A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kvorku pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Halecký, pán poslanec Novotný, pán poslanec Frešo, pán poslanec Minárik a pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Kvorka, vyjadrím sa k tej prvej časti vášho vystúpenia, lebo priznám sa, ten druhej časti, aj keď bola popretkávaná citátmi z diel klasikov a veľká časť bola vybratá aj z dôvodovej správy k zákonu, niektorým veciam som skutočne nerozumel.

Takže k tej prvej časti, čo ste hovorili. Ja si myslím, že je potrebné, ako som aj v predchádzajúcej reakcii na faktické poznámky povedal, treba pozorne počúvať, čo poviem. Ja som ani slovo proti robotníkom nepovedal. Ja som robotníkov spomenul v jednej vete, ktorá znela: "Robotníci nie sú nevzdelaní ľudia, ktorí si nedokážu spočítať, čo je pre nich výhodnejšie." Práve naopak. Ja som ich vysoko vyzdvihol. Ja si robotníkov veľmi vážim a mám mnohých priateľov a začínal som aj v závode, kde bola prevaha robotníkov. Takže neobviňujte ma z niečoho, čo som nepovedal. Práve naopak.

A čo sa týka zamestnávania na tú nútenú živnosť. No, pri 8,5-percentnej nezamestnanosti už nie je tak, že desiati stoja a čakajú, keď toho zamestnávateľ vyhodí, tak desiati stoja. Dnes je už problém v mnohých regiónoch vôbec dobrého pracovníka zohnať. A keď niekto nechce robiť, nech to odmietne. Nech to odmietne druhý, tretí za ním a ten zamestnávateľ nebude mať inú možnosť, ako s ním uzatvoriť pracovný pomer. A to som aj navrhoval vo svojom vystúpení. Nech to tam bude, ak chce.

A na záver. Z celého vášho vystúpenia mi tak trošku pripadala tak ani nie nenávisť, skôr taká zášť voči zamestnávateľom.

Pán poslanec, ja vám radím, ak ste robotník, zoberte si do ekonomického prenájmu to, na čom robíte, zoberte si úver, dajte do zálohy svoj dom, svojich rodičov, možno súrodencov, začnite tak, ako som začítal ja. A som zvedavý, keď sa tu stretneme o pol roka, či budete takto plamenne vystupovať proti zamestnávateľom. Ale skúste to. Ja viem, že je lepšie sedieť a pýtať, ale skúste to urobiť aj iným spôsobom. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, chcel by som len opraviť jednu vetu, ktorú ste tam povedali, zamestnanecké rady volia zamestnávatelia. Asi zrejme, že to bolo nedopatrením. Zamestnanecké rady volia zamestnanci, čiže to je legitímny zákonný zástupca zamestnancov, tak ako sú legitímnym zástupcom aj odborové organizácie. Ja si cením a vážim odborové organizácie.

Myslím si, že majú svoju históriu, majú svoje výsledky práce a podľa tohto zákonníka majú aj zlepšené perspektívy do svojej činnosti, ale predsa len ako predstaviteľ, ako som už proklamoval, Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko by som dal určitú šancu, konkurenčnú možnosť aj iným zoskupeniam zástupcov zamestnancov, aby obhajovali ich záujmy.

Pretože tak ako v športe, ako vo výrobe alebo v podnikaní, konkurencia prináša kvalitu a výsledky. Takže predpokladám, že zamestnanecké rady budú mať svoju úlohu, ich úloha nebude upadať, ale rásť a my vo svojom programe budeme mať za úlohu, aby sme túto problematiku rozpracovali a aby sme vytvorili ďalšie podmienky, hovorím ďalšie podmienky na obhajobu záujmov zamestnancov.

Čo sa týka nútených živnostníkov, musím vám dať a rád vám dávam za pravdu, skutočne existujú. Či už v radoch inteligencie, ale aj robotníkov a sú nútení pracovať ako živnostníci. Pritom radi by pracovali ako zamestnanci. Takže toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo tento zákonník tieto veci rieši. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ja naozaj nechcem hovoriť veľa, ale upútalo ma vystúpenie pána poslanca Kvorku. Chcem na úvod povedať, že to vystúpenie by sa asi viacej hodilo v prvom čítaní, pretože bolo plné všeobecných pojmov a obhajoby vládnej pozície k Zákonníku práce, bola to reč možno hodná na nejakú stranícku schôdzu alebo na stretnutie na zjazde, kongrese odborárov, ale nie celkom v druhom čítaní v Národnej rade, pretože neprinieslo žiadne nóvum do diskusie, žiaden pozmeňujúci návrh ani podporu niektorých konkrétnych ustanovení.

Chcem povedať, že ma trochu prekvapili aj tie výrazy, pán poslanec, ktoré ste používali ku koncu vášho vystúpenia, ako kapitalistické krajiny a tak podobne. Priznám sa, my mladší, ktorí sme neodrástli na marxizme-leninizme ani na vedeckom komunizme, si už len matne pamätáme kapitalizmus a socializmus, a teda večný antagonizmus sveta dobra a sveta zla. Bolo by ideálnejšie, keby sme používali pojmy ako vyspelá Európa, západná Európa, dnes sú to naši partneri v Európskej únii. Keby sme hovorili o otvorenej spoločnosti, o trhovej ekonomike, ale tieto pojmy kapitalizmus a socializmus už radšej nechajme tým, ktorí na filozofických fakultách študujú dejiny robotníckeho hnutia. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel som práve nadviazať na predrečníka pána poslanca, ktorý hovoril tiež o tom, že zamestnanecké rady si volia zamestnávatelia. Chcem ho upozorniť, že zamestnanecké rady si volia sami zamestnanci, a to všetci na rozdiel od odborov. Odbory zastupujú len svojich členov a svojich odborárskych bosov.

