V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani ministerka, uplynul čas určený na hodinu otázok. Končím tento bod programu.
Nasledujú
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2007,
ktoré ste dostali ako tlač č. 249.
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 249 nachádza. (Neutíchajúci ruch.)
Poprosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Už je tu poriadok. Otváram rozpravu. Chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam?
Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo ako prvá.
Ja vás ešte poprosím, pani poslankyňa, práve som od technikov dostal informáciu, potrebujeme z technických dôvodov krátku prestávku, aby niečo technici nastavili a prestavili kvôli zvuku a zvukovému záznamu, takže vyhlasujem 3, 4, 5 minút technickú prestávku. Ďakujem pekne.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, zoberte si slovo protokolárnym spôsobom a vyjadrite svoj názor. Neokrikujte ma. Ja som vás nikdy neokrikoval. Zapnite mikrofón pánovi Bugárovi.
B. Bugár, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne. My, keď sme "ťahali" spolu schôdze Národnej rady, tak veľakrát sme prerušili rokovanie, lebo ministri neboli prítomní na bode interpelácie poslancov, takže vás žiadam, aby ste ako člen vedenia zabezpečili dostatočný počet ministrov, aby sme vedeli interpelovať. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobre, ale súhlasíte, dúfam, s tým, že kým postupne budú zabezpečovať účasť ministrov, budeme pokračovať v rokovaní. Dobre? Tak ako sme to robili vtedy, keď sme "spolu ťahali". Ďakujem pekne, pán kolega.
Takže uviedol som, že z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády, v tlači 249 nachádza. Otváram rozpravu. Ako prvá a jediná sa písomne prihlásila pani poslankyňa Gibalová.
Potom dám možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou na interpeláciu od pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som sa v interpelácii pýtala, aké opatrenia prijme pani ministerka a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ak vie o tom, že zo strany samosprávnych krajov sa hrubo porušuje zákon vo veci poskytovania finančných prostriedkov neverejným subjektom, tak ako sa aj sama v hodine otázok vyjadrila, že má túto vedomosť, že zákon sa porušuje.
Ďakujem. Preto ju budem následne interpelovať v tejto otázke.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Chcem sa opýtať, kto sa ústne hlási do rozpravy v rámci tohto bodu programu. Pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Pado. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Rosová. Pani poslankyňa Mušková chce? Dobre. Takže uzatváram. Pán poslanec Pado a pani poslankyňa Rosová ako prvá.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pán podpredseda vlády, dovoľujem si vysloviť nespokojnosť s odpoveďou, ktorá je v tlači pod č. 19, ak sa nemýlim, a je to odpoveď na moju interpeláciu vo veci využívania brigádnikov na administrovanie a na vecnú kontrolu žiadostí o platbu z grantov Európskeho sociálneho fondu, a to v bode 3 tejto odpovede, písomnej odpovede na moju interpeláciu.
Upozornila som na to, že pokiaľ ide o brigádnikov, takýto pracovnoprávny vzťah nezakladá dostatočný priestor na sankcie, ktoré by zabezpečili väčšiu bezpečnosť, pokiaľ ide o únik možných informácií, ktoré sa v týchto žiadostiach nachádzajú. Dochádza totiž k situácii, keď študenti, brigádnici kontrolujú a rozhodujú alebo spolurozhodujú o grantoch pre svojich vyučujúcich, pričom dochádzajú do styku s množstvom informácií, ktoré by ako študenti zrejme k dispozícii mať nemali.
Odpoveď, ktorá znie, že brigádnici sú viazaní mlčanlivosťou, nakoľko podpisujú čestné vyhlásenia o nestrannosti a zachovaní mlčanlivosti, nie je v tomto smere uspokojivá preto, lebo naďalej platí, že pracovnoprávny brigádnický vzťah nie je dostatočne zaväzujúci. Celkom iste je podstatne väčšou hrozbou prísť o pracovné miesto, ako prísť o brigádu.
Ďakujem pekne. Preto by som v tej veci prosila ďalšiu odpoveď.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán poslanec Pado sa odhlásil so svojím príspevkom do rozpravy, pretože bude v nasledujúcom bode.
Pýtam sa členov vlády, či chcú hovoriť k tomuto. Nech sa páči. Pán podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj, nech sa páči.
