M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Madej Róbert.

R. Madej, poslanec: Vážený pán poslanec, ja vám môžem povedať, čo považujem za protisociálne z minulého obdobia. O tom ste, žiaľ, nehovorili. Protisociálne považujem to, že na začiatku ešte pred prvou vládou Mikuláša Dzurindu sa nasľubovali dvojnásobné reálne platy a k takým nedošlo. Namiesto toho v roku 2002 dvadsiatimi dvoma zákonmi v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore aj s rokovacím poriadkom Národnej rady sa odnímali ľuďom ich sociálne práva. Dvadsaťpäť tisícom invalidným dôchodcom sa znížili alebo odňali invalidné dôchodky. Zaviedli sa mnohé iné zákony, ako aj tá liberálna novela Zákonníka práce a mnohé ďalšie veci. Toto je príklad vášho vládnutia, pán poslanec.

Verím, že táto vláda úprimne robí to, čo ľudia cítia, čo je dobré pre nich a čo má reálny efekt pre týchto ľudí. Zníženie DPH na lieky aj vianočný príspevok dôchodcom, aj príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý verím, že ešte omnoho stúpne pri tom prvom dieťati v najbližšom období. To sú veci, ktoré ľudia skutočne pocítia v ich reálnych životných situáciách práve vtedy, keď to od toho štátu budú potrebovať.

Práve tu sa možno líšime, pán poslanec, my a vy najmä v tom, že z ekonomického rastu podľa nášho názoru by mali profitovať najmä obyvatelia Slovenska, a nie počas minulých vlád profitovali možno len tí, ktorí privatizovali štátne majetky. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán kolega Janiš Stano, ja, keď dovolíš, ťa doplním jedným citátom z uplynulého volebného obdobia. Pani poslankyňa Zmajkovičová tu nie je, ale myslím si, že je tu dosť ľudí, aby možnože uvažovali znova nejakým stíhaním cez mandátový a imunitný výbor.

Ja si dovolím odcitovať jedno vyhlásenie z tretieho volebného obdobia 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky z 28. júna 2005. Autorom tohto citátu je terajší pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vtedajší poslanec Národnej rady za stranu SMER.

Pri návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi povedal a ja vytrhnem z toho, aby som nečítal celé. "Nie je možné retušovať mnohé, ja si ich dovolím nazvať Mengeleovské experimenty tejto vlády na občanoch prostredníctvom reforiem."

No, ja dúfam, že nebudem znova postihnutý za tento citát, ktorý povedal súčasný podpredseda vlády Slovenskej republiky, dámy a páni. A keď hovoríme o odlišnostiach minulej a súčasnej vlády, minulej a súčasnej koalície, tak jedna veľká odlišnosť je aj v tom, že bývalá koalícia, bývalá vláda, bývalé vedenie parlamentu nereagovalo nijakým podaním na disciplinárne konanie aj za takýto výrok, ktorý prirovnával konanie vlády k praktikám Mengela. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, v prvom rade chcem podotknúť, že ja som vás nežiadal, aby ste komentovali moje vystúpenie ani to, aby ste mi citovali z rokovacieho poriadku a poučovali ma. Ja ten rokovací poriadok ovládam.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím odpovedať na faktické poznámky, pán kolega.

S. Janiš, poslanec: Odpovedám na vás, pán podpredseda. Vy ste sa vyjadrili ku mne, tak odpovedám, reagujem na vás. Ste predrečníkom, nedá sa nič robiť. Takže ja ten rokovací poriadok ovládam, ale neovládate ho asi vy preto, lebo toto, čo ste vy teraz urobili, vám rokovací poriadok neumožňuje. Vy nemáte čo komentovať vystúpenia poslancov. Vy máte udeliť slovo. To je všetko, pán podpredseda.

Kolega Madej. Áno, je antisociálne dať 60-tisíc ľuďom prácu. Podľa vás je to antisociálne. A vy si myslíte, že ten hospodársky rast spadol z neba? Veď vy ste ho zdedili. Vy ste k nemu prišli. Vy ste k nemu prišli, vy ste prišli do plnej záhrady plnej ovocia a teraz tu machrujete a hovoríte, že sa hráte na sociálnych. Prosím vás pekne, pán kolega.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážne vás poprosím v zmysle rokovacieho poriadku, správajte sa slušne, pán kolega. Vyjadrite, čo chcete na svete slušne v rokovacej sále.

Teraz má slovo v rozprave pán poslanec Štefanec. Nie je tu. Stráca poradie.

Slovo má pani poslankyňa Milada Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, všetci mi určite dáte za pravdu, že Zákonník práce je veľmi dôležitý zákon, ktorý sa dotýka všetkých občanov Slovenska v produktívnom veku.

Slovenská národná strana v prípravnej fáze tejto novelizácie v čase posudzovania pôvodného predloženého materiálu vychádzala z filozofie vyváženého postavenia zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnom procese. Oceňujem, že aj vďaka našim pripomienkam, ktoré sme v rámci koaličných rokovaní prednášali, sa súčasný materiál výrazne odlišuje od toho pôvodného.

Po prijatí ešte niekoľkých pozmeňujúcich návrhov viac-menej technického charakteru a ubezpečujem vás, pán poslanec Brocka, aj návrhu nášho poslanca kolegu Ďuračku, i keď to teda nebol jeho konkrétny návrh, ale návrh poslancov Slovenskej národnej strany, sa zavŕši niekoľkomesačná príprava novely Zákonníka práce, za ktorú budem hlasovať aj ja.

Samozrejme, že sú niektoré body novely, na ktoré máme trošku iný pohľad, ale zároveň si uvedomujeme, že pri takej zložitej a citlivej problematike, pri takom širokom okruhu zainteresovaných subjektov, z ktorých má každý ten svoj pohľad na vec, je jasné, že nikto nemôže byť spokojný na 100 %. To jednoducho nie je možné.

Dôležité je to, aby bol Zákonník práce životaschopný, aby zachoval flexibilitu trhu práce, aby ochraňoval zamestnanca na jednej strane, ale na druhej neohrozoval zamestnávateľa.

