A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som informovala Národnú radu o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač č. 209 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. marca tohto roku č. 271 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 157 z 25. apríla tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením 126 z 2. mája.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Celkom ide o 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúčal hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 18 spoločne s odporúčaním tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 3. mája 2007 pod č. 164. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Informovala som vás o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková ako spravodajkyňa. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložila krátky pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Môj pozmeňujúci návrh sa dotýka čl. II, a to zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch. Vláda vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala prehodnotiť súdne poplatky, pretože naozaj došlo v poslednom období za minulej vlády k radikálnemu zvýšeniu týchto poplatkov, preto navrhujem v čl. II za bod 28 vložiť nový bod 29, ktorý znie: "Bod 29. "V prílohe položky 7b a 7c znejú: Položka 7b. Z návrhu na začatia konania po a na ochranu osobnosti bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy 2-tisíc korún, po b na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy 2-tisíc korún a 3 % z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy. Položka 7c. Z návrhu na začatie konania vo veciach opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov podľa osobitných predpisov poplatok 2-tisíc korún."."
Poznámka. Osobitným predpisom sa rozumie napríklad zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších prepisov. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Zákonom č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov boli s účinnosťou od 1. januára 2006 neprimeraným, t. j. viac ako dvojnásobkom zvýšené sadzby súdnych poplatkov vo veciach ochrany osobnosti, ako aj o veciach podľa zákona o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Navrhuje sa vykonať návrat k osvedčenému právnemu stavu platnému do 31. decembra 2005.
V demokratickom právnom štáte nie je dôvod na to, aby sa kládli prekážky v prístupe k spravodlivosti tam, kde účastníkom konania je najčastejšie médiami poškodený občan. Aj v samotnom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa konštatuje, že bude vykonaná aj analýza radikálneho zvýšenia súdnych poplatkov v predchádzajúcom období, ktoré útočí na ústavnú zásadu - každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a vytvára stav, že spravodlivosti sa môže dovolávať iba ten, kto má peniaze.
Preto vláda počas celého volebného obdobia nielenže nepristúpi k zvyšovaniu súdnych poplatkov, ale, naopak, tam, kde to bude efektívne, pristúpi k ich zníženiu napríklad aj v konaní na ochranu osobnosti.
Pozmeňujúci návrh je podpísaný 15 poslancami, preto vás prosím o jeho podporu. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dámy a páni, nebudem hovoriť dlho aj preto, že máme za sebou podľa mojej mienky pomerne korektnú diskusiu v ústavnoprávnom výbore k tomuto návrhu zákona.
Preto si dovolím povedať len pár všeobecných poznámok k návrhu zákona a vôbec k Občianskemu súdnemu poriadku a dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý som síce už predkladala v ústavnoprávnom výbore, nebol úspešný, ale domnievam sa, že je dobrý. Preto si ho dovolím predložiť aj tu v pléne s 15 podpismi.
V prvom rade si dovolím formulovať svoj názor na ikstú novelu Občianskeho súdneho poriadku ako takú. Povedala som to niekoľkokrát a dovolím si to povedať aj tu v pléne, že podľa môjho názoru naozaj dozrel čas na to, aby sme pracovali na novom Občianskom súdnom poriadku.
Ja osobne som veľmi skeptická, či môžeme akoukoľvek novelou akokoľvek kvalitnou prispieť k výraznému zrýchleniu súdneho konania a odstráneniu prieťahov, pretože tie novely, tak ako ich za sebou medzičasom čítame, sú mnohokrát navzájom protichodné. Aj v tejto novele sa môžeme už stretnúť s tým, že sa vraciame k stavu, ktorý tu už bol. Mnohé ustanovenia vlastne menia svoje znenie pravidelne a mnohokrát je to taký cyklický návrat k predchádzajúcim zneniam.
Aj opakovane poviem príklady. Námietka zaujatosti nebola spoplatnená, potom bola spoplatnená. Teraz sa zase navrhuje, aby nebola spoplatnená, pričom zodpovedne musím povedať, naša vláda tiež bola kritizovaná za opakované novely Občianskeho súdneho poriadku. Ale musím povedať, že tak, ako čítam navrhovanú novelu Občianskeho súdneho poriadku, ja tam vidím názory sudcov, tak ako aj v predchádzajúcich novelách, aj ktoré naša vláda predkladala, boli názory sudcov.
