interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Gibalová, Urbáni, Dzurinda, Pado, Andruskó, Sabolová, Pásztor István, Köteles, Katarína Tóthová, pani poslankyňa Kramplová, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Lipšic a to je všetko.

S procedurálnym návrhom, pán podpredseda Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, v pozvánke alebo v programe, ktorý sme schválili, je tak, ako je to vždy napísané, že interpelácie sa uskutočnia za účasti všetkých členov vlády. Máme informáciu, že pán premiér Fico je v súčasnosti v budove Národnej rady. Ak je to tak, pán podpredseda, žiadam vás, aby ste predtým, ako započneme interpelácie, zabezpečili účasť predsedu vlády na interpeláciách. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, pán podpredseda, problém je s technikou, neviem, ako zabezpečím účasť podpredsedu, teda predsedu vlády.

Vážené kolegyne, kolegovia, účasť členov vlády je skutočne predpísaná v rokovacom poriadku, nie je mechanizmus riešenia situácie, ktorá nastala, pokiaľ nie sú tu úplne všetci členovia vlády.

Takže ak dovolíte, vzhľadom na to, že rokovací poriadok neuvádza žiadne riešenie, budeme pokračovať v tomto bode s tým, že mi dovoľte, aby som požiadal všetkých prítomných členov vlády, pokiaľ sú prítomní v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej sály vzhľadom na to, že otváram bod interpelácie poslancov.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som odovzdal slovo pani poslankyni Gibalovej s interpeláciou.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, mám tri stručné interpelácie.

V poradí, keďže vidím, že je tu pani ministerka práce, dovoľujem si interpelovať ju ako prvú.

Vážená pani ministerka Tomanová, na základe vašej odpovede na moju interpeláciu vo veci vyčlenených finančných prostriedkov na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce, s ktorou som na vás obrátila na 8. schôdzi Národnej rady a v ktorej mi oznamujete, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny neobhospodaruje výdavky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a nepozná procedúru a kritériá poskytovania dotácií pre zariadenia sociálnych služieb, obrátila som sa v predmetnej veci na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Pán minister financií Ján Počiatek mi na interpeláciu odpovedal, citujem: "Ministerstvo financií Slovenskej republiky poskytuje dotácie na bežné výdavky pre zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, ktoré zákonom č. 416 boli oddelimitované z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí, ktoré prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest na základe odporúčania ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Predmetná delimitácia sa uskutočnila na úrovni rezortu ministerstva práce, ktoré predložilo ministerstvu financií zoznam obcí, na ktoré prešla uvedená kompetencia. Zoznam obcí v prílohe."

Preto sa vás, pani ministerka, pýtam, na základe akých kritérií bol tento zoznam vypracovaný a predložený. Ide o prenesené kompetencie či originálne kompetencie v dotknutých obciach? Nemyslíte si, že sa tým zakladá nerovnaké diskriminujúce postavenie poskytovateľov sociálnych služieb ex lege? Ako chcete odstrániť túto nespravodlivosť? Ďakujem pekne.

Moja ďalšia interpelácia je na pána predsedu vlády Roberta Fica.

Vážený pán predseda vlády, v máji tohto roka priniesli oznamovacie prostriedky informácie o tom, že pri prideľovaní finančných prostriedkov z rezervy predsedu vlády dochádza k politickému klientelizmu, pretože sa zohľadňuje orientácia žiadateľa v politickej strane. Analýza dovtedy kladne vybavených žiadostí o poskytnutie prostriedkov z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky údajne preukázala výrazný nepomer medzi žiadateľmi považovanými za členov, nominantov, sympatizantov koaličných, resp. opozičných strán. Keďže poskytované finančné prostriedky nie sú vaše vlastné, ale pochádzajú od daňových poplatníkov, žiadam vás, vážený pán premiér, o vyjadrenie, či sa považujete za predsedu vlády všetkých občanov Slovenskej republiky, vrátane nevoličov koaličných strán. Podľa akých kritérií rozhodujete pri schvaľovaní žiadostí o poskytnutie dotácie z rozpočtovej rezervy predsedu vlády? A žiadam vás tiež o poskytnutie prehľadu o schválených a zamietnutých žiadostiach o poskytnutie dotácie a o výške poskytnutých finančných prostriedkov jednotlivým uchádzačom za obdobie prvých 6 mesiacov tohto roka. Ďakujem.

A posledná moja interpelácia je na ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslava Jureňu.

