V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Mikloško, pán poslanec Lipšic, Ivančo, Mikloš Ivan, Bobrík, Halecký, Kahanec, Galbavý, Frešo, Abrhan a pán podpredseda Hort ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prvý, pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán podpredseda Číž, vy ste povedali, že rešpektujete, že ide o našu nejakú opozičnú agendu, a teda že sa divíte, že to má konfrontačný tón a tak ďalej a tak ďalej. Ale tam nejde ani o konfrontáciu, ani o opozičnú agendu. Prepáčte, ale láskavo si zapamätajte, ústavný zákon o tom, že parlament môže zaväzovať vládu, sme navrhli my, keď sme boli pri moci. To znamená, že sme ho navrhli pre všetky ďalšie vlády, ktoré tu budú, vrátane, samozrejme, možnej tej, že by sme my ju mali a my museli čeliť takýmto tlakom.

A jeden z dôvodov, pre ktorý my naozaj musíme mať takú deklaráciu, je ten, že súčasný premiér Fico napriek tomu, že pôsobí robustne, v zásade je veľmi labilný. On je silný v deklaráciách, ale on ustúpi každému tlaku. On pustí nejakú lastovičku a čaká. Akonáhle sa vyvinie nejaký tlak, už ustupuje. Ak ustupuje domácemu tlaku, 100-percentne ustúpi tlaku, ktorý bude v 28 štátoch Európskej únie. Proste nemáme záruku, že tento premiér obráni záujmy Slovenska.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, témou dnešného rokovania je daňová deklarácia. Podľa zákona o rokovacom poriadku by poslanec mal hovoriť k veci. Vy ste nám tu hovorili o porušovaní zákona o rokovacom poriadku, teda hovorili ste od veci. Hovorili ste o porušovaní zákona o rokovacom poriadku porušovaním zákona o rokovacom poriadku. Pán podpredseda, podľa mňa predsedajúci má dve možnosti. Buď naozaj bude benevolentný, či v rozprave, či vo faktických, či v procedurálnych, alebo striktný, ale nie je možné, čo sa v parlamente už udialo, aby bol benevolentný k poslancom vládnej koalície a striktný k poslancom opozície, nie je predsa možné, aby sa brali faktické poznámky poslancom opozície.

Dnes sme mali možnosť vidieť, ako procedurálne návrhy zneužíva koalícia. Nič sa nedialo. Ja som si nevšimol v rokovacom poriadku, že by platil iný meter pre poslancov vládnej koalície aj opozície. A ja som rád, že pán predsedajúci Veteška to nerobí, ale niektorý iný, žiaľ, to robí. A ja by som bol veľmi rád, aby sa konečne v tomto parlamente uplatňoval rovnaký princíp, rovnaký princíp pre poslancov vládnej koalície aj opozície. Doposiaľ tomu tak nebolo, čo podľa mňa je v parlamentarizme dosť vážna vec.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu a podpredseda strany Smer, ja keď sa zamýšľam nad vaším vystúpením, tak zisťujem, že vlastne nerozumiem tomu, čo vlastne chcete. Včera som zachytil v médiách vystúpenie pána premiéra o tom, ako sme podľahli alebo naša vláda podľahla tlaku Európskej únie pri jadrových elektrárňach. A dnes, keď máte podporiť daňovú suverenitu, ktorá má pomôcť práve vašej vláde, tak vystupujete zásadne proti. Skutočne nerozumiem potom, akú chcete viesť politiku.

K tej druhej časti. Vy ste hovorili o tom, že chcete odborne diskutovať o daňovej suverenite, o harmonizácii daní, ale vy ako podpredseda vládnej strany, ako podpredseda parlamentu ste tu nepovedali jediný argument, prečo strana Smer je proti tomu, vy ste sa tu len zmohli na to, že ste nás moralizovali a hovorili, ako máme my diskutovať o tomto bode programu. Ale nedozvedel som sa, aký má názor strana Smer, aký má názor vláda, ktorú aj vy reprezentujete tu v parlamente, na to, prečo túto deklaráciu neprijať. Prosím vás pekne, skutočne, tak ako ste aj vy hovorili, veďme odborne túto diskusiu, ale nie takto, ako ste to predviedli práve teraz vy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloš Ivan.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, čo sa týka toho vášho hodnotenia dodržiavania rokovacieho poriadku, nebudem opakovať, čo povedal pán poslanec Lipšic, pretože povedal to, čo som chcel povedať. Áno, používate dvojaký meter.

A čo sa týka toho, že som povedal, že podľa môjho názoru niektorým pojmom alebo veciam nerozumiete. Myslím, že som sa snažil to odôvodniť, prečo si to myslím. Ale keďže to asi nebolo dostatočne zrozumiteľné, tak som sa prihlásil znovu do rozpravy a pokúsim sa na väčšom priestore doložiť tieto svoje slová. Takže vás poprosím, keby ste vytrvali do konca diskusie, pokúsim sa doložiť tieto svoje slová konkrétnymi faktmi a konkrétnym obsahom, nie nálepkovaním, ale konkrétnymi argumentmi, konkrétnym obsahom, faktmi a číslami.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. K vystúpeniu pána Číža. Naozaj sa stotožňujem s tým, že nevedie sa odborná diskusia. Utvrdzuje ma to stále o tom, že to je politická diskusia len o prezentovaní sa opozície, pretože ak hovoríme o harmonizácii daňového základu, je to veľký rozdiel s tým, ako je deklarácia predložená do Národnej rady. Takže myslím si, že je to veľký rozdiel, o ktorom by sme mali tu diskutovať. A je to naozaj na tom, aby sme nechali v spoločnosti najprv tú diskusiu prebehnúť, a nie tu politicky deklarovali a nanucovali niekomu túto mienku vo všeobecnosti. S tým sa stotožňujem. A takisto preto nebudem hlasovať za túto deklaráciu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len tiež budem reagovať na tú časť vystúpenia pána podpredsedu Číža, kde hovoril o politickej kultúre v parlamente. Chcel by som tiež vyzvať opozíciu, aby sa zamysleli, či ich vystupovanie je kultivované a je také, ako my si ho predstavujeme, pretože ich výsmechy, znevažovanie odbornej... (Ruch v sále.) Aj teraz, pán poslanec, tiež kričíte do môjho vystúpenia, čo sa nepatrí, rušíte ma. Chcem len povedať, že nestačí kritizovať tých druhých, ale je potrebné, aby ste sa správali aj vy tak, ako sa správať má. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem ešte raz zdôrazniť to, čo už tu pred chvíľou povedali moji dvaja predrečníci, v nadväznosti na vaše slová, pán podpredseda, že chcete tu mať právny štát, dodržiavanie rokovacieho poriadku, že Slovensko potrebuje aj korektnú diskusiu. So všetkým tým súhlasím, len ešte na to potrebujeme aj ten rovnaký meter. Tak toto som chcel zdôrazniť. Keď ho budeme mať, potom môžeme povedať, že chceme byť alebo aspoň máme snahu byť korektní.

