P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pani ministerke ako navrhovateľke. Teraz ešte požiadam pána spravodajcu o záverečné slovo. Ešte, prepáčte, pán spravodajca, ešte pani ministerka bude pokračovať. Ospravedlňujem sa.
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte chvíľočku, pani ministerka. Chcem vás požiadať, dámy a páni, o väčší pokoj v rokovacej sále. Využijem tento moment, aby som vás informoval, že vzhľadom na to, že prebieha naďalej ešte rokovanie o tomto bode programu, nebudeme dnes pokračovať po prerokovaní bodu hlasovaním, ale budeme pokračovať prerokovaním ďalšieho bodu programu a až do 19.00 hodiny, zajtra o 9.00 hodine ďalším rokovaním o bodoch programu a hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Ak dovolíte, nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým vystúpeniam, dotknem sa iba niektorých. Dotknem sa vystúpenia pána poslanca Brocku k otcovskej dovolenke. Len si dovolím pripomenúť, že zrejme si nevšimol pán poslanec ustanovenie § 166 Zákonníka práce, podľa ktorého rodičovská dovolenka patrí v rovnakom rozsahu ako žene matke, aj mužovi, teda aj otcovi.
Pokiaľ ide o pani poslankyňu Sárközy k neúmernému postaveniu odborov pri určovaní noriem spotreby práce. Zrejme pani poslankyňa nebrala do úvahy to ustanovenie aj súčasného Zákonníka práce, ktoré v tejto súvislosti uvádza určovanie normy spotreby práce vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ide teda o vplyv odborov pri určovaní pracovného zaťaženia, pracovného tempa k vhodnému režimu práce a odpočinku. To znamená, organizácie práce vo vzťahu k zabezpečovaniu ochrany života a zdravia zamestnancov. To ukladá aj Európska sociálna charta, štandardy Medzinárodnej organizácie práce a prax Európskej únie v spojitosti s novými rizikami pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Pokiaľ ide o vystúpenie pani Radičovej, musím konštatovať tiež, že išlo o veľmi korektné vystúpenie, avšak aj to musím konštatovať, že v niektorých prípadoch sa dotkla vecí, ktoré vlastne v Zákonníku práce už nie sú a ktoré boli formulované v podstate hneď z úvodu. Pripomínam, že Zákonník práce bol predkladaný do vonkajšieho pripomienkového konania s alternatívami a v rámci rokovaní nešlo o ústupy, ale išlo o vyjednávanie. A ak neustupovala, dá sa povedať, ani jedna, ani druhá strana, ale vyjednávala. To vyjednávanie skutočne bolo veľmi ťažké a v rámci tohto vyjednávania došlo aj k novej formulácii a spresnila by som ju, ktorá sa týkala teda formulácie čerpania voľna za účelom darcovstva krvi a vlastne pani poslankyňa zrejme pracovala so starou verziou.
Vážené dámy a páni, nedá mi, aby som záverom nepovedala posledných pár viet k toľko medializovanej, škandalizovanej a spolitizovanej afére mojej návštevy v Lisabone, na ktorú upozornil pán poslanec Frešo.
V každom prípade by som povedala jednu vec. Nie som celebrita, nebola som, ani nebudem celebrita. A preto akékoľvek moje spájanie s týmto je skutočne absolútne nezmyselné. Nevyužívam všetky výhody, ktoré mi umožňuje moje postavenie, ani ich nikdy všetky využívať nebudem. Je pravdou, že som dostala informáciu tesne, moja cesta do Portugalska bola dlhšie plánovaná, že som dostala informáciu z nášho veľvyslanectva, že nebudeme mať zabezpečenú prepravu a že je potrebné riešiť ju iným spôsobom.
V tejto súvislosti vzhľadom na skutočnosť, ktorá sa stala pri návšteve Spojených štátov amerických, som zabezpečovala cestu, tak ako sa dalo a vy všetci dobre viete, že v poslednom dni vlastne zlikvidovanie leteniek prakticky nie je možné a boli by sme išli tak, ako chodíme všade, moji generálni riaditelia spolu so mnou v aute na služobné cesty, ale bol už nedostatok času zabezpečovať to takto.
Možno do budúcnosti urobím jednu zásadnú vec, na čo skutočne nemám veľa času, aby som si vždy preverovala, aké e-maily prídu a aké telegramy prídu a možno sa vyvarovala niektorých vecí, ale na druhej strane nerada by som sa stretla s tým, s čím som sa už stretla, že po jednom podujatí v nočných hodinách bola pani poslankyňa poslaná zástupcom našej republiky, aby išla na hotel pešo. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pani ministerke za vyjadrenie sa k rozprave.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som len trošku v krátkosti zhodnotil parlamentnú rozpravu k novele, k vládnej novele Zákonníka práce.
