V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Urbáni, vy ste spomínali, že v žiadnom dokumente ste nečítali o harmonizácii daní. Ale už premiér Fico oznámil, že je ochotný prijať túto harmonizáciu dane. A to je dostatočný signál na to, aby sme sa tým zaoberali. To je predseda najsilnejšej strany, prosím, aby ste nezabudli.

Ale pre mňa je teraz v tejto chvíli podstatnejšie to, že vy ste vystúpili za HZDS, lebo ste člen, podpredseda HZDS. A vy, HZDS, na čele s pánom Mečiarom nám stále už 15 rokov pripomínate 17. júl 1992, Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Dovoľte, aby sme vám ju my začali pripomínať, pretože v tejto chvíli tú deklaráciu zrádzate na čele s pánom Mečiarom. Nechali ste nás vtedy hlasovať po mene, tak aby nás potom na ulici ľudia napádali fyzicky. Hlasujme aj teraz po mene, aby to zostalo v archívoch, televízii a podobne. Proste HZDS na čele s pánom Mečiarom sa vždy správalo a správa utilitárne. Najprv bolo za federáciu a povedalo, že Čechov dokope do federácie. Potom prišla vlna národná, tak bolo národné. A teraz pokojne predá všetko do Bruselu. Vy ste národná strana? Vy ste vlastenecká strana? Veď sa trošku zamyslite, máte snem, diskutujte o tom trošku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som odpovedať pánovi poslancovi Urbánimu, ktorý sa na mňa priamo obrátil ohľadom ceny liekov. No stačí čítať štatistiky, pán poslanec, je to normálne oficiálna verejná informácia o cenách liekov.

A čo sa týka toho dokumentu, na ktorý ste sa pýtali, na základe čoho vlastne sa odvoláva Európska únia, resp. presnejšie Európska komisia, vysvetlil to dostatočne pán poslanec Mikloš. Bolo to uverejnené 2. mája. Ja som si len dovolil teraz elektronicky vám a pánovi poslancovi Mečiarovi tento dokument poslať, aby ste mali informácie, ak vám chýbajú. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Existuje postup v Európskej únii, ako sa prijímajú návrhy, ktorý zatiaľ nie je vôbec začatý ani spustený. My reagujeme na diskusiu. Existuje postup v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý umožňuje plnohodnotne výboru pre európsku integráciu usmerniť konanie ministrov, členov vlády a zaviazať ich k tomu, čo majú alebo nemajú robiť. Podobne existuje aj v Národnej rade možnosť rozhodnutia v pléne.

Pokiaľ ide o to, že je snaha viesť polemiku cez deklarácie v Národnej rade s predsedom vlády, nemám nič proti tomu. Ale pokiaľ viem, v Európskej únii sedí zástupca kresťanských demokratov vo funkcii komisára Figeľ, ktorý proti tomuto neprotestuje. A ja mám byť teraz proti nemu? Však keď je komisár za KDH, tak nech je tam a nech sedí a ja mu zle robiť nebudem.

Pokiaľ ide o výklad histórie, tak história sa vždy opiera o fakty a o to, čo je dokázané, a nie o to, čo je povedané. Keby sa táto Národná rada mala riadiť všetkým, čo je povedané, a nie tým, čo sa stane, tak nám vyjde falošný obraz histórie Slovenska. A nedivím sa, že niektorí si ho nechcú pamätať a vedome skresľujú svoje zlyhania a úlohu v historických procesoch a nepochopili ani takú drobnosť, ako je Heglova dialektika. Takže kto toto nechápe, ťažko mu oponovať a vyprávať s ním o tom, o čom je tento návrh deklarácie.

Preto, aby predseda vlády sa mohol slobodne vyjadrovať, aby pán Figeľ mohol vykonávať slobodne svoju funkciu, budem hlasovať proti. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Urbáni, nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: K pánovi poslancovi Miklošovi. Samozrejme, ja súhlasím, my vieme, že sa o tom hovorilo, ale nebolo oficiálne nič predložené. Súhlasím s tým aj, že treba rokovať. Ale práve vyzývame k diplomacii všetkých zainteresovaných vrátane vlády, poslancov, ktorí chodia do európskych inštitúcií a robia tam. A zato, že sme malá krajina, prečo nemôžeme mať silnú diplomaciu? Mňa to hnevá, keď sa neozveme, keď nehovoríme o veciach. Ja nás nepokladám za malý národ. Zato, že sme malí geograficky, nemusíme byť malí. Takže nerobme sa malými. Rešpektujem to, že niečo sa hovorilo, ale nič nebolo oficiálne zverejnené, nič neprešlo, preto to pokladám za predčasné.

K pánovi Mikloškovi. Vaše politické názory, pán kolega Mikloško, so všetkou úctou, už sú petrifikované a nebudem sa k nim vyjadrovať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Mikuš Jozef, Frešo Pavol, Číž Miroslav, Bauer Rudolf, Tibor Mikuš a ako posledný Ivan Mikloš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne k tomuto bodu programu.

Vystúpi prvý Mikuš Jozef, posledný Mikloš Ivan.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, bolo toho už povedaného tu, myslím, dneska dosť, od ideológie cez politiku až po ekonomiku, takže skúsim byť vecný a stručný.

Jednoduchá otázka na úvod. Sú pre Slovensko výhodné dane z príjmov fyzických a právnických osôb v takej podobe, aké ich máme dnes? Odpovedať môžem jednoznačne áno. Na tom sa zhoduje politická opozícia, ktorá sa hlási k ich autorstvu, aj dve menšie vládne strany, ako aj najsilnejšia strana Smer, ktorá ich v minulosti síce slovne napádala, ale dnes ich nechá na pokoji, lebo si uvedomuje ich dôležitosť.

Vzápätí druhá otázka. Chceme si súčasný systém priamych daní zachovať? Za našu politickú stranu SDKÚ - DS a snáď aj podľa toho, ako vystúpili iní poslanci, za celú opozíciu môžem povedať jednoznačne áno. Dve menšie vládne strany neuvažujú o zmene. Smer na rozdiel od minulosti tiež neavizuje podstatné kroky smerom späť. Takže v otázke zachovania súčasného systému priamych daní panuje viac-menej zhoda.

Tretia otázka. Hrozí zo strany Európskej únie riziko, že budeme musieť prehodnotiť náš systém priamych daní? Veľa toho tu bolo povedané. Môžem skonštatovať, áno, sú tu snahy o harmonizovanie priamych daní, najmä zo strany štátov, ktoré majú daňové režimy prebujnené a pociťujú konkurenciu zo strany niektorých nových členských štátov. Reprezentantom tohto názoru je už spomínaný komisár Kovács, ale aj ďalší.