Spomínali ste, že keby sme mali 20 mld., nepotrebovali by sme nič riešiť. Ale nie je to celkom o tých 20 mld. Je to o zásadných veciach, keď práve tým, že sme urobili svoju zvrchovanú pozíciu v daniach, máme šancu sa posunúť na oveľa vyššiu úroveň. A posun na oveľa vyššiu úroveň, to neznamená, že Slovensko bude len v štatistikách vyššie. Ale aj jeho občania to pocítia v svojich peňaženkách a na svojej životnej úrovni a v podmienkach života. A myslím si, že ide vám o to, aby tieto podmienky boli lepšie.

Na druhej strane, keď spomeniem vzťahy Smeru voči Európskej únii, no dá sa povedať, že ak sú také rozporuplné stanoviská, ktoré zo strany Smeru k niektorým zásadným otázkam zaznievajú, tak potom ťažko človek si môže vybrať, za čo vlastne ste. Raz ste tvrdo proti, raz ste úplne naviazaní na Európsku úniu. Tak buďme kooperatívni k Európskej únii, ale na druhej strane buďme aj svojprávni.

A chcem ešte povedať k tým 20 mld. Nie je to o tom, aby nám niekto dal dve ryby, ale je to o tom, aby sme využili možnosť chytať tie ryby, lebo keď nám niekto niečo dá, podobne ako sa to dá, dajme tomu, do rozvojových krajín, to ešte neznamená, že tie podmienky budú trvalo udržateľné. Vyrieši to len akútnu situáciu. Teraz máme šancu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som si faktickú poznámku rozdelil na dve časti.

Jedna časť sa týka priamo toho, čo hovoril pán Číž ohľadne diskusie o daňovej suverenite v rámci Smeru. Tomu rozumiem. A to je presne ten bod, ktorý zasa na druhej strane mňa zneisťuje. Vy ste hovorili v diskusii o daňovej harmonizácii, pardon. To ma práve zneisťuje, nakoľko my v tom máme jasno, to hovorím za SDKÚ - DS, čo s daňovou harmonizáciou, že sa vlastne nevzdať svojej vlastnej výhody. Pokiaľ u vás tá diskusia prebieha, budem veľmi rád, keď tá diskusia dôjde do nejakého konca. A, samozrejme, najradšej budem, keď dôjde do takého konca, že práva ohľadne daní si radšej ponecháme na Slovensku.

Druhá vec, ktorá ma zaujala, bola k tej procedúre samotnej, o ktorej ste hovorili, že rád mi budete dávať slovo alebo podporovať ma v tom a budete benevolentný, lebo vám to zvyšuje preferencie. To je ten základný ideologický rozdiel medzi nami dvoma. Vy konáte preto, lebo vám to zvyšuje preferencie. Ja vám to slovo udelím preto, lebo vyznávam hodnoty slobody, ktoré sú u nás v ústave. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dve poznámky by som chcel mať.

Tá prvá poznámka sa týka toho, čo ste hovorili k porušovaniu rokovacieho poriadku, čím ste sa odklonili od témy, ktorú teraz prerokúvame. A povedali ste, že sa pokúsite byť najbenevolentnejší, ako sa len dá, ak budete viesť schôdzu. Chcem vám len pripomenúť, že keď ste viedli schôdzu a pán poslanec Janiš vystupoval so svojím diskusným príspevkom k rušeniu krajských úradov, tak ste mu trikrát chceli odňať slovo a vôbec ste neboli benevolentný. Viem, že máte predstavy, aby opoziční poslanci vystupovali, tak ako si to predstavujú poslanci koaliční, už to tu zaznelo, ale tohto sa nedočkáte.

Druhá poznámka je k tomu, že nie je čas na prijímanie tejto deklarácie. Žiaľ, nepočul som vaše stanovisko k nej. Ale chcel by som sa opýtať, že kedy považujete za vhodné, že ten čas príde, a kedy by Smer takúto deklaráciu chcel alebo vedel podporiť, to je prvá vec. A druhá vec je, že v čom vidíte taký neprekonateľný rozdiel, že nemôžete ju podporiť, ak súhlasíte s textom tej deklarácie, len jej časť je problém, kedy ju prijímame, v čom vidíte problém zahlasovať za túto deklaráciu už teraz. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega Číž tu spomínal Švédsko. Ja si spomínam, keď som bol ako predseda výboru pre verejnú správu vo Švédsku, kde sme mali možnosť stretnúť sa s rôznymi stupňami verejnej správy. Keď sme tam išli, tak sme boli informovaní o tom, že ideme navštíviť švédsky socializmus. Keď sme sa tam dostali, tak nám povedali, že oni tomu nehovoria švédsky socializmus, ale švédsky blahobyt, pričom sme sa dozvedeli, že dane v regiónoch, v ktorých sú vyberané, sa pohybujú od 52 % do 56 %. V dosahovaní rastu HDP na obyvateľa boli Švédi pred 20 rokmi siedmou krajinou, pred 10 rokmi devätnástou, pričom dnes sú dvadsiatou siedmou. Výsledok toho ich blahobytu bol, že tam vyhrali voľby stredopravé strany.

Pán kolega, povedali ste tu, že Mikloš nerozumie ekonomike. Viete čo, mám pocit, že to má takú istú pravdivú silu ako to, že vy jej rozumiete. To neberte osobne, ale ak takéto niečo sa dozviem, tak nedá sa mi inak reagovať.