Jedno, čo musím oceniť, je, že v rámci rozpravy vystúpilo 22 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo dáva naozaj do istej miery váhu, že Zákonník práce je skutočne uznávanou a dôležitou právnou normou aj v tejto Národnej rade a že si zaslúži patričnú diskusiu.
Napriek tomu musím povedať, že napriek záujmu poslancov Národnej rady v rámci diskusie o vystúpenia ma mrzí jedna vec, že či už je to frustráciou z volieb, ktoré boli 17. júna minulého roku, alebo možno akýmkoľvek iným faktorom, počasím nevynímajúc, kolegovia z vládnej opozície, žiaľ, veľmi, kolegovia z opozície, pravicovej opozície, žiaľ, často používajú invektívy. Myslím si, že invektívy používajú ľudia vtedy, keď im dochádzajú argumenty.
Dovolím si povedať niekoľko faktov. Vláda predložila novelu Zákonníka práce úplne v súlade s programovým vyhlásením vlády. O tom nepadla žiadna námietka. Zákonník práce a účelom Zákonníka práce, pracovného práva všetkej dostupnej literatúry, pracovného práva je, že hlavná funkcia Zákonníka práce a pracovného práva je ochranná funkcia.
Zákonník práce, dámy a páni, nie je pre podnikateľov. Keby sme nechceli regulovať právne vzťahy v rámci pracovného práva, keby neexistovalo odvetvie pracovného práva v rámci obchodu, biznisu by si podnikatelia právne vzťahy regulovali v rámci absolútne širokej zmluvnej voľnosti, či už podľa ustanovení Obchodného zákonníka, alebo podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý pôsobí subsidiárne.
Práve preto, že v niektorých fázach aj spoločenského vývoja, ale platí to asi natrvalo, je dôležité regulovať právne vzťahy a zagarantovať tej slabšej strane, a to sú práve tí zamestnanci, minimálny štandard, ktorý bude musieť strpieť každý zamestnávateľ, pokiaľ si zabezpečuje prácu niekoho iného. Závislú prácu. Zákonník práce teda svojimi kogentnými ustanoveniami obmedzuje zmluvnú voľnosť, ale za účelom najmä ochrany zamestnancov a zabezpečuje v maximálne možnej miere základný štandard práv, ktoré im, zamestnancom patrí. Toto je účelom pracovného práva a Zákonníka práce a určite sa zhodneme v jednom, že sa nezhodneme v tom, aké široké majú byť práva zamestnancov. My si myslíme, že tie práva zamestnancov majú byť širšie, väčšie. Vy na druhej strane opoziční poslanci si myslíte, že ten rozsah práv u zamestnancov by mal byť menší.
Dovolím si zareagovať na niekoľko faktov. Pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že netreba lepšiu definíciu alebo netreba podrobnejšiu definíciu závislej práce. Ja si, naopak, myslím, že je to potrebné. Nesúhlasím s tým vyjadrením, že v prípade závislej práce akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek budú zamestnávatelia obchádzať definíciu závislej práce a budú si zabezpečovať prácu, závislú prácu zamestnancov, prácu, podporu svojho podnikania formou iných právnych inštitútov. Nesúhlasím s tým preto, pretože sa nazdávam, že čím vágnejšie definície, tým sa dajú lepšie obchádzať. Čím je definícia presnejšia, čím lepšie vymedzuje právne vzťahy a podmienky, za akých ide o závislú prácu, tým zužuje tie mantinely na obchádzanie závislej práce.
Samozrejme, jeden dôležitý faktor tu je. Tým faktorom je vykonateľnosť týchto ustanovení a bude to veľká úloha pre Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, aby dôsledne vymáhali alebo kontrolovali dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov.
Stále trvám na tom, čo som ja povedal a čo povedali kolegovia. Medzi sociálnymi partnermi, a to medzi zamestnávateľmi a zamestnancami boli, sú a aj vždy budú rozdiely. Tie rozdiely vyplývajú z ich rozdielnych záujmov. Akokoľvek to nazveme, toto je fakt. A nech sa prijme akákoľvek legislatíva, nech sa prijme akákoľvek legislatíva, nikto zo sociálnych partnerov pravdepodobne nikdy nebude na sto percent spokojný. Ale práve preto, že žiadny zo sociálnych partnerov nie je na sto percent spokojný, vychádza mi z toho, že v tejto novele Zákonníka práce je tá pravda niekde v strede. Že ten Zákonník práce bude v prípade novelizácie naozaj, ale naozaj vyvážený.
