Desiaty deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. júla 2007 o 9.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Jozef Mikuš, pán poslanec Ján Pataky, pán poslanec Pavol Prokopovič a pán poslanec Milan Urbáni.
Teraz pristúpime k rokovaniu o poslednom bode programu 11. schôdze, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 275 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 275a.
Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa upravuje poslanie vysokých škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti tak, ako to vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v prijatom uznesení vlády č. 660 z 31. júla 2006. Nový návrh zákona je vypracovaný na základe plánu úloh legislatívnej rady vlády pre rok 2007.
Návrh zákona zavádza niekoľko podstatných zmien do vysokoškolského systému. V prvom rade sa týka otázky členenia vysokých škôl, kde sa zachováva pôvodné členenie s tým, že sa ruší kategória výskumné univerzity. Vysoké školy, ktoré v podstatnej miere budú poskytovať doktorandské študijné programy a budú prepojené na výsledky vo výskume a vede, bude možné zaradiť medzi univerzitné vysoké školy. Odborné vysoké školy budú poskytovať vzdelanie bakalárskych študijných programov.
Návrh novely zákona ďalej upravuje niektoré kompetencie orgánov samosprávy a správnych rád s tým, že cieľom je posilniť kompetencie správnych rád, ktoré ako orgány verejnej kontroly verejných vysokých škôl si v súčasnosti neplnili svoju funkciu, a preto treba posilniť ich kompetencie a zodpovednosť, opakujem, s tým, aby bola zabezpečená verejná kontrola verejných vysokých škôl.
Ďalej sa novela týka podmienok pôsobenia vysokých škôl z členských štátov Európskej únie, ktoré, samozrejme, môžu voľne pôsobiť na území Slovenskej republiky, ale ministerstvo školstva musí mať právo kontroly, či všetky údaje, ktoré uvádzajú, sú správne a na základe toho ministerstvo školstva vydá oprávnenie na pôsobenie takýchto vysokých škôl. Ide najmä o posúdenie, či doklady o vzdelaní sú rovnocenné a takisto či podmienky, ktoré garantujú takéto vysoké školy, sú splnené.
Návrh zákona ďalej upravuje špecializované pracoviská vedy a výskumu verejných vysokých škôl určených prednostne na transfer vedomostí do spoločnosti a podporu právnických osôb zaoberajúcich sa výskumom a vývojom osobitnými podmienkami, najmä v počiatočných fázach, teda vtedy, keď vznikajú tieto pracoviská. Cieľom je dostať vyššiu pridanú hodnotu do spoločnosti.
Návrh zákona je taktiež základom na legislatívne upravenie podporných finančných mechanizmov týchto inštitúcií v rôznych právnych formách.
Návrh zákona takisto upravuje určité kompetencie vo vzťahu k sociálnej podpore študentom tak, aby sa posilnili kompetencie jednotlivých vysokých škôl pri poskytovaní týchto štipendií alebo dotácií.
Cieľom novely zákona je takisto podstatne zlepšiť financovanie vysokých škôl, preto sa zavádza niekoľko mechanizmov pre viaczdrojové financovanie. Vysoké školy si budú môcť čerpať, myslím verejné vysoké školy, úvery z jednotlivých bánk na základe presne stanovených kritérií. Vysoké školy v rámci viaczdrojového financovania taktiež budú môcť požadovať od študentov v externej forme školné, pričom zákon ponecháva bezplatné štúdium na vysokej škole v štandardnej dĺžke štúdia tak pre dennú, ako aj pre externú formu.
Návrh zákona ďalej zavádza register zamestnancov, register študentov a v rámci registra zamestnancov aj register garantov jednotlivých vysokých škôl. Zavádza ďalej elektronické poskytovanie informácií, aby sa prešlo ku korektným informačným zdrojom.
Zákon sa ďalej zaoberá posilnením európskej dimenzie vysokých škôl a vzdelávania upravením spoločných študijných programov alebo rôznych vedeckých programov a akademických mobilít.
Zákon ďalej upravuje alebo transponuje smernicu Rady 2004/114 Európskeho spoločenstva z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmeny žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby.
Ďalej by som chcel uviesť, že na základe rokovaní či už v rámci výboru, alebo v rámci diskusií medzi jednotlivými pánmi poslancami alebo ich klubov došlo k spoločnej dohode o niektorých úpravách zákona s tým, že úpravy sa budú týkať najmä vo vzťahu k akademickým slobodám alebo štruktúre vysokých škôl s tým, že v prvom rade sa hovorí o tom, že aj verejná vysoká škola bude môcť poskytovať v určitých medziach doktorandské štúdium v rámci titulu PhD.
