P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktickú poznámku na vaše vystúpenie má pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Počkám, než pán kolega sa usadí, aby mohol reagovať. Pán poslanec, hovorili ste o taľafatkách v I. časti správy. Chcem sa spýtať, či to sú taľafatky o transformovaných zdravotníckych zariadeniach, kde napr. na Detskú psychiatrickú liečebňu v Hrani ministerstvo zdravotníctva do nej zainvestovalo zo štátneho rozpočtu pred transformáciou takmer 88 mil. Sk a po transformácii ďalších 5,7 mil. Sk, pričom po jej odštátnení bol do správnej rady dosadený pán MUDr. Biroš, v tom čase poslanec Národnej rady za stranu ANO. Pýtam sa, či sú taľafatky aj o NsP Piešťany, kde pred transformáciou zo štátneho rozpočtu bolo uvoľnených takmer 30 mil. Sk, pričom po jej odštátnení sa riaditeľom stal pán MUDr. Ottinger, bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva. Pýtam sa, či to sú už taľafatky, pokiaľ ide o Štátny ústav respiračných chorôb v Dolnom Smokovci, kde pred transformáciou zo štátneho rozpočtu bolo uvoľnených takmer 108 mil. Sk, pričom po odštátnení bol do správnej rady dosadený pán MUDr. Karol Džupa. Prosím vás, odpovedzte mi, lebo také slovo ste použili, že v I. časti tejto správy sú to taľafatky. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru, nech sa páči, vaša reakcia.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem za reakciu, ale neodpoviem, pretože v svojej správe som jasne povedal, že chceme hovoriť o aktuálnej situácii v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach tejto vlády. Ak bolo niečo zlé v predchádzajúcom období, účet vystavili parlamentné voľby. Smer sa po dvanástich mesiacoch nemôže tváriť ako pred rokom v marci, keď kritizoval všetko, na čo siahla predchádzajúca vláda v zdravotníctve.

Určite boli urobené aj nejaké chyby v zdravotníctve, my sme to vždy priznávali, neboli dokončené reformy, nedotiahli sme niektoré veci. Niektoré veci sme možno aj pokazili, tak ako ročné zúčtovanie poistného, ktoré je veľmi komplikované. Problém je, že vaša vláda v programovom vyhlásení vlády povedala, že zjednoduší ročné zúčtovanie poistného. A dneska je posledný termín, občania ho podávajú rovnako komplikovane ako za tej predchádzajúcej vlády, ktorá to skúsila v prvom roku. Takže táto finta je priehľadná.

Mne je úplne jasné, že potrebujete odpútať pozornosť, že potrebujete hovoriť o kriminalizácii predchádzajúcej vlády, o tom, ako zle dopadli reformy na občanov, o tom, čo všetko sme pokazili. Ale opakujem, na to už vystavili účet parlamentné voľby. Smer uspel, vytvoril vládu. Povedal, že zabezpečí bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Tvrdil, že štátne príspevkové organizácie lepšie dokážu riadiť štátni manažéri, ako keď tieto transformujeme na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie. Smer zastavil transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení, manažujte ich. Problém je, že za I. štvrťrok narástol ich dlh o 800 mil. Tento rok, ak nebude rásť ten dlh rýchlejšie, ukončíme hospodárenie s celkovým dlhom 3,2 mld. Sk v štátnych zdravotníckych zariadeniach. A to tu už dávno nebolo. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalšia písomne prihlásená je pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, začnem takou krátkou replikou na jednu poznámku pána ministra vo výbore pre zdravotníctvo: "Reformu som včera začal a myslíte si, že zajtra ju skončím." Nemyslím si to, pán minister. A nikdy som si nemyslela, že človek, ktorý príde nový do rezortu, môže reformu začať a o rok povedať, že ju skončil. Ale ak hovoríte, že chceli ste v programovom vyhlásení vlády zabezpečiť akési obnovenie dôvery občanov, tak myslím si, že sa neudialo nič. Už bývalý pán poslanec Národnej rady za stranu Smer, pán poslanec Paška, súčasný predseda Národnej rady v roku 2005 a 2006 sľuboval takú reakciu na zákony v roku 2004, ktoré predložil minister Zajac, že ak Smer dostane možnosť, urobí opravu zákonov hneď, ako dostane moc. Ale nič sa nedeje.

Dnes vo výbore pre zdravotníctvo máme v podstate všetko nových poslancov. A myslím si, že aj preto asi páni poslanci Smeru, zdravotníci, zabudli na to, ako to bolo v minulom období, lebo to nepoznajú. A je to na škodu veci. Práve od nich som to očakávala, ktorí sú zdravotníci, lebo vo väčšej časti opozície sme nie zdravotníci. A pre toto asi viacej pociťujeme problémy v zdravotníctve ako oni, pretože asi nemajú problém s uhrádzaním platieb, nemajú problém s licenciami, nemajú problém so zmluvnými vzťahmi s poisťovňami. A mám pocit, že nemajú ani čas a chuť diskutovať.

Skoro dnes, lebo je to o krátky čas, máme rok vládnutia tejto vlády, čiže máme 25 %, to je dosť zo sto, štvrť obdobia vlády za sebou. Ale kedy chcete tie vaše prísľuby, a dovolím si obrátiť sa aj na pána predsedu parlamentu, lebo ten bol hlavný zástanca zdravotníckej reformy v minulom období alebo proti reforme, urobiť, keď máme štvrť obdobia za sebou?

