A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

O slovo sa v rámci rozpravy prihlásil podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, budem tentokrát naozaj veľmi sa snažiť nepreťahovať tú rozpravu, ale predsa aspoň tri poznámky mi dovoľte povedať.

Bod, ktorý prerokovávame, sa volá správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva. Už to bolo konštatované, že to je návrh, ktorý predložila strana Smer prostredníctvom svojej podpredsedníčky poslaneckého klubu. A okrem toho, že ten názov jasne definuje odkaz pre tých, ktorí tú správu pripravovali, čo by tá správa mala obsahovať, a že z toho sme sa tam naozaj dočítali pramálo, tak som sa tešil ja osobne na rozpravu tu dnes a teraz, aby sme sa niečo viac dozvedeli.

Rezort zdravotníctva bol vždy veľmi rizikový. To si nebudeme nahovárať. Každý, kto sedel na stoličke pána ministra, vie, že to je asi najťažší rezort, ktorý niekomu môže prischnúť. Ale, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície a predovšetkým zo strany Smer, takýmto spôsobom odignorovať vlastného ministra a jeho trápenie v jeho rezorte sme tu snáď ešte nezažili. Veď ja som viedol tú schôdzu predtým. A v rozprave z písomne prihlásených ani jeden poslanec z vládnej koalície, a teraz pri ústne prihlásených v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký, ktorý je zo strany HZDS - Ľudová strana, nikto z vás nie je schopný povedať niečo na obranu ministra a nejakým spôsobom pomôcť pri tej argumentačnej rovine, ktorá sa tu udiala zo strany poslancov opozície. Ja si nespomínam, naozaj si nespomínam na takéto odignorovanie svojho vlastného ministra poslancami, ktorí ho do tejto pozície poslali. Nie je to dobrá známka pre vás.

A po druhé. Už tu bolo viackrát povedané, aby pán minister išiel sem k tomuto pultu skôr, nie až v záverečnom slove. Ja verím, že vystúpi skôr. Ale ja si myslím, že tu by mal stáť niekto iný. Tu by mal stáť ten človek, ktorý ho svojimi ideologickými návrhmi a príkazmi dostáva do tejto bezútešnej polohy, v ktorej sa momentálne nachádza, aby obhajoval to, čo obhájiteľné nie je. A to je pán premiér Fico. A veľmi ma mrzí, že nielen on, ale nikto z vlády tu nie je, aby bol účastný tejto diskusie a aby bol aspoň morálnou oporou pre svojho ministra. Som z toho dosť sklamaný. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktickú poznámku na vystúpenie pána podpredsedu Horta má pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová kolegu podpredsedu parlamentu pána Horta, lebo naozaj faktom je, keďže som sedel vo viacerých vládach, tak to môžem aj z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že kreslo ministra zdravotníctva je asi jedným z najťažších, ak nie najťažším kreslom. Ale práve preto je kľúčové a podstatné, aby na tomto kresle sedel človek, ktorý jasne vie, čo v tomto ťažkom rezorte treba robiť a čo v tomto ťažkom rezorte chce robiť. A pridám aj to, že ani my sme nie vždy mali takých ministrov, ktorí tieto predpoklady spĺňali. Takže aj z tohto pohľadu môžem naozaj potvrdiť, že ide o ťažký rezort.

To, čoho sme svedkami ale za posledný rok, musím povedať, asi najviac vystihuje to, čo zvyknem s obľubou hovoriť. A to je ideologická obmedzenosť a odborná nespôsobilosť vo vedení tohto rezortu. A niekedy ide aj o len taký zdravý sedliacky rozum. Pán kolega Ivančo spomenul, že pán minister nebojoval dostatočne proti novele Zákonníka práce, pričom táto jeho správa tvrdí, že to spôsobí veľké problémy vo fungovaní rezortu. No pokiaľ mám správne informácie, pán minister nielenže nebojoval, on dokonca hlasoval vo vláde za to znenie novely Zákonníka práce, ktoré, chvalabohu, tu bolo ešte opravené, ktoré čiastočne rieši aj problémy v zdravotníctve. Pán minister dokonca za túto novelu zákona, ktorá v jeho správe hovorí, že spôsobí problémy v rezorte zdravotníctva, hlasoval. Takže myslím si, že aj toto svedčí o tom, aký je prístup. Takisto o tom svedčí dnešná debata, ktorá je naozaj dosť frustrujúca. Ale myslím si, že je aj veľmi ilustratívna, že ilustruje to, že keď chýbajú argumenty, keď chýba odbornosť, keď chýba predstava, čo s tým, tak potom tá debata vyzerá tak, ako dnes vyzerá.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán podpredseda Hort, chcete reagovať na faktickú? Nie.

Čiže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký a pripraví sa posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Novotný. Nech sa páči, pán poslanec Halecký, máte slovo.

J. Halecký, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, chcem aj ja prispieť niektorými svojimi informáciami a poznatkami k správe, ktorú predkladá pán minister, a ku koncepcii alebo k smerovaniu zdravotníctva, o ktorom sa hovorí skoro každý štvrťrok.

Ako už bolo opakovane povedané, je to rezort veľmi ťažký. Kreslo ministra zdravotníctva je mimoriadne ťažké. A v podstate neexistuje ani úspešný minister zdravotníctva. Nepoznám takého, ktorý by po svojom fungovaní získal pečať, že bol vynikajúci, všetko zvládol, všetko zabezpečil, zdravotníctvo funguje tak, ako má fungovať, a to z toho dôvodu, že dá sa povedať, že nielen u nás, ale všade zdravotníctvo finančne nie je saturované podľa toho, aké sú požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale takisto aj očakávania pacientov, tobôž u nás v postsocialistickej dobe, keď sú očakávania, že zdravotníctvo ešte naďalej bude aspoň čiastočne, možnože aj úplne bezplatné zvládnuť ich požiadavky a zvládnuť finančne tieto nároky, čo je skoro neúnosné.

Je potrebné zdôrazniť, že so zdravotníctvom, ako som už spomínal, sa trápia v každej európskej krajine, ale aj mimo Európy. Každá vláda pri nástupe reformuje buď sociálnu sféru, alebo sféru zdravotníctva. A ďalší jej nástupca, ktorý po nej príde, opäť buď v jednej, alebo v druhej perióde sa vracia k zdravotníctvu a sociálnym veciam. Tam ten rozpor, antagonizmus, boj je večný, pretože dĺžka života sa predlžuje, požiadavky ľudí na zdravotný stav sú vyššie, informovanosť o chorobách, o spôsoboch liečby, o liekoch je dostatočná. A nakoniec, viete si predstaviť, že pacienti teraz už nielen prídu k lekárovi, dajú sa vyšetriť, ale aj si to žiadajú, nárokujú, majú na to právo, musia to dostať. To znamená, že keď ja som neurotik a zabolí ma vpravo v hlave, tak ja musím mať CT, musím mať aj nukleárnu magnetickú rezonanciu, lebo ináč sa pôjdem sťažovať na Úrad na dohľad. A zrejme mi dajú za pravdu, že mala byť vylúčená nejaká závažná organická choroba. Za takejto situácie zvládnuť finančné nároky je dosť ťažké.

