pán premiér, že zhodnotenie dnešného skoro štvorhodinového rokovania bolo veľmi korektné." A ďalej: "Samozrejme my vnímame, aký má pohľad či už vláda, alebo odbory, ale myslím si, že môžem konštatovať, že dnešné rokovanie sa viedlo v konštruktívnom duchu. Ešte chcem potvrdiť, že išlo prakticky o rámcovú dohodu a že išlo skutočne o najzávažnejšie body alebo paragrafy, pri ktorých sme mali najväčšie rozdiely." Toľko z citátu podpredsedu Republikovej únie zamestnávateľov po rokovaniach s premiérom.

Dámy a páni, určite súhlasíte so mnou, že Slovenská republika patrí do Európy geograficky, politicky, kultúrne a mala by patriť aj sociálne. Táto novela podľa môjho názoru prispeje minimálne v sociálnej sfére k tomuto naplneniu. Priamo prispeje k naplneniu sociálnych ustanovení primárnych zdrojov komunitárneho práva. Veď podľa čl. 137 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v týchto oblastiach: zlepšenie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov, pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov, ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy, zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov vrátane spolurozhodovania, integrácia osôb vylúčených z trhu práce, rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a, samozrejme, proti vylučovaniu osôb z trhu práce a zo spoločnosti.

Možno si, kolegyne a kolegovia, pamätáte na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, keď sa otvorilo pripomienkovanie novely Zákonníka práce, ktorý na margo vzťahu zamestnávateľov a zamestnancov povedal, že podľa jeho názoru konečné riešenie tejto novely by nemalo priniesť ani víťaza, ani porazeného.

Nazdávam sa, že predloha novely Zákonníka práce, tak ako dnes o nej rokujeme, spĺňa tieto požiadavky, a preto túto novelu Zákonníka práce podporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Faiča sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som rád povedal k tomu citátu, ktorý povedal: "Bohatí budú bohatšími, chudobní chudobnejšími." Ono je to všetko len o štatistikách a o hladine, ako si nastavíme percentá, pretože ja si myslím, že treba podporovať takú spoločnosť, ktorá umožní v absolútnych číslach rásť chudobným a chudobným byť bohatšími. O tom, že niektorí z bohatých budú mať relatívne ešte viac, to je v poriadku, pretože si to zaslúžia svojou prácou, zaplatia dane a odvedú svoje povinnosti, čo majú ku spoločnosti. Preto takúto spoločnosť som ochotný podporovať, aj ju chcem podporovať a vôbec ma na tom nemrzí, že niektorí budú mať viacej ako iní. Pretože opaky sme tu v podstate mali. A ak nechceme chodiť znova v montérkach, alebo sa mať tak ako na Kube, kde budeme chodiť v rovnakom tričku. Takže to je ďalekom, od týchto vecí som ďaleko.

A sociálne cítenie naše je zhruba rovnaké ako vaše. Len my to chceme dosiahnuť cestou slobodného podnikania s minimálnym obmedzením trhu s tým, že tí, ktorí si to zaslúžia, budú mať viacej, a tí, ktorí, bohužiaľ, na to nemajú mentálne, ochotne a pracovne, budú mať menej, ale nikoho nenecháme prepadnúť cez sieť tak, aby umieral od hladu, aby mu bolo ublížené alebo niečo podobné.

A k tým viacnásobným mzdám. Tak tie viacnásobné mzdy boli splnené síce nie za štyri roky, ale za osem a je to, ten sľub bol oveľa reálnejší ako to, čo vy sľubujete vašim dneska pracovníkom, že im bude lepšie, keď bude prijatý Zákonník práce tak, ako ste ho vy navrhli.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, azda by bolo pri vystúpeniach naozaj vhodné sa opierať o verejne dostupné stanoviská, materiály ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Mám na mysli správu o sociálnej situácii alebo výsledky SILC-u, ktoré skúmali rozloženie populácie, kde na jednej strane sa jednoznačne konštatuje, že rozsah chudoby na Slovensku sa každoročne znižuje. V čom máme problém, je prehlbovanie chudoby tejto zmenšujúcej sa skupiny. Toto poznanie je veľmi podstatné a dôležité, pretože znamená, že nástroje, ktoré sme používali doposiaľ, fungujú na zmenšovanie tejto skupiny, ale nie sú dostatočné na to, aby tých, ktorí nám reprodukujú chudobu, sme dostali z tejto pasce.

