P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. V reakcii na pána poslanca chcel by som iba uviesť, že v zdravotníctve nie je možné úspešné a trvalé riešenie, pretože je v ňom trvale nedostatok financií všade v každej krajine a požiadavky na financie sú nekonečné, stúpajúce. Takže v podstate nenájdete úspešného ministra zdravotníctva nielen u nás, ale ani v Európe, ani vo svete. A všetky vlády svoje vládne programy začínajú tým, že začneme reformu v zdravotníctve. Prídu ďalšie vlády za štyri roky alebo osem rokov zase s tým, že začneme reformu v zdravotníctve. To znamená, je tam stúpajúca, starnúca generácia, je tam neustály boj o financie, nové prístroje, nové požiadavky na platové pomery a k tomu primeraný podiel štátu je vždy opatrný a nízky. Takže vyriešiť zdravotníctvo úspešne ani teraz, ani v budúcnosti veľmi sa nebude dariť. Tu ide o to, či smerovanie v zdravotníctve pôjde smerom ku efektivite, činnosti, k šetreniu financií, ku kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti a podobne. Ja si myslím, že dnes ak by sme to mali tu vyriešiť alebo počuť otázku, ktorá je skoro definitívna, či bude jedna štátna zdravotná poisťovňa a ostatné súkromné alebo či tie súkromné budú komerčné alebo zdravotné, si myslím, že bude zodpovedané na ňu vždycky len s dvoma alebo s troma otáznikmi. Preto aj túto správu považujem za predčasnú. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Bastrnák chce reagovať? Nie.
Ďakujem.
Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pataky Ján. Nech sa páči.
J. Pataky, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ja sa v rozprave chcem venovať iba tej časti aktuálneho vývoja v slovenskom zdravotníctve, čo sa týka reformy vo vzťahu k zdravotníckym zariadeniam. Svoj príspevok som zhrnul do dvoch častí, a to prvej časti o stave nemocníc pred transformáciou, čo bolo cieľom transformácie, predpokladom, a ich ekonomickom stave, a druhej časti o stave nemocníc po transformácii na neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby.
K prvej časti, cieľom transformácie. Vzhľadom na neustále zadlžovanie nemocníc bolo treba vytvoriť model kompatibility s Európskou úniou, kde nemocnice budú poskytovať zdravotnú starostlivosť najmenej 20 rokov od vzniku neziskových organizácií na minimálne takej úrovni, ako to bolo doposiaľ. Nebudú sa zadlžovať a eventuálny budúci zisk použijú na rozvoj nemocnice a na zníženie strát z minulých období, v ktorých prešli na neziskové organizácie, nie pre zakladateľov ani nie pre členov správnej rady, s predpokladom prenesenia práv a povinností aj zodpovednosti na správnu radu a výkonný manažment realizovať štrukturálne zmeny v nemocniciach, ktoré povedú k uvedenému cieľu, ako som hovoril.
Stav nemocníc pred transformáciou aký bol ekonomický, vieme. Všetky nemocnice vykazovali výraznú finančnú stratu. Napr. to poviem na bardejovskej nemocnici. Mala mesačnú stratu 3 mil. až 5 mil. Sk, ktorá trvá už od roku 1996. Teda ročná strata predstavovala 40 mil. až 60 mil. Sk. A vždy následne musela byť riešená formou oddlženia zo štátneho rozpočtu, tak ako to bolo i v iných nemocniciach. Nemocnice neplatili odvody do Sociálnej poisťovne, daňovému úradu, úradu práce. Nemocnice platili v obmedzenom množstve za dodávky energie, či už vodu, elektriku a plyn. Nemocnice výrazne meškali s platbami pre distributérov liekov, za čo boli penalizované a exekvované, a tým dochádzalo k ďalšiemu znižovaniu finančných prostriedkov na bežnú prevádzku nemocníc.
Čo sa týka medicínskeho stavu v dôsledku zadlžovania nemocníc a zhoršovania finančných tokov. Dochádzalo postupne k zhoršovaniu zdravotnej starostlivosti, pretože nemocnice nemali peniaze na nákup liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, opravu a nákup zdravotníckej techniky. Na manažment nemocníc bol vyvíjaný extrémny tlak, aby lukratívne činnosti, či už ide o laboratóriá, ambulancie, CT, boli odštátňované, a to hlavne z toho dôvodu, lebo nemocnice nemali na modernizáciu, mnohé činnosti boli v strate. Prenájom sa zdal ako jediné riešenie v tejto danej chvíli.
Čo sa týka stavu nemocníc po transformácii na neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby v rokoch 2002 až 2006, čo sa týka ekonomického stavu, to by som chcel zdôrazniť, v transformovaných nemocniciach došlo v priebehu troch rokov k stabilizácii stavu a väčšina z nich nevykazuje žiadne dlhy. Za minulý rok bol to dlh 100 mil. Sk, čo je cirka 7 %, na rozdiel od štátnych nemocníc, ktoré za minulý rok vykázali stratu 2,5 mld. Sk. Všetky transformované nemocnice platia odvody do Sociálnej poisťovne, čiže daňovému úradu, úradu práce za energie. A väčšina z nich nie je v exekučných sporoch. Transformované nemocnice dosiahli nižšie nákupné ceny zdravotníckej techniky, v liekoch, ale aj v bežných komoditách oproti štátnym nemocniciam. Zhodnocujú majetok, ktorý im bol daný do správy. Napr. môžem to porovnať zase na bardejovskej nemocnici, prioritný majetok sa zhodnotil o vyše 137 mil. Sk a neprioritný majetok sa zhodnotil o viac ako o 119 mil. Sk, čo je spolu 156 mil. Sk oproti 186 mil. Sk, ktoré takto vložil štát, resp. ministerstvo zdravotníctva.
Transformované nemocnice sú partnerom bankovým inštitúciám, ktoré im poskytujú úvery, čo pri štátnych nemocniciach pre zlú ekonomickú situáciu a neisté vzťahy neprichádza do úvahy. Transformované nemocnice čerpajú peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Čo sa týka medicínskeho stavu v nemocniciach, ktoré boli transformované v tomto období. Ako som už citoval, takmer všetky lukratívne činnosti ostali v správe nemocníc, napr. či už išlo o CT, magnetické rezonancie, laboratóriá, na rozdiel od štátnych nemocníc a nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku.