Musím ešte pripomenúť ešte aj tú skutočnosť, že mne sa zdá, že ten vývoj za posledných 10 - 15 rokov trošku nabral možnože dezintegrujúci charakter. Už sme hovorili minule o verejnom zdravotníctve. Úrad verejného zdravotníctva ale aj tzv. vznikajúce solidárne ústavy takej medicíny, ktoré si vyžadujú vysoké náklady, odoberajú financie z iného rezortu. Čo ja viem dnes ste, pán minister, boli otvárať bázu, myslím, Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb. Je to zhruba 1 mld. Ale v skutočnosti to bude asi 1,5 až 2 mld. pre Východoslovenský kraj. S 1 mil. obyvateľstva je to nevyhnutné ako soľ. Ale zrejme už tie menšie oddelenia rehabilitačné, doliečovacie možno trošku pocítia, že tie financie na východe pôjdu niekde inde. Je to správny smer, pretože tie choroby sú najrozšírenejšie. A dá sa povedať, že ľudí zotínajú v tom rozhodujúcom veku. Čo sa týka ľudí, ktorým fungujú myšlienky, nápady, mozog, zrazu o 5 minút je po nich. Takže to je v poriadku. Ale aj tú distribúciu financií niekedy je dosť ťažké ustriehnuť.

Čo mňa trošku zarazilo a vám aj, pán minister, trošku vyčítam, je, že ste sa uspokojili s tým navýšením zo 4 % na 5 % na štvrťrok. Ja by som v tomto trval minimálne na celom roku, keď nie na celom funkčnom období. To navýšenie na štvrťrok bolo, by som povedal, trošku nieže kuriózne, paradoxné, ale nepochopiteľné, pretože za štvrťrok sa nedá nič vyfinancovať, nedajú sa žiadne dlhy vyrovnať. A mám taký dojem, že pokiaľ to percento skutočne, či už po 0,25 %, ako to navrhujú niektoré iné strany, alebo tiež silou zariadenia by sa navýšilo na tých 5 %, ťažko sa bude dať vyfinancovať zdravotníctvo v ďalšom období. Myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, že všetky ostatné krajiny majú to percento vyššie. My sa pohybujeme v tej dolnej tretine. Takže nároky našich obyvateľov sú také isté ako v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku, ale takisto ako aj v Nemecku, v Amerike, v Anglicku. By-pass teraz si dá urobiť každý, kto má bolesti na hrudníku a sa mu preukáže koronarografiou, že má zúžené tepny. Pokiaľ sa to neurobí, môže žalovať daný pacient príslušnú nemocnicu, príslušného lekára a behajú tam stotisíce a milióny. Takže tak ako je to v Amerike, riešime ischemickú chorobu srdca aj na Slovensku. Otázka je, či na to na Slovensku máme a či náš hrubý domáci produkt je taký, aby sme mohli každého pacienta operovať, ktorý si to zaslúži, či každého onkologického pacienta môžeme liečiť schémami, ktoré platia v Amerike, ktoré platia v Kanade. Ale podľa lekárskych lege artis zaužívaných protokolov my to robiť musíme. Takže peniaze, či chceme, či nechceme, idú tam. A všetky tie zdravotnícke pomôcky, prístroje a nástroje sa nevyrábajú na Slovensku. Vyrábajú sa v krajinách, ktoré si to dajú zaplatiť peniazmi, ktoré čerpajú z rozpočtu vysoké percento.

Takže ja predpokladám, že v kríze zdravotníctvo je, bolo a bude, pretože ten rozpor medzi financiami, ktoré zdravotníctvo si žiada a ktoré dostane, nikdy nevyriešime. Tu len ide o to, aby sme ustrážili zadlžovanie do tej miery, aby bolo únosné, aby sme neohrozili, dajme tomu, v tejto dobe Schengen alebo eurozónu, alebo euro. A tuto vidím vašu perspektívu trošku pesimisticky, pretože tieto priority asi budú víťaziť nad zdravotníctvom. Nehovorím, že zdravotníctvo je v kríze. Nie je v kríze. Žiadne jeho krízové momenty neboli v masovom ani v ojedinelom prípade publikované. Napäté je. A tu je otázka, aby ste robili kroky také, ktoré budú synchrónne s väčšinou vôle odbornej, to znamená, aby zdravotnícke združenia povedali, že je to krok správnym smerom, to znamená, je progresívny, pomáha pacientom, ale súčasne je aj efektívny, šetrí financie a nevydáva ich na aktivity, ktoré možno nie sú veľmi perspektívne.

Takže prikročím ku krokom, ktoré ste avizovali.

Jedna poisťovňa, viacej poisťovní, ako ďalej. Pokiaľ by som mal povedať stanovisko Ľudovej strany - HZDS, myslím si, že je známe, že sme za pluralitu poisťovní. Spoločná, už či jedna alebo dve, ale aj súkromné poisťovne majú svoje miesto na zdravotníckom trhu, pretože jedine v konkurencii v poskytovaní služieb v širšom rozsahu v porovnávaní efektivity a v porovnávaní uspokojovania pacientov, ale aj poskytovateľov možno dosiahnuť kvalitu. Takže v zdravotníctve popri financiách musí ísť aj o kvalitu, o kvalitu života, ale nakoniec aj o úroveň a kvalitu poskytovania zdravotníckych služieb. Takže tuto bude musieť byť ešte dlhá diskusia, či tej jednej skutočne má význam sa namáhať, či neuspokojiť sa s jednou spoločnou, možno povedať, štátnou, pričom tie súkromné nech súťažia s tou veľkou štátnou a nech preukážu schopnosť tým, že budú poskytovať služby kvalitnejšie, aby ju vedeli zdolať, vyrovnať sa jej, získať viacej poistencov. A v konkurenčnom boji vlastne môže vždycky víťaziť jedine pacient, ale aj poskytovateľ.