Štvrtá otázka. Potrebuje Slovensko prijatie Deklarácie o suverenite priamych daní? No a tu už sú názory rôzne. Súhlasím s niektorými kolegami, s názormi, ktoré prezentovali aj na výbore pre financie, rozpočet a menu, že Slovensko je v tejto otázke zvrchované už dnes. Stačí len jeho nesúhlas v Európskej únii, aby avizovaná daňová harmonizácia neprešla. Áno, ale je tu kľúčový bod. Sme si istí, či súčasná reprezentácia Slovenska nepodľahne tlaku na harmonizovanie, ktorý už začína podľa osobných vyjadrení napr. aj predsedu vlády? A počuli sme ich tu aj dnes. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale poistka zaväzujúca našich reprezentantov vetovať snahy o daňovú harmonizáciu v Bruseli by nám priniesla vyčerpávajúcu istotu a možno aj istotu našich reprezentantov. S týmto problémom by sme si do budúcnosti nemuseli lámať hlavu ani my, ani občania, ani podnikatelia, ani investori. A mohli by sme sa sústrediť na iné okruhy, kde by sme ďalej rozvíjali podnikateľské prostredie, rozmnožovali pracovné miesta, zvyšovali životnú úroveň občanov a približovali sa vývojom k rýchlemu dobiehaniu najvyspelejších krajín.

Význam prijatia deklarácie o daňovej zvrchovanosti je možno ešte dôležitejší aj z iného pohľadu. Pán kolega Urbáni tu dal otázku: Prečo? Nedávno sme si pripomenuli 3. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Možno o dva roky budeme aj členom Európskej menovej únie a na Slovensku platiť eurom. Vnútorná snaha integrovať našu krajinu v rámci Európskeho spoločenstva je jednoznačná. Jedným dychom však dodávam, nepodliehajme nekritickému prijímaniu všetkého, čo prichádza z Bruselu. Vážiť, čo musíme, smieme a chceme, je náročné, ale musíme tak aj robiť. Ťažko dnes predvídať, kam sa bude Európska únia v budúcnosti uberať. Zvyknime si však, že to záležať bude aj na nás. Viem, sme malá krajina, ktorá niekedy veľa nezmôže, má však v ruke silný nástroj, ktorý nás stavia na roveň Nemecka či Francúzska. Strážme si tento nástroj a naučme sa ho používať. Dáva nám šancu, aby sa viac nerozhodovalo o nás bez nás, ako sme boli svedkami viackrát v minulosti. Prijatie deklarácie o daňovej zvrchovanosti by bolo pre ostatné krajiny Európskej únie signálom, že máme vlastnú predstavu o vývoji Európskeho spoločenstva a nie sme pasívnym prijímateľom rozhodnutí iných, vieme ukázať vlastnú tvár aj v iných otázkach a napokon nehráme sa na vlastnom piesočku, chceme byť prínosom pre iných. A náš postoj v daniach ocenia v pobaltských krajinách, na Balkáne a možno čoskoro aj u našich susedov a možno sa reformátori prebudia aj v iných štátoch. Domnievam sa, že je to aj pre nás veľká výzva. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Urbáni. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len k pánovi poslancovi Mikušovi. Súhlasím s tým, že nemáme mať svoj názor a sme v Európskej únii. Preto som hovoril, riešme veci na pôde Európskej únie. Ja sám som požiadal pred rozpočtom Európskej únie pána premiéra, v tom čase Dzurindu, aby bol flexibilný, ale aby sa neohýbal až po zem. Buďme hrdí, bojujme, ale argumentujme a nevydávajme deklarácie, ktoré momentálne nič neprinesú. To je všetko. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

So stanoviskom k faktickej poznámke, pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Veľmi krátko, pán kolega. Ja budem rád, keď budeme bojovať aj na pôde Európskej únie, ale dnes sa ukazuje, že tie kritériá toho boja nemáme jednoznačné podľa vyjadrení, ktoré tu padli dnes a nielen dnes. Pán premiér Fico už niekoľkokrát povedal niečo, čo vzbudzuje nedôveru, a preto našu dôveru vzbudzuje, keď ukážeme, že máme jednotný názor aspoň tu v parlamente. A bude to možno aj dobré a výhodné pre našu reprezentáciu. Takže budem rád, keď budeme bojovať. A budeme to určite ostro sledovať, ako bojujeme aj v Bruseli. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Frešo. Pardon, pán poslanec Frešo, sekundu poprosím o strpenie, ešte požiadal o slovo podľa rokovacieho poriadku pán navrhovateľ.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, táto diskusia je predsa len trošku prekvapujúca, keď si spomenieme na búrlivé roky 1990 - 1992, keď sa dva roky nesmierne ťažko, nahlas, búrlivo diskutovalo o tom, aké má byť delenie kompetencií medzi Slovenskú republiku a Českú republiku alebo medzi národné republiky na jednej strane a česko-slovenskú federáciu. Tieto diskusie vtedy nemali konca kraja. A veľmi vášnivo sa na nich podieľali strany, ako sú HZDS a SNS. Je strašne prekvapujúce, aký mŕtvolný postoj zaujímajú k tejto problematike dneska tieto dve strany, k problematike, ktorá je taká istá, kde sa rozhoduje presne o tom istom, aké budú kompetencie Slovenskej republiky a aké kompetencie bude vykonávať nadštátne, nadnárodné zoskupenie.

Musím povedať, že čo sa týka poslancov Smeru, aspoň teda niektorých, tak oceňujem aspoň to, že úprimne hovoria, že tento boj za zachovanie daňovej zvrchovanosti zvádzať nemienia, že treba zohľadňovať záujmy rôznych iných štátov v Európskej únii, nie záujmy slovenské. A predseda vlády povedal, že tiež tento boj zvádzať nebude a že ustúpi.

Ale práve preto sa mi zdá byť trošku absurdné, keď sa politici HZDS tvária, že niet o čom rokovať, keď sa pán Mečiar tvári, že niet žiadneho seriózneho zámeru Európskej komisie dane harmonizovať. Vážený pán poslanec Mečiar, prečítajte si, prosím pekne, ešte raz dôvodovú správu k tejto deklarácii. Tam sa uvádza konkrétne oznámenie Európskej komisie, v ktorom sa oznamuje, a to je už oficiálny dokument, že v roku 2008 bude pripravená smernica Európskej komisie, pripravuje ju pán komisár Kovács, a že táto smernica bude hovoriť, že bude smernicou o harmonizácii priamych daní, daní z príjmu právnických osôb, aspoň čo sa týka základu dane.