Ďalej sa dohodlo, že sa teda zavedie duálny systém, v rámci ktorého ostávajú kompetencie senátu či už vo vzťahu k navrhovaniu kandidátov, rektorov, alebo vo vzťahu k rozpočtu s tým, že sa navyše zavádza kompetencia pre správne rady. Tým v podstate kompetencie všetkých akademických senátov ostávajú v pôvodnom stave. Je jedna zmena, ktorá sa týka schvaľovania návrhov na prorektorov alebo prodekanov, kde si myslíme, že by to malo byť v kompetencii pánov dekanov alebo pánov rektorov, pretože títo sú volení na základe rozhodnutia akademických senátov.
Ďalej na základe, poviem otvorene, požiadaviek rektorov súkromných vysokých škôl došlo takisto k úpravám s tým, že sa zriaďujú akademické slobody, čiže upravujú sa, alebo zriaďuje sa akademický senát a správna rada na súkromných vysokých školách, a to z toho dôvodu, aby bola aj pri súkromných vysokých školách zabezpečená nezávislosť a samosprávnosť bez možnosti politického ovplyvňovania alebo nejakého iného ovplyvňovania týchto súkromných vysokých škôl, čím sa dosiahnu rovnaké podmienky a rovnaká štruktúra verejných, štátnych a súkromných vysokých škôl.
Ďalej bolo dohodnuté, že sa upravuje aj dikcia vo vzťahu k rôznym, dovolím si povedať, nekalým finančným praktikám, ktoré sa uskutočňujú na verejných vysokých školách s tým, že sa do výšky ročného školného započítava aj výška peňažných darov s tým, že platí pôvodné ustanovenie, že ak vysoká škola získa dotáciu od štátu, nesmie vyberať školné.
Ďalej sa upravujú kompetencie ministra vo vzťahu k akreditačnej komisii a vo vzťahu ku komplexnej akreditácii, a to z toho dôvodu, aby mal minister školstva právo požiadať akreditačnú komisiu o vykonanie komplexnej akreditácie.
Ďalej bolo dohodnuté, že sa stanoví limit výšky školného pre externú formu, ktorá bude stanovená na základe rozhodnutia a uznesenia vlády s tým, že výška školného v externej forme nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného určeného alebo vypočítaného na základe nákladov.
Ďalej bolo dohodnuté, že zákon bude upravený vo vzťahu k režimu školného s tým, že sa podrobnejšie v zákone upravuje to, čo bude následne upravené v rámci uznesenia vlády ohľadom povinnosti jednotlivých verejných škôl v predstihu alebo dopredu uverejňovať, ktoré formy budú dotované štátom a ktoré študijné programy jednotlivé verejné vysoké školy plánujú otvoriť s tým, že bude vyberané školné.
Ďalej bolo dohodnuté, že už v rámci tohto zákona sa upraví aj zákon č. 200/1997 o študentskom pôžičkovom fonde s tým, aby súčasne so schváleným hneď v následnosti, ale súčasne so schválením tohto zákona bolo v princípe umožnené, aby aj externí študenti mohli získavať pôžičky z tohto pôžičkového fondu.
Takisto bolo dohodnuté, že sa upravuje limit počtu externých študentov vo vzťahu k počtu denným študentom s tým, že pôvodný návrh, ktorý hovoril o 50 % externých študentov vo vzťahu k denným študentom bude platiť teraz vo vzťahu ku všetkým študentom, v podstate to znamená, že limitujeme okrem tých študentov, ktorí budú financovaní z dotácií štátu, kde ten pomer bude zachovaný, možnosť vyberať školného u takého počtu externých študentov, ktorí sa vyrovná počtu denných študentov.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem pekne za úvodné slovo.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister školstva, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách, parlamentná tlač 275, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. mája tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vyššie citovaný zákon na prerokovanie štyrom výborom Národnej rady, a síce ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Súčasne určila výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote, ktoré im určila Národná rada, iné výbory k zákonu nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou, je ich 80. Nebudem ich všetky čítať.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 3, 6, 8, 9, 12 až 14, 19 až 22, 23, 24, 26, 27, 29, 31 až 34, 36 až 45, 47 až 49, 52 až 55, 57 až 61, 63 až 73, 75 až 80 a tieto schváliť.
Spoločne o bodoch 4, 10, 46, 50, 51 a 74 a tieto neschváliť.
K bodom 5, 7, 11, 15 až 18, 25, 28, 30, 35, 56 a 62 výbor neprijal žiadne odporúčanie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách schváliť.
Určil poslanca Devínskeho za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby vystúpil na schôdzi Národnej rady k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho rokovania vo výboroch Národnej rady podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vyššie citovaný zákon v druhom čítaní (tlač 275a) bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport z 18. júna pod č. 47.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Za klub KDH pán poslanec Fronc, za klub SMK pán poslanec Szigeti, za klub SMER-u pani poslankyňa Nachtmannová a ďalej pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Rafaj. Keďže o slovo požiadal alebo prihlásil sa do rozpravy pán spravodajca, má prednosť. Nech sa páči. Po ňom vystúpi pán poslanec Fronc za KDH.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister školstva, keď začiatkom februára ministerstvo školstva predložilo zásady novely zákona o vysokých školách, tak veľká časť akademickej obce, snáď okrem rektorov, žiaľ, aj tých našich najväčších a najstarších univerzít, ktorí zásady schválili, zažila pomerne silný šok.
