A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Froncovi a po ňom vystúpi pán poslanec Szigeti. Nech sa páči. Á, pardon. Ešte faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Devínskeho pán poslanec Švidroň, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Rafaj, pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, som rád, že pán spoločný spravodajca popri rozsiahlej kritike novely zákona našiel v zákone aj pozitívne veci, pretože sa týkali práve bolonského procesu, ktorý sa začal v roku 1990 a s nedostatočnou váhou, s nepresnými formuláciami a s nedostatočnými formuláciami sa dostal do zákona č. 131/2002. Neodstránila to ani jedna novela, ktorá už bola v minulosti. Boli to politické požiadavky a ambície.

Na dotiahnutie bolonského procesu má až táto novela. Týka sa najmä zahraničných škôl, ktorých činnosť na Slovensku bola v dôsledku minulej legislatívy vlastne deformovaná.

Pochopiteľne, popritom sa do zákona č. 131 v minulosti dostal rad ustanovení, ktoré boli neproduktívne, ktoré boli rušivé a bolo ich treba teraz vlastne tiež vyňať. Môže o tom byť trošku reči, nechcem teraz rozvádzať tieto veci.

Čo sa týka centralizácie, ktorá bola takisto napadnutá, ktorú kritizoval pán spoločný spravodajca, ona fungovala cez interpersonálne vzťahy aj napriek doposiaľ platnej legislatívy, najmä zatiahnutím študentov do vzťahov medzi učiteľmi. Vieme, že tie vzťahy na akademickej pôde sú veľmi rôznorodé, od priateľských až po nevraživé, s tendenciami skutočne zaťahovať do nich tých, ktorí by... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcela by som podporiť návrh spravodajcu vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Tak ako povedal už spravodajca, návrh novely má 194 novelizačných bodov. To znamená viac, ako má samotný zákon dokopy. Máme k nemu 14-stranové stanovisko odboru legislatívy. V spoločnej správe je 80 pozmeňujúcich návrhov mnohokrát protichodných. Máme už rozdané v laviciach ďalšie pozmeňujúce návrhy. Očakávame v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, ktorý by mal byť tým politickým kompromisom koaličných strán, ktorý má zabezpečiť priechodnosť. Tento návrh ale nepoznáme, nečítali sme ho, nezasadal k nemu výbor.

Ja som presvedčená, dámy a páni, v rámci takto zvládnutého legislatívneho procesu výsledkom môže byť len zlý zákon. Preto apelujem aj na vás, pán minister, prosím, odložme prerokovávanie tohto návrhu zákona na september alebo schváľme návrh spravodajcu vrátiť predlohu na dopracovanie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne. Tiež mi nedá objektívne neoceniť rozsah príspevku spravodajcu, avšak nedá mi zas nezareagovať na niektoré politické podtóny tým, že údajne táto vláda by sa mala ako prvá zapísať pri spoplatnení štúdia.

Pán poslanec, dovolím si vás zacitovať ešte ako rektora Univerzity Komenského, citujem: "Viaceré školy mali pomerne vysoké príjmy zo školného za externé štúdium prostredníctvom rôznych eseročiek a určite nájdu spôsob, ako pokračovať v tejto činnosti tak, aby to nebolo protizákonné." To ste reagovali na spoplatnenie nelegálneho externého štúdia za vašej vlády a ešte vám pripomeniem, pokiaľ mám čas, výňatok z analýzy k alternatívam možného zavedenia školného na vysokých školách. Je to z roku 2000 k uzneseniu vlády č. 685.

Citujem. "Podľa tejto úlohy bolo ministrovi školstva uložené vykonať potrebné analýzy k alternatíve uvedenej v časti l bod B č. 84 predloženého materiálu predložiť ďalšie alternatívy možného zavedenia poplatkov na vysokých školách." Čiže 7 rokov tu niekto uvažuje o zavedení poplatkov a za vašej éry sa tomu aj tak stalo a umožnil sa precedens vyberať dokonca zo štátnej alebo, ak chcete verejnej vysokej školy špecializujúcej sa na zdravotníctvo v podstate legálne poplatky. Takže určite to nie je táto vláda, ktorá by chcela zaviesť spoplatnenie školného. Práve naopak, táto vláda garantovala na rozdiel od predchádzajúcej, že denné štúdium spoplatnené nikde nebude. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem reagovať na pána poslanca.

Pán poslanec, vy ste povedali, že zákonom sa zavádza spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Vážený pán kolega, všetci dobre vieme, že toto spoplatňovanie bolo nepriamo vyberané od študentov, ktorí navštevovali externé štúdium. Robili to fyzické osoby na odporučenie učiteľov z jednotlivých externých škôl. Títo študenti si museli zaplatiť kurz. Ak niekto ten kurz neabsolvoval, resp. nezaplatil, skúšku neurobil.

Minister len dáva zákonom do súladu tie skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe a zavádza do toho poriadok. Nakoniec bude o tom rozhodovať vláda podľa skutočne predložených ekonomických nákladov. Myslíte si, že toto nie je správne? A že lepšie je, keď je tu chaos, keď si vyberá, kto chce, čo chce a za akúkoľvek prednášku, či má hodnotu, alebo nemá? Osobne si myslím a som presvedčený a je to aj v súlade s tým, čo hovorí široko odborná verejnosť, že tento zákon je dobrý a že treba ho podporiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Devínsky, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som reagoval len na niektoré veci. Pán kolega Švidroň hovorí, že zákon č. 131/2002 neobsahoval teda žiadne ustanovenia o Bologni. Zákon č. 131/2002 vznikol, ako jeden z dôvodov vzniku bolo práve to, že zaviedol všetky požiadavky bolonského procesu vrátane kreditného systému, vrátane mobility študentov. To znamená, že on sa snažil slovenské vysoké školstvo dostať do európskeho vysokoškolského priestoru, tento proces bude uzavretý v roku 2010. A ak tam nebudeme, tak slovenské vysoké školstvo vypadne z európskeho vysokoškolského priestoru.