Som presvedčená, že táto predložená novela Zákonníka práce oproti pôvodnému návrhu tieto atribúty spĺňa. Spomenula som, že je potrebné prijať ešte niekoľko viac-menej technických pozmeňujúcich návrhov. Ak dovolíte, na záver vystúpenia predložím aj môj pozmeňujúci návrh.

Navrhujem v § 133 ods. 3 za slovo "nedôjde" vložiť slová "do 15 dní od predloženia návrhu". Čiže celé znenie § 133 ods. 3 by znelo: "Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy aj ich zmeny vykonáva až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu."

Moje zdôvodnenie: Návrh spresňuje mechanizmus prechodu od začiatku návrhu k rozhodnutiu spotreby práce odborovou organizáciou, najmä pri zmenách výrobných metód a modifikáciách spôsobených zavádzaním nových výrobných typov. Niektoré odvetvia priemyslu, ako napríklad automobilový, vyžadujúce vysokú efektivitu prácu rešpektujúcu náročnosť výrobných procesov, pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov. Tento môj návrh ustanovuje lehotu, v ktorej zástupcovia zamestnancov majú vyjadriť súhlas so zavádzaním alebo zmenami noriem spotreby práce.

Vážené dámy, vážení páni, žiadam vás o podporu môjmu pozmeňujúcemu návrhu a ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka Július. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pani kolegyňa Belásová, ja nepochybujem o tom, ako budete hlasovať pri hlasovaní o Zákonníku práce, len ja som chcel pripomenúť v pléne, že v našom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu váš kolega Ďuračka navrhoval zaujímavé návrhy, s ktorými ja súhlasím a sú v spoločnej správe navrhnuté gestorským výborom, aby sme za ne nehlasovali. A to ma zaujíma, ako budete hlasovať za pozmeňujúce návrhy vášho kolegu. Sú to osobitne body 62, 63, 75.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom pani poslankyňa Belásová, nech sa páči. Má slovo. Zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Belásovej.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som, keby ste ma dobre počúvali, pán kolega, tak ja som povedala v rozprave, že aby ste sa nebáli, že my to dávame ako pozmeňujúce návrhy a opakujem, nebol to konkrétne pozmeňujúci návrh pána poslanca Ďuračku, bol to náš kolektívny návrh, a keďže pán poslanec Ďuračka je momentálne chorý alebo je práceneschopný, tak tento pozmeňujúci návrh v súlade teda s jeho názorom aj názorom nás ostatných som predniesla časť vlastne týchto našich pozmeňujúcich návrhov ja a, samozrejme, ďalší pozmeňujúci návrh pán poslanec Rafaj a niektoré tie názory, ktoré predniesol pán Ďuračka, budú zviditeľnené alebo budú predložené v iných poslaneckých pozmeňujúcich návrhoch našich kolegov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič. Prerušíme, pán poslanec.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovolím si vystúpiť k tomuto, ako už bolo viackrát tu spomínané, zákonu roka. Dalo by sa, samozrejme, vystúpiť k mnohým ustanoveniam, skoro by som povedal, že temer každé jedno je ak nie sporné, tak minimálne možné akéhokoľvek iného výkladu. Ja sa však len sústredím na to, čomu si myslím, že rozumiem, čomu som sa mnohé roky venoval a čomu sa aj v budúcnosti určite venovať ešte budem, a to je oblasť živnostníkov malého a stredného podnikania.

Napriek tomu mi nedá, aby som na úvod nevyjadril trošku taký údiv nad tým, že hovoríme bombastický, aj v médiách to hovorili predkladatelia zákona, zákon roka. Okrem pani ministerky ani jeden člen vlády a myslím si, že minimálne ministra hospodárstva, ktorý riadi malé a stredné podnikanie. Okrem ministra výstavby, ktorý má takisto cez svoju agendu priamy súvis so Zákonníkom práce, minister financií ani nehovorím. Myslím si, že takáto vec by ich mala zaujímať, pretože aj doteraz už odzneli mnohé pozmeňujúce návrhy aj z radov koalície, ktoré menia alebo snažia sa zmeniť aj terajší stav, ktorý je navrhovaný, a teda ten stav, ktorý navrhujú navrhovatelia.

Ďalej som trošku sklamaný z toho, že opäť poviem ten bombastický výraz zákon roka a úvodné slovo pani ministerky tri, štyri minúty. Je to, samozrejme, na zvážení každého. Ja to nekritizujem, len hovorím, trošku som udivený tým, pretože osobne si myslím, že takýto dôležitý zákon, takáto dôležitá právna norma si vyžadovala možno trošku iný vstup, možno trošku iné uvedenie zvlášť, keď sme to dokázali narežírovať tak, aby sa začínalo dnes o 9.00 hodine, v najvýhodnejšom čase, kedy sú tu všetky médiá a podobne. Ale ešte raz hovorím, je to na zváženie, len myslím si, že zasluhovalo to trošku iný úvod.

Dovoľte mi spočiatku trošku tak všeobecnejšie, ale hneď po dvoch, troch vetách budem už konkrétny, pretože aj to všeobecné, ktoré poviem v úvode, veľmi úzko súvisí s tým, o čom budem hovoriť ďalej.

Dovolím si konštatovať, že Zákonník práce, o ktorom rokujeme, je skutočne ďalším typickým produktom tejto koaličnej vlády. Základná charakteristika nielen pri tomto, ale aj pri ďalších krokoch kabinetu Roberta Fica by sa dala zhrnúť do konštatovania dvoch pojmov nekvalifikovanosť a ideologická obmedzenosť.

Poslednou demonštráciou, a to sú tie dve, tri vety, ktorými zdanlivo odbočím, ale veľmi s tým úzko súvisia, poslednou demonštráciou, ktorá toto, dá sa povedať, už pravidlo potvrdila, bol aj výkon predsedu vlády pri otváraní Tunela Sitiny, keď tvrdil, že v prepočte na meter ide o najdrahší tunel na svete. Samozrejme bez toho, aby vedel, že do ním spomínanej ceny treba zahrnúť aj ďalšie veci, ktoré sa urobili, príjazdové cesty a podobne. Nakoniec stačilo si prečítať odbornú tlač z pondelka k tejto téme, ktorá to veľmi jasne vysvetlila a už to porovnanie s inými krajinami bolo podstatne iné.