Návrh totiž kompletne rušil samosprávny charakter vysokých škôl, rušil všetky právomoci volených orgánov vysokých škôl, teda ich akademických senátov, zasahoval do autonómie vysokých škôl a do ich akademických slobôd, podriaďoval vysoké školy vláde a zavádzal také prvky centralizácie, ktoré boli neslýchané ešte aj pred rokom 1989.
Dnes s istým zadosťučinením možno konštatovať, že aj vďaka tlaku opozície, vďaka tlaku akademickej obce, ale aj vďaka vnútorným výhradám koalície, veď nakoniec tá intenzívnejšia debata o návrhu novely sa rozbehla až potom, keď sa objavili nezhody v jej vnímaní aj v koalícii a následných pozmeňujúcich návrhov sa novela zákona o vysokých školách síce pootáča k lepšiemu, ale jej 194 ustanovení vôbec nerieši to najdôležitejšie, a síce, aby sa slovenské vysoké školy stali kvalitnými, konkurencieschopnými inštitúciami na európskej a svetovej úrovni. Práve naopak, nerieši ich aj preto, že duch novely zákona sa stále pridŕža februárových zásad.
Ak hovorí pán minister o tom, že došlo k istým dohodám, ešte nevieme, ktoré pozmeňujúce návrhy pri hlasovaní prejdú, dá sa, samozrejme, predpokladať, teraz však diskutujeme o návrhu zákona bez pozmeňujúcich návrhov.
Rád by som zdôraznil, že autonómia a akademické slobody sú už stáročia univerzitám zaručené celkom úmyselne za predpokladu, že najmä na základe týchto dvoch princípov a ďalších, ako je esenciálne prepojenie medzi vzdelávaním a výskumom budú prinášať spoločnosti kreativitu, kritické pohľady a inovatívnu silu a že tieto, nazvime ich produkty v úvodzovkách, by za iných okolností, teda bez autonómie a akademických slobôd neboli dostatočne podporované a podnecované. Čo inými slovami znamená, že akékoľvek narušenie vyváženého systému riadenia a kontroly znamená nielen narušenie kvality výučby, ale aj kvality výskumu. A to sa vedelo už veľmi dávno, dokonca viac ako pred 900 rokmi, keď v roku 1088 vznikla prvá univerzita v Európe v Bologni. A len vďaka vnútornej slobode, samosprávnemu systému riadenia a nezávislosti vydržali vysoké školy až dodnes.
Možno je dobré si uvedomiť, že okrem cirkvi, ktorú však zjednocujú iné princípy, sú to druhé najdlhšie, kontinuálne existujúce inštitúcie, ktoré majú mimoriadny dopad na celú spoločnosť možno taký, ako majú aj cirkvi. Som preto presvedčený, že aj z tohto pohľadu je nevyhnutné posudzovať predloženú novelu zákona o vysokých školách nielen podľa jej rozsahu.
Podľa stanoviska úseku legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, a teraz citujem, "predložený vládny návrh zákona predstavuje rozsiahlu novelizáciu, čo nezodpovedá čl. 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákona". To znamená, že návrh zákona nespĺňa legislatívne pravidlá tejto Národnej rady.
Ako som to naznačil už aj pri prvom čítaní, podstatou návrhu zákona sú štyri hlavné okruhy zmien, ktoré sa však všetky takmer strácajú na pozadí spoplatnenia externého štúdia a najnovšie aj zásahu do samosprávy vysokých škôl.
Novela sa snaží riešiť niektoré existujúce problémy vysokého školstva, ako je úprava pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku, spoločné študijné programy, ale aj to sú tam isté problémy alebo akademické mobility, čo je tá prvá skupiny zmien tých, nazval by som ich pozitívnejších.
Druhou skupinou sú zmeny, ktoré vedú k mimoriadne silnej centralizácii a ktorá sa má udiať obmedzením právomoci samosprávy, čo je aj zásah do akademických slobôd a zo súčasného vyváženého vzťahu medzi exekutívou, teda rektorom, prípadne dekanom na jednej strane a samosprávou, teda akademickými senátmi na strane druhej.
Novela mení samosprávu na diskusné kluby a zásadným spôsobom posilňuje právomoci rektorov a správnej rady. Koncentrácia rozhodovacích právomocí v rukách veľmi malej, cez rektora poprepájanej skupiny, mám na mysli správne rady, pochádzajúcich z mimouniverzitného prostredia, a teda odkázaných veľmi často na stanovisko alebo radu, alebo odporúčanie rektora, týkajúcich sa v mnohých prípadoch miliardových súm štátnych dotácií, napríklad dotácia Univerzity Komenského je vyše 2 miliardy korún v tomto roku, bez efektívnej kontroly akademickej obce môže z ekonomického hľadiska znamenať vážne nebezpečenstvo pre vysokú školu.
