A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký za Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudovú stranu a pripraví sa pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som za Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko, ale súčasne aj ako predseda výboru pre sociálne veci a bývanie zaujal svoje stanovisko k otázkam, o ktorých tu hovoríme.

Chcem hneď úvodom povedať, že Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko Zákonník práce podporí. Zákonník práce bude schválený, pretože je to v programovom vyhlásení vlády, a to chceme plniť a nakoniec si myslím, že Zákonník práce po takej dlhej diskusii, ale aj po úpravách, ktoré nasledovali, je dobrý, flexibilný, keď už používame tento výraz, a bude prínosom aj pre ďalší ekonomický rozvoj v nasledujúcom období.

Pomerne často sa hovorilo a diskutovalo, či je potrebné, alebo či dokonca je nutné, aby Zákonník práce bol novelizovaný, či už nastali podmienky k tomu, aby tá novelizácia bola práve teraz. Nemôžem nepriznať, že pokiaľ dôjde k zmene vládnej koalície, tak ako došlo po posledných voľbách, základný zákon nielen v ekonomickej, ale hlavne v sociálnej oblasti obyčajne dochádza k tomu, že v tomto zákone dôjde k niektorým, alebo možno že aj k rozsiahlejším zmenám. Takže možno to považovať za povinnú zostavu terajšej vládnej koalície, aby aj v Zákonníku práce svoje politické a ekonomické ciele a nástroje upravili.

Pokiaľ hovoríme o tom, či je to zákon roka, možno povedať, že je to zákonom roka, a to z tohto dôvodu, že pomerne dlhý čas venujeme tomuto zákonu. Venujeme tomu zhruba pol roka až trištvrte roka, venujú tomu pozornosť médiá, venujú tomu pozornosť zamestnávatelia, zamestnanci a venuje tomu pozornosť parlament, parlamentné výbory a samozrejme, že vláda.

Je to vládny návrh zákona, takže potrebný proces a postup k tomu, aby sa dostal až sem, dnešný deň do parlamentu prešiel. Musím zdôrazniť, že je to zákon možno roka alebo veľký zákon aj z tohto dôvodu, že sa dotýka veľkého rozsahu, veľkého počtu ľudí, zhruba okolo 2 milióny zamestnancov pocítia či už jeho pozitíva, alebo iné stránky, o ktorých sa hovorí.

Je potrebné zdôrazniť, že sa dotýka aj dôchodcov. Dotýka sa aj v tom význame, či budú môcť pracovať, za akých podmienok, ale dotýka sa dokonca aj detí, pretože dotýka sa rodiny a dotýka sa aj postavenia rodiny a detí v spoločnosti a hlavne v závislosti od pracovného procesu rodičov a pracovného procese matiek.

Pokiaľ by sme chceli zaujať stanovisko k zákonu, na ktorý nadväzujeme, ja si však myslím, že aj Zákonník práce z roku 2001 nebol až taký zlý, pretože postavil základy, dá sa povedať, na svoju dobu, na dynamickú dobu rozvoja ekonomiky na Slovensku, príchodu zahraničných investorov a možno do určitej miery aj pripustiť, že aj ekonomický rast alebo aj pokles zamestnanosti, možnože je zapríčinený aj jeho základnou konštrukciou, čo možno považovať trošku za negatívum, že zrejme asi sa nedotiahli sociálne otázky a sociálne aspekty v takom rozsahu, že doteraz budeme musieť pristúpiť ku korekcii tohto Zákonníka práce. A hlavne budeme musieť pristúpiť ku korekcii postavenia zamestnancov a do určitej miery aj postavenia odborárov ako ich zástupcov.

Aj keď došlo k tomu, že dokonca bol 13-krát novelizovaný či parciálne alebo vo väčšom rozsahu, nepovažujem to za chybu. Pretože každý zákon, ktorý je dynamický, a každý zákon, ktorý je schopný absorbovať aktuálne zmeny, ktoré v tom momente alebo v perspektíve nasledujú, myslím si, že je to akceptovateľné a dobré.

Takže vláda, ktorá chce vládnuť 4, resp. 8 rokov musí sa dotknúť Zákonníka práce a musí sa dotknúť vo väčšom rozsahu. Kvôli tomu, že došlo k rozhodnutiu už v programovom vyhlásení v rádiu, teda už v predchádzajúcom období, ale aj v terajšom období, svedčia nielen individuálne, ale aj skupinové, dokonca kolektívne požiadavky nato, že postavenie zamestnancov nie je uspokojivé a je potrebné ho riešiť.

Týka sa to jednak základného postavenia, to znamená postavenia v pracovnom procese, týka sa to aj miezd, vyplácania miezd, ale aj kvality pracovného procesu, to znamená nadčasových hodín. Dotýka sa to takisto aj minimálnej mzdy plus rôznych príplatkov, ktoré znehodnocovali postavenie zamestnancov a v neposlednom rade a v nemalom čísle sa to dotýkalo aj tzv. nútených živnostníkov. To znamená, že zamestnancov, ktorí boli nútení, aby prešli na živnosť a takto za nevýhodných podmienok pre zamestnancov, resp. takzvaných živnostníkov dochádzalo k tomu, že postavenie ich rodín sa znevýhodňovalo. Neboli to desiatky ani stovky, boli to tisíce až desaťtisíce živnostníkov, resp. zamestnancov, takže už len kvôli tomuto problému, ktorý bol takýto rozhodujúci a garantovaný, myslím si, že bolo potrebné zaujať stanovisko aj k Zákonníku práce.

