M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Faič, poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo odovzdávam pánovi Faičovi Vladimírovi.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Bauer, poznáme sa roky a máme korektné vzťahy. Ja si ťa vážim pre tvoju vecnú argumentáciu a úplne normálne vzťahy či už vo výbore, alebo aj tu v pléne. Samozrejme, že máš právo používať svoj spôsob argumentácie aj zdroje, z ktorých čerpáš. Predsa len ako kresťanský demokrat možno by som očakával, a teraz mi prepáč, že to takto trošku osobne aj staviam, prečo používaš len argumentáciu, ktorá ide z prostredia zamestnávateľov, ktorá hovorí len o podnikateľskom prostredí a ktorá sa nedotýka napríklad aj prieskumu alebo aj petície, ktorá išla cez odbory iných výskumov, ktoré hovorili o tom, aký majú občania vzťah k novele Zákonníka práce a, samozrejme, že aj k tomu pracovnému prostrediu a k tej sociálnej situácii a k celkovým pracovnoprávnym podmienkam a pracovnoprávnym vzťahom zamestnanca. Toto je pre mňa trošku taký problém, a preto aj to moje používanie argumentov smeruje k istým zdrojom, ktoré by som predpokladal skôr automaticky, že budú aj v tom prostredí, v ktorom pôsobíš. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, použili ste Dánsko ako veľmi pekný príklad uplatnenia flexicurity. Áno, skutočne Dánsko môže prezentovať túto politiku. Je tam skutočne veľmi nízka slabá legislatívna ochrana zamestnancov, ale sú tam intenzívne opatrenia na trhu práce a čo je podstatné, sú tam veľmi vysoké dávky v nezamestnanosti. Tam človek, keď sa stane nezamestnaným, má dávky od 70 do 90 % bývalej mzdy.

Dánsko je skutočne špecifickým problémom, resp. príkladom. Môžeme napríklad spomenúť job sharing, keď sa tri pracovné miesta delia medzi štyroch zamestnancov. Každý z tejto štvorice je štvrťroka nezamestnaný, nestráca pracovné návyky; ale ešte raz - je hmotne zabezpečený, neživorí.

A druhá poznámka. Vami spomínaný Peter Drucker, veľmi som rada počula toto meno, je to ozaj nestor svetového manažmentu. Troška vás poopravím, skôr sa považuje za amerického autora, nakoľko od svojich 20 rokov žil v Spojených štátoch. V 60. rokoch je známe jeho pôsobenie v Japonsku. Je považovaný aj za jedného z tvorcov japonského zázraku. Čítala som väčšinu jeho diel. Čítala som všetky články, reportáže, rozhovory, ktoré boli s ním urobené v jeho posledných rokoch života a môžem povedať, že sa mýlite. Politika SMER-u - sociálnej demokracie je plne v súlade s jeho životnou filozofiou. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Bauer, v závere svojho vystúpenia ste spomínali aj ekonomické aspekty Zákonníka práce. Jeho negatívny možný dopad na hospodársky rast v krajine, ale zaiste, že je zaujímavou otázkou, čo nás bude zhruba stáť Zákonník práce a či vôbec na to máme ekonomicky, aby sme mohli realizovať v praxi Zákonník práce.

Chcem uviesť, že odhadované náklady na realizáciu novelizácie Zákonníka práce vychádzajú okolo 1 až 1,5 miliardy korún podľa mojich informácií, zhruba čo sa týka činnosti odborov okolo 300 miliónov.

Na druhej strane je potrebné uviesť, že úroveň hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa Slovenskej republiky dosahuje zhruba okolo tých 40 až 60 %. To je veľmi široké rozpätie, avšak čo chcem hlavne uviesť, mzdy sú však mnohonásobne nižšie. Sú tretie najnižšie v Európskej únii a dokonca mzdy o 20 % sú nižšie ako v krajinách, ktoré sú nám najbližšie, teda vo Vyšehradskej štvorke.

Do okruhu verejných financií, teda do štátneho rozpočtu toto, čo môže ovplyvniť štát, prispieva aj formou daní a formou odvodov, a tu sme zase opačne na špici, teda zaokrúhlene to vychádza okolo tých 40 %.

Čo sa týka podnikov nefinančného sektora, tak tie mali za minulý rok zisky okolo 280 miliárd, takže Slovensko už len z tohto čísla na zvýšenie platov a na dopady ekonomické, ktoré Zákonník práce môže mať, má, a preto nemožno povedať, že Zákonník práce, jeho novelizácia zaťaží, sťaží ekonomický rast a prípadne, že nie sú finančné ekonomické zdroje na jeho realizáciu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. Pánovi poslancovi Faičovi, ktorý sa pýtal, prečo použijem len argumentáciu zamestnávateľov. Toľko, lebo vidím, že vy používate len argumentáciu pre zamestnancov a mne sa to zdá, že to nie je vyvážené. A pokiaľ Zákonník práce nebude vyvážený aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov, tak nevznikne dobrá norma práce, pretože, keď sa pozeráte, len to, čo je dobré pre zamestnancov a proste nevidíte zamestnávateľov, no tak postupne tých pracovných miest môže ubúdať a práve tu by mal zákonník zabezpečovať flexibilitu práce.

K pani kolegyni Nachtmannovej, ktorá mi povedala, že sa mýlim, chcem povedať, no, ja som citoval Petra Druckera, ako sa môžem mýliť, keď ho citujem a ukážem vám, odkiaľ som ho citoval, čiže neviem, ako ste k tomu došli a on ako teoretik v oblasti manažmentu tiež sa vyjadril veľmi v prospech zamestnávateľov a na ich obhajobu a tiež z toho istého dôvodu, že je potrebné vidieť aj zamestnancov, aj zamestnávateľov, pani ministerka.