J. Mikolaj, minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, len veľmi krátko. Myslel som, že pochválite túto iniciatívu, ktorú sme na ministerstve školstva pripravili. Sú tu aj ďalší páni poslanci, ktorí detailne poznajú situáciu na implementačnej agentúre v rámci SORO, ktoré je na ministerstve školstva. Tak isto viete, že čerpanie bolo 5 %. 5 % bolo čerpanie, tak bola práca nastavená, tak bol ten úrad vytvorený, tak bol zavedený systém práce.
Vzhľadom na to, že nie je možné zo dňa na deň zvýšiť, povedzme, o 100 % alebo 50 % výkonnosť tých pracovníkov, tak sme sa s pánmi rektormi dohodli, že využijeme doktorandských študentov. Čiže, to sú hotoví inžinieri, ktorí študujú v rámci doktorandského štúdia a ktorých je v Bratislave niekoľko stoviek, že v rámci brigádnických hodín ich zaškolíme a budú nám pomáhať, nič iba kontrolovať chyby, ktoré sa v jednotlivých projektoch vyskytnú, aby sme tú úspešnosť mali podstatne väčšiu.
Urobili obrovské množstvo práce a v súčasnosti tam ešte máme asi troch alebo štyroch, pretože každým dňom prijímame nových a nových ľudí. Viete, že tam treba prijať minimálne 80 ľudí, len do platobnej agentúry 80 ľudí a ďalších 200 potom do implementačnej agentúry. Takže, snažíme sa, robíme, čo sa dá. Robí sa po sobotách, po nedeliach, robí sa po večeroch, využívame každú možnosť, aby sme tú úspešnosť dosiahli.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či ešte niekto z prítomných členov vlády sa chce vyjadriť v rámci rozpravy. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem aj tento bod programu za skončený.
Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k bodu
interpelácie poslancov,
chcem vám dať do pozornosti, že interpeláciou sa na účely zákona o rokovacom poriadku rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi vo veciach ich pôsobnosti.
Ďalej chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili nasledovní poslanci. Ako prvý pán poslanec Cabaj a následne za ním sú do tohto bodu prihlasení: pani poslankyňa Gibalová, potom Sabolová, Tóthová, Kramplová, Fronc, Tkáčová, Slafkovský, Ivančo a ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Pado.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som interpeloval pána ministra školstva a podpredsedu vlády pána Jána Mikolaja v súvislosti s dianím na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Dovoľte, aby som vás oboznámil s listom. Predpokladám, že niektorí z vás tento list dostali, pretože pani doktorka Mária Bieliková, pracovníčka Akademického senátu Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela a Róbert Vatecha, študent a podpredseda akademického senátu tejto fakulty sa obrátili na niektorých poslancov so žiadosťou v súvislosti s dianím na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici so žiadosťou a prosbou o pomoc.
Situácia. Univerzita Mateja Bela je vplyvom mnohých okolností z mnohých období v deficite na mzdových prostriedkoch vo výške 91 miliónov Sk. Na Univerzite Mateja Bela sa nachádza 7 fakúlt, pritom finančne relatívne vyrovnaná Fakulta prírodných vied. Nová rektorka Univerzity Mateja Bela profesorka Kosová v marci 2007 rozhodla realizovať opatrenia na zníženie mzdového deficitu Univerzity Mateja Bela predovšetkým zlúčením Filologickej fakulty a Fakulty humanitných vied, pritom podľa jej vyjadrení budú všetky študijné programy zachované.
Študenti a zamestnanci Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela odmietajú tento postup z nasledovných dôvodov. Rektorka Univerzity Mateja Bela vo svojich návrhoch, postupoch nerozlišuje pojmy zlúčenie fakúlt a splynutie Filologickej fakulty do Fakulty humanitných vied. Rektorka Univerzity Mateja Bela do dnešnej doby nerealizovala finančný ani personálny audit Univerzity Mateja Bela a jej jednotlivých, najmä dotknutých častí a doteraz nevie, koľko zamestnancov bude musieť byť prepustených, či dôjde k hromadnému prepúšťaniu a koľko finančných prostriedkov sa po tejto fúzii ušetrí, resp. či sa vôbec niečo ušetrí. Koľko prostriedkov si vyžiadajú fúzie a prípadné súdne procesy.
