M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Kuruc.
M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takisto by som chcel reagovať na pána podpredsedu Horta, a to v dvoch veciach.
To je prelomenie veta poslancov, alebo teda veta predsedu s hlasovaním poslancov. Predkladatelia argumentujú tým, že dáva sa to do súladu s 369-kou o obecnom zriadení, kde teda treba tri pätiny a doteraz v 302-ke o vyšších územných celkoch bola len nadpolovičná väčšina. Ja sa zasa opieram o ústavou zakotvené - najvyššia zákonodarná moc je v parlamente. Tu nám takisto stačí len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov na prelomenie veta prezidenta. Takže dávam teda do pozornosti aj túto vec.
Je zaujímavé, že predkladatelia, ako im to vyhovuje, v jednej veci argumentujú, že dávajú do súladu s 369-kou, a napríklad pri určovaní organizačnej štruktúry, ktorú odnímajú zastupiteľstvu, dávajú to do kompetencií predsedovi vyššieho územného celku. To zase v 369-ke nie je, tam je to úplne naopak. Je to naozaj v zastupiteľstvách. Tu zasa, ak im to nevyhovuje, tak to do súladu s 369-kou nedávajú. Ale môže byť, že v septembri sa potom vrátime k 369-ke a budeme dávať do súladu 369-ku s 302-kou a budeme argumentovať tým, však v 302-ke to určuje predseda, tak aj všetci starostovia obcí a miest, primátori budú schvaľovať alebo určovať organizačnú štruktúru.
Je mi to jasné, že je to aj z toho dôvodu, že vo väčšine zastupiteľstiev samosprávnych krajov sedia opoziční poslanci a predstavitelia a predsedovia samosprávnych krajov sú zástupcovia dnešnej vládnej koalície, takže asi tuto stojí tá otázka, prečo sa z týchto predsedov stávajú novodobí gubernátori.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec v závere hovoril, že je to útok na samosprávu. Ja hovorím, že keby to bol iný názor na samosprávu, na fungovanie samosprávy, to by som bral, že je to iný názor. Ale podľa tých argumentov, ktoré tam boli uvedené, si myslím, že nedá sa to inač pochopiť, len ako jednoznačne nieže len útok, ale účelové zmeny a účelové politické zmeny, ktoré sa prispôsobujú súčasnému zloženiu zastupiteľstiev.
Pôsobím na týchto úrovniach, na úrovniach samosprávy, a veľmi dobre poznám pomery, ktoré tam panujú, a vidím, ako veľmi sa žiada pri takýchto problémových zastupiteľstvách posilňovať právomoci štatutárnych orgánov samosprávnych zastupiteľstiev. Z toho sú aj úplne jasné tieto zmeny, ktoré sa tam presadzujú, či sú už to tri pätiny, či schvaľovanie organizačnej štruktúry, či vymedzovanie právomocí podpredsedov, či ďalšie veci, ktoré tam sú vsunuté. A sú vsunuté napriek tomu, že v dôvodovej správe sa najprv vo veľkom rozsahu uvádza, že vlastne riešime bytové problémy, bytové otázky, a je tam plno takých zmien, ktoré riešia niečo úplne iné.
Ja sa môžem na záver svojho príspevku len spýtať: Sú vôbec na samosprávach ešte potrební poslanci? Nebolo by jednoduchšie, keby sme zrušili poslancov na samosprávach? Potom by vlastne predsedovia štatutári či primátori mali úplne voľné ruky. Raz nám zákon č. 369 vyhovuje, ale raz nám nevyhovuje. Veď tá 369-ka dáva v zákone rovnocenné postavenie poslancov aj primátora, teda štatutára. Ide nám o to, aby mali toto rovnocenné postavenie zo zákona? Alebo nám ide o niečo iné?
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Podmanický.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Keď som si vypočul vystúpenie pána podpredsedu, tak mne zas napadla otázka, že načo máme v tomto štáte predsedov samosprávnych krajov, veď v podstate môžu všetko riadiť poslanci a tí predsedovia sú vlastne zbytoční. Ja sa domnievam, že predložený návrh zákona je vyvážený bez ohľadu na to, ako sa zmení politická situácia, minimálne zrovnoprávňuje županov vo vzťahu k zastupiteľstvám a vo vzťahu k samosprávnym krajom v porovnaní so starostami obcí vo vzťahu k svojim zastupiteľstvám a v porovnaní s obcami.
Pán podpredseda si vo svojom vystúpení niekoľkokrát odporoval. Poviem jeden príklad. Položil otázku, čo keď poslanci neschvália finančné prostriedky v rozpočte na organizačnú štruktúru? Čo potom bude? No jasne svojimi slovami ukázal, že je potrebná aj pri zmene organizačnej štruktúry naďalej súčinnosť predsedu a poslancov. Je to systém bŕzd a protiváh. Je to absolútne vyvážené prostredie.
Takže ja si myslím, že toto je také strašenie nejakými gubernátormi, no ale potom máme 2 800 gubernátorov v obciach a mestách a predsa prax ukazuje, že v obciach a mestách máme naozaj vyvážené prostredie, že ten starosta a poslanci musia spolu komunikovať, aby tú obec mohli posúvať dopredu.