Ale niekedy stačí bublinu iba vypustiť, čo na tom, že to nie je pravda, teda nekvalifikovanosť, ideologická obmedzenosť a dodám k tomu aj vedomé zahmlievanie faktov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, pán poslanec. Uplynul čas určený na dopoludňajšie rokovanie Národnej rady. Ďakujem vám veľmi pekne. Budete pokračovať o 14.00 hodine. Vyhlasujem do 14.00 hodiny prestávku.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o Zákonníku práce a dokončí svoje vystúpenie pán poslanec Prokopovič.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážených pár kolegov, pani kolegyňa, pokúsim sa vyrovnať s tým hendikepom v prázdnej miestnosti, lebo mám pocit, že hovorím do vetra, ale pokúsim sa predniesť tie argumenty, lebo verím, že budú zaznamenané do análov Národnej rady v rámci tejto rozpravy, a teda nepovažujem to za zbytočné.

Pred obedňajšou prestávkou som hovoril vo svojom úvode v pár vetách o tom, že podľa môjho názoru Zákonník práce, o ktorom rokujeme, je ďalším typickým produktom tejto vlády, ktorej základnou charakteristikou krokov by sa dala, alebo základná charakteristika krokov by sa dala zhrnúť do konštatovania nekvalifikovanosť a ideologická obmedzenosť.

Spomínal som aj to, že poslednou demonštráciou, ktorá toto, dá sa povedať, už pravidlo potvrdila, bol aj výkon pána predsedu vlády pri otváraní tunela Sitina, keď tvrdil, že v prepočte na meter ide o najdrahší tunel na svete a, samozrejme, nie je to pravda, pretože neboli zobraté do úvahy všetky okolnosti, ktoré pri výstavbe boli, nakoniec pondelková odborná tlač to jasne vyvrátila. Sú tam aj tabuľky z ostatných krajín, ktoré jasne hovoria o tom, že to nie je pravda. Čo však na tom, že to nie je pravda, stačí bublinu vypustiť a už to ide. Teda, ako som spomínal nekvalifikovanosť, ideologická obmedzenosť a dodám k tomu aj vedomé zahmlievanie faktov. Prepáčte mi toto odbočenie, nehovoril by som o ňom, ak by som nebol presvedčený, že vyššie popísaný postup a princíp sa premietol aj do kvality dnes prerokovávaného materiálu.

Chvalabohu, a bolo to už predo mnou tiež povedané, katastrofu, ktorou by bol pôvodný návrh z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa podarilo z väčšej časti zažehnať a dnes rokujeme už skutočne len o torze tohto s veľkým humbugom ohlasovaného zákona roka.

Napriek tomu musím upozorniť na viaceré prejavy ideologickej obmedzenosti, ktorá sa podpísala pod viaceré kritické miesta tejto novely. Tým prvým a myslím si, že najväčším je vôbec nezmyselnosť toho, že tu a teraz tento zákon vôbec riešime. Nejde totiž o nič iné než o ďalšiu zbytočnú deformáciu, ba v niektorých prípadoch, dovoľte mi za výraz, ospravedlňujem sa, až bastardizáciu toho, čo dobré funguje a funguje veľmi dobre.

Dámy a páni, ak dnes hovoríme o rekordných číslach v nezamestnanosti, tak je to popri príchode investorov a otvorení sa Únie práve aj vďaka pružnému doterajšiemu Zákonníku práce.

Pri čítaní dôvodovej správy a aj vystúpeniach viacerých v úvodzovkách obhajcov tohto právneho predpisu v médiách sa nemôžem ubrániť pocitu, že ruku, ktorá písala tento návrh zákona, viedla nenávisť. Priam by sa dalo povedať až triedna nenávisť. Navrhovatelia, teda vláda vychádzajú z podľa mňa nesprávnej premisy o zlých zamestnávateľoch a nesvojprávnych utláčaných zamestnancoch. Z tejto filozofie vychádza aj celá novela návrhu Zákonníka práce. Avšak, dámy a páni, to už zďaleka nie je obraz dnešného Slovenska, aj keď nemožno poprieť, že čierne ovce sa nájdu všade.

Typickým príkladom ideologickej zaslepenosti je toporná snaha potrestať nehodných zamestnávateľov, ktorí údajne masovo nútia zamestnancov do zmeny svojho pracovného pomeru na obchodné zmluvy a, samozrejme, v záujme ľudu v duchu najlepších zásad sociálneho inžinierstva rovno zakážeme ľuďom takto pracovať, teda robiť na živnosť a poskytovať svoje služby zamestnávateľom bez toho, aby sme sa ich spýtali, či to chcú, alebo či to nechcú.

Vážené dámy a páni z koalície, nanovo idete zadefinovať závislú prácu, čím by sa každý, na koho by vychádzali tieto definície, musel vrátiť do pracovného pomeru, a to opäť podotýkam, bez ohľadu nato, či to chce, alebo či to nechce.

Ja si myslím, že ľuďom treba dať voľnosť, oni najlepšie sami vedia, čo je pre nich dobré. Prosím vás, nepodceňujte tých, záujmami ktorých sa toľko oháňate. Robotníci nie sú, ako tu zaznelo v jednom vystúpení aj v prvom čítaní, môžeme si to pohľadať a myslím si, že kto chce si prečítať, môže si to prečítať aj na webovej stránke SMER-u, že robotníci sú nevzdelaní ľudia, ktorí si nedokážu spočítať, čo je pre nich dobré a čo je výhodnejšie. Ja osobne som presvedčený, že oni to veľmi dobre vedia a podľa toho sa aj správajú.

Treba si však priznať pravdu. Vy potrebujete mať čo najviac ľudí v pracovnom pomere aj preto, aby ste ich mohli v pracovnom pomere nútiť do odborov a podľa nezmysleného kľúča si prepočítať aj viac platených odborárskych funkcionárov, a tým plniť svoje záväzky voči týmto odborárskym bosom za ich pomoc pri voľbách. Tak to povedzme rovno a nezahmlievajme tento fakt a pravdepodobne aj jeden z hlavných motívov vášho konania.

Vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci z koalície, dnešné Slovensko, na ktorom už začíname pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nie je miestom pre zametanie s ľuďmi. Myslel niekto z vás nato, ako zneistenia a prekážky v zamestnávaní živnostníkov zasiahnu do existencie malých podnikov? Má podľa vás malá stavebná firma nato, aby zamestnala všetky profesie? Alebo je cesta to, aby si najala na konkrétnu prácu, na konkrétne projekty aj na dlhodobo živnostníka? Myslím si, že posledné roky dali na túto otázku jasnú odpoveď. Prečo sa teda tvárime, že zamestnávanie v pracovnom pomere je čosi absolútne krištáľovo čisté, čo ochráni zamestnanca a na druhej strane obchodný vzťah nie? Tu predsa nejde o žiadne bezprávie, ale o zmluvný vzťah uzatvorený podľa platných zákonov. A keď som už pri zákonoch, trošku taký príklad. Prosím vás, nevymýšľajme dynamit, ten už objavil dávno pred nami, myslím, pán Nobel. Rovnako nevymýšľajme definície závislej práce. V zákone o dani z príjmu napríklad predsa máme už niekoľko rokov zadefinované, čo je príjmom zo závislej činnosti a čo je príjmom z podnikania.

Analogicky teda možno považovať všetky práce, za ktoré občan dostáva príjem zo závislej činnosti, za závislú prácu. Ak je táto definícia dostatočná a prehľadná pre daňovú správu, mala by stačiť aj pre oddelenie podnikania závislej činnosti pre potreby Zákonníka práce bez toho, aby sme ľuďom zväzovali ruky a vnášali do fungujúceho systému chaos.

A keď som už pri definícii závislej práce, pýtam sa. Čo ak občan spĺňa i podmienky pre podnikanie podľa živnostenského zákona, ale zároveň aj vami presadzované podmienky pre definíciu závislej práce? Čo potom bude ten občan? Živnostník, podnikateľ, zamestnanec a zase sme pri tej základnej otázke. Prečo mu nedáme možno samému sa rozhodnúť, ako chce fungovať. Opäť sa pýtam, prečo si mnohí myslíte, že vy to viete lepšie ako on.

V prvom čítaní moja kolegyňa z poslaneckého klubu SDKÚ - DS pani exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová, myslím si, že o ktorej fundovanosti a odbornosti nikto nepochybuje, navrhovala, aby sa v súvislosti so závislou prácou ponechala doterajšia dikcia, ktorá zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie zamestnanca. Ak vám to nestačí, nemám nič proti tomu, naformulujme to aj adresnejšie a priamejšie, trebárs, aby všade tam, kde to bude jedna zo strán požadovať, musel byť povinne zavedený zamestnanecký pomer. Nech to bude v zákone. Ale ešte raz, prosím vás, nerobme to nasilu tam, kde to obidvaja nechcú a kde je pre nich takýto obchodný vzťah vzájomne výhodný a sú s nimi aj spokojní. To je aj odpoveď na to, čo som vo faktickej poznámke hovoril smerom k pánovi poslancovi Haleckému.

A teraz, vážené dámy a páni, dovolím si načrtnúť podľa môjho názoru, čo sa môže stať, alebo čo sa stane, alebo ako sa podľa môjho názoru zachovajú živnostníci, podnikatelia či zamestnávatelia, je jedno, ako ich nazveme, ak ich prinútime meniť doterajší spôsob ich vzájomných vzťahov tým, že ich donútime namiesto ľudovo povedané "podnikanie na živnosť" riešiť tento vzťah pracovnoprávnym vzťahom.

Uvediem to na jednoduchom príklade. Je to úplne jedno, či to bude murár, či to bude kuchár, alebo predavač v obchodnom centre. Je to úplne jedno. Povedzme, že majú medzi sebou s druhou stranou uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej ten príslušný murár, kuchár a podobne bude poskytovať služby a bude fakturovať mesačne druhému živnostníkovi či podnikateľovi dohodnutú mesačnú odmenu napríklad 20-tisíc korún. Tak to funguje v mnohých prípadoch. Pre poskytovateľa služieb je to výhodné a povime hneď prečo. Sám si odvádza odvody do poistných fondov, ale čo je dôležité, môže si podstatne viac rozšíriť počet odpočítateľných položiek, ktorými ovplyvňujú výšku daňového základu, a teda, samozrejme, aj budúce odvody do fondov. Je to výhodné aj pre prijímateľa služieb, pretože tým, že vyplatí určitú dohodnutú sumu, odpadajú mu problémy so zúčtovaním, s odvodením poistného, s riešením ďalších osobných výdavkov pracovníka a podobne. Je to teda obojstranne výhodné.

Ja sa teraz pokúsim načrtnúť, čo sa môže stať, ak im tento vzťah zakážeme a prinútime ich, aby tento vzťah medzi sebou, ktorý funguje na základe Obchodného zákonníka, riešili pomerom zamestnávateľ - zamestnanec. Verím, že nikto nie je taký naivný, aby si myslel, že v takomto prípade, ak si medzi sebou fakturovali 20-tisíc korún, že teraz tým, že Zákonník práce zamedzí takúto možno vzťahov, že prijme ho do pracovného pomeru a dá mu 20-tisíc korún. To určite, samozrejme, nie.

Po prvé. V tom najlepšom prípade, ak mu odráta z toho všetkého odvody do fondov, ak mu odráta všetky výdavky, ktoré má  s ním aj v súvislosti s dovolenkou, povedzme ďalšie osobné náklady, vyjde mu hrubá mzda možno 12, možno 14-tisíc korún. Skôr tých 12. Ak mu potom odpočíta v ďalšom zúčtovaní aj odvedenú daň zo mzdy, pracovník dostane mesačne okolo 10-tisíc korún bez možnosti ovplyvniť túto výšku. To je však ten ideálny prípad, keď ten živnostník alebo podnikateľ bude poslušne postupovať podľa schválenej právnej normy.