Čo sa týka externého štúdia a spoplatnenia. Áno, 7 rokov sme hovorili o tom a pripravovali sme, ale nakoniec, veď viete, že bol tu aj návrh v parlamente, ktorý neprešiel, čiže, ak teraz tento návrh prejde, tak táto vláda bude prvá, ktorá spoplatní vysokoškolské štúdium. My sme sa o to snažili, nám sa to nepodarilo. Ale, samozrejme, za úplne iných podmienok, s vypracovanou sociálnou záchytnou sieťou, so sociálnymi štipendiami, s nízko úročenými pôžičkami, teda všetko to, čo k takémuto patrí a, samozrejme, nie takto delene, ako to tento návrh predkladá.

Že vyberajú zdravotnícke školy, tak o tom zrejme bude vedieť niečo aj pán poslanec Zelník. To nie je také jednoduché a nie je to vôbec jednoznačné, či môžu vyberať. A, samozrejme, ja nesúhlasím so žiadnymi takými dubióznymi spôsobmi vyberania a nútenia študentov platiť za svoje štúdium. Ale tento návrh zákona nerieši odstránenie tých inominátnych zmlúv alebo zmlúv, ktoré sú už dnes... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc za Kresťanskodemokratické hnutie a pripraví sa pán poslanec Szigeti za Stranu maďarskej koalície. Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán minister, dal som vám návrh vo výbore, aby ste zákon stiahli. Nezmenili ste svoje stanovisko? Nezmenili. Zdá sa, dobre, ďakujem.

Kolegovia, táto vláda sa pasuje do roly ochrancov ľudí práce, táto vláda, najmä jej líder strana SMER slovníkom z obdobia socializmu rada rozpráva o tom, ako jej záleží na ľuďoch, práci, na ich sociálnych podmienkach. V skutočnosti mám pocit, že jej záleží na čomsi, za čím smúti. To sú zlaté časy socializmu. Všetko pre občana, všetko pre občana študenta. Teda aj divoké spoplatnenie.

V minulom volebnom období hlavnou agendou strany SMER bol boj proti spoluúčasti študentov na nákladoch na vysokoškolské štúdium. Nato bolo dobré využiť aj študentské štrajky, ale aj zavádzať a klamať vo volebnom programe. Citujem z volebného programu, môžete si ho prečítať na internetovej strane strany SMER.

"Podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale viaczdrojovým financovaním vysokých škôl s prísnou kontrolou vynakladaných prostriedkov." Dnes to už neplatí. Bez akejkoľvek hanby ste schválili vo vláde spoplatnenie externých študentov. Dnes pán premiér Fico chce len v úvodzovkách legalizovať tie nekalé praktiky. Ale predsa ako právnik musí vedieť, že legalizáciou neprávosti nenastolí právo. "Sine summa iustitia rem publikam geri nullo modo posse." - "Bez úplnej spravodlivosti nemožno viesť štát."

Návrh, ktorý tu predkladáte, je v rozpore s elementárnou spravodlivosťou. V jednej lavici budú vedľa seba sedieť študenti, ktorí platia nekalé peniaze, študenti, ktorí budú platiť podľa tejto novely zákona, študenti, ktorí nebudú platiť. Ja sa vás pýtam, kolegyne, kolegovia, vy s tým súhlasíte? Vy si viete predstaviť, že opoziční poslanci budú mať vyššie dane ako vy, ktorí ste koaliční? Ja si myslím, že to by ste tu neurobili. Verím, že by ste to tu neurobili, ani by ste nezaviedli to, že opoziční poslanci budú dvakrát toľko platiť v salóne ako vy. No ale toto pre študentov robíte.

My už dlhé týždne upozorňujeme na to, že tento návrh je v tomto smere nespravodlivý, že je dokonca v rozpore s ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Na chvíľu sa zdalo, že to pochopil aj váš koaličný partner HZDS. Či to je pravda, či to bola len hra na dobrého uja a či nešlo o vzájomné šachovanie, ako presadiť niektoré svoje záujmy v koalícii, čo ja viem možno o SIS-ke a podobne, no, dozvieme sa veľmi rýchlo. Vaše hlasovanie dá odpoveď, ako ste to mysleli.

To, že tento návrh je nepodarok, že je to paškvil, že aj právna úprava je veľmi úbohá, svedčia už zmienené pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady. Ale na ilustráciu alebo možno aj na pobavenie, ale taká smutná jedna perlička.

Bod 190 návrhu zákona § 113a ods. 6 citujem: "Pracovnoprávne pomery uzatvorené na funkciu hosťujúceho docenta pred prvým septembrom roku 2007 zostávajú v platnosti najdlhšie do doby skončenia ich platnosti." No, viete, prší dovtedy, kým prší. Naozaj, niečo je v platnosti, kým je v platnosti. Ak to bude tak, aj keď to nebude v zákone.

Predniesť všetky pripomienky, ktoré by opravili túto novelu zákona, sa dosť dobre nedá. Ja si vážim váš čas, kolegovia, preto to robiť ani nebudem. Poviem len tie, ktoré sú naozaj podľa mňa najpodstatnejšie.

Po prvé. Divoké zavedenie poplatkov len pre externistov je nespravodlivé, nesystémové a vytvára kategórie privilegovaných študentov a tých, ktorí celý tento "kšeft" zaplatia. Nerieši to vôbec obchádzanie zákona rôznymi eseročkami a nadáciami a ani nekalé profitovanie na vysokoškolskom štúdiu týchto inštitúcii aj v rámci, tak ako to povedal môj predchodca pán Devínsky a v spolupráci s niektorými akademickými funkcionármi. Nezastierajme si pravdu. Toto, čo sa tu teraz navrhuje, to vznesie len ešte väčší chaos.

Áno, pán minister, budete mať slovo potom. Zachovajte trošku kultúru. Nech sa páči, pán kolega, pokračujem.

Dobré riešenie je len také riešenie, že buď nikto neplatí, alebo všetci majú spoluúčasť na nákladoch na svoje vysokoškolské štúdium, ale ak by sme prijali toto riešenie, tak ako sme ho navrhovali, my to nepopierame, to znamená, spolu s tým návrhom sociálne štipendiá, prospechové štipendiá pre vynikajúcich študentov a garantované pôžičky nízko úročené pre každého vysokoškolského študenta, aby jednoducho nemajetnosť nebola dôvodom toho, že mladý človek nemôže ísť študovať na vysokú školu.

Po druhé. Zrušiť inštitút výskumnej univerzity a takisto vyhláškou o motivačných štipendiách je absolútna rezignácia na kvalitu vysokoškolského štúdia. Ako potom chcete motivovať školy, ako potom chcete motivovať študentov, aby dosahovali dobré výsledky? Rozprávať potom o tom, že v 500 najlepších univerzitách sa nenachádza ani jedna slovenská, sa mi zdá ako plač pokrytca, taký falošný plač.