Nemôžem súhlasiť s tým tvrdením, napriek tomu, že som bola človek, ktorý nehlasoval za reformu pána ministra Zajaca, že ide vlastne o negatívny dopad reformy na dostupnosť a rovnosť v prístupe. Myslím si, že to nie je pravda, ak toto konštatujete v správe. Nemyslím si, že tu ide o dostupnosť a rovnosť, že by boli ľudia v dostupnosti a v prístupe rovnosti obmedzení, lebo skôr si myslím, že tu ide o chaos. Sociálne zraniteľné skupiny, ktoré vy vo svojej správe používate, sú skôr ľudia, ktorých vieme riešiť v inom systéme sociálnom. A myslím si, že netreba si zatvárať oči. A nedá sa odvolávať na ústavu, že zdravotníctvo je zdarma. A treba začať veľmi reálne rozmýšľať nad tým, že budeme musieť finančnú spoluúčasť pacienta do systému zaviesť. A sociálne zraniteľné skupiny dvadsaťkorunáčkami a päťdesiatkorunáčkami, ktoré ste zrušili, neboli vyriešené. Tie aj dnes v tomto systéme budú naďalej postihnuté, ak to nevyriešime iným spôsobom.

Čiže toľko možno taký politický úvod. A chcem ešte povedať, že nebudem sa venovať nejako podrobne tej správe z minulosti. Musím ale povedať, že mnohé veci, ktoré som pripomienkovala, ktoré som v otázkach na hodine otázok a v interpeláciách pánu ministrovi Zajacovi dávala, sa mi potvrdili, vyjasnili. Ale to ešte neznamená, že vás to nejakým spôsobom ospravedlňuje nekonať vo veci legislatívy a spoľahnúť sa len na to, že budeme v podstatnej časti správy kritizovať "Zajacovu reformu".

A teraz pôjdem ku konkrétnym takým odrážkam, myslím, že táto správa pre nás všetkých môže byť len takou jednou líniou na tieto vystúpenia, veľmi krátko k jednotlivým témam a tézam, ktoré sú v tej správe postihnuté.

Hovoríte v správe, že zvýšenie ambulantnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti by malo mať dopad na to, aby sa znížila návštevnosť u lekára. Myslím si, že mal to byť dopad na to, aby sa znížila ústavná starostlivosť. A možno aj vaše zrušenie päťdesiatkorunáčok vlastne nezabránilo zneužívaniu ústavnej starostlivosti v niektorých prípadoch pacientmi. Populárne sa hovorí, že sme ich od niečoho odbremenili. Ale myslím si, že mnohokrát, ako to bolo v minulosti, sa stali zdravotnícke zariadenia sociálnymi zariadeniami, lebo sa stali niekedy aj priestorom v liečebniach pre dlhodobo chorých na odkladací priestor.

V správe hovoríte, že ďalšie novely zdravotníckych zákonov nie je možné predložiť v jednom úseku, pretože ide o nepriechodnosť v Legislatívnej rade vlády. Pýtam sa, pán minister, či to snáď myslíte vážne, lebo neviem, kto to písal, pretože nepriechodný v Legislatívnej rade vlády môže byť len nedobrý a legislatívne zle spracovaný zákon, a nie to, že je tu potreba riešiť v zdravotníctve veci práve zmenou legislatívy.

Konštatujete, ďalej, že solidárny systém by mal garantovať všetkým poistencom rovnakú zdravotnú starostlivosť a že prerozdeľovací mechanizmus medzi zdravotnými poisťovňami je zlý. Ja si nemyslím, že je až taký zlý. Ale pýtam, prečo ste preto nič neurobili, lebo toto je len vec nariadenia vlády, na to netreba ani legislatívu. A, pán minister, máte určite dostatok informácií, pretože viem už aj z minulého volebného obdobie zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že mala najviac ťažko chorých poistencov štátu, kde sa najviac odčerpávali zdroje, a tie návrhy dal ešte bývalý pán riaditeľ, potom ich dal následne pán riaditeľ. Mohli ste zmeniť ten prerozdeľovací mechanizmus, ale zase nie je nič. A v ďalšej časti sa dotknem aj toho, čo sa v tom dalo urobiť.

Ďalšia odrážka je, že jedna zdravotná poisťovňa vyrieši problém v zdravotníctve. Ona problém nevyrieši. Mohli ste to už zo zákona ovplyvniť, lebo problém je prerozdeľovanie zisku, tvorba zisku poisťovne, mohli ste zo zákona obmedziť zisk, mohli ste zmeniť prerozdeľovací mechanizmus. Ale myslím si, že je dobré nechať motivačnú formu zisku v zdravotných poisťovniach na to, aby šetrili zdroje a aby bolo čím viac a lepšie využitých zdrojov v zdravotníckom systéme. Neurobili ste zase nič. Ako chcete dokázať, že zisky boli použité na iné účely ako zdravotnícke, keď len Všeobecná ich použila do zdravotníckych výkonov? Ak máte, pán minister, a má vláda pochybnosti, nech podá oznámenie, kto použil zisky v rozpore so zákonom o zdravotných poisťovniach. A zase nie je nič.

Správny fond. Na porovnávanie sa veľmi dobre používajú percentá, pretože tie hovoria, že všetky ostatné okrem Všeobecnej a Spoločnej mali 5 % až 9 %, použili režijný fond, pričom tieto dve mali len tých okolo 3 % až 4 %. Mňa by veľmi zaujímali čísla, pretože ak budeme vedieť čísla a o korunách, budeme vedieť, na čo a ako boli použité tieto prostriedky v správnom fonde. A to v tej správe nenachádzame.