Omnoho pravdepodobnejšie je, a to poznám z praxe, ktorú som za roky, keď som v živnostníckom a podnikateľskom hnutí pôsobil, omnoho pravdepodobnejšie je, že dá zamestnancovi minimálnu mzdu, čo my nemôžeme ovplyvniť, a zvyšok mu vyplatí tzv. cash. Teda ideme ho vedome nabádať k tomu, aby hľadal cestičky a formy, ako obísť podľa môjho názoru také nezmyselné dikcie zákona tak, aby to bolo pre neho, ale aj pre zamestnanca, lebo ten tým pádom dostane, samozrejme, viac, aby to bolo preňho výhodné.

Tretí spôsob, čo sa môže stať, ak im zamedzíme tento obchodný vzťah, je ten, že zmluvu zruší a do žiadneho pracovného pomeru ho nezoberie. A bude sa robiť načierno, ako sa to ešte pred niekoľkými rokmi robilo, štát príde o odvody, dane, ale čo je na tom najhoršie, je to, čo som spomenul, že sa opäť bude iniciovať návrat časov, o ktorých sme si mysleli, že sú už dávno za nami, aby živnostníci, podnikatelia, zamestnávatelia museli hľadať spôsoby, ako obchádzať zákon, ako hľadať spôsoby daňových a odvodových únikov v záujme svojho prežitia. Áno, dámy a páni, myslím si, že práve toto vami navrhovaná novela v oblasti závislej činnosti môže vyvolať.

A je tu potom ešte jedna štvrtá možnosť, čo sa môže stať, ak takáto zmluva im zo zákona nebude možná, je tá, že aj to pracovisko na poskytovanie príslušných služieb, opäť je to jedno, či ide o murára, kuchára a predavača a ďalších, bude prispôsobené tak, aby spĺňalo podmienky živnostenského zákona na podnikanie, teda bude spĺňať podmienky sústavnej činnosti, pod vlastným menom za účelom zisku a podobne, to znamená, že bude spĺňať všetky podmienky živnosti. Zakážeme mu v takomto prípade uzatvoriť obchodnú zmluvu medzi riadnymi subjektmi podnikania?

Tak to sú, vážené dámy a páni, iba niektoré možnosti, ktoré prijatie navrhovanej novely Zákonníka práce vyvolá. A dovolím si tvrdiť, že toto sú ešte tie lepšie prípady. Úplne najhoršie však, čo sa môže stať, je to, že budeme mať silné, šťastné, spokojné odbory, že budeme mať uvedomelých organizovaných zamestnancov, len mnoho z tých zamestnancov nebude mať kde pracovať. Lebo takéto návrhy, novely či právne normy, ako je aj tento navrhovaný Zákonník práce, likvidujú zamestnávateľov z radov živnostníkov a malých a stredných podnikateľov. Ale možno aj o to niekomu ide. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa tu nie je prítomná, ďalej pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem tým, čo ste, pán poslanec, povedali o 11.58 hodine. Kde je pán predseda vlády, kde sú všetci členovia vlády. Veľmi dobre viete, že dnes zasadá vláda. Myslím, že tento fakt je známy každému.

Ďalej, čo som si poznačila, a to boli posledné vaše slová dopoludnia, že tento zákon je typickým produktom tejto koaličnej vlády a posledné slová a vedomé zahmlievanie faktov. Tu by som opäť nesúhlasila, pretože práve z vašej strany sa počas diskusie tu na pôde parlamentu fakty neustále zahmlievajú. Realita sa podáva úplne inak, ako je v Zákonníku práce nakoncipovaná.

Hovorili ste, že ten návrh zákona, ktorý bol v prvom čítaní, by bol katastrofou a že teraz z neho zostalo len torzo. S tým tiež nesúhlasím. Rovnako ste povedali, že súčasne platný Zákonník práce funguje dobre. Povedzte to učiteľom, ktorých príklad som spomenula dopoludnia vo faktickej poznámke, ktorí k 30. 6. dostávajú výpovede a od 1. 9. sú znovu prijímaní do pracovného pomeru. Neustále reťazenie pracovných pomerov. Títo učitelia dva mesiace ako majú fungovať, ako žiť? Povedzte im, že tento Zákonník práce funguje dobre. Teda myslím tým pôvodný Zákonník práce. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vo vašom vystúpení ma zaujala poznámka, že investori prišli na Slovensko aj preto, že tu bol flexibilný Zákonník práce. Ja chcem povedať, že investori na Slovensko prichádzali po roku 1989, keď nebol taký flexibilný Zákonník práce a ten nastúpil len po Kaníkovej novele v roku 2004.

Podľa môjho názoru investori na Slovensko prišli aj preto, že tu bola kvalifikovaná pracovná sila za nízke mzdy. To bol hlavný dôvod, prečo investori na Slovensko išli, lebo naozaj naši vzdelaní ľudia pracovali za nižšie mzdy ako v krajinách Európskej únie.

Po druhé. To, čo ste tu tvrdili, že ako živnostníci prídu o živnosti a nebudú môcť ďalej podnikať atď., to absolútne nie je pravda.

Ja si myslím, že aj pani ministerka vo vystúpení aj vo viacerých vystúpeniach odznelo to, že my chceme chrániť ľudí, ktorí boli nútení ísť na životnosť, vykonávať túto prácu pre zamestnávateľa. Nič sa v podstate nezmenilo, len naozaj možno mali tú vyššiu mzdu, ale chceme chrániť tých ľudí preto, aby mali zabezpečené odvody, aby mali zabezpečené dávky. Ja sa stretávam s takými ľuďmi, ktorí takto na živnosť podnikali, nerobili si odvody, a keď sú chorí, alebo pôjdu do dôchodku, som zvedavá potom, ako vás budú chváliť zato, čo ste vyprodukovali.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nielen vy, ale aj predchádzajúci predrečníci z vašej strany strašia verejnosť a zavádzajú verejnosť. K zamestnanosti len toľko, pretože stále hovoríte, že tento Zákonník práce, ak bude schválený, bude mať vplyv na zamestnanosť. Takže myslím si, že tento predložený Zákonník práce v podobe, ako ho vláda predkladá do parlamentu, nebude mať rozhodujúci vplyv a ak, tak iba v minimálnej miere na podnikateľskú úspešnosť firiem.