A tiež som sa dozvedel, a za to vám chcem poďakovať, že slovo neokrôchanosť alebo označenie neokrôchanec patrí pri hodnotení politického oponenta k základnému vybaveniu džentlmena.

No a na záver. Ešte tu odznela jedna poznámka vo vzťahu k pánovi Mečiarovi, že on založil štát. Ja mám skôr pocit, že pán Mečiar v rokoch 1995 až 1998 ho dal do zálohy tým, ktorí ako prejav vďaky neskôr založili akciovú stranu Smer. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bauer teraz... (Hlasy z pléna.) Pardon, ospravedlňujem sa, pán poslanec.

S reakciou pán podpredseda Číž na všetky faktické poznámky.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia, ďakujem opäť za množstvo faktických poznámok a, samozrejme, aj za hodnotné názory, ktoré odzneli vo faktických poznámkach.

Veľmi krátko. Pán Mikloško tu nie je, ale jeho naozaj nepodozrievam z toho, že by sa usiloval o konfrontáciu primárne, naozaj si myslím, že sa o to snažia iní vážení kolegovia poslanci.

Pánovi Lipšicovi ale musím povedať, že naozaj mám veľký problém rešpektovať jeho spôsob právneho videnia veci. Ja na rozdiel od vás, pán poslanec, považujem za úplne legitímne diskutovať o spôsobe prerokovávaného bodu programu.

Mimochodom, reagoval som na vystúpenia pánov poslancov Freša aj Mikloša, ktorí v tomto smere mali rôzne poznámky. A nevidel som ani na tvári, že by ste mali nejaký problém s týmto vystupovaním, ak by ste mali tú interpretáciu, ktorú ste potom smerovali mne, brať vážne. Čiže opäť neviem ja, čo ste chceli povedať. A mám s tým problém. Naozaj máme s tým problém, hľadáme dobré riešenia, až do poslednej chvíle hľadáme dobré riešenia. A politiku my totiž považujeme za službu, za službu ľuďom. To je naozaj dosť dôležitý moment, ktorý chcem zdôrazniť.

Pán Mikloš, môj problém je, že daňový dumping nepoužívam ja, používa ho nositeľ Nobelovej ceny Stiglitz, mnohé iné osobnosti. Nie je problém, aby som vám ich vymenoval desiatky. A je problém človek, ktorý tvrdí, že teda daňový dumping ako taký, jeho nebotyčná hlúposť nemá žiadny obsah a pod., svedčí o tom, že netuší o tom, čo sa deje v tomto priestore. Pán Mikloš o to ide. Veď my predsa hovoríme o veciach, ktoré sú predmetom veľmi vážnej diskusie, ktoré sa objavujú v materiáloch Európskej únie a tak ďalej a tak ďalej. Môžete mať na to názor, ale povedať, že ten, kto vysloví to slovo, v podstate veci nerozumie, no tak to práve trošičku diskredituje práve toho, kto vysloví ten názor.

V tejto súvislosti aj k pánovi Hortovi. Je lož, že som povedal, že pán Mikloš nerozumie ekonomike. A je to nedžentlmenské opäť, pán podpredseda, čo ste povedali.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave pokračujeme. Vystúpi pán poslanec Bauer a pripraví sa pán poslanec Mikuš Tibor.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia hlavne z opozície, nedá mi, aby som sa nezapojil do tejto debaty. A chcem hovoriť, pán poslanec Bobrík, vecne, tak aby ste nemali dojem, že tu ide o politickú debatu. Chcel by som len doplniť argumentáciu najprv ekonomickú a neopakovať to, čo tu odznelo. Ale najprv chcem opäť zdôrazniť, že súčasný platný právny stav v Európskej únii je taký, že priame dane zostávajú plne v kompetencii členských štátov, čo znamená, že v práve Európskych spoločenstiev neexistuje žiaden právny základ, na základe ktorého by mohla prebehnúť čiastočná alebo úplná harmonizácia priamych daní. Čiže pokiaľ existujú takéto pokusy, o ktorých niektorí nevedia, tak je to proti súčasnému platnému právnemu stavu. Z dnešnej diskusie vidno, že nie vo všetkom sa zhodneme a nie všetci rozumejú tomu, čo znamená daňová konkurencia a čo znamená daňová harmonizácia. A musím povedať, že do dnešného dňa som si myslel, že vlastne v tomto existuje zhoda medzi politickými stranami, že nie je dobré pridať sa k tejto iniciatíve komisára Kovácsa, čo dokazuje aj stanovisko ministerstva financií, ktoré veľmi oceňujeme, že drží pozíciu a že nesúhlasí vlastne s touto iniciatívou.

Preto mi dovoľte trošku povedať aj z histórie, pretože to nie je prvý pokus, keď na európskej úrovni je pokus o harmonizáciu priamych daní. Už v roku 1975 sa Európska komisia snažila o minimálnu daň z príjmu právnických osôb na úrovni 45 %. Táto iniciatíva zlyhala rovnako ako podobná, začiatkom deväťdesiatych rokov bola podobná iniciatíva, ktorá sa snažila zaviesť minimálnu úroveň, 30 %, takisto zlyhala. Boli ďalšie pokusy v Európskej komisii, ale zlyhali, toto je ďalší vážnejší pokus a vidíte, ako postupne tie percentá klesajú.

Veľmi dôležitou skúsenosťou sú skúsenosti niektorých krajín, ja uvediem len tri krajiny. A to je Veľká Británia, Spojené štáty a Írsko. Keď Margaret Thatcherová v roku 1979 nastupovala do úradu, tak daň z príjmov fyzických osôb síce bola na úrovni 83 %, znížila ju na 40 %. Keď nastupoval a bol inaugurovaný americký prezident Ronald Reagan, tak najvyššia sadzba dane Spojených štátov bola 70 %, znížil ju na 28 %. Tak Spojené kráľovstvo, ako aj Spojené štáty profitovali zo znižovania daní. A profitovali z toho aj iné krajiny, pretože v otvorenej ekonomike, samozrejme, tieto krajiny majú dopad aj na daňové sústavy iných krajín. Tento posun k lepšej daňovej politike je proces, ktorý pokračuje dodnes. V globálnom posune k nižším daňovým sadzbám určite hrala svoju rolu daňová konkurencia. A nižšie dane jednoznačne pomohli svetovej ekonomike rásť rýchlejšie. Dokonca aj OECD, ktorá sotva sympatizuje s prorastovou daňovou politikou, odhadla, že ekonomický rast je 0,5 % rýchlejší po každom 10-percentnom znížení marginálnych daňových sadzieb.