Odštátnenie niektorých prevádzok bolo nie dobré. Myslím si a dovolím si povedať, že čiastočne s vami súhlasím, lebo nie je to najlepšie riešenie, aby sme odštátnili napr. biochémiu v zdravotníckych zariadeniach, ústavných zariadeniach. Ale pýtam sa, ako boli financované tieto časti zdravotníckych zariadení, aby mohli urobiť výkony, ktoré bolo potrebné urobiť. Nemali sety, nemali prístroje, nemali zariadenia. Po odštátnení robia oveľa kvalitnejšiu službu pre zdravotnícke zariadenia možno v tých menších nemocniciach. Možno vo fakultných je veľmi na zváženie a pováženie či a ako malo alebo nemalo byť odštátňované. Ale čo ste pre to urobili, pán minister? Išlo sa ďalej, zmenilo sa niečo? Zase ste neurobili nič a ani ste nepovedali, ako to bude ďalej. Ani v tejto správe nie je, ako budeme ďalej príp. privatizovať niektoré zdravotnícke zariadenia. Čiže ťažko diskutovať, či to bolo najsprávnejšie, ale zase nevidím ani v správe príslušné riešenie, čiže zase nie je nič.

Vážnym mechanizmom odčerpávania zdrojov v systéme je záchranná zdravotná služba. Od prísľubov z rokov 2005 a 2006, keď bývalí páni poslanci, ktorí sú v dnešnom parlamente, hovorili o všetkých nedostatkoch pri výbere záchranných služieb, pri ich financovaní, prešiel rok a vy ste v programovom vyhlásení vlády sľubovali, že obmedzíte zdroje a prehodnotíte body. Začalo sa síce niečo, začali kontroly, ale nič, opäť nič to nie je v šetrení zdrojov a v preukázaní, či toľko prostriedkov, ktoré tieto služby odčerpali, je alebo nie je správnych. Ale dávate prísľub, budeme sa tým zaoberať, myslím tým roky 2008 a 2009.

Ďalšie zadlžovanie zdravotníckych zariadení v správe štátu. Pýtam sa: Je to zlé hospodárenie, nedofinancované výkony, nehospodárne budovy, v ktorých sídlia tieto zariadenia? Na strane 12 tejto správy hovoríte, že nedostatok zdrojov v systéme zdravotného poistenia najviac dopadá na ústavné zdravotnícke zariadenia, najmä fakultné nemocnice. V programovom vyhlásení vlády ste sľúbili, že navýšite zdroje za poistencov štátu zo 4 % na 5 %, že dofinancujete tieto zariadenia. Vy ste napriek tomu urobili skúšobnú lehotu na štyri mesiace, pokúsili ste sa zastaviť transformáciu nemocníc o rok na akciové spoločnosti, chceli ste zabrániť exekúciám, v čom vyšiel aj nález Ústavného súdu, že táto časť zákona je v nesúlade s ústavou. Teda čo, ako, ideme ďalej zadlžovať zdravotnícke zariadenia? Tým končil svoje vystúpenie kolega predo mnou.

Veľmi krátko, dvoma-troma vetami k novele Zákonníka práce. Uvedomili ste si predtým, ako ste dali súhlas v pripomienkovom konaní, aby išla takáto novela zákona do parlamentu, čo to spraví v praxi? Vie niekto z úradníkov ministerstva zdravotníctva, ako funguje reálna prax v zdravotníckych zariadeniach? Veď je to len opäť navýšenie zdrojov. Áno, možno dobre to vyzerá, zvýšime zamestnanosť lekárov, zvýšime zamestnanosť sestier. Ale veď my ich ani dnes nevieme zaplatiť v tom počte a na tých miestach, kde sú. Čiže Zákonník práce je nie dobrá novela pre zdravotníctvo.

Dovolím si vrátiť sa k tej I. časti vašej správy, kde rozoberáte odpredaj zdravotníckych zariadení, ale už dnes je rok po voľbách. Kritizovala som aj zrušenie niektorých zdravotníckych zariadení v minulosti a to, že neboli pripravené tak, aby sme ich predali, a dnes chátrajú. Ani v minulosti, ani dnes v nich nemá zdravotníctvo nič. Ale ani za vašej vlády sa v podstate s týmito zariadeniami nič neudialo.

Hovoríte v správe, že sa veľa minulo na poradenstvo. Súhlasím s tým. Boli to veľké peniaze a obávam sa, že neboli najhospodárnejšie využité. Ale ak sa vám zdá, že ste im venovali toľko priestoru v správe a že sa vám zdá, že možnože tu aj došlo k porušeniu, dajte podnet na prešetrenie. Ale myslím si, že my celý rok počúvame len kritiku tej bývalej vlády. Ale ako keby vždy zhasla, keď príde na lámanie chleba. Ale musím uznať úprimne, pomerne veľa zdrojov išlo na poradenstvo, keď si tie čísla pozrieme, zo Svetovej banky. Ale je také, ktoré nebolo poradenstvom pre občanov, ale skôr takým papierovým administratívnym poradenstvom.

A teraz krátko zhrniem, toho sa kolega nedotkol, k tým vašim legislatívnym návrhom, ktoré v tom uplynulom období boli, keď má byť analýza za minulý rok alebo správa hodnotiaca, niekoľko poznámok.