Čo sa týka kontrolnej činnosti, že je nedostatočná v neziskových organizáciách, tu by som chcel zvýrazniť, že transformované nemocnice sú pod oveľa väčšou kontrolou ako iné nemocnice: Rozpočet schvaľuje a kontroluje správna rada, hospodárenie kontroluje dozorná rada, jedenkrát ročne nemocnice predkladajú výročnú správu na registračný úrad a ministerstvo zdravotníctva. Výročná správa je verejný dokument s možnosťou nahliadnutia všetkých občanov do nej. Všetky opatrenia správnej rady a výročnej správy nemocnice sa zasielajú pravidelne po zasadnutí správnej rady na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Transformované nemocnice sú auditované externou audítorskou firmou. Transformované nemocnice sú pod kontrolou daňového úradu, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, štátneho dozoru, vyšších územných celkov, svojich zakladateľov. A v neposlednom rade, ak neziskové organizácie vykazujú stratu, neprimeranú svojim nákladom, súd neziskové organizácie zruší a prioritný majetok sa poskytne naspäť štátu.
A čo sa týka majetku štátu, tu chcem zdôrazniť, že zákonom prešiel tento majetok do majetku nemocníc, t. j. nevlastní ho štát, ale je definovaný ako prioritný a neprioritný majetok v zmysle zákona. Výsledkom teda štrukturálnych zmien v transformovaných nemocniciach je hlavne to, že sa nezadlžujú, rozširujú medicínske činnosti, v hodnotení zdravotných poisťovní sú vždy na prvej polovici, na rozdiel od štátnych nemocníc, takisto aj v hodnotení pacientov sú vždy v prvej polovici. Sú oveľa lepšie riadené a kontrolované ako nemocnice pod vyššími územnými celkami alebo štátne nemocnice.
A v závere by som chcel povedať, množstvo nemocníc v Európskej únii sú neziskové organizácie. A dôvodom je, že pri autonómnejšom riadení bez výrazného politického vplyvu sa riadiaci pracovníci správajú oveľa zodpovednejšie. Takéto nemocnice aj ak vytvoria zisk, tak ho používajú na rozvoj nemocnice, nie pre majiteľov, eventuálne predstavenstvo.
V závere chcem podčiarknuť, že tá správa, ktorá sa týka časti III, transformácie, nemá žiadne vecné dôvody, skôr sa mi zdá, že ide akurát o personálne dôvody. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou na poslanca Patakyho sa prihlásil kolega Novotný. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Patakymu za jeho vystúpenie a za, myslím si, veľmi pekné, jednoduché porovnanie, komparáciu toho, ako zdravotnícke zariadenia fungujú pred transformáciou a po transformácii. Ostáva mi len vyjadriť nádej, že transformácia zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie sa ešte v tejto krajine dokončí, pretože tie benefity sú úplne jednoznačné.
Ono aj v tej správe o optimalizácii siete zdravotníckych zariadení, v ktorej sa navrhujú rušiť malé, akoby neefektívne, zbytočne predražujúce systém nemocnice, je to skôr o diskusii medzi štátnymi príspevkovými zadlžujúcimi sa, stratovými nemocnicami a efektívnymi malými nemocnicami, z ktorých mnohé sú už neziskové organizácie alebo eseročky v prenájme alebo pod vyššími územnými celkami. Problémom je, že tieto malé nemocnice, tak ako to tu deklaroval a ukázal pán poslanec Pataky, čierne na bielom, ukazujú dnešnej vláde, že nemajú pravdu, keď tvrdia, že treba nechať nemocnice príspevkovými organizáciami, že nemajú pravdu, keď tvrdia, že problém je len vo výške platieb, problém je v tom, že sú zle nastavené platby, predchádzajúca vláda ich zle nastavila. Tieto malé, efektívne, neziskové organizácie pripomínajú tejto vláde, že aj v tých problémoch, v ktorých sa dneska zdravotníctvo na Slovensku nachádza, sa dá fungovať efektívne, sa dá fungovať dokonca v kladnom hospodárskom výsledku. Je to za cenu tvrdých reštrikčných opatrení, reštrukturalizácie týchto nemocníc, reprofilizácií jednotlivých lôžkových oddelení. To, že tieto zariadenia sú úspešné, to dráždi túto vládu, lebo im to pripomína vlastnú neschopnosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Chce pán kolega reagovať? Nie.
Ďalším do rozpravy písomne prihláseným je poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, Smer sa pýta a pýtal pred voľbami ľudí, či je spravodlivé a správne, ak napriek ústavne garantovanému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť musia ľudia čím ďalej, tým viac priamo priplácať na rozpadajúce sa zdravotníctvo. Toľko hovorí citát z volebného programu Smeru. Alebo ešte jeden citát uvediem, ktorý povedal súčasný predseda vlády Robert Fico v marci 2006: "Po voľbách v prípade účasti vo vláde sme pripravení okamžite riešiť krízový stav a nasledovať budú systémové zmeny v celom zdravotníctve." Dnes tu máme na stole správu, ktorá mala hovoriť, ako ďalej v zdravotníctve. Namiesto toho však hovorí vo väčšine len o minulosti, a to ešte aj tendenčne a účelovo. Ale toto všetko, pán minister, máme už dávno za sebou. Všetky tieto vaše pohľady, kritiku poznáme z minulého volebného obdobia. A minulé volebné obdobie skončilo v júni 2006 voľbami. Všetko, čo dnes predkladáte, ste tvrdili aj pred voľbami, nič nové pod slnkom, pán minister. Neodvádzajte takto pozornosť od neschopnosti vlády Roberta Fica riešiť situáciu v zdravotníctve a od neschopnosti plniť populistické sľuby pred voľbami. Povedzte nám, ako ďalej. Nie sme zvedaví na predvolebnú rétoriku Smeru. Vy vládnete už rok. Nie ste v opozícii. Vládnete. Je rok po voľbách, doteraz ste predložili zmeny zákona o zrušení poplatkov, urobili ste potom zmenu zákona, ktorá vám umožnila vymeniť šéfa Úradu na dohľad, a potom, koniec, len samé správy a doplňujúce správy, analýzy, dokonca aj súkromné analýzy, aby ich nikto nevidel. Prichádzajú potom vyhlásenia, potom prekrúcanie vyhlásení a tak ďalej. Pán minister, ale chýba nám návrh riešenia, legislatívny návrh riešenia, pán minister.
Pán minister, myslím si, že vám vyhovuje súčasný stav. Však sa predáva viac liekov, viac špeciálneho zdravotníckeho materiálu aj nejaké prístroje sa nakupujú, obchody idú. A že niet peňazí? To vás nezaujíma. Koho to trápi? Tie sa nájdu, veď je tu pacient, občan, ktorý to zaplatí, s tým nech sa trápia iní a hlavne tí v budúcnosti. Očakával som, pán minister, že ponúknete svoje riešenia vy alebo premiér Fico minimálne v rozsahu vašich silných vyhlásení. Zacitujem aj vás, pán minister: "Myslím si, že dobre sa dá hospodáriť aj vo verejnoprávnom sektore." Toto ste povedali, pán minister, plný odhodlania a nadšenia pri útoku na obchodné spoločnosti v zdravotníctve.
