A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 250 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2007 č. 341 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 174 z 12. júna 2007 a uznesením č. 174a z 18. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 156 zo 14. júna tohto roku. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy s tým, že celkovo ide o tri pozmeňujúce návrhy, z čoho gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s návrhom tieto schváliť a osobitne o bode 3 s návrhom tento neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2007 pod č. 200. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončila som s informáciou. Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť?
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A ďalej nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 277 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 277a.
Teraz prosím pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona vláda predkladá na základe dvoch formálnych oznámení, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev pod číslami 2006/2260 a 2006/2447 zaslala Slovenskej republike a ktorými začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdnom dvore Európskeho spoločenstva a následne aj uloženie pokút vo výške okolo 700 000 až 750 000 eur. Konanie v prvom prípade bolo začaté vo veci neúplnej alebo nestrannej transpozície smernice Rady 2000/43 Európskeho spoločenstva z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. V druhom prípade Európska komisia namieta neúplnú alebo nestrannú transpozíciu smernice Rady 2000/78 Európskeho spoločenstva z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a v povolaní. Obe smernice majú byť transponované predovšetkým antidiskriminačným zákonom. Pripomienky Komisie vytýkajú najmä niektoré neúplné alebo nepresné formulácie, ktoré by mohli zúžiť možnosť uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Pre túto novelizáciu antidiskriminačného zákona bola vytvorená medzirezortná komisia zložená zo zástupcov rezortov, ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, ministerstva zahraničných vecí, ministerstva financií a Úradu vlády a zástupkyne Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Táto komisia bola potom ešte rozšírená o hromadnú pripomienku zo strany zástupcu mimovládnych organizácií, ktorá, samozrejme, naďalej pracuje. V priebehu piatich mesiacov dôkladne sa zaoberala všetkými pripomienkami Európskej komisie. A počas svojho pôsobenia spolupracovala, samozrejme, so širokou odbornou verejnosťou. Jednotlivé pripomienky boli neformálne prediskutované aj so zástupcami Európskej komisie. Stanoviská sme si vyžiadali zo všetkých relevantných právnických fakúlt Slovenskej republiky, aj Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. A naša nová generálna riaditeľka vycestovala do Bruselu, kde neformálne prediskutovala so zástupcami Európskej komisie naše stanovisko.
Zvláštna a, myslím, osobitná pozornosť sa pritom venovala pojmu "dobré mravy" v antidiskriminačnom zákone. Komisia v oboch formálnych oznámeniach namietala použitie pojmu "dobré mravy" v § 2 ods. 1 zákona, pretože tento pojem, ako sa uvádza, nie je vymedzený v zákone. Za účelom dôkladného posúdenia opodstatnenosti tohto pojmu v uvedenom zákone sme si vyžiadali stanoviská z odborných inštitúcií Slovenskej republiky. A na základe týchto expertných stanovísk a po rozsiahlej analýze existujúcej judikatúry dospela komisia k záveru, že ponechanie pojmu "dobré mravy" v antidiskriminačnom zákone pri jeho presnejšej formulácii je vhodné. A to sa aj vynegociovalo s Európskou komisiou predtým, ako sme pristúpili k úprave tohto zákona, resp. novely zákona. Z uvedených posudkov vyplýva, že pojem "dobré mravy" slúži na výklad jednotlivých ustanovení zákonov v praxi. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu "dobré mravy" patrí s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu výlučne súdu. Keďže ide o tzv. výkladové pravidlo, definícia pojmu "dobré mravy" ani v antidiskriminačnom zákone nie je možná. Z neformálnych rokovaní so zástupcami komisie vyplynulo, že podľa ich názoru súčasná dikcia dobrých mravov umožňuje aj taký výklad, ktorý zužuje právnu ochranu obetí diskriminácie. Z tohto dôvodu návrh novely ponecháva pojem "dobré mravy" v zákone, ale zdôrazňuje, že ich účelom je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.
Zámerom predloženého vládneho návrhu novely zákona je ukončenie úplnej transpozície spomínaných obidvoch smerníc v zmysle pripomienok Európskej komisie, tým aj zabezpečenie účinnej ochrany pred diskrimináciou.