K tej otázke zvolania mimoriadnej schôdze, na ktorú reagoval aj pán poslanec Slafkovský. Veď predsa týmto ustanovením návrhu zákona sa zavádza poriadok a zaväzuje sa župan, čo doteraz nebolo, zvolať mimoriadnu schôdzu. To znamená, posilňuje sa tu jednoznačne kompetencia zastupiteľstva samosprávneho kraja. Tá prax interpretačná ukázala, že doteraz to tak nebolo. Takže nie je to celkom tak, ako hovoríte.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz vystúpi ako posledný riadne prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Slafkovský. Má slovo.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené dámy a páni a spoločný spravodajca, pardon. Vážené dámy a páni, zaznelo tu už pomerne veľa vecí k zákonu o samosprávnych celkoch, o samosprávnych krajoch, županoch, predsedoch, akokoľvek to chceme nazvať, ja si osobne myslím, že zákon o samosprávnych krajoch potrebuje nejaké zmeny, legislatívno-právne úpravy, nejaké technické doplnky, ale nepotrebuje to, čo je nám predkladané. Pokiaľ bude tento návrh zákona schválený spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, tak naozaj sa môžeme pripraviť na to, že budeme tu mať jeden klub ôsmich neuveriteľne mocných mužov, alebo mužov a žien, ktorí budú ovládať pomerne veľké územia. A stane sa nám možno všetkým, že sa pristihneme, ako cúvame z kancelárie pána predsedu alebo pani predsedníčky, žmoliac čapicu v ruke a úctivo prosiac o to, aby naša požiadavka alebo prosba bola vypočutá.
Totižto tak, ako sú navrhnuté pozmeňujúce návrhy, keď si ich poukladáme jeden vedľa druhého, stačí len priemerne zlomyseľný človek a ja vám vykreslím obraz, ako si dokážem pripraviť zastupiteľstvo sám pre seba tak, aby rozhodovalo o tom, o čom budem chcieť ja s malou skupinou ľudí.
Navrhujete v prvom rade to, že veto predsedovo bude obmedzené, teda bude možné zrušiť až trojpätinovou väčšinou. Normálne uznesenia sa dajú prijať nadpolovičnou väčšinou, ktoré sú rozhodujúce pre takmer všetko. Dávame do ruky predsedovi samosprávneho kraja to, že on si navrhuje svojich podpredsedov. Kompetencie podpredsedov už ale navrhuje len on sám, neschvaľuje ich zastupiteľstvo. Vypadlo z textu zákona to, že zastupujú predsedu vtedy, keď tam nie je. Čiže môžu ho zastupovať kedykoľvek a ja ako predseda si takto vytvorím skupinu troch-štyroch veľmi mocných spolupracovníkov, každý z nich, samozrejme, sám so sebou prinesie ďalších štyroch-piatich poslancov, a odrazu z menšinového predsedu, ktorý mal v zastupiteľstve podporu možno 28-30 %, bude mať nadpolovičnú väčšinu v zastupiteľstve. Pretože takto cez kompetencie a vybraných ľudí, ktorých si dohodneme a budú vymenovaní ako podpredsedovia, získam tieto právomoci.
Aby som nezostal, aby toho nebolo dosť, tak mám ešte ďalšiu možnosť, pokiaľ to bude schválené, ako to je navrhované, a to je, určím si organizačnú štruktúru celého úradu. Tak ako ja chcem, aby to pasovalo mojim kamarátom, mojim priateľom a našim cieľom. V prípade, že sa tam niekto v celej tejto zostave akosi spreneverí môjmu alebo našim cieľom, tak jednoducho pozmením organizačnú štruktúru a bez ohľadu na to, ako platí Zákonník práce, budem mať legislatívny gebír na to, aby som týchto ľudí, ktorí sú nám nepohodlní, mohol prepustiť a prekopem úrad zakaždým, keď bude treba.
Na druhej strane občanom skracujeme lehoty na to, aby sa k niečomu mohli vyjadriť. Predsa samosprávny kraj, to nie je 350-členná obec, kde stačí, aby bolo VZN-ko vyvesené 14 dní. Veď aj my zákony neprijímame tak po väčšine, že sú platné na druhý deň. Musí tam byť nejaký priestor. Je tam 15 dní na vyjadrenie a 15 dní po schválení ten zákon už bude platiť, pardon, to všeobecne záväzné nariadenie už bude platiť. Odoberáme teda právomoci občanom vyjadriť sa k veciam verejným.
Tieto zmeny, keď si ich takto poukladám, výsledok je, že vytvorím osobu, ktorá bude nad všetky osoby v našom systéme a v správe veci verejných, a všetci tí, ktorí toto navrhujú, sa po čase zľaknú a zistia, čo urobili, keď z ich vlastných predsedov alebo predsedníčok sa stanú neriadené strely aj v ich vlastných politických zoskupeniach. A nikomu to neželám.
V tomto smere si myslím, že je jediná cesta, ak sa máme vrátiť do systému, v ktorom je určitá vyváženosť medzi zastupiteľstvom a županom, ja si myslím, že je tam potrebné aj v 369-ke v polohe miest a obcí vrátiť kvórum na prelomenie veta starostu alebo primátora na nadpolovičnú väčšinu. A nech je to potom zosúladené. Neodvolávať sa na to, že je to naopak, že dnes má starosta trojpätinovú väčšinu, tak treba to dať aj županovi. Kvôli vyváženosti vzťahov som za to, aby sa to aj v 369-ke upravilo.