Čo sa týka štruktúry zdravotníckych zariadení, stojíte pred úlohou znižovať alebo neznižovať lôžka. Je to ešte ťažšia úloha, pretože skoro každý minister deklaroval v tichosti alebo aj hlasnejšie, že je potrebné znižovať počty lôžok, že v priemeroch v Európe aj vo svete ich máme veľa. Ale žiaden minister to doteraz neurobil. Minimálne ministri to urobili tak, že znížili počty lôžok na jednotlivých oddeleniach. To znamená, na internom, ktoré malo 80 lôžok, znížili sme ich o 4, o 6, tobôž aj o 20. Ale počet lekárov, počet zdravotných sestier, počet ošetrovateľov, náklady na elektriku, na vodu zostali tie isté. Čiže to bol neefektívny krok, ktorý nejaký väčší, podstatnejší význam nemal. Vy ste prikročili k tomu, čo ja považujem za radikálne a možnože odvážne. Hovorí sa tu, že nemáte odvahu, ale máte odvahu, pretože ste skúsili vymenovať niektoré nemocnice, ktoré by mohli ísť do útlmu perspektívne. Nepovedali ste presne, akým spôsobom, či cez ministerstvo, poisťovne, VÚC-ky, mestá, ekonomickým faktorom alebo rozhodnutím to chcete dosiahnuť. Ale táto úloha zrejme asi je na stole dňa. Zdá sa, že počty lôžok skutočne máme veľké. A keď už máme redukovať náklady na zdravotníctvo, tak zdá sa, že sa majú uzatvárať celé komplexy. Uzatváranie jednotlivých oddelení, pričom budú vyhrievané a vysvecované chodby, dvory a tak ďalej a náklady na energiu budú tie isté, asi ten veľký efekt neprinesie. Myslím, že v tom vás čaká veľká úloha. Dali ste si ju. Takže pokiaľ aj opozícia žiada, aby ste predložili konkrétny krok, ja tento konkrétny krok vidím. Neviem, ako budete postupovať, ale zrejme po roku je to smelý krok. A myslím si, že do roka by ste mali v tomto rozhodnúť.

Druhá oblasť, ktorá je kritizovaná a je aj vo svete ťažko napätá, je štruktúra siete ambulantnej sféry. Je tam niekoľko oblastí, ktoré sú rizikové. Rizikové sú predovšetkým ambulancie praktických lekárov pre dospelých, ale aj ambulancie praktických lekárov pre deti a dorast, pretože nie je tam zabezpečená regenerácia pracovnej sily alebo, dá sa povedať, obnova lekárov. Ani systém vzdelávania, ani certifikácia, ani možno skrátený spôsob získavania kvalifikácie na ošetrovanie dospelých a detí nie je jasný, nie je pružný a nie je, by som povedal, taký, aby produkoval nám viacej lekárov, ako ich máme. Potom, samozrejme, pristupujeme k tomu, že chytíme systém kapitácie, čiže príslušný praktický lekár má daný počet pacientov, pričom to, či robí od ôsmej rána do dvanástej alebo do desiatej, alebo až do šiestej, nie je až tak podstatné. Takže aj tam určitá efektivita a kombinácia systému asi by prispela k činnosti.

Čo sa týka špecializovanej ambulantnej sféry, mám údaje alebo je hovorené, že je dvojnásobná proti potrebám. Bolo by dobré vedieť, či je to tak alebo či nie je to tak, pretože každá ambulancia, to je 1 mil. až 1,5 mil. ročne. A to nie sú malé peniaze. Keď to vynásobíme, v kraji sú okresy, na Slovensku sú to už miliardy. Takže tá starostlivosť odborná, špecializovaná je tak dobrá, keď máme ten dvojnásobok príslušných špecialistov, alebo je neefektívna. Na túto otázku tiež bolo by dobré dať odpoveď.

Čo sa týka spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek laboratórií, CT a magnetických nukleárnych rezonancií, myslím, že každý vie, že tam efektívnosť je nízka. Sú to desaťtisícové až niekoľkostotisícové vyšetrenia. Absolvuje ich za posledných 5 až 10 rokov niekoľkonásobne viacej obyvateľov, ako je indikované. Tam nájdenie systému, čo je potrebné, čo je nutné a čo nie je potrebné a čo nie je nutné, je tiež asi na programe dňa, pretože tiež sú to výdavky a v mnohých prípadoch výdavky, ktoré nie sú efektívne.

Chcem sa dotknúť ešte dvoch bodov. A to je príspevok súkromných osôb na zdravotníctvo alebo tie poplatky, o ktorých hovoríme. No u nás sa to pohybuje zhruba okolo tých 18 %, vo svete je to až okolo 25 %. Myslím si, že v etape, v ktorej sme, nie je to až tak málo. A vlastne zníženie tých poplatkov na nulu, bol to krok, ktorý bol sľúbený pred voľbami a splniť sa mal. Je to poctivé splniť toto, čo sa sľúbi. Zdá sa, že bude sa musieť uvažovať, v ktorých činnostiach sa má ešte zvýšiť podiel súkromných financií na fungovaní zdravotníctva.

Záverom, aby som dal priestor aj predsedovi MUDr. Novotnému, chcem len zdôrazniť, že o zdravotníctve budeme hovoriť každý štvrťrok, každý polrok, že je v kríze, že má nedostatok financií a že kroky v ňom realizované nie sú účinné. Ale mali by sme tieto kroky hodnotiť, či sú perspektívne, progresívne. A to sa dá väčšinou robiť až po určitom čase, po roku, po dvoch sa zhodnotí, či mať tú jednu poisťovňu bolo alebo nebolo dobré riešenie. Teraz tvrdiť, že to nie je dobré riešenie, myslím si, je dosť odvážne. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého majú pán poslanec Mikloš, pán poslanec Novotný, pán poslanec Markovič, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som oceniť na vystúpení pána poslanca Haleckého dve veci, po prvé, odvahu, že ako jediný koaličný poslanec vystúpil k takto závažnej a zásadnej téme, čo z jeho hľadiska teda chcem oceniť. Z hľadiska ostatných poslancov koalície to svedčí o nezáujme alebo o bezradnosti.

Ale druhá vec, ktorú chcem oceniť, sú jeho slová, ktoré povedal o konkurencii v oblasti zdravotného poistenia, o tom, že HZDS nebude súhlasiť s tým, aby tu bola len jedna verejná poisťovňa. Považujem to za úplne zásadné a kľúčové, pretože nielen teória, ale prax preverila a ukázala veľmi jasne, že všade tam, kde je možná konkurencia v zdravotnom poistení, je konkurencia najlepším a najefektívnejším nástrojom na tlak na znižovanie cien a zlepšovanie služieb, teda zvyšovanie efektívnosti.

