P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

Vzhľadom na to, že vašich 15 minút sa skončilo, pán poslanec nemôže položiť ani doplňujúcu otázku. Ďakujem vám veľmi pekne.

Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča, je od pani poslankyne Márie Sabolovej a znie: Kedy bude dopracovaný katalóg výkonov s cenami, aby bolo možné posúdiť objektívne uzatvárané zmluvy poisťovní s poskytovateľmi? Pán minister. (Hlasy z pléna.) Tak ideme ďalej, pani Sabolová tu nie je.

Ale vidím tu pani poslankyňu Gibalovú, ktorá položila otázku pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Viere Tomanovej: "Do akej miery a či vôbec môže prokurátor zasahovať do originálnych kompetencií obcí vo veci tvorby a schvaľovania VZN, podľa ktorého si obec určuje spôsob realizácie a administrovanie opatrovateľskej služby?"

Pani poslankyňa je tu, takže, pani ministerka, poprosím vás o odpoveď.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanovenej v § 15 zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov odpoveď na predmetnú otázku, ktorá sa týka pôsobnosti prokuratúry, nespadá do jeho pôsobnosti.

Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky má Prokuratúra Slovenskej republiky spolu s verejným ochrancom práv osobitné postavenie mimo rámca zákonodarnej moci, výkonnej moci a súdnej moci. Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb i štátu. V súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú aj orgány územnej samosprávy, ktorými sú ako obec, tak aj vyšší územný celok.

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, teda aj obcami, preskúmavaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, ako aj postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení, vrátane uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy a rozhodnutí.

Za všeobecne záväzný právny predpis vydaný orgánom verejnej správy sa v súlade s § 22 ods. 1 písm. a) a druhým bodom zákona o prokuratúre považuje aj všeobecne záväzné nariadenie územnej samosprávy a teda aj všeobecne záväzné nariadenie obce. Pri výkone tejto pôsobnosti prokurátora nie je právne významné, či ide o všeobecne záväzné nariadenie, vydané vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona alebo všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku pri prenesenom výkone štátnej správy, vydané na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach. V súlade s § 6 zákona Slovenskej národnej rady 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Rozhodovacia pôsobnosť vo veci poskytovania opatrovateľskej služby občanom s nepriaznivým zdravotným stavom a úhrady za túto opatrovateľskú službu prešla s účinnosťou od 1. januára 2003 zákonom č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, bývalé okresné úrady, na príslušné samosprávne kraje obce a samosprávne kraje, ak túto opatrovateľskú službu neposkytuje, ak o nej nerozhoduje príslušná obec na území príslušného samosprávneho kraja. Následne zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola odstránená dualita pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov práve pri poskytovaní opatrovateľskej služby. S účinnosťou od 1. januára 2004 prešla rozhodovacia pôsobnosť vo veci poskytovania opatrovateľskej služby a úhrady za túto opatrovateľskú službu z príslušného samosprávneho kraja na príslušnú obec v súlade s § 112 písm. j) zákona 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, konkrétne v tomto prípade v znení zákona č. 453/2003.

Výkon pôsobnosti obce v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb, vrátane opatrovateľskej služby nie je zákonom č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov právne kvalifikovaný ako prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, ale ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Táto právna skutočnosť vyplýva z § 71 zákona o sociálnej pomoci a z čl. I § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001. Obec si môže vo veciach výkonu samosprávnej pôsobnosti v oblasti opatrovateľskej služby vydať všeobecne záväzné nariadenie upravujúce podrobnosti o poskytovaní opatrovateľskej služby, najmä spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za opatrovateľskú službu. Toto všeobecne záväzné nariadenie však nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, teda vrátane zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní opatrovateľskej služby a, samozrejme, ani medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Výkon pôsobnosti prokurátora vo vzťahu k dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, teda aj obcami, na základe zákona o prokuratúre je v súlade s čl. 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môže štát zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, teda aj obcí pri preskúmavaní zákonnosti všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy, je protest prokurátora a návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred Ústavným súdom o súlade právnych predpisov. Ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných nariadení vydaných obcou a vyšším územným celkom vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona a s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd.

Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu a teda aj všeobecne záväznému nariadeniu obce podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal. Na výkon všeobecného dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov obcami sa v súlade s § 27 ods. 3 zákona SNR č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vzťahujú všeobecné predpisy o výkone prokurátorského dozoru s odchýlkou, že protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému nariadeniu obce alebo uzneseniu obecného zastupiteľstva, ako aj upozornenie prokurátora na nečinnosť alebo na porušovanie zákonov obecným zastupiteľstvom a jeho orgánmi prerokuje obecné zastupiteľstvo za účasti prokurátora. Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými predpismi.

Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne alebo v ustanovenej lehote vôbec o proteste nerozhodne, môže generálny prokurátor podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania v súlade právnych predpisov. Tento návrh však môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu o rozhodnutí orgánov verejnej správy, a teda aj obcí, v rozsahu vymedzenom zákonom o prokuratúre aj na základe podnetu. Podnetom sa pritom rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vzhľadom na právnu skutočnosť, že na úseku sociálnej pomoci v oblasti opatrovateľskej služby nejde o prenesený výkon štátnej správy, výkon samosprávnej pôsobnosti obcí na tomto úseku neriadi, ani ho nemá oprávnenie kontrolovať. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má v súlade s § 66 písm. j) zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z. z. s poukazom na § 69a a 69c tohto zákona len pôsobnosť vykonávať štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, a to najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb.

Na základe poznatkov z výkonu štátneho dozoru nad poskytovaním sociálnych služieb a obsahu podaní občanov, ktorými sa obracajú na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny najmä vo veci procesného postupu v konaní a rozhodovaní obcí vo veciach opatrovateľskej služby, ako aj vo veci rozhodovania vo veci samej, dochádza pri výkone samosprávnej pôsobnosti obcí v tejto oblasti k nezákonnosti v rozhodovaní a nesprávnym úradným postupom v konaní. Na konaní o poskytovaní sociálnej pomoci, vrátane konania o poskytovaní sociálnej služby, a teda aj opatrovateľskej služby poukazuje § 2, § 11 písm. b), § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o sociálnej pomoci sa vzťahujú s poukazom na § 91 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 91 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci na konanie o poskytovaní sociálnej služby sa nevzťahuje § 60 až 66 zákona o správnom konaní. Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci, vrátane rozhodnutí vo veciach opatrovateľskej služby sú preskúmateľné súdom, a to podľa § 98 zákona o sociálnej pomoci s odkazom na § 240 až 260 k Občianskemu súdnemu poriadku.

V súlade s § 15 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch je starosta správnym orgánom s odkazom na § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov na konanie, v ktorom o právach právom chránených záujmov a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy starosta, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v ods. 1.

O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. S účinnosťou od 1. apríla 2005 s poukazom na zmeny vykonané v zákone o obecnom zriadení zákonom č. 757/2004 Z. z. o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa. Nezákonnosť v rozhodovaní vo veciach opatrovateľskej služby a nesprávny úradný postup v konaní vo veciach opatrovateľskej služby spočíva najmä v nerozhodnutí o nároku na opatrovateľskú službu v správnom konaní na základe podanej žiadosti občana o jej poskytnutie, len neformálne oznámenie o neposkytnutí opatrovateľskej služby z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, o odňatí opatrovateľskej služby, o zastavení jej poskytovania z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpore s príslušnými hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi ustanoveniami zákona o sociálnej pomoci a zákona o správnom konaní.

Nakoľko poskytovaním opatrovateľskej služby sa zabezpečuje pomoc občanom, ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby pri zabezpečení nevyhnutných životných úkonov, dôsledky nesprávneho úradného postupu a nezákonnosti pri rozhodovaní o poskytovaní opatrovateľskej služby sa prejavujú vo svojich dôsledkoch v riziku ohrozenia vitálnych funkcií oprávnených občanov. Z uvedeného dôvodu je ochrana práv a právom chráneného záujmu občanov na sociálnu pomoc poskytnutím opatrovateľskej služby po uskutočnenej decentralizácii pôsobnosti v tejto oblasti na obce, aj vykonávaním previerok dodržiavania zákonnosti v tejto oblasti zo strany prokuratúry nanajvýš potrebná.

