J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.

Vážená pani ministerka, členovia vlády, dovolím si interpelovať ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča.

Vážený pán minister, v roku 2003 vznikla akciová spoločnosť Veriteľ ako 100-percentná štátna akciová spoločnosť pre proces oddlžovania v rezorte zdravotníctva, ktorý sa v priebehu rokov 2003 až 2005 konal v 4 fázach.

V decembri roku 2005 sa rozhodlo o zrušení štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ. Na svojom 181 zasadnutí vláda Mikuláša Dzurindu prerokovala správu o likvidácii spoločnosti Veriteľ, a. s. k 15. júnu 2006 a rozhodla o použití likvidačného zostatku spoločnosti vo výške 649,5 mil. Sk, ktorý pozostával z peňažných prostriedkov na bankovom účte.

Uznesením vlády č. 575 z roku 2006 zo dňa 21. júna 2006 bolo schválené, aby celý likvidačný zostatok bol odovzdaný Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Vychádzalo sa z toho, že aj keď 50-percentným akcionárom bolo ministerstvo financií, tak finančné prostriedky boli určené na oddlženie zdravotníckych zariadení a do skončenia likvidácie existovali záväzky, ktoré neboli vyrovnané. Zostatok vo výške 649,5 mil. Sk bol odovzdaný ministerstvu zdravotníctva a určený na vyrovnanie záväzkov zdravotníckych zariadení.

Vážený pán minister, na aké konkrétne účely, resp. vyrovnanie záväzkov ktorých zdravotníckych zariadení bol Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. vo výške 649,5 mil. Sk?

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani Sabolová, procedurálny návrh? Nech sa páči, zapojte, prosím, pani poslankyňu.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán podpredseda, chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť ministrov v rokovacej sále, lebo ešte stále prebieha bod interpelácie a zatiaľ pani ministerka sa len rozpráva s pani poslankyňami, bola by som rada, keby príslušní ministri, ktorí sú interpelovaní, sa dostavili naspäť do sály.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím pánov ministrov, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, keby podľa možnosti urýchlene zaujali miesta v laviciach. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

Obraciam sa s interpeláciou na ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka. Je to v súvislosti s činnosťou hasičského a záchranného zboru. V roku 2006 boli hasičským a záchranným zborom v jednom z krajov našej republiky pri záchranných prácach pri povodniach v priebehu roka vynaložené nemalé prostriedky na záchranné práce - na mzdy spolu 966 tis. Sk, na odvody 293 a na pohonné hmoty a iné spolu 535 tis. Sk. Náklady spolu v roku 2006 1 795 634 Sk. Toto sú len náklady jedného z krajských riaditeľstiev hasičského záchranného zboru pri zásahu pri povodniach. Nemám informácie zo všetkých krajov, ale hasičský a záchranný zbor ich k dispozícii určite má. Ale sú to prostriedky, ktoré hasičom v ich práci neskutočne chýbajú.

Moja prvá otázka znie: Aký objem finančných prostriedkov bol v rámci Slovenskej republiky vynaložený na zásahy pri povodniach a iných mimoriadnych udalostiach v členení na mzdy, odmeny, odvody, pohonné hmoty a iné?

Druhá otázka: Uvažuje vláda Slovenskej republiky alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o úhrade týchto nákladov pre hasičský a záchranný zbor? A ak áno, tak kedy, v akom časovom horizonte? Keďže tieto práce, ktoré uvádzam, boli vykonané v 3. a 4. mesiaci 2006 a do dnešného dňa uplynulo viac ako 12 mesiacov.

Vážený pán minister, v súvislosti so zrušením krajských úradov rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v súvislosti s vašimi stretnutiami na okresných riaditeľstvách hasičského a záchranného zboru ako jedna z najaktuálnejších tém v hasičskom zbore je, či sa uvažuje so zrušením krajských riaditeľstiev hasičského a záchranného zboru, alebo nie, a ak áno, tak kedy a akým spôsobom. Takže moja otázka znie: Budú sa rušiť krajské riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru, alebo nie? Ak áno, tak kedy a akým spôsobom?

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pado bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený v interpeláciách.

Pýtam sa teraz, kto sa ústne hlási do tohto bodu s interpeláciou. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Andruskó Imre. Končím možnosť ďalších prihlášok do tohto bodu programu.

Prosím, pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, moja interpelácia smeruje k pánovi ministrovi zdravotníctva Ivanovi Valentovičovi.

Vážený pán minister, v posledných týždňoch sa v súvislosti s narastajúcim výskytom komplikácií po očkovaní novorodencov proti TBC začalo o tejto téme diskutovať aj verejne v médiách. Denník SME 9. 4. 2007, televízia Markíza 10. 4. 2007 a televízia JOJ 25. 4. 2007 priniesli príspevky, v ktorých sa otvorene hovorí o zvýšenom výskyte komplikácií u novorodencov po aplikácii BCG vakcíny od roku 2004. Odvtedy sa na Slovensku aplikuje výlučne táto jediná očkovacia látka. Slovenskí odborníci vystupujú s názorom, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by výskyt nežiaducich účinkov po očkovaní zredukovali. Preto vás žiadam, aby ministerstvo zdravotníctva v záujme zlepšenia zdravotného stavu detí prehodnotilo formu očkovania detí proti TBC, teda, aby sa upustilo od očkovania novonarodených detí BCG vakcínou na 4. deň života, ktoré má početné vedľajšie účinky, napríklad v podobe hnisavých ložísk, opuchov a zápalov lymfatických uzlín.