Niekoľkokrát sa tu spomenulo rokovanie tripartity. Práve táto vláda obnovila tripartitné rokovanie zo zákona. Tento parlament, a naozaj sa mi zdá neúprimné, že sa teraz odvolávajú poslanci opozície na tripartitu, tí poslanci za tie politické strany, ktoré v minulom volebnom období tripartitu, jej zákonnú úpravu v minulom volebnom období zlikvidovali. To určite nie je poctivé.
Niekoľkokrát sa hovorilo najčastejšie o závislej práci. Myslím si, že rozdiel medzi živnostenským zákonom, medzi podnikaním a definíciou závislej práce v Zákonníku práce je zrejmý. Ja si dovolím upozorniť aj na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce na ochranu pracovníkov v pracovnom pomere. Keď hovoríme o západných krajinách, keď hovoríme o Európskej únii, tak si, dámy a páni, skúste vypočuť citáciu z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce.
"Na účely uľahčenia vymedzenia existencie pracovného pomeru mali by členovia v rámci vnútroštátnej politiky odkazovať na toto odporúčanie a zvážiť nasledujúcu možnosť.
Po a. Umožnenie širokej škály prostriedkov na vymedzenie existencie pracovného pomeru, inými slovami povedané zabezpečiť definíciu závislej práce a po b zabezpečenie právnej domnienky, že ide o pracovný pomer, ak je prítomný jeden alebo viac dôležitých ukazovateľov." To znamená, ak by aj fakticky konkrétna fyzická osoba vykonávala činnosti, ktoré spĺňajú podmienky závislej práce, niektorý z jej znakov v tejto definícii sa hovorí o všetkých pojmových znakoch, to znamená, je ešte viacej striktnejšia, nie je taká voľná, ako je v odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce. V tom prípade bez ohľadu na to, prostredníctvom akého inštitútu je vykonávaná táto činnosť by išlo o závislú prácu a táto fyzická osoba by sa mohla domáhať nárokov vyplývajúcich z nich.
Nikto nehovoril, dámy a páni, o reťazení pracovných pomerov. Naozaj je to fakt a skutočnosť, ktorá je veľmi často využívaná. Nehovoril, upravím, doplním sa, nehovoril v tom zmysle, čo má kto proti tejto právnej úprave, ktorá je navrhovaná. Veď samotné opakovanie pracovných pomerov znamená, že samozrejme aj zamestnávateľ, ale najmä zamestnanec je v stave právnej neistoty a naozaj musím zopakovať svoju maximálnu výhradu, prečo sa podľa súčasného Zákonníka práce môže dojednávať opakovane aj skúšobná doba.
Odstupné. Kumulácia odstupného a výpovednej doby. Je to pravdepodobne asi najvážnejší rozdiel, milé dámy a páni, medzi nami, pretože naozaj v tejto skutočnosti musím uviesť, že skutočne si myslíme, že zamestnanci by mali mať garantovanú tak výpovednú dobu, aby sa prispôsobili faktickému stavu, do ktorého sa dostanú výpoveďou danou od zamestnávateľa, ale súčasne, aby mali nárok aj na odstupné, samozrejme, podľa dĺžky uzavretého pracovného pomeru, podľa doby odpracovaných rokov.
Nie je tento inštitút, dámy a páni, nič nové. Tento inštitút bol vypustený práve novelou č. 210/2003, tou novelou, ktorú prijala bývalá vládna koalícia a je legitímny záujem, dámy a páni, pre politické strany, ktoré zostavili vládu po týchto voľbách, aby tento inštitút navrátili naspäť, lebo je to jeden z hlavných inštitútov, ktorý zabezpečuje ochranu a zvyšuje práva zamestnancov.
Som presvedčený, dámy a páni, že táto novela má vyvážený charakter. Táto novela posilňuje princípy právneho štátu tak, ako si to v programovom vyhlásení vlády predsavzala vláda Slovenskej republiky.
Som presvedčený, že tento Zákonník práce posilní právo zamestnancov a zabezpečí, resp. zotrvá na dostatočnej flexibilite pracovnej sily a naďalej podporí rast hospodárstva. Ten rast hospodárstva by mal byť, dámy a páni, určite benefitný aj pre občanov, nielen pre podnikateľské subjekty a zamestnávateľov. To je náš najväčší rozdiel v názoroch, ktorý máme a ja som presvedčený, že táto novela Zákonníka práce práva zamestnancov posilní s tým, že žiadne negatívne trendy, ako boli ohlasované, sa určite konať nebudú. Preto prosím aj ja o podporu vládnej novely Zákonníka práce. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým, ako budeme pokračovať v druhom a treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933 Slovenskou republikou vás chcem všetkých znovu informovať o ďalšom priebehu rokovania 10. schôdze. Budeme dnes do 19.00 hodiny prerokovávať schválené body programu, prerušíme rokovanie. Zajtra od 9.00 hodiny budeme pokračovať prerokovaním ďalších bodov programu a budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu vrátane návrhu na novelu Zákonníka práce zajtra o 11.00 hodine.