Podľa mňa nie je spravodlivé, keď aj nečlenovia odborov sa majú skladať na mzdu odborárskych predákov, a tým vlastne ukracovať vlastnú mzdu. Pokiaľ sa odboroví členovia chcú skladať na prácu svojich odborárov a oni svoju prácu robia dobre, môžu to riešiť dobrovoľnými príspevkami presne tak, ako ste spomínali v zmysle zákona o združovaní.

Druhá časť, ktorej by som sa chcel povenovať, je, že odborári nie sú dnes chránení. No, len ja vypichnem, že už súčasný zákon dáva odborárom šesťmesačný zlatý padák, ktorý vy navrhujete zdvojnásobiť na dvanásť mesiacov opäť na úkor mzdových prostriedkov ostatných zamestnancov.

A tretia moja poznámka. Nedá mi nepovedať k tomu, keď ste použili výraz prisvojovanie si nadhodnoty práce alebo istej časti hodnoty práce zamestnávateľmi. Toto mi príde ako typický výraz z marxizmu, ja si ho pamätám, ešte tie dva roky na vysokej škole som to musel študovať, než, chvalabohu, komunizmus padol, a obávam sa, že táto teória je naozaj prekonaná a nemá nič spoločné so súčasnou Európou, kde patríme. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vo svojej faktickej poznámke chcem podporiť myšlienky, ktoré nám tu predostrel pán poslanec Ján Kvorka. Ján Kvorka jasnou rečou vyjadril potrebu novely Zákonníka práce jednak zo strany zamestnávateľa, ale aj zo strany zamestnancov. Predostrel nám fungovanie odborov a ich funkcionárov v krajinách Európy, pričom operoval konkrétnymi faktami a právnymi normami.

A preto, vážené pani poslankyne a páni poslanci zo strany opozície, vaše stále narážky na tzv. nekvalifikovanosť a neodbornosť vôbec neobstoja. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že odbory majú svoj veľký význam v spoločnosti a najmä v súčasnej spoločnosti oveľa väčší ako v predchádzajúcom období, a to si veľmi dobre uvedomuje aj opozícia.

Na druhej strane si myslím, že okolo zamestnaneckých rád sa tu istým spôsobom vytvára mýtus, aj keď chápem ich opodstatnenie. Určite však máte poznatky z praxe, ako tieto rady fungujú, nemôžu sa združovať, nie sú to dobrovoľné združenia občanov. Niekde viac-menej fungujú formálne, viac-menej v súlade so záujmami manažmentu firiem a ďalej zamestnanecké rady nemôžu byť vnímané ako náhrada odborov už len preto, lebo zo zákona nemajú také kompetencie ako odbory, aj keď sa odborom poslednou novelou Zákonníka práce tieto práva oklieštili.

Odbory majú stále svoje nezastupiteľné miesto v oblasti kolektívneho vyjednávania, ochrany sociálnych práv zamestnancov, dodržiavania zásad bezpečnosti pri práci a podobne. Samozrejme, že v spoločnosti evidujeme snahu o oslabovanie pozícií odborových organizácií, aj predchádzajúcou novelou Zákonníka práce tomu tak bolo.

Evidujeme aj snahu nových investorov o to, aby odbory na ich pracoviskách nevznikli. Vytvárajú sa rôzne prekážky, rozdávajú sa rôzne pozornosti, aby ľudí odlákali z odborov. Sú si totiž vedomí toho, že bez odborov sa im ľahšie manipuluje so zamestnancami. Nakoniec zamestnanci si to už začínajú uvedomovať. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Prokopovič, neviem, nevidím ho, zrejme sa vzdialil odtiaľto, ale asi ma počuje dakde v útrobách tohto parlamentu. No, chcem vám povedať, ešte raz zopakovať, že obhajovali ste sa tu teraz v tej vašej faktickej poznámke s robotníkmi. No, musím to zopakovať, vidím, že ste to nepochopili. Áno, sú to ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty v tejto spoločnosti. A títo ľudia majú nedostatočne chránené svoje práva v rámci tých subjektov, kde pracujú, a to nehovorím o všetkých subjektoch, ale hovorím o mnoho subjektoch, ktoré nemôžem pokladať za také subjekty, aby mali záujem zaobchádzať s týmito ľuďmi, ktorí vytvárajú hodnoty tak, ako si títo ľudia zaslúžia.

Čo sa týka pripomienky pána Haleckého a sčasti je to aj polovička faktickej pripomienky pána Freša k tým zamestnaneckým radám. No, ja veľmi dobre viem, čo hovorím, len som to zrejme nepovedal až tak zrozumiteľne, aby sa to dalo pochopiť. Jednoducho ja viem, že zamestnanecké rady volia zamestnávatelia, ale tí zamestnávatelia volia tie zamestnanecké rady akým spôsobom? A tam máme veľký otáznik. A to si už všetci vieme uvedomiť, že čo som tým chcel povedať. Jednoducho zvolia to, čo potrebuje dakto, aby také rady boli zvolené.

Pán Novotný, k vám. Ja som mal v prvom čítaní takisto vystúpenie, v druhom čítaní tu spomínate socializmus, kapitalizmus, pán Frešo vo svojej odpovedi spomína marxizmus-leninizmus, hovoríte, že to patrí na stranícku pôdu. No, ďakujem pekne, keď vaše schôdze v SDKÚ vyzerajú, že sa bavíte o takýchto veciach. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo a pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.