No a je tam samostatný bombónik a to je schvaľovanie zmien rozpočtu. Nie je tam napísané vôbec nikde, do akej výšky, v akej výške sa môže rozpočet meniť. Dnes zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy hovorí, že rozpočty by sa mali schvaľovať v položkovitom členení podľa účtovnej osnovy. No možno, myslím, že nie je ani jeden samosprávny kraj, ktorý by dal poslancom na schvaľovanie rozpočet v položkovitom členení. Pretože to by ten rozpočet mal okolo 250 - 300 strán. Ale aj to je možné. A ja si myslím, že by to bolo dokonca účelné, aby poslanci vedeli, ako sa nakladá s peniazmi. A potom by sme ale mohli dať právomoc predsedovi samosprávneho kraja, aby robil úpravy v tom rozpočte. Nieže tam dnes uvedieme, či je to primátor alebo starosta, alebo predseda samosprávneho kraja, všetci budú mať možnosť na základe dohody so zastupiteľstvom upravovať výšku rozpočtu podľa dohody. A pokiaľ sa naplní ten scenár, ktorý som uviedol na začiatku, že predseda si získal takú väčšinu v zastupiteľstve, že ho má absolútne pod svojím palcom, tak dostane možnosť zvyšovať rozpočet, viazať rozpočet a robiť v ňom presuny v mnohomiliónových sumách. A chceme to?
Preto si myslím, že to je jediná možná cesta, a to dávam návrh pre spoločného spravodajcu dať hlasovať o tom, aby sme nepokračovali v prerokovávaní tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Podmanický a Bobrík. Uzatváram... Aj pán Abrhan chce? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Podmanický.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Slafkovský, povedali ste množstvo neprávd. Konkrétne o schvaľovaní zmien rozpočtu. Veď vy sám ste hlasovali za to, aby Národná rada požiadala vládu predložiť návrh novely zákona o samosprávnych krajoch, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja. Vy sám ste, pán poslanec, hlasovali za toto a teraz to kritizujete.
Ďalej čo sa týka vášho kritizovania trojpätinového veta, teda sistačného práva župana alebo starostu, pán poslanec, aj vy ste pôsobili ako primátor. Vtedy bolo namieste, aby ste sa cez vládnu stranu, ktorá teda je vaša materská strana, vtedy vládna strana, aby ste vtedy vyzvali poslancov, aby teda zúžili vašu pozíciu v Liptovskom Mikuláši. Mohli ste vy vtedy navrhnúť, aby veto bolo, aj primátora Liptovského Mikuláša, len v nadpolovičnej väčšine všetkých poslancov.
A, pán poslanec, ešte taká tretia myšlienka vzhľadom na krátkosť času, povedali ste, že odoberáme občanom právo vyjadrovať sa k návrhu všeobecne záväzného nariadenia. Pán poslanec, to musíte aj vy zo svojej praxe vedieť, občan, ktorý má záujem, tak tomu stačí bohato 15-dňová lehota, aby sa vyjadril k niečomu. A občan, ktorý nemá záujem, môžeme mu dať 2-ročnú lehotu a nevyužije ju.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Bobrík.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel len k jednej, jednej otázke a to je k tým organizačným štruktúram, trošku dať do pozornosti ešte aj druhú stranu tejto mince. My sme si zvykli akýmsi spôsobom z predchádzajúcich období, ale aj vôbec z podnikateľskej praxe o organizačných štruktúrach hovoriť ako o nejakých stabilných, statických prvkoch, ktoré určitým spôsobom v dnešnom čase, keď sa všetko razantne rýchlo mení, tak sme pozabudli na druhú stránku a na tzv. dynamické organizačné štruktúry, o tom nikto nehovorí. Je to síce veľmi náročné takúto takto efektívne riadiť s tým, že vytvárať podľa podmienok, ktoré sú momentálne, sa vytvorili, a vytvoriť, okamžite k tomu prispôsobiť tú štruktúru. Čo určitým spôsobom práve pri tomto, že to zastupiteľstvo schvaľuje a je to veľmi problematické dosiahnuť konsenzus práve pri takých rýchlych zmenách a rýchlom reagovaní na vývoj v spoločnosti a prispôsobovať tomu, alebo vytvárať na konkrétnu úlohu, na konkrétnu vec nejakú skupinu pracovnú alebo dynamickú štruktúru časť z celého úradu a je to problém. Ja si myslím, že toto je zas tá druhá stránka tej veci, ktorú by som zasa ja podporil a videl, že ten predseda samosprávneho kraja mal lepšiu kreativitu a možnosť vyriešiť tieto problémy a reagovať na úlohy, ktoré pred ním stoja. To dávam do pozornosti. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Ja len v krátkosti pánu kolegovi Podmanickému. No, keď počítame, župana alebo predsedu zvolí zhruba štyrikrát menej voličov, ako volí zastupiteľstvo. A v tých kompetenciách, ako to vyvážiť, ja sa prikláňam k tomu, aby to bolo rovnako, aby tam nemali jedni presilu nad druhými, aby, pokiaľ chcú dobrú vec pre obec alebo pre kraj, aby sa dohodli, aby spolupracovali. Čiže nech to je rovnako pre obidvoch a skôr sa prikláňam k variantu, ktorý je prijatý na úrovni samosprávneho kraja.