Predložený návrh je výsledkom širokého konsenzu rezortov, výskumných a vzdelávacích inštitúcií, ako aj odbornej verejnosti.
Toľkoto slovo na úvod pri predkladaní tejto novely zákona. A pevne verím, vážené poslankyne, vážení poslanci, že túto novelu antidiskriminačného zákona podporíte a schválite. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Viere Mazúrovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
V. Mazúrová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 277).
Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 342 z 10. mája 2007 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.
Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 78 z 19. júna 2007.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A ako prvý má slovo pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť dve poznámky k predloženej novele antidiskriminačného zákona, jednu k tomu, čo v novele nie je, a druhú k tomu, čo v novele je.
To, čo v novele nie je, pretože to bolo zrušené Ústavným súdom, sú tzv. pozitívne opatrenia alebo prevrátená diskriminácia, ktorú zrušil Ústavný súd na návrh vlády. A ja som zachytil vyjadrenie pána podpredsedu vlády, že nejakým spôsobom v budúcnosti s tým bude treba niečo robiť. Ja osobne si myslím, že až tak veľmi to netreba. Ale v každom prípade sme viazaní rozhodnutím Ústavného súdu a tým, že pôvodný § 8 ods. 8 bol vyhlásený za protiústavný. Ja si myslím, že to okrem ústavnoprávnej roviny je aj vecne správne, že by sme nemali nikoho posudzovať podľa farby pleti, podľa etnického pôvodu, ale podľa jeho kvalít, podľa jeho schopností bez ohľadu na to, akej je etnickej príslušnosti alebo rasovej príslušnosti. Myslím si, že snaha o tú obrátenú diskrimináciu, práve naopak, posilňuje stereotypy o určitých menšinách, že bez umelého zvýhodnenia nie sú schopné dosiahnuť úspech. U nás sa veľa hovorilo o tom, že však dnes máme mnohé pozitívne opatrenia. A spomínali sa rómski asistenti alebo nulté ročníky. Len to pri lepšom čítaní zákona zistíme, že to nie sú rómski asistenti, to sú asistenti, ktorí sú pre sociálne znevýhodnené skupiny. Áno, z nich 90 % pôsobí asi v rómskych segregovaných komunitách. To je v poriadku, to je absolútne v poriadku. Ale to deliace kritérium nemôže byť farba pleti, ale musí to byť sociálny status pomáhať tým, ktorí sú v sociálnej núdzi, ktorí sú segregovaní, ale naozaj nemôže sa to našiť na farbu pleti alebo na etnický pôvod. To je podľa mojej mienky zjavne nesprávne a podľa Ústavného súdu aj protiústavné. Takže som rád, že nakoniec vo vládnom návrhu zákona sa s ničím takýmto nepočíta. A bolo by fajn, keby sa s tým nepočítalo ani do budúcnosti, ale to nám povie pán podpredseda vlády, či je to tak alebo nie je to tak.
Druhá poznámka sa týka už toho, čo je v návrhu, a konkrétne § 8 ods. 2. Vlastne § 8 zavádza výnimku z pravidiel rovnakého zaobchádzania s nadpisom Prípustné rozdielne zaobchádzanie. A v odseku 2 sa riešia registrované cirkvi, náboženské spoločnosti, iné právnické osoby, ktorých činnosť už podľa novelizovaného znenia je založená na náboženstve alebo viere. A tam, samozrejme, môže byť diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie aj z dôvodu náboženstva, nie je možné evanjelickú cirkev prinútiť, aby si vzala do pracovného pomeru katolíkov alebo naopak, len sú určité zmeny v tomto paragrafe. A konkrétne už nebude prípustné rozdielne zaobchádzanie na základe veku a ani pohlavia. No a to, si myslím, je trošku problém, pretože máme cirkvi, konkrétne teda západnú cirkev, katolícku, ktorá má rozdielne zaobchádzanie do určitých pozícií na základe pohlavia. Vysväcujú len kňazov mužov. Asi by sme týmto zákonom nechceli prinútiť cirkev, aby svoju doktrínu v tomto zmenila. Dokonca si myslím, že snaha donútiť zákonom cirkev, aby teda takpovediac nemohla rozdielne zaobchádzať s osobami opačného pohlavia, v týchto prípadoch by bola protiústavná, protiústavná z titulu našej ústavy, ktorá garantuje všetkým cirkvám samosprávu a to, že budú môcť vykonávať svoje pôsobenie podľa svojich vieroučných a mravoučných zásad a podľa svojej doktríny, viery.