Po tretie. Ja viem, že slovo súkromné je pre vás ako červené súkno pre býka v koride. Jednoducho vás to dráždi. Asi preto chcete zasahovať do súkromných vysokých škôl a určovať aj počty externých študentov na súkromných vysokých školách. Namiesto toho, aby ste boli radi, že tu je niekto, kto jednoducho rozširuje ponuku pre mladých ľudí študovať na vysokej škole, že jednoducho je to niekto, kto vytvára konkurenčné prostredie v slovenskom vysokoškolskom priestore, a tým aj tlak na zlepšenie kvality, tak vy ich chcete regulovať. A pritom zo štátnych prostriedkov nedostáva ani korunu. Kolegovia, nechajte ich aspoň žiť.

Po štvrté. Je to paradox, ale ruka v ruke s týmto návrhom oberáte vysokoškolskú samosprávu, senát o kompetencie na úkor správnej rady. Správna rada bude mať v rukách rozhodovanie o financovaní a takisto kľúčové personálne návrhy týkajúce sa rektora. Tento návrh nemožno inak pochopiť len ako oberanie vysokých škôl o akademické slobody, ale čo je horšie, a ja to tu pomenujem, je to prvý krok k skrytej privatizácii verejných vysokých škôl.

A ja sa otvorene pýtam vás kolegovia. Vy chcete, aby došlo k privatizácii verejných vysokých škôl? Mne sa tomu ani veriť nechce, vám poviem rovno, ale toto robíte.

Musím aj trošku zareagovať, čo tu zaznelo od pána ministra vo svojom úvodnom vystúpení. Pán minister, ten návrh, ktorý predkladáte, nemôžem inak nazvať, čo sa týka rôznych foriem platenia a neplatenia externých študentov len ako vytváranie korupčného prostredia. Skoro by som to nazval nabádaním, pretože ak bude študent externý, ktorý nebude platiť a budú vedľa neho, ktorí bude platiť, no tak každý sa bude chcieť snažiť dostať do tej kategórie neplatiacich. To je celkom prirodzené správanie sa ľudí.

Vážený pán minister, toto je vaša druhá novela zákona, ktorú robíte ako minister školstva. Prvá novela bola novela zákona o financovaní regionálnych škôl, ktorá veľmi necitlivo zasiahla deti a rodičov súkromných a cirkevných škôl.

Viete, pán minister, že sme vás dôrazne upozorňovali, že je to absolútne chybná novela. Okrem toho, že ste spôsobili veľké problémy týmto školám, rodičom a žiakom, ktorí chodia do týchto školských zariadení, vlastne dnes už tento experiment stál štát a daňových poplatníkov skoro trištvrte miliardy korún. O toľko bolo navýšenie, ktoré ste urobili, keď v návrhu novely bolo povedané, že to nič nebude stáť štát, že to nebude žiadne zvýšenie finančných prostriedkov. My z opozície sme vás naozaj upozorňovali, že robíte veľmi vážnu a zásadnú chybu, ak takto tvrdohlavo sa snažíte presadiť svoju vôľu.

A teda vás pán minister opakovane vyzývam, nerobte to. Nepresadzujte tvrdohlavo to, čo je na škodu študentom aj vysokým školám. Stiahnite tento návrh. Dajte si polroka čas a vypracujte si seriózne analýzy. My sme vám, ako som vám povedal vo výbore, ochotní v tomto smere aj pomôcť. Ale diskutujte, aby ste prijali novelu zákona, ktorá bude na prospech vysokých škôl, študentov a kvality vysokoškolského vzdelávania.

Ja viem, je tu jedna skupina, taká jediná, ktorá vás výrazne podporuje, a to sú rektori vysokých škôl. Ale vysoké školy to nie je len 30 rektorov, to je 200-tisíc študentov. To je 20-tisíc ďalších zamestnancov vysokých škôl. A tých sa opýtajte, či s týmto súhlasia. Či je to naozaj v ich prospech. A to by ste si mali, kolegovia, uvedomiť aj vy z koalície, že to naozaj nie je v záujme študentov.

Keďže, pán minister, na začiatku som sa opýtal a rozhodol sa mi odpovedať, že on nemieni stiahnuť tento návrh, je mi to ľúto, ale potom podávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), pán spravodajca, nepokračovať v rokovaní návrhu zákona. Myslím si, že treba ten polrok na to, aby bol naozaj pripravený dobrý návrh zákona o vysokých školách. Treba na analýzy a na diskusie, pán minister. V prípade, že tento návrh neprejde, predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy.

Prvý návrh. Bod 8 návrhu novely zákona vypustiť a v § 2 ods. 2 vložiť písm. d) zahraničné vysoké školy v zátvorkách § 49b. Odôvodnenie: Pôvodné znenie lepšie vystihuje delenie vysokých škôl a zachováva inštitút výskumnej univerzity. Vypustenie výskumnej univerzity vnímam ako naozaj rezignáciu na zlepšenie kvality vysokých škôl.

Druhý návrh. V bode 102 návrhu novely zákona v prvej vete vložiť pred "vysoká škola" slovo "verejná". Ide o to, aby pôvodný návrh, ktorý je, nezasahoval do práv súkromných, a to do práv súkromných vysokých škôl.

Tretí bod. Ten návrh spoplatnenia, ktorý máte, pokladám naozaj za zlý, a preto body 154 a 158 novely zákona navrhujem vypustiť.

Štvrtý pozmeňujúci návrh. V bode 159, to je v § 96 ods. 2 v návrhu novely zákona písm. e) vypustiť. Jednoducho sociálne štipendium je druh sociálnej dávky. Dáva sa podľa toho, či ten študent je potrebný alebo núdzny, alebo nie je. A nie podľa toho, či študuje na takej alebo onakej forme štúdia. A okrem toho by som rád zdôraznil, že pokiaľ takto budeme pokračovať, a je to aj, pokiaľ si pamätám, vo vašom programovom vyhlásení, je to krok na podporu celoživotného vzdelávania.