Aký je však stav vo vašom rezorte a hlavne vo vašich nemocniciach, kde ste zriaďovateľom, teda šéfom. O efektívnosti v hospodárení vo vašich príspevkových nemocniciach nemôže byť ani reči, dlhy od júna rastú a rastú. Potvrdzuje sa viac ako desaťročná prax a skúsenosť príspevkových organizácií v rezorte zdravotníctva. Doteraz to stálo daňových poplatníkov a pacientov miliardy a vy, pán minister, roztáčate nové koleso miliárd korún zadlženosti v zdravotníctve. Pán minister, prečo neporovnávate hospodárenie v súkromných nemocniciach a vo vašich štátnych nemocniciach s porovnateľnými výkonmi? Porovnajte napr. spotrebu liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Porovnajte obložnosť, efektivitu využívania lôžka a potom prídete na to, aký nezmysel ste si vymysleli pri administratívnom znižovaní lôžok. Na toto si dajte urobiť analýzu. Tá by vám pomohla viac. Veď napr. nemocnica má s 1 000 lôžkami pri obložnosti 65 % denne 350 lôžok voľných, neobsadených. Je problém v takejto nemocnici 100 lôžok administratívne odpísať? Žiadny problém s tým nie je. Aký to bude mať vplyv na šetrenie, na efektívnosť? Žiadny, lebo nemocnica robí výkony na 650 lôžkach, na to má nastavené náklady, výnosy, personál, všetko.
A tak je namieste otázka, pán minister, sa mi natíska na jazyk, na čo je nám ministerstvo zdravotníctva a ešte vo vašom podaní. Podľa vašich krokov a vašich vyjadrení je nám úplne na nič, lebo vy za nič nemôžete.
Analýza lôžok, ktorú ste predložili na prelome januára a februára na komunikáciu, je agenda Národného centra zdravotníckych informácií. Pomlčím o tom, ako dopadla. To bola tá prvá správa, prvá analýza. Ak má niekto zadefinovať, čo sa zruší a čo sa nezruší, tak to majú definovať zdravotné poisťovne alebo lokaj ministerstva vedenia Slovenskej lekárskej komory, ale opäť, nie vy.
Ozaj, a čo robí vedenie Slovenskej lekárskej komory dnes? Pred voľbami bola podľa nej v zdravotníctve kríza. Dnes, keď ani platy nerastú, tak ako chceli, aj lekári odchádzajú do zahraničia, aj sa nemocnice zadlžujú, ani pacient nie je na tom lepšie, zrazu kríza v zdravotníctve nie je. Tá skončila zázračným dňom volieb. Je to asi úplne nový systém riešenia kríz.
Ak máte vy, pán minister, a vaše ministerstvo zmeniť systém toľko kritizovaného zúčtovania zdravotného poistenia, ministerstvo povie, že vraj nemá čas. Času by aj na to bolo, pán minister, ale neviete, ako to urobiť. A urobiť to tak ako s poplatkami, jednoducho zo dňa na deň boli zrušené, to by zdravotníctvo odralo možno aj o miliardy. Pán minister, prestali ste kritizovať zúčtovanie zdravotného poistenia. Prestali ste kritizovať zúčtovanie zdravotného poistenia. Populistické riešenie poplatkov, dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových, ste urobili ihneď. Rezort a Smer tak zažil 30 sekúnd slávy, ale lekárov a nemocnice to stálo nie malé milióny korún. Splnenie sľubov, ktoré ste im dávali, a nahradenie týchto peňazí lekárom a nemocniciam, to ste neurobili dodnes.
Pán minister, myslím, že ste sa dostali do pasce, ktorú ste si sám vytvorili. Rýchlo ste si osvojili kritiku minulosti, rétoriku sľubov, ale neviete, ako ďalej. Tak sa vám to zapáčilo, pán minister, že ste aj zabudli, že tento zdroj komunikácie nie je večný a že treba niečo urobiť. Tak ste sa pustili do znárodňovania súkromných zdravotných poisťovní ako najväčších plytvačov peňazí s cieľom, aby mal čo najviac štát, čo by najlepší hospodár v poisťovniach a nemocniciach. Minister to, čo sa urobilo v minulosti v zdravotníctve, kritizoval, zniesol pod čiernu zem, ale dnes nevie, ako ďalej. A nalievať do deravého koša zdravotníctva stále viac vody a odkiaľ túto vodu brať, to je ťažká otázka. Neviete na ňu odpoveď, pán minister.
Ak by ste boli troška šikovnejší, nezľavili by ste z nastúpenej cesty minulej vlády, tlaku na efektivitu, hospodárnosť zdravotníckych zariadení. Hybrid verejnoprávnosti v štátnych poisťovniach a nemocniciach, kde zodpovedajú všetci, ale nezodpovedá hlavne nikto, vedie len k zadlžovaniu. A ešte ste svojim nemocniciam vytvorili zákonnú ochranu, aby sa na ne nevzťahovali exekúcie. Následne túto ochranu Ústavný súd síce zrušil, ale vaši manažéri sa naďalej správajú v duchu myslenia svojho šéfa. Prečo by to nerobili, keď na váš príkaz, pán minister, od apríla majú všetky vaše nemocnice účty v Štátnej pokladnici, aby na tieto účty nemohol siahnuť exekútor? Je to výborná ochrana na nehospodárnosť a neefektívnosť vo vašich zariadeniach.
Ako fungujú tie vaše slávne, hrdinské príspevkové alebo verejnoprávne organizácie, alebo inštitúcie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. A ten hovorí, že príspevková organizácia je právnická osoba, v ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet zapojená príspevkom. Toľko hovorí zákon. Pán minister, vaše zdravotnícke zariadenia túto podmienku nespĺňajú. De facto v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. už ani nie sú príspevkovými organizáciami. Mali by ste ich zrušiť alebo im dať peniaze, aby vyrovnali svoje dlhy, a nemali by ste pchať hlavu do piesku a účty do Štátnej pokladnice a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Tie dlhy, ktoré dnes sekáte, niekto musí zaplatiť, niekto ich zaplatí v budúcnosti a budú to občania a pacienti. Komu vyhovuje, že štátne zariadenia sú bezzubé, zlé hospodáriace príspevkové organizácie? Príspevková organizácia je niečo, čo nedokáže pružne, efektívne reagovať tak v tvrdom obchodnom prostredí, ako existuje v okolí zdravotníctva. Komu to vyhovuje? Sú to silné farmaceutické firmy, silní distributéri aj z prostredia Smeru? Ale to nie sú žiadni baránkovia, to sú tvrdí hráči. A ako obchodní partneri sú im hrdinské príspevkové organizácie štátu, teda vaše, pán minister. Je to ako z rozprávky, ktorá nekončí happyendom, lebo hrdina hynie. Tento nepomer niekomu vyhovuje. Žeby vyhovoval tým silným hráčom na trhu?