Keďže tu už odzneli aj na hodine otázok otázky práve na túto problematiku a ja nie som v tomto odborníčka, ale keďže sa z okna svojho domu dívam na pozemky vo Veľkom Slavkove, tak, vážený pán minister pôdohospodárstva, v súvislosti s nedávnou medializáciou prevodu lukratívnych náhradných pozemkov, nachádzajúcich sa v katastri obce Veľký Slavkov, zo správy Slovenského pozemkového fondu do vlastníctva reštituentov fyzických osôb sa vynárajú otázky, ktoré zaváňajú korupciou a ktoré je potrebné zodpovedať. Táto téma ma veľmi zaujíma preto, čo som už spomenula. Za nevyhnutnú podmienku toho, aby sa zmena vlastníctva k pôde zo Správy slovenského pozemkového fondu uskutočňovala transparentne, sú jasné, verejnosti dostupné a kontrolovateľné pravidlá.

Druhou podmienkou je vylúčenie možnosti osobného prospechu úradníkov Slovenského pozemkového fondu, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovacom procese. Interpelujem vás, vážený pán minister Jureňa, vo veci podozrenia z neštandardného postupu Slovenského pozemkového fondu pri prideľovaní pozemkov z katastra obce Veľký Slavkov. Žiadam vás preto, aby sekcia kontroly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky preverila správnosť postupu úradníkov Slovenského pozemkového fondu v týchto konkrétnych prípadoch. Žiadam vás tiež o zverejnenie kritérií a interných predpisov, podľa ktorých Slovenský pozemkový fond postupuje v súčasnosti pri obdobných prevodoch pôdy. Ak sú pravdivé medializované informácie, potom považujem za vylúčené, aby o prideľovaní pôdy rozhodovali osoby, ktoré majú alebo v minulosti mali väzby na spoločnosti obchodujúce s pôdou. Žiadam, aby aj tieto skutočnosti preveril kontrolný orgán ministerstva pôdohospodárstva a ak sa potvrdí ich pravdivosť, aby ste z toho vyvodili personálne dôsledky a prijali opatrenia, ktoré zabránia recidíve. Na to, aby sa prevod pôdy z vlastníctva štátu oprávneným fyzickým osobám a obciam uskutočňoval transparente, považujem za nevyhnutné, aby jestvoval centrálne vedený register pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý bude verejnosti dostupný v Slovenskom pozemkovom fonde Bratislava a v regionálnych pracoviskách. Žiadam vás preto, pán minister, aby sa takýto register vytvoril a sprístupnil verejnosti.

Ďakujem pekne za vypočutie. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča.

Vážení páni ministri, nechcem sa vracať k ekonomickej podstate predaja Slovenskej sporiteľne, ani k mechanizmom jej predaja, ale vzhľadom na to, že som pri predaji Slovenskej sporiteľne nezachytil ani zmienku o osude zbierky diel významných maliarov, hodnotu ktorých ani nedokážem vyčísliť, v mojej interpelácii vás žiadam o poskytnutie zoznamu zbierky výtvarných diel Slovenskej sporiteľne, o finančné ohodnotenie jednotlivých diel, či táto zbierka bola predmetom kúpno-predajnej zmluvy, a ak áno, kde sa dnes jednotlivé diela nachádzajú.

Ak zbierka nebola predmetom predaja, žiadam vás o vyvinutie maximálneho úsilia na odovzdanie týchto diel do Slovenskej národnej galérie. Táto zbierka sa vyše 50 rokov zbierala a boli v nej zastúpení umelci rozmanitého založenia a rôzneho významu, veľké a dôležité osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorých tvorba predznamenala vývoj a predurčovala smerovanie do budúcna, ale aj skromní, málo známi maliari, ktorí sústredenou prácou prispievali k vyriešeniu výtvarných problémov svojím podielom a taktiež jedinci, ktorí zostali poplatní premenlivosťou času vkusu doby. Do dejín patria nielen slávni a všeobecne uznávaní tvorcovia, ktorí presvedčivo dokázali vyjadriť pocity človeka a jeho doby, ale majú v nich nezastupiteľné miesto aj umelci, ktorí odrážali spoločenský vkus istej sociálnej vrstvy. Sú neoddeliteľným kamienkom mozaiky nášho umeleckého diania.

Zbierka pozostávala z diel slovenských, moravských, českých a maďarských výtvarných umelcov. Najstaršie dielo pochádzalo z roku 1912, avšak väčšina výtvarných prác pochádzala z obdobia 20. - 40. rokov, konkrétne 1 200 maliarskych, sochárskych a grafických a fotografických diel. Základ zbierky tvorili prevody umeleckých diel z bývalých roľníckych vzájomných pokladníc vo viacerých mestách a mestečkách na Slovensku. Preto bolo ťažisko zbierky práve v období, keď sa roľnícke vzájomné pokladnice rozvíjali, teda v 20. - 40. rokoch. Začali sa budovať v r. 1924 z iniciatívy agrárnych politikov. Mnoho výtvarných prác sa získalo v súvislosti s poskytovaním pôžičiek a úverov, eskontovania zmeniek, šekov, účtov a iných majetkových pohľadávok. Roľnícke vzájomné pokladnice prijímali od umelcov výtvarné diela do úschovy za dočasné splácanie dlhov alebo vyrovnanie finančných záväzkov.