Ale to, s čím nemôžem súhlasiť z toho jeho vystúpenia, je vlastne taká téza, že však vlastne kríza bola, je a bude v tom zmysle teda, že to napätie medzi zdrojmi a potrebami tu bude vždy, z čoho vyplýva, ako keby bolo jedno, kto je minister a či vláda nejakú víziu má alebo nemá. A v tom je zásadný rozdiel, pán poslanec, lebo peňazí, áno, vždy bude málo oproti potrebám, ale nie je jedno, či takmer tretina, či 30 % zdrojov nám v dôsledku zlého fungovania systému ide hore komínom, aj tým, že napr. je nadmerný dopyt, ktorý ste znovu zvýšili zrušením poplatkov, ale najmä tým, že je absolútne nadmerná ponuka, teda aj tie kapacity, ktoré ste spomínali. A problém je v tom, že kroky, ktoré vláda a ministerstvo zdravotníctva urobili, vedú k tomu, že nieže prestal ten tlak, ktorý je na to, aby sa táto neefektívnosť v systéme zrušila a aby tých 30 % išlo na liečenie ľudí, ale vrátilo sa to, naopak, do polohy, keď sa znovu bude plytvať, a ešte k tomu pristupuje korupcia. Hovorili o tom moji kolegovia, aké provízie, ako sa napr. predražene nakupujú... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal môj predrečník, pán poslanec Mikloš. Ale tiež by som sa chcel poďakovať pánovi predsedovi výboru pre sociálne veci, že vystúpil. Je lekár, rozumie tomu. A s mnohými vecami, ktoré povedal, sa môžem len stotožniť. Je to naozaj tak, že zdravotníctvo je problémom vo všetkých krajinách Európskej únie. Je problémom preto, lebo je jedným z najväčších spotrebiteľov High-techu, moderných technológií. Farmaceutické firmy produkujú stále nové a nové lieky a je dobré, že ich produkujú, a je aj dobré, že chceme liečiť ľudí modernými originálmi a poskytnúť ich našim pacientom. A tu sa dostávame trošku do problémov. Na jednej strane je túžba modernej spoločnosti každého človeka po nesmrteľnosti a túto nesmrteľnosť akosi očakávame od zdravotníctva. Chceme žiť dlhšie, chceme mať CT na každú bolesť hlavy, chceme mať kvalitné vyšetrenia, najlepšie lieky, chceme byť čo najdlhšie zdraví. Na druhej strane je tu reálny problém, pretože žiaden štát v Európskej únii nedokáže dať do zdravotníctva toľko finančných prostriedkov, ako je reálna potreba tohto systému. Otázka ale nestojí takto, pán predseda. Otázka stojí tak, či táto vláda vie ponúknuť nejaké riešenie, aby sa tieto nožnice uzatvárali, aby rozdiel medzi reálnou potrebou a možnosťami systému bol čo najmenší, alebo nemá na to žiadne riešenia. A v tomto sa už nedohodneme aj keď mnohé časti tvojho vystúpenia boli veľmi logické. Tvrdíme a tvrdím, že táto vláda nemá takéto riešenia. Preto sa problémy budú len kopiť, zhoršovať a zväčšovať. Rozdiel medzi touto vládou a tou predchádzajúcou je, že tá predchádzajúca riešenia mala aj ich ponúkla. Môžeme diskutovať o tom, či boli optimálne, či boli ponúknuté včas, či neboli chybné, či ich netreba opraviť, skrátka, ale mala riešenia. Táto vláda riešenia nemá.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na pána predsedu Haleckého v tej časti, keď hovoril, že sa čuduje pánovi ministrovi, že netrval na zvýšení toho percenta zo 4 % na 5 % odvodov po celý rok a že pristúpil na toto riešenie. No, pán predseda, asi nemal inú možnosť, pretože pravdepodobne pán minister nemá taký mandát, aby mohol vo vláde na niečom trvať. Pravdepodobne len jeden človek taký mandát, mandát s veľkým m, rozhoduje o tom, čo bude a čo nebude realitou, teda o tom, kto dostane 4 - 5 % na mesiac na tri alebo na trinásť. A preto ja sa nečudujem v podstate tomuto pánovi ministrovi. A neviem si predstaviť, kto iný by mohol na niečom takom trvať, pretože je to jedine a jedine predseda vlády Robert Fico, ktorý sľúbil to zvýšenie zo 4 % na 5 % na celý rok, a je to jedine a len predseda vlády Fico, ktorý pustil to zvýšenie len na to obdobie, na ktoré bolo, a je to jedine a len predseda vlády Fico, ktorý nesplnil programové vyhlásenie, ktorého splnenie sám sľúbil. A tým pádom nie je sa čomu čudovať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som ešte doplnil pána kolegu Haleckého v tom, že nielen neurotici do toho pristupujú, ale ešte právnici a tí, čo spochybňujú činnosť zdravotníkov a tak ďalej. Tak to naozaj nebude mať konca kraja a nikdy nebude toho dosť. Čiže je tu jediné riešenie. A to je to, že si treba priznať pravdu a treba konečne naplniť Ústavu Slovenskej republiky, čl. 40, jeho vetu, kde je napísané, že bezplatné zdravotníctvo je poskytované do výšky stanovenej osobitným zákonom. K tomuto osobitnému zákonu sa táto slovenská Národná rada doteraz nedostala, nevieme stanoviť štandard, na čo máme peniaze, na čo peniaze nemáme. A na to, na čo peniaze nemáme, proste musí nastúpiť systém pripoistenia alebo priamej platby. Takže buď naplníme čl. 40, alebo sa vrátime k čl. 4? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Halecký, vás som si vždy vážila pre vašu úprimnosť, ale sám viete, že politika v tomto parlamente je niekedy o niečom inom. A chcela by som vedieť teda, ako viete vy zo strany HZDS ovplyvniť to, aby aj múdre vaše konkrétne pripomienky vaše ako lekára boli akceptované. Tu si treba len pozrieť volebné programy jednotlivých politických strán, ktoré dali do spoločného programového vyhlásenia vlády, a vôbec by táto diskusia nemusela byť, pretože v programovom vyhlásení vlády nehovoríme o jednej poisťovni. A preto si myslím, že netreba sa trápiť s počtom poisťovní, ale radšej nech koalícia sa venuje konkrétnym problémom, ktoré môže riešiť cez zákonné možnosti. Máme na to milión možností, správny fond, hospodársky výsledok, štandardy, navýšenie sa poistencov štátu, reštrukturalizácia. Dodržiavajte len programové vyhlásenie vlády, ktoré ste dali na papier, myslím si, že by sme mohli dnes byť v zdravotníctve oveľa, oveľa ďalej. A zbytočne míňate peniaze na posudky.

Myslím si, že treba hovoriť o tých konkrétnych problémoch, tak ako vy ste pripomienkovali mnohé moje návrhy zákonov, kde reálne vidíte veci. A bolo by dobré, keby v tomto parlamente začali aspoň zdravotníci komunikovať vecne a aby ste sa vzájomne počúvali aj v koalícii. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej, pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Myslím, že žiadna rozumná vláda nemôže byť proti fungovaniu poisťovní, ak sú to poisťovne také, ako sú štandardné v celom svete, kde sa môže občan pripoistiť. Ale ak ide o inštitúciu, ktorá spravuje formu dane, kde má občan právo vedieť o osude každej jednej koruny, ktorá má určitý cieľ a ktorá má byť využitá na cieľ, do tejto sféry dávať nejaké mechanizmy trhu alebo nejaké mechanizmy súťaže, sorry, tam sú dôležité mechanizmy a inštitúcie, ktoré si občan tiež platí z daní, ktoré kontrolujú osud každej tejto koruny a jej zmysluplné využitie. A za to je zodpovedný štát čiže inštitúcie, ktoré si občan zase platí. Ja neviem, páni, o čom sa tu bavíme. Poisťovne, ktoré serióznym spôsobom súťažia o priazeň občana, nech sa páči, nech sú, podľa toho, aká je kúpyschopnosť obyvateľstva a koľko ich 5,5 mil. občanov uživí. Myslím, že tu ide len o spletenie pojmov a dojmov. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Halecký, vy ste otvorili strašne širokú škálu problémov zdravotníctva. A fakt ste sa ako jediný z koalície pustili do debaty a ste niektoré veci pomenovali.