Takže pani kolegyňa Sabolová, ktorá vystúpi po mne, predloží pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je toto ustanovenie z novelizácie zákona vypustiť, pretože neviem, či to požadovali úradníci v Bruseli alebo kto to požadoval, ale v každom prípade som toho presvedčenia, že by to bolo protiústavné, že by to bolo u nás protiústavné, ak by sme takýmto spôsobom zasahovali do samostatného fungovania jednotlivých cirkví.
Bol by som rád, keby pán vicepremiér sa, samozrejme, k tomu vyjadril. A v prípade že bude podaný pozmeňujúci návrh v tomto smere pani kolegyňou Sabolovou, ktorá zatiaľ naň zbiera podpisy, tak poprosím vás, podpíšte ho, aby bol podporený. Opozícia tu chýba, došľaka. Čo sa deje? (Odpoveď z pléna.) Dobre.
Pani podpredsedníčka, ďakujem. (Hlasy z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. A budem sa, samozrejme, tešiť na argumentáciu pána vicepremiéra Čaploviča. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
A ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, myslím, že odôvodnenie tu zaznelo v odbornej rovine, v právnej rovine. Pán poslanec bol v minulom období vlastne predkladateľom tohto návrhu zákona. A preto nebudem vysvetľovať viac. Len si dovolím povedať, že vo všeobecnej časti dôvodovej správy je niekoľko poznámok, prečo predkladá sa tento návrh zákona. Ale, bohužiaľ, nevystihuje to v plnej výške obsah novely zákona, kde len v jednotlivých bodoch sa dočítame, a bola by som rada, keby nám na to pán podpredseda vlády odpovedal, či je to tak, či ten rozpor je takto jasne pomenovaný, ako hovorí dôvodová správa.
A preto navrhujem za skupinu poslancov, aby sme z vládnej novely zákona vypustili bod 13 a aby ostalo dnes platné znenie § 8 ods. 2, ktoré nevytvára dnes žiadnu diskrimináciu, pretože sa výsostne týka len registrovaných cirkví, náboženských spoločnosti a iných právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť v súlade s náboženstvom a vierou. A myslím si, že rozdielne zaobchádzanie ak by bolo, vyplýva zo základnej a oprávnenej požiadavky na povolania, ktoré súvisia s výkonom činností, ktoré vykonávajú v súlade s náboženstvom a vierou. Predkladám pozmeňujúci návrh za skupinu 15 poslancov a poprosím o jeho podporu.
Ja si dovolím len prečítať na záver znenie z dnes platného zákona, pretože návrh zákona, ktorý predkladá vláda, máte. A odsek 2 znie: "Ak ide o registrované cirkvi, náboženské spoločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť súvisí s náboženstvom alebo vierou, nie je diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, pohlavia a náboženského vyznania alebo viery a zisťovania sexuálnej orientácie. Ak ide o zamestnanie v týchto organizáciách alebo vykonávanie činností pre tieto organizácie, registrované cirkvi, náboženské spoločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť súvisí s náboženstvom alebo vierou, môžu vyžadovať, aby osoby, ktoré sú u nich zamestnané alebo pre nich vykonávajú určité činnosti, konali v súlade s ich náboženstvom alebo vierou a v súlade so zásadami a princípmi ich náboženstva alebo viery." Myslím si, že sme sa za obdobie účinnosti tohto zákona v podstate nestretli s nejakou diskrimináciou. A myslím, že tie dôvody vysvetlil pán kolega Lipšic. A myslím, že tam by sme mali rešpektovať aj isté práva, ktoré vyplývajú zo základnej zmluvy, ktorú Slovenská republika v minulom období podpísala. A preto poprosím o to, aby ten bod 13 z novely zákona bol vypustený a zákon ostal v pôvodnom znení.