Čo sa týka toho dynamického prispôsobovania sa životu, áno, ja beriem, že zmeny organizačnej štruktúry a tak ďalej, že je potrebný čas to urobiť, ale je to možné aj v dnešnej situácii, ale keď bude mať predseda absolútnu moc k tomu, že úrad si napíše sám, urobí si k nemu organizačnú zmenu a tá mu umožňuje urobiť zásahy v zamestnaneckých pomeroch. A tam je hrozba tá, že veľmi ľahkým spôsobom pri zmene vedenia alebo znepáčenia sa, alebo trvania niektorého z pracovníkov na dodržiavaní zákona sa dokáže účelovou zmenou organizačného poriadku predseda alebo starosta, ak by takúto možnosť mal, takéhoto pracovníka zbaviť. Život takéto veci prináša.
Takže dobré zákony sa robia do zlého počasia a pre zlých ľudí. Medzi dobrými ľuďmi a dobromyseľnými ľuďmi, tam by nám stačilo desať božích prikázaní, ale, bohužiaľ, v praxi to takto asi nefunguje, takže ten zákon musí myslieť aj na to, že môže byť zlomyseľný predstaviteľ, ktorý chce zákon zneužiť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, takže teraz v rozprave vystúpili rečníci, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ďakujem. Do rozpravy sa hlásia poslanci Zmajkovičová, Kubánek, Abrhan, Laššáková, Ivančo, Podmanický. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pani poslankyňa Zmajkovičová a pripraví sa pán poslanec Stanislav Kubánek.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem k tomuto zákonu, ktorý je síce mojou srdcovou záležitosťou, veľmi krátka a vystúpim s mojím veľmi krátkym pozmeňujúcim návrhom.
V čl. I bod 23 § 16 ods. 8 vypúšťa sa druhá veta. A odôvodňujem tento môj poslanecký návrh, ide o interpelácie poslancov na predsedu. Poslanec zastupiteľstva má nárok aj na písomnú odpoveď ním prednesenú interpeláciu v prípade, ak o to požiada. Presunutie právomoci rozhodnúť o spôsobe odpovede na predsedu je neodôvodnené.
Takže poprosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň žiadam, aby sa v spoločnej správe hlasovalo o bode 3 spoločnej správy samostatne, aby sa vyňal na samostatné hlasovanie.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Kubánek, pripraví sa pán poslanec Pavol Abrhan.
S. Kubánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, hlavným zmyslom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, je odstrániť chyby a omyly, ktoré sa do spomínaného zákona z rôznych dôvodov dostali a v celkovej činnosti samosprávnych krajov spôsobujú pomerne často mnoho, neraz úplne zbytočných problémov. Potvrdzuje to doterajšia prax a konkrétne skúsenosti, ktoré ukazujú, že nie všetko bolo také bezchybné a dokonalé, ako sa po prijatí tohto zákona v roku 2001 zo strany vtedajšej koalície prezentovalo.
Toto konštatovanie jednoznačne potvrdili vyše päťročné skúsenosti z existujúceho pôsobenia vyšších územných celkov. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že niektoré ustanovenia komplikujú celkovú prácu a jej účinnosť vo vzťahu k plneniu niektorých úloh vo viacerých oblastiach zabezpečovania rozvoja územného celku. Prispievajú k tomu aj problémy spojené s pôsobením krajských úradov v rámci rôznych právomocí a niekedy aj duplicity činností.
Osobitným problémom od začiatku platnosti zákona o pôsobnosti vyšších územných celkov je postavenie a vzťah jeho predsedu k zastupiteľstvu. Obmedzovanie právomocí predsedu od volieb v roku 2006 si svojím rozhodovaním opoziční poslanci spomaľujú celý rozhodovací proces a celkom zákonite brzdia rozvoj kraja. Poslanci opozície vo viacerých zastupiteľstvách uplatňujú svoje právomoci až príliš často z pohľadu straníckeho a presadzujú osobné záujmy. Opozícia v zastupiteľstvách predkladá aj rôzne, pre spoločnosť nepotrebné a neužitočné návrhy a navyše často prijíma uznesenia, ktoré nepodporujú reálne zámery, ciele rozvoja kraja v týchto najzložitejších oblastiach.
Po voľbách, ktoré boli v roku 2006, sa v Prešovskom samosprávnom kraji skomplikoval systém operatívneho riadenia a realizácia prijatých koncepcií vinou niektorých poslancov, ktorí, žiaľ, sledujú jediný cieľ, kritizovať všetko a všetkých, ktorí sú zástupcami voličov zo strán terajšej vládnej koalície. Politika začala dominovať nad racionálnymi úvahami, a preto sa v zastupiteľstve prijímajú aj také uznesenia, ktoré nič konkrétne neriešia a ich obsah je často neopodstatnený. To všetko akoby zámerne a cieľavedome sťažovalo prácu predsedovi a vedúcim pracovníkom úradu samosprávneho kraja. Prekvapuje a mrzí ma zároveň, že niektorí poslanci nášho zastupiteľstva sa začali správať k predsedovi vyššieho územného celku ako k svojmu úradníkovi a ukladajú mu úlohy, ktoré nič neriešia a už vonkoncom neprispievajú k riešeniu zložitých problémov občanov. Niektorí poslanci si nevedia a nechcú uvedomiť, že predseda vyššieho územného celku nie je úradník, ale volený predstaviteľ samosprávy v kraji. Na svoje zvolenie potreboval získať mnohonásobne viac hlasov v rámci celého kraja ako poslanci vyššieho územného celku v jednotlivých volebných obvodoch. Myslím si, že vážení poslanci by mali rešpektovať postavenie predsedu v celom procese riadenia, rozhodovania a prijímania odporúčaní s cieľom, aby sa zložité problémy, ktoré priniesla uplynulá etapa, darilo úspešne riešiť spoločnými silami, kvalifikovane, s perspektívnym pohľadom, ale aj v rámci správnej hodnotovej orientácie. Mali by postupovať a pracovať na prospech koncepčného rozvoja územného celku tak, aby občania mali čo najmenej dôvodov na vyjadrovanie nespokojnosti či podávanie rôznych oprávnených sťažností na prácu vyššieho územného celku.