Veľa ráz sa stalo, že niektorí umelci darovali roľníckej vzájomnej pokladnici svoje dielo. Príkladom môže byť výraz vďaky Jána Hálu, ktorý venoval jednu olejomaľbu roľníckej vzájomnej pokladnici za to, že poskytla úver 6 mil. Sk na výstavbu vyhoreného Važca. Iným príkladom je Štefan Polkora, ktorý mal v budove trnavskej novostavby roľníckej vzájomnej pokladnice v rokoch 29 - 34 ateliér. Nájomné väčšinou platil vo forme umeleckých diel. Martin Benka vo vojnových rokoch počas prác na sgrafitách budovy roľníckej vzájomnej pokladnice v Martine predal 3 svoje umelecké diela.

Kolekcia českého výtvarného umenia sa formovala z rôznych prevodov z darov Českej sporiteľne Praha-Nimburg-Jičín-Liberec-Uherské Hradiště. Najviac výmen sa uskutočnilo v r. 1968 - 69. V zbierkach sa nachádzali diela moravských a českých tvorcov, z toho k najvýznamnejším z hľadiska umeleckej histórie patrili Josef Váchal a František Bílek. Zbierka teda obsahovala diela umelcov patriace do dejín výtvarného umenia, ale aj umelecké práce dokumentárnej a informatívnej hodnoty. V umeleckej zbierke Slovenskej sporiteľne sa dali nájsť výtvarné diela rozmanitých námetov a okruhov. Zaujímavým javom bol zriedkavo sa vyskytujúci druh zátišia a portréty od maliarov ako Weiner-Kráľ, Šimerová, Mudroch a tak ďalej.

Umelecká zbierka Slovenskej sporiteľne bola prvou a jedinou ucelenejšou kolekciou výtvarného umenia na Slovensku mimo pôdy múzeí a galérií. Boli v nej diela, ktoré sa stali smerodajným meradlom neskoršej tvorby, ktoré rástli z tradície v súvislosti slovenského umenia, ale zároveň sa zúčastňovali na riešení aktuálnych problémov európskeho vývoja.

Dámy a páni, nejdem vás zdržiavať zoznamom týchto zbierok autorov, ale môžem odporučiť z r. 1995 tento katalóg Slovenskej sporiteľne, kde jasne popisuje, aké a ktoré diela v tejto zbierke boli.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcem interpelovať predsedu vlády.

Pán predseda vlády, dňa 25. júna, teda pred niekoľkými dňami odvysielala televízna stanica TA3 v hlavných správach tento váš výrok, citujem: "Keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí z opozície sedí vo väzení. A hovorím to úplne vážne." Koniec citátu.

Pán predseda, chcem sa vás v rámci interpelácií opýtať, či takýto výrok predsedu vlády považujete v demokratickom štáte za normálny alebo štandardný. Ja takýto výrok považujem za absurdný a škandalózny. O tom, kto pôjde do väzenia, nerozhoduje v demokratickom štáte výkonná moc, ale moc súdna, ktorá je od moci výkonnej nezávislá. Iste to viete aj vy. Prečo ste teda takýto výrok povedali? Myslím, že odpoveď nám dal deň, ktorý nasledoval po dni vášho predmetného výroku. V utorok 26. júna poslankyňa za stranu, ktorej ste predsedom, zvolala rokovanie Mandátového a imunitného výboru, ktorý silou vládnej väčšiny začal disciplinárne konanie proti dvom opozičným poslancom - Martinovi Padovi a Štefanovi Kužmovi - a to za výroky prednesené v rozprave počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Toto konanie ma prekvapilo rovnako ako váš výrok, pán predseda vlády. Prekvapilo ma z dvoch dôvodov. Vecne na disciplinárne konanie totiž nejestvuje žiaden dôvod a po druhé mandátový a imunitný výbor zasadal deň po vašom výroku, ale vyše mesiaca po výroku pána poslanca Pada a až tri mesiace po výroku pána poslanca Kužmu.

Pán poslanec Pado vo svojom výroku povedal, citujem: "Novela zákona o Policajnom zbore, ktorú predložil pán minister Kaliňák, vracala túto krajinu do obdobia tvrdého boľševizmu, do obdobia tvrdého boľševizmu, násilnej kolektivizácie, vyvlastňovania a znárodňovania, čo je mimochodom asi spoločná črta všetkých nominantov vlády za stranu Smer a políciu vracala špeciálne do dôb neslávne známeho Beriju a KGB." Koniec citátu.