V tejto súvislosti dávam do pozornosti skúsenosti a praktické kroky z niektorých iných štátov Európskej únie. V Česku už pred 5 rokmi podal výbor Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti návrh na posun tohto očkovania na 7. až 12. mesiac veku dieťaťa. V súčasnosti časť detí očkujú už v takomto posunutom termíne s cieľom porovnania negatívnych reakcií na vakcínu pri oboch očkovacích kalendároch. Českí pediatri z Kliniky pediatrie PVZ a Prvej lekárskej fakulty Univerzity Karlovej Praha pľúcneho oddelenia Riečany a Kutnej hory, kalmetizačného oddelenia Praha, SUK Praha v materiáli Problematika vakcinácie v Čechách uvádzajú, že najväčší výskyt komplikácií je u detí očkovaných hneď po pôrode, teda na ten 4. deň, kým detí očkované medzi 7. až 12. mesiacom majú BCG komplikácie v minimálnom počte.

Ďalej v Nemecku vydala STIKO, čo je Stála komisia Robert Koch inštitútu, vyhlásenie, citujem: "Vzhľadom na epidemiologickú situáciu v Nemecku neurčitých dôkazov účinku predloženej účinnosti BCG očkovania a nezriedkavých závažných neželaných účinkov liečiva očkovacej látky BCG nemôže STIKO naďalej zastávať odporúčanie tohto očkovania." V materiáli uvádzam aj citované materiály. Na základe tohto vyhlásenia bolo v roku 1998 v Nemecku očkovanie proti TBC vyškrtnuté zo zoznamu odporúčaných očkovaní. Vyhlásenie STIKO bolo oneskorenou reakciou na už roky známe výsledky veľkoplošného pokusu Svetovej zdravotníckej organizácie s týmto očkovaním, ktoré prof. MUDr. Brehmer zhodnotil nasledovne, mám tu aj presný materiál, z ktorého by som mohla citovať, ale nejdem zdržiavať, iba toľko: pán doktor hovorí, že v Nemecku používaná očkovacia látka - a práve tá je používaná aj na Slovensku - sa vo veľkej placebo formou kontrolovaných štúdií ukázala ako neúčinná.

Po tretie vo Švédsku je očkovanie BCG vakcínami od roku 1985 doslova zakázané. Pritom štúdia, ako som hovorila, ktorá dokazuje neúčinnosť BCG vakcíny, teda na neúčinnosť vakcíny a riziká spojené s očkovaním, je spojená s množstvom problémov, nebudem citovať všetky, ktoré pánu ministrovi posielam, ale aspoň budem citovať z publikácie Galiny Petrovny Červonskej prof. virologičky s mnohoročnou praxou, členky komisie pre (Jutiku) pri Štátnej dume Ruskej federácie, ktorá vo svojej knihe Očkovanie, mýty a skutočnosť upozorňuje na nebezpečenstvo včasnej aplikácie BCG vakcíny. Hovorí: "Rizikom vzniku zápalov uzlín je vek v momente imunizácie menej ako 1 mesiac. Výskyt zápalov uzlín je medzi takýmito deťmi dvakrát vyšší, než medzi deťmi staršími než 3 roky." Hovorí, že "udivujúci nerozum, my pokračujeme vo vakcinácii na 3. až 5. deň po narodení", na Slovensku detto, na 4 deň.

Ďalej, necitujem teda všetko, aby som vás nezaťažovala, ale povedala by som už len toľko, že aj samotná príbalová informácia k BCG vakcíne píše o mnohých možných vedľajších účinkoch, medzi inými o zápale uzlín, či o infekcii baktériami vo vakcíne.

Napokon by som položila otázku: Naši pediatri o tomto nevedia? A najmä naši imunológovia? Je zaražajúce, že - nebudem tu menovať -, ale známy imunológ v televízii JOJ 25. 4. poprel, čo sa pripúšťa práve v tomto príbalovom letáku samotným výrobcom tejto vakcíny, že zápal lymfatických uzlín môže spôsobiť samotná vakcína a vinu v tomto prípade dal personálu, ktorý očkuje.

Takéto zahmlievanie a skresľovanie skutočností z najvyšších miest pediatrie vedie k súčasnému stavu na Slovensku, teda k absolútnej neinformovanosti. Rodičia nevedia o možných vedľajších účinkoch, pediatri túto otázku tiež podceňujú, prípady sa neevidujú, nezapisujú do zdravotnej dokumentácie a nehlásia na kompetentné úrady. Z toho spätne vyplýva absolútne skreslená štatistika a s ňou súvisiace podcenenie rizík plynúcich z očkovania. A tak naďalej väzíme v bludnom kruhu dezinformácie so smutnými následkami pre zdravotný stav, ako som tu už uvádzala, práve pri tejto vakcíne pre naše deti. K takýmto dezinformáciám patrí aj neustále zdôrazňovanie údajne hodnovernosti štatistík, pritom najkompetentnejší v tejto oblasti tvrdia čosi iné.