Veľmi varovným negatívnym príkladom neraz nezákonného rozhodovania a nerešpektovania celospoločenských záujmov s uprednostňovaním osobných cieľov bol v predchádzajúcom volebnom období Nitriansky samosprávny kraj. Doslova boj proti predsedovi vyššieho územného celku dosiahol veľké, neúnosné a pre všetkých škodlivé rozmery. To určite neprinieslo pozitívny pohľad občanov na pôsobenie samosprávnych krajov. Je zarmucujúce, že poslanci v niektorých zastupiteľstvách sa nepoučili a postupujú podobným spôsobom aj dnes, teda v súčasnosti.
Predložený návrh zákona po schválení odstráni niektoré existujúce a zbytočné nezrovnalosti aj vo vzťahoch zastupiteľstva k predsedovi. Prospeje to obidvom stranám, ktoré by nemali neustále súperiť, ale spoločne konať na prospech občanov. Všetci by sme si mali uvedomiť, že zodpovednosť každého predsedu vyššieho územného celku je pomerne veľká a závažná. Veď okrem iného zodpovedá za kvalitu, úroveň a účinnosť všetkej práce vedúcich pracovníkov a funkcionárov. Zodpovedá aj za zákonnosť prijatých uznesení zastupiteľstvom a, samozrejme, aj za realizáciu stanovených úloh. Obmedzovanie právomocí zo strany poslancov mu neraz nedovoľuje konať pohotovo, dôsledne a načas plniť povinnosti.
Terajší stav nie je dobrý. Je v našom spoločnom záujme urobiť všetko pre zvýšenie kvalitného pôsobenia samosprávnych krajov, ktoré viacerí politici dnes kritizujú a dokonca sa ozývajú hlasy o zrušení samosprávnych krajov. Ich opodstatnenosť a potrebnosť môžeme obhájiť len kompetentným rozhodovaním a dôslednou každodennou prácou všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na plnení stanovených cieľov a zámerov. Takto zabezpečíme ešte lepší vzťah k oprávneným požiadavkám občanov. Usilujeme sa vo vzájomnom porozumení aj na dnešnom rokovaní prispieť prostredníctvom prijatého zákona k zlepšeniu pomerov v samospráve vyšších územných celkov.
Predložený návrh zákona vytvára na to všetky predpoklady, a preto s úplnou samozrejmosťou tento zákon podporím. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Slafkovský, Ivančo, Markovič, Kuruc, Bauer, Berényi, Kužma, Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, keď ste povedali, že predseda je zvolený s oveľa väčším počtom hlasom ako poslanci, alebo ako poslanec, ako jeden poslanec áno, ale ste zabudli, že poslanci sú spolu v spoločnom zastupiteľstve. Zákon pozná len dva orgány samosprávneho kraja: jedným orgánom je zastupiteľstvo, druhým orgánom je predseda. Ony sú navzájom rovnaké. Jeden druhému úlohy nemôžu ukladať, jeden druhého by nemali ani z povinností vyviniť a obidvaja spoločne a nerozdielne zodpovedajú za vývoj v samosprávnom kraji. A toto je už hra a systém demokracie.
Veď využiť to, že dnes máme väčšinu v parlamente na to, aby sme zrušili princíp demokracie, ktorým je napríklad to, čo máme v zákone, že je tam väčšinovým spôsobom volený predseda a poslanci, veď tí poslanci dohromady majú päťnásobne väčší počet hlasov, ako mal predseda. Veď zhruba 100 000 voličských hlasov je potrebných na to, aby bolo zvolené jedno zastupiteľstvo. A pri väčšinovom systéme aj s 12-, 13-tisíc hlasmi sa stali župani, teda predsedovia predsedami. Neporovnateľne menší mandát ako fyzická osoba majú voči ostatným. To je princíp demokracie. Pri dvoch orgánoch volených väčšinovým systémom sa stane občas, že existuje kohabitácia, to znamená spolužitie dvoch rovnako silných, demokraticky zvolených orgánov, ktoré musia nájsť spolu cestu, ako budú fungovať. Ale to neznamená, že pri najbližšej možnej príležitosti tento princíp zrušíme tým, že pokrútime zásady väčšinového volebného systému pre samosprávne kraje a prispôsobíme si zákon na svoj obraz tak, aby to vyhovovalo malej skupine ľudí.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným vo faktickej poznámke na vystúpenie predrečníka je pán kolega Ivančo. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Dovolím si krátku reakciu, vážený pán poslanec, na vaše slová, a to v časti súvisiacej s duplicitnými právomocami, ktoré boli doteraz na krajských úradoch a na samosprávnych krajoch. Problém je ale v tom, že predložený návrh už vôbec nie, ale ani žiaden doterajší návrh zo strany vládnych úradníkov, čo sa týka zrušenia krajských úradov, tento problém vôbec, ale vôbec nerieši. Prakticky sa len presunula časť kompetencií súvisiaca so zápisnicami z volieb na samosprávne kraje a všetky ďalšie kompetencie, ktoré doteraz boli na krajských úradoch, pôjdu buď na obvodný úrad v sídle kraja, alebo tieto kompetencie pôjdu na samotné obvodné úrady mimo sídla kraja. V tejto súvislosti potom nerozumiem vášmu stanovisku k tomu, že tie duplicitné kompetencie boli, pretože podľa môjho skromného názoru tieto kompetencie aj naďalej budú duplicitné, len medzi inými štátnymi orgánmi a samosprávnym krajom. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším do faktickej poznámky prihlásený je pán poslanec Markovič. Nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. V podstate to, čo som chcel ja vo svojej reakcii podať, podal pán poslanec Slafkovský. Pán poslanec Kubánek, tá matematika trochu nevychádza, že jeden poslanec má menej hlasov potrebných na zvolenie ako predseda VÚC, ale celé zastupiteľstvo spolu má niekoľkonásobne viac hlasov, a teraz sa rozprávame o zastupiteľstve a o predsedovi. Takže tá vaša matematická rovnica trochu kríva. To som chcel povedať. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Kuruc.