A tu sú potom namieste veľmi špeciálne nástroje a špeciálne projekty, s ktorými si trápi hlavu každá vláda. Aj predchádzajúca, aj súčasná, lebo musia byť veľmi adresné a sú dlhodobé.

A k citáciám. Stanoviská našich biskupov, ktorých si nesmierne vážim: Vždy bolo jednou zo základných úloh cirkvi charita a pomoc tým najslabším a je preto úplne pochopiteľné, že zdôrazňujú tento rozmer a tento moment politiky. Ale i tu treba mať na zreteli deľbu funkcií a úloh, kto, čo v spoločnosti môže a za čo môže niesť zodpovednosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Faič, vo vašom vystúpení ma zaujalo to neustále zdôrazňovanie toho, vy ste to dokonca aj pomenovali, takže keď prišla táto novela Zákonníka práce, že sa spustila akási riadená kampaň ako keby z jedného zdroja proti tomuto návrhu. Neskúsili ste uvažovať, naozaj poctivo uvažovať, či to nie je náhodou aj tým, že ustanovenia tejto novely boli, naozaj mnohé z týchto ustanovení, niektoré, chvalabohu, sa už dostali preč, tie najhoršie, ale mnohé tam ešte zostali, že jednoducho tá kritika a ten odpor voči týmto ustanoveniam bola preto, že tieto ustanovenia sú škodlivé? Pretože toto je skutočná príčina kritiky a odporu voči tejto novele Zákonníka práce.

Nakoniec najlepším dôkazom toho je, keď si porovnáte, ako vyzerá vládna novela, ktorá prišla do parlamentu, s tým pôvodným návrhom, ktorý tam bol, kde bolo také veľké množstvo absolútne neakceptovateľných vecí, ktoré, že to bolo naozaj zarážajúce. A ja vám môžem povedať, že s niektorými z vašich kolegov aj z vašej strany, keď som sa rozprával súkromne o tom, čo si o Zákonníku práce myslia, tak mi povedali, že je to nezmysel. Ale zároveň povedali, že budú musieť za to hlasovať. Nestretol som sa ani s jedným poslancov z opozície, ktorý by si myslel, že postoje, kritické postoje voči tomuto Zákonníku práce sú nezmyslom, ale že to musia hovoriť.

A ešte jedna vec. Totižto ten dôvod, jeden z dôvodov, prečo to bolo naozaj také zlé a ešte stále to je zlé, keď už menej, je ten, že ten pôvodný návrh zrejme nevznikol na ministerstve práce. Myslím, že pani ministerka to nepriamo priznala, keď v diskusii televíznej 11. marca v TA3 povedala, že ona sama nesúhlasí s niektorými ustanoveniami ministerského alebo akože ministerského návrhu Zákonníka práce. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo Zákonník práce, tak ako bol predložený, je zlý.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vy ste okrem iného spomenuli, že bolo až trápne, ako poslanci opozície používali ťaháky. No, myslím si, že nie poslanci opozície boli tí, ktorí používali ťaháky, lebo vedeli povedať svoj názor aj bez, ale poslanci vaši, ktorí si nedali ani tú námahu, aby si to aspoň predtým prečítali.

Po druhé. Druhý deň tu rokujeme o novele Zákonníka práce. Sú tu neskutočné priepasti a barikády medzi nami, medzi hlavne stranou SMER a stranami opozície. Niekedy mám taký dojem, že hovoríme o úplne iných veciach. Ale to je preto, že inak rozmýšľame.

Ja som si myslela, že po tom, ako sa komunistická strana nedostala do parlamentu, že tu už nemôžeme očakávať v 21. storočí to, že sa tu bude rozprávať na pôde Národnej rady o vykorisťovateľoch. Tu sme sa dopočuli včera a dnes, že zamestnávatelia takmer všetci sú vykorisťovatelia. Rada by som sa spýtala, ako sa k tomu stavajú vaši poslanci, ktorí tu nevystupovali včera ani dnes, ktorí sú podnikatelia. Keď sa pozriete medzi seba, spomenul to aj môj predrečník, tak oni tú chýbajú.