Takže teraz poprosím pani ministerku Vieru Tomanovú, aby sa ujala slova a odôvodnila návrh vlády. Je to tlač 239.
Pani ministerka, môžem vás poprosiť? Ideme prerokovať
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce. Je to tlač 239.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, máte predložený návrh na vypovedanie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933.
Nakoľko tento dohovor považujeme za zastaraný, ktorý už neodzrkadľuje požiadavky trhu práce v súčasnom období, preto prichádzame s návrhom na jeho vypovedanie. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 34 je možné vypovedať pre nesúlad platných právnych predpisov v Slovenskej republike v oblasti služieb zamestnanosti s čl. 2 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 písm. a) a čl. 3 v nadväznosti na čl. 7 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34.
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 34 je možné vypovedať dvomi spôsobmi. Prvý spôsob vypovedania predmetného dohovoru upravuje jeho čl. 11 a druhý spôsob vypovedania upravuje čl. 13 ods. 1 písm. a). Uprednostňujeme a navrhujeme vypovedanie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34 prvým spôsobom. Pokiaľ ide o prvý spôsob vypovedania Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34, upravuje ho jeho čl. 11 a je tu možné vypovedať dohovor v časovom úseku, kedy je dohovor otvorený na vypovedanie. Tento časový úsek je od 18. októbra 2006 do 18. októbra 2007.
Súčasťou predkladaného materiálu je aj odborný posudok vypovedania dohovoru. Právna analýza či vnútroštátne právne predpisy Slovenskej republiky o službách v zamestnanosti sú alebo nie sú v súlade s jednotlivými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 34 s výnimkou záverečných ustanovení s celkovým záverom, či dohovor MOP je možné vypovedať.
Na základe záverov z odborného posudku, ako aj upozornenia výboru expertov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce v tom zmysle, že právne predpisy Slovenskej republiky v oblasti služieb zamestnanosti nie sú v súlade s textom Dohovoru MOP č. 34, je účelné a vhodné pristúpiť k jeho vypovedaniu v čase, keď je otvorený na vypovedanie.
Druhý spôsob vypovedania Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34 je možné realizovať na základe jeho čl. 13 ods. 1 písm. a), a to ratifikovaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnávania č. 181 z roku 1997, ktorým sa reviduje Dohovor MOP č. 34.
V súčasnom období tento druhý spôsob vypovedania Dohovoru MOP č. 34 nie je možné aplikovať, pretože právne predpisy o službách v zamestnanosti v Slovenskej republike neharmonizujú s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997.
Vláda Slovenskej republiky na svojej 34. schôdzi dňa 7. marca 2007 uznesením č. 218 vyslovila súhlas s vypovedaním dohovoru MOP. Vypovedanie uvedeného dohovoru nemá negatívne finančné, ekonomické, environmentálne vplyvy ani nemá negatívne vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Z uvedeného dôvodu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie tak, ako je navrhnuté. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pani ministerke za uvedenie návrhu.
Poprosím pani poslankyňu Gibalovú, aby nás informovala ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie o prerokovaní vládneho návrhu vo výbore.
M. Gibalová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933 Slovenskou republikou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 238 z 29. marca 2007 pridelil návrh na prerokovanie výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil vysloviť súhlas s návrhom.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh dňa 26. apríla 2007, ale pretože nebol uznášaniaschopný, neschválil uznesenie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 200. Spoločná správa výborov je tlač 200a.
Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby odôvodnil návrh zákona.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu je zosúladenie právnej úpravy v označení pôvodu a zemepisných označení v právnom poriadku Slovenskej republiky s novou komunitárnou právnou úpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov a potravín obsiahnutých v nariadení Rady ES č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorým bola nahradená doposiaľ platná právna úprava označení pôvodu a zemepisných označení na komunitárnej úrovni.
Predkladaný návrh zákona v súlade s nariadením upravuje postup príslušných orgánov Slovenskej republiky v konaní o žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre poľnohospodárske výrobky alebo potraviny podľa nariadenia, ktoré sú vyrobené, spracované alebo pripravené v Slovenskej republike na komunitárnej úrovni.
Predmetom úpravy je tiež konanie o námietkach proti žiadosti o zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia iného členského štátu do registra komisie, konanie o zrušení zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v registri chránených označení pôvodu a zemepisných označení, konanie o zmene a doplnení špecifikácie a úprava inštitútov prechodnej ochrany a doby na prispôsobenie.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev.