V materiáli Liekové riziko 23/24 publikujú autorky Lančová, Palová a Maťašová zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu Slovenskej republiky štúdiu, kde hovoria, že postvakcinačné reakcie hlásené v roku 2002 v Slovenskej republike bolo zo zdravotných záznamov očkovaní zistených 181 takýchto reakcií, pričom hlásených na toto zariadenie bolo iba 6 prípadov. Z uvedeného vyplýva, že hlásenie závažných postvakcinačných reakcií je naďalej nedostatočné. To konštatujú autorky. Za pozornosť stojí tiež fakt, že zo 181 postvakcinačných reakcií bolo práve 125 reakcií na spomínanú TBC vakcínu.

Vážený pán minister, moja interpelácia smeruje k tomu, aby ministerstvo zdravotníctva prehodnotilo očkovanie novorodencov proti TBC. Minimálne by bol žiaduci posun očkovania o 7 až 12 mesiacov, ako to robia v Česku, avšak vzhľadom k známym faktom by mala byť nastolená aj otázka, či by sme nemali nasledovať príklad Nemecka alebo Švédska, teda úplne upustiť od očkovania proti TBC a už zvlášť by som sa spýtala, prečo je povolená u nás jediná vakcína, ktorá spôsobuje práve takéto závažné problémy detí.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andruskó.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som interpeloval pána ministra školstva, pána profesora Mikolaja.

Vážený pán minister, ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport som dostal materiál Ministerstva školstva Slovenskej republiky s názvom Prehľad o poskytnutých kapitálových výdavkoch v roku 2007 na stavby regionálneho školstva. Podľa materiálu bolo v marci 2007 na uvedený cieľ rozdelených spolu 111,5 mil. korún, pričom pomery dotácií pre jednotlivé krajské školské úrady nekorešpondujú so žiadnymi ukazovateľmi krajov. Napríklad dotácia pre KŠÚ v Žiline bola 26 mil. korún, KŠÚ Nitra dostala menej ako 4 mil. korún.

Z uvedeného dôvodu vás interpelujem nasledujúcimi otázkami ohľadom kapitálových výdavkov na stavby regionálneho školstva. Existujú na ministerstve školstva kritériá rozdeľovania kapitálových výdavkov vo forme písomného materiálu? Ak áno, po prvé sú kritériá zverejnené na webovej stránke ministerstva školstva alebo iným spôsobom?

Po druhé, na akej úrovni ministerstva školstva a kedy boli kritériá vypracované?

Po tretie zohľadňujú kritériá rozdeľovanie dotácií, havarijné stavy jednotlivých školských klubov? Ak nie, po prvé, na akej úrovni sa rozhoduje o rozdeľovaní kapitálových výdavkov?

A po druhé, v akej písomnej forme sú zachytené návrhy na rozdeľovanie kapitálových výdavkov v rámci obehu dokladov na ministerstve školstva?

Vopred ďakujem za odpoveď. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Všetci písomne i ústne prihlásení pani poslankyne, páni poslanci už vystúpili. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 220.

Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku poslanca Petra Pelegriniho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pán poslanec Pelegrini, poďte zaujať miesto, pán poslanec.

A teraz do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Minárik, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, dnes doobeda som bol s vaším kolegom pánom ministrom financií. Taký konsenzuálny s vami však nebudem môcť byť. Nebude to také príjemné, pretože vo vami navrhovanom zákone sú tri problémy. Jeden pomenovala pani poslankyňa Žitňanská, jeden pán poslanec Lipšic a tretí chcem pomenovať ja.

Sú to pomerne značné problémy, aj keď, samozrejme, táto predloha dostala určitú modifikáciu a posunula sa, ale k tomu komunitárnemu a k tomu ústavnému ešte pribudol jeden problém - vstup do kompetencií samosprávy. To, čo obsahuje táto predloha v bode 3 a v bode 6, je nesystémové vstúpenie do procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, ktorý je upravený v zákone č. 50/1996 Z. z.

Používané pojmy, ako technické riešenie v mierke 1:10 000 a projekt výstavby diaľnice do tohto vstupujú takým zvláštnym spôsobom, ktorý nie je úplne v súlade so stavebným zákonom. Sú to pojmy, ktoré nie sú ani v tej prvej časti stavebného zákona zadefinované.

Navrhnutý postup je v rozpore s procesom obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie, ktorý je pomerne zložitý a komplexný. Obchádzajú sa niektoré ustanovenia. Dokonca sa to obchádza v jednom prípade úplne, kedy sa do toho vstupuje akosi ex post. Umiestnením stavby diaľnice na podklade dokumentácie, ktorá neprešla procesom podľa stavebného zákona, teda nie je v súlade s tým, ako sa takáto územnoplánovacia dokumentácia má obstarať.

Takéto riešenie, ktoré navrhujete, narúša vyváženosť právneho poriadku, keďže uskutočňuje isté ciele, ktoré, samozrejme, prioritne sledujete vy vo vašom rezorte, na úkor iných cieľov, ktoré môžu byť rovnako dôležité a ktoré sa zlaďujú práve v tom procese obstarávania. Preto navrhujem, aby sa vypustil v článku I bod 3, v článku I bod 6. Pán spravodajca, nech sa páči. Každý osobitne, aj keď riešia v podstate veľmi podobnú problematiku. Závisí to od stavu, v akom stave je územnoplánovacia dokumentácia práve v tej chvíli v procese schvaľovania.