Írsky zázrak je snáď najlepší dôkaz toho, ako daňová konkurencia vedie k dobrej daňovej politike. Ani nie pred 20 rokmi malo Írsko dvojcifernú nezamestnanosť a chudokrvnú ekonomiku čiže stav podobný tomu, v ktorom sme sa nachádzali aj my pred 8 rokmi. A táto slabá výkonnosť bola prinajmenšom čiastočne spôsobená obrovskou mierou zdanenia. V roku 1984 v Írsku horná sadzba dane bola 65 % pri dani z príjmu fyzických osôb, pri dani z kapitálových výnosov bola 60 %, pri dani z príjmu právnických osôb bola 50 %. Tieto sadzby boli postupne znižované, až nakoniec sa rozhodli lídri v Írsku výrazne znížiť sadzby daní. V prípade daní z príjmu právnických osôb sa dostali až na 10 %. Dneska táto daň je u nich na 12,5 %, pretože dlho potom čelili kritike a tlaku zo strany Európskej komisie. A dá sa povedať, že sa trošku neubránili a museli zvýšiť túto daň na 12,5 %. Toto razantné, ponukovo orientované zníženie daňových sadzieb malo obrovský prínos. Írska ekonomika zažila a zažíva najrýchlejší ekonomický rast spomedzi všetkých vyspelých západných krajín. Počas deväťdesiatych rokov priemerný ročný reálny prírastok tam bol vyše 7 %. Čiže z takého chorého muža Európy stal sa keltský tiger, nezamestnanosť výrazne klesla, zvýšili sa investície, víťazom boli obyčajní Íri. Írsko relatívne chudobná krajina má dnes druhú najvyššiu životnú úroveň v Európskej únii.

Jeden z najvýznamnejších počinov daňovej politiky bolo schválenie rovnej dane v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Všetky tri pobaltské krajiny, Estónsko, Lotyšsko aj Litva, schválili rovnú daň v deväťdesiatych rokoch. Daňová reforma v Pobaltsku spustila skvelý kolotoč daňovej konkurencie. Nasledovalo Rusko s 13-percentnou rovnou daňou, ktorá začala platiť v januári 2001. Hneď prvé tri mesiace po spustení tejto rovnej dane v Rusku bol výber tejto dane niekoľkonásobne vyšší. Čiže bola nie fiškálne neutrálna, ale fiškálne zisková. A za asi 2 roky o 60 % bol výber daní v Rusku vyšší oproti stavu predchádzajúcemu. Ukrajina prijala rovnú daň, my sme prijali rovnú daň, dokonca aj Srbsko má variant rovnej dane.

Viacerí európski poslanci tiež sú proti tomuto procesu a aktivitám, ktoré predvádza komisár László Kovács. Môžem citovať niektorých, ktorí hovoria, napr. Ivo Strejček, český poslanec, hovorí tiež, že touto snahou Európska komisia prekračuje svoj mandát, zavedenie by znamenalo revolučný zásah do suverenity členských krajín. Ďalej hovorí, že v stanovení jednotného základu nielen nepriamo ovplyvní veľkosť vybranej dane tým, že daň je súčinom základu a sadzby, ale znamená tiež výrazný zásah do suverenity a hospodárskej politiky štátu, napr. otázka, nakoľko má výpočet základu, to je definícia odpočítateľných položiek, podporovať či nepodporovať investície, musí byť výsostnou právomocou národného štátu, jednotné stanovenie základu dane z príjmov je teda hlbokým zásahom do hospodárskej politiky, rovná daň by sa stala ilúziou, pretože právomoc určiť základ dane je neoddeliteľnou súčasťou konceptu rovnej dane, naviac, nedá sa zaviesť rovnú daň, pokiaľ základ dane bude určovať Európska únia. Ďalej hovorí, že táto harmonizácia daní z príjmu právnických osôb prichádza "plíživým" spôsobom a obchádza pritom mandát daní Európskou úniou zakladajúcou zmluvou, potlačenie daňovej konkurencie a prerozdelenie ziskov v prospech vlád naviac by viedlo k spomaleniu hospodárskeho rastu v celej Európe, návrh na konsolidáciu základu dane firiem a jeho redistribúcia je pokusom Európskej únie obísť zmluvný základ a prisvojiť si právomoc určovať priame dane, stanovenie základu podrýva suverenitu, jednoznačnú právomoc členských štátov určovať nielen základ ako taký, ale sprostredkovane aj hospodársku politiku včítane nastavenia penzijného dôchodkového systému, návrh znamená narušenie zdravej daňovej konkurencie, jeho dôsledkom nebude proklamovaný rast ekonomík, ale spomalenie rastu. Toľko z Európskeho parlamentu.

Ďalej, čo tu dneska ešte nezaznelo, to je stanovisko ekonómov Slovenska. Viacerí, viac ako 20 ekonómov Slovenska sa vyjadrilo a vyhlásilo, dalo vyhlásenie na podporu tejto Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach. Hovoria, že rôzne daňové systémy v jednotlivých štátoch sú nutnou podmienkou konkurencie, ktorá je zdrojom bohatstva a blahobytu ľudí, daňová konkurencia prispela aj k tomu, že daňové podmienky na podnikanie a investovanie sú na Slovensku priaznivejšie ako v minulosti a pre zahraničný kapitál často výhodnejšie ako tie, z ktorých kapitál pochádza, plní tak jeden zo základných cieľov samotnej Európskej únie, znižuje a vyrovnáva regionálne rozdiely.