S poukazom na pôsobnosť prokuratúry ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. e), § 21 ods. 1 písm. b) a § 30 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na účelové zameranie previerky zachovávania zákonnosti v oblasti výkonu samosprávnej pôsobnosti obcí v oblasti sociálnej pomoci v konaní a rozhodovaní vo veci poskytovania opatrovateľskej služby a úhrady za túto opatrovateľskú službu.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani ministerka, za široký výklad zákona. Ale ide mi o vecnú stránku veci. Mňa zaujíma, prečo je protest prokurátora voči používaniu a zadefinovaniu vo VZN-ku, aj teda vo VZN-ku aj praktickému používaniu jednotky výkonu klientohodina, ktorú určuje príloha č. 14 a núti obce používať jednotku výkon. Pýtam sa: To nie je zasahovanie do originálnych kompetencií obcí? Z vašej odpovede mi je jasné, že budem najbližšie interpelovať generálneho prokurátora.

Ďakujem pekne.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Chcete odpovedať, pani Gibalová, na túto otázku? Jednoznačne, ja som vo svojej odpovedi postihla všetky momenty, aj to, že skutočne tu nemá pôsobnosť ministerstvo práce. Pokiaľ ide o prílohu 14, túto prílohu predsa schválila predchádzajúca vláda, bolo to dokonca s účinnosťou najprv 1. marca 2004, potom 1. apríla 2004 a táto príloha bola skutočne odstrelená - a poviem, odpusťte, že to tak nejako zovšeobecním a zvulgárnim - ani nie od pása, ani od kolena, ale niekde od členku. Čiže tá príloha skutočne nezodpovedá potrebám a požiadavkám.

A pôvodná formulácia § 86 a § 87 bez akýchkoľvek príloh, ktorá bola obsiahnutá v zákone č. 195 pri jeho prijatí, bola oveľa precíznejšia a dôslednejšia a lepšia, ako boli všetky novely, ktorými tento paragraf prešiel. Navyše si treba uvedomiť, že celý problém spočíva v nedostatku finančných zdrojov, resp. prezentovanom nedostatku finančných zdrojov zo strany obcí a vyšších územných celkov, pretože sme sa tomuto problému osobitne venovali a dokonca sme si pozvali zástupcu z ministerstva financií pána riaditeľa dr. Miklu, ktorý jednoznačne prezentoval, že vlastne obciam v uplynulom období v roku 2005 a najmä v roku 2006 - budem hovoriť o roku 2006 - bol poskytnutý väčší balík a dostal sa práve fiškálnou reformou väčší balík peňazí, ako v skutočnosti kedysi vôbec boli peniaze prostredníctvom štátnej správy, trebárs, na opatrovateľskú službu vynakladané. Čiže tá obec by mala mať dostatok zdrojov na to, aby vedela vykryť náklady spojené s opatrovateľskou službou. A je to to, čo som hovorila aj v tom texte, ktorý som sa snažila tak akože vyprecizovať, že vlastne neformálne oznámenie občanom, ktorý žiada o poskytnutie opatrovateľskej služby, že nemá obec dostatok finančných prostriedkov, je v rozpore so zákonom a nemá byť realizované. Ale neporozumela som, prepáčte.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani ministerka, skončili ste?

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ak ste skončili, budeme pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Podľa rokovacieho poriadku, aby sme pokračovali.

Teraz otázku položil, v poradí tretiu, pán poslanec Bačík ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi Vážnemu: "Vážený pán minister, ako hodnotíte súčasný stav výstavby diaľnic na Slovensku?"

Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, ak hodnotím doterajší stav výstavby diaľnic na Slovensku do roku 2006, musím konštatovať neplnenie harmonogramu postupu výstavby definovaného v predchádzajúcich programoch schválených vládou Slovenskej republiky. Veľakrát to nebolo len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ale aj v dôsledku nenaplnenia plánovaných ročných výdavkov, omeškania rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona, chybách pri verejnom obstarávaní a často aj nízkou profesionalitou investorských organizácií. Výsledkom je skutočnosť, že od roku 1993, kedy bolo v prevádzke 198 km diaľnic a rýchlostných ciest, až do konca roku 2006, teda za 14 rokov sa vybudovalo len 277 km diaľnic a rýchlostných ciest.

Náš navrhovaný program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010, ktorý v súčasnosti predkladáme na rokovanie vlády, predpokladá vybudovanie 127 km diaľnic a rýchlostných ciest za 4 roky, čím bude v roku 2010 v prevádzke spolu 431 km diaľnic a 173 km rýchlostných ciest. Nie je to tempo porovnateľné napríklad s Chorvátskom, ale na náš program je potrebný objem finančných zdrojov, ktorý nebol v histórii Slovenskej republiky plánovaný na realizáciu na stavebnom trhu v takej výške. Preto v rokoch 2007 až 2008 chceme nastaviť stavebný trh tak, aby sme tento cieľ splnili. Významnou mierou k tomu určite prispeje, ak bude schválená aj novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Ministerstvo si vytýčilo cieľ znížiť aj finančnú náročnosť predkladaného programu diaľnic a rýchlostných ciest na štátny rozpočet, ako aj znížiť finančnú náročnosť na iné formy financovania o cca 20 % pri znížení rozostavanosti stavieb, zredukovaní dĺžky privádzačov, zavádzaní efektívnejších trás, vykonávaní vnútornej expertízy od štádia projektovej prípravy, zavádzaním nových konštrukčných a technických riešení tunelov a mostov a prípadne zvýšením použitia výnimiek z technických noriem.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, máte možnosť položiť otázku. Nie? Nemáme otázku, tak, pán minister, ďakujem pekne.

Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Sabolová. Adresovala ju ministrovi zdravotníctva pánovi Valentovičovi. Otázka znie: "Ako pokračujú práce na katalógu výkonov s ohodnotením ceny výkonov?"

Pán minister, poprosím o odpoveď.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, začnem možno trošku netradične, aj prvá otázka, aj štvrtá otázka, ktoré mi boli položené, v podstate nie sú správne formulované. V zmysle platnej legislatívy, tak ako uvediem nižšie, neexistuje, ani nikdy neexistovalo nariadenie vlády - katalóg zdravotných výkonov, ktorý by obsahoval ceny výkonov. Ceny zdravotných výkonov sú určované príslušným cenovým opatrením ministerstva zdravotníctva.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je katalóg zdravotných výkonov súhrn všetkých zdravotných výkonov s uvedením ich charakteristík.

Podľa ods. 2 toho istého paragrafu je zoznam zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách súhrn zdravotných výkonov uvedených v katalógu zdravotných výkonov, ich frekvencií a indikačných obmedzení patriaci k jednotlivým chorobám, ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Aplikácia katalógu v praxi je nepoužiteľná bez súčasného vydania zoznamu zdravotných výkonov. Bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva síce vypracovalo nový katalóg zdravotných výkonov, ktorý aj prešiel legislatívnym procesom, avšak pred jeho uverejnením bol uznesením vlády č. 756/2006 zo dňa 13. 9., ktorým bola úloha zrušená, nakoľko nebol vypracovaný zoznam zdravotných výkonov. Ako som už povedal, tieto dva jeden bez druhého nemajú absolútne žiaden význam.