A posledný piaty bod. V bode 193 ods. 2 návrhu novely zákona tento vypustiť. Odsek 2 návrhu novely zákona teda vypustiť. Ide o vyhlášku o motivačných štipendiách. Aj pred platnosťou terajšieho zákona, pred platnosťou tejto vyhlášky vysoké školy mohli dávať motivačné štipendiá. Skutočnosť bola taká, že okrem jedného prípadu, pokiaľ si pamätám, urobil to pán rektor Murgaš, váš člen vtedy, pokiaľ si pamätám, dal pre pár študentov motivačné štipendium. Ale systémovo to nefungovalo. Toto je záruka, že to systémovo funguje a opýtajte sa aj študentov, čo si o tom myslia, pán minister.

Takže ešte upresnenie pre spravodajcu. Súčasne, pán spravodajca, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 1, 3, 4 a hlasovať o nich môžeme spoločne. Bod 50 a body 67 a 68, o ktorých takisto potom o týchto dvoch bodoch 67 a 68 môžeme hlasovať spoločne. Body 1, 3 a 4 navrhujem neschváliť. Takisto aj body 67 a 68, bod 50 schváliť, a pokiaľ nebude schválený, je to môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa naň vzťahuje.

Ďakujem, dámy a páni. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca pán poslanec Švidroň, pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Madej, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Brocka, pán poslanec Horváth, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Vážený pán poslanec, poukázali ste alebo kritizovali ste, že boli porušené ústavné princípy v tomto zákone, čo sa týka poplatkov. Tak ja si dovolím voľne pripomenúť znenie ústavy, kde sa poukazuje na možnosti podľa predpokladu pre štúdium a možnosti rozpočtu. To je voľne povedané, čo hovorí ústava. Teda nejde o porušenie nejakej našej ústavy.

A ešte chcem zdôrazniť, že medzi hodnotenými školami, ako ste vy povedali, nie je ani jedna slovenská. No ale veď novela ešte nezačala platiť. Podporte ju. Je to v prospech kvality.

Čo sa týka bolonského procesu, na báze ktorého bola robená novela možno tak trošku rýchle, tak ešte raz zdôrazňujem, že ten proces nebol dotiahnutý do konca, pretože zahraničné školy, ktoré podľa minulej legislatívy fungovali, strácali celkom charakter svojej materskej školy. Takže tieto deformácie má ambíciu odstrániť až terajšia novela.

No, ešte chcem doplniť, že tých noviel, ktoré bol rezort školstva nútený urobiť, je viac. Jedna z noviel je aj v tomto zákone, ďalšia nezávislá novela zákona č. 29/1984, pre ktorú nám hrozia sankcie. Takže aj toto je ťahanie za chvost a náprava nedostatkov z minulosti. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec Fronc, vy nás presviedčate, že KDH musí byť naozaj poriadne dezorientované a v pomerne veľkej kríze, keď už chcete loviť nielen v národniarskom, ale dokonca už aj v socialistickom tábore, keď ste tu obhajovali rovnostárstvo. Len vám chcem pripomenúť, že každý demokrat či naľavo, či napravo uznáva rovnosť šancí. Ale nie je možné zabezpečiť aj rovnosť dobehnutia do cieľa. Vy keby ste boli športovec a štartovali by ste na 100 metrov a nepredpokladám, že by ste boli medzi prvými, tak pravdepodobne by ste sa obrátili na Ústavný súd, že boli porušené vaše práva a nedobehli ste rovnako ako ten, kto dobehol prvý.

To latinské príslovie by som vám odporúčal ešte jedno také zaujímavejšie, ktoré ste necitovali. "Ignorámus et ignorámibus." - "Nevieme a ani nebudeme vedieť." A prečo? Pretože si vás dovolím zacitovať. "Je to dobrý krok k tomu, aby naše vysoké školstvo bolo konkurencieschopné." Ministerstvo školstva, pripomínam, za vašej éry predpokladalo nárast prostriedkov pre vysoké školy asi o 1,2 miliardy korún. Čiže vy ste kalkulovali s 1,2 miliardami korún pri spoplatnení a teraz tu idete obviňovať ministra Mikolaja alebo súčasnú vládu zo zavádzania školného. Myslím, že to je naozaj vrchol demagógie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani Belásová faktická poznámka.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, ja som očakávala od vás ako od exministra školstva oveľa fundovanejší príspevok, vecnú a odbornú kritiku k tejto novelizácii. Vaše vystúpenie na mňa zapôsobilo ako populistické a veľmi povrchné. Úprimne poviem, že ma to ani neprekvapuje, ak sa pozriem na výsledky vašej práce ako ministra školstva. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vo vašom vystúpení zaznelo viacero výhrad k tejto predlohe zákona. Odvolávali ste sa na stanoviská a záujmy študentov, akademickej obce a podobne. Len zaznel tam pritom nedostatok názorov daňových poplatníkov.

Veď aj pri vašom návrhu na financovanie vysokých škôl ste sa usilovali zaťažiť študentov tak, aby za štúdium platili. Súčasná vláda ide inou cestou. Hľadá možnosti, ako by zaplatila štúdium čo najväčšiemu počtu študentov denného štúdia a čiastočne aj externého štúdia. A iba tým študentom, ktorým nie je schopná táto spoločnosť zaplatiť štúdium na vysokých školách externou formou, tam pripúšťa výber akéhosi školného.

Je to v podstate odvolávka na naše kompetencie v Národnej rade, pretože, keď my formulujeme štátny rozpočet a v štátnom rozpočte definujeme finančné prostriedky pre vysoké školy, tak my budeme limitovať peniaze na štúdium na vysokých školách a my povieme, koľko z externých študentov si bude musieť za vysokoškolské štúdium doplácať.

Nie je to teda problém ministerstva alebo vlády, ale bude to problém Národnej rady.

Ďalej ste sa vyjadrili, že tento zákon stavia proti sebe správne rady a senáty vysokých škôl a že svojou formuláciou oberá o kompetencie senáty a zasahuje do akademických slobôd. Nie je to celkom tak, pretože v tejto hre doposiaľ stále chýba hlas daňového poplatníka, ktorý financuje vysoké školy, najmä verejné a štátne. A pokiaľ tento hlas nezaznie v správnej rade, tak nemá kde zaznieť. Preto je namieste, aby sa správna rada mohla vyjadrovať k rozpočtu vysokej školy a k štruktúre vysokej školy, pretože tam by malo byť počuť ten hlas daňového poplatníka, ktorý vysokoškolské štúdium financuje.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja vám ďakujem pekne. Pán poslanec sa dotkol dvoch základných najvážnejších problémov tejto novely, a je to spoplatňovanie, čiže vytváranie akejsi kategorizácie študentov, a druhá vec je tej samosprávnej funkcie univerzít. Ak niečo treba spraviť v zákone, nikto sa nebráni, aby ste tú novelu zákona nepredložili. Ale nerobte to, že tu urobíte niekoľko typov kategórií študentov.