Tento pokus o harmonizáciu ide v podstate proti hlavnému cieľu Európskej únie, ktorým je konvergencia, kde sa vydáva viac ako tretina rozpočtu Európskej únie. Ide vlastne na konvergenčné programy. A aj my sme adresátom týchto programov, kde na jednej strane je, povedzme, aj z pohľadu solidarity záujmom znižovať regionálne rozdiely, čiže v menej rozvinutých krajinách, členských štátoch, regiónoch, aby ten vývoj išiel rýchlejšie oproti tým vyspelejším, aby tie rozdiely neboli také vysoké, aké sú dnes. V poslednej štatistike, čo si pamätám, medzi 254 regiónmi na 2. štatistickej úrovni v Európskej únii ten pomer je 10 : 1 až, najlepší región Londýn má cez 300 % priemeru hrubého domáceho produktu, medzi najslabšími sú poľské regióny, ktoré majú okolo 30 %, musím tu opäť povedať, že východné Slovensko patrí medzi tých 10 posledných regiónov v tejto tabuľke.

Samotná iniciatíva eurokomisára pre dane, pokiaľ naozaj bude schválená a zavedená, tak to mnohí nevedia, tak znamená, jednak to zavedenie jednotného daňového základu si vyžaduje dlhú prípravu, zložitú koordináciu a náročnú administratívu. A opäť by vznikol nový úrad, nová taká jednotná daňová autorita pre celú Európsku úniu, čo sú ďalšie výdavky Európskej únie, čo sú ďalšie peniaze na byrokraciu, keď tak mám povedať, a čo je zase v rozpore s posledným cieľom a tohtoročným cieľom Európskej komisie, kde si stanovila znižovanie administratívnych byrokratických prekážok pre podnikanie až vo výške 25 %. Veľmi som zvedavý, ako sa podarí tento cieľ naplniť.

Dostal som správu, že Financial Times robil tiež prieskum ohľadom harmonizácie daňového základu u tých právnických osôb, ktorých sa to týka, čiže ktoré podnikajú nielen v jednom členskom štáte, ale vo viacerých. Tak výsledok toho prieskumu bol, že dve tretiny odmietli proste takúto iniciatívu. Čiže tí, ktorých sa to týka, pre ktorých vlastne sa to robí, aby sa im zjednodušila akýmsi spôsobom situácia a uľahčilo podnikanie, to odmietajú, čo je tiež dôkaz, že zo súkromného sektora proste je veľký odpor voči takejto "inžinierskej činnosti".

Už tu bol spomínaný pán poslanec Mikloš. Spomínal írskeho premiéra Bertie Aherna, že tento mesiac, keď eurokomisár Kovács oznámil svoju predstavu aj časový harmonogram ďalšieho postupu, írsky premiér presne povedal, že ak by tento návrh harmonizácie bol implementovaný, tak by mohol zničiť schopnosť Dublinu obstáť v konkurencii o investície a pracovné miesta v globálnom hospodárstve, čiže nielen v rámci Európy, ale v globálnom merítku, pretože cieľom Európskej únie a vôbec aj Lisabonskej stratégie je vyrovnať sa so Spojenými štátmi a ďalšími svetovými hráčmi, hlavne z ekonomického pohľadu, toto nie je neškodné, citlivé, logické a technické prispôsobenie, ako sa to snažia niektorí ľudia zobraziť, a považujeme tento návrh za niečo viac ako trójskeho koňa pre harmonizáciu podnikových daní a to je dôvod, prečo budeme rezolútne proti tomu.

Napriek tomu, že táto iniciatíva eurokomisára má takýto odpor a mnohých ďalších odporcov, pokračuje ďalej. Pán poslanec Mečiar sa pýtal, že čo sa vlastne deje. Tak mu chcem povedať, že komisia, ktorú zriadil pán eurokomisár už v roku 2004, zasadala desaťkrát. Sú zhruba raz za štvrťroka tieto zasadnutia. Poslednýkrát zasadala v marci tohto roku. Ale okrem toho zasadá ďalších 6 podkomisií, ktoré pracujú. Čiže pracujú obrovské tímy ľudí vlastne na tomto návrhu. Čiže nie je pravda, že nič sa nedeje. Proste deje sa, pravidelne podávajú správu, diskutujú o tom, pripravujú to.

A čo tu dnes tiež nebolo spomenuté, v ďalšom vážnom dokumente Európskej komisie, ktorý má názov Politická stratégia na rok 2008, na strane 7 je to takáto veta: "Osobitné návrhy sa predložia, pokiaľ ide o spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb pre podniky." Čiže Európska komisia má vo svojej stratégii alebo vo svojom výhľade harmonizáciu daní. Táto veta bola dôvodom pre otázku poslanca Urbániho, ako to tu spomínal, COSAC v prostredí zástupcov výborov pre európske záležitosti všetkých národných parlamentov. Na túto otázku pani komisárka neodpovedala, lebo sa ponáhľala na lietadlo. Ale, samozrejme, boli by sme radi, keby aj z tejto diskusie proste bolo vidieť, že nie všade vo všetkých krajinách je súhlas s takouto iniciatívou.