Pán minister, enormný nárast spotreby liekov je dôsledok liekovej politiky, ktorá sa vám vymyká spod kontroly. Znížila sa síce DPH a cena liekov, ale ich spotreba katastrofálne narastá, hlavne v štátnych zdravotníckych zariadeniach, vo vašich zariadeniach, pán minister, farmaceutické firmy predsa o zisk neprídu. Keď sa stlačí cena, tak narastie obrat. A to sa deje teraz. Prečo, pán minister? Dynamika rastu spotreby liekov je veľmi nebezpečná. Preto sa musí pozerať na efektivitu. Schovávanie sa za dobro pacienta je falošné. Vyzerá to tak, že nie pacient, ale obrat je v súčasnosti dôležitý. Komu tento zakuklený a neprehľadný systém vyhovuje? Vyhovuje pacientom? Figu borovú, pán minister. Pacient vôbec ani nepocíti, že štát naleje miliardy do štátnych nemocníc. Kto to pocíti, sú tí, čo takéto riešenia preferujú a cielene ich očakávajú. A nie sú to ani pacienti, ani lekári, ani zdravotné sestry.
K čomu vôbec smeruje preferovanie bezzubých, neefektívnych príspevkových alebo verejnoprávnych inštitúcií v rámci rezortu, pán minister? Hľadáte príčinu tam, kde nie je. A vy to dobre viete. Nepriateľom, pán minister, nie sú súkromné zdravotné poisťovne, tie nie sú vaším nepriateľom, tie majú zhruba 20 % trhu, zvyšok trhu poisteného sú vaše poisťovne, štátne. Zisk všetkých poisťovní aj vašich je zhruba 1,8 mld., no nech je 2 mld. korún, ale v systéme sa točí okolo 120 mld. korún, pán minister. Vy chcete s 2 mld. korún zachrániť zdravotníctvo? To nemyslíte vážne? Vytvorením jednej štátnej zdravotnej poisťovne ste úplne mimo. Je to cesta späť. A vy dobre viete, že pluralitný konkurenčný model poistenia sa presadzuje stále viac a viac. Je efektívnejší, tam, kde je konkurencia, je väčšia efektivita, pán minister. Štát, teda Smer a vláda Roberta Fica, sa zbavuje silou zákona efektívnejšej súkromnej konkurencie. Pre pacientov je to do budúcnosti veľmi zlá správa. Preto, pán minister, veci zahmlievate, odpútavate pozornosť aj touto správou, útočíte na všetko súkromné, pretože všetko súkromné je triednym nepriateľom Smeru. Vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu a prostredníctvom nej preferovať štátne nemocnice, kde sú štátne manažmenty, je štátna centralizácia ako vystrihnutá z knihy, z politickej ekonómie socializmu. Z pacienta robíte vazala štátneho zdravotníctva. Toto si ale pacienti nezaslúžia. Štátne zdravotníctvo, len štátne zdravotníctvo, pán minister, sme tu už mali. A po novembri roku 1989 sme sa z tohto štátneho zdravotníctva chodili pozerať napr. na CT na Západ, takú malo úroveň. O dostupnosti liekov vtedy v štátnom zdravotníctve radšej pomlčím. Pacient musí mať slobodnú voľbu, pán minister, slobodný výber, výber medzi štátnym a neštátnym lekárom, výber medzi štátnou a neštátnou nemocnicou. Zoštátnenie zdravotníctva, pán minister, je proti pacientovi.
A tak po roku vlády Roberta Fica je v zdravotníctve horšie, ako to bolo v čase, keď to preberal, dlhy rastú a pacientovi sa nič nepolepšilo. A tak, pán minister, stojíte úplne na začiatku a lámete si hlavu, ako v praxi naplniť tú zápornú odpoveď, či je správne a spravodlivé, ak si ľudia priplácajú na zdravotnú starostlivosť. Len sa, prosím vás pekne, pán minister, pravdepodobne vystúpite až v záverečnom slove, nevyhovárajte na nás, bolo by dobré predstaviť vaše riešenie, váš návrh.
V zdravotníctve je v súčasnosti o miliardy viac peňazí, ako ich bolo minulý rok. Viac ľudí je zamestnaných našou zásluhou, z toho sú vyššie odvody do poistného, tiež našou zásluhou, vyššie platby štátu za svojich poistencov. Napriek tomu, pán minister, že sa znížila DPH na lieky a nemocnice by mali nakupovať lacnejšie lieky, skutočnosť je taká, že rezort sa zadlžuje rekordným tempom, že na lieky sa vydáva viac a viac a pacient to necíti. Pán minister, kde sú tie peniaze, kde sú tie miliardy naviac? Dnes by tu mal byť v tejto správe nejaký míľnik, nejaký odpočet a mala by byť aspoň naznačená nejaká vízia. Ale my tu máme len správy, analýzy, súkromné analýzy, pokusy o násilné prepoisťovanie občanov, pokusy o rušenie lôžok, pokusy o rušenie nemocníc, vyvlastňovanie súkromných poisťovní a tak ďalej a tak ďalej.
A toto, pán minister, čo robíte a robí vláda Roberta Fica, je znak neodbornosti, znak neodbornosti tejto vlády. A tam, pán minister, kde nie je odbornosť, ale len ideológia, nastupuje moc a silové riešenia. A aj o tomto je táto vaša správa. O ničom inom nie sú vaše kroky v zdravotníctve. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Stanislava Janiša sa prihlásili pán Halecký, pán Novotný, pani Sabolová a pán Dzurinda. Končím možnosť prihlásenia sa k vystúpeniu s faktickou poznámkou.