Túto istú výčitku teda adresujem aj pánu poslancovi Urbánimu. Tváriť sa, že niet o čom rokovať, je jednoducho zatajovanie skutočností a je to pštrosia politika.

Rád by som zareagoval na slová pána poslanca Haleckého z Hnutia za demokratické Slovensko. Pán poslanec Halecký povedal tiež veľmi prekvapujúci výrok, že nevstupovali sme do Európskej únie preto alebo nebrali nás tam preto, aby sme si mohli dneska rozhodovať o tom, aké budú priame dane. Inak musím povedať, že tento výrok, keď zaznel, pán poslanec Halecký, tak istý výdych nevôle zaznel aj v radoch poslancov HZDS a niektorých ďalších poslancov vládnej koalície, lebo to je naozaj trošku priveľa, musím povedať. Vážený pán poslanec, rád by som vás upozornil na niektoré také základné fakty úplne na basic úrovni, že keď sme vstupovali do Európskej únie, bolo to k 1. máju 2004, tak vtedy boli pre nás záväzné všetky skutočnosti z vtedy platného európskeho práva, práva Európskej únie. Toto európske právo nikto nespochybňoval ani nespochybňuje. Keď sme chceli vstúpiť do Únie, tak, samozrejme, boli sme povinní všetko toto rešpektovať. Vedeli sme, čo je cena za náš vstup do Európskej únie. Ale, vážený pán poslanec Halecký, od 1. mája 2004 sme už tiež suverénna časť, rovnoprávna zložka Európskej únie. A máme plné právo aj my určovať naďalej, ako sa budú vyvíjať osudy jednak naše aj osudy Európskej únie. To znamená, že máme plné právo dneska alebo súhlasiť s daňovou harmonizáciou, alebo nesúhlasiť s daňovou harmonizáciou. Čiže, pán poslanec Halecký, nebojme sa toho, naozaj pokojne môžeme prijímať rozhodnutia. A ak tento parlament prijme rozhodnutie o tom, že chceme si naďalej ponechať právo rozhodovať o priamych daniach, ak tak rozhodne podľa tej deklarácie, ktorá je podľa ústavného zákona, tak bude to právne záväzné pre všetkých členov vlády Slovenskej republiky, aj pre premiéra. A keď premiér alebo minister financií súčasný alebo v budúcnosti ďalší na pôde Európskej únie povedia, že jednoducho nemôžu v tejto veci ustúpiť, tak budú mať krytie parlamentu Slovenskej republiky. A to každý bude musieť zobrať do úvahy.

Ešte by som sa chcel dotknúť aj toho, na čo reagoval pán kolega Mikloško, keď spomenul všetky tie vaše poznámky, ktoré sú o tom, ako hlasovali niektorí poslanci dnešnej opozície v roku 1992. No veď v poriadku, ja som napr. pri tom nebol, ale viem, že za tých 17 rokov sme na to veľakrát odpovedali, veľakrát sme to vysvetľovali. Dneska sa mi to už nežiada. A musím povedať, že, vážení páni poslanci z vládnej koalície, pýtam sa: Je to jediná vaša poznámka, ako dokážete zareagovať na súčasnosť? To je to jediné, čo dokážete povedať, keď stojíte pred otázkou, prečo neviete podporiť evidentný národno-štátny záujem dneska? Vychádzam z toho, že asi je to vaša jediná možná odpoveď, keď sa vraciate do toho, čo bolo pred 15 rokmi. A chápem to ako istý príznak akejsi historickej vyčerpanosti, že už neviete, o čom sú dneska národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a čo sú dnešné výzvy doby.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mečiar, pán poslanec Halecký, pán poslanec Mikloško a ako posledný pán poslanec Faič. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Mečiar ako prvý.

V. Mečiar, poslanec: Tento návrh deklarácie je v parlamente druhý raz. Sledujem vývoj diskusie z kruhov, ktorá je teraz opozičná. A mám taký dojem, že aj v opozícii sú diferencované názory. Ale stále viacej sa prejavujú názory ľudí, ktorí trpia eurofóbiou. Čokoľvek je európske, tak sú zásadne proti, lebo si myslia neviem čo a nevedia sa presadiť.

Ďalej. Pokiaľ sa vraciate do histórie, je dobré poučenie. Nemusíme prijímať deklaráciu tak ako v období federácie, choďte variť halušky do Bruselu. Budete dobrí, to ste vedeli. Všetkým liezli hore krkom, ale urobili ste to.

Pán Palko, a keď už chcete byť osobný, vy ste ozaj neboli pri schvaľovaní deklarácie v Národnej rade. vy ste boli vtedy prvý námestník Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Prijímali ste bezpečnostné operatívne akcie proti ľuďom, ktorí za tento štát bojovali. A realizovali ste ich. Prijímali ste a robili ste kroky k zavlečeniu dokumentácie slovenskej Štátnej bezpečnosti do Prahy a Zastávky u Brna. A potom ste hrali s tým svoju hru, lebo dokumenty neboli na Slovensku. Robili ste operatívne akcie, pri ktorých ste ľudí kládli na zem a podobne. Takže vy ste ozaj boli za Slovenskú republiku a ozaj ste robili kroky, ktoré boli inak. Takže, páni, každý má svoj životopis a svoju históriu, tak sa za ňu nehanbite. Ja sa za svoju nehanbím, nech o nej hovoríte čokoľvek.