Ak má firma zabezpečený odbyt, ak sa jej darí, ak má potrebný kapitál, tak zamestnanci nie sú pre firmu príťažou. Svedčia o tom nakoniec aj zisky jednotlivých firiem, ktoré prišli na naše územie za posledné roky. Naopak tam, kde tieto podmienky nie sú, došlo k rušeniu pracovných miest a nepomohol tomu ani doteraz platný liberálny tzv. Kaníkov Zákonník práce. To dokazuje, že vývoj zamestnanosti ovplyvňovali ekonomické, a nie sociálne ukazovatele. Takže nakoniec si myslím, že Zákonník práce nie je a vôbec nebude prekážkou v zamestnanosti, skôr by mal mať vplyv na kvalitu pracovného vzťahu.

A ešte jedna poznámka. Diskusia ešte v parlamente nie je skončená, nevieme, ako dopadne hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a v priebehu dňa sa už na aktuálnych internetových stránkach denníkov objavujú palcové titulky, ktoré podsúvajú strašiaka do mysle ľudí. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Veľmi rýchlo, telegraficky, aby som zvládol.

Pani poslankyňa Nachtmannová, dnes zasadá vláda, ja som štyri roky každú stredu zasadal vo vláde, ale keď sa tu niečo dôležité robilo, boli sme stále rozdelení, ktorých môžu zastúpiť štátni tajomníci, ak tam nemali svoje materiály, a títo sme sedeli tu. Čiže toto neprijímam.

Čo sa týka zahmlievania faktov. No, to je otázka do diskusie. Vy tvrdíte jedno, my tvrdíme iné a my vám nemáme za zlé, alebo vám nezazlievame, že sa snažíte obhájiť svoj názor, tak buďte taká láskavá, nechajte aj nás, aby sme mali právo hovoriť svoj názor a ho aj obhajovať.

Čo sa týka reťazenia pracovných pomerov. O tom som sa ani slovíčkom vo svojom vystúpení nezmienil. Chcel by som len na margo toho, čo ste hovorili, povedať, že ma veľmi mrzí a platí to aj pre ostatných, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami. Ja som nepočul ešte jedného, žeby vystúpil a povedal, som živnostník, podnikateľ, poznám to a takto to bude. Ste lekári, učitelia, všetci, len nikto zatiaľ nevystúpil, že je živnostník a že to pozná na vlastnej koži. Ja to poznám, pani poslankyňa, na vlastnej koži, lebo ja som to prežil 9, 10 rokov presne toto, a teda dovolím si povedať, že viem, čo bude nasledovať.

Pani poslankyňa Laššáková, investori, že neprišli kvôli Zákonníku práce. Ja som povedal vo svojom vystúpení, a citujem poslednú vetu, "dámy a páni, ak dnes hovoríme o rekordných číslach nezamestnanosti, tak je to popri príchode investorov a otvorení sa Únie aj práve vďaka pružnému Zákonníku práce". Čiže znižovanie rekordných čísiel v nezamestnanosti.

Pán poslanec Senko, veľmi krátko. Že tento Zákonník práce nebude mať vplyv a hovoríte to tým, že sú tu firmy, ktoré majú veľké zisky. Áno, ale veď robia podľa Zákonníka práce, ktorý platí doteraz. Firmy, ktoré sem idú, pokojne si môžete u pána ministra Jahnátka na ministerstve hospodárstva prediskutovať a o čo sa zaujímajú, keď sem idú. Jedno z prvých ich... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka a pripraví sa po ňom pán poslanec Frešo.

Pán poslanec Kvorka, nech sa páči, máte slovo.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, už v príhovoroch, ktoré tu zazneli hlavne z radov opozície, je potrebné si povšimnúť, že kto aký má postoj k tejto novele prerokúvaného Zákonníka práce. Jednoducho hovoria sa tu reči také, že je to, dovolím si to prečítať "nekvalifikovanosť, ideologická obmedzenosť, je to nezmysel, že tento Zákonník práce sa prerokúva", to sú slová posledného, ktorý tu vystupoval predo mnou, pána poslanca Prokopoviča, ktorý si dovolil hovoriť aj o robotníkoch, čo ja neviem, či im rozumie, ale ja by som si povedal, že ja im asi rozumiem.

No, tak by som sa spýtal, pán poslanec Prokopovič, kto tých robotníkov má obhajovať, kto má ich záujmy a práva hájiť, keď novelizáciou Kaníkovho Zákonníka práce boli obmedzené, a jednoducho títo ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty tejto spoločnosti, majú byť postavení teraz pred čosi, čo sa radí, nechcem sa vyjadriť k čomu.

Jednoducho preto si myslím, že je potrebné robiť tento Zákonník práce a tá predstava toho katastrofického scenára, že čo sa zase udeje, keď nadobudne právoplatnosť tento Zákonník práce. Nuž, tá bude mať asi výsledok, si dovolím tvrdiť, taký, pán poslanec, ako ste tvrdili, keď sme vyhrali voľby, vstúpili sme do vlády a hovorili ste o tom, že to tu zanikne v priebehu mesiaca alebo dvoch. Lebo my to nevieme, pretože všetko dokážete robiť len vy. To len tak na úvod a z tohto dôvodu si ja dovolím aj poukázať na niektoré smernice Medzinárodnej organizácie práce.

Dovolím si hovoriť aj o odboroch, ktoré sú aj v západných krajinách Európskej únie uznávané a zaužívané. Predsa, preboha, zamestnávateľské rady, ktoré ste vy postavili a ktoré si v konečnom dôsledku volia práve tí majitelia zamestnávateľov, nebudú obhajovať záujmy týchto robotníkov, ktorí to potrebujú, a týchto ľudí, ktorí vytvárajú tieto hodnoty.

Z toho dôvodu je potrebné, aby odbory boli, aby mali svoje právomoci a aby sa zastávali týchto ľudí v rámci rôznych vecí a vyjednávaní, ktoré sú potrebné a ktoré si oni nemôžu dovoliť urobiť, pretože situácia, bohužiaľ, je dneska taká, že keby pristúpili k svojej obhajobe, pravdivej a spravodlivej obhajobe, ktorá je v mnohých prípadoch taká potrebná, tak po skončení tohto by mali tzv. padáka. Odbory sú tu nato, aby zaujímali tieto stanoviská, aby k tomu prikračovali.