Poprosila by som pána podpredsedu, keby zdôvodnil ten odkaz v bode 13, ktorá časť smernice ako interpretuje tú potrebu zmeniť túto časť zákona. Ďakujem veľmi pekne za podporu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A keďže pani poslankyňa Sabolová bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať ešte navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať na dve otázky, resp. vyslovené námietky vo vystúpení pána poslanca Lipšica.
Prvá námietka bola k tomu, čo v novele nie je. A to sú tzv. pozitívne opatrenia či dočasné vyrovnávacie opatrenia. Samozrejme, ja som sa v minulosti vyjadril a, prirodzene, nie je to možné robiť na princípe rasy, etnika, ale je možnosť tieto dočasné vyrovnávacie opatrenia urobiť z hľadiska sociálneho statusu. A ak príde k zmene v budúcnosti, tak by sa mal vytvoriť v našom zákone tento pojem, teda z hľadiska postavenia sociálneho statusu, čiže mala by sa každému dať možnosť šance dostať sa na rovnakú štartovaciu čiaru. A potom už len od neho závisí, ako sa tejto šance zmocní, ako ju bude vedieť vo svojom živote realizovať, či zostane tam, kde je, alebo či sa tejto šance, ktorú mu spoločnosť vytvorí dočasnými vyrovnávacími opatreniami, chytí a bude v živote sa aj občiansky správať. Samozrejme, bol som aj v Štrasburgu a bavil som sa na Európskom súde pre ľudské práva s naším zástupcom. Existuje judikát aj v rámci tohto Európskeho súdu na tie dočasné vyrovnávacie opatrenia, ale dotýka sa práve toho sociálneho statusu. A chceli by sme ho v budúcnosti transponovať do nášho antidiskriminačného zákona.
Čo sa týka stanoviska, aj pána poslanca Lipšica, aj pani poslankyne Sabolovej, to je tá otázka § 8 ods. 2 tejto navrhovanej novely, by som jasne zadefinoval, prečo sa tam objavila a prečo sme transponovali isté odporúčania Európskej komisie, ktorá, a teraz budem presne citovať, namietala: "Zmienka o veku a sexuálnej orientácii § 8 ods. 2 slovenského antidiskriminačného zákona je však v rozpore s požiadavkou ustanovenou v smernici, aby možnosť uplatniť rozdiel v zaobchádzaní z dôvodu náboženstva, viery osoby nebola použitá na odôvodnenie diskriminácie z iných dôvodov." Okrem toho v slovenskom antidiskriminačnom zákone sa nenachádza v tejto súvislosti zmienka o tom, že rozdielne zaobchádzanie by malo konkrétne vychádzať zo základnej, teraz citujem, "oprávnenej a odôvodnenej požiadavky povolania s ohľadom na druh organizácie". Komisia sa preto domnieva, že Slovenská republika nesprávne transponovala čl. 4 ods. 2 smernice. A komisia preto zastáva názor, že slovenská právna úprava nie je v súlade so smernicou, pokiaľ ide o čl. 4 ods. 1 a 2 smernice. Na základe toho sa urobila táto úprava, ktorá je navrhovaná v našej novele zákona, aj z toho dôvodu, teraz nieže by som tu kľačal pred Európskou komisiou a plnil tie jej odporúčania, ak to netransponujeme, tak ako sme to urobili, tak nám hrozí naozaj pokračovanie a s tým aj s veľmi výraznou pokutou, ak túto transpozíciu v slovenskom zákone, teda v zákone tzv. antidiskriminačnom, neuplatníme. Z toho dôvodu, samozrejme, trvám na návrhu toho znenia § 8 ods. 2, ktorý sme predložili, ktorý prešiel vládou. Prešiel všetkými troma výbormi vrátane gestorského výboru, kde sa bolo možné k tomu vyjadriť. A nevyjadril sa nikto k tomu. A trvám na tom, aby táto zmena v tom § 8 ods. 2 zostala zakotvená, ako je to navrhované v novele zákona. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
A chcem sa ešte opýtať pani spoločnej spravodajkyne: Želáte si záverečné slovo? Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 231 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 231a.
Prosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča, aby odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, audiovizuálny zákon vytvára podmienky na zabezpečenie ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky. Komplexne upravuje všeobecné povinnosti fyzických a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel. Ustanovuje zákonných a dobrovoľných depozitárov a tiež podmienky ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva. V tomto zmysle upravuje postavenie, pôsobnosť a organizáciu Slovenského filmového ústavu. V záujme ochrany maloletých zavádza jednotný systém označovania, a to pre celú audiovizuálnu oblasť. A v súvislosti s európskymi kvótami nezávislej produkcie sa v návrhu zákona rieši aj postavenie nezávislého producenta. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Oboznámim vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v audiovizuálnom zákone (tlač 231) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili do určenej lehoty gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 185 z 13. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 157 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 68 z 12. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 73 z 12. júna 2007. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a podľa § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona (tlač 231) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať takto: o bodoch 1 až 10 a 12 až 24 spoločne s návrhom schváliť ich a o bode 11 osobitne s návrhom neschváliť ho.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 82 z 19. júna 2007, ktorým ma takisto gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ešte do rozpravy ústne. Takže prvý ústne prihlásený bol pán poslanec Senko, ďalej je to pán poslanec Bárdos, pán poslanec Minárik a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A ako prvý vystúpi pán poslanec Senko, po ňom bude nasledovať pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľujem si predniesť môj pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý v skratke budeme nazývať audiovizuálnym zákonom, a síce, v čl. I § 2 odseky 15 a 16 znejú:
Odsek 15: "Výrobca audiovizuálneho diela (producent) je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie."
Odsek 16: "Výrobca multimediálneho diela je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie."
Zdôvodňujem to preformulovanie znenia odsekov 15 a 16. Týmto sa zosúlaďuje terminológia s § 5 ods. 20 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a o právach súvisiacich s autorským právom v znení zákona č. 84/2007 Z. z., ktorý obdobne definuje výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, pričom zároveň ustanovuje, že výrobca originálu audiovizuálneho diela je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu tohto diela.
Zároveň v súvislosti so zrozumiteľnosťou čl. I § 17 si dovoľujem podať pozmeňujúci návrh, a síce, v § 17 ods. 1 sa slová "v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku" nahrádzajú slovami "v jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku".
Zdôvodnenie. Vypustením slov v § 17 ods. 1 sa ustanovuje, že kinematografické diela, ktorých pôvodná jazyková úprava je iná ako slovenská jazyková úprava, ale ktoré sú v jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, či už dabované alebo titulkované, nie je distribútor audiovizuálneho diela povinný zabezpečiť slovenskú jazykovú úpravu. Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadril k vládnemu návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon). Je to tlač 231.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Európskym dohovorom o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolom o ochrane televíznej produkcie k Európskemu dohovoru. K tomuto dohovoru dnes prerokovávame všeobecne záväzný právny predpis vo forme tohto zákona.
Dovoľte mi, aby som vystúpil v mene národnostných menšín, najmä tých, ktoré nemajú inú možnosť, ako prostredníctvom audiovizuálneho diela šíreného vysielaním utvrdzovať, vyučovať materinský jazyk v spisovnej, kodifikovanej podobe. Tieto menšiny sa v tejto situácii ocitli z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu komplikovaného vnútorného vývoja, napr. rusínskej menšiny, alebo z dôvodu dlhodobého popierania etnicity a možnosti etnokultúrneho rozvoja v prípade Rómov. No tak či onak je pre všestranný osobnostný a intelektuálny rozvoj každého dieťaťa neodmysliteľné to, aby sme mu ponúkli vzdelanie, informácie, vedomosti v materinskom jazyku. Dovoľte mi citovať Ľudovíta Štúra: "Reč materinská je najlepšia, najspôsobenejšia k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení a k dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj toto je potrebné." Toľko citát od Ľudovíta Štúra.
Navrhujem teda na zachovanie európskeho ducha v celom zákone dôsledne, v každej jeho časti, osobitné ustanovenie o jazykovej úprave v súvislosti s dielami šírenými vysielaním v § 17 ods. 5.