Pokiaľ ide o postoj HZDS k tejto veci. Je jednoznačný, pretože nie sme eurofóbi, pretože máme jasnú politickú perspektívu. Vieme, keď príde čas, dokážeme sa rozhodne postaviť za záujem Slovenska a obhájiť ho. Ale nebudeme robiť kroky, ktoré vopred nesúvisia s vecou, s procesom a signalizáciou. Akonáhle začne Európska komisia prijímať rozhodnutia, budeme ich v tomto smere a demokratickým a dohodnutým spôsobom usmerňovať v záujme Slovenskej republiky. To nie je strach, to je hrdosť a sebaistota.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na to, čo hovoril v podstate o mne pán poslanec Palko. Zrejme asi moju tú vetu, ktorú citoval, a som rád, že si ju zapamätal a cituje ma v ekonomickej sfére, kde som amatér, som povedal v pejoratívnom význame. Celý zmysel môjho predchádzajúceho vystúpenia bol v tom, že pre mňa je paradoxom a možnože aj paródiou, že teraz vystupujete za akože národnú suverenitu v daňovej oblasti, a pritom v predchádzajúcom období počas vládnutia ste počúvali Brusel na slovo a ste dali Bruselu všetko, čo len chceli, či už megapodniky, odvetvia a podobne. Takže zmysel môjho vystúpenia v prechádzajúcom bol o tom, ako je to na začiatku, teraz, čo sa týka daňovej našej smelosti. A v nasledujúcom období, myslím si, budeme rozhodovať. Ale moja veta, že Brusel nás tam nebral preto a tak ďalej a tak ďalej, myslím si, má tiež svoje opodstatnenie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja som veľmi rád, že pán poslanec Palko pripomenul tie udalosti rokov 1990 - 1992, lebo ja som priamy pamätník toho. Ten proces o zápase o kompetencie začal predseda vlády Mečiar v auguste 1990 v Trenčianskych Tepliciach. A na tom bola potom postavená celá agenda národno-štátnych záujmov Slovenska až do decembra, keď sme prijímali tento zákon vo federálnom parlamente. Treba tiež pripomenúť, že tak ako s vehemenciou to pán predseda vlády Mečiar vtedy začal, tak už na konci z toho odišiel preč, lebo mal pocit, že to nedobre skončí. A tie rokovania v Hrzánskom paláci som musel ja dokončiť ako vedúci delegácie za slovenskú stranu. A to, na čom sme sa dohodli v Hrzánskom paláci, prijalo potom aj Federálne zhromaždenie. Čiže v tomto smere ja žasnem, ako tento bojovník Vladimír Mečiar v tejto chvíli kompetencií s akou ľahkosťou sa vzdáva. Pre mňa je to obrovský nejaký vnútorný problém. Možno mi to tu kolega Urbáni alebo niekto pomôže vysvetliť, ale je to obrovská premena v živote človeka.

Ja by som ešte pánovi Palkovi chcel pripomenúť, že naozaj mali ste spomenúť všetky tie veci, ktoré ste robili ako prvý námestník Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Len otázka je, či ste aj vy mali prvý v rukách tie dokumenty niektorých agentov ŠtB, ktoré v júli sa nachádzali na stoloch u predsedoch vlád, či ste mali v tom prsty. To by ma ešte zaujímalo, keby ste ešte to mohli povedať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás poprosím, páni poslanci, keby ste väčšiu pozornosť venovali vždy predchádzajúcemu rečníkovi a neutekali od témy, tak ako to stanovuje rokovací poriadok. Sami sa budete sťažovať, že to potom nefunguje počas toho rokovania.

Teraz vystúpi pán poslanec Faič ako posledný s faktickou poznámkou.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán poslanec Palko, ja sa nazdávam, že preceňujete význam deklarácie, ktorá sa prijíma v parlamente, aj o jej právnej záväznosti. Mám otázku: Ak Európska únia otvorí diskusiu o harmonizácii daní a bude prijatá deklarácia, tak exekutíva Slovenskej republiky odmietne túto diskusiu na rôznych orgánoch, či na úrovni premiérov alebo na úrovni ministrov, alebo v Európskej komisii, alebo ak nebude prijatá táto deklarácia, bude mať exekutíva úplne inú pozíciu, nebude môcť postaviť svoj postoj k harmonizácii? Nazdávam sa skutočne, že to trošku preháňate s tým významom a s ohrozením národno-štátnych záujmov Slovenska.

A nakoniec aj k tým vyjadreniam premiéra Fica. Ako ja mám informácie, tak vyhlásil, že sa pravdepodobne nevyhneme diskusii o harmonizácii daní v Európskej únie. Ale ak to Únia nastolí, tak sa tomu vyhneme? Zostanú naši predstavitelia doma, pretože opozícia to takto chce? Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Frešo, pripraví sa pán poslanec Číž.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Deklarácia o daňovej suverenite je nástroj, ktorý má dať do ruky exekutíve pri vyjednávaní v Bruseli o pristúpení k daňovej harmonizácii jasný postoj volených zástupcov, najvyšších volených zástupcov, teda poslancov, zástupcov všetkých občanov. Tento nástroj má slúžiť ako istý oporný bod, o ktorý sa naši vyjednávači môžu oprieť a ktorý hovorí nasledovné. Suverenita v daňovej oblasti je pre nás veľmi podstatná. Na základe toho, že sme urobili reformu daní, a na základe aj ďalších vecí, ako je napr. Zákonník práce, dnes požívame nevídaný hospodársky rast. Chceme si tento hospodársky rast udržať trvalo, a preto sa nehodláme do budúcnosti vzdávať nástrojov, ktoré nám tento hospodársky rast umožnili naštartovať a držať. Myslím si, že je úplne spravodlivé a normálne držať sa silného nástroja, ktorý pomáha všetkým občanom Slovenska, ktorý znížil nezamestnanosť skoro z 20 % pod 9 %. A je to v záujme celej republiky. A je to skutočne v najhlbšom ekonomickom záujme všetkých občanov Slovenska.

To, čo ma v diskusii vyrušilo, bolo, že zástupcovia socialistov, konkrétne i predseda klubu hovoril o tom, akoby my sme robili nejaký daňový dumping. Slovo dumping znamená, keď niečo predávate pod cenu nákladov. Inými slovami, dumping by to bol vtedy, keby sme naše dane nemali dostatočné, aby sme ich z niečoho ešte dotovali. Ja si taký mechanizmus ani neviem predstaviť. Podľa mňa je to národohospodársky nezmysel, ale povedzme. Ale prípad, ktorý popisoval pán poslanec Mikloš, keď hovoril, že vlastne ten daňový výber v pomere k HDP stúpa, svedčí o presnom opaku ako o dumpingu. Inými slovami, pán podpredseda Číž, keby to bol býval dumping, tak ho tu máme všetky tie roky aj pred daňovou reformou. Samozrejme, nie je to dumping, je to normálny nástroj, ktorý nám jednoducho vyšiel.

Ďalšia časť vystúpenia hovorila o tom, že išlo o harmonizáciu daňového základu. A to je dosť podstatná vec, nakoľko sa nám ho podarilo rozšíriť a všetky tie výnimky z neho vypustiť. A je, samozrejme, nepredstaviteľné, že pri nejakej debate o daňovom základe spoločnom európskom by sme si udržali takto široký daňový základ a že by napr. Francúzi a Nemci, to sú tie pánom premiérom Ficom spomínané veľké štáty a veľké tlaky, sa vzdali tých výnimiek. Jednoducho je to pre nich politicky nepriechodné. My sme dnes v situácii, keď sme zabsolvovali reformu. A veľké štáty Nemecko a Francúzsko túto reformu, ak sa chcú udržať v globálnej súťaži v hre, budú musieť ju zabsolvovať. A tu začína vlastne tá časť, ktorú som začal vo faktickej poznámke.