Dobre ste pomenovali to, že pribúdajú SVaLZ-ové vyšetrenia, a to ako huby po daždi. Ale treba sa spýtať, čo robia revízni lekári, čo robia revízni lekári, ktorí majú o. i. strážiť aj tieto náklady. Ale kebyže pribúdajú iba tie SVaLZ-ové vyšetrenia, ale pribúdajú aj SVaLZ-ové zariadenia na trhu. A kto im dáva licencie? Je to opozícia alebo koalícia? Kto uzatvára zmluvy s novými SVaLZ-ovými zariadeniami? Zdravotné poisťovne, vaše, pán minister, tie vaše peniaze preč zo systému. Prečo im dávate peniaze? Prečo vznikajú nové ako huby po daždi?

Znižovanie lôžok. Samozrejme, administratívne znižovanie lôžok, keď vám fixné náklady zariadenia zostávajú na tej istej úrovni, o čom to je? O ničom. To som tu už spomínal.

Zrušenie poplatkov, poctivé dodržanie predvolebného sľubu. Ale dodržať aj sľub, že sa to lekárom a nemocniciam nahradí iným spôsobom, toto už poctivé nebolo, lebo ste to nedodržali, pán minister. Vy ste im zobrali milióny, ale nevrátili ste im ich. Takže keď sa majú poctivo dodržať sľuby, tak potom treba dodržať aj ten, ktorý je trošku nepríjemnejší.

Všeobecní lekári, kapitácia. Veď ste vo vládnej koalícii. Navrhnite riešenie, čo s tým.

Súťaž, súťaž v poisťovníctve, sorry, nie, tu počúvam, sorry, nie. A súťaž distribučných firiem, to je čo? To sú charity? FAKON PHARM, FAKON PLUS a tak ďalej, to je čo? To je charita? To sú miliardy, pani kolegyňa. Tohto sa to netýka?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem pani, podpredsedníčka za slovo. Chcel by som poďakovať za pripomienky. Zaiste boli podnetné. Ďakujem aj za uznanie niektorých názorov. Ja si osobne myslím, že pokiaľ sú takéto rozpravy, majú význam v tom, aby sme sa vedeli dohodnúť, aj koalícia, aj opozícia, aj ministerstvo, na krokoch, ktoré meniť nebudeme, ktoré po 4, 8, 12 rokoch zostanú stabilné. A tam patrí podľa mňa teraz diskutovaný aj počet poisťovní, počet lôžok, počet ambulantných zariadení, ale aj ohodnocovanie zdravotníckych výkonov, aby sme konečne vypracovali, koľko stojí daná operácia, koľko stojí daný výkon, aj keď vieme, že ich podfinancujeme. Ale na tom by sme sa mali ujednotiť a to by nemalo byť nič zložité. Pokiaľ dohodneme 4, 5 základných bodov a necháme ich trvalé, fixné pre vládu, či bude taká alebo onaká, že nebudeme sa snažiť ich otočiť opačne, tak myslím si, že v zdravotníctve pokročíme ďalej. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pán podpredseda Národnej rady Milan Hort vystúpil a vyjadril vieru, nádej, že pán minister vystúpi v rozprave, aby sme mohli faktickými reagovať na jeho vystúpenie a aby sme mohli s ním diskutovať. Ja som to počítal, za celé toto poobede mali poslanci Smeru 2 faktické poznámky, boli to pani poslankyňa Smolková a pani poslankyňa Gabániová, 3 faktické poznámky mal pán poslanec Halecký a jedno jediné koaličné vystúpenie bolo vystúpenie pána poslanca Haleckého, čo si vážim, teda že vystúpil.

Chcem povedať, že správu chcela pôvodne opozícia. Prešiel ale návrh pani poslankyne Laššákovej, za ktorý hlasoval aj poslanecký klub strany Smer. Smer však k tejto správe nevystúpil. Reagoval dvoma faktickými poznámkami. Nevystúpil ani pán minister, ktorý správu predkladal, okrem úvodného slova. A predpokladám, že bude mať aj záverečné slovo. Tak ja sa chcem rečnícky opýtať, prečo strana Smer k tejto správe nediskutuje. Je to prejav jej bezradnosti, lebo nemá čo povedať, prejav zbabelosti, lebo sa bojí konfrontácie s poslancami predovšetkým SDKÚ - DS, ale aj ostatných opozičných strán. Je to prejav nezáujmu poslaneckého klubu strany Smer a vlády o problémy slovenského zdravotníctva, lebo tomu neverím, že nevystupujú preto poslanci za stranu Smer, lebo že v zdravotníctve je všetko v poriadku. Tomu neveria asi ani poslanci za stranu Smer.

Pán minister spolu s pánom spravodajcom, očakávam vaše záverečné slová, kde nám asi všetkým poviete, ako to vlastne podľa vás je, ako to je podľa vašej interpretácie, čo len potvrdí druhú tézu, ktorú som povedal, a tézu, že poslanecký klub strany Smer a predstavitelia vlády sú zbabelí, zbabelí preto, lebo na vás sa už reagovať nebude dať. Ale to nevadí, aj to o niečom vypovedá. Napriek opakovaným výzvam pán minister nevystúpil v rozprave, aby mohol konfrontovať svoje postoje a stanoviská s názormi opozície. Pán minister, bojíte sa konfrontácie? Bojíte sa jej, lebo vaše pozície sa odborne ani kompetentne obhájiť nedajú.

Vážené dámy, vážení páni, vo svojom prvom vystúpení som povedal, že Národná rada žiadala od vlády Slovenskej republiky správu, ktorá by obsahovala analýzu o aktuálnej situácii v rezorte a návrh východísk z jeho dnešného stavu. Takúto správu dnes v parlamente nemáme. Táto správa neponúka ani analýzu o aktuálnej situácii po roku pôsobenia tejto vlády v zdravotníctve. Neponúka ani východiská ani na riešenie dlhu, ani na zastavenie jeho narastania, ani na zastavenie nárastu nákladov na lieky. Nerieši ani ostatné problémy systému. Zo správy sme sa dozvedeli málo o tom, čo spravila vláda pre slovenské zdravotníctvo za jeden rok svojho pôsobenia a ako dopadajú jej kroky na jednotlivých účastníkov zdravotníckeho systému.