K pánovi poslancovi Haleckému. Ja si myslím, že bude mať táto novela dopad na ekonomiku, hlavne pre malých, stredných podnikateľov, už nie taký veľký na zhoršenie ekonomiky. Už nie taký veľký ako ten pôvodný návrh, podstatne menší, ale dá sa to napočítať presne, koľko bude mať. Však myslím, že to aj niektoré zamestnávateľské zväzy spočítali, a to nie je dobré, proste prečo zhoršovať ako súčasne existujúci stav. Čiže každé zhoršenie proste, ako na čo robiť, na čo robiť zmenu, ktorá niečo zhoršuje, aj keď je to malé zhoršenie, tak je to zlé. Čiže radšej, keď nevieme zlepšiť, tak radšej nechajme súčasný stav. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz budeme pokračovať ďalej vystúpeniami v rozprave. Slovo má pán poslanec Pavol Goga. Pripraví sa pán poslanec Pavol Minárik.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, v dôvodovej správe sa okrem iného píše: "Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná atď."

Ja by som chcel toto doplniť o ďalšie atribúty. Slovenská republika dobrovoľne vstúpila do zväzku Európskej únie. K tomuto zväzku musela prispôsobiť aj svoje zákonodarstvo vrátane pracovného práva. Slovenské zákonodarstvo tak ako zákonodarstvo ostatných členských krajín Európskej únie sa musí vyvíjať na princípoch vyplývajúcich zo zmluvy o založení Európskej únie, pôvodne Rímskej zmluvy.

Slovenská republika je povinná plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii, a teda musí plniť aj ustanovenia tých článkov zmluvy, ktoré sa týkajú pracovného práva. V súlade s čl. 136 Zmluvy o Európskej únii členské štáty rešpektujúce základné sociálne práva, ako sú ustanovené v Európskej sociálnej charte a Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg a rozvoj ľudských zdrojov.

Na dosiahnutie uvedených cieľov Európska únia podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a porád s pracovníkmi, opätovného zapojenia osôb vylúčených z trhu práce, sociálneho dialógu, rovnosť medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania.

Pracovné právo vyplývajúce z tejto zmluvy o založení Európskej únie, zo smerníc Európskej únie, z Európskej sociálnej charty, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce rozvíjajúcich tieto články vždy malo, má a bude mať ochranné prvky. Tieto rešpektujú všetky členské krajiny.

Pracovné právo Európskej únie sa dotýka a ovplyvňuje takmer polovicu národných pracovnoprávnych úprav všetkých krajín Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Všetky sociálne normatívy, ktoré vyplývajú zo základnej zmluvy o založení Európskej únie vrátane jej zmien a doplnkov majú priamu právnu účinnosť. Preto priamo a bezprostredne zaväzujú nielen štátne orgány pri tvorbe národných právnych predpisov, ale aj všetky právnické osoby a fyzické osoby každého členského štátu, t. j. vrátane zamestnávateľov.

Návrh novely Zákonníka práce obsahuje celý komplex právnych nástrojov zvýšenia flexibility pracovného práva aj do budúcnosti. Pojem závislej práce vymedzený v návrhu novely Zákonníka práce je upravený v zákonoch takmer všetkých členských krajín Európskej únie. Vychádza z odporučenia Medzinárodnej organizácie práce a je v súlade s požiadavkou Európskej komisie v Zelenej knihe. Európska komisia zdôraznila, že problémom týkajúcim sa osôb, ktoré sú nútené vydávať sa za samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom obísť vnútroštátne závery teda alebo zákony by sa mali zaoberať v prvom rade členské štáty.

Ak hovoríme a spomíname aj Zelenú knihu, už tu bol citovaný a vybraný aj citát, myslím, že to bol pán poslanec Štefanec. Je tam aj viac citátov. Ja si dovolím prečítať jeden citát z tejto Zelenej knihy. "Existujú však dôkazy o škodlivých vplyvoch spojených so stúpajúcou rozmanitosťou pracovných režimov. Existuje riziko, že časť pracovnej sily zostane uväznená  v po sebe idúcich krátkodobých nízko kvalifikovaných zamestnaniach s neadekvátnou sociálnou ochranou, a tým sa dostane do zraniteľného postavenia. Takéto zamestnania však môžu najmä pre ľudí s určitými ťažkosťami slúžiť aj ako odrazový mostík, aby sa stali súčasťou pracovnej sily."

Na záver mi dovoľte jednu vetu, že implementácia zákonov Európskej únie a pravidiel zo Zákonníka práce je zjavná, a preto podporím tento Zákonník práce. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a dávam slovo pánovi poslancovi Haleckému Jozefovi.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som sa chcel dotknúť tej pasáže, kde pán poslanec spomenul otázku miezd. Chcem iba povedať, že vláda môže ovplyvňovať priamo mzdy iba vo verejnom a štátnom sektore, ako som povedal. Súkromný sektor možno ovplyvňovať iba nepriamo, teda cez niektoré legislatívne opatrenia, a to hlavne cez zákon o minimálnej mzde, zákon o kolektívnom vyjednávaní, ale aj, ako sme už spomínali, do určitej miery aj podľa ustanovení Zákonníka práce.

Chcem podotknúť, že kolektívna zmluva platí nielen pre odborárov, ale takisto aj pre zamestnávateľov. Mzdu zamestnávateľ zvyšuje od seba málokedy, väčšinou to býva na nátlak, na upozornenie, ale hlavne, o čom hovoríme, to je vyjednávanie odborov alebo v krajnom prípade ako hovoríme o štrajku. Vždy mzdy sa väčšinou vybojúvavajú, dokonca aj super bohaté zahraničné firmy mzdy zvyšujú iba mierne ako domáce firmy, to znamená zhruba o tých 10 až 30 % v regióne, a to aj preto, aby nachytali tých lepších, kvalitnejších pracovníkov.