Široko je diskutovaná téma, že je to Zákonník práce, ktorý je robený pre odborárov. Myslím si, že v žiadnom prípade to nie je tak, aj keď Zákonník práce sa dotkne a dotkol aj postavenia odborárov, čo je pochopiteľné a samozrejmé. Ale došlo k zmenám, ktoré sú adekvátne postaveniu zamestnancov, a tým pádom aj odborárov.

Chcem zdôrazniť, že stanovisko Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko v tejto otázke je trošku iné, a to z tohto dôvodu, že my sme chceli, aby pri ochrane zamestnancov, samozrejme, odborári svoje postavenie mali, ale chceme vyzdvihnúť trošku aj zamestnanecké rady. Teda dá sa povedať tých zástupcov zamestnancov, u ktorých my opačne vidíme určitú perspektívu a určitú konkurenciu. Pretože tak ako konkurencia má svoj význam nielen vo výrobe, v službách, ale aj v ochrane zamestnancov, je dobré, pokiaľ tam, kde sú vytvorené podmienky alebo kde podmienky nie sú zaplnené odborármi, sa vytvorí zamestnanecká rada, ktorá oprávnene, efektívne bez nejakých politických historických nánosov alebo aktuálnych zamestnancov zastupuje.

Ľudová strana - HZDS je si vedomá, že zamestnanecké rady nemajú takéto ukotvenie v ústave a nemajú právnu subjektivitu, takže nemôžu uzatvárať kolektívne zmluvy. Teda v súdnych forenzných prípadoch nemajú to postavenie čo odborári. Ale myslím si, že pokiaľ chápeme odbory ako súčasť pracoviska, pracovnoprávneho procesu, ktoré v prevažnej miere spolupracujú so zamestnávateľom, vytvárajú pracovné, sociálne a ostatné podmienky, tak v tomto pohľade môžeme vidieť, že aj zamestnanecké rady môžu mať svoje postavenie a odrazí sa to aj v našich novelizačných snahách, ktoré vám v nasledujúcom prečítam.

Chcem uviesť, že Zákonník práce z pohľadu nášho, z pohľadu Ľudovej strany - HZDS sa dotýka nielen zamestnancov, ale aj širokej skupiny ľudí v strednom pásme, teda aj živnostníkov, aj samostatne zárobkovo činných osôb, teda skupiny, ktorá si tiež vyžaduje pozornosť, tiež si vyžaduje ochranu a tiež si vyžaduje aj určitý prístup.

Takže pokiaľ nebudeme chápať Zákonník práce ako nejakú ideologickú normu alebo ideologický nástroj, ale ako nástroj toho, aby sme zlepšili postavenie tých, čo pracujú, ale na druhej strane, aby sme nebrzdili ekonomický rozvoj, ale aby sme pomohli rozvoju krajiny, dospejeme k tomu, že tieto body, ktoré boli pozmenené v Zákonníku práce, budú prospešné.

Je potrebné zdôrazniť, že Zákonník práce sa dosť v širokom rozsahu dotýka aj pracovného prostredia a pracovných podmienok, lebo tieto sa nazdávame, že boli trošku na vedľajšej koľaji a máme signály nielen individuálne, ale aj v širšom, že pracovné podmienky zamestnancov boli na nízkej úrovni a je potrebné, aby tam práve odborári, ale aj inšpektorát práce, ktorého postavenie sa zvyšuje, aby to dokázali do určitej miery vyrovnať.

Chcem zdôrazniť ešte jednu skutočnosť, že ako ste si všimli, v rôznych bodoch Zákonník práce zdôrazňuje predovšetkým spôsob dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. To je prvá axióma a až potom, pokiaľ k tejto dohode nie je možné, aby došlo, Zákonník práce ustanovuje zákonné opatrenia alebo zákonné limity, aby ochrana zamestnanca bola primeraná.

Postavenie inšpektorátu práce, bolo už hovorené v prvom čítaní, že bolo nedostatočné, znížené, takže aj táto novela zákona ukazuje, že inšpektorát práce aj v otázke bezpečnosti a ochrany zdravia práce má trošku zvýšenú svoju pozíciu a dokáže v sporných prípadoch aj v pracovnom procese tam, kde nie je možné, aby došlo k dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami túto svoju funkciu splniť.

Chcem uviesť, že často diskutovanou otázkou bolo, že Zákonník práce zhorší ekonomické postavenie dokonca zamestnancov, zhorší postavenie zamestnávateľov, ich ekonomické výsledky, a tým pádom neprispeje k ekonomickému rozvoju v krajine.

Musím povedať, že v pracovnom procese žiadny zamestnávateľ sám od seba nebude nejako upravovať pracovné podmienky, platové podmienky, a teda postavenie zamestnanca. Toto postavenie sa vždy aj v minulosti, ale aj v súčasnosti musí vybojovať. To znamená, že sa musí na základe faktov, rokovaní a na základe konzultácií a niekedy možnože aj štrajkových aktivít vydobyť. A túto pozíciu individuálni zamestnanci alebo zamestnanci bez nejakej organizácie nemôžu dosiahnuť.