A, pán poslanec, používať stanovisko konferencie biskupov a pápežskú encykliku z vašich úst je trošičku zarážajúce keďže žiaľbohu, alebo priniesla to demokracia, v Národnej rade ešte aj teraz sedia takí, ktorí majú titul RSDr. a používať tieto výrazy a hlavne to, že strana SMER prebrala slovíčko solidarita a táto solidarita vznikla práve v týchto pápežských encyklikách, tak to je trošičku zarážajúce a myslím si, že aj hanlivé. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Faič, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vo svojom vystúpení som požiadal o možnosť a zhovievavosť pri podaní mojich argumentov pri prerokovávanej novele Zákonníka práce. Ja som rád, že väčšina z vás, a najmä kolegov z opozície, túto moju požiadavku akceptovala.

Pán poslanec Mikloš, ja súhlasím s vami, že iná predloha bola predložená do vlády alebo ešte takto, iná bola predložená na verejnú diskusiu, iná bola do vlády a je tu konečné znenie, ktoré prerokovávame. Ale to je legislatívny proces, ktorý, samozrejme, všetky požiadavky, ktoré vyplynú z pripomienkového konania a z ďalších diskusií sú úplne prirodzené. Ja som vo svojom vystúpení povedal, že podporujem novelu Zákonníka práce, ktorá je predložená v tomto parlamente.

K pani poslankyni Sárközy. No, ja s vami súhlasím, že sme úplne iní. A ja som rád, že máme iné postoje k rôznym veciam. Skutočne som rád. Nemyslím si ale, že používanie istých argumentov, ktoré sú, ja neviem istými zdrojmi pre pochopenie aj sociálno-ekonomického vývoja, sú dané len vám, pretože sa hlásite, ja neviem ku konzervatívnemu alebo liberálnemu mysleniu. Nemyslím si to, že to je len pre vás a dokumentujem to aj tým, že nie vždy možno dokážete aj ich naplnenie v praxi najmä v záujme občana uskutočniť.

A k tomu môjmu pozadiu, ktoré mám z hľadiska teda istej minulosti. No, viete, keď sme boli vo vláde spolu, vtedy vám to nevadilo, pretože ste sedeli vo vládnej koalície... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec Faič. Ako posledný z písomne prihlásených v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo. Pán poslanec nie je prítomný. Keďže už raz stratil poradie, prichádza o možnosť vystúpiť v rámci písomne prihlásených rečníkov. Tým sme v zmysle rokovacieho poriadku vyčerpali vystúpenia všetkých písomne prihlásených rečníkov, a preto sa chcem opýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči.

Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Bauer, pán poslanec Goga, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Mikloš. Chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a ako prvý pri vystúpi pán poslanec Bauer. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pani ministerka, dovoľte, aby aj ja som sa vyjadril k tomuto zákonu roka.

Najprv sa chcem vyjadriť k tej téme odborov a sociálnemu učeniu cirkví, ako pán poslanec Faič tu hovoril. Myslím si, že tento návrh novely Zákonníka práce vznikol na podporu postavenia odborárskych bossov, ktorí pred voľbami neskrývane podporovali politickú stranu SMER. Motiváciou vlády je splatiť politický dlh. To je myslím jasné každému.

Z hľadiska sociálneho učenia cirkví treba hneď na úvod povedať, že je určite nesprávne, keď odbory podľahnú pokušeniu ťažiť zo svojho mocenského postavenia a presadzovať požiadavky vyslovene politické. To je tiež Laborem exercens, pán poslanec Faič.

Narastanie moci je nebezpečné aj pre odbory samotné. Predáci odborov tiež konajú podľa princípov zisku v úvodzovkách a snažia sa dosiahnuť toľko výhod, koľko im sila odborov dovoľuje. Pritom si ale treba uvedomiť, že pracujúci sa nestali členmi odborov, aby slúžili politickým cieľom. Tomu slúžia iné združenia, politické strany. Odbory nemajú podliehať uzneseniam politických strán a ani nemajú byť s nimi príliš späté, lebo ak sa to stane, ľahko sa dostanú do rozporu svojou úlohu, ktorou je zaisťovanie práv pracujúcich v rámci všeobecného blaha celého spoločenstva.