Návrh zákona bol prerokovaný na 8. schôdzi Národnej rady v prvom čítaní a uznesením 270 z 20. marca 2007 Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch.
Návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore, výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a vo výbore pre hospodársku politiku ako gestorskom výbore.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schváliť spolu so zmenami a doplnkami k návrhu zákona uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní, ktorá bola schválená uznesením č. 149 zo 4. mája 2007. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako určený spravodajca je pán poslanec Pelegrini. Chcem ho poprosiť, aby informoval o prerokovaní vo výboroch.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 200) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 270 z 20. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 200) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 24. apríla 2007 a uznesením č. 138 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 17. apríla 2007 a uznesením č. 138 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 25. apríla 2007 a uznesením č. 94 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť spolu s pripomienkami uvedenými v uznesení.
Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 12 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením č. 149 zo 4. mája 2007. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpila veľmi krátko k tomuto legislatívnemu návrhu.
Predovšetkým chcem konštatovať, že je to prínosný legislatívny návrh, ktorý s veľkou radosťou podporím. Prichádzam predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý má terminologickú zmenu určitého pojmu, hneď vás oboznámim.
Túto otázku sme diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore, kde sme sa tak poslanci vládnej koalície, ako aj opozície zhodli na vhodnosti ujednotenia terminológie, mať terminologickú bázu, kde budeme tie termíny rovnako využívať a nebudeme pre každý druh správneho konania voliť iné vyjadrenia, ktoré sú zmätočné, poprípade ktoré sa prekrývajú. A pre špeciálne konania, keď sú pomenované v hmotnoprávnej časti jednotlivé subjekty, napríklad v stavebnom konaní stavebník a podobne, tak aby aj v procesnej časti, pokiaľ ide len o túto osobu, aby takéto špeciálne označenie bolo zachované.
Preto dovoľte, aby som vám predložila pozmeňujúce návrhy, a to k čl. I k bodu 24, a síce v § 33 ods. 1 sa slová "oprávnená osoba" nahrádzajú slovom "namietateľ". Odôvodnenie: Ide o nahradenie širokého pojmu "oprávnená osoba" v texte návrhu vhodnejším pojmom presne určujúcim osobu, a to "namietateľ". Ide vlastne o legislatívnotechnickú úpravu.
Po druhé. V bode 24 v § 33 ods. 2 sa slová "oprávnenou osobou" nahrádzajú pojmom "namietateľ". To isté odôvodnenie.
Tretia zmena. V bode 27 v § 34 ods. 1 sa slová "oprávnená osoba" nahrádzajú slovom "namietateľ". Odôvodnenie obdobné.
Po štvrté. V bode 27 v § 34 ods. 5 sa slová "oprávnenou osobou" nahrádzajú slovom "namietateľom". Odôvodnenie obdobné.
V bode 28 sa slová "oprávnená osoba" nahrádzajú, a teraz by som vás chcela požiadať o prijatie toho, čo poviem. V texte, ktorý vám bol rozdaný, je napísané "každý", ale tam by sme spravili ešte konkrétnejší stupeň, teda vyšší stupeň konkretizácie a bolo by tam "fyzická osoba a právnická osoba, kto preukáže oprávnený záujem a má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky". Odôvodnenie: Ide o nahradenie pojmu oprávnená osoba v texte návrhu vhodnejšou definíciou prevzatou z čl. 12 ods. 2 nariadenia Rady ES č. 510/2006 zo dňa 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín.
V podstate ide o legislatívnotechnickú úpravu textu. Tu sa pojem "namietateľ" nemôže použiť, pretože je iná právna situácia, do ktorej môžu vstúpiť aj ďalšie osoby, ktoré preukážu oprávnený záujem a majú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujem, že tento pozmeňujúci návrh má potrebný počet podpisov, a to 16, bol odovzdaný na rozmnoženie, to znamená, že odvčera bol rozdaný do lavíc poslankýň a poslancov. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len otázku na pani poslankyňu. Ja viem, o čo ide, ja si pamätám tú diskusiu vo výbore a aj prečo je potrebné zmeniť ten pojem oprávnená osoba. Opravte ma, ale ak sa mýlim, pani poslankyňa, toto je tiež nový pojem. Nemáme ešte v právnom poriadku namietateľa. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, reakcia.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, v predchádzajúcom texte v hmotnoprávnej časti sa hovorí o namietateľovi, t. z. o navrhovateľovi, to je iná osoba a potom namietateľ je osoba, ktorá má trvalý pobyt atď. Už v predchádzajúcej časti týmto paragrafom sa tento pojem vyskytuje. Vyskytuje sa. Áno, preto som na začiatku uviedla, že obdobný prípad ako v stavebnom konaní v hmotnoprávnej časti sa hovorí o stavebníkovi, áno, potom aj v konaní sa používa tento pojem, pokiaľ ide len o tú jednu osobu, pokiaľ ide o širší okruh, hovorí sa o účastníkoch konania. To je pre čistotu legislatívy.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je to tlač č. 209. Spoločná správa výborov je ako tlač 209a.