A práve preto je tu namieste aj postavenie a úloha odborov, aby to vedeli zorganizovať, aby to vedeli presadiť a vedeli zargumentovať. Myslím si, že aj systém kolektívnych zmlúv a systém vyšších kolektívnych zmlúv umožňuje, aby táto protektívna činnosť pre zamestnancov sa dokázala uplatniť aj v rozsahu descendentnom, teda v postupe smerom dole.

V tej súvislosti chcem zdôrazniť, že svoje vystúpenie som rozdelil na dve časti. Tú všeobecnú časť a tú špecializovanú v tom ústnom prihlásení sa do rozpravy. Chcem len uviesť všeobecné aspekty aplikácie Zákonníka práce v tom význame, že Zákonník práce má rozdielny, samozrejmá vec, že dosah či už na jednu alebo na druhú stranu.

To znamená, že ináč ho chápu zamestnávatelia, ináč ho chápu zamestnanci, ale aj v skupine tých, čo pracujú, ako som už povedal, o živnostníkoch, samostatne zárobkovo činných osôb sú skupiny ľudí, ktoré to tiež ináč chápu. Ale vieme a iný je dosah na veľké firmy, stredné firmy a malé firmy. Vieme veľmi dobre, že ekonomický dosah a určitú ekonomickú dimenziu aj Zákonník práce má, bude mať inú na väčšie firmy a menšie firmy. Vieme, že dosah na menšie firmy je relatívne ťažší a na väčšie firmy je relatívne menší.

Hovorí sa aj, čo sa týka samotnej činnosti a postavenia odborárov, že to bude robiť dokonca 700 miliónov korún. Sú to údaje mediálne, takže bolo by dobre, pokiaľ by aj pani ministerka povedala, či je vypočítaný dosah aj v tomto smere. Viem, že zamestnávateľské zväzy, zamestnávatelia tvrdia, že ekonomický dosah Zákonník práce bude mať okolo 2 až 3 miliárd na ich závody, na ich podniky. Takže tiež by bolo dobré k tomuto zaujať stanovisko a predpokladám, že až tieto čísla v takom veľkom dosahu nebudú v tých číslach, ktoré som spomenul.

Chcem ešte uviesť v samotnom procese tvorby Zákonníka práce, že prešiel vývojom, ktorý považujem za primeraný a náležitý. Trošku ma mrzí jedna vec, že to bolo koncentrované viacej na jednu stranu. Zúčastňovali sa tohto procesu ďalší koaliční partneri. Tak preto aj tie pripomienky mohli smerovať nielen do jednej centrály a tie ani nesmerovali, smerovali aj do ďalších centrál.

Vyhodnocovanie účinnosti Zákonníka práce zaiste, že budeme môcť až s určitým časovým odstupom. Čiže za rok, za dva, za tri budeme môcť povedať, ktorá strana, či koalícia alebo opozícia, mala pravdu. Či zlepšil skutočne postavenie zamestnancov, živnostníkov, či odstránil nútených živnostníkov a či zhoršil ekonomické ukazovatele, alebo či zhoršil, čo ja viem, percento nezamestnanosti, o ktorom sa takisto hovorí.

V tejto súvislosti chcel by som povedať, že bolo by dobré, pokiaľ by príprave zákona takého dôležitého, s takým veľkým ekonomickým a sociálnym dosahom boli publikované nielen práce, čo sa týka novín, médií, ale aj rôzne seriózne výskumy zo strany ministerstva, zamestnávateľov, ale aj odborárskych centrál by mali tento stav zistiť, aký je objektívny nielen na základe skupiny tendenčne orientovaných posudzovateľov. A bolo by dobré, pokiaľ by aj inštitúcie, ktoré sú vedecké a ktoré pracujú pre sociálnu oblasť, vedeli tiež v tomto perspektívne si dať svoje určité úlohy, granty tak, aby vedeli v pravý čas na správne otázky aj odpovedať.

Takže pristúpim, aby som v tej svojej prvej časti nenaťahoval čas, k pozmeňujúcim návrhom, ktoré vám predložím.

Chcem v tejto súvislosti povedať, že bolo dosť hovorené o spolupráci. Ja túto spoluprácu vidím dobre, a to z toho dôvodu, že aj spolupráca medzi poslancami bola vynikajúca, spolupráca s pani ministerkou, štátnou tajomníčkou a s jej tímom bola perfektná. Všetky dokumenty, všetky podklady, všetky fakty, ktoré sme požadovali, boli včas a namieste. A hlavne v tej finálnej časti, teda v časti, kedy už tzv. expertná skupina finalizovala Zákonník práce bola na úrovni.