Ale ja sa chcem dotknúť jednej časti, a to je tej, kde novela zákona vracia tento zákon pred rok 1989, kedy sa oslabujú akademické senáty a vracia sa vysokoškolský zákon skutočne hlavne možno aj v tej časti, kde sa oslabuje ten vplyv akademického senátu na rozpočty vysokých škôl. Deformuje vlastne princíp toho, vytvára sa taký autokratický režim a posilňuje sa moc správnej rady.

A dovolím si tu povedať jednu poznámku, prečo sa mi to nepáči a prečo mám aj tieto výhrady. Správna rada je zložená z rôznych významných osobností verejného života, rôznych riaditeľov podnikov, ktorí nepoznajú chod univerzity, nepoznajú vnútorné pomery na univerzite. Lepšie ich poznajú tí, ktorí sú v akademickom senáte a oni, vlastne tá správna rada má rozhodovať napríklad o rozpočte univerzity. Tam si vôbec nemyslím, že ide o daňových poplatníkov. Rozpočet univerzity by sa mal tvoriť skutočne tak, aby tá univerzita fungovala, čo sú tie vnútorné potreby tej univerzity. A myslím si, že ak rektor navrhuje aj členov správnej rady, ak rektor navrhuje rozpočet, všetko sa sústredí do rúk rektora a nerozhoduje sa v rámci samosprávneho fungovania univerzít. A tento presun kompetencií na správnu radu považujem za veľmi zlý.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Fronc, ja musím konštatovať, že v súčasnom stave legislatívneho procesu, ako sa tento zákon nachádza, už nemôžeme v žiadnom prípade hovoriť o obmedzovaní akademických slobôd a obmedzovaní akademického senátu. A ja som presvedčený, že k žiadnym takýmto obmedzeniam nedôjde.

Pán poslanec Fronc, vy hovoríte o spoplatnení. Ja by som povedal, že tento návrh zákona zavádza poriadok do externého štúdia. Pozrime sa do minulosti, vy ste svojou, dovolím si tvrdiť, neschopnosťou ako minister školstva trpeli, že na vysokoškolskom štúdiu sa nabaľovali rôzne eseročky, občianske združenia a iné subjekty.

Tento zákon na rozdiel od neschopnosti minulej vlády urobiť poriadok zabezpečuje, že peniaze, ktoré ľudia už aj tak dávno platia školám, pôjdu priamo školám na skvalitnenie a zabezpečenie vysokoškolského štúdia. Vždy budem trvať na tom, aby bolo bezplatné denné štúdium, pretože spoplatniť paušálne vysokoškolské štúdium a hlavne denné vysokoškolské štúdium by mohlo obmedziť rovnosť prístupu ku vzdelaniu. Ale povedzme si zase v minulosti, vy ste predsa navrhovali spoplatniť aj denné, aj externé vysokoškolské štúdium a denné štúdium pre stotisíc súčasných študentov. Pôžičky, o ktorých hovoríte, to bol len biznis pre nejakú správcovskú spoločnosť, pretože tie pôžičky sa dávali za trhové ceny. Štipendiá boli len akousi náplasťou, nálepkou na oči. Celé štyri roky ste traumatizovali slovenskú spoločnosť spoplatnením štúdia, trikrát ste s týmto zákonom neuspeli. Ja sa čudujem, že máte odvahu hovoriť vôbec o spoplatnení. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, práve za vášho ministrovania bolo legalizované divoké spoplatnenie, a to nútenie študentov, aby za úhradu, a nie malú, absolvovali školiace kurzy. Pýtam sa, ako môže existovať škola, ktorá nedokáže zabezpečiť celý rozsah štúdia, ale musí sa uchýliť k doškoľovaniu cez fyzické osoby, napríklad aj počas víkendov, samozrejme, za úhradu.

Pán kolega, o akom štúdiu a možnosti získať vzdelanie hovoríte? Ide vám o kvalitu štúdia pri externom štúdiu, alebo vám ide len o to, aby si ľudia v pracovnom pomere mohli zaplatiť diplom? Je verejným tajomstvom, že študenti z niektorých vysokých škôl majú veľmi malé vedomosti a ich úroveň je podpriemerná. Tým chceme osloviť Európu?

Pán kolega, vy navrhujete ministrovi pomoc. Prosím vás, boli ste ministrom školstva a všetci študenti a celé Slovensko jasalo, keď vy ste ním prestali byť. Prosím vás, už nikomu neraďte. Čo ste mohli, to ste pokazili, pán kolega. Stačilo. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť, kde ste hovorili o protiústavnosti. Už pán doktor Švidroň na to reagoval a ja sa pripájam a uvádzam, že čl. 42, vôbec jeho znenie nepripúšťa, aby ste kategórie študentov považovali za protiústavné.

A, pán poslanec, ako vy máte odvahu uviesť to, čo ste za tým pultom hovorili, keď vy ste boli ministrom školstva vo vláde, ktorá navrhovala spoplatniť denné aj diaľkové štúdium. To je predsa niečo, čo človek, ktorý si stojí za svojimi názormi, nemôže urobiť. Kroky, ktoré ste urobili a pripustili ste vo vysokom školstve, boli veľmi negatívne a podľa môjho názoru ste boli jeden z najneschopnejších ministrov školstva (potlesk) od vzniku Slovenskej republiky. A pokiaľ ste chceli amputovať otázku skrytej privatizácie tomuto legislatívnemu návrhu, no, pán poslanec, to skutočne môže niekomu napadnúť len v stave, keď nie je úplne, nechcem povedať čo, ale v stave, keď nevníma skutočnosti také, aké sú.

Predsa niečo takéto povedať bez argumentov len preto, aby ste povedali niečo negatívne o tomto legislatívnom návrhu je nekorektné, pán minister, exminister. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Ja chcem reagovať na pána poslanca Fronca z jeho vystúpenia v rozprave, ale musím povedať, že som bol šokovaný z reakcie mojej predrečníčky.