Rokovanie o návrhu novely Zákonníka práce v mnohých prípadoch sprevádza populizmus, ba občas dokonca sa tu vyslovovali aj rôzne nepravdy. Je zrejmé, že sú zamestnávatelia, ktorí bránia takýmto jeho zmenám, ktoré by z neho spravili vyspelý a moderný európsky zákon. Príkladom je tvrdá kritika ustanovenia, ktorým by vo veľkých podnikoch vznikla pozícia uvoľneného odborárskeho funkcionára, teda takého, ktorého bude platiť zamestnávateľ. V legislatíve európskych krajín je to pritom bežne zaužívané.

Takzvaná a tu už mnou spomínaná Kaníkova novela Zákonníka práce vytvorila podmienky na prisvojovanie si nezaplatenej práce prevyšujúcej hodnotu jej pracovnej sily. Vytvorila podmienky na dumpingovú cenu práce na trhu práce. Zakotvila sociálnu neistotu zamestnanca a vytvorila podmienky na vytváranie strachu pre každého, kto by chcel proti tomuto protestovať. Áno, platný Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi, aby so zamestnancom zaobchádzal v mnohých prípadoch len ako s výrobným faktorom.

Preto SMER - sociálna demokracia si vo svojom volebnom programe a v spoločnom vládnom programe vytýčila zásadu, aby pracovné podmienky na Slovensku boli ľudské, dôstojné, nediskriminačné a aby odmena za prácu zodpovedala aspoň základnej reprodukcii síl zamestnanca a aby umožňovala jeho ľudskú kvalitu života, a preto sa navrhuje táto novelizácia Zákonníka práce.

Ak obhajujeme nedôstojné pracovné podmienky zamestnanca, vyplácanie mzdy zamestnancovi, nezodpovedajúce rozsahu a kvalite výkonu jeho práce, svojvoľné ukončenie pracovného pomeru zamestnanca zo strany zamestnávateľa, opakované uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú, zle zabezpečená ochrana a bezpečnosť pri práci zamestnanca alebo živnostníka, minimálna sociálna istota zamestnanca, prisvojovanie si nároku zamestnanca zamestnávateľov na dovolenku, na jeho dávku PN, na náhradu za úraz, chorobu z povolania, neplatenie odvodov zamestnávateľa, zamestnanca do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, vymáhanie náhrady škody zamestnávateľom od zamestnanca na základe inventúry, o ktorej tento zamestnanec v mnohých prípadoch ani nevedel.

Vážení, toto sú zlé ustanovenia v terajšom Zákonníku práce, ktoré je potrebné touto novelizáciou zmeniť. Áno, platným Zákonníkom práce sú v mnohých prípadoch porušované ústavné práva a slobody občanov. Občan sa nemôže podľa čl. 46 ústavy domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde a na inom orgáne Slovenskej republiky, pretože už dopredu sa mu toto právo odníma tým, že sa poukazuje na to, že jeho pracovné práva sú upravené týmto Zákonníkom práce.

Pozastavím sa pri pozícii uvoľneného odborárskeho funkcionára, ktorá je v legislatíve európskych krajín zaužívaná. V členských krajinách Európskej únie je platenie odborárskych funkcionárov vyplácané z peňazí podnikov. Väčšinou je to tak, že ak je nejaký pracovník zvolený za odborárskeho funkcionára alebo za zástupcu zamestnancov, zákon mu priznáva nárok na určité platené voľno. Vymedzuje mu ten istý týždenný čas alebo mesačný, na ktorý ho v rámci pracovného času musí zamestnávateľ uvoľniť z práce, aby sa mohol venovať tomu, čomu sa ako volený zástupca zamestnancov venovať má. Takémuto človeku prislúcha plat, ako by stále pracoval na svojom pôvodnom mieste bez ohľadu nato, že významnú časť svojho pracovného času trávi inou odborárskou činnosťou v rámci záujmu zamestnávateľov.

Zákony mnohých európskych krajín dokonca poskytujú platené voľno zástupcom zamestnancov ako celku, takže túto časovú dotáciu je možné kumulovať, čím sa dosiahne, že jeden alebo niekoľko zamestnancov sa bude plne venovať výhradne odborárskej činnosti, a to je už presne to, čo v tejto novele Zákonníka práce navrhujeme.

Členské krajiny Európskej únie si pritom takéto posilnenie obrovských práv nevycucali z prsta, ale vychádzajú z celosvetovo platných medzinárodných dohôd. Príkladom je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov podniku č. 135/1971. Podľa jeho prvého článku nesmú byť odborárski funkcionári alebo iní volení zástupcovia zamestnancov pod hrozbou prepustenia, ak konajú podľa platných zákonov kolektívnych zmlúv alebo iných spoločne dohodnutých a platných úprav. Všetci vieme, že tieto medzinárodné dokumenty nespĺňame.

V súvislosti s týmto dohovorom upozorňujem na jeho čl. 5. Podľa neho nesmú byť volení zástupcovia zamestnancov zneužívaní na oslabovanie postavenia odborových organizácií, ak tie v podnikoch pracujú. U nás sa to týka tzv. zamestnaneckých rád, ktoré práve ako silnú protiváhu odborom presadil v predchádzajúcej novele Zákonníka práce vtedajší minister práce Ľudovít Kaník.

Kaníkova novela porušila spomínaný článok dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, lebo pri súbežnom pôsobení odborov a zamestnaneckých rád v podniku dala väčšie kompetencie zamestnaneckým radám, ktoré však na rozdiel od odborov nie sú združeniami občanov, a teda nespadajú pod právo na združovanie, na ktorom je koncipovaná Medzinárodná organizácia práce a ktorá je obsiahnutá aj v dokumentoch Európskej únie a aj v slovenskej ústave. Nič na tom nemení ani fakt, že hoci dohovor č. 135 bol prijatý už v roku 1971, Slovenská republika ho dodnes neratifikovala.

Na jednej strane sa jeho ratifikácia plánuje, na strane druhej tento dokument predstavuje pohľad na kultúru tripartitných vzťahov, ktoré by mali členské krajiny OSN a Medzinárodnej organizácie práce rešpektovať. Medzinárodná organizácia práce je totiž špecializovaná organizácia OSN na tripartitnej báze a členom OSN Slovensko je.