Chcem vyzdvihnúť aj spoluprácu a na druhej strane aj poďakovať niektorým predstaviteľom opozície. Myslím si, že spolupráca aj s pani poslankyňou Radičovou a s pani poslankyňou Sárközy bola na úrovni. Vedeli sme si povedať informácie, ktoré sme potrebovali vedieť, ktoré sme potrebovali skonfrontovať a niekedy sme dokonca, ako ste postrehli, médiá to trošku dali do iného svetla, vedeli aj ich snahu podporiť. Pretože myslím si, že keď niekto veci rozumie, má dlhodobé skúsenosti, treba ho aj tiež oceniť, pochváliť dokonca aj, by som povedal, povzbudiť tým, že jeho názory sú rešpektované. A dokonca, pokiaľ sú dobré, sú aj schválené.

Takže v tom vidím aj určitú perspektívu, aj v budúcnosti spolupráca koalície a opozície nabrala konštruktívnejší a rozumnejší charakter. Môže to veci len prospieť.

Takže k pozmeňujúcim návrhom. Predkladám pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V čl. I v § 240 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: "Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu po a 4 hodiny mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má menej ako 50 členov zamestnaných u zamestnávateľa, po b 12 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu, odborovej organizácie, ktorá má 50 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa a po c 16 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu, odborovej organizácie, ktorá má 100 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa a konečne po d 4 hodiny mesačne najmenej jednému členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi. Zamestnávateľ má právo skontrolovať, či zamestnanec využíva poskytnuté voľno podľa prvej vety a druhej vety na účel, na ktorý bolo poskytnuté."

Doterajšie ods. 3 a 9 sa označujú ako ods. 4 až 10. Odôvodnenie: V nadväznosti na čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky sa návrhom umožňuje zástupcom zamestnancov účinne zastupovať zamestnancov pri presadzovaní hospodárskych a sociálnych záujmov v pracovnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na to, či ide o člena odborovej organizácie alebo člena zamestnaneckej rady, resp. zamestnaneckého dôverníka.

Navrhovanú úpravu umožňuje Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 135/1971 o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcov zamestnancov v podniku, v ktorých v čl. 2 ods. 1 ustanovuje zástupcom pracovníkov, v podniku sa poskytnú také podmienky uľahčujúce ich činnosť, ktoré môžu byť pre nich primerané a ktoré im umožnia rýchlo, účinne vykonávať ich funkcie.

Druhý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony sa v čl. I mení takto: Novelizačný bod 38 znie. "§ 62 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."." Odôvodnenie: Vznik nároku na peňažnú náhradu sa podmieňuje písomnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve.

Ďalší pozmeňujúci návrh skupiny poslancov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v čl. I mení takto: Novelizačný bod 72 znie. "V § 93 ods. 3 znie: "Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa ods. 1 a 2, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do 8 mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni."." V tejto súvislosti je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie bod 16 spoločnej správy.

Odôvodnenie: Pojem prevádzkové dôvody nie je vymedzený a jednotlivé dôvody nie sú vyšpecifikované ani v Zákonníku práce, ani v inom pracovnoprávnom predpise. Keďže v Zákonníku práce sa v tomto ustanovení a v niektorých ďalších ustanoveniach, napríklad v § 87 nevyhnutnosť úpravy pracovného času podmieňuje povahou práce alebo podmienkami prevádzky, navrhuje sa aj v ods. 3 použiť toto znenie.

Takže, pán spravodajca, nech sa páči, tu sú tri pozmeňujúce návrhy. Takže v tej prvej časti svojho vystúpenia, keďže je hlasovanie už načase, ďakujem vám za pozornosť. Končím svoje vystúpenie s tým konštatovaním, že Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko, návrh novelizácie Zákonníka práce podporí. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ešte predtým, ako pristúpime k faktickým poznámkam, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz nehlasovali, ale pokračovali v rozprave. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem. Takže faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého pán poslanec Kahanec, pán poslanec Prokopovič a pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán poslanec Halecký, chcel by som oceniť váš korektný postoj, keď ste sa vyjadrovali k hodnoteniu predchádzajúceho obdobia či k hodnoteniu doterajšieho Zákonníka práce. Určite, že nie vo všetkých otázkach sa musíme zhodnúť, či už je to otázka odborov, zamestnaneckých rád a ich postavenia, ale je to priestor pre diskusiu, je to priestor pre hľadanie čo najlepšieho riešenia. A pri spoločnom pohľade a pri vôli sa určite aj v týchto prípadoch dá nájsť tá spoločná cesta.

Každopádne oceňujem váš príspevok celkove, ale predovšetkým oceňujem tie vaše vyjadrenia, ktoré nie sú vyslovene jednostranné a ktoré sa snažia dávať taký všeobecný pohľad z jednej aj z druhej strany.

Myslím si, že ani opozícia nemá záujem na tom, aby sme poškodzovali pracovné podmienky či pracovné prostredie a určite nebudeme mať výhrady, keď sa zlepší postavenie inšpektorátu práce, i keď v tomto prípade je to skôr asi priestor pre iný zákon, ale každopádne sa úplne zhodnem s tým, čo ste hovorili vo svojom príspevku, že cieľom toho všetkého by malo byť, aby sme nebrzdili ekonomický rozvoj a pomohli rozvoju krajiny.