Na záver ešte by som chcel zdôrazniť, že ide vstup do kompetencie samospráv, kde sa naozaj to vyváženie, ktoré je v stavebnom zákone, hlavne cez záväzné stanovisko krajského úradu, kde štát má svoju ingerenciu, zrazu vstupuje iným mechanizmom a exekutívny orgán štátu, teda vláda si uzurpuje pre seba oveľa väčší podiel, ako je v pôvodnom zákone zamýšľané. Navyše si myslím, že takto, ako to predkladáte, boli porušené aj Legislatívne pravidlá, ktoré sú zhodou okolností v tejto časti pre Národnú radu a pre vládu prakticky totožné. Tie, ktoré sú platné pre Národnú radu, sú uverejnené aj v Zbierke zákonov, takže o to viac by ste ich mali rešpektovať.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila na vystúpenie pána poslanca Minárika pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec namietal vstup do samosprávy. Pán poslanec, veľmi nerada vás poučujem, ale musím uviesť ako neodškriepiteľný fakt, že stavebné konanie, vyvlastňovacie konanie, územné konanie, kompetencie, ktoré majú samosprávy v týchto oblastiach, sú preneseným výkonom štátnej správy. Všetky rozhodnutia, ktoré sa vydávajú v rámci tejto kompetencie, sa vydávajú menom štátu, okrúhlou pečiatkou so znakom štátu a zodpovednosť za akékoľvek prestúpenie, nezákonnosť, ktorá spôsobí škodu, zodpovedá štát, teda nesie objektívnu zodpovednosť, pretože je to vlastne jeho úloha, ktorou poverí samosprávu ako prenesený výkon štátnej správy.

Z toho dôvodu štát môže kedykoľvek zákonom upraviť plnenie týchto úloh a samospráva to bude plniť tak, ako to upraví štát, pretože je to jeho úloha a je to vykonávané v jeho mene a on nesie plnú právnu aj materiálnu zodpovednosť za škody, ktoré sú spôsobené v tejto činnosti. Teda jednoznačne môže byť úprava v tejto oblasti a nie je to zásah do samosprávy. Tam je neprijateľný len zásah do originálnej pôsobnosti samosprávy a toto originálna pôsobnosť samosprávy nie je.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

Ja by som chcel nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Minárik a spomenúť tu ešte raz, že okrem toho, že určite ide o dobrý záujem urýchliť prípravu výstavby diaľnic a prijať také opatrenia, aby sme vlastne ten deficit našich diaľničných ciest vedeli dobehnúť, toto je určite dobrý cieľ. Ale to neznamená, že keď chceme naplniť tento dobrý cieľ, že máme pri tom porušiť niektoré ďalšie veci alebo zasiahnuť tak, že vznikajú buď rozpory s ústavou alebo obmedzovanie nejakých ďalších účastníkov pri konaniach a podobne a aj v súvislosti so samosprávou. Samospráva to nie je len o tom, že prenesieme na ňu výkon správy s tým, že keď chceme niečo urobiť, tak už rozhodneme, lebo je to zodpovednosť vlády a podobne. Je to aj o tom, že sme prebehli procesom decentralizácie a postavili sme to na princípe subsidiarity. A myslím si, že práve pri všetkých týchto rozporoch, ktoré tam vznikajú, rozpor s ústavou, rozpor s postavením zúčastnenej osoby a aj tento rozpor so samosprávami a ich možnými kompetenciami, ktoré sú schopné riešiť, tak by sme im ich nemali brať.

Na druhej strane, samozrejme, chápem, že keď sú určité problémy, tak ich treba riešiť, ale mali by sme ich riešiť takou cestou, aby boli principiálne a komplexné, napríklad na riešenie takýchto problémov pri všetkých líniových stavbách a nielen pri probléme diaľnic. Čiže, podporujem toto riešenie, ale nie takýmto spôsobom a prikláňam sa k tým výhradám, ktoré zazneli od troch poslancov a poslankyne, ktorí vystúpili v rozprave.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Pani poslankyňa Tóthová, je mi ľúto, že práve vám musím ako pani profesorke práva povedať, že pravda je v tomto prípade na mojej strane. Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie je jednoznačne samosprávna funkcia obcí. Patrí jej to podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990. To je jednoducho nespochybniteľný fakt a moje pozmeňujúce návrhy sa týkajú len premietania nejakej inej dokumentácie do dokumentu, ktorý prijíma každá obec svojím všeobecne záväzným nariadením práve na základe tohto paragrafu, tohto odseku a tohto písmena.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči. (Krik v pléne.) Pán poslanec Minárik, poprosím vás, nekričte na váženú pani kolegyňu. Je to nevhodné. Ďakujem.

Pokračujte, pán minister, nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v stručnosti zareagoval na pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Najskôr po poradí, v akom boli predložené.