Dovoľte mi uviesť ešte krátke citáty. "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú dôležitú funkciu hromadných oznamovacích prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prístup k informáciám a materiálom z rôznych národných a medzinárodných zdrojov, najmä takým, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia. Za tým účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, povzbudzujú hromadné oznamovacie prostriedky k tomu, aby brali osobitný dohľad na jazykové potreby detí patriacich k menšinovej skupine alebo k domorodému obyvateľstvu." Je to z čl. 17 ods. 4 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sme prijali a ktorý nadobudol platnosť v roku 1991. A ešte jeden citát mi dovoľte uviesť, z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy o uplatňovaní Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku: "zlepšiť možnosti vysielania a tlačových médií vo všetkých regionálnych alebo menšinových jazykoch". To bol citát z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy.
Opierajúc sa o tieto citáty o slobode a o práve jednotlivcov, o právach dieťaťa, ako aj o odporúčanie k uplatňovaniu charty apelujem na vás ako na občanov slobodných, hrdých Európanov, aby ste potvrdili svojím hlasovaním rovnoprávnosť všetkých detí bez ohľadu na ich národnú príslušnosť.
Obdobne žiadam výnimku pre audiovizuálne dielo šírené vysielaním a určené na výučbu cudzích jazykov. Veď ak budeme prekladať, vysielať dabingom alebo titulkovať audiovizuálne diela vyrobené na výučbu cudzích jazykov, pomyslím si, že sme si zmýlili smer a cieľovú stanicu, lebo táto cesta určite nevedie do Európy.
Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon). Je to tlač 231. Predkladám spolu s kolegyňou Ágnes Biró nasledujúci pozmeňujúci návrh:
Po prvé. V čl. I § 17 ods. 5 bodka na konci vety sa nahradzuje čiarkou a vkladá sa text, ktorý znie: "na audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov patriacim k národnostným menšinám a audiovizuálne dielo určené na výchovno-vzdelávacie účely maloletých do 12 rokov".
Odôvodnenie. Ide o uplatnenie práv dieťaťa v zmysle Dohovoru č. 104/1991 Zb. a o uplatnenie práv detí národnostných menšín v zmysle čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, najmä práva dieťaťa na osvojenie materinského jazyka, práva na vzdelanie, práva na informácie, práva na osvojenie národnostnej kultúry ako súčasti kultúrneho dedičstva Slovenska. Súčasne ide o umožnenie použitia audiovizuálneho diela vo výchovno-vzdelávacom procese, najmä na výučbu cudzích jazykov.
Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: "x) § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z. z." Ostatné odkazy sa vzostupne prečíslujú.
Po druhé. Vkladá sa nový čl. VII, ktorý znie: "Zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších zmien a predpisov sa mení takto: "V § 5 ods. 2 sa za slovo "jazyka" vkladá čiarka a slová "ak osobitný predpis neustanoví inak"."." Pôvodný čl. VII sa prečísluje na čl. VIII. Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie: "10a) Napr. § 17 ods. 5 zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov." Ostatné odkazy sa vzostupne prečíslujú. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Pavol Minárik a pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, nejdem diskutovať o takých veciach, ako je rozsah kompetencií Slovenského filmového ústavu, ani o spôsobe kreovania jeho orgánov, aj keď sa mi zdajú trošku široké a vaše kompetencie pri tom kreovaní vysoké. Ale videl som, ako dopadol pozmeňujúci návrh pani kolegyne Vášáryovej vo výbore. A koniec koncov je to vaša zodpovednosť a asi aj váš záväzok voči prostrediu, z ktorého ste vyšli. A je na koaličnej väčšine, aby vám to schválila. Ešte by som vás mohol pochváliť napr. za označovanie, ktoré určite pomôže ochrane našej mládeže. Ale tiež sme tu nie na to, aby sme si vymieňali komplimenty, ale aby sme prerokovali zákon v druhom čítaní.