Prvý návrh zákona, ktorý prišiel asi zrejme z vašej obce, bol poslanecký návrh zákona, ktorý obmedzoval správny fond. Prečo to bol poslanecký návrh zákona? Druhý poslanecký návrh zákona bol opäť o vážnej veci a bol to zákon o poskytovateľoch, ktorý posúval transformáciu na akciové spoločnosti a dopĺňal zákaz exekúcií. Prečo to bol poslanecký návrh? A tretí poslanecký návrh, ktorý prišiel do tejto snemovne, bol na zmenu zákona o zdravotných poisťovniach, Úrade pre dohľad, na to, aby bolo možné zlikvidovať, odvolať, pretože ináč to nešlo po uplynutí funkčného obdobia, predsedu Úradu pre dohľad, dokonca ešte rozšíriť aj zmeny v jeho správnej a dozornej rade. Myslím si, že toto sú minimálne tri zákony, ktoré mali byť dané cez pripomienkové konanie, mali ísť cez vládu.

A dotknem sa len krátko toho, aby bolo jasné, čo ten rezort za to obdobie urobil. A tie prísľuby, ktoré dali v minulom volebnom období, boli veľmi malé, malá novela. Týka sa to lekárskeho predpisu, aby bolo možné nakupovať tlačivá inde, aby sa poplatky za lekársky predpis znížili, aby bola jednomesačná lehota posunu ročného zúčtovania, aby sme to, o čom môžem povedať, že je vážne, zvýšili zo 4 % na 5 % za poistencov štátu, ale na skúšobné obdobie štyroch mesiacov. Čiže ide o nedôsledný návrh zákona. Ďalším tu bol posun termínu na zavádzanie systému kvality, všetko možno dobré veci, ale v tom, čo najviac kritizujete z bývalej Zajacovej reformy, veľmi, veľmi málo. Vidieť, že asi netreba generálne meniť zákony, ale možno ich treba očistiť. Je tu niekoľko nariadení. Tá správa je bohatá, lebo má tam niekoľko nariadení, vyhlášok. Nechcem vás zdržiavať, nebudem to čítať.

Ale to, čo treba povedať, a to už sa blížim k záveru, je v tej záverečnej časti, v ktorej by mala byť akási vízia. Treba nariadenie o minimálnej verejnej sieti, mala by byť ale stratégia, aby sme ho mohli stanoviť, ale nie je, vízia jednej zdravotnej poisťovne sa už dnes zužuje v tejto správe na zlúčenie Všeobecnej a Spoločnej. A tam to ďalšie už nevieme. Mala by byť vlastne hlavným riešením v zdravotníctve. Ale hlavným riešením v ňom bude protiústavnosť? Bude to zmena prostredia pre financovanie zdravotného poistenia?

Rušenie zdravotníckych zariadení, veľká téma, niekoľko hodín diskusie. Ale práve preto, že nie je stratégia a ministerstvo nemá spracované žiadne riešenie, nemá odvahu ani ponúknuť riešenie na minimalizáciu tejto siete ústavných zdravotníckych zariadení.

A ešte snáď jedna poznámka. A tá sa ťahá už dlhým obdobím. A v tom môžem s pánom ministrom súhlasiť. Ale za rok som očakávala po tých prísľuboch strany Smer v minulom volebnom období, že sa vytvorí taká cenotvorba, aby sa neprehlboval rozdiel medzi zmluvnými limitmi, ktoré dostávajú poskytovatelia, a reálnymi výkonmi, a s jednou poznámkou, ktorá v tej správe je, že vy to skôr chcete riešiť centralizáciou tokov v zdravotníctve ako stransparentnením tých tokov, lebo necítim tam to, že by sme to mali posúvať ďalej k poisťovniam, poskytovateľom, stransparentniť niečo, ale centralizovať. A obávam sa, že práve tým, že nebude tá cenotvorba, je ohrozená zdravotná starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach rezortu zdravotníctva, pretože tam sa vytvára najväčší dlh, tam je nedofinancovanosť výkonov a tam sa dostávajú práve pacienti s najväčším ohrozením života, pretože sú to zariadenia vybavené práve na vysokú špecializáciu poskytovania služieb.

Na záverečnú poznámku mi nedá nepovedať, pokúsila som sa v tomto parlamente za predchádzajúci rok predložiť niekoľko praktických noviel zákonov týkajúcich sa očistenia systému, aby pacient, poskytovateľ a poisťovňa vedeli, na čom sú. Bohužiaľ, táto snemovňa nie je schopná robiť pre občanov, pretože aj v tejto veci používa dnes politický zápas. A je na škodu veci, že sa pacient stal politikum, tak by som to nazvala, a že nie sme schopní ani v gestorskom výbore, ktorý by mal vytvoriť pôdu pre tú vzájomnú spoluprácu, diskutovať o vážnych témach, urobiť návrh na poslanecký prieskum, počúvať sa a dôverovať si, že to, čo hovoríme, hovoríme v prospech pacienta, a nie v prospech politickej strany alebo svojej politickej kariéry.

Vážený pán minister, pán predseda Národnej rady, pokiaľ ešte je tu, myslím si, že táto správa nenavrhuje racionalizačné opatrenia v rezorte s cieľom, aby zabezpečila aj programové vyhlásenie vlády, aby bola dostupnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľmi, by som povedala, strohá a je len v takej vízii, že snáď do konca volebného obdobia to, čo ste sľúbili v minulom volebnom období, naplníte. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, počúvala som vás pozorne, pretože vaše vystúpenia sú najreálnejšie a najtriezvejšie z KDH. Takže vždycky si ich rada vypočujem.