Najskôr na pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej. V súčasnosti je podľa zákona 24/2006 § 24 až § 27 účastníkom konania tzv. zainteresovaná verejnosť. V praxi sú to všetky občianske iniciatívy, občianske združenia, neinvestičné fondy, neziskové organizácie, nadácie a iné mimovládne organizácie. To je práve kameň úrazu, ak majú byť desiatky takýchto iniciatív a organizácií účastníkom každého územného konania, každého stavebného konania a každého kolaudačného konania alebo konania o zmene stavby, nie je možná ďalšia výstavba diaľnic, pretože mnohé z nich sú, z tých iniciatív, sú programovo zamerané proti akejkoľvek výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Preto navrhujeme, aby tieto iniciatívy, organizácie mali v týchto správnych konaniach postavenie zúčastnenej osoby podľa § 15a správneho poriadku. Podľa nášho názoru je rozsah práv priznávaných zúčastnenej osobe podľa správneho poriadku plne postačujúci na uplatnenie ich oprávnených práv.

Základný stupeň každej projektovej prípravnej dokumentácie je stavebný zámer, kde prebieha environmentálne posúdenie stavby a kde musia byť zo zákona minimálne navrhnuté tri variantné riešenia budúcich trás výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a v tomto konaní, ako som už povedal, je zainteresovaná verejnosť účastník konania. Ale v tomto konaní sa upresní a jednoznačne definuje tá trasa a nemá už praktický význam, aby sme to isté stále opakovali v ďalších stupňoch konania, čo je územné konanie, stavebné konanie, resp. pri zmene stavby je to takisto stavebné konanie, resp. pri kolaudácii je to takisto stavebné konanie a my sa vlastne nedostaneme ďalej v prípade, že tieto osoby budú chcieť ďalej pokračovať. Čiže, všetky ich zmysluplné požiadavky budú premietnuté v stavebnom zámere a vieme sa potom pohnúť ďalej. To je filozofia tohto návrhu zákona.

Chcem ešte, lebo tu zaznela aj kritika z hľadiska, z hľadiska aarhuského dohovoru. Presne aj to idem citovať. Článok 6 tohto aarhuského dohovoru hovorí o účasti verejnosti na rozhodovaní o vymedzených činnostiach, kde v ods. 4 sa presne cituje: "Každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne." To je citácia z aarhuského dohovoru Zbierka zákonov, príloha k čiastke 23. Čiže, presne o to tu ide. Je to tá včasná účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené možnosti a je to presne v tom stavebnom zámere, keď sú tri trasy študované, ale keď už sa tie trasy zadefinujú, nemá zmysel tam toto všetko vsúvať. Pretože o čom to je? Len o opakovaní tých istých požiadaviek tých ľudí, ktorí nechcú, aby sa výstavba pohla ďalej z rôznych dôvodov. Čiže, myslím, že je tu plný súlad s aarhuským dohovorom, ktorý ste spomínali. Preto musím vyjadriť nesúhlas s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Žitňanskej. Ešte raz zdôrazňujem, že keď tie iniciatívy budú chcieť, tak nám narušia celý proces vo všetkých, kde už to nemá zmysel, vo všetkých ďalších stupňoch konania. Už to nemá zmysel v územnom konaní, v stavebnom konaní, v kolaudačnom konaní ani pri zmene stavby, pretože to sa točia stále tie isté pripomienky.

Po druhé, pán poslanec Lipšic, myslím, že na ten aarhuský protokol som zodpovedal. To je vlastne to isté a pán poslanec Lipšic mal ešte pripomienku k problematike stavebnej uzávery. Tak to, čo je uvedené v informácii, to znamená, vylúčime problém stavebnej uzávery zo zákona. S tým nemáme ani problém a toto podporujem, to je v informácii a takto by sa to malo aj, a odporúčam, aby to nespôsobovalo ďalšie problémy. Lebo stavebná uzávera rieši možno 5 % problému a vieme si predstaviť, že budeme vedieť zmysluplne pokračovať aj v prípade, že stavebná uzávera nebude uvedená v zákone.

Posledné, pán poslanec Minárik. Pán poslanec Minárik navrhuje v článku 1 bod 3 vypustiť a takisto v článku 1 bod 6 vypustiť s tým, že to zdôvodňuje, že potláčame právomoc obcí a samosprávy, vlastne celej, a jednoducho takýmto postupom by sme potlačili ich právomoc. Chcem zdôrazniť, že dôvodom navrhovanej úpravy je skutočnosť, že záväzná časť územného plánu regiónu upravuje umiestnenie diaľnice a cesty pre motorové vozidlá v území formou koridoru vo veľkej mierke zobrazenia.

Do ďalšieho územného plánu obce sa premieta bez technického podkladu v menšej mierke, čo umožňuje podstatné, niekedy až niekoľko sto metrové posuny územia a robí nám to potom neskonalé problémy ako pokračovať ďalej. S tým, že podľa môjho názoru to bolo nesprávne pochopené, pretože obec to nijako nezaťaží, pretože obec aj teraz musí premietať záväznú časť územného plánu regiónu do územného plánu obce. To je pre ňu záväzná časť. My alebo stavebník týmto na naše náklady vlastne zavádzame povinnosť pre stavebníka, pre nás zabezpečiť tento technický podklad vo väčšej mierke, v podrobnejšej mierke a tým eliminujeme niekedy tie aj stometrové rozdiely v území, ktoré som popísal, a presnejšie definujeme podklady pre územné konanie a najmä pre vyvolané investície, pretože to sa nedá uzatvárať, keď to nevieme zadefinovať.