Nech sa páči, pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážená pani ministerka, na úvod svojho vystúpenia by som chcel mať krátku poznámku k forme môjho vystúpenia aj v súvislosti s tým, čo hovorili moji predrečníci. Ja, samozrejme, nemôžem akceptovať obmedzovanie slobody vo vyjadrovaní svojich názorov tak, ako som pochopil aj začaté disciplinárne konania včera, lebo by som tak porušil sľub poslanca, kde sa hovorí, že svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov a podľa mňa nie je v záujme občanov, aby sa spôsob vyjadrovania v parlamente obmedzoval na názory, ktoré niekomu vyhovujú alebo ktoré vyhovujú koaličnej väčšine.

Čo sa týka prípravy zákona, ktorý máme predložený, to znamená Zákonníka práce. Ja som použil v prvom čítaní výrazy škandály z rokovania tripartity. Pani ministerka zatiaľ nevystúpila v tejto rozprave, zato vystúpila v komerčnej televízii, kde povedala dnes o 12.00 hodine, že opozícia používa, alebo zatiaľ vyslovila len invektívy, klebety a frázy. Takže, pani ministerka, ja za ten výraz škandál, pardon, ospravedlňujem sa, ideologické frázy ďakujem.

Ja ten výraz škandálne rokovanie so sociálnymi partnermi vysvetlím a poviem, čo pod tým mám na mysli. Mám na mysli nasledovné veci. Keď premiér prostredníctvom svojej hovorkyne nazve predstaviteľa zamestnávateľov, a teda sociálneho partnera v súvislosti s rokovaním sociálnych partnerov drzým klamárom, to je presne citát, tak to považujem za škandál.

Keď vaším ministerstvom nebola dosiahnutá dohoda sociálnych partnerov a napriek tomu opakovane vaše ministerstvo hovorí, že dohoda bola dosiahnutá, potom zase povedia sociálni partneri nebola, bola dosiahnutá, to sa stalo nespočetnekrát počas vyjednávania, to považujem za škandál. Keď vy hovoríte na medzinárodných fórach Medzinárodnej organizácie práce, že tento Zákonník práce je po dohode so sociálnymi partnermi, ktorí to vzápätí dvakrát poprú, považujem to za škandál.

Skúsim to dať na takú pre občanov zrozumiteľnejšiu rovinu. Ja som hovoril v prvom čítaní o tom, že predošlý minister aj Magvaši, aj Kaník urobili dohodu sociálnych partnerov. Urobili dohodu sociálnych partnerov, a keď sa teda nevieme dohodnúť, či to tak je, alebo nie v tomto prípade vašom, tak ja navrhujem jednoduchý test, pani ministerka, a moja otázka je: Kedy a kde bola podpísaná dohoda sociálnych partnerov k tomuto Zákonníku práce? A istá taká pomôcka, aby sme nemuseli dlho pátrať aj v histórii, predošlé vedenie ministerstva dosiahlo túto dohodu dňa 28. februára 2003 aj ju podpísalo.

Čiže keď hodnotím prácu na Zákonníku práce, tak mám pocit, že túto latku na rozdiel od predošlých dvoch ministrov ste nedokázali preskočiť. Tu mi príde, keďže máme aj rok od volieb niečo k takému veľmi krátkemu odpočtu práce ministerstva a príde mi tam taký jednoduchý výraz, a to je ten, že obávam sa, že ministerstvo ozaj šíri sociálnu neistotu pre veľké skupiny obyvateľstva. Hneď to aj zdôvodním, aby to neboli len invektívy, klebety a ideologické frázy.

Jeden a pol milióna sporiteľov v druhom pilieri je pomaly trištvrte roka konfrontovaných s tým, že nie je im jasné, či im nebude siahnuté na úspory. Dostávajú každé týždne alebo každé mesiace iné vyjadrenia od pôvodných jasných vyjadrení, že sa zníži odvod z 9 na 6 % cez potom nejasné, že sa to nikdy nepovedalo. Potom na pôde parlamentu znova zacitujeme tak, ako pred chvíľou som citoval presný dátum a čas, kedy sa to povedalo, kedy to povedal napríklad premiér, potom sa robia analýzy, ktoré majú smerovať k tomu, aby sa vlastne našiel právny spôsob, ako znížiť tento odvod, potom sa zase povie, že to ešte neznamená, že to tak bude. Keďže ide o jeden a pol milióna ľudí a ide o ich dôchodky, tak hovorím, je to šírenie sociálnej neistoty.

Ďalšia veľká skupina ľudí, bohužiaľ, veľmi, veľmi ľahko zraniteľných, ktorá je tiež istou obeťou šírenia sociálnej neistoty, je 1,2 milióna detí, ktoré napriek sociálnemu charakteru vlády alebo teda napriek tomu, že vláda o sebe tvrdí, že má sociálny charakter, tak sa neunúvala im do rozpočtu dať valorizáciu detských prídavkov. Stav je taký, že dnes to v rozpočte nie je. To znamená, keď niekto niečo myslí vážne, tak to dá na papier, to platí o rozpočte a to, samozrejme, platí aj o dohode sociálnych partnerov, ktorú ste nedosiahli, taký dátum a čas, kedy ste ju dosiahli, neexistuje.