M. Kuruc, poslanec: Pán poslanec Kubánek, ja by som takisto chcel zareagovať na to, ako ste spomínali, že predseda je nadriadený poslancom a podobne. Predseda aj zastupiteľstvo sú dva samosprávne orgány, ktoré sú medzi sebou rovnocenné, ani jeden, ani druhý nie sú si navzájom nadriadené. Je to stanovené v ústave. Je to deľba moci, ktorá pochádza od demokratického zriadenia štátu.
Hovorili ste o chybách a omyloch, ktoré sa stali v minulosti od roku 2001, ako je v platnosti zákon o samosprávnych krajoch. Ja nejaké výrazné chyby ani omyly nepoznám, pretože však ten zákon je v podstate podobný so zákonom č. 369, ktorý je tu už v platnosti 14 rokov a ten sa tiež nejako vehementne moc nemenil.
Stále ste spomínali, čo sa stalo, ja neviem, v Prešove alebo v Nitre. A nemusíme ísť do histórie ani tak ďaleko, môžeme si prečítať dnešnú tlač a vieme, čo sa stalo v Banskej Bystrici teraz, minulý týždeň. Keď si myslíte, že takto potom tí župani budú ešte väčšie právomoci mať a budú môcť viacej rozhodovať bez poslanca ako v Banskej Bystrici vznikom správcovskej spoločnosti, ktorá bude rozhodovať o nehnuteľnom majetku Banskobystrického kraja a týmto dáte ešte väčšie právomoci županom, tak keď si myslíte, že takto to má fungovať, tak nech sa páči.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Bauer.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Kubánek, z vášho vystúpenia mi tu zavanul dych komunistického prejavu. Pekné frázy, klišé, ale spoločnosť je dneska omnoho ďalej. Hovorili ste o chybách a omyloch za posledných päť rokov. Súčasná novela, návrh, všetci vieme, že je účelová, že vlastne posúva právomoci na stranu predsedu z tej krehkej rovnováhy, ktorá tam musí byť medzi zastupiteľstvom a predsedom. Väčšina týchto návrhov vlastne posúva právomoci na stranu predsedu, či už ide o sistačné právo, alebo vykonávanie zmien v rozpočte, alebo zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva. A to je to, čo kritizujeme, že to je nebezpečné. A nedá sa vôbec hovoriť, žeby v mestách, obciach za posledných 17 rokov analýza ukázala, že je potrebné takéto zmeny urobiť, ani za posledných 5 rokov na úrovni vyššieho územného celku.
Hovorili ste, že poslanci ukladajú úlohy chudákovi predsedovi samosprávneho kraja, a chcem povedať, že neviete zrejme, že poslanci zastupiteľstva nemôžu ukladať predsedovi, môžu odporúčať, môžu ho požiadať o niečo, rozhodujú zo zákona o tom, čo im zákon dovoľuje, ale nemôžu ukladať županovi vykonať niečo to a to. Naopak, tá rovnováha, ktorá tam je medzi rozdelením kompetencií medzi tieto dva orgány územnej samosprávy, má svoj zmysel, má svoj význam a 17 rokov fungovania miestnej samosprávy to aj ukázalo.
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa ďalej prihlásil pán poslanec Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. De facto už pán Bauer povedal to, čo som chcel aj ja. Vyzerá to tak, že, pán poslanec, nepoznáte úplne podrobne zákon o regionálnych samosprávach, lebo je to tak, ako pán poslanec Bauer povedal, že poslanci nemôžu ukladať úlohy, môžu len odporúčacím charakterom naformulovať uznesenia. Takže tento argument nie je vôbec namieste, žeby sme spochybnili existenciu súčasného zákona, resp. paragrafov v súčasnom zákone, že ide to nad rámec možností miestnych poslancov, keďže nedostali toľko hlasov ako predseda samosprávneho kraja. Veď aj odporúčacím charakterom, ak naformulujú uznesenie, tak potrebujú nadpolovičnú väčšinu. Ak spočítame, že tí poslanci koľko hlasov dostali, ktorí hlasovali za toto odporúčanie, možnože je to viac, ako predseda dostal v samotnom kraji. Takže je to hra skôr s hlasmi, že kto dostal viac. Ale celá téma je trošku o inom, že koľko kompetencií dáme regionálnym poslancom a koľko kompetencií dáme predsedom samosprávnych krajov a filozofia práve zo strany opozície je taká, že máme zvážiť poslancov regionálnej samosprávy a nemáme uprednostňovať predsedov.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia ma upozorňujú, že mám byť opatrný, lebo dnes sa začal asi najzaujímavejší deň v našom parlamente - hon na čarodejnice, keď sa udialo niečo, čo v Európe nemá obdobu, bude prenasledovaný poslanec za výroky povedané v parlamente. Takže skutočne asi by som v takýto slávny deň mal byť opatrnejší, keď sa už chceme, tento parlament, tak presláviť v rámci demokratickej Európy.