Pani profesorka, vás som mal doteraz za dámu v tejto sieni.

A teraz k pánu Froncovi. Pán Fronc ma zaujal svojím vystúpením a v troch poznámkach by som chcel rozvinúť tie myšlienky, ktoré on spomenul.

Tá prvá, že minister aj predseda vlády argumentuje, že veď poplatky za štúdium, za externé tu boli a sú aj doteraz a že ide len o zlegalizovanie nekalých praktík. Prosím vás, no veď, ak by sme takýmto spôsobom a takouto logikou pristupovali aj k iným nekalým praktikám, ku krádežiam, k podvodom, k zlodejstvu a k iným aj trestným činom, no, kam by sme sa dostali? To snáď nemyslíte vážne, namiesto toho, ako bojovať proti nekalým praktikám tvrdo nekompromisne, tak budeme podliehať nekalým praktikám, s ktorými si nevieme rady?

Druhá poznámka. Súhlasím s pánom kolegom Froncom, že ide o divoké zavedenie poplatkov iba pre externých študentov. Prosím vás, kto sú to externí študenti? Dnes takmer polovica vysokoškolákov sú externí študenti. To nie sú zbohatlíci a bohatí ľudia, ktorí sa z roztopaše prihlásili na vysoké školy, veď to sú deti mnoho razy z viacdetných rodín, ktoré museli ísť najprv pracovať, aby si zarobili na štúdium, alebo dokonca pracujú preto, aby mohli študovať. Týmto chcete zvyšovať bremeno, ktoré je pre nich aj tak také veľké?

A posledná poznámka. Pán minister, od socialistov by som to očakával, že sú alergickí na súkromné vysoké školstvo, ale vám odporúčam, aby ste sa venovali verejnému vysokému školstvu, pretože mám taký pocit, že vás skôr prerastú.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Vážený pán kolega poslanec Fronc, spomínali ste tu, tak ako aj teraz môj predrečník súkromné školy a červené súkno v očiach SMER-u. Ale to vôbec nie je tak. Vôbec. Skúsme si ale povedať, ako je to tu teraz po tom, ako ste tu vy ako hlavná postava v oblasti vzdelávania pôsobili niekoľko rokov. Povedzme si, kde je tu dnes relevantný slovenský trh v oblasti vzdelávania. Kde. Oň nie je možné ani len zakopnúť na Slovensku. Povedzte mi, kde na Slovensku teraz je to, čo nazývame trh, ktorý má všetky náležitosti vedúce k súťaživosti v oblasti vzdelávania, ktoré vyvolávajú režim dopytu a ponuky, ktoré majú viesť ku kvalite vzdelania. Povedzte mi, kde to je? Po vašich slovách o súkromných školách a červenom súkne.

Najlepšiu, nehnevajte sa, ale najlepšiu odpoveď ste dali sám svojím priznaním teraz za mikrofónom, keď ste povedali, že priznávate, že sú tu eseročky, že sú tu obchádzania zákona, že sú tu čierne aktivity a partizánčina. No, toto je presne ten chaos, ktorý ste pomenovali, že je tu na Slovensku a zostal tu po vás.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega, z vašich úst zaznelo viacero citácií. Ja citujem takisto z programového vyhlásenia tejto vlády. Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania. Veľmi sugestívne ste povedali, ako to bude, keď budú vedľa seba sedieť kolegovia, jedni budú platiť a druhí nie.

Pán kolega, prečo by štát z verejných prostriedkov mal produkovať profesie, ktorými je trh práce presýtený? Prečo by sa nemohla zadefinovať spoločenská potreba a podľa toho následne určené priority v oblasti výchovy a vzdelávania? Mimochodom, nestanovenie týchto priorít nám vytkla aj Európska komisia. A tí, ktorí budú chcieť študovať nad rámec tejto potreby, budú si platiť. Keby nebola táto možnosť daná verejným vysokým školám, títo študenti by išli na súkromné vysoké školy. A prečo verejné vysoké školy nemôžu poskytovať túto službu, prečo nemôžu týmto spôsobom získať zdroje? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Na faktické poznámky bude, ešte pardon, pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Keď pán poslanec Fronc hovoril o tom, že kto podporuje a kto nepodporuje tento návrh zákona. Dovoľte, aby som citoval z listu Rady vysokých škôl, ktorý je podpísaný predsedom tejto rady a ktorá je reprezentácia vysokých škôl, volebná reprezentácia vysokých škôl zo senátov, ktorí hovoria, ten list sme dostali všetci poslanci 12. júna, ale už 3. mája písali, v ktorom vyslovili zásadný nesúhlas s navrhovanými zmenami v samosprávnom fungovaní vysokej školy. A odôvodňujú to tým, že žiadajú zachovať vyváženú výkonnú moc, ktorou je rektor, a kontrolnú zastupiteľnú moc, ktorým je akademický senát. Takže dovolím si povedať, že nie všetci a nie celá akademická obec podporuje návrh tohto zákona. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Rafaj, v žiadnom tábore SNS loviť my nebudeme, pokojne vás tam necháme, kde ste. To je prvá vec.

Druhá vec. Vy navrhujete preteky, ale také, že pôjdeme na 10 km a jeden bude mať motorku a jeden pôjde len peši. Toto je váš návrh.

Pán kolega Paška, máte pravdu, je tam daňový poplatník, ale súčasná správna rada je presne tak formulovaná, ako vy ste to teraz povedali.

Pán kolega Madej, no, prepáčte, ale musím vám niekoľko vecí povedať v tejto súvislosti s tými nekalými poplatkami. Viete, tie najväčšie sa rozbiehali na univerzite, kde bol rektorom váš podpredseda. Robila to inštitúcia, ktorej zástupcom, podpredsedom bol váš vtedajší podpredseda. S ním som sa ja súdil a zisk bol 27-tisíc za jednu odučenú hodinu.

Takisto pán poslanec Zelník. Čo ste to povedali? Že za mňa bolo legalizované spoplatnenie? Ja, ktorý som sa s týmito inštitúciami súdil? Legalizácia? Viete vôbec, čo vy hovoríte? Čo to je legalizácia, čo nie je legalizácia?