Takže keby takýto prístup bol aj zo strany ďalších poslancov koalície, myslím, že by sme mali aj priestor na to, aby sme vytvorili priestor na spoluprácu, a nie iba priestor na nejaké zákazy a príkazy. A takisto nebudeme spochybňovať to, že hlavným cieľom by mala byť ochrana toho slabšieho a že by mali byť chránené oprávnené záujmy všetkých, ktorí sú zainteresovaní, teda zamestnancov aj zamestnávateľov. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán kolega Halecký, veľmi pozorne až do konca som si vypočul vaše vystúpenie. Hlavne tá druhá časť s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktorá sa týka istej korekcie vzťahov odbory zamestnávatelia. Netvrdím, že s nimi hneď súhlasím, ale pozdávajú sa mi tam niektoré veci a budeme ešte asi medzi sebou o tom hovoriť aj v opozícii.

Ale vyjadrím sa k tej prvej časti, čo ste hovorili. Trošku ma udivilo, ako s takým bohorovným pokojom ste sa fundovane snažili hovoriť o tzv. nútených živnostníkoch. Terminológia ani takýto výraz nepozná, a ak som dobre pochopil, čo myslíte, udivuje ma to o to viac, že pokiaľ viem, ste lekár, nikdy ste nepodnikali, nikdy ste živnostník neboli, nikdy ste nezamestnávali a tvrdíte, ako keby ste to dennodenne tieto veci videli, dokonca tisíce ľudí. Ja by som rád vedel ktoré. Pretože ja mám presne opačné poznatky a dovolím si vás pozvať aj tu v Bratislave do viacerých firiem, kde vám ukážem, že ľudia, ktorí robia na živnosti, nechcú ísť do pracovného pomeru a hneď vám poviem prečo.

Len veľmi stručne, lebo ja to rozvediem vo svojom vystúpení. Napríklad aj preto, že ako živnostník môže si zaúčtovať do nákladov omnoho viac položiek ako zamestnanec, že nie je tak vydaný napospas zamestnávateľovi, ak je živnostník a ten vzťah je obchodný a partnerský. A mohli by sme donekonečna o tom hovoriť o tých ďalších. Takže je to presne opačne. Preto som trošku prekvapený, že tak suverénne ste to povedali, ako keby to bola svätá pravda.

Nie je to tak, pán Halecký, to vám hovorím zo svojej praxe. Ja tiež si nedovolím, a trošku mi to takto pripomína, ako keby ja som začal teraz nelekár, človek, ktorý v živote nebol pri žiadnej operácii, a išiel by som teraz radiť vám, ako máte správne operovať slepé črevo, lebo to robíte zle. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Ja s pánom poslancom Haleckým sčasti súhlasím a sčasti nesúhlasím. Súhlasím s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi a myslím, že aj moji kolegovia z klubu KDH budú za ne hlasovať. Ale s čím s vami nesúhlasím, tak to, čo ste v rozprave hovorili, že Zákonník práce je tak dobre postavený, aby došlo k dohode zamestnávateľ - zamestnanec. No práve naopak, pán kolega, situáciu navrhujete zmeniť, dnes je to možné, že sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, ale vy navrhujete také zmeny, teda vy, vláda navrhuje také zmeny, že namiesto povinnosti prerokovať, navrhuje dohodu s odbormi. A až potom nastupuje dohoda so zamestnancom. A k tejto možnosti ani nepríde, k tejto možnosti ani nepríde, lebo v ďalšom napríklad v bode 63 sa navrhuje, že dohoda so zamestnancom sa pripúšťa, iba keď tam nebudú odbory. To znamená, ak tam budú odbory u zamestnávateľa, tak k využitiu možnosti dohodnúť sa so zamestnancom zamestnávateľ takúto možnosť ani nebude mať.

Pán kolega, preto som hovoril, že niektoré z tých zmien sú také rafinované, že naozaj ani na prvé, možno ani na druhé, ani na tretie prečítanie to z toho nie je zrejmé. Ale naozaj nesúhlasím s vami, že by v Zákonníku práce bolo zabezpečené, aby došlo vždy k dohode zamestnávateľa a zamestnanca.

M. Číž, poslanec: Ďakujem. S odpoveďou na faktické poznámky pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Ďakujem pánom poslancom za pripomienky. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kahancovi za mieru uznania pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov a pri hodnotení situácie. Myslím si, že niekedy nezaškodí nabrať odvahu a povedať svoj názor k veciam, ktoré hodnotím.

Chcem u pána poslanca Prokopoviča povedať, že ma udivuje zase, že nepoznáte, že sú nútení živnostníci. Sú takí, ktorých prinútili, aby vystúpili zo zamestnaneckého pomeru a pracovali u toho istého zamestnávateľa ihneď alebo po určitej časovej prestávke ako živnostník za nevýhodných podmienok. Aj keď tá odmena zmluvne dojednaná bola vyššia, sumárne to bolo nevýhodné nielen z toho dôvodu, že musel sa ten kvázi nútený živnostník sám poistiť, platiť odvody, nástroje, prístroje atď. a môžem ja opačne vám ukázať, že takí sú. Napríklad len sa popýtajte redaktorov v televízii, ktorí sú nútení živnostníci, mimochodom, a pracujú tiež za podmienok, ktoré im veľmi nevyhovujú. Ale sami nemajú odvahu povedať, že nie. Chcem byť v zamestnaneckom pomere, pretože by leteli z práce, a tak musia robiť u jedného, u druhého za podmienok, ktoré oni neuznávajú. Tých skupín je viacej, ale mlčia.