Pán poslanec Kužma vo svojom vystúpení povedal, opäť citát: "I za druhej svetovej vojny lietadlá neniesli ani hračky, ani humanitárnu pomoc. Ja si na rozdiel od vás ale pána Churchilla i pána Roosevelta, ktorí tieto lietadlá poslali, vážim. Lebo oni bojovali proti zločinnému režimu. Takisto spojenci poslali lietadlá proti režimu a takisto ako Hitlerov režim zničili aj režim Miloševičov. Ale vy jasne dávate najavo, keďže sú to rovnaké prípady, že vám by vyhovoval evidentne aj ten Hitlerov režim tak, jak vám vyhovuje Miloševičov režim, lebo lietadlá sa nesmú poslať, lebo čo keď trafia niekoho. Nie je v tom rozdiel. Aj tie lietadlá za druhej svetovej vojny zabili civilov. A keď to takto odsudzujete, tak odsudzujete aj boj proti Hitlerovi." Koniec citátu.

Pán predseda vlády, oba výroky sú názorom poslanca, povedané v slobodnom parlamente slobodného štátu. S oboma výrokmi súhlasím, sú aj mojím názorom. K obom týmto výrokom sa hlásim, sú to aj moje výroky. A aby sme si pripomenuli alebo ilustrovali, ako ďaleko môže zájsť takéto absurdné konanie, ktoré ste rozbehli v slobodnom parlamente, tak za všetky výroky pripomeniem, povedzme, výrok vtedajšieho pána poslanca, dnes podpredsedu vlády pána Čaploviča, ktorý presne pred dvomi rokmi 28. júna v tejto sále povedal napríklad aj toto: "Nie je možné retušovať mnohé, ja si ich dovolím nazvať, mengelejovské experimenty tejto vlády na občanoch prostredníctvom reforiem." Aj takýto výrok odznel v tomto parlamente a nikomu z vtedajšej parlamentnej väčšiny nenapadlo organizovať disciplinárne konanie proti vtedajšiemu poslancovi Čaplovičovi.

Pán predseda vlády, váš výrok z 25. 6. na rozdiel od výrokov pána poslanca Kužmu a pána poslanca Pada, ako aj konanie výboru v nasledujúci deň 26. júna vyvolávajú dojem, že sa na Slovensku mení nielen charakter zahraničnej politiky, ale aj charakter politiky vnútornej. Miešanie sa do kompetencií súdnej moci, ignorovanie opozície, vylučovanie občianskej spoločnosti z diskusie k legislatívnym normám obohacujete novým prvkom - zastrašovaním opozície. Aj toto bolo charakteristické pre také režimy, ako bol ten Hitlerov alebo ten Stalinov. A obaja vieme, že takéto maniere k ničomu dobrému neviedli, k ničomu dobrému neviedli. Ani ten režim, pani poslankyňa, ktorý ste zavádzali v rokoch 95 - 98. Preto vás chcem požiadať, pán predseda vlády, aby ste korigovali a kontrolovali svoje výroky a svoje počínanie. Aby ste neumenšovali stupeň demokracie, ak už ju nechcete prehĺbiť. A aby ste prestali zastrašovať opozíciu, pretože je to zbytočné. A oberá vás to o energiu, ktorú by ste mali viac venovať tomu, čo ste sľubovali pred voľbami najviac - v službe občanov tejto krajiny.

Ďakujem pekne. (Potlesk).

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pado, má slovo.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia bude smerovaná na predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky.

Pán predseda vlády pri svojom nástupe do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky okrem iného povedal: "Preberáme túto krajinu v katastrofálnej bezpečnostnej situácii." Chcem pripomenúť, dámy a páni, že vývoj bezpečnostnej situácie v rokoch 2002 - 2006 do polovičky roka 2006 bol pozitívny z hľadiska nápadu trestnej činnosti a objasňovania, teda klesala trestná činnosť a zvyšovalo sa objasňovanie trestnej činnosti. Darilo sa dosahovať rok čo rok lepšie ukazovatele v jednej aj v druhej oblasti.

Pán minister vnútra po nástupe do funkcie vymenil vedenie Policajného zboru Slovenskej republiky na čo, samozrejme, ako šéf rezortu mal právo. To nikto nepopiera. Došlo k výmene šéfa odboru dopravy, aj keď nechutným spôsobom a z dôvodov veľmi pochybných, ale aj na to malo ministerstvo vnútra, vedenie, právo. Pán minister po nástupe do funkcie s okamžitou platnosťou zrušil bezpečnostné akcie Jastrab a rovnako tak mimoriadne preventívne akcie v cestnej premávke. Výsledky v dopravnej nehodovosti ukázali unáhlenosť a nepremyslenosť tohto kroku. Ak k 30. 6. 2006 bol počet usmrtení v porovnaní s rokom predtým o 9 nižší, výsledná bilancia ku koncu roka 2006 je o 19 usmrtení viac.