Ja hovorím, že keď my pristúpime na daňovú harmonizáciu, tak my začneme platiť transformačné náklady Francúzska a Nemecka. Inými slovami, my vlastne tým, že umelo znížime našu konkurencieschopnosť, umožníme Francúzsku a Nemecku udržať si tam podniky, ktoré počas tej transformácie tam budú fungovať. A je samozrejmé, že mám niečo proti tomuto. Samozrejme, ako občan Slovenska, občan štátu, ktorý zďaleka nepožíva taký obrovský HDP na obyvateľa, ako je Francúzsko, Nemecko, mám niečo proti tomu, aby sme to začali platiť tým, že u nás znížime našu, a ja si to trúfam povedať, najsilnejšiu konkurenčnú výhodu. Myslím si, samozrejme, že keby sme sa jej vzdali, tak že by sme sa zároveň aj vzdali vyhliadky na trvalý hospodársky rast.

Ale čo si myslím úplne určite, a to som hovoril aj vo svojej faktickej poznámke, my by sme sa vzdali toho nástroja, kvôli ktorému sem tí zahraniční investori chodia. Oni sem nechodia kvôli tomu, akú tu máme prírodu, nechodia sem dokonca ani kvôli tomu, akú tu máme mentalitu. Netreba si robiť okolo toho ilúzie. (Hlas z pléna.) Áno, našťastie, nechodia sem ani kvôli tomu, akú máme vládu. Myslím si, že chodia sem kvôli ekonomickým podmienkam, ktoré si prečítajú v zákone, ktorých doslova chladná kalkulácia im povie, dobre, má zmysel na Slovensku v strednodobom alebo dlhodobom hľadisku investovať. Ale o tom ekonomická hra je. A hrajú ju všetky štáty bez rozdielu na to, či majú socialistickú alebo nejakú pravicovú vládu. To nie je otázka ideológie. Ekonomické zákony platia všeobecne. A všetky tie pokusy, ktoré boli, tie ekonomické zákony deformovať, zlyhali. Skončili tak úboho, ako je dnes Kuba alebo spomínaná Severná Kórea a dokonca aj Čína, ktorú tak s obľubou si dávate do úst, že to je vlastne taký nejaký zázrak. No Čína, páni, je založená na tom, že síce je ideologicky červená, ale vnútri prudko, prudko, a kľudne to poviem, modrá, kapitalistická. Tvrdý kapitalizmus tam je. A tam je veľmi nízka cena práce, samozrejme, veľmi nízka cena práce.

Takže ja by som chcel podporiť túto Deklaráciu o daňovej suverenite tak, aby sa aj táto vláda, aj budúce vlády mohli oprieť o jasný signál, čo si o tom volení zástupcovia slovenských občanov ergo občania samotní myslia, čo si myslia o najsilnejšej svojej konkurenčnej výhode.

To, čo ma ešte vyrušuje trochu v tejto diskusii, je, že keď hovoríme ideologicky, ozaj sa zastávať iných štátov, rozprávať o tom, že nás budú nejako penalizovať za to, že sa snažíme túto svoju konkurenčnú výhodu udržať, myslím si, nie je namieste. Myslím si, že by bolo férové hovoriť vecne.

A myslím si, že by bolo veľmi, veľmi správne aj pri tých reakciách naozaj reagovať na toho, kto hovoril. A toto adresujem úplne v kľude pánovi podpredsedovi Čížovi. Ja som vo svojom vystúpení reagoval na to, čo hovoril pán poslanec Mikloš. On podľa mňa tretinu, možno niečo viacej času venoval vašim ekonomickým víziám, ktoré aj podľa mňa sú v prudkom rozpore s najlepšími záujmami Slovenska. A hovorím o tom a dokazujem to vlastne tými tvrdeniami, ktoré som povedal v tom celom svojom výstupe. Myslím si, že nie je namieste kvôli tomu ma napádať, že tu flagrantne porušujem rokovací poriadok. Od toho je tu predsedajúci schôdze, a nie nejaký kvázi procedurálny návrh.

A zároveň si myslím, že nie je správne, pokiaľ aj niekto iný, a v tomto prípade je to pani profesorka Tóthová, sa snaží to podporiť tým, že sa snaží mi uložiť domácu úlohu. No a tu už teda poviem, že to určite nie je správne, lebo naozaj nie sme v škole. Sme v parlamente, kde hovoríme svoje názory. A na to si treba zvyknúť.