No a ešte jeden komentár mám k istej odbornej nespôsobilosti tímu, ktorým sa obklopujete, a to som si prečítal v novinách, ja vám zacitujem vyjadrenia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v súvislosti s druhým pilierom, ktorý v rámci toho istého článku hovorí: "Teraz," a myslí sa dnes, "má vláda problém, kde zobrať peniaze na dôchodky." V tom istom článku hovorí, kritizuje vlastne druhý pilier alebo výnosy z druhého piliera, "keď mi niekto povie, že vie predpovedať vývoj finančného trhu na 5 rokov dopredu, tak mu poviem, že je šarlatán". A v tom istom článku zároveň tvrdí "po 10 rokoch mnohí zistia, že z druhého piliera menej, ako keby mali dôchodok len z prvého piliera". To znamená, váš vysoký manažér hovorí o niekom, kto predvída na 5 rokov výnosy, že je šarlatán, sám už garantuje výnosy za 10 rokov z prvého piliera, o ktorom zároveň hovorí, že nevie, kde dnes naň vezme peniaze. Pani ministerka, to ja považujem za odbornú nespôsobilosť tímu.

K zákonu samotnému. Už len niekoľko hodín nás delí od hlasovania o zákone, ktorý líder socialistov nazýva zákonom roka. Áno, Zákonník práce by si v ktorejkoľvek európskej krajine zaslúžil pomenovanie zákon roka. Aký iný význam by si mohol prisvojiť túto ambíciu, keď počas jeho účinnosti bolo k dnešnému dňu vytvorených viac ako 137-tisíc pracovných miest. Aký iný zákon si zaslúži označenie zákon roka, keď vďaka nemu klesla nezamestnanosť o viac ako 10 %.

Zákonník práce je silný motivačný prvok podporujúci ekonomický rast našej krajiny a zároveň je podstatným faktorom poklesu sociálnej závislosti ľudí od rôznych sociálnych dávok. Samozrejme to, aby ľudia neboli odkázaní na sociálne dávky, aby boli slobodní a mohli si svojou prácou zarábať bolo, je a bude naším trvalým programom, ktorý sme aj na týchto číslach, ktoré som vám práve povedal, realizovali.

Dámy a páni, dnes pracuje o 137-tisíc Slovákov viac ako pred 3 či 4 rokmi. Som presvedčený, že na pracovný kódex, ktorý platí momentálne na Slovensku, by bola hrdá každá krajina EÚ či OECD, ale aj ktorákoľvek socialistická vláda.

Už som hovoril vo faktickej poznámke, že neprítomnosť premiéra počas ním nazývaného zákona roka podľa mňa vyjadruje, čo si o tom zákone skutočne myslí a čo si myslí o spôsobe, akým sme k nemu prišli.

Základnú otázku, ktorú si možno teraz položiť je prečo. Prečo je potrebné zásadným spôsobom meniť zákon, ktorý ľuďom vytvára podmienky pre ich slobodné rozhodovanie, ako si chcú upraviť čas, ako sa chcú dohodnúť na pracovných podmienkach a podobne. Jednoducho povedané, prečo je nutné meniť to, čo ľudí zbavuje závislosti od vysokých štátnych podpôr a zároveň im dáva prácu, dáva im slobodu, ale aj zodpovednosť.

Dámy a páni, Slovensko má úspešný Zákonník práce nielen z hľadiska jeho výsledkov, ale aj z hľadiska spôsobu, akým sa k nemu verejnosť odborná, politická a, samozrejme, aj vtedajšia koalícia dopracovala. A tento zákonník má, mal teda už v čase jeho tvorby dispozície byť dobrou, úspešnou, štandardnou európskou právnou normou.

Ak sa vrátime do nedávnej minulosti a spomenieme si na rodiacu sa predloženú novelu Zákonníka práce, môžeme len porovnávať neporovnateľné, slabé odborné a manažérske zázemie, čo som dokladoval hneď v úvode svojho prejavu. Neprofesionalita, necitlivosť predkladateľa Zákonníka práce bola sprevádzaná ťažko pochopiteľnou osvetou rovno v bulvárnou denníku. Výsledkom je, že dnes aj racionálne pozmeňujúce návrhy koaličných partnerov premiér vlády zaryto odmieta. Áno, vyjadril sa na začiatku týždňa, že prejdú len veci, ktoré sú, citujem, "z koaličnej kuchyne". Vy sama ste v jednom rozhovore v elektronickom médiu povedali, že pani Radičovej neprejde nič.

Dámy a páni, v novele Zákonníka práce ide však o oveľa viac ako len o naplnenie často nereálnych a oporu nemajúcich požiadaviek odborárskych bosov či rodených odborových funkcionárov. Ide tu o celkový pohľad na fungovanie spoločnosti v 21. storočí, ide tu o odkrojovanie demokracie, ide tu znovu o zápas o demokraciu. Ak dnes dovolíme, aby v novele Zákonníka práce o slobodnom rozhodovaní zamestnanca a vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa, napríklad pri úprave pracovného času zamestnávateľom rozhodovalo pár platených odborových funkcionárov, s ktorými zamestnanec nemá nič spoločné, tak potom si táto vládna koalícia bude môcť dovoliť oveľa, oveľa viac.

Mal som vo faktickej poznámke ešte ďalšie vetvu tohto uvažovania, a to tú, že keď zavedieme tzv. odborárskeho úradníka, ktorý musí povinne vstúpiť do dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zvyšujeme riziko korupcie. Všade tam, kde niekto bude subjektívne rozhodovať, je priestor pre korupciu, je to štandardná teória o tom, ako korupcia vzniká, nie je to nič, čo by bolo špeciálne pre tento zákonník a z týchto istých dôvodov nevidím dôvod, prečo by to malo zase obísť aj vzťahy zamestnanca, zamestnávateľa, keď mu tam nasilu vsunieme odborárskeho úradníka.