Chcem reagovať na vašu otázku. Hovorili ste, prečo je poslanecký návrh v tom a v tom zákone a v tom a v tom zákone. Nuž mne dodnes vŕta otázka, prečo poslanecký návrh v minulom volebnom období bol o zmene ústavy od 3 poslancov z vášho klubu pána poslanca Hrušovského, keď v celej kultúrnej Európe zmena ústavy, to je ako vstúpiť do svätyne s veľkou úctou, a predtým vždy sú veľké rokovania, zriadené komisie, pripravuje sa takáto zmena a u vás je to poslanecký návrh. Čiže ak ste považovali toto za normálne, tak neviem, prečo sa pýtate, že prečo boli dva zákony významné dané poslaneckými návrhmi, keď to najvýznamnejšie z vašej strany bolo dané poslaneckým návrhom. To je jedno.

A druhé. Hovorili ste o exekúciách. Mám málo času, tam len nejaké sekundičky, ale predsa poviem, Ľudová strana - HZDS išla s exekúciou nemocníc na Ústavný súd. A vyhrali sme. A vaša vláda, teda počas vlády, kde bolo KDH, v rozpore s nálezom Ústavného súdu opätovne dala do zákona pozastavenie exekúcií na nemocnice. Takže trošku tá realita je... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, reakcia.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Začnem od konca. Pani poslankyňa, viete veľmi dobre, že novela, ktorou ste chceli zabrániť exekúciám, bola porušením retroaktivity, a preto nález Ústavného súdu zrušil túto časť, myslím tým § 100, § 102c. Čiže to je vec súčasnej doby. Ja sa bavím o súčasnej dobe. A, áno, beriem veľmi vážne, Ústava Slovenskej republiky je najvýznamnejší zákon, pretože od neho by mali byť odvodené všetky normy. Ale zákony, ktoré predkladali poslanci Národnej rady za stranu Smer, boli veci, ktoré sa týkali výkonnej moci čiže exekutívy, ktorá mala vyrobiť a urobiť návrhy zákonov tak, aby prešli pripomienkovým konaním. Naše návrhy zákonov, ktoré sa týkali ústavy, týkali sa poslancov Národnej rady, týkali sa aj našej činnosti a našej práce, aby sme mohli ovplyvňovať túto normu. A myslím si, že moja výhrada bola hlavne v tom, pani poslankyňa, že strana Smer pred voľbami kritizovala bývalú vládu, bývalého ministra Zajaca a hovorila, že má pripravené návrhy. Ak má pripravené návrhy, mala by ich robiť cez vládu, cez ministerstvo zdravotníctva, aby boli konzistentné s programovým vyhlásením vlády a aby neboli účelové, tak ako vyhovujú. A nechcú, aby to vedeli občania a aby sa to dostalo do pripomienkového konania.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bastrnák.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážený pán minister, predkladacia správa k materiálu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve síce obsahuje myšlienku o tom, že účelom správy nie je podrobná analýza jednotlivých oblastí rezortu, ale návrh opatrení, ktorých realizáciou sa postupne bude stabilizovať financovanie zdravotníctva, na moje veľké prekvapenie však väčšia časť materiálu, má len politický charakter, pričom obsahuje mnoho protirečení a neodôvodnených obvinení. Pri čítaní správy mal som nepríjemný pocit, že od začiatku len obviňuje bývalú vládu a ministra, čo všetko robil zle a ako dobre by nám bolo teraz, keby oni to nerobili alebo keby tu neboli. Pripomína mi to socialistickú propagandu z minulého storočia. Moje nepríjemné pocity pramenia práve v tom, že tento vládny materiál ako celok tiež zostal na úrovni propagandistického materiálu. To znamená, že okrem osočovania výsledkov dosiahnutých predchádzajúcou vládou nie je schopný poskytnúť žiadnu pozitívnu víziu do budúcnosti. Výstupy tejto správy formou uznesení vlády a pripravovaných opatrení sú výsledkom tendencióznej a podľa mňa chybnej analýzy.

Na základe predchádzajúcich zistení som nútený sa zaoberať I., politickou časťou správy vo väčšom rozsahu.

Namiesto toho, aby sa v správe hovorilo o tom, ako najlepšie zabezpečiť bezproblémový chod systému, resp. ako odstrániť prípadné jeho nedostatky, sme svedkami, ako som už hovoril, nič nehovoriaceho, nekoncepčného politického osočovania. Hlavným nepriateľom podľa tejto propagandy je, samozrejme, predchádzajúci minister zdravotníctva, ktorý všetko robil zle a nekompetentne. A všetky chyby v systéme pramenia v jeho pôsobení. Politicky by síce bolo možné pochopiť aj takýto postoj, ale treba upozorniť autorov správy na nezanedbateľný fakt, že táto vláda už má za sebou jeden rok vládnutia a bolo by už načase namiesto populistickej fantazmagórie vychádzať aj s konkrétnymi návrhmi na riešenie problémov, hlavne keď si myslíte, že všetky opatrenia predchádzajúcich štyroch rokov boli len negatívne.

V materiáli sa znovu objavuje fenomén ducha socializmu vo forme definovania súkromných zdravotných poisťovní ako nepriateľov verejného záujmu. Medzi riadkami cítiť taký nádych, že ak by súkromné poisťovne na Slovensku neexistovali, tak by bolo v zdravotníctve skoro všetko v poriadku. Pravdepodobne aj autori správy sú si vedomí toho, že to tak nie je.

V tejto súvislosti ma prekvapuje aj postoj samotného pána ministra, ktorý, ak dobre viem, aktívne sa podieľal, resp. pomáhal pri zrodení jednej súkromnej poisťovne, viem dobre, že bola verejnoprávna. Teraz však aj on, aj ministerstvo zdravotníctva považujú súkromné zdravotné poisťovne za indikátor nevyhovujúceho stavu zdravotníckeho systému.