Neexistuje dopadová štúdia finančnej situácie po fúzii napriek tomu, že ju zamestnanci a študenti žiadajú. Rektorka univerzity nevie odpovedať na otázky týkajúce sa priestorových kapacít fúzovaného pracoviska, t. j., v akých priestoroch bude prebiehať výučba prekladateľov a tlmočníkov z Filologickej fakulty. Rektorka univerzity ani akademický senát sa doteraz nezaoberali faktickými otázkami fyzického procesu zlučovania fakúlt, problému akademického informačného systému, organizáciou štúdia, otázkou pedagógov, vysoký počet hodín a po ich prepustení tieto počty hodín by ešte pedagógovia nemali zvládnuť. Vedenie Univerzity Mateja Bela, Akademický senát Univerzity Mateja Bela odmietajú a ignorujú akékoľvek argumenty zástupcov Filologickej fakulty, ekonomické analýzy a návrhy na iné, efektívnejšie riešenia problému Univerzity Mateja Bela.
Rektorka Univerzity Mateja Bela podala Akademickej obci Univerzity Mateja Bela i médiám skreslenú informáciu o Filologickej fakulte. Filologická fakulta sa úspešne rozvíja na všetkých úrovniach, neustále rastie počet záujemcov o štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na Filologickej fakulte. Momentálne je evidovaných 979 prihlášok. Absolventi Filologickej fakulty sú v praxi žiadaní, čo vyplýva aj z požiadaviek Európskej únie. Filologická fakulta produkuje na rozdiel od iných humanitne orientovaných fakúlt Univerzity Mateja Bela pracovníkov schopných ľahko a rýchlo sa zamestnať, a to vo svojom odbore.
Prekladateľstvo a tlmočníctvo je po vstupe Slovenska do Európskej únie veľmi lukratívny a žiadaný odbor. Pani rektorka však chce toto štúdium pričleniť k pedagogickým odborom, čím sa naruší kvalita výučby a schopnosť absolventov zamestnať sa. Rektorka Univerzity Mateja Bela tvrdí, že študijné odbory, programy v študijnom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo budú zachované. Ak by však chcela svoje tvrdenia dodržať, bude musieť ponechať pedagógovi i materiálne vybavenie, čiže sa finančné prostriedky neušetria.
Vedenie Filologickej fakulty má vypracované opatrenia, ktorých realizáciou je schopné postupne riešiť deficit mzdových prostriedkov. Rektorát Univerzity Mateja Bela, Akademický senát Univerzity Mateja Bela však tento projekt bez argumentov odmieta vypočuť. Študenti a zamestnanci Filologickej fakulty posunuli stabilizačný plán rektorky na posúdenie nezávislému odborníkovi na reštrukturalizáciu, ktorý tento plán posúdil a vyhlásil ho za nekompetentný. Zároveň navrhol ďalšie možné riešenie, ktoré však rektorát odmieta.
Rektorka Univerzity Mateja Bela v rozpore s akademickými slobodami, slobodou prejavu a právom na informácie zakázala informovať kohokoľvek o situácii na Univerzite Mateja Bela, čím zabránila pracovníkom a študentom Filologickej fakulty brániť svoje pozície. Myslíme si, že plán rektorky je zameraný diskriminačne voči pracovníkom Filologickej fakulty. Rektorát neargumentuje, ani neodpovedá na naše otázky a žiadosti. Akademickému senátu Univerzity Mateja Bela aj Akademickej obci Univerzity Mateja Bela posúva skreslené, neúplné alebo nepravdivé informácie.
Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že so svojou žiadosťou sme sa už obrátili na ministra školstva, do dnešného dňa neprišla odpoveď. Obraciame sa na vás so žiadosťou o pomoc. Týmto materiálom, ktorý bol prerokovaný na Akademickom senáte Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela za prítomnosti vedenia fakulty dňa 10. 5. 2007, vás ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky prosíme o objektívny pohľad na našu situáciu.
S pozdravom už spomínaná predsedníčka senátu, doktorka Bieliková a podpredseda, študent Vatecha.
Úmyselne som prečítal celý list tak, ako sa nám objavil v e-mailovej pošte a teda, pán minister, chcem sa konkrétne teraz spýtať v súvislosti s touto situáciou, či už ministerstvo školstva odpovedalo na žiadosť Akademického senátu, resp. z médií už vieme pokračovanie, ktoré medzitým na škole prebehlo, ak je možné, či je teda možné, s touto odpoveďou ministerstva školstva, aby boli oboznámení aj poslanci, keďže dostali informáciu z jednej strany od študentov a senátu, či by sme mohli dostať odpoveď od ministerstva školstva.
A zároveň jedna taká praktická otázka. Celkom si v reálnom živote neviem predstaviť, ako sa môže stať, že na štátnej vysokej škole na mzdových prostriedkoch sa dokáže vytvoriť deficit viac ako 90 miliónov Sk.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, skončili ste?