Je to jednoducho preto, pretože samotný sudcovský stav na jednotlivé ustanovenia dnešného Občianskeho súdneho poriadku nemá jednotný názor a v zásade dá sa možno povedať nadľahčene podľa toho, ktorí sudcovia s akým názorom sú momentálne na stáži na ministerstve spravodlivosti.
Tak to sa prejavuje vo výsledku v texte Občianskeho súdneho poriadku. Taký je stav a podľa mňa z tohto sa dá dostať už len naozaj prípravou nového Občianskeho súdneho poriadku, aby tá práca s novými procesnými pravidlami nebola zaťažená tou skúšanosťou s predchádzajúcimi zneniami. A pritom neupieram dobrú vôľu vylepšiť ten text tak, aby umožňoval čo najmenej interpretácií, ale zase skúsenosť ukazuje, že každé toto vylepšenie nakoniec prinesie aj otázky a interpretácie, ktoré vôbec pôvodne neboli zamýšľané, aj keď bol ten text písaný v dobrej viere. Preto sa nebudem venovať podrobne jednotlivým ustanoveniam, lebo som presvedčená, že v tejto fáze to nemá zmysel.
Preto sa zameriam len na štyri body, kde predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý bol už rozdaný aj do lavíc.
Prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka čl. I bod 11. Navrhujem v čl. I vypustiť bod 11 s odôvodnením, o čo ide možno najskôr, aby som vysvetlila. V čl. 1 v bode 11, ktorý navrhujem vypustiť, sa zavádza osobitná miestna príslušnosť pre spory o ochrane osobnosti. Zjavne spory o ochrane osobnosti sú v špeciálnej pozornosti tejto vlády. Poukazujem aj na pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laššákovej. Tu tiež sa nám stav cyklicky mení.
Pôvodne, pokiaľ ide o spory o ochranu osobnosti, nebola osobitná úprava pred rokmi. Takáto bola zvolená. Táto osobitná úprava spočívala v tom, že bola zmenená miestna príslušnosť na miesto sídla, resp. bydliska navrhovateľa a nie odporcu s tým, že právna úprava zároveň stanovovala jednoročnú lehotu na rozhodnutie týchto sporov.
Ústavný súd vyslovil nesúlad tejto právnej úpravy s ústavou, ale len v tej časti, kde bola limitovaná dĺžka tohto konania. Som si toho vedomá. S nálezom Ústavného súdu sa predchádzajúca vláda pri jednej z noviel OSP vysporiadala takým spôsobom, že nestanovuje osobitnú miestnu príslušnosť pre spory na ochranu osobnosti. Teraz sa navrhuje, aby oproti všeobecnej miestnej príslušnosti, ktorou je všeobecný súd odporcu, sa navrhuje, aby pri sporoch o ochranu osobnosti to bol súd navrhovateľa.
Ja osobne mám iný názor. Nesúhlasím s tým, pretože sa domnievam, že v týchto sporoch ide spravidla vždy o konflikt dvoch práv, spravidla dvoch ústavných práv. Na jednej strane právo na súkromie, na druhej strane veľmi často je to právo na, i keď nie vždy, ale veľmi často, je to právo na slobodu prejavu. Nemyslím si, že je potrebné túto preferovať. Jeden ústavou ochránený záujem - len právo na súkromie. Preto nevidím dôvod na osobitnú miestnu príslušnosť.
Naopak, domnievam sa, že máme príliš veľa výnimiek zo všeobecného pravidla, že miestnym príslušným súdom je všeobecný súd odporcu. Toľko k prvému bodu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý znie: "V čl. I sa vypúšťa bod 11."
Ďalšie tri body môjho pozmeňujúceho návrhu súvisia. Najskôr ich prečítam a potom vysvetlím. Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. "V čl. II sa vypúšťa bod 12."
Bod 3. V čl. II sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie: "§ 11 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie: "Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak súd nenariadil pojednávanie tak, aby sa konalo do 9 mesiacov od podania návrhu na začatie konania."."