Chcem na záver povedať, že táto deklarácia nie je bezúčelne predložená, pretože myslíme si, že je aj správne načasovaná, pretože jednak Komisia, ktorá pracuje na harmonizácii, už dospieva k svojmu záveru svojich prác a chce predložiť legislatívny návrh a jednak tá diskusia sa dostala tak ďaleko, že je potrebné vysloviť aj z tejto úrovne svoj názor. A vidím na to štyri dôvody. Po prvé to je to, že ak Národná rada by prijala takúto deklaráciu, tak by zvýšila svoj kredit. Nie je to bezúčelné. Ako povedala pani poslankyňa Vášáryová, aj deklarácia ku Kosovu mala svoj význam v tej diskusii, ktorá prebieha. Zaregistrovali ju krajiny. Boli sme možno jeden z mála národných parlamentov, čo sa takto vyjadrili. Čiže má svoj zmysel, svoju váhu, veľkú váhu takáto deklarácia. A ďalší dôvod je, že Národná rada nemá vysoký kredit, žiaľ, musíme konštatovať, v prieskumoch dôveryhodnosti nie sme na tých najvyšších stupienkoch. A je naším spoločným záujmom, aby sme to zvýšili. Čiže aj takýmto spôsobom sa dá zvyšovať kredit Národnej rady. Po druhé je to pomoc vláde, pretože ministerstvo financií bude ľahšie argumentovať na Ecofine, na Rade ministrov, keď minister financií bude môcť povedať, že ale aj národný parlament má takýto názor. Proste omnoho ľahšie sa tak bude argumentovať. Takisto čo sa týka premiéra Fica, ja som bral to jeho vyjadrenie pre EU Observer tak trochu ako politickú hlášku hlavne k sociálnym demokraciám a z toho pohľadu dá sa tomu politicky rozumieť, ale na druhej strane je nebezpečná dovnútra krajiny pre Slovensko, pre obyčajných ľudí takáto hláška. A s tým, samozrejme, nemôžeme súhlasiť. Tretí dôvod je ten, že aj takouto deklaráciou upozorníme Európsku komisiu, že porušuje platný právny stav. A to je našou povinnosťou, lebo každý člen má povinnosť upozorniť, keď sa niekde porušuje platný právny stav. A po štvrté to je to, že bol by to veľmi vážny signál eurokomisárovi Lászlóovi Kovácsovi, aby nestrácal čas, nemrhal prostriedky daňových poplatníkov európskych, to znamená aj prostriedky slovenských. Čiže aj naše peniaze, keď financujeme tieto komisie, subkomisie, takto vychádzajú nazmar.

Ešte som nespomenul, že existuje aj petícia proti harmonizácii základu dane z príjmov právnických osôb na európskej úrovni, kde sa 23 think-tankov európskych štátov podpísalo pod túto petíciu. A hovoria, že prijatie takéhoto kroku by podkopalo konkurencieschopnosť eurozóny v globálnej ekonomike, znamenalo by to enormné vedľajšie náklady zdanenia všetkých podnikov a navyše by to ani neviedlo k cieľom, s ktorými počíta daňová harmonizácia. Medzi týmito think-tankmi sú aj nemecké, aj francúzske. Takže z toho vidno, že nie celá krajina má rovnaký názor tak ako politici.

Na záver chcem sa vrátiť ešte k diskusii, ktorá prebehla vo výbore pre európske záležitosti, keď vlastne argumenty boli proti prijatiu, aj vo výbore boli také, že nie je správne vysielať takéto signály do Európy, že nie je správny čas na to, nie je to správne načasované, dokonca že nevidíme na to dôvod. Tak verím, že po tejto diskusii už ten dôvod bude vidieť. A verím, že aj svojím príspevkom som vás aspoň trošku presvedčil o tom, že je to správne načasované, že je správny čas vyslať takýto signál do Európy.

A na záver vás chcem požiadať o podporu tejto deklarácie pri hlasovaní. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán navrhovateľ, pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za vystúpenie kolegovi z KDH, pretože Rudolf Bauer správne upozornil na jednu vec alebo postavil otáznik veľmi zaujímavý, či vôbec návrhy na harmonizáciu priamych daní, ktoré pripravuje Európska komisia, vlastne sú v súlade so záujmami Európskej únie ako celku. Toto je tiež zaujímavá otázka. Dovolím si upozorniť na vyhlásenie slovenských ekonómov na podporu Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach. Ako viete, 20 renomovaných slovenských ekonómov podporilo návrh Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach vyhlásením, ktoré bolo zverejnené asi pred desiatimi dňami. Dovoľte, aby som zacitoval z tohto vyhlásenia: "Slovensko je ekonomicky atraktívne a jednou z komparatívnych výhod, z ktorej profitujú firmy a občania na Slovensku, je aj daňová legislatíva, vrátane výšky sadzby a výpočtu dane z príjmov právnických osôb. Práve daňová konkurencia totiž umožňuje krajinám ako Slovensko urýchliť dobiehanie starých členov Únie. A tým plní jeden zo základných cieľov samotnej Európskej únie. Znižuje a vyrovnáva regionálne rozdiely. A pritom robí to často efektívnejšie a spravodlivejšie než mnohé iné nástroje. Ochrana tejto komparatívnej výhody by preto podľa nás mala patriť medzi základné priority zahranično-ekonomickej politiky Slovenska."

Vážené kolegyne a kolegovia, hovorím to v súvislosti s tým, že sme boli obvinení z nejakej euro- alebo EÚ-fóbnosti, no práve naopak, slovenskí ekonómovia podporujúci deklaráciu totižto upozornili naozaj na to, že jeden zo základných cieľov Európskej únie, ktorý má Európska únia zakotvený vo svojich základných zmluvách, je znižovanie a vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A to sledujeme tým, keď bojujeme za suverenitu v priamych daniach. Ak znížime nezamestnanosť, prilákame kapitál, zvýšime životnú úroveň, tak tým splníme jeden zo základných cieľov EÚ, znížime rozdiely medzi bohatšími a chudobnými štátmi.

A chcel by som poukazovať na to, že naozaj, návrhy na harmonizáciu, z toho logicky vyplýva, nie sú v záujme EÚ ako celku, lebo idú vlastne proti jednému zo základných cieľov EÚ. A to je znižovanie rozdielov životnej úrovne medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi. Zdá sa, že návrhy na harmonizáciu sú výsledkom skôr záujmov bohatších členských štátov, ktoré chcú určité rozdiely v životnej úrovni nie znížiť, nie zahladiť, ale v rámci svojich záujmov ich udržať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš. (Hlas z pléna.) A ospravedlňujem sa. Pani poslankyňa Tóthová má faktickú poznámku. Poprosím pán Mikuš, aby sme dali priestor pre pani poslankyňu Tóthovú.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, aj pre všetkých, ktorí tu hovorili o tom, ako my nechceme brániť suverenitu a pod., chcem povedať, že ja som bola pri vzniku štátu. A chcem všetkých ubezpečiť, že štátnosť a suverenita Slovenskej republiky sú pre mňa sväté.