Slovo má pán Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Janiš spustil tuná celý rad faktov, celý rad informácií, ktoré trošku, by som povedal, vo väčšej miere kritizujú zdravotníctvo, v akom stave je. Chcem len povedať, že úroveň zdravotníctva v terajšej dobe nie je o nič horšia, ako bola v predchádzajúcom období, aj keď tie riešenia zdajú sa, že sú nejaké pomalšie alebo nie príliš presvedčivé. Preto aj dnes skutočne chýba nejaká inštitúcia, nejaký úrad, ktorý by vedel rozhodnúť, pripraviť analýzy, porovnania v európskom, svetovom, v našom meradle medzi jednotlivými poisťovňami, pretože poslanci z jednej strany, pokiaľ hovoria, tvrdia, že majú pravdu, z druhej strany koaličnej, resp. opozičnej tiež majú pravdu. Takže nejaký inštitút, ktorý by vedel objektívne na základe faktov povedať skutočný stav, veľmi neexistuje a nie je uznávaný. Viem, že existuje celý rad neziskových organizácií, ktoré majú zameranie na zdravotníctvo. A tie výsledky sú pomerne solídne. Ale myslím si, že hlavne Združenie zdravotných poisťovní alebo príp. aj Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mali záujem tieto informácie dávať do kontrapunktu s ministerstvom zdravotníctva alebo inými zoskupeniami, a tak vytvoriť nejakú skutočne relevantnú významnú a objektívnu inštitúciu na posudzovanie tohto stavu. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Keď pán poslanec Janiš rozprával o štátnom zdravotníctve, tak som si trochu zaspomínal na roky 1996 a 1997, keď som začínal svoju chirurgickú prax v štátnom zdravotníckom zariadení, keď bol niekedy problém dostať pacienta na CT, lebo buď boli všetky pokazené, alebo nefunkčné a často s úrazom hlavy sme ho v Š 1203 prenášali a hľadali nemocnicu, kde by nám urobili vyšetrenia, kde hlavná činnosť lekára na JIS-ke v piatok poobede bola, že počítal tabletky antibiotík, aby vydržali pacienti do pondelka. A väčšinou sme ich mali dva druhy, keď ich boli tri druhy, to už bolo veľmi dobré. A medzi jednotlivými oddeleniami sme si vymieňali krabičky, doslova sme čendžovali, aby sme ako tak zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov. A viem aj to, ako fungujú nemocnice dneska po tom, čo došlo k transformácii mnohých z nich, po tom, čo je pluralita, aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo máme veľa zriaďovateľov. Viem, že skoro v každom okrese už máme kvalitnú, modernú, funkčnú CT. Magnetická rezonancia je dnes bežné vyšetrenie, bez ktorej napr. v mojom odbore ani nejdeme operovať. A nie je veľký problém do 3 či 4 týždňov sa na takéto plánované vyšetrenie dostať. Viem, že dnes riešime problém, ako určiť citlivosť na antibiotiká a podľa toho nasadiť liečbu. Viem aj to, že v roku 1996 priemerný plat lekára bol nižší, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve, a dnes je 1,9 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Hovorím to len preto, lebo naozaj stojím za svojím tvrdením, že tak dobre, ako stojí zdravotníctvo alebo stálo zdravotníctvo v roku 2006, ešte nikdy v dejinách od roku 1989 a už vôbec nie predtým nestálo. Problém je, že situácia sa začína veľmi vážne zhoršovať. To je ten najväčší problém.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len veľmi kratučko. Pán poslanec vo svojom vystúpení vyzval pána ministra, že by bolo dobré reagovať v rámci rozpravy. Ešte počas jeho vystúpenia som chcela skutočne poprosiť, pán minister, zaujmite k niektorým veciam už teraz stanovisko, aby bolo možné, príp. že sa budeme chcieť prihlásiť ešte do rozpravy ústne, reagovať. Bolo by to seriózne. A vás považujem za človeka, ktorý asi nás počúva a ktorý si vytvára svoj názor. Tak ako vo výbore sa snažíte reagovať, tak buďte taký láskavý, povedzte váš názor, chcem ho poznať, aspoň na niektoré vecné témy, lebo ďalej sa nepohneme.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.
M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som dať do kontrastu naozaj veľmi obsahovo zaujímavý a podľa mňa aj hodnotný príspevok kolegu Janiša a mlčanie vládnej väčšiny. Je tu veľmi silný kontrast, kde na jednej strane sa chceme nielen pozerať do budúcnosti, ale hlavne pomôcť občanom pochopiť, čo nás čaká v budúcnosti. A argumenty a alternatíva, povedzme, ktorá tu doposiaľ bola, nenachádzajú odozvu pri, povedzme, lepších argumentoch alebo inej alternatíve, ktorá by mala logicky prichádzať zo strany vládnej koalície. Toto je veľmi silná charakteristika rozpravy, ktorá prebieha k tomuto nesmierne vážnemu a dôležitému dokumentu. Chcel by som povedať, že máme inštitút, ktorý by to mal vedieť. Ten inštitút v každej krajine sa volá ministerstvo zdravotníctva a príslušná vláda. Nikto iný nemôže za ministerstvo, za iné ministerstvá, za vládu urobiť to, čo môžu a majú vykonať práve tieto inštitúcie. Stačí si pozrieť, ak nám zlyháva pamäť, legislatívu, povedzme, kompetenčný zákon, ktorý jasne definuje, ktorý rezort je za akú oblasť zodpovedný. Takže ľahko bolo kritizovať v minulosti, ale dnes, keď má vládna väčšina dostatočnú väčšinu, keď právom očakávame, že po kritike prídu návrhy na riešenia, keď máme šancu poslať, tlmočiť občanom víziu, ktorá nás čaká, sme konfrontovaní s bezútešnom, s aroganciou a tichom, ktorým sa vládna koalícia snaží cez ten dokument dostať. A to nie je dobrá vizitka vlády ani vládnej koalície.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Halecký, ja vítam to, čo ste povedali, že treba nám porovnávať, ale na to porovnávanie nám netreba žiadnu novú inštitúciu. To kľudne môže urobiť ministerstvo zdravotníctva. Má prístup cez Úrad na dohľad ku všetkému, ku zmluvám, ku výkonom, ku všetkému, jednoducho k tomu, čo môže porovnať medzi súkromnými a štátnymi zariadeniami, všetko sa dá porovnať, a na základe čoho hľadať. Ja by som veľmi rád sa bavil a diskutoval o návrhoch legislatívnych opatrení, ktoré pán minister by predložil. To by bola vecná debata o tom, ako bude, ale my sa nemáme o čom baviť. Ak tri štvrtiny správy sú venované minulosti, rok po začiatku vlády, a nie návrhom riešení, no tak niet o čom sa baviť. A na to apelujeme, že bavme sa o tom. A dávajte návrhy, ste vo výkonnej moci, ako si to predstavujete, ako si predstavujete splniť volebné sľuby Smeru, ako si predstavujete naplniť svoj vlastný vládny program. Vo vlastnom vládnom programe odkazujete občanom, že ak sa komerčne nepripoistia zdravotne, tak si časť diagnóz a časť terapie budú hradiť z vlastného vrecka. Toto hovoríte vo vládnom programe. No tak očakávam riešenia. Ale potom povedzte ľuďom, že ste ich klamali pred voľbami. Toto je bezplatné zdravotníctvo? No ste v pasci. Nasľubovali ste nesplniteľné a z toho sa nevyvlečiete. Ľuďom treba povedať pravdu. Nech o nej vedia, nech ju počujú, že ste klamali.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným a posledným písomne prihláseným do rozpravy k tomuto bodu je pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, sála nám zakvitla ružami, bohužiaľ, zdravotníctvu ruže nekvitnú. Je to smutné konštatovanie, ale je to tak. A mám len dva papiere v ruke, jeden je predkladacia správa, teda odôvodnenie ku nej, a druhý je konštatovanie 24 stavovských organizácií, odborných profesijných, ktoré predkladajú ich analýzu so 48 bodmi, čo robiť v zdravotníctve. Predpokladám, že pán minister to pozná, bohužiaľ, v tom, čo predkladá správa, ktorej prvoradým cieľom je rozmýšľať nad tým, ako zabezpečiť dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na druhej strane ako nezakladať nároky na štátny rozpočet. No tieto dve záležitosti sa v žiadnom prípade nemôžu zhodnúť. My nevieme zabezpečiť dlhodobý udržateľný a kvalitný rozvoj zdravotnej starostlivosti bez toho, aby bol dopad na financie. Preto hovorím o financiách, pretože financie sú poisťovne, financie sú pacienti, financie sú zdravotnícke zariadenia. Ale keď povieme, že to nebude mať dopad na štátny rozpočet, tak sa pýtam, kam to bude mať teda dopad. Zdravotníctvo za ostatných osemnásť rokov dosiahlo to, že priemerná dĺžka života na Slovensku stúpla o rekordné tri roky aj u žien, aj u mužov. To všetko predsa niečo stojí. To zdravotníctvo nejaké peniaze vyžaduje.