Vznik správnej rady bol v minulosti motivovaný tým, aby dohliadala na použitie verejných zdrojov z hľadiska platnej legislatívy a pomáhala vysokej škole získavať ďalšie finančné zdroje, ale nie aby rozhodovala o vnútornom prerozdelení týchto zdrojov. To majú robiť tí, ktorí sa hlavných činností vysokej školy priamo zúčastňujú a od ktorých sa očakáva, že zabezpečia ich spravodlivé rozdeľovanie vo vnútri školy a ktorí spolu s vedením školy zodpovedajú za jej smerovanie a za jej akademické slobody, za jej rozvoj a kvalitu vo výskumnej i pedagogickej stránke. A tými sú akademické senáty.
Z tohto pohľadu je novela namierená proti študentom. Nielen tým, že zavádza spoplatnenie jednej skupiny študentov, o čom budem hovoriť neskôr, ale najmä tým, že rušením právomocí senátov odoberá oprávnenia, ktoré študenti na vysokej škole mali, a to je rozhodovať v rámci senátov o chode a kvalite vysokej školy a fakulty.
Často sa na zdôvodnenie zvýšenej centralizácie používajú niektoré argumenty Európskej univerzitnej asociácie, ktorá v súčasnosti vykonáva evalváciu slovenských škôl, ešte to nespravila, záverečný dokument predloží niekedy koncom roka. K tomu môžem povedať ako člen riadiaceho výboru evalvačného programu tejto Európskej asociácie celkom jednoznačne, že asociácia vyžaduje vyvážený vzťah medzi fakultami a rektorátom. A nerada vidí posuny rovnováhy či už jedným smerom k fakultám, alebo druhým smerom k rektorovi. Operovať preto akýmisi predbežnými vyjadreniami čiastkových komisií je nenáležité.
Je známe a všetci, čo sme chodili na vysokú školu, vieme, že každá vysoká škola je taká silná, aké silné sú jej fakulty a pracoviská, kde prebieha každodenný život a hlavné činnosti vysokej školy, výučba a výskum. Je nemysliteľné, aby fakulta nemohla rozhodovať o zásadných veciach týkajúcich sa jej personálneho obsadenia, študijných programov či ďalšieho rozvoja, ale súčasne musí zato všetko niesť zodpovednosť.
Preto návrh na oklieštenie právomocí aj fakultnej samosprávy je jednoducho namierený proti kvalite činnosti fakulty a jej zodpovednosti voči študentom. A tu mi nedá povedať, že je pikantné, keď minister strany, ktorá vo svojom predvolebnom programe uvádza potrebu, a teraz citujem, "novelizovať zákon o vysokých školách s cieľom vrátiť právnu subjektivitu fakultám", sa novelizáciou snaží tvrdo centralizovať vysoké školy, čo je v priamom rozpore s programom jeho vlastnej strany.
Návrh zákona tiež pomerne nešťastne mení fungovanie súkromných vysokých škôl tak, že vlastníci prakticky prestanú mať kontrolu nad svojím majetkom. Ak raz vláda schváli súkromnú vysokú školu, zrejme ju schvaľuje aj preto, aby vytvárala konkurenčné prostredie v rámci celého systému. Logicky by sa teda očakávalo, že takúto konkurenciu bude podporovať, pretože je to v prospech aj verejných vysokých škôl. Neočakáva sa, že im bude sťažovať život zásahmi do systému ich riadenia, ako to robí napríklad návrh novely. A opäť citujem z programového dokumentu strany pána ministra: "Vytvoriť väčšie konkurenčné prostredie vysokých škôl aj podporou zriaďovania súkromných vysokých škôl." Nuž pri takých zásahoch do riadenia vysokých škôl takého obmedzenia majiteľov na vplyv chodu svojich vysokých škôl nie som si celkom istý, či to naplní toto programové vyhlásenie.
Novela obsahuje aj ustanovenia smerujúce k oslabeniu kontroly kvality vysokoškolského vzdelávacieho systému, to je tretia skupina návrhov zmien zákona o vysokých školách. Sú to tie, ktoré robia z akreditačnej komisie, ktorá je poradným orgánom vlády Slovenskej republiky zbor síce odborníkov, ktorí sa však nemôžu riadiť vlastnými odbornými kritériami, ale len takými, ktoré vymyslia a schvália ministerskí úradníci. Akreditačná komisia vlády si od začiatku svojho pôsobenia od roku 1990 až doteraz vždy stanovovala kritériá pre svoje rozhodovanie sama. Minister mohol, alebo aj nemusel prijať jej odporúčania, čo znamená, že aj tu existovala istá vyváženosť vzťahov.