Ako ďalší vystúpi v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, ja by som chcela predniesť tri interpelácie na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, ktorú by som chcela požiadať, aby mi odpovedala na toto moje stanovisko alebo otázku.
Pani ministerka, ďakujem vám za vašu odpoveď na moju interpeláciu, ktorá je v tlači pod bodom 3, ktorú som vám položila v nadväznosti na vašu odpoveď na moju otázku v hodine otázok, kde ste sa jednoznačne vyjadrili, že máte vedomosť o porušovaní zákona zo strany samosprávnych krajov, ktoré takmer všetky navrhujú subjektom, ktoré poskytujú sociálne služby finančný príspevok nižší, ako je uvedené v prílohe č. 14 zákona o sociálnej pomoci. Aj v odpovedi na interpeláciu uvádzate v prvej časti skutočnosť, že záväzky obcí vyplývajúce z plnenia zákonných povinností na úseku opatrovateľskej služby nie sú zo strany niektorých obcí náležite zabezpečené. Ďalej sa odvolávate na § 69a zákona o sociálnej pomoci, na základe ktorého ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb. Uvádzate ďalej, že v prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti má povinnosť oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní s odvolávkou na zákon 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.
Aj napriek tomu, že ma uisťujete, že ministerstvo vykonáva a bude naďalej vykonávať relevantné opatrenia smerujúce k dodržiavaniu zákonnosti orgánov samosprávy, nedali ste mi konkrétnu odpoveď na konkrétnu otázku. Preto sa pýtam, aké opatrenia prijmete vy a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle aj vášho odvolania sa na zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní, ak viete, že zo strany samosprávnych krajov sa tak hrubo porušuje zákon a diskriminujú sa poskytovatelia sociálnych služieb, ale najmä občania, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb prostredníctvom poskytovateľov najmä fyzických osôb a právnických osôb.
Ďakujem pekne.
Ďalej interpelujem pána ministra Jána Počiatka.
Vážený pán minister Počiatek, v zákone č. 681/2006 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2007 sú v prílohe č. 5 vyčlenené finančné prostriedky na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce. Ide o dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Zaujíma ma, o ktoré konkrétne zariadenia sociálnych služieb a v ktorých obciach ide, na základe akej procedúry a podľa akých kritérií sa prideľujú tieto dotácie a prečo sú tieto zariadenia preferované oproti ostatným zariadeniam sociálnych služieb.
Moja posledná interpelácia je na pána predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, interpelujem vás vo veci meškania, či lepšie povedané, úplnej absencie finančnej a vecnej kompenzácie následkov povodní, ku ktorým došlo v období máj až december 2006, osobitne na východnom Slovensku.
Keďže sa na mňa obrátili občania obce Haniska, aj starosta obce Haniska s prosbou o pomoc v predmetnej veci, opierala som sa v komunikácii najmä o vyjadrenia pána ministra Jaroslava Izáka, ktorý 23. 2. 2007 v odpovedi na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej vyjadril svoje stanovisko k povodňovým situáciám a najmä k úhradám finančných prostriedkov vynaložených mestami a obcami na výkon zabezpečovacích a záchranných prác.
Z odpovedí je zrejmé, že bol na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky vypracovaný návrh materiálu Správa o priebehu a následkoch povodní v Slovenskej republike za obdobie máj až december 2006 na základe Plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a štatútu ústrednej povodňovej komisie, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 292/2003. Správa bola zaevidovaná na úrade vlády dňa 2. 4. 2007 pod č. 6360/2007.
V správe návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky v bode b1) je vyčíslená čiastka na úhradu škôd v jednotlivých kapitolách a v bode c21) sa navrhuje uložiť ministrovi životného prostredia po schválení vládou Slovenskej republiky zabezpečiť presun finančných prostriedkov v spolupráci s obvodnými úradmi životného prostredia dotknutým mestám a obciam a poškodeným občanom v termíne do 14 dní po prijatí finančných prostriedkov.
Obec Haniska vyčíslila použité finančné prostriedky za spôsobené škody pri povodniach od 4. 6. do 27. 6. 2006 a náklady na výkon záchranných prác na ochranu pred povodňami v sume 15 mil. 589 842 tisíc Sk a škoda vzniknutá na miestnych komunikáciách bola vyčíslená v sume 1 mil. 216 540 tisíc korún.