A keď sa pozrieme na čísla, ako to vlastne vyzerá, tak zistíme, že to všetko sme dosiahli len s chabými 6,5 % z hrubého domáceho produktu. Pritom priemer Európskej únie je 9,3 % hrubého domáceho produktu. A náš hrubý domáci produkt je len o niečo väčší ako 50 % priemeru Európskej únie. Čiže keď si to spočítate, tak dávame len jednu tretinu, len jednu tretinu prostriedkov na zdravotníctvo oproti Európskej únii. A pritom sme dosiahli také rekordné predĺženie dĺžky života u občanov. Ale na základe čoho to je? K 31. 12. 2004 bol celý zdravotnícky systém v podstate oddlžený okrem nejakých 800 mil. korún. Stálo to vyše 20 mld. s tým, že sa spustila reforma a čakali sme a bola predstava, že celý tento systém pobeží svojím spôsobom podľa toho nastavenia ďalej tak, aby si udržal naozaj tú schopnosť financovania bez samostatných osobitných dopadov navyše na štátny rozpočet. Bohužiaľ, došlo ku zmene politickej situácie a my tu máme pred sebou správu, ktorú som si prečítal. A z nej zavanul na mňa duch, ktorý hovorí o tom, že sa chceme vrátiť niekde až pred rok 1989. Veď chceme mať len jednu poisťovňu, prestaneme hovoriť o zisku pri poskytovaní zdravotných služieb. Ale zdravie je najvyššia hodnota, akú má človek. Ale zdravotná služba je služba ako každá iná. A keď niekto poskytne službu, tak prvé čo musí byť, je, že tú službu mu zaplatíme. Veď neodídem z obchodu, neodídem z pošty bez zaplatenia, ale keď mi niekto pomôže zachrániť zdravie a život, tak mi to musí byť jasné, že dostane zaplatené. A my sme nechali kľudne nemocnice, zdravotnícke zariadenia v situácii, v ktorej sa domáhajú bezúspešne toho, aby dostali zaplatené.
Na druhej strane máme poisťovne, ktoré zostali na polceste. Zostali na polceste preto, pretože im chceme odrazu brániť v rozvoji, chceme ich zviazať zákazom zisku, zákazom konkurencie. Lenže potom sa poisťovne budú správať, tak ako sa niektoré správajú dnes, keď majú revíznych lekárov, ja som pediater, tak to poviem, skrachovaného pediatra, ktorý ide kontrolovať neurochirurga, pričom je tam cifer-špión, pretože kontroluje, či pacient bol prepustený o 7.05 hodine alebo bol prijatý o 6.55 hodine, aby mal 24-hodinovú starostlivosť. A na základe toho dostane namiesto 13 000 korún za hospitalizáciu nemocnica 17 000 korún. Veď my máme takéto chyby v tom systéme. Správa o tom nič nehovorí. Keby bola poisťovňa tým, čím má byť, že je vlastne tým, kto nesie zodpovednosť za to, že pacient dostane preplatenú službu, ktorá mu bola poskytnutá, tak aj tá poisťovňa si dá na tom záležať, aby mala zodpovedných ľudí na miestach revíznych lekárov. A potom, keď príde revízny lekár do nemocnice, tak ako vo Švajčiarsku, sa bude aj primár triasť, keď sa tam objaví revízny lekár. A dnes dohodnú sa, porozprávajú, cifer-špión prejde, poisťovňa zaplatí to, čo má, a je po Kačinej svadbe a ideme ďalej. Nie je tu žiadna konkurencia, žiadna súťaž, pretože poisťovňa, keď jej nakoniec chýbajú peniaze na konci roka, tak čo povie, tak nezazmluvní si, neobjedná služby. Bohužiaľ, zasa v správe o tom nič nehovoríte, prečo je táto diera v poistnom systéme, prečo ju nejdete látať alebo ako to idete opraviť, aby to malo nejakú hlavu a pätu. Potom sa divíme, že je nárast za prvý kvartál 800 mil. korún dlhu v zdravotníctve.
Spolu už je 7,5 mld. korún dlhu len v štátnych nemocniciach, tých, ktorým ste zakázali transformáciu na akciové spoločnosti. Ďalších 2,5 mld. dlhu je v nemocniciach, ktoré patria pod mestá a obce a samosprávne kraje, NO-čky sú na tom dobre, tam je len 100 mil. korún sekera za tých ostatných dva a pol roka.
A my na druhej strane povieme, že nie je žiadny náklad na štátny rozpočet a chceme zvyšovať zdravotnú starostlivosť. Ale kto to zaplatí? A ešte keď k tomu pripočítam aj sekeru, že ste sľúbili zvyšovať mzdy zdravotníkom, to bolo veľmi pekné pred voľbami o tom hovoriť, ako zdravotníci dostanú peniaze a ako sa budú mať lepšie. Niečo dostali, ale majú prísľub ešte na ďalších vyše 3,2 mld. do konca roku. Keď ten dlh porastie, tak ako rástol prvý kvartál, tak to bude ešte ďalších 2,4 mld. tohto roku. A to sme ešte nehovorili o tom, že nikde sa neráta s odpismi zdravotníckych zariadení, čo stoja budovy, čo stoja prístroje, čo stojí technológia. Trúfnem si odhadnúť, že to je možno 10 mld. korún v tomto systéme, čo nám chýba. Takže keď to spočítame, 7,5 mld. hneď, ďalších 2,4 mld. nárastu, plus 3,2 mld. na mzdách, plus 10 mld. na štrukturálnom dlhu, tak mi to vyjde niekde až pri 23 mld. korún.