Ešte raz poprosím pána podpredsedu vlády Štefana Harabina, aby odôvodnil tento vládny návrh.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva spravodlivosti návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda na svojom zasadnutí 21. februára 2007 uznesením č. 143/2007. Hlavným cieľom navrhovaných zmien je predovšetkým zrýchliť súdne konanie, odstrániť zbytočné prieťahy v civilnom procese, a tým posilniť procesnú ekonomiku konania vrátane zásady hospodárnosti konania, ďalej odstrániť vybraný okruh naliehavých aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v súdnej praxi.
Pokiaľ ide o čl. 1 Občiansky súdny poriadok a zrýchlenie súdneho konania. Zrýchlenie odvolacieho konania prinesie korekcia platnej koncepcie predkladania spisov odvolaciemu súdu, ktorá vychádza z doterajších viac ako ročných skúseností súdov. Upúšťa sa od mechanizmu, keď celé ťažisko narábania s odvolaním aj nedostatkovým bolo prenesené na odvolací súd.
S podaním odvolania je spojená spisová agenda, ktorú predstavujú úkony vykonávané súdnymi úradníkmi, a to predovšetkým vyberanie súdnych poplatkov, doručovanie odvolania ostatným účastníkom konania a odstraňovanie nedostatkov odvolania.
Zákonom č. 341/2005 Z. z. došlo k presunu týchto viac-menej úradníckych úkonov na odvolacie súdy. Tie však neboli na nárast odvolacej agendy personálne ani materiálne pripravené. Presunom vybavovania úradníckych úkonov spojených s predkladaním spisu na súdnymi úradníkmi lepšie vybavené prvostupňové súdy sa dosiahne efektívnejšie využitie súdnych úradníkov a zrýchli sa proces vybavenia veci od podania odvolania, pretože odvolací súd už nebude zaťažovaný úradníckymi úkonmi a sústredí sa na svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť.
Ťažisko úkonov podľa § 209 ods. 1 je v návrhu zákona rozdelené medzi súdy prvého stupňa a odvolacie súdy, a to v závislosti od toho, či sa podanie nachádza na súde prvého stupňa, alebo či už bolo predložené odvolaciemu súdu.
Ďalším zámerom zmien je odstrániť v odvolacom konaní prieťahy vznikajúce s predkladaním spisu odvolaciemu súdu len v súvislosti s odvolaniami podanými proti uzneseniam, ktorými súd nerozhodoval vo veci samej.
Rozhodujúce je to, aby prvostupňový súd mohol pokračovať v konaní aj bez predloženia veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti takému rozhodnutiu. Po tom, čo súd prvého stupňa rozhodne vo veci samej, takéto odvolanie až následne postúpi odvolaciemu súdu, prípadne aj spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej. Tak sa bude minimalizovať opakované predkladanie veci odvolaciemu súdu.
Navrhuje sa, aby po predložení veci odvolaciemu súdu v prípade, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzval toho, kto podal odvolanie, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil o následkoch neodstránenia nedostatkov odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d), t. j. o odmietnutí odvolania.
Výnimkou sú nesporové veci a veci vypočítané v § 120 ods. 2. Po predložení veci odvolací súd bude odstraňovať už nielen nedostatky týkajúce sa náležitostí odvolania, ale zároveň odstráni nedostatky pri doručovaní odvolania a výzvy na vyjadrenie účastníkov k odvolaniu.
V rámci navrhovaného zrýchlenia odvolacieho konania v tejto súvislosti treba spomenúť návrh stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 8/06, v ktorom bol vyslovený právny názor, že o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vždy rozhoduje súd prvého stupňa. Proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Tým sa podľa platnej právnej úpravy presúva spis na súd prvého stupňa a po zaplatení poplatku sa spis znova vracia na odvolací súd, čím sa spomaľuje odvolací proces. Takéto zbytočné posúvanie spisu navrhovaná právna úprava odstraňuje.
Rozšírenie okruhu veci bez nariadenia pojednávania tzv. neverejných vecí vybavovaných odvolacím súdom pri splnení zákonných podmienok rešpektujúc princíp ústavnosti. Čiže to je ďalšia záležitosť, ktorú sledujeme touto úpravou.
Zákonné podmienky o súdoch prvého stupňa sú napadnuté odvolaním iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Účastníci konania sa vzdali práva zúčastniť sa na pojednávaní alebo súhlasia s tým, aby bol vo veci vydaný rozsudok bez nariadenia pojednávania. Nie je daný rozpor s dôležitým verejným záujmom.