Čiže ešte raz, obec musí rešpektovať regionálne územné plány, regionálne územné plány musia rešpektovať celoslovenské územné plány aj rezortné, a tým, že zavádzame túto povinnosť, ktorá už aj dnes existuje pre samosprávu, tým vlastne uľahčíme, lebo na naše náklady spresníme ten územný podklad, ale my tam nemeníme vôbec rozhodnutia obce, ako to tu bolo uvedené. A tak to ani v zákone nikde nie je. A o potláčaní samosprávy podľa môjho názoru nemôže byť ani reči, to je podľa mňa nesprávne pochopené, preto tak isto nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Minárik.

Záverom len toľko, že je tento zákon veľmi dôležitý z hľadiska prípravy diaľnic a rýchlostných ciest. V prípade, že tento zákon nepôjde ďalej, nevieme zabezpečiť zmysluplné stavanie a nevieme zabezpečiť tú spoločenskú objednávku. Je to vlastne ušitie si biča aj na mňa alebo na rezort dopravy, pretože v prípade, že ten zákon bude schválený, tak ja predpokladám, že príprava nebude trvať desať rokov, ale tri roky. Tým pádom je to oveľa väčší tlak na nás, aby sme to zrýchlili, aby sme zabezpečili aj peniaze, aby sme sa pohli dopredu. A v žiadnom ani vo sne mi nenapadlo, aby sme obmedzovali právomoci obcí alebo obmedzovali právomoci občanov, jednoducho, keď chceme stavať, musíme to stavať.

V okolitých krajinách tak isto sa na nás pozerajú, keď im povieme, aké tu vlastne máme podmienky, že pre nich je to nerealizovateľné. Čiže, aj ten medzinárodný kontext, myslím si, že je taký, že to majú inak v iných krajinách ako my a snahou tohto zákona je odstrániť tento stav a pohnúť ozaj dynamickejšie prípravu diaľnic a rýchlostných ciest dopredu.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006,

tlač 240, spoločná správa výborov ako tlač č. 240a.

Správu uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Ján Jasovský. Prosím ho, aby sa ujal slova.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa niekoľkými slovami správu uviesť. Máte ju všetci vo svojich laviciach. Tak ako je uvedené v správe, činnosť Najvyššieho kontrolného úradu bola výrazne ovplyvnená novelou, ktorá bola schválená parlamentom v roku 2006 a, samozrejme, výrazne je jej činnosť ovplyvnená aj ďalšou novelou zákona, ktorá bola schválená týmto parlamentom v tomto roku. Mám taký pocit, že vzhľadom na to, že ide už o tretiu novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade za posledné dva roky, pomaly dozrieva čas, kedy by sa uživila aj novela celého zákona, možno celý nový zákon tak, aby sa Najvyšší kontrolný úrad dostal do určitého kontextu so zákonmi o národných kontrolných úradoch v rámci Európskej únie.

V nadväznosti na zmeny, ktoré zákon priniesol Najvyššiemu kontrolnému úradu, sme v druhom polroku minulého roku začali s výkonom kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami a s majetkom obcí a vyšších územných celkov a začali sme takisto s kontrolou právnických osôb, kde majú tieto celky svoju majetkovú alebo finančnú účasť. Museli sme spraviť celý rad transformačných aktivít, medzi ktoré je možné zaradiť aj vypracovanie novej koncepcie a stratégie až do roku 2012. Museli sme zaradiť do nášho života fungovanie ďalších dvoch nových expozitúr, v Nitre a v Bratislave sme zriadili expozitúry, ktoré plne fungujú a chcem poznamenať, že v najbližšom období otvárame ďalšie expozitúry a to v Žiline a v Trenčíne a máme rozpracovanú siedmu expozitúru v Prešove.

Treba povedať, že na týchto expozitúrach bude za chvíľu pracovať zhruba sto ľudí, čo je približne polovičná kapacita Najvyššieho kontrolného úradu. A to napriek tomu, že v rozpočte štátu sme dostali dvakrát dvadsať ľudí. To znamená, že sme museli urobiť vážne opatrenia v rámci ústredia v Bratislave a presunúť pracovníkov na tieto detašované zložky. Ale chcem poznamenať, že iná možnosť ani nie je, pretože k doterajším 5 tisíc subjektov, ktoré sme kontrolovali v štátnej správe, nám pribudlo viac ako 8 tisíc subjektov v samospráve. To znamená, väčšia časť kontrolovaných subjektov je dnes v rámci celého Slovenska a nie je to ako predtým sústredené len v Bratislave.

Tu treba povedať, že pri rozpočte, ktorý má Najvyšší kontrolný úrad, bude asi potrebné využiť tú novelu zákona, ktorá bola posledne schválená týmto parlamentom, pretože s 500 tisíc korunami kapitálových výdavkov vybudovať tieto expozitúry napriek tomu, že ich zriaďujeme všetky v priestoroch štátnej správy, vo voľných priestoroch, asi nebude jednoduché.

Niekoľko slov k zahraničným aktivitám. Veľmi významným bolo na Slovensku stretnutie pracovnej skupiny Európskej organizácie kontrolných skupín EUROSADE pre kontrolu informačných technológií. Chcem poznamenať, že na Slovensku bolo 47 účastníkov z 27 krajín Európy a že Slovensko sa veľmi dobre touto konferenciou prezentovalo.