To znamená, že za 6 mesiacov tejto vlády, za 6 mesiacov vedenia ministerstva vnútra pánom ministrom Kaliňákom bol nárast usmrtení pri dopravných nehodách 28 ľudských životov, 28, viac ako pol roka predtým alebo rok predtým. A je to veľmi alarmujúce predovšetkým aj z toho dôvodu, že vláda tejto republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala k tomu, že sa bude všemožne snažiť o splnenie záväzku voči Európskej únii, t. j. zníženie počtu usmrtení na našich cestách o 50 %. Preto aj v súčasnom období ministerstvo vnútra opätovne pristupuje k dopravnopreventívnym akciám na našich cestách, len to nechce povedať nahlas.

A aké sú teda výsledky pôsobenia vedenia ministerstva vnútra za posledných 12 mesiacov v oblasti bezpečnosti? Viacero ukazovateľov, treba povedať, pokleslo. Je potešiteľné, ak klesá nápad trestnej činnosti a ak klesá nápad, je logické, že klesá aj objasnenosť trestnej činnosti v absolútnych číslach. Je to prirodzené. Ale je alarmujúce, ak objasnenosť s výnimkou objasnenosti pri násilnej kriminalite klesá 2-krát tak rýchlo ako nápad trestnej činnosti. Poviem pár príkladov. V Slovenskej republike bolo v oblasti trestného konania evidovaných v roku 2006 o 13 418 vecí menej ako rok predtým. To je chvályhodné. A je to pokles o 7,4 %. Z prijatých trestných vecí bolo trestných činov 115 152, t. j. o 8 411 menej. Pokles o 7,3 %. To korešponduje. Avšak objasnených trestných činov bolo spolu o 6 848 menej, a to je pokles o 12,9 %. Dámy a páni, v prvom a v druhom prípade 7 473, v tomto 12,9.

Násilná kriminalita. Bolo zistených menej trestných činov o  2 010. A v tomto jednom prípade sú tie ukazovatele pozitívne. Pokles zistených je 18,5. Pokles objasnených je o 9,9 %. A tak by to malo vyzerať všade. Lúpeží bolo spáchaných spolu o 325 menej ako rok predtým, čo je 20,4 % menej, avšak objasnených bolo o 35,3 % menej. Je to obrovský nepomer. Je to rozdiel 15 %.

Trestné činy vydierania. Bolo ich spáchaných o 123 menej, čo je 11,1 %. Avšak objasnených trestných činov vydierania bolo o 180 menej, čo je rozdiel 25,3 %. Druhý pozitívny výsledok za posledných 12 mesiacov je v oblasti šírenia poplašnej správy. Bol nižší počet šírenia poplašnej správy o 58 prípadov, to je 51,7 % a objasnených bolo o 24 % viac. Ak by to takto bolo vo všetkých, nemôžeme povedať ani slovo.

Vydieranie. V prípadoch vydierania bolo o 123 menej, avšak objasnených prípadov bolo o 180 menej. V prvom prípade je to 11,1 %, v druhom prípade 25 %. Dámy a páni, toto nie sú náhodné čísla.

Krádeží motorových vozidiel bolo o 366 menej, to je 7 %, avšak objasnených bolo o 193 menej, t. j. 23,3 % menej.

Nebudem hovoriť o ďalších, kde sú tie rozdiely minimálne, avšak poviem na záver dopravnú nehodovosť. Počet dopravných nehôd v roku 2006 v porovnaní s rokom 2005 bol vyšší o 2 042. To je nárast dopravnej nehodovosti po rokoch stagnácie o 10 %. Dopravných nehôd so smrteľným následkom bolo o 27 viac, t. j. 10,6 % a počet usmrtených v porovnaní s rokom predtým +19, to je 10,3 %.

Dámy a páni, s výnimkou dvoch ukazovateľov vo všetkých ukazovateľoch sú výsledky v priemere minimálne o 10 % horšie, ako to bolo rok predtým.

A teda moje otázky sú v prvom rade na predsedu vlády Slovenskej republiky. Pán predseda vlády, ako hodnotíte bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike teraz, ak pri nástupe ste ju charakterizovali ako katastrofálnu a dnes takmer vo všetkých ukazovateľoch sú výsledky v priemere o 10 % horšie?

Druhá otázka na pána predsedu vlády. Pán predseda vlády, čo chcete vy, ako predseda vlády a vami vedená vláda urobiť pre zlepšenie tejto katastrofálne sa vyvíjajúcej bezpečnostnej situácie v našej republike?