Takže aj z tohto dôvodu je potrebné, aby sme sa pozerali na Zákonník práce ako na obojstranný, obojsmerný proces, teda jeho vplyv na hospodárenie, na ekonomiku, ale opačne, aký vplyv zákonník má na to, aby dosiahol mzdy, ktoré sú adekvátne množstvu a kvalite práce, ktorú vykonávajú zamestnanci. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, pani ministerka, vláda SMER-u nám predložila výsledok svojho faustovského komplotu s odbormi. Teraz nechcem hovoriť o tom, že kto je Faust a kto je Mefisto.

No, na jednej strane sú odborárski bossovia, ktorí už dlho pred voľbami kričali, vláda odstúpiť a voľte SMER, čím z odborov urobili politickú organizáciu, ktorá robí politiku. To prvé bez zmocnenia členov, to druhé bez mandátu voličov. Asi aj preto sú odbory s neustále klesajúcou členskou základňou.

Na druhej strane máme SMER, ktorý cez Zákonník práce chce zabetónovať odborárskym bossom neprimerané postavenie a dobre platené miesta pre zopár vyvolených. Títo však pre prosperitu podniku nebudú musieť urobiť skoro nič, lepšie povedané vôbec nič. Na každý faustovský komplot však niekto dopláca. Raz je to chudera Margarétka, teraz to budú zrejme robotníci, drobní živnostníci a nezamestnaní.

Odbory presadzujú záujmy svojich členov, nie nečlenov, teda nepresadzujú ani záujmy nezamestnaných. Namiesto posilňovania pôsobnosti inšpektorátov práce posilňujú svoju pôsobnosť.

Pod rúškom ochrany pracujúcich zvyšujú náklady zamestnávateľom a znižujú úroveň prostriedkov na mzdy pre tých, ktorí skutočne poctivo pracujú a ktorých vraj zastupujú, aby oni odborárski bossovia, ktorí naozaj chcú moc za peniaze zamestnávateľa, údajne chránili práva zamestnancov. Nevadí, že mnohí zamestnanci o to nestoja, čo vyjadrujú aj svojou neúčasťou v odboroch, ako som už na začiatku povedal, členská základňa odborom neustále, neustále klesá.

Odbory a vláda SMER-u oberajú tých, ktorí si chcú privyrobiť k platu o nadčasy nad limit. Výrazne komplikujú situáciu najmä v zdravotníctve, znižujú atraktivitu Slovenskej republiky pre investorov, namiesto riešenia problémov zamestnancov robia politiku a nezastávajú záujmy tých, ktorých by mali, ale predovšetkým svoje.

Kladiem si otázku. Hospodárstvo dneska rekordne rastie, nezamestnanosť je najnižšia za celé obdobie, reálne mzdy stúpajú, koruna je rekordne silná, investori k nám prichádzajú. Určite aj v dôsledku toho, aký máme Zákonník práce.

Prečo teda máme zhoršiť tieto podmienky? Prečo? Robert Fico by lepšie urobil pre túto krajinu, keby nerobil nič. Ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. On totižto nemôže zaprieť svoju minulosť a zo Zákonníka práce robí namiesto toho, aby sa hľadali cesty spolupráce triedny boj.

Zo strán vládnej koalície ma potešil antikomunista Ján Slota, keď to, čo vy predkladáte, pomenoval celkom presne, že odborári by si mali uvedomiť, že komunizmus skončil v roku 1989. Som zvedavý, že či SNS jeho slová aj naplní skutkami.

Prílišná regulácia trhu je určite brzdou ekonomického rastu, a to vieme dobre všetci. Ekonomický expert Pavel Kohout vo svojej knihe Vitamíny pro rast ekonomiky, duben, teda apríl 2006 hovorí o najpreregulovanejších Zákonníkoch práce. Tie sa vyskytujú aj v takých krajinách, ako je Brazília, Laos, Egypt, aby som nebol teda krutý, že sme my stále mimo Európy, ale aj v Grécku, v Ekvádore a v Maroku.

Myslím, že naši pracujúci by nechceli pracovať v týchto krajinách a že tam nie je práve ten sociálne najspravodlivejší štát. Myslím, že by radšej pracovali vo Švajčiarsku, kde je vysoká miera ekonomickej aktivity obyvateľstva 79 %, kde sú skoro najvyššie mzdy, a keď dosiahli úroveň nezamestnanosti 4 %, považovali to za ťažko krízový stav, a to má Švajčiarsko veľmi liberálny pracovný trh a veľmi liberálnu reguláciu. Miera odborovej organizácie je tam veľmi nízka a odborových bossov prakticky ani nepoznajú. Myslím, že tam by ste mali veľké problémy, nemali by ste veľmi s kým vyjednávať.

Najlepší sociálny štát je taký, ktorého občania sú dostatočne bohatí na to, aby nepotrebovali podporu a ochranu štátu, nech je preto vaším vzorom skôr to Švajčiarsko ako štáty Latinskej Ameriky.

Zamestnávatelia budú po schválení Zákonníka práce v súčasnom znení potrebovať určite viac prostriedkov, môžeme sa dohadovať o to koľko, aj keby, že je to len o trochu viac, určite to neprospeje mzdám zamestnancov, ale budú potrebovať hlavne viac peňazí na to, aby mali dobrých právnikov, aby sa s týmto Zákonníkom práce vysporiadali. Zamestnanci prídu skôr o slobodu rozhodovať sa a rovnováha vo vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa sa dá podľa mňa dosiahnuť iba tak, že si zamestnanec bude môcť vyberať, to znamená, že budeme podporovať, aby bolo viac práce.