Podľa návrhu novely sa akreditačná komisia v budúcnosti bude môcť už len vyjadrovať k ich plneniu, nie aj k ich tvorbe. Takáto akreditačná komisia už nebude nezávislou odbornou inštitúciou, ktorej odporúčania boli a možno aj sú významné pre vládu, ale bude komisiou vypĺňajúcou tabuľky podľa nariadenia ministerských úradníkov.
Programové vyhlásenie strany SMER však hovorí, a teraz citujem: "Schváliť novelizáciu vysokoškolského zákona s väzbou na skvalitňovanie vzdelávacieho a vedeckovýskumného procesu." Návrh novely, podľa môjho názoru, nie je v súlade ani s týmto cieľom.
Kvalite vzdelávania iste neprospeje ani ustanovenie, ktorým sa povoľuje možnosť skúšať štátne skúšky odbornými asistentmi v bakalárskom štúdiu. Títo podľa platného zákona nemôžu ani len prednášať, okrem vzorových prednášok, a vôbec nemôžu skúšať, ale budú mať právo skúšať štátne skúšky.
V tomto prípade sa celkom účelovo prispôsobuje zákon stavu, ktorý vyvolal silný nárast externého štúdia, teda masifikácia vysokoškolského štúdia na Slovensku. Nie je dosť profesorov, nie je dosť docentov na skúšanie štátnic, tak si pomôžeme asistentmi. Nič proti asistentom, samozrejme, to sú tí, ktorí možno odvádzajú najviac práce na vysokých školách, ale štátna skúška je predsa niečo iné ako nejaká obyčajná skúška.
Návrh na zrušenie kategórie výskumných univerzít, ktorý uvádzal pán minister ako prvý okruh a prvý taký významný krok, ktoré mali za úlohu stimulovať vedecké centrá excelencie v našom vysokoškolskom systéme znamenajú nivelizáciu úrovne vysokých škôl. Tento krok je v protiklade s rozvojom a trendom vývoja v európskom výskumnom a vysokoškolskom priestore.
Rád by som pripomenul závery pracovnej skupiny pre výskum Predsedníctva Rady Európskej únie, ktorá 11. júna tohto roku pripravila podklady na rokovanie Rady pre konkurencieschopnosť, ktorá rokovala 25. júna tohto roku, ktoré hovoria, že pre rozvoj Európy je nevyhnutné mať diverzifikované výskumné inštitúcie a univerzity, ktoré sú excelentné vo výskume.
Zavedenie odborných vysokých škôl nemusí znamenať problém a je to trend na celom svete. Avšak to, že im zákonom zakážeme postup do vyššej kategórie tým, že nesmú poskytovať vzdelávanie v druhom a treťom stupni, teda, že z vlastných síl, aj keď budú dobrí nemôžu postúpiť vyššie, je proti všetkým zásadám a trendom skvalitňovania vysokoškolského vzdelávania.
Nakoniec štvrtá skupina návrhov smeruje k spoplatneniu a regulácii externého štúdia. Tento návrh sa dotýka viac ako 75-tisíc externistov, z ktorých je 60 500 na verejných vysokých školách, to znamená viac ako jednej tretiny všetkých vysokoškolských študentov, ktorých je viac ako 200-tisíc.
Musím konštatovať, že ide o nesystémový návrh, ktorý v podstate nič nevyrieši, ak máme na mysli platenie rôznym inštitúciám. Naopak, návrh bude oficiálne zo zákona vytvárať niekoľko skupín rozličných študentov, neplatiaci denní, neplatiaci externí, po novom platiaci externí, po starom platiaci externí, externí platiaci po novom aj po starom, externí platiaci, resp. aj skupina, ako sme počuli práve, aj skupina externistov, ktorí nebudú platiť. S vysokou pravdepodobnosťou takýto návrh bude ešte stimulovať rôzne dubiózne formy platenia.
Pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, totižto úplne nezmyselne nestanovuje strop spoplatnenia podľa záujmu a lukratívnosti študijného programu, ale podľa nákladov na takéto štúdium v danom odbore. To znamená, že študenti ekonomických a právnych programov, o ktoré je v súčasnosti najväčší záujem, budú platiť najmenej, v bakalárskom štúdiu je to niekoľko okolo 16-tisíc korún, v magisterskom štúdiu niečo okolo 24-tisíc, ale na technických odboroch, kde je záujem o externé štúdium podstatne nižší ako na ekonómii či práve, sa strop určuje pomerne vysoko, okolo 50-tisíc, ale závisí, samozrejme, od leteckého programu, je to niečo okolo až 200-tisíc korún. Okrem toho bez záchytnej sociálnej siete bude takéto spoplatnenie externého štúdia znamenať priame ohrozenie tých, ktorí si ani v súčasnosti nemôžu dovoliť platiť za takýto druh štúdia.