Odbory sú okrem toho organizáciou, ktorej podľa posledných prieskumov nedôveruje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Odborom neveria ani zamestnanci a ja osobne mám pocit, že už aj časť samotných odborových funkcionárov nedôveruje združeniu, ktorého sú členmi. Veď právomoci týkajúce sa schvaľovania pracovného času takejto skupine relatívne zamestnaných ľudí poškodí zamestnancov a poškodí pracujúcich, ktorí robia v mnohých prípadoch aj za 10 či 12-tisíc korún.

V tejto súvislosti by som chcel podať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka prílišného zahrňovania odborov do vecí, na ktoré môžu mať podľa môjho názoru len negatívny vplyv. Je to pozmeňujúci návrh k čl. I. Po prvé. Novelizačný bod 22 sa vypúšťa a druhý novelizačný bod 65 znie: "V § 88 ods. 1 sa slovo "prerokovaní" nahrádza slovom "dohode" a za slová "so zástupcami zamestnancov" dopĺňajú slová "alebo po dohode so zamestnancom."." To je plne v intenciách prejavu, ktorý som teraz predniesol, nech sa páči.

Vážení kolegovia a kolegyne z koalície, vás chcem poprosiť, aby ste teraz tak ako v jednotlivých výboroch predkladali vaše pozmeňujúce návrhy a stáli za nimi rovnako ako vo výboroch aj tu v pléne, teda za ne hlasovali. Pokúste sa, prosím, ešte raz racionálne zdôvodniť predsedovi vlády, že to, čo navrhuje v Zákonníku práce poškodí pracujúcich ľudí a poškodí to aj pracujúcich ľudí, ktorí pracujú za nízku mzdu a hrozba prepúšťania bude veľmi reálna. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Vaľová. Pán poslanec Fronc, vy máte procedurálny návrh? A čo? Čiže faktickú poznámku, hej? Dobre. Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Janiš, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Kvorka a pán poslanec Fronc potom na začiatku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Fronc. Tak dajte Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Pán Frešo, no, normálne sa teším aj vám chcem poďakovať, že ste si takto osvojili tie moje slová z relácie TA3 a pani ministerky, lebo v tejto relácii, keď sme sa prvýkrát stretli, ste povedali, že v živote nedošlo k tripartitnej dohode. Teraz ste sa opravili a povedali ste, že k tripartitnej dohode došlo, ale jeden z partnerov to poprel. Áno, máte pravdu, došlo k rámcovej dohode na najvyššej úrovni a ja vám to už zopakujem asi štvrtýkrát, kde sa premiér Fico, pán Hatina a pán Gazdík dohodli a ten jeden z partnerov, ktorý to poprel, to bol práve ten, ktorý predstavoval skupinu zamestnávateľov. Ja vám veľmi pekne ďakujem. Vidím, že ste učenlivý a už konečne sa nám podarilo za tieto všetky dni, čo tu rozprávame, že aspoň niekto si osvojil to, čo je pravda.

Ďalej by som sa vás chcela spýtať na slovo, ktoré používate, škandál. Ja som si ho otvorila, teda na tom portáli, a škandál je to neverejné alebo verejné neprístojné vystupovanie. Ja si myslím, že škandál by bol, ak by poslankyne došli do Národnej rady bez sukní, ale to sa asi nestane. Ale škandál, ak niekto vyjadrí svoj názor, je jeho názor. To by som chcela povedať ako prvé. A čítam tu o škandáloch len samých hip-hopových spevákov a Timberlane atď.

Čiže ja by som bola veľmi rada, aby ste brali do úvahy aj to, že aj predseda vlády má názor a toto nie je škandál. Čiže berme veci tak, ako sú, pretože škandály sú škandály a nezamieňajme si tieto veci. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, pán kolega Frešo, no, vieš v čom je problém? V myslení. Ten, kto vytvára pracovné miesta, ten, kto zamestnáva ľudí je v ponímaní SMER-u vykorisťovateľ, a ten, kto míňa týmito ľuďmi zarobené peniaze je socialista. Aj o tomto videní sveta je tento návrh Zákonníka práce.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcel by som reagovať na pána poslanca Freša na jeho vetu, že medzi zamestnávateľom a zamestnancom je najlepšie, keď nie je žiaden sprostredkovateľ, žiaden činiteľ. To znamená žiaden zástupca zamestnanca. Predpokladám, že vo väčšine prípadov je to aj možné, je to aj pravdivé, ale Zákonník práce má riešiť práve tie situácie, kedy zamestnanec sám sa nemôže, nevie, nemá dostatok vedomostí, skúseností alebo inteligencie dohodnúť hlavne v sporných prípadoch, a tam už niekto musí vstúpiť, pretože nie je nič neznáme, že mnohí zamestnanci skutočne majú to postavenie znížené, mnohí zamestnanci sú pod tlakom, pracujú za nevýhodných pracovných, mzdových, sociálnych alebo zdravotných a bezpečnostných podmienok a tam práve zástupca zamestnancov je nutný, či už to odborár, alebo člen zamestnaneckej rady, myslím, že je to vedľajšie, ale vieme veľmi dobre, že ísť na súd, napísať nejakú žalobu, vedieť sa obhájiť, citovať paragrafy sám zamestnanec nedokáže a hlavne v tých situáciách, ktoré sú finančne alebo ekonomicky náročné. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na vaše slová, pán poslanec, že Slovensko má teraz dobrý zákonník, ku ktorému sa vtedajšia koalícia stavala zodpovedne a odborne. Dalo by sa o tom siahodlho diskutovať, keďže však mám faktickú poznámku, obmedzím sa iba na jednu otázku. Prečo potom vtedajší minister Kaník v roku 2003 klamal v Ženeve pred Medzinárodnou organizáciou práce, že viac ako 60 % zamestnancov je pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa? Prečo musel klamať, keď to bolo tak zodpovedne a odborne pripravené? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Frešo, vy ste sa tu znovu pýtali, prečo je nutné meniť Zákonník práce. No, nie je to preto, že ten Zákonník práce je z vašej kuchyne, ako si všetci myslíte, že to robíme len preto, lebo ste to vymysleli vy, ako má vo zvyku hovoriť pán poslanec Janiš, ktorý to rozdeľuje na vy a my, nie je to tak. Ja vám to zopakujem ešte raz.