V prípade obce Haniska boli všetky predložené doklady za vynaložené práce od subjektov podieľajúcich sa na záchranných prácach verifikované obvodným úradom, Krajským úradom životného prostredia v Prešove a so súhrnnou správou o povodňovej situácii boli odoslané dňa 21. 8. 2006 na Ústrednú povodňovú komisiu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a nekonaním vlády sa obec Haniska, ale aj ostatné dotknuté obce dostanú do nútenej správy, keďže v rámci svojej právomoci podpisovali výkony nutných a preukázateľných prác subjektom, ktoré už z uvedenej čiastky odviedli DPH a u miest a obcí si právom nárokujú úhradu verifikovaných faktúr. Môžeme povedať, že tieto subjekty suplujú štát a jeho povinnosti. V súčasnosti sú obciam doručované pokusy o zmier i upozorňovania na exekučné konanie vo vymáhaní dlžnej čiastky.
Preto sa vás, pán predseda vlády, pýtam, z akých dôvodov sa odďaľuje prerokovanie Správy o priebehu a následkoch povodní v Slovenskej republike za obdobie máj, december 2006 a odďaľovanie schválenia uznesenia, na základe ktorého uvoľní Ministerstvo financií Slovenskej republiky prostriedky určené na kompenzáciu úhrad vzniknutých oprávnených nákladov pri povodniach v roku 2006.
Žiadam vás, pán predseda vlády, aby vláda v tejto veci bezodkladne konala a zabránila tak situácii, v dôsledku ktorej sa obce dostanú do nútenej správy vystavujúc sa riziku, že pri najbližšej možnej mimoriadnej udalosti ich postihne aj odmietnutie pomoci zo strany nezávislých subjektov, ktoré im boli ochotné v roku 2006 finančne i ináč pomôcť bez ohľadu na svoje prevádzkové straty.
Ďakujem vám za vypočutie.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave v bode interpelácií vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pani poslankyňa Kramplová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, mám niekoľko interpelácií, ale vo veľmi jednoduchej podobe.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci naplnenia Programového vyhlásenia vlády z augusta 2006 za prvý rok vládnutia. Chcem vás požiadať o zhodnotenie prvého roku vašej vlády, či ste prísľuby dané občanom za toto obdobie zrealizovali. Nechávam na vašej úvahe, ktoré aktivity z Programového vyhlásenia vlády vláda považuje za naplnené alebo za rozpracované.
Ďalšia moja interpelácia smeruje k jednotlivým členom vlády.
Čiže, interpelujem pána ministra dopravy, pána ministra financií, pána ministra hospodárstva, pána ministra kultúry, pána ministra obrany, pána ministra pôdohospodárstva, pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra spravodlivosti, pána ministra školstva, pána ministra vnútra, pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja, pána ministra zahraničných vecí, pána ministra zdravotníctva, pána ministra životného prostredia vo veci naplnenia Programového vyhlásenia vlády z augusta 2006 za prvý rok vládnutia.
Chcem vás požiadať, podobne ako pána predsedu vlády, o zhodnotenie prvého roku vašej vlády, vášho vládnutia v rezorte. Či ste splnili prísľuby dané občanom za toto obdobie. Nechávam na vašej úvahe, aby ste napísali a zhodnotili aktivity, ktoré považujete za naplnené a rozpracované.
Ďalšia moja interpelácia smeruje opäť k pánovi predsedovi vlády. Je interpelácia, ktorou vás interpelujem, pán predseda vlády, vo veci dodržiavania rokovacieho poriadku § 131 ods. 4 hodina otázok. V rámci hodiny otázok v Národnej rade je povinnosť člena vlády na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podať poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.
Prosím vás, pán predseda vlády, o zjednanie nápravy v zmysle zákona o rokovacom poriadku, pretože mnohí členovia vlády na otázky, ktoré neboli zodpovedané počas hodiny otázok, neodpovedajú.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Kramplová, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, milé kolegyne a kolegovia, mám dve interpelácie.
V prvej budem interpelovať pána ministra financií pána Počiatka.
6. decembra 2006 Národná rada schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Práve táto novela zaviedla nové pravidlá predovšetkým vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Od začiatku účinnosti tejto novely dostávame neustále korešpondenciu, v ktorej sa poukazuje na nedostatočné financovanie týchto zariadení a na neúnosnosť samosprávy z vlastných zdrojov pokryť takéto výdavky.
Z uvedených dôvodov sa obraciam na vás, pán minister, s interpeláciou, či boli na financovanie takýchto zariadení uvoľnené ešte dodatočne aj iné prostriedky a či sa v budúcnosti bude prehodnocovať postup financovania týchto subjektov s cieľom väčšej zodpovednosti štátu za finančné krytie týchto zariadení.