Nezamestnaní budú mať tak viacej možností zamestnať sa a menej problémov. Isteže vám, pani ministerka, budú dnes povďačné mnohé skupiny. Ja by som však o takú vďačnosť nestál, a preto takýto Zákonník práce, resp. jeho novelu nemôžem podporiť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Madej, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Halecký, pán poslanec Martinák, pán poslanec Goga. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán spravodajca.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi zaujímavé a pozoruhodné, pán poslanec, je, že viac útočíte na niekoho, kto tu nesedí, viac útočíte na odbory, dokonca menej na koalíciu. Hovorím to práve preto, pretože za tento zákon je zodpovedá vláda Slovenskej republiky a predložila ho naozaj s tým najlepším úmyslom ochrany práv zamestnancov. To je jej hlavný cieľ.

Máme určite iné názory, ako práva zamestnancov chrániť, ale trvám na tom, že pracovné právo a Zákonník práce má byť ten najdominantnejší a najsilnejší prostriedok ochrany práv zamestnancov.

Máme určite iné názory na to, ako by Zákonník práce mal vyzerať. Počas vášho volebného obdobia Zákonník práce bol novelizovaný tak, že sa naozaj uvoľnili pomery, liberalizoval a v mnohých prípadoch zamestnanci ťahajú za kratší koniec. Je veľmi ľahké ich prepustiť, dokonca je veľmi ľahké uzatvárať pracovné pomery, resp. iné obdobné inštitúty, ktoré nedávajú ľuďom žiadnu istotu.

A tu si myslím, pán poslanec, že je rozdiel medzi nami, pretože, ak vidíme problémy a chyby v pracovnom práve, máme ten názor, že tieto nedostatky v právnej praxi, v aplikačnej praxi treba upraviť lepšou právnou úpravou, to znamená, Zákonník práce treba vylepšovať. Toto v žiadnom prípade nemôže znamenať žiadne negatívne dopady, o ktorých ste vy alebo kolegovia hovorili. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Pán poslanec Minárik, nič v zlom, ale ja už som strašne rád, že sa blížia tie voľby v tom KDH, lebo vy ste zo dňa na deň v tomto parlamente naozaj radikálnejší a ja dúfam, že už tie voľby naozaj budú čím skôr, lebo keby to ešte chvíľu trvalo, tak som presvedčený, že dáte nejaký návrh zákona na upaľovanie bosoriek a určite by ste ho novelizovali tým, že by tam patrili aj poslanci koalície, konkrétne poslanci SMER-u. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Minárik spomenul vo svojom vystúpení, že je čo ešte doplňovať v Zákonníku práce, že nie je dobrý a bolo by dobré ho stiahnuť.

Priznávam, že skutočne v Zákonníku práce ešte sú mnohé veci, ktoré je potrebné doplniť, ale to je snáď otázka budúcnosti a vývoja spoločenského, ale aj pracovného procesu. Spomínam si na oblasť, ktorá je tam síce zastúpená, ale, by som povedal, mohla by byť zastúpená vo väčšom rozsahu, ale to vyplynie z nasledujúceho obdobia. Myslím na rodinu, matku, rodičov, aj keď viem, že telepráca, domácka práca a niektoré ďalšie aspekty pomáhajú matkám, ženám sa zapojiť do pracovného procesu, viem, že možno to bude málo a dokonca podľa štatistických výskumov sa prichádza k tomu, že matky by potrebovali viac náhradného voľna za prácu nadčas, hlavne u tých matiek, ktoré sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Teda voľno by malo byť za prácu nadčas nie do 3 mesiacov, ale do roka, prípadne v čase školského voľna a prázdnin. Toto je požiadavka matiek.

Dokonca je ďalšia požiadavka, aby boli delené pracovné miesta. To znamená, že tú istú prácu aby vykonávali dve alebo tri ženy, ktoré by vedeli kooperovať, a tým pádom by vedeli zabezpečiť starostlivosť o rodinu, ale takisto aj o prácu.

Čo sa týka materskej alebo rodičovskej dovolenky, aj keď názov nie je veľmi šťastný, pretože to nie dovolenka, ale tvorivá práca, skôr by bolo potrebné hovoriť o voľne. Je požiadavka, aby sa materská dovolenka a rodičovská dovolenka nie čerpala iba do 3 rokov, ale do 5 až 6 rokov prerušovane podľa potreby. Takže vidíte, že rezervy sú.

M. Číž, podpredseda NR SR: Uplynul čas. Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Minárik, stále ste hovorili, alebo veľmi často ste opakovali slovo odbory. Neviem, či si vôbec uvedomujete, aké majú odbory postavenie vo vyspelých krajinách sveta, napríklad vo Francúzsku, kde majú ešte oveľa väčšie možnosti pôsobiť vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca.

Ďalej ste hovorili, že nový Zákonník práce, jeho novelizácia príliš ovplyvňuje a chce regulovať trh práce. Váš trh, ktorý bol v minulosti, možno nazvať trhom, ktorý donútil mnohých ľudí odísť za zamestnaním do zahraničia. Týka sa to hlavne východného Slovenska. Neviem, či si vôbec uvedomujete, že vy ste vyhnali mladých ľudí za prácou, vyhnali ste takisto ľudí v kritickom veku okolo štyridsiatky a päťdesiatky, ktorí museli opustiť svoje rodiny a ísť za prácou do zahraničia.

Neviem, či si uvedomujete, aký to malo vplyv na sociálne postavenie týchto rodín, na výchovu detí, na rast kriminality a všetkých neduhov, ktoré sa medzitým vyskytli. Určite vám títo ľudia za vašu politiku, ktorú ste viedli v minulom období, nebudú a ani nie sú vďační. Ďakujem za slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Goga.