Aby som to presne citoval. "Činnosť odborov je obmedzená právom ich členov na náboženskú, mravnú a politickú slobodu." Toto treba veľmi zdôrazniť v čase, keď sa na Slovensku prejavuje snaha odborárskych predákov hlásiť sa k socialistickej ideológie. Môže to v odboroch znevýhodňovať pracujúcich s odlišným náboženským alebo politickým presvedčením.

Dôležitou povinnosťou odborov je udržiavať vnútornú demokraciu. Odbory vznikajú slobodným združením pracujúcich a ich predstavitelia sú vo všetkých rozhodnutiach povinní riadiť sa vôľou členov. Odboroví predáci, samozrejme, môžu ovplyvňovať názory ostatných členov, ale sú povinní dať každému možnosť vysloviť svoj názor. Odborárska politika nesmie byť vo svojom vnútri oligarchická. Odbory majú veľký vplyv na sociálnu politiku a politiku štátu celkovo, a preto majú i veľkú zodpovednosť a musia zodpovedať za spravodlivý vývoj sociálneho a politického poriadku spoločenstva.

V diskusii o Zákonníku práce pred rokovaním Národnej rady často zaznelo, že zamestnanci nemôžu znášať podnikateľské riziko. Že podnikateľské riziko môže znášať len zamestnávateľ. To znamená, ani zástupcovia zamestnancov, či už je to zamestnanecká rada, alebo sú to zástupcovia odborových organizácií nemôžu znášať podnikateľské riziko. Ak teda niekto nemôže znášať riziko, nemôže niesť zodpovednosť, tak potom nemôže si vyžadovať, aby mal vplyv ako subjekt, ktorý túto zodpovednosť a riziko musí znášať.

Reprezentatívny prieskum verejnej mienky, ktorý si Republiková únia zamestnávateľov dala vypracovať, potvrdil nesúhlas väčšiny obyvateľstva s novelou Zákonníka práce. Podľa veľkej väčšiny dospelej populácie na Slovensku by Zákonník práce mal byť formulovaný tak, aby mal pozitívny vplyv na hospodársky rast Slovenska a zároveň pôsobil na znižovanie nezamestnanosti.

Takýto názor má viac ako 85 % dospelých Slovákov. Opak si myslí od 6 do 12 % obyvateľstva na Slovensku. Takmer 60 % dospelých obyvateľov Slovenska nepodporuje zmeny Zákonníka práce smerujúce k obmedzeniu vykonávania zamestnania ako živnostník. Takéto opatrenia, naopak, podporuje tretina obyvateľstva.

Najväčší odpor proti zamýšľaným zmenám je práve v radoch samotných živnostníkov, keď nové návrhy podporuje len 25 % z nich, kým proti navrhovaným zmenám je až 78 % živnostníkov. Nadpolovičná väčšina dospelých obyvateľov Slovenska nesúhlasí so zvýhodňovaním odborárskych pracovníkov. Zvýšenú ochranu odborárskych pracovníkov proti prepusteniu podporuje približne 40 % populácie Slovenska. Proti takémuto zvýhodňovaniu je približne 56 % obyvateľstva. Podobná väčšina nepodporuje platenie miezd odborárskych predstaviteľov z prostriedkov zamestnávateľa.

Približne 55 % obyvateľov starších ako 18 rokov je toho názoru, že slovenské odbory nevedia dostatočne účinne a odborne zastupovať záujmy pacujúcich. Práci odborov na druhej strane dôveruje 38 % dospelých Slovákov. Kritickejšie názory na prácu majú, pochopiteľne, mladší ľudia, živnostníci, ale aj ľudia s vyšším vzdelaním a vyšším príjmom.

Obyvatelia Slovenska sa tiež kriticky vyjadrili aj k exkluzívnej spolupráci Konfederácie odborových zväzov s jednou politickou stranou. Takúto spoluprácu považuje za správnu 12 % dospelej populácie Slovenska. Naopak, za nesprávnu ju považuje približne 84 % Slovákov. Tento názor je veľmi podobný vo všetkých skúmaných cieľových skupinách.