Pán minister určite vystúpi vo svojom záverečnom slove a určite vystúpi aj viackrát a bol by som rád, a nielen ja, keby nám mohol bližšie vysvetliť, kde sa v novele nachádzajú konkrétne opatrenia na odstránenie rozličných druhov platenia, pohybujúcich sa často na hrane zákona už aj preto, že podľa analýzy parlamentného inštitútu zo 101 fakúlt poskytuje takéto vzdelávanie 90 a poplatky sa pohybujú od 12 do 36-tisíc korún ročne, čo odhadom predstavuje biznis v rozsahu asi trištvrte miliardy korún ročne. Celkom určite by sme neboli radi, keby pán minister povedal, že sa zvyšujú pokuty, lebo aj doteraz bola pokuta maximálne 5 miliónov, ale pokiaľ ja viem, ani jedna pokuta sa ešte neudelila.
Navrhovaným spôsobom sa teda nič nerieši už aj preto nie, že bez spolupôsobenia vysokých škôl a ich fakúlt by sa takýto systém jednoducho nemohol uplatniť, a toto ide do radov vysokých škôl a fakúlt. A preto pochybujem, že sa hocičo zmení a poviem konkrétny príklad.
Napríklad na istej fakulte masmediálnej komunikácie platia študenti 14-tisíc korún ročne a platia to združeniu pedagógov a pracovníkov fakulty. Tých študentov je tam okolo tisíc, čo predstavuje zhruba 14 miliónov korún ročne.
Zavedenie kategórie neplatiacich externistov, pričom ostatní externisti by platiť mali, je absurdné a zásadným spôsobom zvyšuje korupčné prostredie na vysokej škole a podľa môjho názoru je len zlou kozmetickou úpravou predchádzajúceho návrhu spoplatňujúceho externé štúdium. Znamená to však aj to, že vláda nehodlá poskytovať financie na všetkých externistov tak, ako tomu bolo doteraz, ale len na istú ich časť.
Pán minister má určite urobenú analýzu, koľko štát takto ušetrí. Možno je to niečo okolo 140 miliónov, ale až od budúceho roku, lebo externisti sú už väčšinou prijatí, a tak sa novela bude vzťahovať až na tých, ktorí nastúpia na štúdium od 1. 9. 2008. Pýtame sa teda, prečo taká rýchlosť, prečo takéto náhlenie a bolo by tiež zaujímavé vedieť, kam tieto ušetrené, tzv. ušetrené peniaze pôjdu, dúfame, že pôjdu na platy učiteľov.
Obmedzenie možnosti prijímať externých študentov na štúdium zákonom, to je v prípade vybraných škôl 50 % externistov v pomere k denným študentom, je v protiklade s autonómiou vysokých škôl a pripomína neblahý numerus clausus, ktorý sme mali pred rokom 1989. Je v protiklade aj s rozvojom svetového trendu celoživotného vzdelávania, ktorý bol potvrdený aj na konferencii ministrov školstva v Londýne v máji tohto roku, keď sa analyzoval bolonský proces, kde aj Slovensko malo svoju delegáciu. Je zjavné, a to si treba dobre uvedomiť, že zavedenie spoplatnenia externého štúdia zákonom je prvým krokom k zavedeniu spoplatnenia aj denného štúdia. Skôr alebo neskôr k tomu celkom určite dôjde.
Vždy, keď sa dotýkame vysokých škôl, mali by sme si uvedomiť, že ony podobne ako rektori, dekani, učitelia, podporný personál sú tu pre študentov, a nie študenti sú tu pre nich. Vždy by sme mali hľadieť nato, čo je dobré pre študentov, ktorí sú, alebo mali by byť partnermi vysokých škôl, a nie akímisi konzumentmi toho, čo im prípadne láskavo ponúkneme.
Navrhovaná novela neprináša študentom takmer nič pozitívneho. Práve naopak, ide proti nim. Odníma im možnosť rozhodovať o sebe a o chode svojej školy a fakulty zrušením kompetencií senátov, spoplatňuje ich časť bez poskytnutia primeranej sociálnej záchytnej siete a vytvára viacej kategórií študentov a nič im zato neposkytne. Nielenže novela znižuje celkovú kvalitu vysokých škôl, ale berie aj 20 % školného zo štipendijného fondu, doteraz to bolo 40 %, čo sú peniaze zo školného, ktoré zákon doslovne prikazuje vrátiť študentom.
Rektori vysokých škôl podporujú novelu a hovoria, že jej neprijatie by znamenalo ďalšie prehlbovanie problémov vysokých škôl a jeden z troch dôvodov uvádzajú, že by vysoké školy nemohli brať úvery. Určite v takom prípade treba prísne dbať na účel úveru a určite je dobré, ak takýto úver bude schvaľovať akademický senát aj správna rada už aj preto, lebo slovenské vysoké školy prenášajú na bankových účtoch už dlhšie ročne viac ako 2 miliardy korún. V roku 2006 to bolo takmer 3,8 miliardy. Ak odpočítame januárové platy a grantové peniaze, tak stále je to niečo viac ako 2 miliardy korún cash.