V tejto súvislosti doporučujem, že ak si myslíte, že zákon o poisťovniach je zlý, treba zmeniť znenie príslušných paragrafov tak, aby sa znemožnilo používanie finančných prostriedkov na iné ako verejné účely. Ale nemôže byť cieľom dosiahnutie takého stavu, aby existovala len jedna poisťovňa, čím by sa pluralita poisťovní na Slovensku zlikvidovala. Problém je len v tom, že už by bolo načase skutočne vychádzať aj s víziou do budúcnosti a načrtnutím riešenia. Môžem to názorne prezentovať aj na ďalšom príklade. Podľa správy totiž prerozdeľovací mechanizmus v oblasti zdravotného poistenia nie je správne nastavený. Ak je to tak, pýtam sa, aké opatrenia boli realizované alebo aké návrhy sú pripravované na vylepšenie prerozdeľovacieho mechanizmu. Ak nie sú žiadne, potom, samozrejme, aj táto časť správy je len ďalšou bublinou bez objemu.

Je tiež poľutovaniahodné, že materiál sa zaoberá len predchádzajúcim štvorročným obdobím. Ak by totiž analýza alebo I. časť správy obsahovala aj stav pred nástupom predchádzajúceho ministra, napr. celé obdobie od roku 1992, hneď by nám bolo jasné, že zdravotníctvo vďaka pripravovaným opatreniam sa postupne vráti do obdobia a do stavu, o ktorom sa už preukázalo, že je neefektívny a neudržateľný. Pamätáte sa, vážení kolegovia, na podmienky, za akých sa reforma zdravotníctva začala na Slovensku? Všetko bolo v jedných rukách, existovala len jedna poisťovňa. Zadlženosť zdravotníctva sa neustále prehlbovala, bohužiaľ, je to tak aj teraz. Hospodárenie bolo neefektívne, nemocnice a systém pohlcovali finančné prostriedky ako nejaká čierna diera. Škoda, že nebol pripravený komplexnejší materiál, ktorý by rozoberal aj stav zdravotníctva v období pred tzv. Zajacovými reformami. Ten by totiž mohol byť dobrým východiskom na analýzu krokov, ktoré realizovala minulá vládna garnitúra, ako aj na analýzu všetkých zmien v systéme zdravotnej starostlivosti. Preto znova musím upozorniť na to, že pripravované opatrenia vrátia zdravotníctvo do stavu, ktorý sme už tu raz mali a ktorý bol neefektívny a neudržateľný.

Ešte musím dodať, že pôvodný zámer negovať celú reformu zdravotníctva sa zmenil na útok voči súkromným poisťovniam. Neviem pochopiť, prečo práve zisk súkromných poisťovní vadí súčasným predstaviteľom moci, keď v systéme zdravotníctva existujú aj ďalšie zložky vytvárajúce zisky. Také sú napr. lekárne alebo veľkosklady. A je to veľmi zaujímavé, že napr. Veriteľ, ktorý bol v minulom volebnom období predstaviteľmi súčasnej vládnej garnitúry vyhlásený za zbytočný a za postrach zdravotníckeho systému, už v tejto správe ako negatívum sa neobjavuje, čo je jednoznačným dôkazom toho, že táto spoločnosť má svoje opodstatnenie. Som zvedavý, prečo sa zmenil ten odmietavý názor, resp. kedy a akým spôsobom priznajú svoju chybu tí, ktorí kedysi obyvateľov strašili Veriteľom.

Ale pozrime sa konkrétne na niektoré veci správy.

Prvá časť správy obsahuje niekoľko nelogickostí, napr. v súvislosti so zavedením dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových poplatkov, ktoré súčasná vláda považovala a považuje za antisociálne prvky. Sama však v správe priznáva, že dopad na ekonomicky zraniteľné skupiny bol zmiernený zavedením výnimiek a došlo aj k zavedeniu príspevku na zdravotnú starostlivosť v hmotnej núdzi. Práve to dokazuje, že predchádzajúci systém bol adresný a sociálny. Odstránením poplatkov je nepriamo zvýhodnená práve ekonomicky silnejšia vrstva obyvateľov.

Ďalšie tvrdenie, podľa ktorého vysoký počet návrhov na zmenu legislatívy lekárskych komôr je dôkazom nekvality systému, vôbec nechápem. V skutočnosti však návrh na vylepšenie systému alebo návrh na odstránenie chýb v jeho fungovaní sa objavuje v každej dobe a za každej vlády. Je to samozrejmou súčasťou odbornej práce členov lekárskych komôr, ktorí týmto spôsobom realizujú svoju pridanú hodnotu k vytvorenému dielu. Úlohou poslancov a vlády v každej dobe je tento návrh zodpovedne hodnotiť a ich buď použiť, alebo eventuálne nepoužiť. Návrhy a požiadavky lekárskych komôr v žiadnom prípade nemajú slúžiť na postrach občanov alebo poslancov.

Táto správa okrem spomínaných nedostatkov obsahuje aj ďalšie zaujímavé tvrdenia, podľa ktorých súkromné zdravotné poisťovne prostredníctvom cielených marketingových aktivít získali do svojho poistného kmeňa ďalšiu časť našej populácie. Nezbadal som v žiadnej kampani, v žiadnej súkromnej zdravotnej poisťovni žiadnu cielenú aktivitu na prevzatie konkrétnych zdravých ľudí. Vo svojich kampaniach všetkých oslovovali kompletnú populáciu Slovenskej republiky.