Aj z tohto prieskumu vyplýva, že samotný zámer predkladateľa posilniť vplyv odborov nemá takmer žiadnu podporu medzi obyvateľmi. Je nezmyselný a dovolím si povedať, že je škodlivý pre celé podnikateľské prostredie.

Pokiaľ ide o uvoľňovanie zamestnancov na výkon funkcie v odboroch, pôvodný návrh ministerstva bol neuveriteľne ústretový k odborárskym predákom a bol, myslím si, prejavom nostalgie za minulým režimom neslobody, keď peniaze nemali hodnotu.

Dnešný návrh poskytnutia pracovného voľna na výkon funkcie v odboroch s náhradou mzdy len na 16 hodín v mesiaci je miernejší, ale stále je neopodstatnený a vo svojej podstate aj kontraproduktívny.

Samozrejme, že zhoršuje podnikateľské prostredie a aj týmto zbavuje našu krajinu jednej z podstatných výhod, ktoré ocenila aj Európska komisia vo svojej poslednej hodnotiacej správe. Aj ustanovenie, ktoré predpisuje zamestnávateľovi povinnosť umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa súvisiacich s účelom vstupu aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, nesie v sebe základný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu porušenia vlastníckych práv.

Čerešničkou na torte rozširovania právomocí na úkor samotných zamestnancov je návrh, aby kolektívne vyjednávanie, spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť v podniku mali iba odbory. Zamestnaneckým radám sa berie kompetencia spolurozhodovať.

Účel tohto návrhu je jednoznačný. Ide o snahu zlikvidovať existujúce zamestnanecké rady, ktoré stratia opodstatnenosť, keďže budú zbavené podstatných právomocí. Dôvodom si myslím, že je strach odborov z poklesu svojej členskej základne a z konkurencie zo strany zamestnaneckých rád.

V prípade prijatia tohto ustanovenia sa odbory stanú výhradným zástupcom zamestnancov bez ohľadu na to, koho skutočne reprezentujú a či si ich prítomnosť väčšina zamestnancov želá alebo nie.

Nezmyselnosť tohto návrhu, ktorého jediným účelom je zvyšovať moc odborov, ilustrujú i podmienky pre stanovenie reprezentatívnosti jednotlivých orgánov. Zatiaľ čo odborový zväz je občianske združenie, na ktorého založenie stačia traja zamestnanci a nemusí preukazovať svoju reprezentatívnosť, pre vznik zamestnaneckej rady je potrebná účasť viac ako 50 % zamestnancov.

Tento návrh je aj v rozpore s bežnou praxou v krajinách Európskej únie, kde sú zamestnanecké rady prakticky rovnoprávnym subjektom v dialógu so zamestnávateľom.

Teraz k pojmu flexiistota alebo flexicurita. Tento pojem sa používa spojením s trhom práce v ostatných rokoch, a to predovšetkým v štátoch Európskej únie. Zaviedli ho do praxe Dáni ako slovo flexicurita ako spojenie slov flexibility a security. Charakterizuje celý dánsky trh práce. Podstatným prínosom tohto systému je, že bezpečnosť a flexibilita si neodporujú, teda bezpečnosť nejde na úkor flexibility a bezpečnosti a naopak.

V dánskom systéme je trh práce budovaný na rovnováhe jednoduchého spôsobu prepustenia zamestnanca z práce pri dostatočnom sociálnom zabezpečení v nezamestnanosti. Makroekonomické problémy vyvolané nerovnováhami na trhu práce sú rýchlo flexibilne riešené sociálne vyváženým spôsobom.

Dánske ministerstvo práce popisuje opatrenia na trhu práce ako zlatý trojuholník medzi flexibilnými pravidlami pre prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, dostatočným systémom podpory a masívnymi aktivačnými opatreniami, ktoré motivujú ľudí pracovať a zároveň im umožňujú získavať kvalifikáciu na trh práce.

Dovolil som si týchto pár slov o dánskom modeli aj preto, lebo hodnotiaca správa Európskej komisie z tohto roku posudzuje implementáciu Lisabonskej stratégie spoločenstva predovšetkým z hľadiska štyroch prioritných oblastí schválených na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci tohto roku, a to viac investícií do vedy, výskumu a inovácií, po druhé, uvoľnenie potenciálu pre podnikanie, predovšetkým pre malé a stredné podnikanie, a po tretie, lepšie prispôsobenie trhov práce založené na flexiistote. Štvrté, energetická politika a klimatické zmeny. Čiže dánsky model založený na flexiistote je akýmsi vzorom a silným odporúčaním pre všetky členské krajiny Európskej únie.