Pani kolegyňa Tóthová, viete, vy viete len urážať. Už ste jeden súdny proces prehrali so mnou za urážku. V prvom pojednávaní ste ho prehrali, aby ste sa ospravedlnili, a ani právnička sa nedokážete sama seba zastupovať, zdá sa. Ani to nie. Okrem toho, keď hovoríme o tom, či to je, alebo nie je v súlade s ústavou, to nie je o čl. 42. Ale, pani kolegyňa, zosúlaďte si to s vaším predsedom, ktorý sa, pán Mečiar sa vyjadril, že je to v rozpore s ústavou.

Takže toľko ku kolegom, ktorí sa tu vyjadrovali k návrhu zákona a naozaj si myslím, že je zlý, že je škodlivý pre všetkých študentov aj pre vysoké školy a pomoc bola ponúknutá úprimne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti za Stranu maďarskej koalície a po ňom vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová za stranu SMER - sociálna demokracia.

Nech sa páči, pán poslanec Szigeti, máte slovo.

L. Szigeti, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi krátku poznámku na predchádzajúce faktické poznámky. Dvaja poslanci spomínali ústavu, pán poslanec Švidroň a pani poslankyňa Tóthová. Myslím si, že pán poslanec Švidroň necitoval presne znenie čl. 42 ústavy. Totiž ten článok znie nasledovne: "Občania majú právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách, podľa schopnosti občana a možnosti štátu aj na vysokých školách."

Pani poslankyňa Tóthová spomínala, že tento zákon, tento návrh novely nie je protiústavný. Práve vaša suseda pani poslankyňa Kramplová možno pred 10 dňami v mene Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudová strana označila túto novelu - spoplatnenie externej časti vysokoškolského zákona za protiústavnú. Možno ste si to mohli vykonzultovať medzi sebou, či je to teda protiústavné, alebo to nie je protiústavné. A keď už hovoríme o čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky, pýtam sa vás, prečo sú možnosti štátu dnes a zajtra horšie, ako boli včera? Ja si myslím, že koruna je stabilná, silná. Hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť klesá. Prečo si myslíte, že možnosti štátu zajtra a pozajtra budú horšie, ako boli doposiaľ. Toľko k tomuto ústavnému problému.

Rokujeme o mimoriadne významnej a dôležitej novele vysokoškolského zákona, ktorá určite zásadne ovplyvní ďalší chod našich vysokých škôl. Máme na stole novelu, ktorá Ministerstvom školstva Slovenskej republiky bola ohlásená ako malá a krátka novela vysokoškolského zákona s cieľom spoplatnenia externého vysokoškolského štúdia.

Chcem sa opýtať členov tejto váženej snemovne, či máte taký pocit, že takto má vyzerať jedna malá, krátka a stručná novela zákona?

Novela zákona, ktorá je predložená pánom ministrom Mikolajom, obsahovala 195 rôznych zmien. Po ďalšom rokovaní výbormi Národnej rady Slovenskej republiky boli predložené ďalšie, takmer 150 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých 80 je aj v spoločnej správe a ku ktorým ešte stále sú predkladané pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že takáto novela zákona sa dá nazvať všelijako len nie ako malá novela vysokoškolského zákona.

Keď sa rezort školstvo púšťa do takej rozsiahlej novely, mal by predtým vypracovať analýzu existujúceho zákona, v čom sú jeho klady a nedostatky, prečo je vlastne potrebná zmena a novela zákona. Samozrejme, že takáto analýza urobená nebola a k novele sa pristúpilo ad hoc a myslím si, že neprofesionálne. O tom svedčí aj časť tej zmeny v jednotlivých navrhovaných novelizovaných častiach zákona, čo potvrdzuje nekompetentnosť a improvizovanie zo strany ministerstva školstva.

Oproti tomu, že novela sa mala týkať predovšetkým a možno, že len spoplatnenie vysokoškolského štúdia obsahuje rad ďalších, pre vysoké školy mimoriadnych vážnych a zásadných zmien, ktoré sa často usilujú o negovanie a likvidovanie desať a stáročia existujúce, historicky vyvinuté akademické slobody a univerzitnú autonómiu.

Navrhujú sa rôzne zmeny v personálnej politike univerzít, bude limitovaný počet externých študentov, zásadne sa zmení spôsob riadenia súkromných vysokých škôl, navrhuje sa zmena v činnosti akreditačnej komisie vlády, založenia a fungovania zahraničných vysokých škôl, v kategorizácii vysokých škôl, v možnostiach získavania úveru a pôžičky, mení sa postavenie doktorandov, ich príjmy nebudú zdaňované, motivačné štipendiá budú prideľované podľa rozhodnutia vysokých škôl, nové kritérium prideľovania štátnych dotácií bude uplatnenie absolventov na trhu práce, vysokoškolský pedagóg bude môcť mať len jeden hlavný pracovný pomer, môže však odpracovať spolu maximálne 58 hodín, zanikne inštitút hosťujúceho docenta, avšak nezanikne inštitút hosťujúceho profesora. Mohol by som menovať rad ďalších zmien, ktoré sú obsiahnuté v predloženej novele zákona.

Teda z plánovanej malej a krátkej novely vznikla veľká rozsiahla a zásadná novela, o ktorej pôvodne vôbec nebola reč. Podstatná zmena, kvôli ktorej bola iniciovaná novela vysokoškolského zákona, spoplatnenie externého štúdia, postupne sa stala nielen opozičným, ale aj koaličným problémom.

Mnohí koaliční poslanci často kritizovali spoplatnenie vysokoškolského štúdia, dokonca ho označili za protiústavné. Hnutie za demokratické Slovensko pred niekoľkými dňami ešte bolo toho názoru, že ak budú vo vysokoškolskej novele poplatky, tak ju nepodporí. Áno, takto to bolo pred niekoľkými dňami, dnes však situácia je úplne iná. Aj tento zákon sa stal predmetom politikárčenia a predmetom politického obchodu. Nie je síce známy obsah dohody medzi pánom Mečiarom a pánom Mikolajom, ale neoficiálne informácie hovoria o tom, že istá forma spoplatnenia vysokoškolského štúdia aj po dohode s nimi ostáva v zákone. Áno, existuje selektívne vnímanie vecí, celoplošné spoplatnenie nie, ale v niektorých prípadoch áno. Ale páni, práve týmito zmenami bude zákon ešte viac diskriminovať a bude ešte viac protiústavnejší. Vaša dohoda vytvára pravdepodobne ďalšiu kategóriu študentov vysokých škôl, čo v žiadnom prípade nie je prípustné.