Nečudujem sa, pán minister, že ste z toho smutný a že je to naozaj svojím spôsobom na guľku do hlavy, pretože to sa nedá riešiť bez nárastu financií. Tak to nikto nevyrieši. Ale smutný som z toho, že celá tá správa je v takom duchu, z ktorého vanie ešte rok 1988. Veď nech ktokoľvek príde na vaše miesto, pokiaľ pôjde podľa správy, ktorú ste vy predložili, tak zakope zdravotníctvo. Veď my nemôžeme ísť takýmto systémom ďalej. Konečne si treba povedať, už sme to tu spolu hovorili s kolegami zdravotníkmi pred x rokmi, že ten základný princíp, systém, ktorý je, je, že služba musí byť zaplatená a ten, kto službu zaplatil, ten si to musí vysporiadať potom s poisťovňou. To je jediná cesta, ako sa môžeme dostať dopredu v zdravotníctve. Inak sa vrátime už len k tým dvom krajinám, ktoré to takto majú na svete. A to je Kuba a Severná Kórea. To nechcem a neželám nikomu z vás, kto tu je, ani svojim deťom. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského nie sú.
Jeho vystúpením sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pán poslanec Markovič, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Halecký, pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.
A slovo dávam pánovi poslancovi Markovičovi. Nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister predkladá tejto snemovni už piatu správu o zdravotníctve. Začínam touto konštatáciou najmä preto, lebo je to signifikantný znak tejto vlády. Vláda totiž nerobí nič, len predstiera činnosť. Asi najviditeľnejšie je to práve v rezorte, o ktorom teraz diskutujeme. A to je práve na tomto najsmutnejšie.
Správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva je podľa mňa akousi zvláštnou bibliografiou opatrení minulej vlády. Tento fakt by v podstate sám osebe nebol problémom, keby sme nežiadali pána ministra o správu o súčasnom stave, tak ako to názov hovorí, a o realizovaných a pripravovaných opatreniach tejto vlády. Na túto kapitolu však pán minister akosi pozabudol. Hlavné gro správy tvorí asi 32 strán, kde na prekvapenie len 1,5 strany sa venuje pripravovaným opatreniam.
Nebudem reagovať na jednotlivé obvinenia na adresu bývalej vlády obsiahnuté v tejto správe, čo sa však dá konštatovať, je, že vláda nerozumie systému zdravotníctva, a to nielen preto, že v tejto správe prejavila absolútnu nekompetentnosť pri hodnotení opatrení bývalej vlády, ale hlavne preto, čoho sme boli svedkom za rok jej vládnutia. Vláda Roberta Fica neurobila za jeden rok vládnutia ani jedno zásadné systémové riešenie, ktoré by zlepšilo situáciu v zdravotníctve. A vláda ak niečo v tom urobila, boli to len kozmetické, populistické manévre ako napr. zrušenie dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových poplatkov, ktoré, mimochodom, znamenali výpadok 1,9 mld. na strane príjmov poskytovateľov a zaznamenali čiastočný nárast aj na spotreby zdravotnej starostlivosti.
Ale múťme ďalej, s čím ďalej prišla táto vláda. Za vraj zásadné opatrenie bol vydávaný návrh na optimalizáciu siete zdravotníckych zariadení, resp. reštrukturalizáciu tejto siete. Len pripomeniem hystériu, ktorú tento nekompetentný návrh z dielne ministerstva zdravotníctva spôsobil. Niet sa čomu čudovať. Tvrdiť, že zadlžovanie koncových nemocníc je dôsledkom rozsiahlej siete zdravotníckych zariadení, tak ako to uvádza správa, ktoré treba financovať, je iluzórne, dôvodom je hlavne nekompetentné riadenie, zavádzanie mäkkých rozpočtových opatrení, na základe ktorých sa nemocnice neustále zadlžujú, resp. chýbajúce spravodlivé ohodnotenie výkonov. Je predsa jasné, že rušením malých nemocníc a presúvaním pacientov do fakultných nemocníc, pán minister, kde je vyššia cena za ukončenú hospitalizáciu, sa cena bude ďalej predražovať. Smutný je aj narastajúci vývoj dlhu v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorý za prvý štvrťrok dosiahol sumu 800 mil. Vláda chcela reprofilizovať nadbytočné lôžka v nemocniciach, resp. celé oddelenia, tak ako to hovorí na strane 5 správy. Na strane 6 sa už dočítame o dôslednej reprofilizácii celých zdravotníckych zariadení. Čo teda ministerstvo chce robiť, pýtam sa. Chce zrušiť 36 nemocníc? Asi to nechce, lebo to zatrhol pán premiér. Chce zrušiť nemocnice, ktoré sú úspešné, ekonomicky zdravé? Aj toto ukazuje nekompetentnosť dnešného rezortu.
Panie poslankyne, páni poslanci, vláda nerieši problémy zdravotníctva. Ako prioritné dnes minister predkladá nápady na vytváranie jednej zdravotnej poisťovne. Dôvodom toho je kladný hospodársky zisk zdravotných poisťovní v roku 2006, ktorý bol 1,92 mld. Je to dôvod vyvlastňovať súkromné zdravotné poisťovne? Je to dôvod na likvidáciu plurality zdravotných poisťovní? Vážený pán minister, ale určite to smeruje aj na predsedu vlády Roberta Fica. "Vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky bez ohľadu na ich právnu formu a ktoré zabráni poisťovniam v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami." Toľko hovorí vaše programové vyhlásenie vlády. Sú návrhy ministra zdravotníctva na vyvlastnenie alebo, ak chcete, najnovšie vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní z trhu v súlade s programovým vyhlásením vlády? Podľa mňa nie je to tak. Ale to je, dámy a páni z vládnej koalície, vaša vec. Len sa netvárte, že plníte programové vyhlásenie vlády, lebo na základe toho, čo som hovoril, ho neplníte, pričom navyše v tomto konkrétnom prípade, z citovaného programového vyhlásenia, konáte v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Nerozumiem, prečo sa minister zdravotníctva zameral na boj proti poisťovniam. Ak je dôvod snaha o systémové riešenie, tak to ste, pán minister, trochu mimo.