Dovoľte mi teda podať správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve po prvom roku pôsobenia vlády Slovenskej republiky v rezorte, tak ako to hodnotíme v SDKÚ - DS.

Čo urobila táto vláda pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Predovšetkým im zastavila transformáciu, transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení. Dnes už na základe správy o aktuálnom vývoji vieme, že zostanú štátnymi príspevkovými organizáciami. Opätovne zaviedla mäkké rozpočtové kritériá. Vláda sa pokúšala ochrániť vybratých poskytovateľov pred exekúciami, ale zlyhala. Ústavný súd prijal podnet na konanie v tejto veci.

A treba ešte dodať aj to, že vláda zneistila poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rôznymi správami o pripravovanej reštrukturalizácii a optimalizácii. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dneska naozaj nevedia, na čom sú. Nevedia, že keď hospodária úspešne, keď sú v kladnom hospodárskom výsledku, či nie náhodou preto budú vylúčení z nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti. Keď sú v strate, tiež nevedia, či nie náhodou preto budú odtiaľ vylúčení. Keď už reštrukturalizovali, reprofilizovali svoje oddelenia, tiež nevedia, či nezavrú aj ostatné oddelenia. Keď ich ešte nereprofilizovali a nereštrukturalizovali, nevedia, či to majú urobiť, lebo nevedia, či ich ešte zavrú alebo nezavrú.

Situácia, ktorá momentálne je, by sa dala znázorniť hoci aj týmto grafom, ktorý vám ukážem, ukážem ho takto, ktorí ešte o to máte záujem. Tento graf hovorí o vývoji dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Na konci oddlženia k 31. 12. 2004 bol súhrnný dlh štátnych zdravotníckych zariadení 800 mil. Sk. K 31. 12. 2005 sa vyšplhal na 2 mld. Čiže v roku 2005 štátne zdravotnícke zariadenia urobili dlh 1,2 mld. Sk. K 31. 12. 2006 to už bolo 4,4 mld. Polovicu roka 2006 už zodpovedala za štátne zdravotnícke zariadenia vláda na čele so stranou Smer, dlh už bol 2,4 mld. Za prvé tri mesiace roku 2007 urobili štátne zdravotnícke zariadenia dlh 800 mil. korún. Keď bude dlh narastať len týmto tempom a neurobia sa žiadne zásadné opatrenia, obávam sa, že bude narastať rýchlejším tempom, dlh za rok 2007 dosiahne medziročne 3,2 mld. Sk. Toto je reál zadlžovania štátnych zdravotníckych zariadení. Viem, že podľa správy a podľa interpretácie, ktorú zrejme ponúknu predstavitelia strany Smer, to bude vina predchádzajúcej vlády a krokov predchádzajúcej vlády v rezorte zdravotníctva. Tak si vám dovolím dať do pozornosti tento graf, ktorý hovorí o tom, čo urobilo zavedenie mäkkých rozpočtových kritérií so zadlžovaním štátnych zdravotníckych zariadení. Do júna 2006 dlhy voči Sociálnej poisťovni zo strany štátnych zdravotníckych zariadení klesali. Od júla 2006, keď prišla k moci nová vláda, začali takýmto spôsobom stúpať. Som zvedavý, aká bude na to odpoveď, či aj za to môže Dzurindova vláda.

Vláda pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti teda nemá riešenia. Obviňuje predchádzajúcu vládu. Chce zavrieť úspešné nemocnice, naposledy to bolo uvedených 36 nemocníc v správe o optimalizácii, aby dofinancovala koncové nemocnice, na čom som už poukazoval, že je to logický nezmysel a nemôže to viesť k úspechu. Chce im zaviesť tvrdé rozpočtové opatrenia, v štátnych príspevkových organizáciách, len podotýkam, teda nie v akciových spoločnostiach, ale dobre by bolo nejako z tých akciových spoločností prepašovať tie tvrdé rozpočtové kritériá do štátnych príspevkových organizácií, teda je to mačkopes, to fungovať nebude. Vláda nedokázala ochrániť poskytovateľov pred exekúciami ani im nedokázala poskytnúť žiadnu cestu, ako sa vyhnúť exekúciám. Len tak pre informáciu, dnes je už vymáhaných formou exekúcií 340 mil. Sk. Jediné, čo vie ministerstvo zdravotníctva a vláda poskytnúť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, je viera, čo nie je málo v prípade veriaceho človeka, v prípade ateistov je to už veľa, viera, že sa akosi ministerstvo zdravotníctva s veriteľmi dohodne. Iné riešenie teda vláda nemá.

Čo urobila táto vláda pre zdravotné poisťovne. Vláda vyhlásila vojnu súkromným zdravotným poisťovniam. Najprv zakázala zisk a snažila sa prepoistiť 1 mil. štátnych poistencov proti ich vôli. A Legislatívna rada vlády namietala protiústavnosť a Protimonopolný úrad povedal na to jasné nie. Zišlo z tohto návrhu. Potom prišiel návrh na vyvlastnenie a vytvorenie jednej štátnej poisťovne, ktorý až priveľmi zaváňal februárom 1948. Na záver je na stole len zákaz zisku a legislatívno-ekonomické opatrenia na vytlačenie z trhu a vytvorenie jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. Dámy a páni, slovenské zdravotníctvo má veľa problémov, ale zdravotné poisťovne nimi konkrétne nie sú. Už som o tom hovoril a ešte raz to poviem, že v správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve sa píše, že zdravotné poisťovne sa zaviazali celý kladný hospodársky výsledok za rok 2006 vrátiť do systému. Tak o čo vlastne ide vláde v snahe zakázať zisk, vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne? Ide o tie zisky alebo ide o niečo iné? By som veľmi rád počul odpovede pána ministra na tieto otázky.

Čo urobila vláda v liekovej politike. To bude tiež zaujímavé. Ako som už povedal vo svojom prvom vystúpení, vláda si vytýčila v podstate pekný a správny cieľ, znížiť doplatky pacientov za lieky na minimálnu možnú úroveň. Preto znížila DPH z 19 % na 10 %, čo bolo síce nesystémové, ale pri regulovanej cene liekov by k nižším nákladom na lieky to malo viesť. A potom opatreniami vlády sa plošne znížili ceny liekov o 6,6 % s výnimkou tých, ktorým sa znižovali ceny v roku 2006. Oba kroky by teda mali viesť k zníženiu cien liekov pre zdravotné poisťovne, poskytovateľov aj pacientov. A pri zachovaní pravidiel kategorizácie, ktoré platili za predchádzajúcej vlády, by k tomu nesporne viedli. Ministerstvo zdravotníctva však opatrne ale veľmi významne pozmenilo pravidlo a kategorizácie. Takže bolo zrušené pravidlo jedna účinná látka = jedna cena, systém zrýchlených návrhov, ktorý nútil firmy iniciatívne tlačiť ceny dole. Kto dal najnižšiu cenu, taká bola cena účinnej látky pre všetkých. Negatívne pôsobí aj rozširovanie indikačného spektra pre onkologické lieky, napriek zníženiu DPH na lieky. Napriek plošnému zníženiu cien liekov to vyzerá v liekovej politike nasledovne. Keď v roku 2003 bol medziročný nárast nákladov na lieky v Slovenskej republike plus 6 %, v roku 2004 mínus 1 %, v roku 2005 plus 5 %, v roku 2006, keď v júni či v júli prišla nová vláda, už medziročný nárast dosiahol 13 % a v prvom štvrťroku roku 2007 to bolo dokonca 15 %.