Druhá interpelácia je na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani ministerku Tomanovú.
Problematika vdovských a vdoveckých dôchodkov bola upravená právnymi normami predchádzajúcej vlády, ktoré v podstate rozdelili občanov do dvoch skupín.
Na jednej strane sú ľudia s nárokmi na tieto dôchodky za splnenia určitých podmienok a na strane druhej ľudia spĺňajúci podmienky, avšak bez nároku, pretože svojich životných partnerov stratili v období, ktoré nebolo zohľadnené zákonodarcom v právnej úprave. Ide pravdepodobne o diskrimináciu, ktorú predmetné právne normy zaviedli a na ktorú už dlhodobo občania poukazujú a pociťujú ju ako nespravodlivosť, keď má zákon dvojaký meter na ten istý životný osud.
Z uvedených dôvodov sa na vás obraciam, pani ministerka, s otázkou, či sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje zaoberať takouto diskrimináciou a bude v budúcnosti tento nepriaznivý stav riešiť novou právnou úpravou, napríklad tak ako je to v Českej republike, kde sa takéto vdovské a vdovecké dôchodky schválili paušálne pre každého, kto spĺňal zákonom požadované podmienky, a nie podľa toho, komu, kedy partner zomrel.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Fronc.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, milé kolegyne aj milí kolegovia, dovoľte, aby som v prvom rade interpelovala zriedkavo interpelovaného pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Vážený pán generálny prokurátor, od januára 2006 môžu sudcovia udeliť za menej závažný delikt alternatívne tresty a to domáce väzenie a povinnú prácu. Vlani bolo takto vynesených trestov, myslím, povinnej práce na Slovensku iba 48 prípadov. V Českej republike, ktorá taktiež pozná tieto tresty, bol trest povinnej práce vynesený takmer vo vzťahu k 12 tisíc ľuďom. Opakujem, v Slovenskej republike v 48 prípadoch, v Českej republike v 12 tisíc prípadoch. Osobne som toho názoru, že u ľudí, ktorí sa dopúšťajú prvýkrát trestnej činnosti alebo menej závažnej činnosti, poprípade ľudia blízki mladistvému veku, je trest povinnej práce veľmi vhodný najmä z toho hľadiska, že práca je výrazným výchovným prostriedkom. Zanecháva návyky u mladých ľudí a je to aj určitá prevencia pred opakovaným dopúšťaním sa trestnej činnosti.
Preto, vážený pán prokurátor, ja viem, že nikto nemôže na Slovensku sudcom prikazovať, aké tresty majú ukladať, ale domnievam sa, že možnosť alternatívnych trestov, ktoré môžu mať väčší prevýchovný efekt, je aj v rukách prokurátorov. A preto sa vás pýtam, navrhujú naši prokurátori aj túto formu trestu uložiť za spáchanie trestného činu.
Ďalšia otázka je na tu prítomného pána ministra spravodlivosti.
Vážený pán minister, podľa posledných štatistických údajov sa na Slovensku stali každý týždeň dve vraždy. Situácia za posledné roky sa permanentne zhoršuje. Pán minister Lipšic síce tu, v tejto snemovni a neraz aj v televízii presviedčal národ, ako kriminalita na Slovensku klesá, čo však nekorešponduje s číslami štatistiky. Vzrastajúci percentuálny podiel na kriminalite a závažnosti trestných činov má na Slovensku aj mládež. Tu by som chcela upozorniť na názory odborníkov, ktorí sú jednoznačne zhodní v tom, že existuje určitý vzájomný vzťah medzi zobrazovaním násilia v televízii, v rôznych počítačových hrách a páchaním trestnej činnosti mladých ľudí.
Ja viem, aké sú kompetencie ministra spravodlivosti, preto si dovolím, pán minister, sa vás len spýtať na váš osobný názor, v čom vidíte príčiny stúpajúcej kriminality mladistvých a či taktiež vidíte v tom, že naša televízia a filmy, ako aj počítačové hry často zobrazujú násilie a v neúmernej miere ju ponúkajú aj na konzumáciu mladistvým.
Keďže ste tu, pán minister, dopredu ďakujem za vašu odpoveď.
Ďalej interpelujem pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka.