U pána Brocku chcem povedať, že viaceré body hovoria o dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Je pravda, že niektoré body aj ja nepovažujem ešte za dostatočne dotiahnuté a formulované, tak ako by som chcel. Preto aj musím povedať, že každá... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Janiš ako prvý písomne prihlásený do rozpravy. Má slovo. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, úvodom pozmeňujúci návrh. V čl. I sa vypúšťa novelizačný bod 37.

Odôvodnenie: Navrhujem vypustiť zbytočné administratívne skomplikovanie práce agentúr dočasného zamestnávania. Vládny návrh totiž nijakým spôsobom nevysvetľuje, prečo je potrebné administratívne skomplikovať fungovanie agentúr dočasného zamestnávania. Aj keď vláda ustúpila od pôvodného návrhu, ktorý by bol pre agentúry dočasného zamestnávania likvidačný, tento návrh predstavuje zbytočné administratívne skomplikovanie činnosti agentúr, ktoré spraví ich prácu menej flexibilnou. Jeho jediným cieľom je sťaženie prevádzkovania agentúr, keďže neprinesie žiadne zlepšenie postavenia zamestnancov. Sú to práve agentúry, ktoré tzv. zvážaním riešia prácu aj ľuďom v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou. Pán spravodajca, nech sa páči.

Toľko na úvod toho môjho vystúpenia pozmeňujúci návrh. Úvodom môjho vystúpenia si dovolím povedať, že na pôde tejto Národnej rady si ja poviem, čo ja považujem za potrebné, čo ja považujem za vhodné. Využijem prirovnania a paralely také, aké ja uznám za vhodné a žiadne spartakiádne disciplinárne nácviky SMER-u v mandátovom a imunitnom výbore mi v tom nezabránia. (Potlesk.)

Kolegyne, kolegovia, Slovenskom sa už dlhší čas šíri marketingové heslo SMER-u "Budujeme silný sociálny štát". Čo je to silný sociálny štát aj v ponímaní Zákonníka práce? Čo si pod tým strana SMER predstavuje? SMER - sociálna demokracia, ktorá však nie je pravou európskou sociálnou demokraciou, vláda, kde má SMER dominantné postavenie osciluje od ľavice až po nacionalistickú rétoriku. SMER je strana, ktorá sa nemôže ukotviť v rodine európskych socialistov. Zadefinoval niekto nejaké parametre, vlastnosti, nejaké princípy alebo kontúry silného sociálneho štátu? Je to nezamestnanosť pod toľko a toľko percent? Alebo je to priemerná mzda nad toľko a nad toľko korún, alebo je to výška dôchodkov? Čo je podľa vás silný sociálny štát? A ak ste nezadefinovali princípy, kontúry a nejaké parametre silného sociálneho štátu, tak môžete o všetkom povedať, že budujete silný sociálny štát. Potom sami neviete, čo vôbec budujete. A do médií veľmi profesionálne marketingovo trúbite hlava-nehlava, že táto vláda buduje silný sociálny štát. A táto novela Zákonníka práce je tiež sprevádzaná marketingovými vyhláseniami o silnom sociálnom štáte.

Keď my navrhujeme ľuďom znížiť dane zo mzdy a nechať im viac peňazí vo vreckách, dať im viac možností zamestnávania, vy poviete nie, lebo budujete silný sociálny štát.

Keď poukážeme, že investičné stimuly miliardy korún daňových poplatníkov pridelíte do bohatých regiónoch Trnavy a Bratislavy, a nie do chudobných regiónoch Prešova a Banskej Bystrice, tak vravíte, že vyrovnávate regionálne rozdiely a budujete sociálny štát.

Keď my dáme prácu, zamestnanie za posledný rok až 60-tisíc ľuďom, tak sme zlí pravičiari, a vy, keď dáte časti dôchodcom vianočný príspevok z odvodov a daní týchto ľudí, ktorých sme my zamestnali, tak vy ste sociálni a budujete sociálny štát.

Keď urobí vláda výjazd do regiónov a predstaví bavorákový autopark ministrov a štátnych úradníkov pred kultúrnym domom v obci, poviete, že budujete sociálny štát. A pod týmto marketingovým sloganom silného sociálneho štátu uvádzate dnes na trh v druhom čítaní aj novelu Zákonníka práce.

Je tu boj dvoch filozofií v tejto Národnej rade. Filozofie čo najväčšej osobnej slobody človeka, aby sa človek sám rozhodoval, čo mu je lepšie, čo je pre neho osobne výhodnejšie a čo nie, aby v prvom rade rozhodoval a mohol sa rozhodovať sám za seba.

Naša filozofia čo najmenšieho prerozdeľovacieho mechanizmu štátu, čo najmenšieho zásahu štátu do slobody človeka má svoj veľký význam. Každá koruna prerozdelená štátom je najdrahšia koruna pre občana. Nielen pre administratívne výdavky štátu, ale aj pre vysokú mieru korupcie pri prerozdeľovaní.