V roku 2006 sme vykonali spolu 76 kontrolných akcií na 346 subjektoch. To znamená, že prakticky na každý deň pripadla kontrola jedného subjektu, samozrejme, každý deň nielen na pracovný. Vykonanými kontrolami sme nereagovali, samozrejme, len na plán kontrolnej činnosti, ale reagovali sme aj na požiadavky a podnety najmä výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj na požiadavky a podnety občanov Slovenskej republiky. Chcem poznamenať, že v priemere na jeden rok nám to vychádza, že zistíme spolu 7 500 porušení predpisov, najmä zákona o účtovníctve, o rozpočtových pravidlách, správe majetku štátu, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o dani z príjmov, zákona o správe daní a poplatkov a v poslednom roku sa objavuje aj porušovanie zákona o finančnej kontrole. Tieto porušovania sme zistili v rámci kontrol hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom. Mohol by som hovoriť o tom, ako sú verejné prostriedky vynakladané alebo využívané nehospodárne, ako je porušovaná finančná disciplína. Ako sú využívané a zneužívané rôzne poradenské a právne služby, samozrejme, neefektívne. Nedôslednou prípravou investičných procesov sa úžasne zvyšujú investičné náklady, rozpočtové náklady, uhrádzajú sa služby nekvalifikovaným dodávateľom, neoprávnene sa poskytujú preddavky na práce a služby, uzatvárajú sa nevýhodné nájomné zmluvy o nájmoch v nebytových priestoroch, rôzne mandátne zmluvy a podobne.

Pri kontrole správy a ochrany majetku sú zistené nedostatky najmä v oblasti inventarizácie majetku a záväzkov, takisto vo vedení evidencie nehnuteľného majetku a správnosti odpisovania pozemkov. Značné nedostatky zisťujeme v oblasti pohľadávok, ktoré nie sú včas a dôsledne vymáhané. Kontrolami verejného obstarávania, asi viete, čo poviem, bolo zistené nedodržiavanie zákonom stanovených metód, postupov, súťažných podmienok, pri vyhodnocovaní rôznych ponúk a podobne. V oblasti vecnej a formálnej správnosti vedenia účtovníctva sme takisto zisťovali nedostatky. Mohol by som hovoriť o zúčtovaní škôd, pohľadávok, odpisovaní, rôznych inventarizačných rozdielov.

Takou novou metódou, ktorú používame, je kontrola zásad programového rozpočtovania. Tu treba povedať, že programové rozpočtovanie nevystihuje reálnu potrebu výdavkov v jednotlivých organizáciách a to najmä preto, že chýbajú pravidlá hry. Pravidlá pre zaraďovanie výdavkov do jednotlivých častí programovej štruktúry.

Takisto v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnej pomoci treba konštatovať, že príslušné ministerstvá nedôsledne usmerňujú proces poskytovania účelových dotácií a podriadené subjekty mnohokrát nevedia, ako majú reagovať alebo si tieto usmernenia vysvetlia po svojom, samozrejme, vo svoj prospech. Problematika rôznych značne napnutých procesov bola v oblasti štátnych hmotných rezerv. Tu sme zistili množstvo rôznych porušení zákonných noriem, nedôsledne vymáhané pohľadávky štátu, nevyčíslené zmluvne dohodnuté pokuty. Skladované sú aj také komodity, ktoré vôbec nemajú čo robiť v štátnych hmotných rezervách, nesprávne zúčtované verejné prostriedky a ďalšie a ďalšie.

Podobne Fond národného majetku v predchádzajúcich rokoch - negatívny vývoj pohľadávok. Poznamenám možno len, že pohľadávky, ktoré sú krátkodobé, predstavujú až 95 % z celkového objemu. Fond postúpil v minulom roku 253 pohľadávok v hodnote viac ako 15 miliónov korún za celkovú sumu alebo za celkové odstupné 2,64 % menovitej hodnoty. Viete si predstaviť, aký je to objem zdrojov.

Slovenský pozemkový fond, veľmi podobne, veľmi podobne.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som nebol len pesimistický, je mi príjemné konštatovať, že napríklad pri kontrole daňových príjmov štátneho rozpočtu sa potvrdilo, že aktivita správcov dane pri odstraňovaní nedostatkov pri správe daní bola pozitívne ovplyvnená už aj predchádzajúcimi kontrolami vykonanými Najvyšším kontrolným úradom. Ale, samozrejme, problémy rôznych rozhodovaní daňových úradov, daňových exekučných konaní sú stále veľmi, veľmi veľké. Pokiaľ ide o vymáhanie daňových nedoplatkov, asi bude potrebné, ale to budem hovoriť s príslušnými predsedami výborov, novelizovať celý rad zákonov.

Tieto návrhy vzhľadom na to, že sme na Najvyššom kontrolnom úrade zriadili legislatívnu radu, budeme predkladať vo forme návrhov noviel zákonov príslušným výborom, ktoré sú gesčné pre našu činnosť tak, aby dochádzalo k odstraňovaniu týchto problémov.