Bod 4. V čl. II v bode 23 § 18a sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: "V konaniach začatých do 30. júna 2007, v ktorých nebolo nariadené pojednávanie, súd vráti súdny poplatok podľa § 11 ods. 8, ak do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona pojednávanie nenariadi."
Mojím pozmeňujúcim návrhom reagujem na návrh, ktorý uviedol vo svojej reči aj pán minister. Dnes je spolu s podaním návrhu splatný aj súdny poplatok.
Návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, tam sa zároveň mení a dopĺňa aj zákon o súdnych poplatkoch, navrhuje, aby súd bol povinný vyrubiť súdny poplatok až dva mesiace pred prvým pojednávaním s argumentáciou, zjednoduším to, ale tá argumentácia znie asi tak, aby občania - účastníci konania neúverovali štát v týchto konaniach.
Ja osobne sa domnievam, že tento návrh neposilní vymožiteľnosť práva a neprispeje k zrýchleniu súdnych konaní. Naopak, administratívne zaťaží súdy a nemá priamy dosah na zrýchlenie súdneho konania.
Môj návrh spočíva v tom, aby pokiaľ nie je v určitej lehote, ja navrhujem 9-mesačnej, vytýčené prvé pojednávanie, aby bola povinnosť vrátiť súdny poplatok. Myslím si, že tým zabránime tomu, aby sa dávali zbytočne žaloby na súd, čo umožňuje podľa mňa vládny návrh, pretože pokiaľ nemusím s podaním návrhu hneď zaplatiť súdny poplatok, je tu veľká motivácia pre účastníkov konaní, aby podali návrh - žalobu len kvôli tomu, aby si zlepšili svoju pozíciu v rámci vyjednávania s druhou zmluvnou stranou.
Čiže odstraňuje sa toto negatívum, pretože poplatok by bol splatný hneď. Ale pokiaľ nebude konanie prebiehať rýchlo, tak účastník konania vlastne dostane súdny poplatok späť. Je to istá forma odškodnenia a zároveň sa umožní veľmi jednoduchý spôsob kontroly, kde aj ministerstvo sa bude môcť pozrieť, ktoré súdy majú často takú situáciu, že musia vrátiť súdny poplatok, resp. ktorí sudcovia majú často takúto situáciu, že musia vrátiť súdny poplatok s tým, že potom sa podľa toho, aké sú dôvody, niekedy sú objektívne, niekedy sú subjektívne, táto situácia dá riešiť.
Nevyjadrujem sa k návrhom, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, pretože tam je jednoznačné odporúčanie gestorského výboru, ktorého sa budeme aj my pridržiavať a v súlade s odporúčaním gestorského výboru hlasovať. Toľko k vládnemu návrhu Občianskeho súdneho poriadku z mojej strany. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť podania faktických poznámok. A keďže pani poslankyňa Žitňanská bola posledná z ústne prihlásených do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, pán minister.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, ja zareagujem skutočne veľmi stručne. Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Laššákovej, tie navrhujem schváliť. Stotožňujem sa s nimi. Ja súhlasím s tým, že justícia nie je tu iba pre bohatých. Takže to je aj v súlade s mojím presvedčením a v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Žitňanskej, navrhujem ich neschváliť. Pri tých dvoch, prvom a poslednom, sa pristavím trošku bližšie.
Pokiaľ ide o tú zmenu príslušnosti, teda exces zo všeobecného pravidla príslušnosti, aby miestnym príslušným súdom bol súd v obvode, kde má žalobca bydlisko. My máme k dispozícii štatistiky v žalobách na ochranu osobnosti, keď je práve ten, ktorého právo bolo prevažne médiami porušené, bol v konaniach úspešný. A touto zmenou chceme dosiahnuť to, aby ten, ktorý neporušil právo, nemusel chodiť za súdom odporcu.
Ide tu aj o otázku zrýchlenia súdneho konania, pretože ten človek, ktorý v konaniach na ochranu osobnosti bol pošpinený, ktorého povesť bola narušená, ten v prevažnej väčšine navrhuje celý rad svedkov, samozrejme svedkov z okruhu svojho bydliska, pretože tam najviac pociťuje poškodenie svojej povesti. Čiže tým, že je to súd v mieste jeho bydliska, sa znižujú náklady na súdne konanie a aj zrýchľuje sa súdne konanie. Tu sú vyslovene pragmatické dôvody na to, čo teraz navrhujeme.