A toto adresujem presne vládnej koalícii. Na to si musíte zvyknúť, že keď naozaj podľa názoru veľkej časti občanov Slovenska a ich zástupcov, ktorí tu sedia, si myslíme, že poškodzujete záujmy ekonomické Slovenska, tak vám to tu povieme. Povieme to raz, povieme to dva razy, povieme to sto razy. Vy si to budete musieť vypočuť. Je to o demokracii. Je to skutočne o demokracii. A naozaj ani mňa a, dúfam, ani niektorých mojich kolegov nezastaví to, že niektorý predsedajúci si bude vykladať o tom rokovacom poriadku a poučovať nás o tom, čo máme rozprávať, čo nemáme rozprávať. Ja nebudem v tomto parlamente za žiadnych okolností dávať dopredu nejaký svoj písomný prejav, aby ho niekto posúdil, to teda nie, teraz nie a, samozrejme, ani pri ďalších takých radikálnych zmenách, ktoré nám nevyhovujú, ako je napr. vyvlastňovanie v zdravotníctve. Takisto si to budete musieť vypočuť. Takže sa pripravte, áno, bude to tak, áno, bude to tvrdé, áno, bude to podľa ústavy. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý, pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Áno, chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána kolegu Freša, keď hovoril o niektorých momentoch z diskusie, ktorá tu zaznieva dnes, keď pán podpredseda Číž aj pani poslankyňa Tóthová dokonca procedurálnym návrhom sa snažili obmedzovať vystúpenia opozičných poslancov. Osobne nesúhlasím ani s tou interpretáciou, ktorú máte vo vedení parlamentu, že ten, kto vedie schôdzu, môže posudzovať, či faktická k veci je alebo nie je. Je to podľa môjho názoru obmedzovanie práva poslanca. Ale chcem vám pripomenúť, že parlament je o vyjadrovaní slobodných názorov volených zástupcov. A len na ilustráciu vám chcem pripomenúť, že keď sme začínali v prvej Dzurindovej vláde niekedy na jeseň roku 1998, tak som tam rečnil z tohto pultu a unisono všetci, poslanci opozície, ktorí sedeli tu, kde sedíme my teraz, trieskali počas môjho takmer hodinového vystúpenia papiermi a dokumentmi o lavice. Trieskali. Napriek tomu sme ich nežiadali, aby sa správali slušne, ani sme z toho nenavrhovali vyvodzovať akékoľvek dôsledky, pretože je to ich právo. Je to aj ich vizitka, ich obraz, ale aj ich právo. Takže chcem sa prihovoriť a chcem potvrdiť, že naozaj sa nedáme zastrašiť. A môžete vymýšľať procedurálne návrhy, môžete zneužívať, podľa môjho názoru ide tu o zneužívanie, právo pri vedení schôdze. Ale budeme hovoriť zrejme veci, ktoré vám nebudú po srsti, ale budeme o nich hovoriť. Sme o nich presvedčení, a preto toto svoje právo využívať budeme. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť všetky vystúpenia, ktoré tu odzneli v prospech podpory tejto deklarácie. A chcem upozorniť, že deklarácie Národnej rady majú svoju silu. Pozrime sa na deklaráciu o Kosove. Koľko tu bolo kriku, načo to prijímať, prečo to prijímať. Pozrite sa, ako sa zmenili vyjadrenia premiéra Slovenskej vlády po prijatí deklarácie. Stačí sa pozrieť na jeho vyjadrenia v Moskve, ako prezentoval zrazu, dúfam, nie súkromný názor pred prezidentom Putinom. Stačí si prečítať rozhovor predsedu zahraničného výboru Zalu, ktorý zrazu hovorí, že musia tie dve strany ešte spolu hovoriť. Áno, deklarácia Národnej rady má veľkú silu a mení postoje politikov. Mení postoje, veď predsa Národná rada je tu od toho, aby debatovala a prijímala záväzné dokumenty. Preto si myslím, že deklarácia má svoju nezastupiteľnú silu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Reakciou ešte najprv pán Frešo musí reagovať a potom pán poslanec Palko vystúpi. Nech sa páči, pán Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na to, čo hovoril pán poslanec Mikloš. Áno, nedáme sa zastrašiť. A ja to trošku ešte rozviniem. Aj to adresujem rovno pánu podpredsedovi Čížovi. Pán Číž, to nie je osobná vec, to nie je dokonca možno ani vec ideologická. Ja som tu nie preto, aby som vám urobil po vôli alebo proti vôli, aby som vás hneval alebo aby som vás tešil. Ja som tu na to, aby som zastupoval svojich voličov. A keďže ako právoplatne zvolený poslanec, ktorý si odkrútil celú kampaň, ja viem, ako to mám robiť, a to, čo mi vadí, je, keď sa mi niekto snaží vnucovať spôsob, akým to mám robiť, pokiaľ dodržiavam túto ústavu, pokiaľ dodržiavam tuná rokovací poriadok, nevidím v tom žiadny problém. A naozaj aj vás chcem poprosiť, aby ste aj toho ducha ústavy, aj ten rokovací poriadok dodržiavali a snažili sa umožniť aj opozičným poslancom, hoci vám to nie je príjemné, aby zastupovali názory svojich voličov. Ja rozumiem tomu, že nie všetci voliči tejto republiky volili vašu stranu. Ale to ešte neznamená, že týmto voličom treba odopierať hlas. A ja sa musím tohto zastať veľmi silno, lebo tak beriete hlas mojim voličom. A za každým jedným poslancom je 35 000 ľudí, keď si to rozrátate na počet obyvateľov, koľkých tu zastupujeme. A ja to proste urobiť musím, urobím to. A urobím to tak, ako som tam hovoril, raz, dva razy, sto razy. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Palko ako navrhovateľ.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec Faič, vy ste mi položili otázku pred pár minútami, že čo to znamená, že Európska únia keď raz bude chcieť začať diskusiu o harmonizácii priamych daní, či potom sa tomu budeme brániť alebo sa tomu nebudeme brániť. No tak, pán poslanec, to je úplné nepochopenie situácie. Diskusia o harmonizácii priamych daní v Európskej únii beží 5 - 6, možno viacej rokov. Ona tu je dávno, beží. Debatuje sa o tom v Európskej komisii, debatuje sa o tom v Európskom parlamente. Prvý článok o hrozbe harmonizácie som napísal v našej tlači pred 5 rokmi v roku 2002. Debatuje sa o harmonizácii, čo je veľká téma v členských štátoch EÚ počas významných volebných udalostí. Bola to veľká téma vo Francúzsku v prezidentských voľbách, keď obaja kandidáti o tom hovorili, že sú za harmonizáciu, lebo a tak ďalej a tak ďalej. Tá diskusia beží.

A vy ste nepochopili jednu vec, že váš predseda vlády Robert Fico už v marci tohto roku uznal, že nielenže teda diskusia beží, ale že už dospieva ku konkrétnym politickým rozhodnutiam a že súčasťou jeho, vášho politického rozhodnutia bude to, že ustúpite tomu tlaku na harmonizáciu, že vyhoviete tým tlakom politikov či už z Bruselu alebo zo západných členských štátov EÚ, ktorí sledujú svoje národno-štátne záujmy. Vnímajte, čo povedal predseda vlády Robert Fico, váš predseda vlády, predseda vašej strany, 11. marca v TV Markíza povedal: "Silné krajiny EÚ budú len ťažko rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové členské krajiny spustili." Hovorí: "My sa nevyhneme tomu tlaku, preto búchať do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel." On už ohlásil koniec diskusie a ústup a vzdanie sa obhajoby našich ekonomických záujmov. Hovoril aj za vás, ja si myslím, pán poslanec. A preto naozaj kladiem otázku: A keď sa predseda vlády Robert Fico bojí alebo hovorí, aký strašný je ten tlak, ktorému sa neubránime, no tak je to pravda?

Čo bráni slovenskému parlamentu, aby prijal túto deklaráciu? Budú za to všetky tri opozičné strany, KDH, SDKÚ, SMK. Stačilo by, keby bola za to jedna z vládnych strán alebo možno po štyroch-piatich poslancov z každej vládnej strany, a tá deklarácia prejde.

A, prosím pekne, tá deklarácia je silnejšia, ako bola naša deklarácia o Kosove. Táto deklarácia, ktorá sa predkladá, tá má aj právnu záväznosť pre členov vlády. Táto deklarácia o daňovej zvrchovanosti sa predkladá podľa ústavného zákona o spolupráci medzi vládou a parlamentom vo veciach EÚ. Predkladá sa na základe podpisov aspoň 30 podpisov. A je tam právna záväznosť.