Doteraz sa používa katalóg zdravotných výkonov, ktorý je prílohou nariadenia vlády č. 776/2004 novelizovaný nariadením vlády č. 223/2005. Ceny zdravotných výkonov sú určované príslušným cenovým opatrením ministerstva zdravotníctva. V zmysle cenového opatrenia ministerstva z 19. 4. 2006, ktorým sa mení opatrenie ministerstva, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov, sú ceny zdravotných výkonov deregulované s účinnosťou od 1. mája 2006. Týmto cenovým opatrením ministerstvo prestalo regulovať ceny výkonov ambulantnej a lôžkovej starostlivosti, pričom výška ceny výkonov a spôsobu úhrady je predmetom zmluvnej dohody medzi poskytovateľom a príslušnou zdravotnou poisťovňou podľa zákona č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Obsahom teda katalógu zdravotných výkonov a zoznamu zdravotných výkonov nie je v zmysle platnej legislatívy cenové ohodnotenie zdravotných výkonov. Novo pripravovaný katalóg zdravotných výkonov obsahuje toho času cca 15 tisíc dát a pokrýva všetky výkony zdravotnej starostlivosti, výkony ambulantnej, ústavnej starostlivosti, laboratórnej medicíny a bol vypracovaný za účasti odborných pracovných skupín z jednotlivých medicínskych i nemedicínskych odborov.

Pri poslednom stretnutí s prezidentom Združenia zdravotných poisťovní sme sa dohodli, že otvoríme problematiku katalógu zdravotných výkonov a nadväzne zoznamu zdravotných výkonov vzhľadom na potrebu prehodnotiť súčasný stav a v tomto smere plánujeme iniciovať rokovania ako za účasti združenia zdravotných poisťovní, tak aj zástupcov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a odbornej verejnosti.

Uzatvorenie zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prebieha na základe rokovania a vzájomnej dohody oboch subjektov. Výška cien je vyjadrená konsenzuálnou dohodou oboch subjektov v rámci obojstranne podpísanej zmluvy.

V prípade nedodržania zmluvných podmienok jedného z participujúcich subjektov je možné obrátiť sa na nezávislú inštitúciu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Skončil som. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pani poslankyňa Sabolová, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, myslím si, že otázka bola správne položená. Ja si myslím, že ja viem, čo chcem od vás počuť. A tú charakteristiku, ako ste urobili, je to správny a dobrý výklad v zmysle zákona tak, ako hovoríte.

Moja otázka ale znie, prečo ste v septembri minulého roku tým uznesením, ktoré ste citovali, zrušili práce na katalógu výkonov a v súvislosti na zoznam výkonov. To je jedna otázka.

Druhá otázka je tá, že hovoríte, že je tu nejaká dohoda poskytovateľov a poisťovní. Samozrejme, lebo sú ceny deregulované. Ale neexistujú štandardy, na základe ktorých by sme mohli povedať, či tie poisťovne limity, ktoré uzatvárajú s jednotlivými poskytovateľmi, sú primerané výkonom, ktoré títo poskytovatelia robia. A preto je veľmi dôležité a v ďalšej časti ste hovorili, že sa pokračuje, pripravuje sa ten katalóg zdravotníckych výkonov. Pretože na Slovensku si každý myslí, že ak máme zdravotníctvo zdarma, ale to ešte neznamená, ak ja sa chcem dostať z Košíc do Bratislavy a viem, že je letecká možnosť, že každý bude chodiť na tej ceste lietadlom. Ale budeme chodiť za primeraných podmienok, primeraných možností, primeraných potrieb. A to, si myslím, že sa dá tak trošku povedať aj v zdravotníctve, že nie všetko každý a za plnú cenu musí dostať. A to ešte neznamená, že nedostane skutočne potrebnú základnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má v zmysle platnej legislatívy nárok.

Čiže, akési štandardy, vy mi, myslím, veľmi dobre rozumiete, pán minister, a prečo sa zrušilo uznesenie pokračo ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ja myslím, že som na to už odpovedal. Zrušilo sa z toho dôvodu, že nemohlo byť vydané, nakoľko nebol dopracovaný a ani nezačali v predchádzajúcom období práce na zozname zdravotných výkonov. Čiže, katalóg ten, ktorý sa pripravoval, keby sa uviedol do praxe, tak by vyvolal totálny chaos, pretože by bol v rozpore s tým katalógom, ktorý dnes, alebo s tým zoznamom, ktorý dnes je v platnosti. Čiže, jedno s druhým je späté, áno. Čiže, musí sa najprv začať pracovať na zozname zdravotných výkonov, a potom sa súbežne môže prehodnotiť katalóg výkonov a vydať naraz obidve tieto normy. Je to zakomponované v rámci opatrení, ktoré som predkladal na vládu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, skončili ste?