Ináč súhlasím s pani poslankyňou, že v prevažnej väčšine návrhy zákonov, ktoré sú predkladané aj z dielne ministerstva spravodlivosti, pokiaľ sú za nimi sudcovia, tak zanechávajú rukopis podľa toho, na tom ktorom štádiu a stupni súdneho konania pracujú autori, len v tomto prípade ide o iniciatívu advokátov. Toto nebol návrh ministerstva, o čom rozprávame. To boli viaceré podnety advokátov na zmenu tejto príslušnosti.
Pokiaľ ide o tú poslednú vec, tú v podstate problémovú časť viažucu sa na úverovanie zo strany účastníka konania vo vzťahu k štátu, a teda tú inú alternatívu, čo pani poslankyňa navrhuje, že po 9 mesiacoch vrátiť súdny poplatok. V žiadnom prípade s tým nemožno súhlasiť, lebo práve tento návrh by zvýšil administrovanie, pokiaľ by sme nezabezpečili konanie.
Náš návrh sa opiera okrem iného aj o už zavedený prísny elektronický systém kontroly sudcov. My sme v priebehu krátkeho času dali vypracovať nový program, kde vedenie ministerstva spravodlivosti aj odborné sekcie na ministerstve vrátane predsedov súdov okresných a krajských majú k dispozícii elektronický program, ktorý im umožňuje kontrolovať toho ktorého sudcu, pokiaľ ide o počet neskončených vecí, pokiaľ ide o konkrétnu vec a neurobené úkony vo veciach odkedy - dokedy.
Navyše sme zaviedli pravidelné porady, keď predsedovia súdov budú hlásiť predsedom krajských súdov veci staršie ako jeden rok. Čiže predseda prvostupňového súdu bude musieť mať prehľad o každej veci neskončenej do jedného roka, on bude signalizovať predsedovi krajského súdu a na krajskom súde podpredseda predsedovi krajského súdu. Vec každú staršiu ako dva roky bude hlásiť predseda krajského súdu na ministerstvo spravodlivosti a osobitne ju bude kontrolovať s tým, že prečo nebola skončená.
Čiže v spojení s týmto naším kontrolným mechanizmom, ktorý vôbec nie je zásahom do súdnej nezávislosti, ktorý je len práve nástrojom na realizáciu ústavného práva občana na súdnu ochranu v primeranej lehote, tento náš systém je pomocný na to, aby ten sudca vytýčil termín pojednávania čo najskôr a aby štát dostal tiež čo najskôr svoj súdny poplatok. Čiže ja iba toľko. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať spoločnej spravodajkyne, či si žiada záverečné slovo? Pani spoločná spravodajkyňa, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tom bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 217 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 217a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho systému Slovenskej republiky, ktorá by mala byť ukončená do 20. októbra 2007.
Oblasť uznávania dokladov o vzdelaní a odbornej kvalifikácii na profesijné účely má za úlohu eliminovať prekážky pri profesijnej mobilite, ktoré vyplývajú z existencie rozdielov národných vzdelávacích systémov.
Každý, kto získa určitú kvalifikáciu v príslušnom štáte a oprávňuje ho v tomto štáte vykonávať špecifické povolanie, môže bez ťažkostí použiť túto kvalifikáciu pre výkon povolania v tomto štáte.
Každý, kto však plánuje vykonávať povolanie v inom štáte, než v ktorom nadobudol svoje vzdelanie, si musí dať uznať svoju kvalifikáciu v príslušnom štáte, keď chce toto povolanie vykonávať. Právo na prácu, či už ako platený zamestnanec, alebo podnikateľ na území členského štátu iného, než je jeho vlastný, je základným právom občana Európskej únie.
V rámci Európskej únie nie je profesijné uznávanie prostriedku, pomocou ktorého si môžu dať občania Únie svojmu vzdelávaniu a svojej odbornej činnosti európsku dimenziu. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa celý proces a legislatívny rámec uznávania zmenil. Právo trvalého pobytu, právo na prácu na území členského štátu iného, než je jeho vlastný, mobilita študentov a mladých pracovníkov, to sú Európskym spoločenstvom vytvorené podmienky, ktoré teraz môžu občania Európskej únie využívať.