Prečo sa bojí predseda vlády Robert Fico prísť na summit EÚ a povedať kolegom z Európskej únie, lídrom iných štátov, prepáčte, ale je tu pre mňa právne záväzné stanovisko slovenského parlamentu, ktorý odsúhlasil, že jednoducho Slovenská republika si naďalej chce rozhodovať o priamych daniach. Prečo toto nechcete urobiť? Prečo sa dopredu vzdávate tlaku, ktorému možno pokojne čeliť väčšinovým rozhodnutím tohto parlamentu? Prečo to robíte, vážené panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície? Tieto otázky vám opakovane budeme stále dávať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Halecký, nech sa páči. Končím zároveň možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem hneď bezprostredne odpovedať na otázku pána poslanca Palka, prečo nebudeme hlasovať a prečo je taká diskusia. Je to preto, že tá snaha o tú deklaráciu je neúprimná, falošná, politická a je o boji o voliča. Vôbec nie je o ekonomike, vôbec nie je o daniach. Toto je len ako skryté niečo, čím by ste chceli získať národne orientovaných voličov a si zvýšiť preferencie.

A k tomu ešte obviňovať Ľudovú stranu - HZDS a Mečiara, že nie je národne orientovaný, keď založil štát a je jeden z mála ľudí, ktorý má záujem osobný, aby ten štát prosperoval, existoval a rozvíjal sa za každých okolností, tak toto už je vysoká dávka falošnosti. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave podpredseda Národnej rady pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Bauer.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si teraz vystúpiť ako predseda poslaneckého klubu strany Smer a zaujať stanovisko k situácii, ktorá vzniká pri prerokovávaní tohto návrhu zákona.

Aby som ešte nezabudol. Pán navrhovateľ, veď diskusií bežia v Európskej únii desiatky a stovky. A pravdepodobne treba zvažovať, za akých okolností aký typ politických aktivít treba zvažovať, ktoré sú primerané. O tom vedieme diskusiu. A snažíme sa vám vysvetliť, že ten stav diskusií o tejto otázke v súčasnosti nie je taký, aby sme prijímali deklarácie. A celý rad rečníkov predo mnou veľmi vážne vysvetlil, prečo je tomu tak. K tomu nezaznelo vo vašom vystúpení ani slovo. Tak ale ďakujem vám aspoň za trošku korektný prístup čo, pravda, nemôžem celkom povedať o tom, čo tu teraz opäť organizujú vážení kolegovia z SDKÚ.

Chcem zdôrazniť v tejto súvislosti, pretože sme nevystupovali v tejto diskusii, naše politické stanovisko k tejto deklarácii. Na jednej z predchádzajúcich schôdzí sme mali na programe už Deklaráciu o daňovej suverenite, kde prebehla opäť niekoľkohodinová diskusia plná konfrontácie politickej, toho všetkého, čoho sme svedkom aj dneska. Úplne prirodzene sme zvažovali, čo cielite touto diskusiou, pán navrhovateľ, tuším jeden mesiac po tom, ako sme sa tým zaoberali, a s tým, že sme zmenili, že už nejde o daňovú suverenitu, ale teda suverenitu v oblasti priamych daní, aby tu teda neprekážala tá klauzula o šiestich mesiacoch prerokovania. Je to úplne legitímne a nie je s tým žiadny problém, vytvárate si tým formálny priestor v parlamente a chcete hovoriť o veciach, ktoré považujete za dôležitú súčasť vašej politickej agendy. Osobitne pán poslanec Frešo v tom vedie prím, že niekto tu nebodaj chce brániť v nejakom slobodnom prejave. Osobitne, pán Frešo, som presvedčený, že každý váš prejav vám zvyšuje preferencie. To by ste mi iste zazlievali, vážení kolegovia, keby som mu čímkoľvek bránil vo vystupovaní. Takže osobne, pán Frešo, mi odpustite, urobím všetko preto, aby ste mohli vystupovať čo najviac, skutočne. A berte to ako verejný prísľub.

K tejto vlastnej diskusii ešte k vlastnej daňovej suverenite. Som presvedčený, že Slovensko potrebuje diskusiu o daňovej suverenite, pretože táto téma je veľmi široko v tomto slova zmysle prerokovávaná a diskutuje sa o nej, rozhodne doteraz v akademických kruhoch, v odborných kruhoch. Postupne sa, samozrejme, táto diskusia dostáva aj do prostredia Európskej komisie, a, samozrejme, istým spôsobom o týchto veciach hovoria aj poslanci, stáva sa agendou politických strán. Osobitne pravicové strany niektoré teda majú pocit, že tá harmonizácia nie je potrebná. Vzniká aj veľmi zvláštna situácia v Európe, keď napr. pravica Švédska je proti akejkoľvek harmonizácii daní, pretože sa bojí, že by sa mohol znížiť daňový štandard, s ktorým švédska spoločnosť, mimochodom, v prieskumoch v 75 % súhlasí. Potvrdiť to môžu všetci tí kolegovia, ktorí boli so mnou v júni minulého roku na švédskom ústavnoprávnom výbore, kde sme diskutovali o týchto otázkach, pričom stanoviská sú im známe.

Rovnako som presvedčený, že treba diskutovať o otázke harmonizácie, otázke rozsahu harmonizácie, časových lehôt, intenzity tejto harmonizácie a podobne. Samozrejme, tá diskusia vyplaví mnoho okolností. Nikto z nás predsa, kto trošičku si myslí, že chce konať korektne, sa neuzavrie pred akoukoľvek diskusiou. Ona je nevyhnutná. Ja dokonca, pán Mikloš, čiastočne chápem, že Slovensko má právo diskutovať o tom, pokiaľ teda uzná pravicový politik na Slovensku, že práve nízke dane sú základom rozvoja tohto štátu. Takže je to súčasťou jeho politickej agendy. A sme pripravení súperiť o verejnú mienku, pán Mikloš, na túto tému. A sme pripravení aj na odborné diskusie. Problém je, a tu mi dovoľte takú všeobecnú úvahu, ktorú teraz poviem, v tom, že konfrontácia s neokrôchanosťou niekedy, ak dovolíte, vážení kolegovia, s aroganciou a niekedy, mi odpustite to slovo, aj s hlúposťou je ťažká. Bolí. A máloktorý normálny človek ju vyhľadáva a vstupuje do nej. Ja pevne verím, že my všetci si tento fakt uvedomujeme. Ale potom musíme zobrať na vedomie, aká je situácia v parlamente. Totiž diskusia potrebuje isté prostredie, potrebuje zmysel a potrebuje obsah. Nehnevajte sa, ale máme ten pocit, odpustite mi, pán navrhovateľ, že to pripomeniem, že tu nejde len o to, aby ste si vytvorili priestor legitímny na prediskutovanie témy pred verejnosťou, ktorú považujete za dôležitú, lebo ju vyhľadávate ako politickú konfrontáciu. A tam to už celkom nie je v poriadku, lebo je to zbytočné, nezmyselné. Ak by sme vystupovali my a náš poslanecký klub spôsobom, akým to robíte vy dneska, ako by vyzeral tento parlament? On predsa len je istým intelektuálnym zrkadlom tejto krajiny.