Odstránenie problémov v doručovaní; ďalší okruh problémov. Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomnosti i na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvolí si zástupcu pre doručovanie. Ak by si kedykoľvek počas konania účastník neprevzal niektorú zásielku určenú do vlastných rúk, všetky nasledujúce doručované písomnosti môže súd tomuto účastníkovi ukladať na súde. Nie je pritom významné, či si zásielku s rovnopisom účastník prevezme.
Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo z miesta, ktoré na doručovanie označí účastník konania, alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia ku dňu odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti.
Predkladateľ taxatívne vypočítal okruh osôb, pri ktorých nebude možné zásielky ukladať na súde. Napríklad osoby umiestnené v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy.
Ďalšou oblasťou sú zmeny piatej časti - správne súdnictvo. Zmeny v časti rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti OSP sledujú priblíženie sa konaniu podľa druhej hlavy piatej časti. Takáto potreba vyplýva zo skúseností a požiadaviek praxe.
Navrhuje sa rozšíriť dôvody, na základe ktorých správny súd môže rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov bez pojednávania. Pôjde o veci, v ktorých je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť pre závažné vecné a procesné pochybenia v zmysle § 250j ods. 3.
Z dôvodovej procesnej ekonomiky po zadovážení vyjadrenia žalovaného správneho orgánu nie je efektívne a ani potrebné nariaďovať pojednávanie. V ustanovení § 250ja ods. 3 sa zakotvuje možnosť, aby odvolací súd spravidla nemusel vykonať odvolacie pojednávanie pri rešpektovaní požiadavky, že neverejné zasadnutie nie je v rozpore s verejným záujmom.
Navrhovaná zmena vyplýva z poznatkov z doterajšej súdnej praxe pri aplikácii úpravy dvojinštančného správneho súdnictva. Úmysel, ktorý sleduje, spočíva v ďalšom zrýchlení a zefektívnení konania o opravnom prostriedku v právnych otázkach na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Na základe potrieb, ktoré vyvstali v prokurátorskej praxi, precizujú sa otázky súvisiace s aktívnou legitimáciou prokurátora v správnom súdnictve, napríklad v konaní voči nečinnosti orgánu verejnej správy, úprava lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiam a postupom správneho orgánu.
Ďalší balík je odstránenie aplikačných problémov, po prvé, najmä vyprecizovanie niektorých aspektov právnej úpravy námietky zaujatosti, ukladania poriadkovej pokuty, skúmanie miestnych príslušností.
Po ďalšie, doplnenie dôvodov, na základe ktorých je generálny prokurátor oprávnený podať návrh na začatie konania a tiež dôvodov, kedy môže vstúpiť do začatého konania § 35.
Pokiaľ ide o čl. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ide o zmeny spojené hlavne s navrhovaným prerozdelením úkonov pri narábaní s odvolaním medzi súd prvého stupňa a odvolací súd.
Navrhuje sa, aby sa v odvolacom konaní poplatok platil na účet súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace. Nič nebráni sudcovi vytermínovať vec aj dlhšie obdobie. Dôležité je však, že súd nebude požadovať súdny poplatok skôr než dva mesiace pred pojednávaním.
Navrhovaná právna úprava takto odstráni niekoľkomesačné až niekoľkoročné úverovanie štátu. Ak ide podanie odvolania, navrhuje sa, aby nezaplatenie súdneho poplatku v súdom určenej lehote nebolo dôvodom na zastavenie konania.
Úprava smeruje k tomu, aby sa odvolanie dostalo čo najrýchlejšie do štádia meritórneho rozhodovania a odstránil sa tak stav prílišného formalizmu a formálneho procesného zastavenia konania. Navrhovanou právnou úpravou pritom nie je dotknutá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
Ďalej ide o odstránenie výkladových otáznikov, štylisticky sa upresňujú vybrané dikcie, napríklad v spoločných poznámkach k položkám 1 a 2 sa expressis verbis rieši dlhodobý aplikačný problém, a to spoplatňovanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti a tiež žalôb na vydanie veci.
V sadzobníku súdnych poplatkov sa vypúšťa osobitná paušálna sadzba 3-tisíc Sk, ktorou sa spoplatňovali žaloby na náhradu škody spôsobené nezákonným osobitným orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Na základe pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladateľ upúšťa od súdneho poplatku zakotveného v položke 10 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch, ktorý sa týka správneho súdnictva. Konkrétne agendy, v ktorých je vecne príslušným Najvyšší súd.