Ak vychádzame striktne z cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie, malo by byť jednoznačnou snahou pripravovanej novely Zákonníka práce upraviť vzťahy medzi zamestnancami, zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi tak, aby novela prispela k zvýšeniu zamestnanosti a zabezpečeniu flexibility trhu práce.

Európska stratégia zamestnanosti zohráva hlavnú úlohu pri uskutočňovaní cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Podľa nej si úspešné uskutočnenie lisabonskej agendy vyžaduje, aby politika zamestnanosti členských štátov vyvážene napomáhala trom vzájomne sa doplňujúcim a podporujúcim cieľom plnej zamestnanosti, kvality a produktivity práce, sociálnej súdržnosti a začleneniu sa do spoločnosti.

Pozrime sa teraz na problematiku z pohľadu zamestnávateľov. Mnohí z vládnej garnitúry sa stále pozeráte na podnikateľov ako na ziskuchtivcov, ktorých najväčšou túžbou je nahonobiť čo najväčší zisk, samozrejme, na úkor zamestnancov, čo je vraj samo osebe neetické správanie. Zabúdate, alebo ste ani nepočuli o tom, že aj biznis či podnikanie môže byť založený na morálnom základe a na cnostiach.

Pán poslanec Faič bude určite poznať práce vynikajúceho filozofa a spisovateľa Michaela Novaka, ktorého všetci štyria starí rodičia pochádzali z východného Slovenska.

Dovoľte, aby som zacitoval z jeho knihy Biznis ako poslanie. Podľa Michaela Novaka "tromi kardinálnymi cnosťami biznisu, teda podnikateľa sú tvorivosť, budovanie spoločenstva a praktický realizmus. Je zrejmé, že každá z týchto cností si vyžaduje podporu iných dobrých návykov. Tvorivosť napríklad potrebuje odvahu, návyk tvrdo pracovať a vytrvalosť. Budovanie spoločenstva si vyžaduje čestnosť, veľkodušnosť a cit pre spravodlivosť. Realizmus v sebe zahŕňa schopnosť počúvať, byť pozorný a vnímavý, ako aj schopnosť rozmýšľať v širokých súvislostiach, byť sebakritický a ochotný uznať svoje chyby. Všetky tieto cnosti potrebujú pracovníci nielen na tých najvyšších miestach, pretože napĺňajú potrebu človeka po osobnej angažovanosti a dokonalosti." Toľko citát.

Každá múdra vláda by si mala vážiť aj podnikateľov, pretože vďaka ich cnostiam majú zamestnanci prácu. A to je predsa náš spoločný cieľ plná zamestnanosť.

Ale môžem zacitovať aj iných autorov, napríklad Peter Drucker, rakúsky spisovateľ, ktorý bol autorom mnohých kníh o manažmente, hovorí, "že najvyšším zdrojom hospodárskeho rozvoja sú ľudia. Sú to ľudia, nie kapitál alebo suroviny, kto rozvíja ekonomiku. Ľudia, ktorí dokážu zorganizovať prácu novým spôsobom, ktorí dokážu vybudovať efektívnu organizáciu vyškolených talentovaných ľudí, ľudia schopní posúdiť veci a zodpovedne rozhodovať".

Som veľmi rád, že mnohí z poslancov aj SMER-u majú skúsenosti z organizovania práce a boli zamestnávateľmi.

Na otvorenie automobilky KIA 24. apríla tohto roku som sa potešil, keď som videl súčasného predsedu vlády Roberta Fica aj predsedu predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu spolu na slávnostnom akte. Je to prejavom politickej kultúry. Ale ešte radšej by som bol, ak by Robert Fico aj počúval zástupcov týchto najvýznamnejších automobilových investícií na Slovensku za posledné roky, pretože majú vysoký podiel na súčasnom špičkovom hospodárskom raste a obchodnej bilancii.