Ďalej ale mám hlboké presvedčenie, že načasovanie tejto deklarácie je nesprávne. Vy ste tu nehovorili a ani jeden nedal informáciu, že v Európskej únii sú snahy tam, kde sú nízke dane, znížiť príspevky z fondov európskych. Čiže táto akcia môže vyvolať reakciu. A ja si myslím, že otázka ujednotenia harmonizácie daní nielenže bude prediskutovaná, ale všetci členovia Európskej únie budú sa k nej vyjadrovať a budú môcť zaujať k nej svoje stanovisko. A myslím, že nám je všetkým jasné, že až by došlo na to riešenie, povieme jednoznačne svoje nie. Takže nemajte obavy. A nerobte z tohto svoju predkampaň pred politickými voľbami, ktoré máte v jednotlivých kluboch.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak, pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dane, oblasť jednomyseľného rozhodovania v Európskej únii. Ak slovenský zástupca povie nie, znamená to generálne nie. To je fakt. Súčasná koalícia, a o tom nepochybujem, celá má záujem, aby dane zostali v tomto režime, aby sa rozhodovalo naozaj jednomyseľne, aby bola zachovaná zvrchovanosť národných štátov v tejto otázke. Nakoniec ste priznali, že aj stanovisko ministra financií na ostatnom rokovaní alebo na jednom z posledných rokovaní Ecofinu to jednoznačne potvrdzuje.

Ďalšia vec. Táto diskusia pre mňa jednoznačne ukázala, že postoj všetkých parlamentných strán a, dúfam, aj všetkých členov parlamentných strán je jasný, zachovať jednomyseľnosť v rozhodovaní o daniach, zachovať teda právo, zvrchovanosť národných štátov rozhodovať o tejto problematike. To je absolútne jasné. Ale tento právny stav existuje. Mám pocit, že táto aktivita, prepáčte mi, ak to trošku zjednoduším a použijem takú menej formálnu terminológiu, je snahou dať gól pred začatím riadneho hracieho času. A ja si myslím, že našou snahou je dať gól vtedy, keď zápas, diskusia o tom, ako by mala vyzerať tá smernica zo strany EÚ, začne. Veď my všetci alebo aspoň niektorí, predpokladám, dobre vieme, že ak sa bude diskutovať o daniach, tak že to nebude len o daniach, o výške daní, ale že tam budú možno nejaké časové horizonty, že to bude mať vzťah, povedzme, k čerpaniu prostriedkov z európskych fondov a tak ďalej. To si snáď uvedomujeme všetci.

Takže, páni kolegovia, naozaj som sa snažil veľmi pozorne počúvať stanoviská. A oceňujem vystúpenie každého, kto hovoril vecne. Ale predsa len si myslím, že nie je celkom náležité, keď, a znovu použijem zjednodušený výraz, tak sa, prosím, neurazte, niekto straší prezentáciou postojov silných krajín alebo silných politikov. To, čo hovoria, treba brať vážne, ale treba si uvedomiť jedno, v Európskej únii sme partnerom, sme partnerom, čiže prehlasovanie nášho stanoviska zo strany veľkých alebo silných, ako je snaha to naznačiť, podľa mojej mienky neprichádza do úvahy. Musí to tak byť. Ja si myslím, ak sa dosiahne nejaká dohoda, tak sa musí dosiahnuť konsenzom. Každý štát, ktorý vstupoval do Európskej únie, predsa vstupoval na základe nejakého práva, ktoré platí. A vieme, že to právo v Európskej únii, keď sa pozrieme na primárne právo Európskych spoločenstiev a Európskej únie a prejdeme cez zmluvy, Maastrichtskú zmluvu, Amsterdamskú zmluvu, z Nice, no tak je to vlastne 5 desaťročí, než v tejto konsolidovanej forme, v ktorej dneska to máme, sa to objavilo.

Slovenská republika ratifikovala Prístupovú zmluvu v roku 2004. V tejto zmluve sa jednoznačne odrážalo primárne právo Európskej únie, teda základné pravidlá spolupráce členských krajín EÚ, a teda aj zásada jednomyseľného rozhodovania v oblasti daní. Ja osobne si myslím, že ak by sa toto malo zmeniť, no tak pravdepodobne by to vyžadovalo ten proces. Náročnosť toho procesu by bola určite zrovnateľná s inými procesmi, napr. s jedným z tých, ktorý sa pred dvomi rokmi zastavil, dúfam, nie natrvalo. Je to diskusia o návrhu ústavnej Zmluvy pre Európu. Čiže, myslím si, že my máme dostatok časového priestoru na to, aby sme zaujali veľmi kvalifikované stanovisko.

V tejto súvislosti by som chcel oceniť diskusiu, ktorú sme mali na výbore pre financie, rozpočet a menu. A myslím si, že sme sa tak neformálne zhodli na tom, že v tejto aktivite stále politikum prevažuje nad reálnymi faktmi a nad reálnymi argumentmi. Myslím si to, mal som taký pocit z tej diskusie. Mám ho stále. Ale, čo je dôležité, to je to, že sme sa dohodli a bolo to potvrdené hlasmi všetkých prítomných na tomto výbore, že budeme monitorovať vývoj situácie a že budeme diskutovať na tú tému na výbore pravidelne a že budeme požadovať prítomnosť šéfa rezortu, ministra financií. Myslím si, že je to úplne správny krok a že jednoducho toto treba najprv realizovať, aby sa v odbornom výbore, ktorý sa prednostne venuje tejto problematike, prediskutovala táto problematika s predstaviteľom exekutívy. O tom som presvedčený. Druhá vec je, že máme na základe ústavného zákona výbor pre európske záležitosti. Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek zaviazať ktoréhokoľvek člena vlády, ktorý ho reprezentuje na európskej úrovni, k tomu, aké stanovisko má reprezentovať, aké stanovisko má zastávať. A politické konzekvencie z nedodržania tohto princípu sú predsa jasné. Čiže máme tu nástroj, pôdu na to, aby sme o problematike diskutovali odborne, to je výbor pre financie, rozpočet a menu, máme nástroj na to, aby sme zaviazali člena vlády k tomu, aké stanovisko má reprezentovať. A naviac hovorím, pokiaľ by malo k zmene princípu jednomyseľnosti pri hlasovaní o daniach prísť, máme na to, aby sme to riešili, dostatok časového priestoru. O tom som presvedčený.