Keby ste boli pozorne počúvali to, čo som hovoril, tak tam som to jasne a stručne povedal. Pretože je nedostatočná ochrana práv zamestnancov a je tu viacero takých bodov, ktoré je potrebné naprávať a ktoré som spomenul vo svojom príhovore. Pretože je potrebné tento Zákonník práce zosúladiť so smernicami Európskej únie a s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce atď. atď. atď.

Pán poslanec Frešo, a vy si akosi nedávajte do popredia, že my máme odkazovať dačo nášmu premiérovi. Premiér je pre všetkých. Aj pre vás. A ak mu chcete povedať taký nezmysel, ako ste tu teraz vytočili z toho, že tu čaká veľké prepúšťanie a že sa budú ľudia báť atď., choďte si to povedať sám osobne. Verte, že budete prijatý a on vám na to zodpovie a myslím si, že už viackrát takéto otázky klásť nebudete.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Celý tento návrh je presiaknutý myslením a videním socialistickým. Ja viem, že sa kolegovia na nás hnevajú preto, ale jednoducho je to tak a kolega Frešo ma istým spôsobom aj inšpiroval, aby som vám na to poukázal. Je známe, že zmeniť režim môžete z večera na ráno, ekonomiku to trvá roky a myslenie trvá desaťročia, a ak chcete rýchlejšie, tak musíte na sebe veľmi intenzívne pracovať. Keď vám povedal, že na 5 rokov predpovedať je šarlatán, na 10 rokov to je úplne jednoduché. No tak mi to veľmi pripomenulo minulosť. Vedeli sme, aká svetlá budúcnosť, čo všetko bude o 20 rokov za socializmu, ale čo bude zajtra v obchodoch, či vôbec bude nejaký tovar a podobne, to sme nevedeli. A to je presne o tom, na čo vám poukázal a v čom je problém tohto Zákonníka práce, ako ho meníte a kde sa to snažíte posunúť nielen v ňom, ale aj v celej krajine. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Frešo, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže k pánu Froncovi. Áno, presne o tom som hovoril, ten prípad vyšiel, myslím, v pondelok v Hospodárskych novinách. Každý si tam môže spomínané tvrdenia nájsť a urobiť si obraz o tíme pani ministerky.

Pán poslanec Kvorka, pokiaľ viem, mne odporúčate, aby som si zašiel za premiérom si dať niečo vysvetliť. Ja považujem za normálne, že pri zákone roka a ostatne aj pri iných zákonoch, ale povedzme pri zákone roka, pokiaľ nemá ísť o fiasko roka, pán premiér príde sem nielen predo mňa, ale pred nás ostatných poslancov a vystúpi tu v rozprave, čo zjavne nerobí a svedčí to o štýle jeho práce a ten kritizujem a kritizovať budem.

Pani poslankyňa Nachtmannová, keď vy hovoríte o tom, že bývalý minister niekde klamal. Ja som nepoužil takýto výraz, lebo sa mi zdal nie vhodný, ale ja som hovoril o tej iste krajine ako o Švajčiarsku, kde pani ministerka hovorila, že Zákonník práce, jeho terajšie znenie je po dohode sociálnych partnerov a sám som dokazoval, že to tak nie je. Tak si urobte aj vy z toho záver, čo to slovo klamať znamená.

Pán poslanec Halecký, ja som hovoril o tom, že som proti tomu, aby bola povinnosť odborárskeho úradníka volať k tomu, keď sa chcete dohodnúť o svojom pracovnom čase.

Pán poslanec Janiš, áno, ten výraz ideologicky obmedzený. Naozaj mi napadá v súvislosti s týmto Zákonníkom práce.

A pani poslankyňa Vaľová, každý máme pre termín škandál inú latku. Nejako to súvisí so zázemím alebo prostredím. Pre mňa je výraz drzý klamár zo strany premiéra, aj keď to povedala jeho hovorkyňa, je škandálom pri vyjednávaní. A k tomu, ako by to vyzeralo, keby ste prišli bez sukne, sa mi nechce vyjadrovať. Ďakujem vám pekne.

A. Belousov, podpredsedníčka NR SR: Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová a pripraví sa poslanec Štefanec. Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo, nech sa páči. Nie je v sále. Stráca poradie.