Ale, pán kolega, ja vám rozumiem, prečo to hovoríte a prečo takto vystupujete. Vy ste riaditeľ úradu Samosprávneho kraja v Prešove, čiže priamy podriadený pána predsedu. A čím si u svojho šéfa môžete lepšie šplhnúť ako to, keď mu donesiete väčšie právomoci, a čím si môžete viac šplhnúť, než keď ho takto vychválite? Proste poslanci podľa vás prijímajú uznesenia, ktoré nič neriešia, zato predseda má len samé výborné riešenia. Proste v Prešovskom samosprávnom kraji je jeden génius a 62 diletantov, ktorí brzdia jeho rozvoj. Tak sa dalo tomu rozumieť, ako ste to povedali. Ja viem, že vám by najviac vyhovovalo, keby žiadni poslanci neboli, keby o všetkom rozhodoval len predseda a úrad, na ktorého ste čele. Ale toto už 17 rokov v tomto štáte neplatí, pán kolega. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Niektoré veci skonštatoval pán poslanec Kužma pred chvíľou, ale ja nadviažem na vystúpenie, ktoré odznelo. Skoro celé vystúpenie znelo v zmysle, že zmyslom novely je odstrániť chyby a omyly, ktoré sú v zákone, že poslanci presadzujú osobné záujmy, že zlé operatívne riadenie je vinou niektorých poslancov a že sa skomplikoval systém operatívneho riadenia, že zámerne a cieľavedome sťažujú prácu predsedovi, že poslanci by mali rešpektovať a tak ďalej atď.
No bolo to neuveriteľné ako konštatovanie, keď berieme, že zákon poslancov aj predsedu stavia na rovnocennú úroveň. Zo zákona by mali byť rovnocenní a spočítavanie, že koľko kto získal hlasov, na to sa dá pozerať aj inak, ako tu už pred krátkou chvíľou odznelo. Ale myslím si, že keď má byť niečo transparentné a jasné, tak je to asi vtedy, keď sa rozhodne verejne na zastupiteľstve a rozhodne sa, tak ako tu v tejto Národnej rade, hlasovaním. Poslanci nie sú na to, aby boli poslušnými žiakmi, a nie sú na to, aby počúvali na slovo predsedu samosprávneho kraja alebo iného šéfa štatutára. Poslanci sú na to, aby rozhodovali. A poslanci rozhodujú svojím hlasovaním. Štatutár hlas nemá. Štatutár má riadiť úrad a štatutár má riadiť zastupiteľstvá. Na základe toho sa potom prijmú relevantné rozhodnutia v zastupiteľstvách.
A keď hovoríme o tom, že čo bránime? No môžeme povedať, že či 1,3 mld. úverové zaťaženie bolo to najrozumnejšie na cesty, keď máme perspektívu v rokoch 2007 až 2013 získať napr. zdroje zo štrukturálnych fondov? A mohlo by sa hovoriť aj ďalej.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky zrejme pán poslanec Kubánek. Nech sa páči.
S. Kubánek, poslanec: Vážený pán kolega, mrzí má, že ostré a kritické slová z opozičných radov majú počas našich rokovaní pevné miesto. My chceme chyby a nedostatky odstraňovať. Je to naša povinnosť, ktoré spáchali dve predchádzajúce vlády. Keď tieto vlády predchádzajúce nespáchali nedostatky, prečo ste robili novely zákonov noviel, ktoré sa stali vaším pravidlom? Chcem vám pripomenúť, že v roku 2002 pred voľbami tiež ste prijali zákony a po voľbách ste tieto zákony znovu zrušili. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Abrhan. Máte slovo, pán poslanec.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona, ale i k návrhom zo spoločnej správy, ktorými vládna koalícia zasahuje do delenia moci na úrovni vyšších územných celkov podľa môjho názoru neúmerným posilňovaním kompetencií predsedov na úkor zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Akoby poslanci ani neboli volení zástupcovia občanov. Z predsedov vyšších územných celkov týmito návrhmi vytvárate neobmedzených pánov samosprávnych krajov, a to hneď v štyroch citlivých oblastiach. Som rád, že si to zjavne uvedomuje aj pán minister vnútra, a preto sa vyhýba stoličke navrhovateľa, ale sedí na svojej stoličke podpredsedu vlády a nesedí na svojej stoličke predkladateľa návrhu zákona.
K tým štyrom oblastiam:
Tou prvou je určovanie kompetencií. Keď túto právomoc odoberáte zastupiteľstvu na návrh predsedu a presúvate ju len na predsedu samosprávneho kraja podľa vlastného uváženia. Predseda takto bude pri pracovných konfliktoch svojvoľne určovať, prideľovať aj odoberať kompetencie podpredsedom podľa toho, ako jednotliví podpredsedovia budú akceptovať názory predsedu kraja. Alebo i podľa toho, ako budú podpredsedovia či celé poslanecké kluby, ktorých daný podpredseda je členom, hlasovať za návrhy, ktoré bude predkladať predseda na schvaľovanie.