Slovenská republika sa medzi členskými štátmi, ktoré majú tiež povinnosť transponovať vyššie uvedenú smernicu, nachádza na poprednom mieste. Sme jedným z prvých štátov, ktorý má legislatívnu podobu transpozície hotovú.
V prípade neschválenia návrhu zákona o uznávaní odbornej kvalifikácie sa nevykoná povinná transpozícia smernice a Slovenskej republike hrozia pokuty zo strany Európskej únie za neplnenie si povinností záväzkov.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pán poslanec László Szigeti, ktorému teraz dávam slovo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady...
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miklós, rušíte straníckeho kolegu. Pokračujte, pán poslanec.
L. Szigeti, poslanec: ... Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2007 č. 272 pridelila vládny návrh zákona o uznávanie odborných kvalifikácií (tlač 217) na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky nasledovné.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo odporúča Národnej rade v prijatom uznesení z 24. apríla 2007 č. 35 predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijali platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií schváliť.
Poveruje ma ako spoločného spravodajcu výborov, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorského výboru z 9. mája 2007 pod č. 39. Toľko k spoločnej správe.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani poslankyňa Rosová a ako prvý vystúpi spravodajca.
Nech sa páči, pán poslanec Szigeti, máte slovo.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, milé dámy, ctení páni, Národnou radou Slovenskej republiky práve prerokovávaným návrhom zákona o uznávaní odborných kvalifikácií má byť zabezpečené prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to do termínu do 20. júla tohto roku.
Okrem implementácie smernice sa predkladateľ snažil o zjednodušenie a sprehľadnenie súčasného právneho stavu k problematike uznávania. Zjednodušenie a sprehľadnenie súčasného stavu vyplýva z uznesenia vlády č. 557 z roku 2005 k návrhu stratégie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 2010.
Voľný pohyb osôb a služieb je základnou zásadou Európskeho spoločenstva. Jednou z jeho výhod pre štátnych príslušníkov Spoločenstva je sloboda vykonávať povolanie či už ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo zamestnanec v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom získali odbornú kvalifikáciu.
Na európskej úrovni bol okrem toho zriadený systém, ktorý uľahčuje uznávanie diplomov odborných kvalifikácií. Platí základná zásada, že ak človek vo svojej domovskej krajine má kvalifikáciu pre výkon povolania, tak je kvalifikovaný toto povolanie vykonávať v ktoromkoľvek ďalšom štáte Európskej únie. V praxi sa táto zásada nemusí uplatňovať ľahko, pretože na prístup istým druhom regulovaných povolaní môže hostiteľská krajina vyžadovať stanovené diplomy, tituly, vysvedčenia alebo aj iné kvalifikácie.
Medzi prípravou poskytovanou v jednotlivých krajinách a udeľovanými diplomami môžu byť značné rozdiely, čo vedie k tomu, že danú prípravu a schopnosti je ťažko uznať v plnom rozsahu. Únia preto vytvorila systémy uznávania diplomov a prípravy, ktoré umožňujú plne využiť svoju odbornú prípravu a schopnosti aj v inom štáte Európskej únie.
Vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií má za úlohu prispôsobiť uznávanie odborných kvalifikácií Slovenskej republiky k európskym normám.
Predkladateľ zákona vyššie uvedený zámer dosiahol aplikovaním ustanovenia smernice, ktoré hovorí o možnosti upraviť problematiku uznávania odborných kvalifikácií jedným právnym predpisom s rozsahom pôsobnosti aj pre členské štáty, aj pre nečlenské štáty. Tým sa vlastne vytvoril jednotný právny rámec profesijného uznávania v Slovenskej republike.
K vládnemu návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií v podstate zásadné výhrady nemám, pretože je vypracovaný a predložený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií a so smernicou Rady pod č. 2006/100, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb.