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Áno, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Prikročíme k ďalšej otázke, ktorú položil pán Peter Markovič rovnako pánu ministrovi zdravotníctva Valentovičovi. Tá otázka znie: "Vážený pán minister, nepovažujete navrhované kroky na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne za vyvlastnenie?"

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, skutočne neviem, prečo takáto otázka, nakoľko v materiáli, ktorý bol predložený, táto problematika bola riešená. Takže, nerozumiem celkom tejto otázke. Napriek tomu sa pokúsim na ňu odpovedať.

Podmienky vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne budú musieť byť presne určené zákonom a na základe zákona sa budú musieť upraviť podmienky zániku súkromných zdravotných poisťovní. Ústavný rámec ochrany vlastníckeho práva predstavujú princípy, ktoré sú obsiahnuté v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a to rovno z vlastníckeho práva - nedotknuteľnosť a záväznosť vlastníckeho práva.

Predmetom vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky sú nielen hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ale aj iné práva majetkového charakteru. V rozhodnutí č. 2 Ústavného súdu 19/97 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty, čím prevzal pomerne široký výklad pojmu majetok, ktorý je obsiahnutý v judikatúre Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.

V zmysle tejto judikatúry je majetkom napríklad aj licencia. Odňatie licencie súkromným zdravotným poisťovniam na výkon verejného povinného zdravotného poistenia teda nesporne bude zásahom do vlastníckeho práva. Nedotknuteľnosť vlastníckeho práva znamená, že nikto nemôže byť zbavený svojho vlastníckeho práva k určitému majetku. Ústava Slovenskej republiky pripúšťa jednu výnimku, a to vyvlastnenie, ktoré je možné vykonať len v nevyhnutnej miere a to z hľadiska rozsahu i z hľadiska účelu vo verejnom záujme, ktorý nie je Ústavou Slovenskej republiky definične vymedzený na základe zákona, čo znamená, že k vyvlastneniu by nemalo dochádzať priamo zákonom alebo rozhodnutím zákonom určeného orgánu a postupom podľa zákona a za primeranú náhradu.

Ďakujem, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Markovič, želáte si doplňujúcu otázku? Nech sa páči, zapnite mikrofón.

P. Markovič, poslanec: Pán minister, ďakujem pekne za otázku. Som rád, že ste mi odpovedali. Teda napriek tomu, že moja otázka bola zle položená a nedalo sa na ňu odpovedať. Vy ste mi zacitovali pravdepodobne zo správy, ktorú ste predložili. Tú všetci poznáme. Nedá mi však nepovedať, že považujem za absolútne nesprávny návrh, ktorý predkladáte, aj napriek tomu, že pripúšťate aj alternatívu na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, ktorý presadzuje aj predseda vlády.

A tento model podobne ako návrh na to, aby poistenci štátu boli poistení v štátnych poisťovniach, resp. v štátnej poisťovni, považujem teda za technicky nerealizovateľný a nezmyselný najmä teda, vy ste síce tu argumentovali právne, ale mne skôr ide o potreby systému zdravotníctva, resp. zdravotného poistenia. Myslím si, že tento návrh, ktorý predkladáte, jednoducho situáciu nevyrieši. Skôr sa mi zdá, že tu je snaha o účelové ovládnutie zdravotného poistenia, ktoré neskôr sa môže stať nástrojom na realizáciu istých krokov zdravotníctva, ktoré dnes ministerstvo zdravotníctva nie je iným spôsobom schopné realizovať a takto si chce monopolizovať postavenie a rozhodovať o tom, či už to bude alebo je plánovaná redukcia lôžok, resp. plánované zrušenie, nezrušenie nemocníc. Má to určite aj viac dôvodov. Mohol by som pokračovať ďalej, ale keďže mi už uplynie čas, takže nebudem pokračovať.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ťažko mi je reagovať, pretože nebola položená otázka. Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok.