P. Goga, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len jednu vec chcel povedať na margo pána poslanca. Ja nie som typ človeka, ktorý by sa dostával do slovných roztržiek a vôbec ma to neteší, keď sa tu používajú invektívy, to mi verte, vedia to aj vaši kolegovia, ale predsa len mi nedá nereagovať na váš príspevok najmä v súvislosti s pánom predsedom vlády.

Ja si myslím, že netreba znevažovať prácu nikoho, ako ste ju znevážili vy. Neviem, kde beriete takú istotu aj vy, že všetko, čo ste urobili za niečo stálo. Viete, keď som sa bavil s niektorými ľuďmi vonku, s obyčajnými robotníkmi a povedali mi, že ja mám jednu istotu v práci, a to je istota, že ma prepustia a často aj bez odstupného. A práve Zákonník práce je ten, ktorý má tomuto zabrániť. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Pán poslanec Goga, keď som spomenul pána premiéra tak len preto, lebo jeho podiel na tomto návrhu je neoddiskutovateľný, a preto som sa viacej obracal možno naňho, a nie na pani ministerku.

Pán poslanec Jarjabek, ak si myslíte, že som to robil preto, lebo sa blížia voľby v KDH, potom si myslíte, že táto moja rétorika k tomuto návrhu je asi volebne atraktívna, ale potom by ju určite nepriniesol do tohto parlamentu SMER, pretože to je spôsob robenia politiky váš, a nie náš, robiť len kvôli atraktivite niektoré veci.

A posledné sa pristavím pri pánovi kolegovi Madejovi, podľa ktorého som útočil na odbory. Nuž, neútočil som, ja som len pomenoval tých, ktorí sú primárne za to, čo tu máme, zodpovední, pretože to priniesli viac oni ako vláda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Koniec? Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová. Vidím, nenachádza sa v sále, stráca poradie.

Pani poslankyňa Laššáková? Nie je v sále, stráca poradie.

Pán poslanec Mikloš? Nie je v sále, stráca poradie.

Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Teraz by som sa opýtal, či chce..., pán poslanec Kvorka, na sekundu, poprosím.

Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som zareagovala na dnešný kolotoč v mnohých prípadoch neustále sa opakujúcich invektív, pripomienok, podnetov. Za každú pripomienku, za každý podnet, ktorý má čo len trošku zmyslu vopred veľmi, veľmi pekne ďakujem a môžem prisľúbiť, že s každým zmysluplným podnetom a pripomienkou sa budeme zaoberať, a to veľmi seriózne.

Nedá mi však, aby som nepovedala základné veci, a to. Pripravovaná novela Zákonníka práce bola pripravovaná spolu so sociálnymi partnermi. Napokon už pri príprave programového vyhlásenia vlády, ktoré veľmi podrobne obsahuje to, čo sa bude v Zákonníku práce novelizovať, sme spolupracovali tak so zástupcami zamestnávateľov, ako aj so zástupcami zamestnancov. Akceptovali sme tie pripomienky, ku ktorým sme sa vlastne v programovom vyhlásení vlády zaviazali.

Dá sa povedať, že pokiaľ sme začali s prípravou Zákonníka práce, využili sme aj prieskum, ktorý robila v rámci výskumu Trnavská univerzita, a to Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v rámci teda výskumnej úlohy VEGA. Flexibilita pracovného práva, požiadavka Európskej únie a v rámci nej teda aj dotazníkový prieskum, ktorý bol vykonaný, medzi viac ako 40 otázkami obsahoval aj také, ktoré skutočne veľmi úzko súvisia so Zákonníkom práce a pripravovanou novelou Zákonníka práce.

Dovolím si pripomenúť, že dotazník bol anonymný. Vyplňovala sa v ňom len približná lokalita firmy. Dotazník bol jednotný pre obidve skupiny, tak pre zamestnávateľa, ako aj zástupcov zamestnancov a treba povedať, že pokiaľ ide o jednotlivé firmy, tieto boli rozdelené do štyroch skupín podľa veľkosti a koľko zamestnancov príslušný zamestnávateľ zamestnával, teda do 4 zamestnancov, od 5 do 49, od 50 do 500 a viac ako 500.

Pokiaľ išli, by som si dovolila zacitovať len niektoré otázky a odpovede na ne a môžem povedať veľmi jednoznačne, či je považovaná právna úprava v Zákonníku práce z hľadiska flexibility pracovnoprávnych vzťahov za dostatočnú.

V menších firmách do 49 zamestnancov prevažujú záporné odpovede u zamestnávateľov i zástupcov zamestnancov. Vo firmách od 50 zamestnancov sa zamestnávatelia prezentujú v rovnakej miere odpoveďami áno i nie. Zástupcovia zamestnancov však považujú právnu úpravu z hľadiska flexibility za dostatočnú.

Považujete za správne, keď sa výkon závislej práce neuskutočňuje prostredníctvom pracovnoprávnych vzťahov, ale nahradzuje sa obchodnoprávnym vzťahom? Jednoznačne prevažujú dve tretiny odpovedí tak zo strany zamestnávateľov, ako aj zástupcov zamestnancov ako záporné.

Je podľa vás potrebná v Zákonníku práce jednoznačná definícia pojmu závislá práca? Za jednoznačnú definíciu pojmu závislá práca v Zákonníku práce sa vyjadrilo 80 % zástupcov zamestnávateľov i zástupcov zamestnancov. Takto by sme mohli pokračovať aj ďalej.

Dovolím si pripomenúť ešte jeden výskum, ktorý sa uskutočnil následne po ukončení vonkajšieho pripomienkového konanie k predloženej novele Zákonníka práce a ktorý uskutočnil Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied. Len by som pripomenula, že zase skôr zameraný na pripravovanú novelu Zákonníka práce a podľa tohto prieskumu jednoznačne vyšlo, keď respondenti povedali, že na otázku, ako podľa vašej mienky chráni súčasne platný Zákonník práce práva zamestnancov, 49,4 % odpovedalo, že nedostatočne. Viacerí zamestnávatelia, otázka, zneužívajú existujúci Zákonník práce, súhlasilo s tým 73,9 % respondentov.