Ďalší dôvod, ktorý rektori uviedli, bola potreba rušiť zbytočné študijné odbory, čo je v rukách vysokých škôl aj teraz, podobne ako sprísnenie kontroly garantov. A to boli všetky tri dôvody, viac ich nebolo, ktoré rektori uviedli na podporu novely.
Ja sa teraz nebudem púšťať do dohadov, prečo je to tak, že prečo rektori podporili a podporujú túto novelu. Možnože je to aj preto, že správna rada, o ktorej zložení sme tu hovorili minule, by im mala určovať plat, a možno aj preto, že dostávajú absolútnu moc, prečo by sa jej vzdali?
Je pozoruhodné, že pozmeňujúce návrhy, ktorých len vo výbore pre vzdelanie odznelo takmer 130, ale aj tie, ktoré prišli z ústavnoprávneho výboru a bolo jedno, či od opozičných, alebo koaličných poslancov, sa svorne pokúšajú odstrániť práve vyššie uvedené nedostatky. Dokonca až 47 pozmeňujúcich návrhov prišlo od koaličných poslancov.
Novela v mnohých prípadoch vnáša chaos do fungovania vysokých škôl, destabilizuje celý systém a v prípade jej schválenia a účinnosti a platnosti od 1. septembra tohto roku nedáva dostatočný čas na prípravu zavedenia nových ustanovení. Vôbec nerieši to, čo chcel pán minister spolu s pánom premiérom riešiť, to znamená zavádzanie poriadku vo financovaní externého štúdia.
Dovolím si, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upriamiť vašu pozornosť na 14-stranovú správu úseku legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorý vyčíta novele množstvo chýb a nedostatkov, bolo ich 25. Okrem iného v jednom prípade vyjadruje aj pochybnosť so súladom čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o diskriminačné podmienky prijatia na štúdium študijného programu v zdravotníckych študijných odboroch či vytvorenie niekoľkých kategórií študentov, ktorí nakoniec dostanú rovnaký diplom, je v súlade s ústavou, bude zrejme musieť rozhodnúť Ústavný súd, ak by bol návrh novely v tejto forme schválený. Nakoniec o možnej protiústavnosti hovorí aj samotná koalícia.
Aj preberanie smernice Európskych spoločenstiev 2004/114 ES je uvedené nesprávne. Návrh tvrdí, že ju prebral celú, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože podstatná časť tejto smernice je prebraná v inom zákone, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o pobyte cudzincov. Problém je v tom, že podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev aj nesprávne a neúplné prebranie smernice sa považuje za porušenie ustanovení zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. To, že návrh priamo novelizuje iný, a to školský zákon, čo je postup, ktorý ide nad rámec navrhovaného zákona, je už v tejto chvíli len detail.
Čo je však zvlášť pozoruhodné, je, že hoci ani jedna koaličná strana nemala vo svojom programe spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ba dokonca SMER hovorí, a znovu citujem, "podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia". Ak návrh novely prejde, táto vláda sa zapíše do dejín ako tá, ktorá v novodobej histórii Slovenska prvá spoplatnila vysokoškolské štúdium.
Naďalej som presvedčený, že návrh potrebuje dôkladné prepracovanie predkladateľom. Preto ako spoločný spravodajca podľa § 82 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona, parlamentná tlač 275, navrhovateľovi na dopracovanie. V prípade, ak by tento procedurálny návrh nebol odsúhlasený, predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy:
I. V bode 8 § 2 ods. 15 sa za slová "študijných programov" vkladá slovo "najmä". Ide o to, čo som hovoril o odborných vysokých školách, aby sme im umožnili svojou vlastnou usilovnosťou a svojou vlastnou kvalitou sa prepracovať do vyššej kategórie vysokých škôl, pretože na to nakoniec pamätá aj zákon o preradení vysokých škôl v ich novom začlenení. Lenže keď nebudú môcť robiť, nebudú môcť vyučovať v 2. a 3. stupni, nebude ich možné preradiť.
II. K bodu 11. Týka sa obmedzenia výkonu funkcie člena senátu. Bod 11 sa vypúšťa a následne sa opraví označenie bodov.
K bodu 43. Bod 43 sa vypúšťa a následne sa opraví označenie bodov. Doterajšia prax preukázala opodstatnenosť obmedzenia výkonu funkcie člena senátu funkčnými dvoma po sebe idúcimi obdobiami. Neobmedzené vykonávane funkcie člena senátu bez limitu funkčných období neprispieva k rozvoju vysokých škôl.
III. K bodom 41 a 46. K bodu 41. Po prvé. Za bod 41 sa vkladajú nové body 42 a 43, ktoré znejú: 42. V § 23 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy".
43. V § 23 ods. 2 písm. e) sa vypúšťajú slová "v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy". Následne sa upraví označenie bodov.