Som presvedčený, že vznikom jednej zdravotnej poisťovne je možné usporiť minimálne na správnej réžii. Viem si predstaviť existenciu jednej poisťovne so správnym fondom 3 %, či nie 4 %, čo je ročná úspora možno na úrovni 900 miliónov až 1 miliardy.

Zrušenie prerozdeľovacieho mechanizmu môže mať za následok a malo by za následok spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov na poskytovateľov vo väzbe na skutočnú nákladovosť, dá sa povedať, že úspora dosiahnutá v obmedzení tvorby a účelového prerozdelenia zisku vo výške cca 1,9 mld. na prospech financovania zvlášť nákladnej finančnej liečby. Určite by sa zjednodušil výber a vymáhanie poistného. Vieme aspoň podľa odhadov, že 1-percentné zvýšenie výberu poistného je cca 600 miliónov korún. Ak by sme hovorili o 2 percentách, je to 1,2 miliardy. A jedna poisťovňa by určite znížila aj administratívne náklady nielen platiteľov poistného, ale aj administratívne náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri fakturácii poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, pri tomto modeli by sa dalo ušetriť ešte aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože by nemusel vykonávať všetky tie činnosti, ktoré dnes vykonáva, čo tiež sa dá vyčísliť v desiatkach, možno aj v stovkách miliónov korún.

Ďakujem, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Ďalšia otázka je opäť od pána Markoviča. Je adresovaná pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Tomanovej: "Vážená pani ministerka, považujete za slušné odpovedať, ak vám niekto položí otázku?"

Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, považujem za slušné odpovedať, ale nie na každú otázku sa oplatí odpovedať. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte, pán Markovič, chcete? Nech sa páči, zapnite mikrofón.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pani ministerka, no myslím, že tá diskusia potom má aj tie kvality, keď niekto rozhoduje o tom, na čo sa tu oplatí a neoplatí odpovedať. Skôr, čo považujem za podstatné, je to, že ma mrzí, že na otázku, ktorú som vám položil asi štyrikrát, prečo ste navrhli a už aj schválili vypustenie tajnej voľby o štrajku z návrhu zákona o kolektívnom vyjednávaní, je podľa vás otázka, na ktorú sa neoplatí odpovedať. To ma skôr na tom mrzí.

Ďakujem.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Mňa veľmi mrzí to, a myslím si, že som človek, ktorého netreba poúčať o slušnom správaní a v tejto chvíli musím povedať, že vo vašej otázke nebola ani zmienka v tomto prípade o štrajku, a to, čo som považovala za potrebné, som včera odpovedala.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy - a opäť vám, pani ministerka - pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny: "Vážená pani ministerka, ako hodnotíte prieskum uskutočnený medzi ekonomickými analytikmi, ktorý hovorí, že príspevok vašej vlády k súčasnému ekonomickému rastu je len 2 %? A naopak, rekordný vývoj hospodárstva je najmä výsledkom práce predchádzajúcej vlády?"

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sárközyová, táto otázka asi nepatrí konkrétne môjmu rezortu, ale napriek všetkému poviem svoj názor.

Pre lepšie pochopenie mojej odpovede doplním, že prieskum, na ktorý odkazujete vo svojej otázke, bol uskutočnený v marci tohto roku, medzi 12 vybranými analytikmi väčšinou komerčných inštitúcií. V porovnaní s tým, čo býva v médiách spravidla označované ako prieskum, možno vzhľadom na počet respondentov označiť skôr za mini anketu. To však nie je až také podstatné.