Vážený pán minister, naše bezprostredné životné prostredie, v ktorom sa pohybujeme, ohrozujú aj fajčiari. Ja ako nefajčiarka túto skutočnosť pociťujem veľmi negatívne, aj keď viem, že niektorí moji fajčiarski kolegovia majú akosi tolerantnejší postoj k tejto skutočnosti. Preto ako nefajčiarka vítam pripravovanú novelu zákona o ochrane nefajčiarov, ktorá má voči fajčiarom postupovať prísnejšie, teda má regulovať ustanovenia prísnejšie vo vzťahu k fajčiarom. Pripájame sa tak k úsiliu mnohých európskych krajín, ktorým záleží na zdraví obyvateľov, aby vytvorili zdravšie životné prostredie. Napriek doterajšiemu legislatívnemu riešeniu tohto problému stále sa stretávame s nedostatočnou realizáciou aj tých ustanovení, ktoré sú zakotvené v platnom práve. Konkrétne myslím na priestory verejného stravovania. Platné právo ukladá vlastníkom inštitúcií ponúkajúcich verejné stravovanie, aby oddelili časť pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov. Žiaľ, toto sa buď formálne deje, alebo sa to nedeje vôbec. Preto sa s týmto javom neviem stotožniť a pýtam sa vás, či zakotví novela pripravovaného zákona úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a reštauračných bufetoch. Osobne by som to veľmi uvítala. A ak ste sledovali včerajšie vysielanie rozhlasu, viacerí respondenti, ktorí boli oslovení Slovenským rozhlasom, jednoznačne požadovali zákaz fajčenia v reštauračných zariadeniach.
Osobne chcem vyjadriť názor, že ak by vládny návrh takýto zákaz nezakotvil, budem predkladať pozmeňujúci návrh a lobovať medzi poslancami, aby takýto návrh prešiel. Ďakujem za pozornosť.
Ďalej interpelujem pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka s ďalšou interpeláciou.
Vážený pán minister, Národnou radou Slovenskej republiky bol ešte v roku 2002 schválený zákon 529/2002 Z. z. o obaloch, účinný od 1. januára 2003. Tento zákon dáva právomoc ministrovi životného prostredia zaviesť zálohovanie jednorazových obalov, ktoré nadmerne zaťažujú životné prostredie.
Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu nepripravila vykonávaciu vyhlášku napriek tomu, že podľa Legislatívnych pravidiel mohla takúto vykonávaciu vyhlášku pripraviť. Skúsenosti z vyspelých krajín v oblasti riešenia plastového odpadu sú také, že triedený zber odpadu, ktorý existuje aj u nás, veľmi nerieši v plnom rozsahu túto otázku. Tento spôsob sa síce ukázal ako posunujúci problematiku dopredu, ale nie ako spôsob riešiaci túto problematiku.
Zálohový systém na jednorazové nápojové obaly je už zavedený vo viacerých štátoch, ako je Švédsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko a v 13 štátoch Spojených štátov amerických a v 8 kanadských provinciách, v Izraeli a pripravuje ho aj Česká republika. Vzhľadom na tento vývojový trend, vážený pán minister, dovolím si vám položiť otázku, ako budete riešiť túto toľko diskutovanú otázku a zatiaľ ešte nevyriešenú. Pripravíte vykonávaciu vyhlášku k uvedenému zákonu o obaloch? Ďakujem za pozornosť.
Posledná interpelácia je na pána ministra kultúry Marka Maďariča.
Vážený pán minister, nie je nijakou tajnosťou, že vzrastajúci podiel na kriminalite, najmä na násilných trestných činoch má mládež. V minulom roku mladiství na Slovensku spáchali 5 tisíc trestných činov, ako sú krádeže, lúpeže, prepadnutia, násilnosti, dokonca aj vraždy. Násilie preniká i do školských lavíc. Názory viacerých odborníkov sa stotožňujú, že je vzájomný vzťah medzi zobrazovaním násilia na televíznej obrazovke a agresívnym konaním mladých ľudí, ktoré vyúsťujú do závažnej trestnej činnosti.
Kontrolným orgánom, ktorý musí monitorovať dodržanie platných zákonov vo vysielaní elektronických médií, je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Napriek tomu, že si je rada vedomá tejto svojej funkcie, podľa môjho názoru nekoná dostatočne dôsledne. Naďalej toleruje porušovanie zákona, napríklad z ponúk programu naďalej na nás z obrazoviek sa zameriavajú zbrane, naďalej sa vystrihujú z filmov násilné scény a podobne.