Naša filozofia prináša zdravú ekonomiku, prináša a zvyšuje počet zamestnaných, dáva ľuďom prácu, dáva ľuďom peniaze, dáva ľuďom slobodu, menej peňazí vyťahuje z ich vreciek a súčasne vytvára zdroje pre tých, čo sú odkázaní na pomoc štátu.

Zákonník práce je a mal by aj po jeho novele zostať jedným z nástrojov dobrého podnikateľského prostredia v pružnosti ich zamestnávania. Toto je naša cesta. Cesta podpory osobnej slobody človeka a jeho rozhodovania.

Vy ste sa vydali v tejto novele presne opačným smerom. Vy ste sa vydali na cestu ochranárskeho Zákonníka práce. Tak to bolo tlmočené vo výbore pre hospodársku politiku. Chcete chrániť zamestnancov. Ale pred čím? Pred pružnosťou zamestnávania? Pred pružnosťou pracovnej doby? Predtým, aby si mohli viac zarobiť? Nie je pod touto tzv. ochranou zamestnancov skrytá ochrana odborárskych bosov na pracoviskách? Nie je tento Zákonník práce napĺňaním predvolebnej zmluvy medzi SMER-om a odborovou centrálou za podporu vo voľbách?

Podľa návrhu, tak ak je predložená táto novela, je to napĺňanie zmluvy. Pod pláštikom tzv. ochrany zamestnancov chránite odborárskych bosov. Zo zákona zvyšujete vplyv a silu odborov a vazalstvo zamestnanca na odboroch. Keď odborárom odchádza členská základňa, klesá ich vplyv, klesajú príjmy z členského, čo môže mať za následok aj znižovanie požitkov bosov, tak treba zasiahnuť zákonom.

Odborára povyšujete na verejnú funkciu § 64. Dávate mu jednoročnú ochrannú lehotu. A čo ostatní zamestnanci, ktorí nepoužívajú výsady odborárov? O tých vám nejde?

Ďalej. Zamestnávateľ je povinný odborárom poskytnúť pracovné voľne s náhradou mzdy § 240. Najskôr ste presadzovali počet platených odborárov podľa počtu zamestnancov nezávisle od toho, či je tam 1, alebo 3 odborári, tak by sa všetci zamestnanci skladali na odbory, aj keď ich tam nechcú, ale pod veľkým tlakom rozumu dnes súhlasíte už, že platiť odborárov nie podľa počtu zamestnancov, ale len podľa počtu odborárov.

Ďalej § 87. Bez súhlasu odborára si zamestnanec nemôže dohodnúť so zamestnávateľov rozvrhnutie pracovného času. Dnešné prerokovanie s odbormi nahrádzate dohodou s odbormi. Prerokovanie súčasne nahrádzate dohodou. Keď sa nedohodnú, zamestnanec je vedľa. No, kde je tu zamestnanec, kde je tu prejavená jeho vôľa, ktorú akože chránite? Odborársky bos môže zastaviť prácu na pracovisku § 149, načo potom máte inšpektoráty práce, pani ministerka? Zrušte ich, škoda peňazí. Však máte odbory, ktoré najlepšie vedia, kedy a ako sa dá, alebo môže zastaviť prácu. A čo, ak vzniknú konaním odborárov škody? Kto zaplatí zamestnancom ušlú mzdu? Ak dáte odborárom právo, prisuňte k nemu aj zodpovednosť. Veď majú z čoho platiť prípadné škody, ktoré vzniknú. Majú majetok, majú hotely, majú z čoho platiť. S právom im dajte aj zodpovednosť.

V prospech odborov likvidujete zamestnanecké rady § 229. Právo kolektívneho vyjednávania majú prednostne odborári. Nikto iný. Len oni majú patent na vyjednávanie, len oni majú patent na rozum.

Alebo ďalej. Zamestnávateľ môže od zamestnanca žiadať náhradu za škodu a prihliada pritom aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca § 181. Vy prihliadanie na osobné a majetkové pomery zamestnanca vo svojom zákonníku vypúšťate. Toto je vaša filozofia budovania silného sociálneho štátu cez Zákonník práce?

V daniach ste sľúbili ich zvyšovanie a zavádzanie nových daní, čo by malo za následok v budúcnosti utlmenie ekonomiky, menej pracovných miest, menej peňazí v štátnom rozpočte a viac ľudí navyknutých na sociálnu pomoc. Keďže kapitál nepozná hraníc, bude sa posúvať v tomto vami tvorenom prostredí ďalej mimo Slovenska.

Vy dnes nezakladáte žiadne koncepčné základy pre udržateľný rast ekonomiky. Žiadne základy pre ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou. Vy len rozdávate z nagazdovaného, rozdávate z toho, čo ste nezasiali a kupujete si cielené skupiny obyvateľstva.

Slovensko pri tejto politike bude v budúcnosti stáť opäť pred balíčkami opatrení, pred nepopulárnymi krokmi, ktoré vy dnes nemusíte robiť. Toto je vaša predstava silného sociálneho štátu v praxi?

Po skúsenosti nemusíme chodiť ďaleko. Stačí len kúsok na juh do Maďarska. Tam vládnu socialisti, ale dnes sú už poučení z praxe, ktorú vy teraz u nás zavádzate, ktorú vy tu implementujete. Myslím, že oni viac myslia na budúcnosť a na svoje deti, ako myslíte vy, ak vy vôbec na to myslíte.