A dve otázky na pána ministra vnútra sú takmer identické.

Pán minister vnútra Slovenskej republiky, predseda vlády SR pri nástupe do funkcie predsedu vlády bezpečnostnú situáciu v našej krajine charakterizoval ako katastrofálnu. Dnes po roku vašej vlády sú výsledky takmer vo všetkých ukazovateľoch v priemere o 10 % horšie. Ako hodnotíte bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike, pán minister?

Druhá otázka na pána ministra vnútra.

Pán minister, čo chcete vy ako minister vnútra Slovenskej republiky urobiť pre zlepšenie tejto katastrofálne sa vyvíjajúcej bezpečnostnej situácie v našej republike?

Na záver, dámy a páni, chcem povedať jednu vec. Aj keď toto sú čísla, ktoré hodnotia situáciu na konci rokov, teda 2005 a 2006, môžem vám s plnou vážnosťou povedať, a tie čísla sú k dispozícii, že rovnako tak ukazovatele k polroku 2006 boli iné, ako sa to vyvíja k polroku 2007. Polrok ešte nemáme za sebou a tak čísla, oficiálne čísla budú k dispozícii až koncom mesiaca júl alebo august.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Andruskó.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia - už, aha, tak ste dvaja, tak dobre - vážení členovia vlády, mám tri interpelácie, prvé dve mám na pána ministra školstva a poslednú, čiže tretiu na pána ministra kultúry.

Vážený pán minister, niektoré médiá oznámili, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky plánuje zmenu postavenia odboru vzdelávania národnostných menšín. Z vyjadrení zodpovedných zamestnancov zatiaľ nevyplýva, či ide o jeho zrušenie alebo zlúčenie s iným odborom. V súvislosti s budúcnosťou tohto odboru vás interpelujem nasledovnými otázkami:

1. Je plánovaná zmena odboru podopretá kvalifikovanou analýzou nezávislej odbornej autority?

2. Ako si predstavujete budúcnosť odboru vzdelávania národnostných menšín, resp. akým spôsobom budete, akým spôsobom bude Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v budúcnosti zabezpečovať jeho činnosť?

3. Máte vedomosti o takej krajine EÚ, kde školy národnostnej menšiny tvoriacej cca 15 % populácie nemajú vlastný odbor na príslušnom ministerstve?

Interpelácia, čiže druhá interpelácia, tiež ministrovi školstva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky plánuje zníženie maximálneho počtu žiakov v triedach na vyššom stupni ZŠ zo súčasného 32 na 28. Tento krok považuje klub SMK za dobrý, pravdepodobne bude podporovaný aj pedagogickou verejnosťou, pretože jeho realizovanie z hľadiska odbornosti bude znamenať zvýšenie kvality vyučovania. Je všeobecne známe, že v triede s menším počtom žiakov sa dajú dosiahnuť lepšie výsledky. V súvislosti s dopadom plánovanej úpravy na rozpočty škôl v jednotlivých obciach vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

1. Bola na Ministerstve školstva Slovenskej republiky vypracovaná štúdia o počte škôl, na ktorých plánovaná úprava bude znamenať povinné zvýšenie počtu tried?

2. Ako mieni riešiť ministerstvo školstva prípad obcí a škôl, v ktorých z dôvodu tejto úpravy dôjde k zvyšovaniu počtu tried, tým aj navýšeniu potrebného množstva finančných prostriedkov na zabezpečenie bezproblémového chodu škôl?

3. Máte vedomosti o celkovej výške finančných prostriedkov, o ktoré by v Slovenskej republike bolo potrebné navýšiť rozpočty dotknutých škôl? Plánuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky prípravy v súvislosti s touto úpravou aj návrh na prípadné zvýšenie dotácie na jedného žiaka?

A posledná interpelácia číslo 3. To je interpelácia ministrovi kultúry Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, súbor Mladé srdcia, Ifjú Szivek je pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku kultúrnym etanolom, ktorý prezentuje vysokú umeleckú úroveň a vzorne reprezentuje Slovenskú republiku aj v zahraničí. V posledných mesiacoch sa však namiesto úspechov súboru hovorí najmä o sporoch členov súboru s jeho novovymenovaným vedúcim, riaditeľom, ktorého väčšina členov súboru neuznáva ako odborníka na tento post. Dostal sa na svoje miesto na základe výsledkov výberového konania, pričom hodnotenie jeho odbornosti členmi výberovej komisie nie je pre verejnosť známe. Keďže vnútorný spor v rámci súboru sa v posledných týždňoch ďalej vyostroval, interpelujem vás nasledujúcimi otázkami:

1. Plánuje ministerstvo kultúry riešiť spor medzi členmi súboru Mladé srdcia a jeho vedúcim, čiže jeho riaditeľom?

2. Podľa vášho názoru nemá súčasný spor medzi členmi a vedúcim súboru Mladé srdcia likvidačný charakter?

3. Ako vidíte budúcnosť súboru Mladé srdcia pod jeho terajším riaditeľom?

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová: Vážená pani podpredsedníčka, pani ministerka, ministri, kolegyne, kolegovia, bude to krátka interpelácia na predsedu vlády, ministra kultúry, generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Vážení páni, budú to teda štyri interpelácie. Interpelujem vás vo veci vymáhania koncesionárskych poplatkov a nehoráznych poplatkov z omeškania firmou Lawyer Partners. Čo ste doteraz podnikli a čo podniknete z vašej pôsobnosti, z vašej kompetencie vo veci nelegálneho vymáhania poplatkov a penále z omeškania hore uvedenou spoločnosťou od tisícky občanov, ktorí si svoju povinnosť voči Slovenskému rozhlasu splnili? Bolo by dobré, keby ste začali konanie z vlastného podnetu, aby sa koncesionári nedostali do situácie ako občania pri kauze BMG Invest alebo podobných nebankových subjektoch. V prílohe interpelácie vám prikladám niekoľko podnetov od občanov.

Dovolím si povedať možno len veľmi krátko. Dostala som úplne čerstvo včera jeden list, kde zaplatená istina, ktorú koncesionár, majiteľ firmy urobil vo výške 1 620 Sk za nejakých sedem či osem rokov vraj nedoplatkov, ale keďže nechcel skúmať náležitosti, lebo musel by ísť niekoľko desať rokov dozadu, aby zistil, či v danom mesiaci zaplatil, alebo nezaplatil poplatok, dostal poplatok z omeškania 11 miliónov 940 tisíc, pričom istina bola 1 620 Sk, ktorú zaplatil ešte v roku 2005. Niekoľko takýchto prípadov vám priložím.

Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Pásztor.

I. Pásztor, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, interpelujem pána ministra Vážneho.

Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci vybudovania širokorozchodnej trate do Bratislavy. Podľa zverejnených informácií ste v mesiaci máj 2007 počas návštevy Moskvy podpísali s ruskou stranou memorandum o vybudovaní širokorozchodnej trate do Bratislavy. Prekladisko Čierna nad Tisou v minulosti predstavovalo jedného z najväčších zamestnávateľov v tomto regióne. V súčasnosti to už, bohužiaľ, nie je možné povedať, aj keď veľa ľudí z okolia Kráľovského Chlmca a Veľkých Kapušian tu má ešte zamestnanie súvisiace predovšetkým s prekládkou tovaru zo železničných vozňov širokého rozchodu do železničných vozňov normálneho rozchodu.

Vybudovaním novej širokorozchodnej trate až do Bratislavy by prekládka tovaru podľa získaných informácií Čierna nad Tisou mala zostať iba v prípade sypkých materiálov. Aj tak by vybudovaním tejto trate prišli o zamestnanie mnohí občania. V tomto regióne hraničiacom s Ukrajinou a Maďarskou republikou bol a podľa môjho názoru aj v budúcnosti bude problém nájsť si vhodné zamestnanie. Veľmi pochybujem, že v prípade realizácie tohto projektu by zostala prekládka sypkého materiálu v Čiernej nad Tisou, lebo o vykládke by už rozhodovali špeditéri. Tento projekt by sa dotkol aj prekladiska Maťovce.

V tejto súvislosti si kladiem otázku, prečo vaše ministerstvo nepočíta s použitím terminálu kombinovanej dopravy v Dobrej, ktorý je dokončený a ktorý stál asi 1 mld. Sk a neslúži určenému účelu. Tento terminál počítal s otvorením nového hraničného priechodu s Ukrajinou pri obci Čierna - Šalamonovo pre nákladnú automobilovú dopravu s tým, že po prechode na územie Slovenskej republiky by kamióny boli naložené na špeciálny vagón a takto by cestovali do ktoréhokoľvek mesta v rámci Európy už po normálnom rozchode. Vybudovanie tejto trate do Bratislavy by neslúžilo rozvoju ani košického samosprávneho kraja. Negatívne stanovisko jeho vedenia už bolo tiež prezentované v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Preto sa pýtam, komu bude slúžiť vybudovanie tejto trate a ktorý región bude z toho profitovať, keď cieľovou stanicou má byť Bratislava.

Ďalej sa pýtam, koľko korún by stálo vybudovanie tejto trate a za koľko rokov by sa vrátili tieto investície a z akých prostriedkov by sa budovala.