Podľa tejto správy štátne poisťovne majú horšie hospodárske výsledky, lebo sa riadili ustanoveniami príslušného zákona a nemohli vytvoriť také vysoké zisky ako súkromné zdravotné poisťovne. Pýtam sa vás, vážení kolegovia, čo je to za nezmysel tvrdiť niečo také, že na súkromné poisťovne sa nevzťahujú povinnosti zo zákona. Táto dikcia totiž vyplýva z logiky správy, pričom na riešenie situácie existujú dostatočné páky, stačí len koncové dodržanie zákona. Na to je k dispozícii Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je už tiež obsadený nominantmi súčasnej vládnej koalície. Ona teda má prostriedky, aby mohla odstrániť prípadné nezákonnosti v činnosti súkromných poisťovní. Prečo to tak neurobí? Tu sa zastavím trošku kvôli tomu, lebo už som spomínal, že v minulej opozícii ako jedna agenda bola práve Veriteľ. Druhá zase bol boj proti Úradu. V tejto správe zase boj proti Úradu chýba. To znamená, že pravdepodobne tá agenda minulá nebola správna. Ministerstvo by malo zase prísnejšie kontrolovať štátne poisťovne. Veď ich prípadné slabšie hospodárske výsledky môžu mať na svedomí napr. ich neefektívne hospodárenie. Netvrdím to, len hovorím, že aj to sa môže stať.

Ďalej, v súvislosti s prevádzkovými nákladmi poisťovní treba pripomenúť, že v roku 2005 poisťovne až na jednu výnimku míňali tieto prostriedky pred zákonným oklieštením svojich možností na úrovni do 4 %. Nakoľko už pri schvaľovaní novely zákona o úprave maximálnej výšky prevádzkových nákladov sa v kuloároch hovorilo o možnosti budúceho ďalšieho znižovania hranice, poisťovne pred účinnosťou zmeny využívali možnosť ich čerpania vo zvýšenej miere, práve kvôli tomu, lebo sa obávali ďalších reštrikčných opatrení. Nehovorím, že to je etické. Z uvedeného jednoznačne ale vyplýva, že realizované obmedzenie prevádzkových nákladov spôsobil nepriamy efekt, "plytvanie s prostriedkami". Poisťovne totiž nesporili finančné prostriedky, ale míňali ich možno vo väčšej miere, ako bolo treba. V každom prípade musíme konštatovať, že nebolo šťastným riešením, že ste ich prostredníctvom umelého usmernenia nepriamo navádzali na takýto spôsob využitia financií. Netreba zabúdať ani na fakt, že na trhu poisťovní sú aj noví účastníci, ktorí v počiatočnom štádiu fungovania na rozbehnutie svojej činnosti potrebujú vybudovať svoje inštitucionálne a infraštrukturálne pozadie. Tieto poisťovne sú zákonným obmedzením prevádzkových nákladov znevýhodnené voči ostatným, ktoré svoje štruktúry vybudovali už dávnejšie.

Je poľutovaniahodné, že tá správa je aj o obvineniach, že predchádzajúca vláda obsadzovala vedúce funkcie svojimi sympatizantmi, lebo práve súčasná koalícia zrušila demokratické spôsoby obsadzovania vedúcich miest v štátnej správe. A bez mihnutia očí dosadzuje na dôležité posty svojich priateľov a rodinných príslušníkov. Boli ste to práve vy, ktorí ste zákony zmenili tak, aby ste mohli členov manažmentov vymeniť za svojich sympatizantov a priateľov, a to okamžite. Za čias minulej vlády sme boli svedkami aj takého prípadu, keď v riadiacich funkciách boli aj takí odborníci, ktorí neboli blízki stranám vtedajšej garnitúry, napr. pán MUDr. Gajdoš a ešte jasnejším dôkazom je prípad pána MUDr. Demoviča, ktorý bol prijatý do vedúcej funkcie na Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s vedomím, že má blízko k práve vtedajším opozičným stranám, presnejšie, Smeru. V súčasnosti je všetko práve naopak. Starým dobrým spôsobom sa valcuje. Veď za predchádzajúcej vlády na pôde parlamentu boli akceptované aj opozičné návrhy. V súčasnosti sa však také niečo sa nestáva, spomeniem len rozpočet alebo Zákonník práce.

V súvislosti s ďalšou časťou analýzy ohľadom odštátnenia tzv. lukratívnych činností zdravotníckych zariadení musím verejne poukázať na fakt, že odštátnenie mnohých častí zdravotníckych zariadení, ako sú napr. CT, RTG, dialýza, lekárne, sa realizovalo ešte pred reformou bývalého ministra pána Zajaca.

Ďalej treba pripomenúť, keď hovoríme o zlých výsledkoch nemocníc patriacich do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pri uznávaní ich dôležitosti, že hospodária oveľa horšie ako menšie nemocnice. Práve preto je nepochopiteľné, prečo by sa mala racionalizácia týkať len malých nemocníc patriacich do pôsobnosti samosprávnych orgánov. Tie hospodária so svojimi prostriedkami oveľa racionálnejšie ako inštitúcie v pôsobnosti ministerstva. Svetlou výnimkou, teda pozitívom v správe sú postupy uvedené v časti o ďalšom napredovaní vo veci radiačnej onkológie.

V mene všetkých poslancov klubu SMK - Magyar Koalíció Pártja vyjadrujem prianie, aby sa predsavzatia vlády v tejto otázke podarilo naplniť obsahom. Tiež súhlasíme s potrebou informatizácie zdravotníckeho systému, na dosiahnutie toho cieľa však treba urobiť konkrétne a reálne kroky.