Ekonomické a sociálne ciele politiky vlády boli konkrétne sformulované v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktoré Národná rada schválila v auguste 2006, približne 7 mesiacov pred spomínaným prieskumom. Tento časový horizont uvádzam zámerne preto, aby sme sa vyhli zavádzajúcim a spresňujúcim záverom. Ekonomika nefunguje, pani poslankyňa, ako hrací automat, v ktorom hneď po potiahnutí páky vidno na displeji výsledok hráčskeho pokusu, ale to určite veľmi dobre viete. Všetky strategické a dôležité rozhodnutia a opatrenia sa v každej, nielen v slovenskej ekonomike, postupne zviditeľňujú až s určitým oneskorením, s časovým odstupom. Hospodárska politika vlády je v každom volebnom období niekoľkoročným maratónom. Vyvodzovať akékoľvek závery hneď po štarte takéhoto behu je nielen predčasné, ale častokrát i zavádzajúce. Čo je z uvedeného prieskumu povzbudzujúce, je najmä vysoko oceňovaná schopnosť vlády splniť strategický zámer vlády, prijať jednotnú európsku menu k 1. januáru 2009. Tento krok si vyžaduje zohratú politiku vo všetkých oblastiach ekonomiky, čo možno na rozdiel od vás ja považujem pre hospodársku politiku za dobré vysvedčenie, ktoré tento prieskum priniesol.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa, máte aj doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Pani ministerka, len na začiatok, bola by som rada, keby ste používali moje meno správne, snáď sa vám to podarí. Moje meno je Klára Sárközy.

A teraz otázka. Ja som vám nedala otázku o tom, aby ste mi povedali, aké bolo programové vyhlásenie vlády, síce ste povedali, že táto otázka nepatrí vám, tak ja vám dám konkrétnu otázku. Akými konkrétnymi legislatívnymi krokmi vaše ministerstvo prispelo k tomu, aby sa zvýšil hospodársky rast? Je to konkrétna otázka, chcem konkrétnu odpoveď.

A dávam túto otázku kvôli tomu, že podľa najnovších štatistických ukazovateľov rast hrubého domáceho produktu je 8,5 %, nezamestnanosť podľa posledných štatistických ukazovateľov klesla na 8,5 % - zaujímavé je, že obidve čísla sú rovnaké - a viete veľmi dobre, že ekonomický rast zabezpečujú predovšetkým podnikateľské subjekty, ktoré jednak investujú, ale jednak berú na seba aj zodpovednosť a riziko investovania. Čo od nás očakávajú? Jednak stabilitu a čitateľné podnikateľské prostredie. Nemožno hovoriť o tom, že je tu čitateľné a je tu spokojné prostredie, keď sme tu 2 dni počuli od vás a z úst vašich poslancov, že všetci podnikatelia sú vykorisťovatelia. Tak platí to aj o podnikateľoch, ktorí sú zo strany Smer? Aj oni sú vykorisťovatelia? Ale ja by som bola rada, keby ste mi odpovedali na tú konkrétnu moju otázku: Akými legislatívnymi krokmi vaše ministerstvo prispelo k týmto dvom závažným štatistickým údajom?

Ďakujem.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pani poslankyňa Sárközyová, som Slovenka, a preto hovorím o vašom priezvisku po slovensky. (Hlasy a ruch v pléne.)

Ja by som si v tejto súvislosti dovolila jednu podstatnú vec. Mňa ste tu nemohli počuť hovoriť, ako ste povedali, že aj mňa samotnú, dva dni o vykorisťovateľoch - zamestnávateľoch. Takúto poznámku ste odo mňa nemohli počuť. Počuli ste odo mňa iba jednu, jedinú vec, a to, že si vážim každého jedného zamestnávateľa, ktorý vytvorí čo len jedno pracovné miesto. Pani poslankyňa, prosím, ja sa pokúšam odpovedať na to, čo ste povedali. Ale zrejme nemáte o to záujem, takže celkom dobre nerozumiem tomu, prečo by som mala potom odpovedať. Znovu poviem, pani poslankyňa ... (Ministerka bola prerušená predsedajúcim schôdze.)

Ďakujem za pozornosť.