Teraz, páni, ak dovolíte, vždy každá diskusia má nejakú formu, nejaký obsah, trošku som hovoril k obsahu, teraz poviem niečo k forme. Niekedy sa usmievam, niekedy s nechuťou počúvam, čo zaznieva. Asi každý z nás sa tak na toto pozerá, keď počúvame niektoré príspevky. A chcem povedať jedno, naozaj úprimne ľutujem, ak v tejto sále odznejú diskusné príspevky, ktoré niekoho môžu uraziť alebo zosmiešniť. Tento gól, dodržanie princípu jednomyseľnosti, môžeme dať len spoločne. V udržaní tohto princípu, v tom sme jedno družstvo. Ak sa to družstvo rozháda, ťažko ten gól dá. A to nie je len o tomto hlasovaní alebo o tejto téme, to je o mnohých iných témach, ktoré sú výsostnou potrebou alebo životnou potrebou Slovenskej republiky. Takže by som vyzval k tomu, aby sme naozaj zvažovali, keď prednášame stanoviská, to úzko osobné alebo stranícke stanovisko a aby sme zvážili, či naozaj chceme zastávať záujem Slovenskej republiky. Ja som presvedčený, že ten, kto chce zastávať záujem Slovenskej republiky, nebude spoluhráča toho, ktorého potrebuje na zastávanie tohto záujmu, ani urážať, ani zosmiešňovať. A ak tu zaznelo niečo také, že parlament požíva nízku úctu vo verejnosti, nuž myslím si k tomu, že to nenapravíme len deklaráciou. Myslím si, že to napravíme v prvom rade tým, že budeme preukazovať úctu k inštitútu, v polohe ktorého dneska sme, inštitútu poslanca, to znamená úctu aj ku každej osobe. Nechcem mentorovať, aj keď to tak zaznieva, ale som presvedčený, že toto by sme mali všetci dodržiavať.

Ešte k minulosti. Diskutovali sme veľakrát o daniach, daňových mechanizmoch aj v súvislosti so štátnym rozpočtom. A ja som vždy hovoril, že považujem, samozrejme, daňové nástroje za mechanizmus, ktorý má nastaviť optimálne podmienky medzi tými, ktorí produkujú prostriedky, to znamená nastaviť ich medzi ekonomickou sférou a tými, ktorí prostriedky v záujme občana tohto štátu distribuujú alebo administrujú a spotrebúvajú, teda vládou, čiže optimálne nastavenie podmienok medzi ekonomickou sférou a dodržaním základných funkcií štátu. Hovoril som o tom, že vláda by nemala rezignovať na daňové nástroje ako na nástroje, ktoré by pomohli akcelerovať niektoré oblasti podnikania v určitom čase a aj možno v určitých regiónoch. Myslím si, že to pôjde tak ďaleko, že dokonca sa budeme, a ja dúfam, baviť aj o tom, ako pomôcť niektorým regiónom aj využitím daňových nástrojov. To znamená, nie unifikovať, ale naopak, tam, kde to bude národno-štátnym záujmom, či už to bude problematika, ktorú treba rozvinúť, kde treba naštartovať nejakú časť ekonomických aktivít, alebo to bude záujem občanov v danom regióne, aby sme im pomohli pozdvihnúť životnú úroveň, čiže bude to národno-štátnym záujmom Slovenska, tak tam treba o tom vážne hovoriť.

Hovorilo sa tu často o minulosti a boli rôzne prestrelky o tom, kto čo urobil. Vážení páni, dalo by sa o tom hovoriť, nechcem sa k tomu vracať. Aj ja som zažil všeličo z tejto lavice. Počúval som posmešné výkriky, keď som hovoril o energetickej bezpečnosti ako súčasti národnej bezpečnosti. Myslím, že dneska už nikto o tom nepochybuje, že je to pravda. Ale opakujem to nie preto, že by som chcel niekomu niečo vracať, opakujem to skôr preto, aby sme si uvedomili, že my máme spoločnú zodpovednosť, spoločne máme diskutovať. Ak máme dospieť k stanovisku, ktoré bude dobré pre Slovensko, pre slovenského občana, mali by sme dialóg viesť korektne. A, myslím si, pre mňa zásadnou časťou dialógu je načúvanie, nielen hovorenie vlastného názoru. Toto by sme mali dodržať. A vo vzťahu k minulosti mali by sme dokázať spoločne, že budúcnosť je pre nás dôležitejšia ako minulosť. A keď budeme z minulosti niečo pripomínať, tak mali by sme to robiť len preto, aby sme sa poučili. Ale dnešný deň napovedá, že ešte sme sa s tým celkom nevysporiadali, že ešte sme sa nedostali do takého režimu, ktorý by naozaj zabezpečoval, že budeme veľmi korektne generovať spoločné stanoviská.

Ja jednoznačne deklaráciu o zvrchovanosti v daňovej oblasti, deklaráciu o tom, že treba zachovať jednomyseľnosť v rozhodovaní o daniach, podporím v tom čase, keď tá deklarácia naozaj bude mať svoje absolútne reálne opodstatnenie. Myslím si, že ten čas ešte nenastal. Máme možnosť diskutovať v príslušnom výbore, máme možnosť zaväzovať ministra cez výbor pre európske záležitosti. Naviac, akákoľvek zmena primárneho práva, a teda aj podmienok, za ktorých Slovensko vstupovalo do Európskej únie, nie je otázkou mesiacov. Čo ma teší na tejto diskusii, ale to ma naozaj teší, je, že takmer všetci sme za zachovanie zvrchovanosti, t. j. za zachovanie jednomyseľného mechanizmu rozhodovania o daniach. Kedy tento okamih nastane, aby sme takúto deklaráciu potvrdili, je otázkou možno krátkeho, možno dlhšieho času. Ale v každom prípade som presvedčený, že treba poznať jasné kontúry tohto návrhu, ktorý komisár Kovács spracováva, a potom reagovať skutočne na fakty. A myslím si, že naozaj treba počkať na situáciu, keď politikum nebude prevažovať nad realitou.

Vážení páni, vážené dámy, naozaj by som bol rád, keby sme si takéto postoje, ako je postoj k zachovaniu zvrchovanosti o rozhodovaní v daňovej problematike, zachovali a držali aj v iných oblastiach, Ďakujem. (Potlesk.)