Tak ako som spomenul, začali sme v druhom polroku minulého roku ihneď po schválení novely zákona o kontrole samosprávy s výkonom kontroly v rámci rozšírenej vecnej kontrolnej pôsobnosti. Vykonali sme 19 kontrolných akcií v oblasti samosprávy. Pamätáte si, že správu o kontrole vo vyšších územných celkoch sme predniesli a prerokovali aj v októbri v Národnej rade Slovenskej republiky, ďalšie kontrolné akcie sme vykonali v krajských mestách, vo vybraných okresných mestách, vykonali sme mnohé kontroly aj v ďalších mestách a v mnohých obciach aj na základe podnetov a námetov poslancov Národnej rady, resp. občanov, kde bolo evidentné, že k porušovaniam zákonov dochádza. Treba povedať, že tie nedostatky, ktoré sa objavujú v samospráve, sú veľmi podobné nedostatkom, ktoré sa objavujú v štátnej správe s tým rozdielom, že ich je trikrát viacej. Ak sa samospráva chváli tým, že už má vyriešený problém kontrolórov, nie je to pravdou. Mnohí kontrolóri vykonávajú činnosť v mnohých ďalších mestách a obciach na skrátený úväzok - na hodinu, na dve hodiny - a tým sa tak trošku zakrýva, že zákon je naplnený a že kontrolóra tá obec má.

Treba povedať, že čím ideme nižšie k organizačnej štruktúre v hierarchii miest a obcí, tým je nižšia úroveň právneho, ekonomického a vôbec celého takého riadiaceho vedomia. Iste si pamätáte, že niektoré poznatky sme dali do Národnej rady. Ak si spomínate, tak Národná rada schválila napríklad riešenie problematiky pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy, riešenie problému kompetencií primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov. Treba povedať, že vláda Slovenskej republiky už preniesla túto požiadavku parlamentu na príslušných ministrov a týmto smerom chceme pokračovať. Tam, kde nájdeme možnosť nedostatočného zákona, budeme to, tak ako som povedal, prerokúvať v Národnej rade cez príslušné výbory tak, aby sme nepoukazovali len na chyby, ktoré objavíme počas našich kontrol, ale najmä, aby sme odstraňovali príčiny neplnenia týchto niektorých zákonných noriem.

Dalo by sa hovoriť o mnohých poznatkoch v oblasti samosprávy. Chcem ale jednoznačne povedať, že napriek tomu, že je to pre nás naozaj veľmi zložité vykonať kontrolu u 8 tisíc subjektov, výkon tejto kontroly je jednoznačne užitočný a vnímam veľmi pozitívne reakcie starostov a primátorov, ktorí odstraňujú svoje problémy, pretože mnohokrát sa stane, že ani nevedia, čo a aké doklady od nich pýtame.

Praktické skúsenosti, ktoré máme, porovnávame so zahraničím, najmä v oblasti V4, kde vykonávame mnohé paralelné kontroly so susednými krajinami - s Poľskom, Maďarskom, Ukrajinou, Českou republikou. V minulom roku sme vydávali ešte certifikáty v oblasti zdrojov európskych fondov. Toto už skončilo. Už vykonávame len samotnú kontrolu v oblasti zdrojov Európskej únie. V minulom roku bola veľmi úzka spolupráca aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, celkove v 18 prípadoch sme s nimi spolupracovali, vyjadrili sme sa k 334 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, legislatívnych zámerov, uzneseniam vlády a podobne.

Pre informáciu, v roku 2006 sme dostali celkove 663 podaní občanov Slovenskej republiky, z toho 290 podaní patrilo do kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu. Musím povedať, že právne vedomie je značne nízke a napriek našim dňom otvorených dverí a podobným iným aktivitám sa občania obracajú na nás v mnohých prípadoch, kde Najvyšší kontrolný úrad svoje kompetencie nemá.

Mali sme mnohé návštevy v minulom roku zo zahraničia aj v oblasti krajín, ktoré boli v prístupovom procese. Mali sme tu kolegov z Bulharska, mali sme tu kolegov z iných krajín, ktorým sme prezentovali už našu činnosť v rámci Európskej únie.

Na záver môjho vystúpenia, dámy poslankyne a páni poslanci, chcem povedať aj vetu, ktorú je potrebné povedať. Najvyšší kontrolný úrad dodržal všetky záväzné ukazovatele rozpočtu, ktoré boli určené kapitolám s rozpisom stanovených ukazovateľov stanovených zákonom o štátnom rozpočte na rok 2006. Dodržali sme všetky záväzné limity, ktoré boli plánom stanovené.

Na úplný záver mi dovoľte uviesť, že kontrolná činnosť na rok 2007 bude realizovaná na základe plánu kontrolnej činnosti, ktorý sme spracovali na obdobie troch rokov, s upresnením na obdobie jedného roka. Budeme pokračovať v rôznych témach a budeme prakticky vykonávať najviac tematických kontrol, nebudeme kontrolovať ten- -ktorý subjekt, celú jeho činnosť, ale budeme sa zameriavať na činnosť, ktorú dokážeme potom porovnávať aj s ostatnými orgánmi napríklad štátnej správy.

Isteže, mohol by som hovoriť veľmi dlho, ale chcem poznamenať, že správu máte, dámy poslankyne a páni poslanci, v rukách, je relatívne podrobná a, samozrejme, možno aj tým, že na Najvyššom kontrolnom úrade sa uskutočňujú aj výjazdové zasadnutia výborov Národnej rady, tie informácie, ktoré potrebujete, máme, samozrejme, k dispozícii a sme ich ochotní a schopní kedykoľvek poskytnúť.

Ďakujem pekne za pozornosť.