Vážený pán minister, ja som vás v minulosti už na túto otázku interpelovala a interpelujem vás opätovne, pretože tento problém mi hlboko leží na srdci. Patrím medzi tých ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení, že prezentácia násilia v televízii a v kinách vlastne ponúka tam, kde nie sú pozitívne príklady, mladým ľuďom negatívne príklady. Preto vás opätovne, pán minister, žiadam o odpoveď, či nevnímate postup Rady pre vysielanie a retransmisiu pri prenesenom výkone štátnej správy, v rámci ktorej má rada ukladať sankcie za prezentáciu násilia na televíznej obrazovke, ako veľmi, veľmi benevolentný postup.
Vážený pán minister, vy ste mi v minulosti odpovedali, že nemáte vplyv na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Osobne zastávam názor, že táto rada bola zákonom zmocnená na výkon takých úloh, ktorý prislúcha štátnej správe a táto ich aktivita má charakter štátnej správy. Vy ste ústredný orgán štátnej správy, preto sa domnievam, že benevolencia Rady pre vysielanie a retransmisiu je vo vašej kompetencii na posúdenie.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz vystúpi pán poslanec Martin Fronc, pripraví sa pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.
M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, interpelujem podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja.
Pán minister, vypísali ste verejné obstarávanie na realizáciu administrácie programu Mládež v akcii, čo je program hradený z európskych fondov v hodnote skoro 400 mil. korún. Do verejného obstarávania sa prihlásila Juventa a nadácia Intenda. Juventa dala ponuku za 50 mil. Sk, Intenda za 49 mil. Sk. Verejné obstarávanie ste následne zrušili a projekt ste zverili Juvente. Preto sa chcem opýtať, pán minister, na základe čoho ste zrušili toto verejné obstarávanie a či ste následne vypísali nové verejné obstarávanie, alebo ste projekt priamo zverili Juvente, teda priamym zadaním.
A posledná otázka v tejto veci: Je tento postup v súlade s pravidlami pre čerpanie prostriedkov z európskych fondov, nestane sa, že Slovensko potom bude musieť vracať peniaze do európskych fondov?
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pripraví sa Alexander Slafkovský.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, rada by som položila interpeláciu pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pani ministerka, dovoľujem si vás požiadať o informáciu, ako sú naplnené finančné objemy pre aktívnu politiku práce na úradoch práce. Podľa mojich informácií žiadosti začínajúcich podnikateľov sa iba zbierajú a prostriedky na ne nie sú. Je to v programovom opatrení 4 podľa § 41 zamestnávanie a na aktivačné práce sú financie iba do konca mája.
Ak sú tieto informácie pravdivé, ako budete, pani ministerka, riešiť vzniknutú situáciu? Na začatie podnikania sú vždy potrebné prostriedky, ktoré tento program pre vznikajúcich samozamestnávateľov zaisťuje. Nie je ohrozená tvorba nových pracovných miest meškaním nárokovateľných platieb?
Je to o to horšie, že tieto informácie mám z východného Slovenska, kde je miera nezamestnanosti najväčšia.
Ďakujem za odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Alexander Slafkovský. Pripraví sa pán poslanec Jaroslav Ivančo.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, mám interpeláciu na pána generálneho prokurátora.
Vážený pán generálny prokurátor, v septembri roku 2005 som podal ako primátor mesta Liptovský Mikuláš podnet na políciu v Liptovskom Mikuláši z podozrenia páchania trestného činu členmi predstavenstva Tatra Development Group, a. s. pánom J. G. a pani M. K. pri správe z verejného majetku. Mesto v tejto spoločnosti v tom čase vlastnilo cca 10 % akcií. Vyššie uvedené osoby bez vedomia ostatných členov predstavenstva podpísali notárske zápisnice s exekučnými titulmi na majetok TDG vo výške cca 150 mil. Sk. Exekučné tituly vznikli z neplnenia evidentne nevýhodných zmlúv podpísaných za TDG pánom J. G a pani M. K. Vec vyšetruje Úrad boja proti korupcii, pobočka Banská Bystrica.
Mám tri otázky. V akom štádiu je proces vyšetrovania? Druhá otázka: Rozhodol už prokurátor o vznesení obžaloby voči pánovi J. G. a pani M. K.? A tretia: Došlo ku zneužitiu právomoci verejného činiteľa, ak súčasný primátor Ján Blcháč stiahol mnou podaný podnet na políciu bez stanoviska prokurátora?
Ďakujem. Písomný text odovzdám.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Jaroslav Ivančo, pripraví sa pán poslanec Pado.