K jedinému paragrafu mám výhrady, a to je § 27, kde sa domnievam, že predkladateľ chcel svoju úlohu splniť nie na 100, ale možno na 110 %. Požiadavky Európskej únie na ovládanie štátneho jazyka sú formulované v rozsahu 1 ods. § 27 návrhu zákona. S veľkou dávkou tolerancie a empatie si viem predstaviť podobu tohto ustanovenia v § 27 ods. 2. Ostatné odseky § 27 avšak považujem za zbytočne byrokratické a administratívne. Vychádzam z toho, že ovládanie štátneho jazyka nie je potrebné pre všetky regulované povolania.
Dovoľte mi uviesť príklad. Keď sa rozhodne francúzsky pekár, že chce podnikať na Slovensku, príde sem s niekoľkými pracovníkmi. Pre toho podnikateľa určite je potrebná slovenčina, určite by mal vykonať skúšku z ovládania štátneho jazyka, pretože si potrebuje vybaviť svoje podnikanie. Takisto osoba, ktorá trebárs bude pracovať v predajni, tiež bude v kontakte s osobami na Slovensku, tiež potrebuje ovládať štátny jazyk, ale trebárs ten pekár, ktorý bude v dielni a bude manuálne pracovať, preňho si myslím, že tento § 27 je zbytočný. Práve odvolávajúc sa na tento príklad a z toho dôvodu dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh nasledovaného znenia.
Navrhujem, aby v § 27 ods. 3 bol vypustený ako prvá alternatíva. Ak tento môj pozmeňujúci návrh neprejde, tak navrhujem druhú alternatívu, a to nasledovne. V § 27 ods. 3 navrhujem, aby bod A znel takto: "rozhovorom", bod B znel: "hlasným prečítaním náhodne vybraného článku" a bod C odporúčam vypustiť v celom jeho znení. Odôvodňujem tento pozmeňujúci návrh tým, že myslím si, že nie pre všetky regulované povolania je potrebné ovládanie štátneho jazyka. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán spravodajca? Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenia pána poslanca Szigetiho sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Chcem sa opýtať, pani poslankyňa Smolková, vy sa už hlásite do rozpravy ústne? A pán poslanec Andruskó tiež.
Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rosová, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Pani poslankyňa, máte to tak, že stihnete do siedmej? Dobre. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, predložený návrh zákona je, samozrejme, potrebný a domnievam sa, že viac-menej plní to poslanie, ktoré bolo zadefinované v dôvodovej správe, to znamená tie záväzky, ktoré vyplývajú pre Slovensko z nášho členstva v Európskej únii.
Na jednej strane je z textu a z pozmeňujúcich návrhov, ktoré máme v laviciach, zrejmé, že ministerstvo tu viac zohľadňovalo termín než kvalitu, a že teda technicko-legislatívne zrejme budeme riešiť ešte problémy, ktoré sú so znením tohto zákona spojené. Ale to sa vyriešiť dá. Čo sa mi zdá väčšia výzva, ktorá nie je zohľadnená v tomto návrhu, to je vlastne prekročenie toho rámca definovaných cieľov a zamyslenie sa nad tým, aký zmysel a aké ciele máme v oblasti uznávania kvalifikácií získaných mimo územia Slovenskej republiky a koho vlastne a čoho vlastne sa tento zákon týka.
Domnievam sa, že by bola škoda nevyužiť príležitosť - keď otvárame tento zákon a keď sa o ňom debatuje - na to, aby sme si nepovedali, čo je záujmom Slovenska. Záujmom Slovenska je nepochybne získať sem tých najkvalifikovanejších, najlepších ľudí, a to aj, samozrejme, absolventov zahraničných škôl - teraz hovorím predovšetkým o vysokých školách - ktorí sú pôvodom zo Slovenska a ktorí študovali a vyštudovali v zahraničí. Lebo aj ich sa tento zákon týka.
Preto sa domnievam, že by bola škoda obmedziť uznávanie kvalifikácií, a to teda v zmysle najmä tých bodov, ktoré sa týkajú vysokoškolských kvalifikácií na krajiny Európskej únie, resp. členské štáty tak, ako sú zadefinované v § 1 ods. 1 predloženého zákona a domnievam sa, že by bolo veľmi žiaduce a vhodné rozšíriť okruh týchto krajín aj o členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, teda členské štáty OECD.