Ak sa pozriem na plánované opatrenia vlády, ktoré sú obsiahnuté aj v prílohe materiálu, musím konštatovať, že skoro všetky kroky sú skôr o tom, na čo som už upozornil, proti súkromným poisťovniam.

Jedine bod V (Vytvorenie podmienok viaczdrojového financovania zdravotníctva) obsahuje dôležité prvky. Žiaľ, práve tento bod má termín splnenia do konca roku 2009. Myslím si, že dôležitosť tohto bodu by si zaslúžila skoršie splnenie.

Záverom zopakujem svoju myšlienku o nekonštruktívnosti mnohých častí materiálu, pričom pánovi ministrovi, ako aj členom vlády pripomínam, že ak v súvislosti s použitím dotácií alebo prostriedkov Svetovej banky majú vedomosť o porušovaní zákona, je ich povinnosťou to nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní. Ak si myslíte, že verejné finančné prostriedky neboli využité v súlade so zákonom a predpismi, musíte sa obrátiť na príslušný orgán. Ak však takéto informácie nemáte, znamená to, že prostriedky boli využité v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Vyžívať sa takým spôsobom, ako je to v tejto správe, je smiešne a nevhodné v postavení štátnych činiteľov.

Záverom som sa chcel ospravedlniť kolegom za možno silný politický podtón môjho príspevku, ale potom, čo sa udialo minulý týždeň v Národnej rade radšej, som povedal, že zaplatím tých 5 000 korún, len povedzte, kam to mám dať, k tomu silnému politickému podtónu prinútili ma, tak ako som už spomínal, tie skutočnosti, že celá správa je prepolitizovaná, bohužiaľ, lebo ja som očakával materiál o tom, aká je všeobecná situácia v zdravotníctve. Na to by však bolo potrebné analyzovať oveľa dlhšie obdobie nielen posledné štyri roky.

Tiež som očakával návrh riešenia na stav, ktorý spôsobila nedávna chybná kategorizácia liekov zo strany ministerstva, následkom čoho obyvatelia Slovenskej republiky museli viac doplácať na lieky. Aké opatrenia ministerstvo pripravuje, aby podobná chyba už nemohla nastať, nakoľko vieme dobre, že naďalej situácia ešte sa vyvíja kvôli tomu, lebo, myslím, ešte stále tri ATC skupiny musia doplácať na lieky, hoci sú to malé čiastky, ale aj tak musia doplácať ešte obyvatelia, lebo, viete, v lepších spoločnostiach kvôli takýmto chybám by už padali aj hlavy niektorým vysokopostaveným zodpovedným funkcionárom?

Tiež som v správe nenašiel žiadnu zmienku o tom, ako chce vláda rozbehnúť systém s viacerými poisťovňami, asi to nechce, lebo chce len monopol poisťovne, alebo ako chce zabezpečiť, aby boli lekárske úkony v koncových nemocniciach financované dostatočným spôsobom. Tým, samozrejme, nechcem útočiť na pána ministra, len chcem upozorniť na to, že táto cesta vedie do slepej uličky.

Nič iné mi teda nezostalo, ako poukázať na niektoré časti tejto tendencióznej správy, ktorej závery a výstupy nemôžu byť správne. O tom svedčí zoznam pripravených opatrení, v ktorých až na niektoré výnimky figurujú len opatrenia voči súkromným zdravotným poisťovniam. A konštruktívne a užitočné opatrenie má termín splnenia do konca decembra roku 2009. Bohužiaľ, je to dôkazom toho, že súčasná vládna koalícia nemá presnú víziu o tom, ako ďalej v zdravotníctve na Slovensku, bohužiaľ. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky majú páni poslanci Novotný, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca, kde sa zaoberal morálnosťou, nemorálnosťou zisku a bojom tejto vlády voči zisku ako takému. Naozaj veľmi presne pomenoval problém. Ten problém je v tom, že z verejného zdravotného poistenia nemôžu vykázať zisk, aj keď ho vrátia do systému, zdravotné poisťovne, lebo to je niečo nemorálne. Ono je otázne, prečo potom niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, teda nie štátni, ale tí, ktorí sa už transformovali, reprofilizovali, reštrukturalizovali, sú tiež v zisku. To nie je nemorálne? No podľa tejto vlády asi to je nemorálne. Problém ale je, že z verejného zdravotného poistenia platíme aj lieky v lekárňach, ktoré sú klasické obchody so špeciálnym tovarom, tovarom špeciálneho určenia a takisto vykazujú zisk. V zisku sú aj distribučné firmy a dokonca aj farmaceutické firmy. Čiže ako je to s tým ziskom z verejného zdravotného poistenia? Buď budú všetci neziskoví včítane distribučných firiem, včítane lekární, včítane farmaceutických firiem, alebo potom ostatným účastníkom zdravotníctva, zdravotníckeho systému nemôžeme ich ziskovosť vyčítať. Problém je niekde inde, problém je v tom, že táto vláda je presvedčená o tom, že časť sektora môže fungovať po socialisticky vo forme štátnych príspevkových organizácií riadených manažérmi príslušnými alebo blízkymi vládnej koalícii a jeho časť môže fungovať v trhových podmienkach. Nemôže, nemôže to tak byť, lebo ak by to fungovalo, tak by potom tí dobrí manažéri dokázali viesť tie štátne príspevkové organizácie vo vyrovnanom rozpočte. A vieme, že len za prvý štvrťrok tohto roka vykázali štátne príspevkové organizácie osemstomiliónový dlh.