Spoplatnenie externej formy štúdia považujem za veľmi nešťastné, nekorektné a hlavne nesystémové rozhodnutie, hraničiace s ústavnosťou. Je to evidentná diskriminácia časti študentov na základe formy štúdia rovnakého študijného programu. To je za faktickej legalizácie súčasných poplatkov, a tým ich presmerovanie na univerzity v podstate nič nevyrieši hlavne vtedy, keď v novele nie sú žiadne opatrenia na zrušenie sponzorských darov. Žiaľ, je tu naďalej hrozba, že v externých formách štúdia sa aj v budúcnosti bude platiť najmä iným ako univerzitným subjektom. Je všeobecne známe, že externé štúdium bolo, je a pravdepodobne ešte dlhé roky bude menej kvalitné ako denné. Argumentácia, že spoplatnenie externého štúdia vedie ku skvalitneniu štúdia neobstojí, veď menej kvalitné spoplatníme a kvalitnejšie bude zadarmo.

Novela vytvára rôzne kategórie vysokoškolských študentov, predlžuje externé štúdium, nie je jasné presne o koľko rokov, reguluje počet možných externých študentov, nelimituje výšku školného, čím uprednostňuje bohatých a diskriminuje sociálne a finančne slabšie situovaných, vytvára riziko odchodu našich študentov do zahraničia. Je poľutovaniahodné, že ministerstvo školstva a sám pán minister na jednej strane všade veľmi správne zdôrazňuje dôležitosť a význam celoživotného vzdelávania, vláda k tomu aj schválila prednedávnom koncepciu celoživotného vzdelávania, a na druhej strane navrhuje rôzne opatrenia proti externému vzdelávaniu na vysokých školách, čo nielen ja, ale aj odborníci považujú za súčasť celoživotného vzdelávania.

Novela bola postupne rozšírená až do takej miery, že návrh novely začala nie reformovať, ale deformovať princíp autonómnosti a samosprávnosti vysokých škôl, dosiaľ založené na princípe oddelenia zákonodarnej a výkonnej moci.

Nesúhlasím a v súčasnosti nevidím dôvod na zmenu filozofie samosprávneho fungovania vysokých škôl. Novela zásadne mení pomer právomocí na univerzite, jedna zložka získava veľkú moc oproti inej.

V budúcnosti nebude potrebný súhlas akademického senátu napríklad na vymenovanie prorektorov, prodekanov, na schválenie rozpočtu vysokej školy, na predĺženie zamestnania pedagógov nad 65 rokov a nebude potrebný ani súhlas na poskytnutie úveru alebo pôžičky pre vysokú školu. Vychádzam z pôvodného návrhu, pretože nikto nemôže vedieť, či prejdú, alebo neprejdú pozmeňujúce návrhy.

Na druhej strane sa posilňuje moc správnej rady, ktorá je nesamosprávnym orgánom, menovaná ministrom školstva prevažne na návrh rektora. Správna rada bude navrhovať kandidátov na rektora, takisto plat, ktorý určuje správna rada, správna rada schvaľuje budúcnosti rozpočet a schvaľuje takisto aj požiadavky na úver alebo pôžičku.

Správne rady v oblasti vysokých škôl fungujú príliš krátko. Nemáme s nimi až také skúsenosti, že by sme mohli poveriť správne rady takými významnými funkciami. Bohužiaľ, máme takú skúsenosť, že väčšina správnych rád funguje len formálne, nestretávajú sa pravidelne, nezaoberajú sa práve tým, čím by sa mali zaoberať. Oslabovanie akademických slobôd, okliešťovanie právomocí samosprávnych orgánov môže v budúcnosti viesť postupne k ich likvidácii.

Zásadný nesúhlas s navrhovanými zmenami v samosprávnom fungovaní vysokých škôl vyjadrili aj najvyšší orgán samospráv vysokých škôl a rada vysokých škôl podobne, ako aj študentská rada vysokých škôl.

Možno konštatovať, že všetky uvedené opatrenia majú tendenciu posilniť centrálne riadenie a znížiť právomoci buď niektorých zložiek akademickej samosprávy, alebo nezávislých odborných orgánov, ako je napríklad akreditačná komisia. Znižovanie právomoci akademickej samosprávy a nezávislosť odborných orgánov v prospech prvkov centrálneho riadenia pokladám za krok nesprávnym smerom.

Ďalšou časťou novely, s ktorou nemôžem súhlasiť, je sprísnenie podmienok pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku a podobné sprísnenie existencie súkromných vysokých škôl. Myslím si, že spôsob, akým boli riešené zahraničné vysoké školy a súkromné vysoké školy je dostatočný a je v súlade so štandardom Európskej únie a nie je potrebné to zmeniť.

Navrhovaná zmena v súvislosti so zahraničnými vysokými školami a súkromnými vysokými školami je prejavom nedôvery voči nim a zužovanie konkurenčného prostredia v oblasti vysokých škôl na Slovensku. Myslím si, že prítomnosť konkurencie zvyšuje kvalitu a aj o to a predovšetkým o to nám ide, aby kvalita bola vyššia. Nebol by som však objektívny, keby som nehovoril o zmenách, ktoré budú mať skutočne kladný vplyv na vysokoškolské prostredie, ako napríklad definovanie postavenia vysokých škôl ako súčasť európskeho vzdelávacieho priestoru a spoločného európskeho výskumného priestoru. S tým súvisí aj časť, ktorá hovorí o mobilitách či študentov, alebo zamestnancov. Takisto je významná definícia výskumných a vývojových pracovísk ako špecializovaných pracovísk vysokých škôl. Myslím si, že zavedenie a definovanie registra študentov a zamestnancov je tiež krokom dopredu.

Bohužiaľ, pri mojom komplexnom hodnotení predloženej novely vysokoškolského zákona prevyšujú tie zmeny a tie dosahy, ktoré nebudú v prospech našich vysokých škôl, našich vysokoškolských pedagógov a ani pre našich vysokoškolákov. A práve preto, že novela vôbec nemyslí na študenta, na jeho záujmy ani ja, ani poslanci za SMK - MKP novelu nepodporia a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť predloženú novelu na prepracovanie. Ďakujem.