Čo urobila vláda Slovenskej republiky pre pacientov, lebo oni sú asi najdôležitejší v tomto systéme. Všetko, o čom tu dneska rozprávame, robíme pre pacientov.

Jediný hmatateľný výsledok pre pacienta bolo zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Len na margo veci chcem povedať, že tieto poplatky nezaviedla predchádzajúca vláda a nezavádza ich vláda v Maďarsku, v Českej republike preto, lebo chce byť zlá voči svojim občanom, nechce byť zvolená v ďalších voľbách. Zaviedli sme ich preto, lebo sme chceli limitovať nadspotrebu zdravotnej starostlivosti. Po zrušení týchto dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových platieb nadspotreba zdravotnej starostlivosti nie je limitovaná nijako. Len za 4 mesiace minulého roku zrušenie týchto poplatkov znamenalo výpadok pre poskytovateľov 600 mil. V roku 2007 to bude predstavovať výpadok 1,9 mld. Sk. A čo si myslí pacient o zrušení týchto poplatkov? Podľa prieskumu verejnej mienky 65 % respondentov odpovedalo, že v dôsledku zrušenia poplatkov sa kvalita zdravotnej starostlivosti nezvýšila. Majú pravdu, znížila sa.

Pacienti sú zneistení diskusiami o zrušení nemocníc a poisťovní. Pacient dneska nevie, či má zostať v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej je, či má ísť do súkromnej, či má sa vrátiť zo súkromnej do štátnej. Proste nevie, čo sa bude diať, lebo to nevie ani ministerstvo, ani vláda, lebo v trojmesačných intervaloch sa to mení. Je zneistený aj tým, či okresná nemocnica, do ktorej vždy chodil, chodila jeho manželka, v ktorej rodila jeho manželka, do ktorej chodia jeho deti, nosí svoju mamičku, svoju svokru, či ešte bude alebo nebude budúci týždeň alebo budúci rok.

Pacient nedostáva vyššiu kvalitu, vláda neurobila žiadne konkrétne kroky na zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, naopak, odsunula zavedenie indikátorov kvality do praxe a meranie kvality zdravotnej starostlivosti prostredníctvom nich. Kritizovala ich, že sú zlé. Neboli optimálne, priznávam, ale žiadne iné neponúkla. Pacient dnes síce neplatí 20 a 50 korún, zato je ale podľa pripravovaných opatrení ohrozený zúžením rozsahu zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia. Pacient nepocítil lacnejšie lieky. Podľa prieskumu verejnej mienky 80 % občanov nepocítilo zníženie cien liekov. Však ani to nemohli pocítiť, videli sme, ako narastali náklady na lieky.

Čo urobila vláda pre zdravotníkov, o ktorých tak strašne veľa rozprávala strana Smer pred parlamentnými voľbami.

Zdravotníci, lekári a sestričky, neboli spokojní s reformami predchádzajúcej vlády, ale dnes už začínajú chápať, že táto vláda nedokáže riešiť ich problémy, dokonca ich nedokáže ani pomenovať. Vláda rieši počet a charakter zdravotných poisťovní, čo zdravotníkov absolútne nezaujíma, namiesto toho, aby riešila problém reálneho ohodnotenia zdravotníckeho výkonu, ktorý sa priamo dotýka všetkých súkromných aj štátnych lekárov aj sestier. Zdravotníci uverili priamym aj nepriamym v náznakoch povedaným predvolebným aj povolebným sľubom o výraznom zvýšení miezd. Už vedia, že boli podvedení. Odborári pýtali 30-percentné zvýšenie miezd, pričom dnes už vieme, že systém má tak na 10-percentné zvýšenie miezd. Na tejto výške sa odborári aj s Asociáciou nemocníc dohodli. Asociácia fakultných nemocníc, ktorú ovládajú nominanti blízki strane Smer, sa už s odborármi dohodla bez toho, aby to mala kryté, na 20-percentnom zvýšení miezd. A čo vláda? Tvári sa, že ona žiadne sľuby nedala a je to na dohode medzi zamestnávateľmi a odborármi. Lenže odbory napriek tomu, že podporujú stranu Smer a túto socialistickú vládu, už tento priehľadný trik vlády prehliadli. Neveríte tomu? Prečítam vám niečo z listu, ktorý mi zaslal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pán Kučinský, v ktorom píše: "Musíme konštatovať, že naša predchádzajúca snaha riešiť postupný nárast miezd prijatím niektorej z alternatív, ktoré vypracovala komisia zriadená ministrom zdravotníctva legislatívnou cestou, vyšla nazmar. Bolo nám odporúčané, aby sme otázku miezd riešili v procese kolektívneho vyjednávania." To sa uskutočnilo. Na základe kolektívneho vyjednávania píšu: "Zástupcovia zmluvných strán sa dohodli na tom, že túto neudržateľnú situáciu nie je možné vyriešiť ďalšími rokovaniami zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov, a tiež na tom, že je to priamym dôsledkom porušenia programového vyhlásenia vlády, ktoré jednoznačne garantovalo odvody štátu za ekonomicky neaktívnych občanov vo výške 5 % vymeriavacieho základu po dobu celého roka." V závere listu mi píše pán predseda Kučinský: "Vážený pán predseda, som presvedčený, že riešenie uvedeného problému je v rukách vlády Slovenskej republiky." Odborári vás prekukli.

A čo ešte priniesla teda vláda zdravotníkom. No nový Zákonník práce, o ktorom sme dva dni diskutovali minulý týždeň. Je to darček od vlády pre všetkých zdravotníkov, pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A zhrniem to len jedným leitmotívom, lebo veľa sme o tom hovorili. Zdravotníci budú menej pracovať, to je dobrá správa, menej slúžiť, v podstate tiež je to dobrá správa, akurát menej zarábať, to už taká dobrá správa nie je.

Smer klamal, že zdravotníctvo je priorita tejto vlády. Tvrdím to preto, lebo vláda zvýšila odvody za poistencov štátu o 1 % len na 4 mesiace, a nie na neobmedzenú dobu tak, ako to sľubovala strana Smer pred voľbami a ako to bolo uvedené aj v programovom vyhlásení vlády. Miesto 6,3 mld. Sk, ktoré boli sľúbené, prišlo do rezortu 2,1 mld. Sk.