Ďalej. Vypustenie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu s cieľom stimulovať účastníkov, aby dosiahli zmier. Navrhovaná právna úprava znižuje percentuálnu sadzbu súdneho poplatku za vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne zmieru z doterajších 3 na 1 %.
Novonavrhovaný súdny poplatok v položke 20a nadväzuje na úpravu v § 42 OSP. Ak bolo podanie urobené elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, súd si bude účtovať za vyhotovenie rovnopisu takéhoto podania a jeho príloh, ktoré tvoria súdny spis, a rovnopisu podania ich príloh doručovaných účastníkom súdny poplatok za každú stranu 2 Sk, najmenej 200 Sk za podanie.
To je návrhom na začatie konania s prílohami najmenej 50 Sk za ostatné podania. V prípade takto urobených podaní súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov. Už samotný novozavedený poplatok v sebe zahŕňa aj náhradu vecných nákladov, takže v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd už osobitne nebude žiadať od účastníka náhradu nákladov podľa § 42 ods. 3 posledná veta OSP.
Dostávame sa k čl. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Zmena v § 41a reaguje na praktické problémy, ktoré vznikajú pri posúdení lex fori právomoci súdu vo veciach osvojenia dieťaťa. Navrhované znenie vyjasňuje súčasný právny stav tým, že umožňuje slovenskému súdu, ktorý rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, rozhodnúť o osvojení, a to aj v prípade, že dieťa v čase rozhodovania o vlastnom osvojení nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike.
Táto zmena sleduje prehĺbenie zapojenia slovenských orgánov do osudu detí, ktoré mali pôvodne svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike a ktoré boli zverené do predosvojiteľskej starostlivosti rozhodnutím slovenského súdu.
Súčasne sa sleduje zvýšenie právnej istoty takýchto detí a ku konaniu o osvojenie z rôznych právnych či administratívnoprávnych dôvodov nemôže v primeranej dobe dôjsť v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené.
Prednesiem ďalej stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti v § 16 a § 17 a v 17. bode spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa OSP vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní pod tlačou 209a.
K pozmeňujúcemu návrhu v bode 17 spoločnej správy uvádzam nasledujúce. Vyrubovanie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu je v rozpore so samotným predmetom právnej úpravy v § 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov.
Súdny poplatok za odpor nie je spojený ani s úkonom, ani s osobitným konaním súdu. V tomto prípade sa súdny poplatok vyberá za jedno konanie dvakrát. V rámci členských štátov Európskej únie nemožno nájsť štát, ktorý by spoplatňoval dvakrát jedno a to isté konanie.
Odpor proti platobnému rozkazu nepodliehal od prijatia zákona o súdnych poplatkoch vždy súdnemu poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch po nadobudnutí svojej účinnosti 17. 3. 1992 ustanovil, že odpor voči platobnému rozkazu poplatku nepodlieha. K jeho spoplatneniu došlo až novelou zákona č. 71/1992 vykonanou zákonom č. 150/1993 Z. z. Nebolo zistené, že by hrozba platenia poplatku za odpor ovplyvňovala počet podaných odporov. Podaním odporu sa nezačína žiadne konanie, ale sa len pokračuje v konaní začatom na návrh navrhovateľa už raz spoplatneným súdnym poplatkom za samotný návrh.
Ďalej uvediem stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu v bode 16 spoločnej správy. Pozmeňujúci návrh k prechodnému ustanoveniu v § 18a ods. 4 je nesystémovým zásahom do návrhu zákona. Zmena nenadväzuje len na ponechanie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu v platnom právnom poriadku vo väzbe na pozmeňujúci návrh bodu 17 spoločnej správy, tak ako sa konštatuje v odôvodnení.
Predmetný pozmeňujúci návrh nekoncepčne reaguje aj na predkladateľom navrhované vypustenie súdneho poplatku za žalobu na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v položke 7a sadzobníka súdnych poplatkov.
Dôvodom na vypustenie tohto súdneho poplatku je fakt, že neprimerane tvrdá poplatková povinnosť by mohla spôsobiť aj odopretie spravodlivosti.
Neexistuje právny dôvod na to, aby sa v konaniach o náhrade škody spôsobených nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré boli začaté do nadobudnutia účinnosti návrhu zákona, vyruboval súdny poplatok.
Inak povedané. Nespravodlivá diferenciácia medzi starými a novými konaniami by v tomto špecifickom prípade, kde dotknutou osobou, resp. dotknutou stranou sporu navrhovateľmi sú predovšetkým štátom, resp. orgánmi verejnej moci poškodení občania by podľa nášho názoru viedla k odopretiu spravodlivosti de negatio justice a k prelomeniu zásady právnej istoty v demokratickom štáte.
Pán predseda, ďakujem za pozornosť.