Dovoľte mi, aby som vám povedal, že dnes v slovenskom zdravotníctve nie je hlavným problémom počet zdravotných poisťovní ani ich zisk dokonca. Ale ak treba, vysvetlím to. Po prvé, zisk nie je a nemôže byť problém, zdravotné poisťovne môžu vykázať zisk len za istých presne stanovených podmienok. Musia zazmluvniť celú verejnú minimálne sieť, ak zaplatia celú akútnu starostlivosť a nikto nie je na tzv. waiting listoch. Kladný hospodársky výsledok sa okrem toho poisťovne, a to dokonca aj podľa tejto správy, zaviazali vrátiť do systému. Minister hovorí, že im neverí. To ale nie je problém systému, ale viery a osobných preferencií pána ministra. Po druhé, chcem povedať, že konkurencia, a to aj v zdravotnom poistení, je dobrá. Ak minister tvrdí, že konkurencia v ňom neexistuje, je to práve pre to, čoho sme sa od neho doteraz nedočkali, a to v konkrétnych návrhoch na riešenie, napr. je to spustenie pripoistenia. Dnes síce vláda aj samotný premiér Fico chce vytláčať súkromné poisťovne len do sféry pripoistenia, ministerstvo však v tomto smere neurobilo nič. Možno ak by tento systém pripravilo, dnes by sme nemuseli riešiť základnú otázku plurality v zdravotnom poistení, lebo by sme zistili, že funguje.
Dovoľte mi, aby som však vyjadril svoj pohľad aj na to, prečo si myslím, že dnes ako téma číslo 1 sa otvára páve pluralita a počet zdravotných poisťovní a prečo minister prichádza v úvode so spojením dvoch štátnych poisťovní, Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej, neskôr s vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní a vytvorením jednej dominantnej štátom ovládanej zdravotnej poisťovne. Dôvod na to je prostý, vláda nevie, čo má v zdravotníctve robiť. Za rok, za rok, pán minister, ste už mohli ak nie realizovať, tak aspoň pripraviť návrhy riešení problémov, ktoré sme už pomenovali aj my, dokonca aj počas minulého funkčného obdobia. Jedna zdravotná poisťovňa nič nevyrieši. Je to, naopak, krok späť. Vyvlastnenie je s najväčšou pravdepodobnosťou aj protiústavné. A hlavne likvidácia plurality ide proti ľuďom.
Pán minister, naozaj neviete riešiť problémy zdravotníctva inak ako monopolizáciou zdravotného poistenia? Naozaj na to, aby ste vedeli rozumne riadiť rezort, nepotrebujete urobiť nič iné, len vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu? Očakávate, že reštrukturalizáciu siete lôžok, resp. zdravotníckych zariadení uskutočníte tým, že budete cez jednu monopolnú poisťovňu rozhodovať o zazmluvnení tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, o ktorých rozhodnete vy? Takto chcete optimalizovať sieť? Je to váš liek na zjavnú bezradnosť pri vašich dvoch fiaskách s návrhom optimalizácie siete? Takto chcete zrušiť zariadenie, ktoré nie sú vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti a na ktoré nemáte žiadny vplyv? Práve tie ste navrhovali zrušiť vo svojich predchádzajúcich správach
Dalo by sa ešte veľa hovoriť o hospodárení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a štruktúre dlhu. Hovorili aj moji predrečníci o platoch zdravotníckych pracovníkov a sľuboch, ktoré dala strana Smer pred voľbami. A v tomto vás už nepodržia pravdepodobne ani odborári.
Ale k čomu chcem ešte povedať pár slov, to je lieková politika tejto vlády. Vláda znížila DPH na lieky a na zdravotnícke potreby a znížila ceny liekov o 6,6 %. Toto opatrenie neprinieslo občanovi, ktorý je vraj neustále v centre záujmu strany Smer, nič, ale možno niečo len verbálne. V tomto duchu je aj dnešná situácia v kategorizácii liekov, kde podľa dnes platnej legislatívy musí byť v každej kategórii vždy jeden liek bez doplatku. Posledná kategorizácia liekov vydaná ministerstvom v 19 skupinách nejako pozabudla na lieky bez doplatku. Takto dnešná vláda myslí na občana na prvom mieste.
Čo však považujem za zásadnejšie, je prudký nárast nákladov na lieky. Ide tak v roku 2004 o mínus 1 %, roku 2005 o 5 % (štandard Európskej únie), roku 2006 o 13 %, tu upozorňujem, že v polroku došlo k zmene vlády roku 2007, kde je to zatiaľ 15 %. Čo teda vláda urobila v tejto oblasti? Asi sa budem opakovať, ospravedlňujem sa za to, ale odpoviem, že nič.
Nedá mi ešte na záver môjho vystúpenia sa nezastaviť pri dvoch úsmevných konštatovaniach, ktoré mi dovoľte zacitovať. Správa hovorí: "Reforma predchádzajúceho vedenia ministerstva zanechala tomuto súčasnému príliš veľa skrytých nástrah, ktoré sú postupne odhaľované. A je potrebné sa s nimi vysporiadať. V tejto správe nie je možné poukázať na všetky problémy. Po prvé, je ich príliš veľa a tento priestor to nedovoľuje. Po druhé, nie všetky problémy vedenie rezortu pozná," upozorňujem, vedenie rezortu samo osebe hovorí, že nepozná niektoré problémy rezortu, "pretože predchádzajúce vedenie o nich mlčí a samy vychádzajú na povrch len pomaly. Nemožno však nepoukázať na niektoré z nich." No je to trochu úsmevné, aj keď ja som sa nesmial, lebo ide o rezortnú správu parlamentu tejto krajiny. A dovoľte mi ešte jednu citáciu, ktorá tu odznela, len v krátkosti spomenúť. Správa uvádza, že v dôsledku reprofilizácie celých zdravotníckych zariadení by sa získalo do systému zhruba 750 lekárov a 2 300 sestier, ale to najzaujímavejšie je, ministerstvo zdravotníctva tvrdí, "ak by všetci títo zdravotnícki pracovníci boli následne zamestnaní v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (čo, samozrejme, nie je celkom reálne, ale môžeme to garantovať)".
Nuž absurdita tejto správy je zrejmá. Za rok vládnutia vlády Roberta Fica sa zdravotníctvo začalo zadlžovať výrazne, výraznejšie, ako to bolo v predchádzajúcom období, rastú náklady bez zvyšovania kvality. Vláda Roberta Fica vyvolala v oblasti zdravotníctva obrovské očakávania. Robert Fico pred voľbami tvrdil, že má pripravenú programovú alternatívu k vtedajšej vláde. Dnes sa ukazuje, že nemal a nemá nič. Vláda nepriniesla dodnes žiadne systémové návrhy. Za rok vládnutia sme boli len svedkami populistických maskovacích manévrov bez reálneho výsledku. Toto je podľa mňa pravdivý záver správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády v rezorte zdravotníctva. Ďakujem pekne. (Potlesk.)