Predstavitelia automobiliek na Slovensku poslali pánovi premiérovi list, v ktorom kritizovali možné zásahy do pracovného práva. Pán Alain Balderou, vyslovuje sa to Balderu, odvtedy napísal pánovi premiérovi: "Zákonník práce bol doteraz konkurenčnou výhodou Slovenska. Ak novela vstúpi do platnosti, stane sa prekážkou."

Aj z tohto listu jasne vidno, že ak by vláda v oblasti pracovného práva v takom stave, v akom je dnes Zákonník práce neurobila nič a vôbec sa nezaoberala novelou, bolo by to pre Slovensko najlepšie riešenie.

Pri rokovaní so zástupcami zamestnávateľov došlo k čiastočnej akceptácii ich argumentov a oproti pôvodnému návrhu, ktorý ministerstvo predložilo začiatkom februára na diskusiu, bolo 18 pripomienok akceptovaných. Ale nebolo akceptovaných ďalších 27 pripomienok, z čoho vidno, že vláda žiadne cnosti na podnikateľoch nevidí.

Ďalších 5 pripomienok zostali ako rozpor. Verím, že sa vyriešia v prospech Slovenska. Niektoré som už spomenul. Spomeniem na záver ešte jednu vážnu zmenu - súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Uvedené ustanovenie výrazne obmedzuje flexibilitu a zvyšuje náklady zamestnávateľov pri organizačných zmenách. V konečnom dôsledku ide proti zamestnancom a zhoršuje podnikateľské prostredie hlavne v oblasti malého a stredného podnikania, čo bude mať negatívny vplyv na tvorbu pracovných miest v budúcnosti, najmä v menej rozvinutých regiónoch Slovenska.

Z pohľadu ochrany zamestnanca je súčasný stav postačujúci. Po doručení výpovede, ak zamestnanec dostane výpoveď z organizačných dôvodov, môže si vybrať, buď dostane adekvátne odstupné a z firmy odíde, alebo mu bude plynúť výpovedná lehota, počas ktorej si môže hľadať nové zamestnanie, čo v prípade flexibilného pracovného trhu by nemal byť problém.

Váš návrh v podstate predpokladá, že pracovný návrh bude menej pružný, a preto vzniká potreba väčšej ochrany zamestnanca. Ale samotný predpoklad znepružnenia pracovného trhu je zlý a svedčí tiež o tom, že zachovať súčasný stav tejto právnej normy by bolo pre všetkých aj zamestnávateľov, aj zamestnancov najlepšie riešenie.

Klub 500 správne zdôrazňuje, že nie je dobré, ak sa za etalón štandardného Zákonníka práce považujú normy starých členských krajín Európskej únie. Európa už sama osebe musí bojovať s vlastnou konkurencieschopnosťou voči Spojeným štátom, ale aj voči Číne. O tom, že tento boj prehráva, svedčí aj nereálnosť a nesplnenie cieľov Lisabonskej stratégie a neustále sťahovanie sa nadnárodných spoločností smerom ďalej na východ.

Slovenská republika má však pred sebou ešte dlhú cestu k tomu, aby sa úrovňou ekonomiky a životnej úrovne všetkých aj zamestnancov vyrovnala priemeru Európskej únie. K tomu potrebujeme vysoké tempo hospodárskeho rastu, vytváranie podmienok na motivovanie k novým investíciám spojeným s tvorbou nových pracovných miest.

Ešte stále na Slovensku je málo ľudí, ktorí či po škole, alebo neskôr chcú zostať na strane zamestnávateľov a pomôcť vytvárať pracovné miesta, oproti vyspelým krajinám niekoľkonásobne je tento pomer nižší. Na to musí vytvárať podmienky Zákonník práce tak, aby zo Slovenska neodchádzalo na dividendách pre zahraničných investorov 70 miliárd korún ročne, ale aby tieto prostriedky zostávali na Slovensku vo forme nových investícií a nových pracovných miest.

Zodpovednosť za tvorbu a napĺňanie sociálnych programov v spoločnostiach nemajú predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ani odborárski funkcionári, ale zamestnávatelia.

Preto štandardy, ktoré určuje Zákonník práce by nemali ísť nad rámec možností, ktoré dovoľuje ekonomika Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.