Chcem teraz dokumentovať, že my neprijmeme, pán Frešo aj pán Mikloš, tento tón, nebudeme vyprávať, pán Mikloš, či niečomu rozumiete alebo nerozumiete. Verte mi, že každý z nás má tisíc dôvodov upozorňovať na vaše obrovské profesionálne prešľapy, pochybenia, desiatky pochybení, nepresností, nekorektné narábanie s číslami a podobne. Ale nepotrebujem v tomto smere vás obviňovať, či niečomu rozumiete, pán Mikloš, alebo nie. Svoju vedomosť o práve ste demonštrovali pred chvíľou, keď ste tu vyprávali, že vy súhlasíte alebo nesúhlasíte s tým, aby vám niekto bral slovo. Teda, pán Mikloš, musíte predovšetkým zobrať na vedomie, že toto je právny štát. Tento štát sa riadi pravidlami, ktoré sa v demokratickom procese prijmú. Jedným z takýchto pravidiel je zákon o rokovacom poriadku. Iste vám ušlo, že v tom zákone o rokovacom poriadku je napísané, že ten, ktorý vystupuje s faktickou poznámkou, tak musí reagovať iba na svojho predrečníka, nemôže s faktickou poznámkou reagovať na iného rečníka. Je povinnosťou a je napísané v rokovacom poriadku, pokiaľ takto poslanec činí, predsedajúci mu odoberie slovo, nieže môže mu ho odobrať, odoberie mu slovo. Mojím problémom je, že som právnik, rešpektujem toto právo a považujem za povinnosť teda, pokiaľ sa niektorý poslanec odkláňa od témy a nereaguje na predchádzajúce rečníka, odobrať mu slovo. Koľkokrát dnes demonštratívne ste toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku porušili? Čiže by som vás poprosil, vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko potrebuje korektnú diskusiu o všetkých témach. Slovensko tak ako všetky ostatné krajiny bude mať aj diskusiu a isté typy a, dúfam, vecnej konfrontácie na tému toho, čo je pre Slovensko dobré, čo je pre Slovensko zlé. Všímam si s istým nadhľadom to, o čom ste tu rozprávali ako teda pán poslanec Mikloško, že teda my vás obviňujeme, že ste niečo predali a nepredali.

Pán Mikloš, každý z nás mohol využiť tisíckrát tú dnešnú situáciu. Hovorím to iba preto, lebo ste konfrontačným tónom vyvolali túto atmosféru. Za 6,7 mld. ste predali rozvodné sústavy súkromným vlastníkom. Koľko je ich hodnota? Koľko je ich cena? Predali ste za 5,6 mld. či koľko mld. korún Slovenskú poisťovňu. Koľko je cena poisťovní, ktoré dneska pôsobia na tomto trhu? To znamená, ako ste nakladali s verejným majetkom? Ide o desiatky miliárd korún? Keby sme mali 20 mld. korún, nepotrebujeme diskusiu o tom, že lekári nemajú na platy a že nevieme splniť náš predvolebný sľub a podobne. Ale nepovažujem za potrebné o tomto neustále hovoriť. Povedali sme to, keď to bolo potrebné. A teraz sa snažíme venovať vecným otázkam.

K tomu, čo sa tu deje, osočovaniu nás všetkých, že niečím porušujeme rokovací poriadok a že bránime pánovi poslancovi Frešovi, aby on vystupoval. Pán poslanec, nerobíte nič iné, iba si neokrôchaným spôsobom vynucujete možnosť beztrestne porušovať rokovací poriadok. Ja budem veľmi pozorne sledovať atmosféru. A pokiaľ budem viesť tú schôdzu, ja sa pokúsim teda byť najbenevolentnejší, ako sa len dá. Opäť zverejním prísľub alebo vás poprosím aspoň trošku, ak ste džentlmen, skúste sa tak aj správať. Myslím, že aj politika znesie džentlmenstvo a že pomôže to tomuto parlamentu a aj hodnoteniu tohto parlamentu na verejnosti.

Čo sa týka tej harmonizácie, ešte chcem pripomenúť drobný rozmer, lebo naozaj všetko podstatné tu bolo povedané. Na harmonizáciu máme istý názor ako politická strana, na harmonizáciu má istý názor vláda. Vláda, samozrejme, nie je reprezentantom politickej strany Smer, ale je koaličnou. To znamená, že vášmu bystrému zraku politickému iste neujde, že sú medzi tým isté rozdiely. Keďže harmonizácia je zatiaľ veľmi otvorený a diskutovaný pojem, diskutujeme aj v Smere na túto tému. Ja mám istý názor, predseda strany má iný názor, podpredsedovia strany majú iný názor, odborníci ekonómovia majú jeden názor, humanisti majú iný názor. Diskutujeme o tom. Nie je žiadny dôvod, aby sme v tomto smere urobili definitívne a zásadné rozhodnutia. Ak tak bude treba urobiť, garantujem vám, že to urobíme. Vieme sa podriadiť, vieme byť disciplinovaní. Ale v tomto smere, pre Kristove rany, skutočná diskusia je nevyhnutným predpokladom kvality politického života. Skúsme chápať tieto kategórie. A pokiaľ ste naozaj tak presvedčení o tom, že vecne máte pravdu a že chcete aj zvestovať verejnosti nejaké posolstvá, urobte to slušne, pán Mikloš. Neosočujte ma, či ja rozumiem a nerozumiem tomu, ako to robíte, vecne diskutujte. Myslím si, že zo spôsobu, ktorým sa ja v parlamente správam piaty rok, sa nedá povedať, že by som teraz diskutoval nevecne alebo že by som nejakým spôsobom sa k niečomu vyjadroval takto, ako to robíte vy. Čo vám bráni v tom, aby sme o týchto veciach diskutovali úplne normálne? Ide o vážny fenomén, považujeme ho za vážny fenomén. A sme pripravení sa čestne o tomto probléme sporiť. To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.