Zamestnanca sa v spore so zamestnávateľom veľmi často nemá kto zastať. Súhlasilo 80,5 % respondentov. Väčšina zamestnávateľov poskytuje zamestnancom všetko, na čo majú nárok, nesúhlasilo viac ako 63,6 % zamestnávateľov. Čiže jednoznačne je možné konštatovať, že Zákonník práce a novela Zákonníka práce, tak ako bola pripravená, je potvrdený aj týmito prieskumami.

Opätovne považujem zdôrazniť, že na rokovanie vrcholných predstaviteľov tripartity na úrovni premiéra, prezidentov Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a RÚZ-ky boli zásadné rozpory odstránené, čoho dôkazom boli aj spoločné vyjadrenia vrcholných predstaviteľov tripartity na spoločnej tlačovej konferencii. Takzvané škandalizovanie zo strany niektorých predstaviteľov neoliberálneho prúdu v rámci zamestnávateľských štruktúr bolo účelové. A predpokladám, že nie je vylúčené, že aj na politickú objednávku.

V tejto súvislosti si treba položiť aj otázku. Komu a čomu mali slúžiť sústavné bojkotovania, marenia rokovaní zo strany niektorých predstaviteľov zamestnávateľov v rámci tripartitných rokovaní.

Vrátim sa k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo. Opätovne zdôraznil, že nahrávky Rady hospodárskeho sociálneho partnerstva neboli poskytnuté. Znovu poviem. Tento zvukový záznam bol jednoznačne nahraný bez vedomia dvoch tretín členov Rady hospodárskeho, sociálneho partnerstva, ktorí trvali na jeho likvidácii.

Pokiaľ ide o nekorektné a škandalózne rokovanie, ako to nazval pán poslanec Frešo, musím povedať, že tieto boli nekorektné a škandalózne zo strany tých, ktorých vlastne obhajuje, a to zo strany poviem vybraných zamestnávateľov, ktorí prekračovali medze etiky, morálky. Vôbec nebudem hovoriť o odbornej úrovni. Snažili sa mariť rokovania, snažili sa mariť trojstranné konzultácie. Odborní poradcovia rušili rokovania, snažili sa vyjadrovať do médií namiesto členov Rady hospodárskeho sociálneho partnerstva.

Keď by som sa vrátila ku novele pána exministra Kaníka. Táto novela skutočne bola pripravená narýchlo a pod rúškom tajomstva. Pán exminister účelovo predložil novelu zákona tesne pred vianočnými prázdninami, keď sa vedelo, že väčšina zamestnancov bola na dovolenkách. Nedal žiadnu príležitosť zástupcom zamestnancov seriózne rokovať o zmenách. Naproti tomu je známe, že Kaníkovu novelu diktovali zamestnávatelia. Nie je pravda, že došlo k zhode na úrovni tripartity, pretože aj vtedy zostali zásadné rozpory, a to napríklad v otázkach participačných mechanizmov. Na to zrejme kolegovia z opozície zabudli. Pripomínam, že na predloženej novele Zákonníka práce pracovala pracovná skupina, ktorá bola zložená tak zo zástupcov zamestnávateľov, ako aj zo zástupcov zamestnancov, zo zástupcov odborníkov z akademickej obce a, samozrejme, z ministerstva práce.

Pokiaľ boli moje niektoré vety vytrhnuté z kontextu, napríklad moje vyjadrenie z 11. marca, môžem jednoznačne povedať, že áno, s niektorými vecami sme od začiatku vedeli, že nebudeme súhlasiť a tieto ustanovenia boli zapísané v alternatívach Zákonníka práce. Pripomínam, že tak ako novela Zákonníka práce išla do vlády, bola vlastne predložená aj v konečnom štádiu do Národnej rady Slovenskej republiky.

Rečníci z opozície neustále zdôrazňovali potrebu flexibility pracovnej sily a skutočnosť, že dôležité je, aby človek bol zamestnaný, avšak za akýchkoľvek pracovných podmienok. Krivo a nespravodlivo nás obviňujú z komunistického chápania úlohy pracovného práva. Ako sociálnodemokratická vláda sa pri formulovaní pracovného zákona, ale aj všeobecných rámcov sociálnej politiky hlásime, samozrejme, aj k náuke katolíckej cirkvi, ako ju sformuloval Ján Pavol II. vo svojich encyklikách, a to aj v Encyklike o ľudskej práci.

Podľa tejto náuky vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak neprináša hodnoty, ale slúži na prekážanie iným s cieľom dosiahnuť zisk, taký zisk, ktorý nevyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločenského bohatstva, ale z ich útlaku, z neprípustného vykorisťovania, špekulácie a marenia solidarity, tak takéto vlastníctvo kapitálu a výrobných prostriedkov je nemorálne a z hľadiska prirodzených ľudských práv neprípustné. V spoločnosti, v ktorej sa popiera základné ľudské právo, a to právo vlastnou prácou zabezpečovať prostriedky na obživu a slušnú životnú úroveň seba a svojej rodiny, v ktorej opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky neumožňujú zamestnancom dosiahnuť uspokojivú úroveň zamestnanca a zamestnania, nemôže získať ani svoje morálne oprávnenie, ani ďalší spravodlivý sociálny pokoj.

V zmysle tejto náuky má vlastníctvo svoje morálne oprávnenie vtedy, keď zodpovedným spôsobom a v primeranom čase vytvára pracovné príležitosti a ľudský rozvoj pre všetkých. Nuž teda aj toto sú aspekty, ktoré sme pri príprave novely Zákonníka práce vzali do úvahy.