K bodu 46. Za bod 46 sa vkladá nový bod 47, ktorý znie: "47. V § 28 ods. 9 sa vypúšťajú slová "v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy". Následne sa upraví označenie bodov." Rozsah samosprávnej pôsobnosti akademického senátu verejnej vysokej školy v určovaní počtu štruktúry a pracovných miest ostáva zachovaný. Prax však ukázala, že o týchto otázkach, ktoré sa týkajú iba fakulty, je dobré, aby rozhodoval akademický senát ako samosprávny zastupiteľský orgán, ktorý riadi činnosť fakulty v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja v umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a ktorému zodpovedá za svoju činnosť aj dekan fakulty. Návrhom sa sleduje posilnenie samosprávneho charakteru a demokratických princípov riadenia fakulty.
IV. K bodu 58. V § 41 ods. 3 sa slová "členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú" nahradzuje slovami "správa rada verejnej vysokej školy má". Ide o to, že v návrhu zákona je napísané, že členovia správnej rady navrhujú kandidáta na rektora, členov správnej rady je v tejto chvíli 14. Teoreticky môže byť aj 14 návrhov na kandidáta na rektora.
K bodu 58 k určovaniu platu rektora. V bode 58 úvodná veta znie: "V § 41 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú, "to je legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nasledovným bodom".." V bode 58 sa v § 41 vypúšťa odsek 5. Súčasne sa doterajšie odseky 3 až 5 označujú ako odseky 5 až 7.
K bodu 178. Bod 178 znie: "V § 102 ods. 3 sa vypúšťajú písmená h) a i)." Určovanie platu rektora pri verejných vysokých školách sa ponecháva v pôsobnosti ministra. Podobne ako minister zdravotníctva určuje plat rektorovi štátnej vysokej školy, minister obrany, minister vnútra takisto určujú platy rektorom štátnych vysokých škôl.
K bodu 82 v § 47b ods. 2 písm. c) sa slová "§ 48 písm. a), c) až e)" nahrádzajú slovami "§ 48 písm. c) až e)".
V § 47b ods. 2 písm. f) sa slová "schvaľuje návrh" nahrádzajú slovami "vyjadruje sa k návrhu". A po tretie. V § 47c ods. 3 sa pred slovo "vzťahujú" vkladá slovo "primerane". Ide o to, že súkromná vysoká škola pôsobí so štátnym súhlasom a jej zriaďovateľom je samostatná právnická osoba, ktorá môže mať rôznu právnu formu. V súčasnosti právnické osoby, ktoré pôsobia ako súkromné vysoké školy, vystupujú prevažne ako obchodné spoločnosti s ručením obmedzeným podľa Obchodného zákonníka alebo neziskové organizácie. Preto riadenie a činnosť súkromnej vysokej školy a voľba jej funkcionárov, napríklad rektora musí zohľadňovať zabezpečenie vlastníckych práv právnickej osoby.
VII. K bodu 100. V § 54 ods. 2 tretia a štvrtá veta znejú: "Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu môže počas štúdia využívať zariadenia a služby tej vysokej školy, ktorá spolupracuje na spoločnom študijnom programe podľa dohody vysokých škôl. Na štatistické a rozpočtové účely je študent spoločného študijného programu považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie." Ide najmä o to, že v návrhu je napísané, že študent je študentom všetkých spolupracujúcich škôl. Študent má byť študentom jednej vysokej školy, pretože musí byť imatrikulovaný, musí byť niekde zapísaný. Ak by to malo byť takto, tak potom treba zmeniť aj iné ustanovenia zákona preto, že tento návrh je viac-menej zmätočný.
VIII. K bodu 190. V § 113a sa vypúšťa ods. 5 a následne sa upraví označenie odsekov. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
IX. K bodu 116. Bod 116 sa vypúšťa a následne sa upraví označenie bodov.
Bod 133 sa vypúšťa. Následne sa upraví označenie bodov. Ide o zostavovanie skúšobných komisií a skúšanie odbornými asistentmi.
X. K bodu 141. V § 82 ods. 7 sa slová "navrhuje a po vyjadrení akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých škôl schvaľuje ministerstvo" sa nahrádzajú slovami "schvaľuje na návrh akreditačnej komisie a po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl ministerstvo". Ide o návrh na schválenie kritérií, ktoré vypracuje akreditačná komisia, ktoré ministerstvo potom schváli a prípadne neschválili.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch označených rímskymi číslicami žiadam hlasovať jednotlivo. Pozmeňujúce návrhy v rámci rímskych čísiel sú prepojené, preto o nich treba hlasovať spolu.
Zároveň zo spoločnej správy vynímam na osobitné hlasovanie body 5, 7, 18, 25, 28, 30, 35, 50, 51, 56 a 62 a žiadam hlasovať o nich jednotlivo a tieto body schváliť.
Ďalej vynímam na osobitné hlasovanie body 7 a 11. Žiadam o nich hlasovať spoločne a 5 a 16 hlasovať o nich spoločne, pretože navzájom súvisia a takisto schváliť.
A nakoniec vynímam bod 49 na osobitné hlasovanie a tento neschváliť.
Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne.
Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)