Takže, pán poslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dnes som si zámerne zobral na toto vystúpenie takú najčervenejšiu kravatu, akú som doma našiel, aby to bolo symbolické. Ďakujem za ocenenie. Trošku som aj váhal, lebo rozmýšľal som, či nesiahnuť aj po čiernej, lebo možno tá symbolika by bola ešte výraznejšia po tom, čo sa udialo včera v parlamente, kedy sme boli svedkami, že koaliční poslanci začali disciplinárne konanie proti mojim kolegom zato, že vyjadrili svoje názory, za svoje výroky. Takže považujem to za smutné, škandalózne a hanebné. Verím, že sa to nebude opakovať. Ale verím aj v to, že tá čierna už nie je namieste a že všetci budeme mať právo a budeme aj tak konať, že sa budeme slobodne vyjadrovať, či už na tomto mieste, alebo mimo parlamentu aj o takých veciach, ako je Zákonník práce, pretože je to dôležité.

Je to údajný zákon roka, ako to hovorí predseda vlády. Aj keď sme ho tu dnes nevideli ani na začiatku, aj keď vláda začína o desiatej, dnes sme začínali o deviatej a zaujala ma aj skutočnosť, že pán spravodajca pri uvádzaní hovoril dlhšie ako pani ministerka. Tiež sa mi to zdalo netypické na zákon roka. Do tretice ma zaujala skutočnosť, že vystúpili predstavitelia všetkých poslaneckých klubov, ale nevystúpil nikto za poslanecký klub SMER. Vystúpili predstavitelia piatich politických strán, ale nikto za SMER, aby podporil tento zákon. Takže je to skutočne s otázkou, ako vnímajú poslanci vládnej koalície tento údajný zákon roka.

Dámy a páni, Zákonník práce, tak ako bol predložený a stále je predložený, bohužiaľ, smeruje k zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku, smeruje k zhoršeniu zamestnanosti. Nie je to názor len mňa, mojich kolegov a opozičných predstaviteľov, je to názor tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Samotní zamestnávatelia, najväčší investori, obchodné komory sa zhodli na tom, že takýto zákonník smeruje k oživovaniu triedneho boja, smeruje proti pružnému rozhodovaniu a smeruje k zvyšovaniu ich nákladov.

Dokonca Podnikateľská aliancia Slovenska urobila analýzu medzi samotnými podnikateľmi, z ktorej výsledkov vyšlo, že sa zvýšia náklady o 1,5 %, keby platila tá pôvodná novela Zákonníka práce, tak ako ju ministerstvo navrhovalo, čo má, mimochodom, aj právny vplyv na infláciu, ktorá je taká dôležitá a o ktorej aj dnes hovoríme v súvislosti so zavedením eura.

Ako vieme, včera Európska centrálna banka vo svojej správe spochybnila dlhodobú udržateľnosť kritérií pre Slovensko, a tým pádom spochybnila vstup Slovenska do eurozóny na základe dlhodobej udržateľnosti týchto kritérií. Čiže nie je len dôležité, aby sme splnili kritériá naraz, my budeme posudzovaní zhruba o rok v júli 2008, ale je dôležité, či sme schopní ich udržať.

Bohužiaľ kroky, ktoré sa týkajú hospodárskej politiky súčasnej vlády tomu nenasvedčujú. Je to prerokúvaná novela Zákonníka práce, je to tlak na nezávislé inštitúcie. Takže tieto kroky sú veľmi podrobne sledované.

O tom, že novela Zákonníka práce zhoršuje prostredie, niet pochýb. Vyjadrili to podnikatelia a, mimochodom, aj vo svojich reakciách v indexe podnikateľského prostredia, ktorý je meradlom ich vnímania, či sa prostredie zlepšuje, alebo zhoršuje. Od nástupu tejto vlády sa začalo zhoršovať. Tento index stúpal kontinuálne počas rokov 2001 až 2006. Od nástupu tejto vlády sa, bohužiaľ, začal zhoršovať.

Dovoľte mi povedať pár slov o procese tohto zákona. Predovšetkým chcem opätovne zdôrazniť, že nedošlo k dohode sociálnych partnerov. Tak ako napríklad konštatoval kolega Frešo, predchádzajúci Zákonník práce bol v roku 2003 dohodnutý sociálnymi partnermi a prešiel tripartitou. Nie je tomu tak v tomto prípade. Tak do vlády, aj do parlamentu sme dostali Zákonník práce bez dohody sociálnych partnerov. Ide teda o jednoznačný diktát vlády, ale nie o kompromis alebo nejaké ústupky.

Je ale aj pravdou, že súčasná novela v podobe, v akej ju máme teraz v poslaneckých laviciach, je podstatne odlišná od tej, ktorá vzišla z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Prešla zmenami takou zaujímavou formou, lebo po tom, čo sa skončilo legislatívne konanie vo vláde, tak v tom čase strana SMER vyhlásila pripomienkové konanie, kde sama priznáva, došlo viac než 600 pripomienok. My sme sami za SDKÚ - DS posielali 27 zásadných pripomienok, z ktorých, mimochodom, 15 sa objavuje už aj v novele, ktorú máme teraz predloženú. Takže došlo k určitým posunom, to priznávam. To treba uznať. A došlo k posunom aj vo výboroch, kde, mimochodom, sami predstavitelia vládnej koalície predkladali návrhy, ktoré považujem za zmenšenie toho zlého vplyvu, ktorý Zákonník práce tak či tak bude mať. Tak či tak, bohužiaľ, sú tam ešte stále zlé návrhy, ktoré bránia ľuďom sa predovšetkým zamestnať.