Veľmi dobre vystúpila k dánskemu modelu pani doktorka Nachtmannová, pani poslankyňa Nachtmannová, ale viacerí poslanci poukazovali na tzv. dánsky model, podľa ktorého sú ľudia viac spokojní, ak sú krytí sociálnymi dávkami v prípade nezamestnanosti.

Uznávam, že ide o ukážkový model, ale zabudli sme povedať, že v Dánsku je ukážkový na rozdiel od Slovenska aj model fungovania sociálneho dialógu, že je tam vysoké percento pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami, že tam ani do zákona netreba písať také veci, ako je ochrana odborových funkcionárov, ich uvoľňovanie na odborovú činnosť, že tam nie sú spochybňovaní odborári ako legitímni zástupcovia zamestnancov.

Obišli ste fakt, vážené dámy a páni, že v Dánsku sú dávky v nezamestnanosti mimoriadne vysoké, že tam výborne funguje trh práce. Nie preto je liberálny Zákonník práce, ale preto, že sú tam reálne možnosti na mobilitu pracovnej sily. Napríklad aj v súvislosti so sťahovaním za prácou je tam trh s bytmi a dostupnosť bytov v lokalitách s vysokou koncentráciou pracovných príležitostí. A doba, po ktorú je človek mimo práce nezamestnaný, je napríklad v Dánsku dva až štyri týždne.

Pokiaľ ide o Zákonník práce a jeho dopady na nezamestnanosť, uvediem, že určite nebude mať negatívne dopady na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ako sa to snaží vykresliť opozícia. A musím povedať to, čo tu nikdy nezaznelo, že tak, ako ma citovali v niektorých veciach, nikto neodcitoval to, že som sa vyjadrovala k zástupcom zamestnávateľov a že som hovorila o tom, že si vážim každého jedného zamestnávateľa, a to aj takého, ktorý vytvorí čo len jedno pracovné miesto a zamestná sám seba. A urobíme všetko preto, aby sme aj takéto miesto podporili, pretože len plná zamestnanosť vie vyriešiť a najlepšie riešiť otázku sociálneho poistenia ako takého a otázku slušného dôstojného života našich občanov.

Treba však povedať, že samotný Zákonník práce nie je hlavným nástrojom riešenia problému nezamestnanosti.

Okrem iného z hľadiska svojej kompetencie ministerstvo práce pripravuje aj ďalšie opatrenia na podporu zamestnanosti. V oblasti politiky zamestnanosti je jednou z prioritných úloh ministerstva práce prijatie a realizácia opatrení na zvýšenie úrovne miery zamestnanosti smerujúcej k dosiahnutiu lisabonských cieľov. Pripomeniem, že ide o celkovú mieru zamestnanosti do roku 2010 dosiahnuť vo výške 70 %, mieru zamestnanosti žien 60 % a mieru zamestnanosti starších 50 %.

V kontexte Lisabonskej stratégie bol vypracovaný nový operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Operačný program sa bude zameriavať na zvyšovanie udržateľnosti existujúcich pracovných miest a riešenie nezamestnanosti prostredníctvom tvorby pracovných miest a umiestnenia nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného miesta na voľné pracovné miesta. Riešenie nezamestnanosti prostredníctvom tvorby pracovných miest bude zamerané na uchádzačov o zamestnanie. Prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce sa budú poskytovať uchádzačom o zamestnanie školenia, poradenstvo, udržiavanie, prehlbovanie, obnovovanie kvalifikácie v súlade s požiadavkami trhu práce.

Osobitné opatrenia budú zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí, ktorí nemajú ukončenú základnú školu. Formou vzdelávania, ďalšieho vzdelávania ministerstvo vypracuje a bude uplatňovať systém podpory udržateľnosti pracovných miest pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, najmä v nadväznosti na prijatie nových nariadení o štátnej pomoci a pomoci deminimis.

Zvýšenie zamestnanosti starších ľudí, princípy aktívneho starnutia ministerstvo implementuje v rámci osobitných politík, medzi ktoré patria aktívna politika trhu práce a dôchodková politika.

Ďalej ministerstvo pri tvorbe novej legislatívy a nových pravidiel na poskytovanie štátnej pomoci bude presadzovať udržanie, resp. posilnenie regionálneho rozmeru a prostredníctvom stanovených pravidiel a foriem poskytovania štátnej pomoci bude motivovať investorov orientovať sa na tie najzaostalejšie regióny, t. j. regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti.

Taktiež chceme presadzovať, aby sa pri posudzovaní štátnej pomoci veľkým investorom prihliadalo na kvalitu novovytvorených pracovných miest, teda na pridanú hodnotu, možnosť vzdelávania, rastu kvalifikácie a, samozrejme, aj na primeranú mzdovú úroveň.

V kontexte na závislú prácu. Už tu bola viackrát spomenutá Zelená kniha. V rámci prípravy tohto dokumentu bolo na pôde Európskej únie zdôraznené, že v dôsledku objavenia sa rozmanitých foriem neštandardnej práce sa stali hranice medzi pracovným a obchodným právom nejasnejšie.

Tradičné binárne rozlišovanie medzi zamestnancami a nezávislými, samostatne zárobkovo činnými osobami už v dostatočnej miere nezobrazuje hospodársku realitu práce. Spory týkajúce sa právnej podstaty pracovného vzťahu vznikajú v prípadoch zastretého pracovného vzťahu. Komisia zdôraznila, že problémom týkajúcim sa osôb, ktoré sa nepravdivo vydávajú za samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom obísť vnútroštátne právne predpisy by sa mali zaoberať v prvom rade členské štáty.