Smer klamal, že zdravotníctvo je priorita. A tvrdím to preto, lebo poznám štátny rozpočet na rok 2007. Medziročný nárast objemu disponibilných zdrojov v rezorte zdravotníctva síce predstavuje 9,5 %, teda dokopy 7,6 mld. oproti roku 2006, čo je iste sympatický nárast, ale negatívne vplyvy ho nielenže negujú, pretože ukáže sa, a som o tom presvedčený, že už sa to ukazuje, že aj tieto finančné prostriedky sa trestuhodne prehajdákajú v rezorte.

Zrušenie poplatkov znamená mínus 1,9 mld. Sk pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Mäkké rozpočtové kritériá pre poskytovateľov, predovšetkým v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, snaha chrániť pred exekúciami, nová falošná vízia oddlžovania štátnych zdravotníckych zariadení a zastavenie transformácie sú riziká, ktoré dnes ani nevieme vyčísliť. Rovnako nevieme vyčísliť nadspotrebu zdravotnej starostlivosti. Len v primárnej ambulantnej starostlivosti to zrejme bude plus 10 % oproti tej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa poskytovala v minulosti.

Veľkým rizikom je aj nestabilita platieb štátu za svojich poistencov. Zvýšenie odvodov na 4 mesiace znamená, že od mája 2007 bude platiť štát do zdravotných poisťovní menej, A nieže to tak bude, platí menej do zdravotných poisťovní. Ostáva otázkou, ako sa s tým zdravotné poisťovne vysporiadajú. V roku 2008, ako som už uviedol, chce štát zaplatiť dokonca v celkovom objeme menej do poistných fondov zdravotných poisťovní, ako to má byť v roku 2007.

Za zmienku stojí aj realita kapitálových výdavkov a ich porovnanie s týmito výdavkami predchádzajúcich vlád. Za rok 2006 to predstavuje 1 mld., za rok 2007 to predstavuje 198 mil. a to je pre túto vládu zdravotníctvo prioritou.

Dnes už teda vieme, že vláda nielenže za 12 mesiacov nerealizovala, ale ani nemá pripravené žiadne systémové opatrenia. Ale nielenže nemá systémové opatrenia, ale ani nevie dodržiavať zákony a riešiť bežné problémy ľudí. Neveríte tomu? Tak dva príklady poviem. Nová kategorizácia liekov, ktorá prišla do platnosti na jar, dnes už o nej rozprával pán poslanec Bastrnák, ale treba to zopakovať, porušila zákon o lieku. V zákone o lieku sa hovorí, že v každej ATC skupine, v každej kategórii liekov musí byť jeden liek bez doplatku. V 19 ATC kategóriách takýto liek nie je, v 19 prípadoch pacienti platia aj vtedy, keď im zákon určuje, že by platiť nemali. Nedokážete splniť ani to, čo je napísané v zákone o lieku. Ďalší príklad tu je ročné zúčtovanie poistného. Predchádzajúca vláda zaviedla ročné zúčtovanie poistného z dôvodu spresnenia výberu poistného. Prvýkrát sa podávalo v roku 2006. A bolo spojené naozaj so zbytočným administratívnym zaťažením občanov vyplňovaním tlačív. Volebný program SDKÚ - DS ponúkal na tento problém riešenie. Nájdete ho na internete, prečítate si ho. Smer v opozícii vehementne kritizoval ročné zúčtovanie už pred voľbami a pôvodne ho chcel úplne zrušiť. Teraz uvediem niekoľko citátov. Prvý je z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: "Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného." Druhý je z tlačovej besedy po rokovaní vlády 31. júla 2006 od Roberta Fica: "Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného." Ďalší je z tlačovej besedy po rokovaní vlády 31. 8. 2006 od Ivana Valentoviča: "Bude lepšie, do systému príde viac peňazí, zvýši sa platba štátu za svojich poistencov, zruší sa ročné zúčtovanie v súčasnej podobe." A 14. februára už v TV Markíza pán minister povedal: "Tohtoročné zúčtovanie bude po starom. Žiaľ, podarilo sa nám iba v minulom roku posunúť termíny tohtoročného zúčtovania." Jeho hovorkyňa Silvia Balázsiková 20. júna tohto roku už bola úplne úprimná, keď povedala: "Nepodarilo sa nám naplniť programové vyhlásenie vlády, ktoré vlastne prinášalo informáciu o tom, že zjednodušíme ročné zúčtovanie poistného. Ročné zúčtovanie poistného bude rovnako zložité, hoci sa ho vláda zaviazala zmeniť. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia nová vláda nedokázala za jeden rok svojho pôsobenia zjednodušiť. Priznávame sa, že sa nám to celkom nepodarilo a treba ho zmeniť." Ministerstvo zdravotníctva malo na úpravu ale dosť času. Kritika bola vehementná, sľuby sa napĺňajú už pomalšie.

Záverom. Táto vláda za 12 mesiacov neurobila veľa. Smer sa správa, akoby bol v opozícii, ale je 12 mesiacov vo vláde. Faktom je, že 12 mesiacov vlády zhoršilo situáciu v rezorte. Zdravotníctvo sa zadlžuje zrýchľujúcim sa tempom, rastú náklady na lieky, poskytovatelia sú ohrození z tohto dôvodu exekúciami. Vláda Slovenskej republiky nerieši problémy rezortu, ale vedie vojnu so všetkým súkromným, úspešným, prosperujúcim. Najprv chcela zavrieť 36 malých nemocníc, predovšetkým tie, ktoré sa už reštrukturalizovali, sú úspešné a ekonomicky rentabilné, akurát už nie sú štátne. Pripomínajú totiž vláde, že v zdravotníctve to ide, dá sa hospodáriť vo vyrovnanom režime, len štátni manažéri to akosi vo svojich štátnych príspevkových organizáciách nevedia. Teraz vláda rieši nepodstatný problém počtu zdravotných poisťovní, ktoré nie sú problémom systému. Dnes už na základe tejto správy vieme, že vláda nielenže nemala, ale ani nemá pripravené žiadne systémové riešenia. Minister za rok neurobil skoro nič, ale ani nemohol nič urobiť, lebo ideologické zadania jeho vládneho a straníckeho šéfa sú totiž v praxi nesplniteľné. Jediné, čo robil, je, že písal správy, táto je piata, v ktorých demonštroval bezradnosť, nekompetentnosť a úplnú absenciu akejkoľvek vízie v podaní tejto vlády.

Na záver mi dovoľte uviesť jedno dobromyseľné odporúčanie vláde, jej premiérovi a strane Smer. Čím skôr sa prestanete pokúšať v zdravotníctve realizovať vaše socialistické ideologické predstavy, čím skôr sa minister zdravotníctva vráti k riešeniu reálnych problémov zdravotníctva, tým väčšiu šancu na zastavenie prudko sa zhoršujúcej situácie v rezorte majú pacienti a zdravotníci. Ďakujem za pozornosť.