Hlavný dôvod je ten, aby sme nekládli bariéry našim ľuďom, našim mladým ľuďom, tým najkvalitnejším, ktorí sú schopní vyštudovať najlepšie vynikajúce svetové univerzity na to, aby sa mohli vrátiť a vykonávať profesie aj tie, ktoré sú regulované profesie bez nejakých vážnejších bariér aj na Slovensku.
Hovoríme veľa o tom, že nám unikajú mozgy, tak sa snažme, aby sme tie bariéry, ktoré tu sú, na odstránenie tohto úniku mozgov odstraňovali.
No preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Devínskeho a môj, ktorý, po prvé, teda v § 1 ods. 1 znie: "Tento zákon upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných školami alebo inými oprávnenými orgánmi (ďalej len oprávnený orgán) podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie alebo členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len členský štát) na účel výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností (ďalej len regulované povolanie) a na účel ich voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike."
Odôvodnenie. V tomto paragrafe sa definuje okruh tých štátov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon. Členské štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu rovnako ako členské štáty Európskej únie sú okruhom, ktorý v sebe zahŕňa ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta s kvalitnými vzdelávacími systémami a inštitúciami. Preto je v záujme Slovenska, aby absolventi, ktorí získali odbornú kvalifikáciu v niektorom z členských štátov takto definovaných mali zjednodušený proces uznávania ich kvalifikácie na výkon regulovaných povolaní, regulovaných odborných činností a aby tak v prípade záujmu mohli na Slovensko priniesť poznatky, ktoré nadobudli svojím vzdelaním či odbornou činnosťou. V prípade občanov Slovenskej republiky je cieľom odstrániť bariéry pre uznanie ich kvalifikácie nadobudnutej v zahraničí a motivovať ich k profesionálnemu pôsobeniu v ich vlasti.
Ďalej navrhujem pozmeňujúci návrh k § 10, ktorý znie: "Príslušný orgán uzná odbornú kvalifikáciu podľa všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií pri povolaniach, kde nedochádza ku koordinácii vzdelania alebo kde nie je potrebné splniť minimálne požiadavky na odbornú prípravu alebo odbornú činnosť po porovnaní a splnení podmienok podľa osobitného predpisu s odvolávkou 13 pod čiarou. Všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo."
Tento pozmeňujúci návrh sa diskutoval vo výbore s tým, že predstavitelia ministerstva nevyslovili námietky proti takémuto zneniu a odôvodnenie je, že všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií by mal byť určený v nižšej právnej norme, na vydanie ktorej zákon takýmto spôsobom splnomocní ministerstvo, aby bolo zrejmé, podľa čoho sa budú takéto kvalifikácie posudzovať.
Podobne aj tretí pozmeňujúci návrh bol diskutovaný vo výbore a taktiež predstavitelia ministerstva nemali námietky, pretože ide o zosúladenie so zákonom o vysokých školách a znie: "V § 28 písm. h) sa na koniec vety vkladajú slová "pokiaľ zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov neustanovuje inak".."
Chcem podotknúť, že technicko-legislatívne takéto znenie nie je možné zapracovať. Bolo by treba pozmeniť znenie, kde by sa nedefinoval priamo v texte konkrétny zákon, ale nie je problém túto technicko-legislatívnu chybu po schválení takého návrhu odstrániť.
Odôvodnenie. Ide o zosúladenie so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý sa v § 106a explicitne odvoláva na zákon o uznávaní odborných kvalifikácií.
Ešte raz chcem, dámy a páni, zdôrazniť. Myslím si, že je to dobrá príležitosť na to, aby sme išli aj nad rámec pôvodných cieľov tohto zákona a aby sme umožnili absolventom štúdia v tých krajinách, kde sú najkvalitnejšie vysoké školy na svete podľa ratingov a, žiaľ, nie je to, aspoň tá prvá desiatka sa netýka Európskej únie, pracovať na Slovensku, uplatniť svoju kvalifikáciu, priniesť svoj know-how a obohatiť tak našu vlasť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová, máte slovo.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ja mám skôr technickú otázku. Nakoľko nemáme v laviciach rozmnožený materiál tohto pozmeňujúceho návrhu, tak sa chcem spýtať, kedy bude doručený. Ďakujem.