Pokiaľ ide o európsky sociálny model, môžem pripomenúť, že už tento rok vo februári pod nemeckým predsedníctvom sa uskutočnila európska konferencia o európskom sociálnom modeli Spoločné zdroje pre sociálnu Európu. Odkaz konferencie uvádza európsky sociálny model, ktorý je vymedzený sociálnym štátom, sociálnym trhom a sociálnym partnerstvom. Členské krajiny majú rozvíjať tento európsky sociálny model ustanovením minimálnych štandardov a postupným zavádzaním spoločných cieľov prostredníctvom spolupráce v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie, dôchodkov, ochrany zdravia a dlhodobej starostlivosti.

Spoluprácou v oblasti ekonomických, zamestnaneckých a sociálnych politík na európskej, ako aj na národnej úrovni sa sleduje zabezpečenie dobrej práce, uplatňovanie jej stratégie spoločných princípov, flexicurity a boj proti chudobe a sociálnej vylúčenosti.

Dovoľte mi však ešte, aby som zacitovala z prejavu nemeckého ministra práce pána Munteferinga na uvedenej konferencii.

"V návrhu ústavnej zmluvy sa členské štáty dohodli na spoločných hodnotách a cieľoch. Napríklad na povinnosti Európskej únie podporovať sociálnu spravodlivosť a sociálnu ochranu. Na snahe o udržateľný rozvoj Európskej únie a na vysoko konkurencieschopnej sociálnej trhovej ekonomike. Jedným slovom povedané, sú štáty v Európe, ktoré sú založené na sociálnych princípoch, tzv. sociálne štáty a snažíme sa teda o sociálny trh a sociálne partnerstvo. To sú teda základné piliere, ktoré dávajú Európe sociálny rozmer. Prakticky to znamená, po prvé, štát založený na sociálnych princípoch je sociálny štát, štát založený na sociálnych princípoch je prejavom spoločnosti, v ktorej je sloboda, spravodlivosť a solidarita. A tieto sú kľúčovými hodnotami.

V Európe už nie je potrebné diskutovať o tom, že v politike sa očakáva zodpovednosť za spoločné dobro a zabezpečenie spravodlivosti aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach dochádza ku globalizácii. Politika hrá stále najdôležitejšiu úlohu pri formovaní spoločnosti. Je to výlučne privilégium štátu. Štát má úlohu vytvárať rámcové podmienky pre vnútrospoločenskú solidaritu. Sociálny štát sa rovná organizovanej solidarite. Verím v slobodu jednotlivca a v rovnosť. Sociálny štát prijíma opatrenia na ochranu občanov pred vznikom nepredvídaných životných udalostí a zároveň garantuje, že podpora v stave núdze nie je minulosťou, ale vynútiteľným právom. Tieto princípy platia v celej Európe. Z toho dôvodu sme sa už dohodli na sociálnych cieľoch v rámci našej metódy otvorenej koordinácie napríklad v oblasti zamestnanosti, sociálnej integrácie, zaopatrenia starších, ako aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Je potrebné zdôrazniť, že vnútorný trh môže a mal by byť modelovaný sociálnym spôsobom.

Z toho dôvodu nemecké predsedníctvo odporúča zahrnúť do roku 2008 smernice o sociálnej politike do novelizovaných smerníc týkajúcich sa zamestnanosti. Nemalo by ísť len o minimálne štandardy, ktoré sú základom, ale aj o vyššie štandardy, ktoré nemožno dosiahnuť bez predchádzajúceho úsilia.

Rozhodnutie, ako to dosiahnuť a ako aplikovať princíp subsidiarity ostáva na členských štátoch. Národné tradície budú naďalej dominovať nad sociálnou politikou a národné regulácie budú naďalej rozhodujúce. Úspešné príklady niektorých členských štátov dokazujú, že sa môžeme navzájom od seba veľa naučiť. Neobjavujme koleso znova a znova.

Na tejto konferencii Fínsko opäť ukázalo, ako možno zvýšiť mieru zamestnanosti starších zamestnancov a Švédsko zase demonštrovalo, ako možno lepšie zosúladiť rodinné a pracovné podmienky. Môžeme naďalej zlepšovať výmenu skúseností, a to preukázaním toho, že sa nevyhýbame tomu, aby sme stanovovali reálne národné ciele. Jednotlivé členské štáty by mali predkladať jasné a transparentné správy o pokroku v rôznych sociálnych oblastiach.

Druhým pilierom je sociálny trh. V Nemecku bol pripravený návrh sociálnej trhovej ekonomiky od obdobia druhej svetovej vojny a ukázalo sa, že je konkurencieschopný. Bol navrhnutý začiatkom 19. storočia a existuje veľa jemu podobných ekonomických systémov v iných európskych štátoch. Sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Je to atraktívny návrh a je premietnutý aj do Lisabonskej stratégie.

Lisabonská stratégia sa zameriava na dohodu o novom strategickom cieli EÚ, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Táto myšlienka je zahrnutá do návrhu Európskej ústavnej zmluvy. Text znie: "Európska únia má fungovať smerom k trvalému rozvoju Európy, základom čoho je vyvážený ekonomický rast, sociálna trhová ekonomika, vysoká konkurencieschopnosť. Cieľom je úplná zamestnanosť a sociálny rast. Trh produkujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého. A trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet."

Z uvedeného dôvodu je dôležité mať súrodé politiky a prepojiť jednotlivé oblasti ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych vecí. Z uvedených dôvodov sme pri vypracúvaní novely Zákonníka práce sa riadili európskym modelom, a nie modelom Guatemaly, Salvádora alebo Indie, ako mi to pri jednom stretnutí navrhovali podnikatelia. Preto opätovne obraciam vašu podporu k predloženej novele Zákonníka práce. (Potlesk.)