Chcem sa zastaviť pri jednej zdanlivej maličkosti, ale podľa mňa so zásadným dopadom najmä na ľudí, ktorí majú radi film, teda i na vás, na mnohých kolegov, koaličných poslancov a, musím tak trošku egoisticky povedať, aj na mňa. Ale nielen preto to predkladám. Ale v každom prípade hovorím za verejnosť, aj keď nie možno širokú, ale takú, ktorá sa špecificky zaujíma o film. A preto patrí k návštevníkom filmov, ktoré veľkú návštevnosť nemajú. Myslím si, že totiž pozmeňujúci návrh, ktorý predložil v našom výbore pán kolega Senko, by mal nežiadaný a nepredpokladaný dopad. A preto sa chcem k tomuto návrhu vyjadriť. Ide mi o § 17 ods. 6. Už som to konzultoval s pánom spravodajcom aj s vašou riaditeľkou príslušného odboru. Myslím si, že sme napriek tomu, že pán Senko tu mal svoj návrh, neprišli presne k tomu, k čomu by som rád prišiel ja. Hovorím, ide o bod 6 spoločnej správy. A preto budem žiadať, aby sa o tomto bode osobitne hlasovalo, aby bol vyňatý na hlasovanie. Súvisí to s tým, že budem podávať pozmeňujúci návrh k tomuto bodu.
Keď som už pri tom pozmeňujúcom návrhu, je to jednoduché, ja ho prečítam, aby sme učinili zadosť pravidlám rokovania. Takže môj návrh znie: "V § 17 ods. 1 sa slová "alebo nie je určené len na audiovizuálne predstavenie" nahrádzajú slovami "a nie je určené len na audiovizuálne predstavenie v kinách"." Tie kiná sú tam uvedené len na naozaj zvýraznenie toho, o čo ide. Podľa mňa by to tam nemuselo byť, ale istota je istota. Pán spravodajca, nech sa páči.
O čo ide. No ide o pomerne jednoduchú vec z hľadiska legislatívneho hľadiska, a to, že rozdiel medzi slovom "a" a slovom "alebo" je dosť podstatný, pretože konjunkcia a disjunkcia sú vážne iné v svojich dopadoch. Tá druhá polovička vety, ktorú pán poslanec Senko navrhol vypustiť, a teraz to koriguje s vypustením toho jedného slova v pôvodnej, mala zabezpečiť, aby filmové kópie, ktoré sú vyrobené s českým dabingom, mohli byť inak premietnuté, pretože Slovensko je veľmi malý trh a v distribúcii filmov tvorí spolu s Českou republikou jeden región, pre ktorý sa tieto filmové kópie vyrábajú. Pán poslanec Senko to zobral trošku radikálnejšie, akoby som to chcel zobrať ja, pretože v takej úprave, v akej to predložil on, by aj v dnešnej dobe digitálnej sme zaručili pustenie do distribúcie filmov v digitálnej podobe s českými titulkami. Pri cenách, ktoré sú na české titulkovanie v takejto forme, sa mi to zdá byť neprimerané a neodôvodnené, pretože naozaj výroba slovenského titulkovania na DVD nosič je tak jednoduchá a lacná, lebo tam sa vlastne prihrá len jeden preložený nový súbor. Takže nevidím dôvod, aby sme distribuovali do našich videopožičovní takto titulkované filmy. Úplne iná situácia, samozrejme, je pri filmových kópiách. Zadováženie jednej čistej filmovej kópie, na ktorú sa dajú takéto titulky v slovenčine nahrať, je od 2 000 do 3 000 eur, niekedy viac, čo nie je jednoduché. Samozrejme, aj výroba tých titulkov je výrazne náročnejšia. Ak by sme pristúpili teda k takému riešeniu ako pán Senko, dostaneme titulky aj do DVD distribúcie, ak pristúpime k takému, necháme ich len v kinách, kde je to podľa mňa odôvodnené. To pôvodné riešenie, samozrejme, by ovplyvnilo našu ponuku v zhruba 40 % filmovej produkcie. A to určite nikto z nás nechce. Zlikvidovali by sme prakticky festivaly, klubové predstavenia, produkciu pre náročného diváka, art filmy, filmy z európskej proveniencie, umelecké filmy, pretože nikto ani nenadabuje, ani neotitulkuje vo filmovej podobe dielo pre 500 000, ale ani pre 3 000 divákov, pretože by to boli náklady určite viac ako 100 - 150 korún na jedného diváka. A to je dneska hranica, kde už ľudia odmietajú zakupovať lístky v tej pôvodnej cene. Tie ceny by sa zdvojnásobili, práve pri kategóriách filmov, ktoré asi nechceme. Preto je môj návrh, a preto prosím vážených kolegov, aby ho podporili. Ďakujem pekne.