Ešte konkrétnejšie ako spomínaný dohovor je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov podniku č. 143/1973. To síce nemá charakter medzinárodnej zmluvy, a preto ani nepodlieha ratifikácii, ale členské krajiny OSN by ho mali brať do úvahy pri formovaní svojej pracovnej legislatívy. A európske krajiny to aj robia. Tento dokument napríklad odporúča, aby pod istou pracovnoprávnou ochranou boli aj ľudia, ktorým sa skončil mandát voleného zástupcu zamestnancov. Ide najmä o to, aby sa mohli vrátiť na svoje pôvodné pracovné miesta. Za samozrejmosť sa považuje aj odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 143 a v pomerne veľkom rozsahu sa venuje vytváraniu podmienok, ktoré by mali mať zástupcovia zamestnancov vytvorené.

V čl. 10 sa napríklad uvádza: "Zástupcom pracovníkov v podniku by sa mal poskytovať potrebný čas uvoľnenia z práce bez straty mzdy alebo sociálnych dávok a sociálnych výhod, aby mohli vykonávať svoje funkcie zástupcov v podniku. Alternatívou môže byť uvoľnenie takéhoto pracovníka jeho nadriadeným, ak o to požiada z konkrétneho dôvodu." Odporúčanie pritom ide ešte ďalej, aby nebolo pochýb o tom, že rozsah činnosti zástupcov odborov nemožno chápať len úzko ako riešenie konkrétnych problémov podniku. Aby zástupcovia pracovníkov mohli účinne vykonávať svoje funkcie, mal by sa im poskytovať aj nevyhnutný čas na uvoľnenie z práce na schôdzach odborov, vzdelávacích kurzoch, seminároch atď. Aj na základe týchto dokumentov je zrejmé, že posilnenie pozície odborov v podnikoch nie je ani odmena SMER-u - sociálna demokracia za predvolebnú podporu, ako stále a stále opakuje naša opozícia, a nie je to návrat do minulosti.

Pretože hoci uvádzané dokumenty Medzinárodnej organizácie práce sú staré už vyše 30 rokov, spoločne ich prijali nielen vtedajšie socialistické, ale aj kapitalistické krajiny. A je veľavravné, že práve mnohé z nich ich na rozdiel od našej krajiny aj ratifikovali alebo ich odporúčania a ustanovenia aj bez ratifikácie jednoducho premietli do národnej legislatívy.

Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom novelizácie Zákonníka práce je premietnuť programové vyhlásenie vlády do konkrétnej praxe. Harmonizovať európsku legislatívu správnym systémom Slovenskej republiky a reagovať na potreby aplikačnej praxe. Ak vychádzame striktne z cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie, malo by byť jednoznačnou snahou pripravovanej novely Zákonníka práce upraviť vzťahy medzi zamestnancami, zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi tak, aby novela prispela k zvýšeniu zamestnanosti a zabezpečeniu flexibility trhu práce. Vieme, že nezamestnanosť prináša mnoho problémov. Tak pre vládu krajiny, jej ekonomiku, ako aj pre jednotlivých ľudí. Verejnosť, zamestnávatelia a zamestnanci preto citlivo vnímajú všetky zmeny súvisiace s touto témou, zmenu platného Zákonníka práce nevynímajúc. A preto je táto novelizácia Zákonníka práce potrebná.

Účelom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov, posilniť právnu úpravu závislej práce a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním z pracovného pomeru. Mení sa tu, samozrejme, aj zastúpenie zástupcov odborov.

Zákonník práce určuje základné princípy fungovania vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Novela Zákonníka práce sa dotýka najmä úpravy pracovnoprávnych vzťahov v podnikateľskom prostredí. Jedným zo zámerov je novelou odstrániť zneužívanie zamestnávania na živnosť, to sú tzv. vynútené živnosti. Ide o situácie, kedy zamestnávateľ využíva svoje postavenie a núti zamestnancov pracovať na živnosť v situáciách, keď má ísť o klasický pracovný pomer.

Zmeny navrhované v Zákonníku práce budú mať vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na zamestnanosť. Za pozitívum môžeme považovať zavedenie nových pružných foriem zamestnávania, ktorými sa zvýši konkurencieschopnosť medzi podnikateľskými subjektmi.

Novela Zákonníka práce sa posilňuje flexibilitou pracovnoprávnych vzťahov, a to tým, že sa navrhuje upraviť princípy práce mimo pracoviska zamestnávateľa s využitím informačných technológií, tzv. telepráca.

Spresní sa garancia rovnakej mzdy muža a ženy, zvýši sa ochrana práv zamestnancov vykonávajúcich prácu na kratší pracovný čas, zvýši sa ochrana zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním, zamestnancovi sa zaručí nárok na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej lehoty.

V § 96 Zákonníka práce v súlade s pripravovaným návrhom smerníc Európskej únie o pracovnom čase precizuje sa platenie dovolenky atď.

Novelizácia Zákonníka práce má celý rad dopadov a možno ju posudzovať z viacerých aspektov. Posudzovať možno nielen dopad na zamestnanosť, ale aj na celkové ekonomické prostredie, na podmienky podnikateľského prostredia, dopady na verejné financie, dopady na postavenie zástupcov zamestnancov a predovšetkým na práva zamestnancov v zamestnaní.

Novelizácia Zákonníka práce má charakter spresňovania a precizovania súčasných podmienok. Súčasťou novelizácie je aj celý rad opatrení, ktoré znamenajú implementáciu smerníc Európskej únie a medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ochrany zamestnancov, ktoré nadobudnú z dlhodobého hľadiska celkom pozitívny vplyv a zvýšenie pružnosti trhu práce a ochrany práv zamestnancov a zamestnávateľov.

Vzhľadom na poukázaný celý rad zmien smerníc Európskej únie a medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ochrany zamestnancov plne podporujem predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a prosím vás svojím hlasom o podporu v prospech navrhovanej novely Zákonníka práce. Ďakujem za pozornosť aj za váš hlas. (Potlesk).