Ďalej interpelujem pána predsedu vlády Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dovoľujem si vás interpelovať vo veci blokácie prevodu vlastníctva pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava. V rámci mojej činnosti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa na mňa obrátili viacerí občania so žiadosťou o pomoc pri riešení ich problému. Podstatou problému je to, že v súčasnosti si občania vysporadúvajú pozemky pod rodinnými domami v zastavaných častiach územia obcí, či už z dôvodu rekonštrukcie rodinného domu alebo prevodu vlastníckeho práva. Pri zameraní skutočného stavu po vyhotovení geometrického plánu zisťujú, že ich rodinné domy sa nachádzajú aj na parcele, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava. Po zistení tejto skutočnosti písomne požiadali príslušné pracovisko Slovenského pozemkového fondu Bratislava okres o odkúpenie predmetnej časti parcely. Z uvedeného pracoviska dostali písomnú odpoveď, že túto nehnuteľnosť nemôžu predať, lebo v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky z I. polroka 2006 bolo uložené generálnemu riaditeľovi SPF Bratislava nepredávať pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky. V praxi to znamená, že banky neposkytnú úver takým občanom, ktorí sú vlastníkmi rodinného domu, ale už nie pozemku pod rodinným domom, nakoľko nie je možné k takým nehnuteľnostiam zriadiť záložné právo v prospech banky. Občania sa dostávajú do začarovaného kruhu.

V tejto súvislosti vás, pán predseda vlády Slovenskej republiky, interpelujem, dokedy bude trvať tento stav a kedy bude zrušené uvedené uznesenie, prípadne zmenené tak, aby štát ako vlastník týchto pozemkov nebol najväčšou prekážkou pri vyporiadaní pozemkov pod rodinnými domami občanov. Riešením by bola zmena tohto uznesenia tak, aby sa nevzťahovalo na zastavané časti územia obcí a miest, prípadne stanovením maximálnej výmery napr. 500 m². Za vašu odpoveď ďakujem.

Ďalej interpelujem pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec, máte ešte dlho, pretože...

I. Pásztor, poslanec: Nie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Už len jednu. Tak dokončte.

I. Pásztor, poslanec: Dovoľujem si vás interpelovať, pán minister, vo veci zrušenia malých nemocníc, resp. ich vyradenia zo siete zdravotníckych zariadení. V súčasnosti sa často objavujú v hromadných oznamovacích prostriedkoch názory na zrušenie malých nemocníc, prípadne ich vyradenie zo siete zdravotníckych zariadení. Jednou z takýchto nemocníc je NsP v Kráľovskom Chlmci. Táto nemocnica podľa mojich informácií zabezpečuje komplexnú zdravotnú starostlivosť občanom. Najbližšia nemocnica, ktorá má lepšie zabezpečenie, sa nachádza v Trebišove a v Michalovciach. V prípade občanov bývajúcich v obci Malé Trakany to predstavuje vzdialenosť 70 km tam a 70 km späť. V prípade zrušenia nemocnice v Kráľovskom Chlmci by boli nútení títo občania cestovať približne 140 km do nemocnice a späť.

V tejto súvislosti vás, pán minister, interpelujem, či má vaše ministerstvo schválenú koncepciu zrušenia nemocníc. Ak áno, o ktoré konkrétne nemocnice ide a aké kritériá boli rozhodujúce pre zaradenie tej-ktorej nemocnice do tejto skupiny. Ďalej, či sa majú zrušiť, vyradiť zo siete zdravotníckych zariadení aj malé nemocnice, ktoré majú vyrovnané hospodárenie? Očakávam vaše písomné stanovisko.

Ďakujem za vašu pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

A teraz v zmysle dohody, ktorá bola na politickom grémiu, prerušujem tento bod programu a vyhlasujem 15-minútovú prestávku, po ktorej by malo nasledovať hlasovanie.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pozornosť, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pristúpiť k pokračovaniu rokovania a budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu.

Poprosím, pán spravodajca, najprv budeme hlasovať ešte o dvoch bodoch programu, ktoré sme prerokovali a ktoré sme neodhlasovali, a to je návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky, a potom ešte jedno hlasovanie o návrhu záverečného účtu verejnej správy, takže aj pani ministerku poprosím, aby zatiaľ chvíľočku počkala.

Poprosím pána poslanca Buriana, aby uviedol hlasovanie o

návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 546/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh Slovenskej republiky na vymenovanie Ing. Viliama Ostrožlíka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu uznesenia tak, ako ho predniesol pán spravodajca.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 92 za, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada schválila návrh vlády na vymenovanie Viliama Ostrožlíka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Teraz ešte jedno hlasovanie o

návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006.

Je to tlač č. 312.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Spoločná správa neobsahuje žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky máte predložené vo svojich laviciach a poprosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým schvaľuje Národná rada návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2006.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 140 za, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006.

Teraz poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Madeja, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o