Dovolím si predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa môjho názoru zmenšia tento vplyv. Ide o oblasť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú v prípade sezónnych zákaziek. Ide o oblasť dohody v pracovných pomeroch na čiastočný úväzok, ktorý doteraz bolo možné robiť v rozsahu 20 hodín týždenne, bohužiaľ, po novelizácii tak bude možné len v rozsahu 15 hodín, takže v podstate táto novelizácia, aj to je priamym dôkazom, že bráni ľuďom pracovať. Ide v tomto prípade zvlášť o študentov, o dôchodcov, o tých, ktorí si privyrábajú.

Dovolím si prečítať tieto návrhy. Najskôr ten, čo sa týka sezónnych zákaziek a chcem ho podporiť aj svojou osobnou skúsenosťou, keď som pracoval v podnikateľskom prostredí, ktoré bolo sezónne a ktorého vplyv zvlášť v letných obdobiach bol značný. Niekedy sa vyrábala dvojnásobná produkcia oproti zimným mesiacom a každý rok sme bojovali spolu s okolitými krajinami o získanie veľkých zákaziek aj pre zahraničie. A práve z tohto dôvodu je dôležitá takáto úprava, aby zamestnávatelia mohli veľmi pružne najať v prípade nových zákaziek pracovníkov, aby jednoducho bolo viac práce na Slovensku.

Takže pozmeňujúci návrh znie: "K bodu 26 čl. I § 48 vrátane nadpisu znie: "Pracovný pomer na dobu určitú. Po prvé. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v pracovnej zmluve, alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne."

Po druhé. "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na 3 roky, pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 3 rokov najviac jedenkrát."

Po tretie. "Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi."

Po štvrté. "Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 3 rokov alebo nad 3 roky je možné len z dôvodu po a zastupovania zamestnanca; po b vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci 8 mesiacov v kalendárnom roku; po c vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období. Každý rok sa opakujú a nepresahujú 8 mesiacov v kalendárnom roku sezónna práca; po d splnenia úlohy vymedzenej výsledkom; po e dohodnutého v kolektívnej zmluve."

Po piate. "Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods. 4 sa uvedie v pracovnej zmluve."

Po šieste. "Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 3 rokov alebo nad 3 roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v ods. 4, ak ide o: po a zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu; po b vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu; po c tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja; po d zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru; po e zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu; po f zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku; po g zamestnancov zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov; po h zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva."

Po siedme. "Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v porovnaní s porovnateľným zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas."

Po ôsme. "Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili."

Po deviate. "Obmedzenia podľa odsekov 2 až 8 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúr dočasného zamestnávania." ."

Odôvodnenie je nasledovné: Dopĺňa sa možnosť predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú, pokiaľ firma dostane novú zákazku, ktorá obsahuje aj súčasné znenie Zákonníka práce v § 48 ods. 4 písm. c). Umožní sa tak zamestnávateľom a najmä malým firmám, aby zamestnávali ľudí, keď budú mať pre nich prácu, t. j. keď dostanú zákazky.

Vládou navrhovaný zákaz predlžovania pracovných pomerov na dobu určitú, keď firma dostane novú zákazku, bude znamenať, že malé firmy budú musieť veľmi vážne zvažovať, či zamestnajú nových ľudí, alebo nie. Vždy im totiž hrozí, že po tejto zákazke ďalšia nebude a nebudú mať z čoho ľudí platiť.

Ďalší pozmeňujúci návrh znie: "Po prvé. K bodu 28 čl. I v § 49 ods. 6 sa v druhej vete slová "15 dní" nahrádzajú slovami "30 dní."."

Odôvodnenie: Ponecháva sa v súčasnosti platná definícia pracovného pomeru na čiastočný úväzok ako maximálne 20 hodín týždenne, ktorú vláda bez odôvodnenia navrhuje znížiť na maximálne 15 hodín týždenne. Čiastočné pracovné úväzky sú pritom jednou z foriem, ako sa jednoducho môžu zamestnať rôzne skupiny ľudí, študenti, dôchodcovia, ľudia medzi zamestnaniami, rodičia starajúci sa o deti. Návrh vlády im neposkytne väčšiu ochranu, ale zbytočne skomplikuje ich zamestnávanie a sťaží im skončenie pracovného pomeru, keď si nájdu prácu na plný úväzok. Zároveň je zachovaný zámer predkladateľa predĺžiť výpovednú lehotu pri pracovnom pomere na čiastočný úväzok z 15 na 30 dní.

"Po druhé. K bodu 29 čl. I v § 49 ods. 7 znie: "Na pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa ods. 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 48 ods. 2 až 5, § 62, § 64 ods. 1 písm. a, b, d a e, § 73, § 74 a § 240 ods. 8."."

Odôvodnenie: Ponecháva sa možnosť predlžovania pracovných pomerov na čiastočný úväzok. Čiastočné pracovné úväzky sú totiž jednou z flexibilných foriem, ako sa jednoducho môžu zamestnať rôzne skupiny ľudí, teda študenti, dôchodcovia, ľudia medzi zamestnaniami, rodičia starajúci sa o deti a zbytočné skomplikovanie ich zamestnania im neposkytne väčšiu ochranu, ale bude odrádzať zamestnávateľov od ich zamestnania. A takisto ako v predchádzajúcom prípade zároveň je zachovaný zámer predkladateľa rozšíriť ochranu pracovných pomerov na čiastočný úväzok pri hromadnom prepúšťaní.

Dámy a páni, som presvedčený, že tieto návrhy a ich akceptácia by prispeli k zlepšeniu zamestnanosti a dovoľujem si vás požiadať o ich podporu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)