A opäť som pri otázke, čo je to silný sociálny štát v ponímaní SMER-u v praxi? Aj tak silné a veľké Francúzsko chystá zmeny. Aj taká silná ekonomika ako francúzska nestíha utiahnuť takú silnú sociálnu politiku, aká tam je. Napríklad aj tam si vybojovali v minulosti obmedzený pracovný čas a dnes idú povoliť nadčasy. Dokonca tieto nadčasy nebudú ani zdaňovať, len aby rozhýbali ekonomiku, aby rozhýbali stojaté vody. Zaktivizovali ľudí, lebo nič nie je zadarmo. Aj na štedrú sociálnu politiku, ako majú, musí niekto robiť a musí na ňu niekto zarobiť.

Dámy a páni z vládnej koalície, my sa na Slovensku nemusíme dostať opäť k balíčkom opatrení. Možno stačí pár opajcovaných zákonov, pár opajcovaných pozmeňujúcich návrhov z našej dielne, a to by mohlo pomôcť, aby sme sa tam opäť nedostali.

Dámy a páni z vládnej koalície, máte za sebou rok vládnutia. Rok charakterizovaný úspešným predávaním a využívaním všetkých atribútov, ktoré sme zaviedli, nastavili my a ony fungujú a prinášajú ovocie, ktoré vy využívate. Jedným z nich je aj Zákonník práce.

Ja si vás dovolím požiadať, aby ste nekazili tieto nastavené trendy. Nekazte ich ani touto novelou Zákonníka práce, aj keď tento návrh, ktorý tu je, je od pôvodnej verzie SMER-u už riadne, podľa slovníka predsedu vlády riadne vykastrovaný. Ďakujem vám. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vzhľadom na to, že v tej prvej časti ste hovorili o veciach, ktoré sa môžu dotknúť vedenia schôdze Národnej rady a spôsobu riadenia, chcem vám len pripomenúť, že plne rešpektujeme vaše právo na maximálnu šírku výrokov a skutočne nikto nemá ani minimálny záujem na tom, aby vám v tom bránil, len pripomínam znenie § 135 zákona o rokovacom poriadku, kde je napísané, že poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade aj v jej orgáne. To je na dobrej vôli, aby sme si tieto veci jasne vyčistili. Veľmi pekne vám ďakujem za vystúpenie.

S faktickými poznámkami poslanci Mikloško, Frešo, Kvorka, Madej, Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Janiš, vo svojom vystúpení ste zašli veľmi ďaleko svojimi argumentáciami. Presiahli ste isté hranice, mali ste tam veľa ironických otázok na stranu SMER. Ja vám hovorím, že máte jediné šťastie, že tu nesedí pani poslankyňa Zmajkovičová a mohlo by sa vám stať, že pôjdete do mandátového a imunitného výboru a disciplinárny trest by vás neminul. Proste máte šťastie, že tu nesedí pani poslankyňa Zmajkovičová.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel poďakovať predrečníkovi zato, že sa dotkol aj otázky slobody vyjadrovania na pôde parlamentu a v tej súvislosti hovoril o SMER-e ako o súčasti európskych socialistov. No, mne sa žiada dodať, že ak SMER nestiahne disciplinárne konanie voči opozičným poslancom za prejavenie názoru, tak potom SMER bol súčasťou európskych socialistov a táto veta zostane platná na večné veky a nikdy inak. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš, no, vypočuli sme si tu od vás vy, my atď. atď. Viete čo, položili ste otázku, že pred čím chceme chrániť zamestnancov? Jednoducho tých zamestnancov je potrebné chrániť a ten Zákonník práce je potrebné novelizovať kvôli rôznym veciam, ktoré sú v tom Zákonníku práce nie dobré, sú nezdravé a sú nie v prospech zamestnancov.

Predsa odvody do poisťovní, predsa príklady také, ktoré sa týkajú toho, že dneska je podľa platného Zákonníka práce potrebné novému uchádzačovi o zamestnanie v prípade toho, že bude pracovať ako skladový robotník, požiadať zamestnávateľa o inventúru tohto skladu, je nemysliteľné. V mnohých prípadoch takýto zamestnávateľ sa otočí k takémuto človeku chrbtom, pretože si myslím, že mu dá odpoveď. Keď sa ti nepáči, za dverami stoja ďalší desiati atď. atď. atď. To sú veci, ktoré by som tu mohol spomínať v mnohých prípadoch. Keby ste si pozreli dostatočne ten zákon, ktorý tak vehementne obhajujete, o ktorý sa tak opierate, na ktorom staviate tú všetku možnú dobrotu a výsledky a úspechy, ktoré nám tu tak precízne rozprávate, tak keby ste poznali prax a keby ste sa troška porozprávali s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, nemohli by ste takýmto spôsobom vystúpiť a takýmto spôsobom napádať novelizáciu Zákonníka práce, ktorá je práve z týchto dôvodov, ktoré som tu spomenul, a to som povedal len časť z toho, je veľmi potrebná, aby bol tento Zákonník práce novelizovaný. Ďakujem.