Druhou oblasťou posilňovania kompetencií predsedov je zmena počtu poslancov potrebných na prelomenie pozastaveného uznesenia predsedom kraja, a to z nadpolovičnej väčšiny na trojpätinovú. Je známe, že v jednotlivých krajoch sú už vytvorené koalície, ktoré sa snažia presadzovať volebné programy, na základe ktorých boli poslanci zvolení do zastupiteľstiev. Nuž a týmto návrhom hlavne v Žilinskom kraji, kde koalícia má nadpolovičnú väčšinu, ale nie trojpätinovú, týmto návrhom sa jediným mocipánom stane predseda kraja. Keďže bez jeho súhlasu, teda bez súhlasu strany SMER, nebude možné v Žilinskom kraji schváliť žiadny návrh. Keď nerozhodli občania vo voľbách o dostatočnej sile strany, nuž vládna koalícia jej pomôže účelovou novelou zákona. Takéto rozhodovanie preto nepokladám za správne.
Treťou oblasťou, v ktorej posilňujete právomoci predsedu na úkor zastupiteľstva, je možnosť operatívneho rozhodovania pri zmene rozpočtu kraja. Len na základe kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, v ktorých bolo dokumentované porušenie zákona alebo porušovanie zákona zo strany predsedov, keďže bez súhlasu zastupiteľstiev upravovali rozpočty, upravujete zákon tak, aby to mohli robiť ďalej, avšak už v súlade so zákonom. Ak budeme takto postupovať ďalej v rámci šetrenia finančných prostriedkov, o chvíľu poslancov vyšších územných celkov ani nebudeme potrebovať, všetko obslúžia a vybavia všemocní predsedovia vyšších územných celkov.
Nuž a štvrtá oblasť, v ktorej upravujete pôsobnosť predsedu, sa nachádza v spoločnej správe, a to v bodoch 2 až 4, ktorými poslanci vládnej koalície opätovne odoberajú poslancom právo určovať organizačnú štruktúru a počty pracovníkov úradov samosprávneho kraja. A prenechávate túto kompetenciu vo výlučnej a svojvoľnej právomoci predsedu.
Tento návrh dopĺňa predchádzajúce tri, ktoré som spomenul, a dokresľuje vaše predstavy o spravovaní vecí verejných. Preto predkladám procedurálny návrh na vyňatie na osobitné hlasovanie uvedených bodov 2 až 4 zo spoločnej správy.
Uvedené štyri zásadné zmeny ustanovujú predsedu ako nekontrolovateľného a neobmedzeného pána kraja. Narúšajú deľbu moci a kompetencií medzi predsedom a zastupiteľstvom, centralizujú neúmerne moc v rukách jedného jediného človeka, ktorý môže svojvoľne meniť kompetencie podpredsedov, čím z nich robí len štatistov alebo prisluhovačov, alebo podpredsedov bez akýchkoľvek kompetencií a vplyvu. Zároveň posilňujete predsedove kompetencie v oblasti financií, keď umožňujete predsedovi operatívne meniť rozpočet kraja. A v neposlednom rade v personálnej oblasti, kde môže svojvoľne tvoriť nielen organizačnú štruktúru, ale aj počty zamestnancov a skladbu ich pracovných funkcií.
Vážení páni poslanci, schválením týchto návrhov nielen narušíte rovnováhu deľby kompetencií na úrovni krajov, ale zvýšite aj korupčné prostredie, keďže mnohé rozhodnutia dávate bezdôvodne do rúk jedného jediného človeka. Je pritom čarovné, ako poslanci vládnej koalície pri predkladaní niektorých návrhov zákona argumentujú zosúladením a zjednotením právnej reglementácie tých istých situácií, keď im to vyhovuje. A dnes v mnohých oblastiach zavádzajú úplne iné a netradičné formy kompetencií.
Záverom si neodpustím ešte jednu poznámku. V bode 6 rozširujete oblasť pôsobnosti samosprávneho kraja aj na oblasť športu, čo je úplne v poriadku. Keď sme obdobný návrh predkladali v zákone o športe, pán poslanec Kubánek, ktorý vystupoval predo mnou, tento návrh komentoval takto, citujem: "V dôvodovej správe sa konštatuje, že prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať dopad na štátny rozpočet." Naozaj to tak bude? Samosprávny kraj má vytvárať podmienky na rozvoj športu v celom kraji a najmä športu pre všetkých. Vytvorenie podmienok, ktoré sú v terajšom období minimálne. Nedostatok ihrísk a športovísk všeobecne si nevyžiada žiadne finančné nároky? Pýtal sa vtedy pán poslanec.
Nuž, pán poslanec, aj v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa uvádza, že si nevyžaduje zvýšené nároky. Teraz ste však aj vo svojom vystúpení tieto názory a otázky netlmočili. Možno preto, že tento návrh na rozdiel od návrhu zákona o športe je zákonom vládnym. Z uvedeného je zrejmé, že pre vás nie je podstatné, ako sa uvedená problematika rieši, ale to, kto ten návrh predkladá. Aj na základe tohto príkladu je zrejmé, že vládna koalícia sa rozhodla uvedený návrh schváliť, čo mi je ľúto.
Môžem však len varovať pred týmto krokom, ktorý prehlbovaniu samosprávnej demokracie nepomôže. Ja takýto návrh nepodporím. Rozhodnutie je však vo vašich rukách - "eto vaše delo". (Potlesk.)