A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho pán Švidroň, pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Vestenický, pán poslanec Paška, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Smolková, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Kto ešte bol prihlásený? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý má slovo pán Švidroň.
V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Szigeti, nešlo o citáciu z mojej strany, ale voľný výklad toho, čo z ústavy sa týkalo vysokých škôl. Vy ste doplnili základné školy, no, teda ďakujem, ale v danej situácii to nebolo také dôležité presne citovať. Ja som okamžite reagoval.
No, čo sa týka samosprávnosti, na ktorú poukazujú viacerí diskutujúci aj vy. Skutočne za celú históriu pripomína tá samosprávnosť skôr nejakú odstrašujúcu históriu než čo i len nejakú pseudodemokraciu na mnohých školách, nehovorím, že všade.
Systém samosprávy pri konkrétnej hygiene práce, ktorá prevláda, sa vždy autostabilizoval v inej polohe, než to chcel zákonodarca. Takže chýbala tam verejná kontrola, ktorú táto novela teraz dopĺňa k tomu systému riadenia organizácie vysokých škôl aj v personálnej oblasti.
Či chceme, či nechceme, jednoducho aj do poslednej chvíle tou históriou tie vzťahy na vysokých školách v akademickom prostredí sú poznačené. To bol demokratický prvok len na papieri. No a jedna z možností, ako toto dať do poriadku, je vytvoriť orgán, ktorý má verejný charakter a myslím, že tak to je dobré. Ono po zvolení sa vždy stráca spätná väzba medzi tým elektorátom a volenými orgánmi a väčšinu času, pokiaľ to fungovalo tak ako doteraz, neboli spätné väzby na kontrolu, spätné väzby opierajúce sa o akademickú obec.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Skôr, ako dám slovo ďalšiemu poslancovi s faktickou poznámkou, chcem oznámiť, že na základe dohody bude pokračovať rokovanie k tomuto bodu aj po 11.00 hodine, to znamená, že hlasovať sa potom bude spoločne o obidvoch zákonoch.
Takže ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brocka. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Szigeti, hovorili ste o improvizovaní predkladateľa v prípade tohto návrhu zákona a ďalej ste hovorili o probléme limitovania počtu externých študentov. Áno, ja súhlasím, že je potrebné istým spôsobom limitovať počet externých študentov, ale spôsob, akým to robíte, pán minister, alebo o ktorom hovoril aj kolega Szigeti, je pre mňa neprijateľný.
Naozaj, ak budú sedieť dvaja externí študenti v jednej lavici a jeden to bude mať zadarmo a druhý za nemalý poplatok, prosím vás, ja si myslím, že je to improvizácia, a nielen improvizácia, pretože si to asi mýli predkladateľ s praxou súkromných firiem. To sa môže stať. Sú letné, jarné výpredaje, kto je trpezlivý, môže ten istý tovar kúpiť aj za 20 % alebo dokonca nízkonákladové letecké spoločnosti. Tam sa môže stať, že sedia dvaja vedľa seba a jeden to má skoro zadarmo a ten druhý za nemalé prostriedky.
Ale, prosím vás, to je súkromná sféra. To sú pravidlá pri využívaní služieb, ktoré každý rešpektuje, lebo sú dobrovoľné. Ale zavádzať do zákona niečo takéto je diskriminujúce, najmä chudobných externých študentov. A to chcem zdôrazniť. Medzi externistami je veľmi veľa chudobných študentov, ktorí si na štúdium musia zarábať a každý deň. Na rozdiel od tých bohatších, ktorí študujú v dennom štúdiu a mohli sa tam aj dostať rôznym spôsobom.
A preto si myslím, pán kolega Szigeti, že to nie je len veľká improvizácia zo strany predkladateľa, ale to je sociálne inžinierstvo. A toto do legislatívy nepatrí. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou poslankyňou prihlásenou s faktickou poznámkou k vystúpeniu predrečníka je pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Szigeti, hovorili ste na začiatku, robili ste taký výklad ústavy a myslím si, že v radoch koaličných poslancov je ten výklad niektorých ústavných článkov taký, že bezplatné zdravotníctvo, bezplatné školstvo, proste všetko zadarmo. A ak má ísť o daňových poplatníkov, ako to tu v predchádzajúcich momentoch zaznelo, mali by sme vlastne z tých daňových poplatkov platiť základné, stredné školstvo a skutočne je najvyšší čas sa zamyslieť na spoplatnení vysokého školstva, ale vcelku.
Vy vytvárate kategórie študentov, pretože, ak niekto má nárok a urobí prijímacie pohovory a študuje na vysokej škole, mal by mať rovnaké podmienky, tak ako hovoríte aj v tých iných oblastiach. Prečo by mal štát z verejných prostriedkov platiť jedným áno a druhým nie. Študent, ktorý sa rozhodne ísť študovať na diaľkové štúdium, má mať iné podmienky na tej vysokej škole?
A ešte jedna snáď poznámka, pán poslanec sa dotkol aj ten samosprávnej funkcie univerzít. Ak v tých správnych radách budú sedieť ľudia z významných funkcií, ktorí budú podporovať vysoké školstvo aj ekonomicky, nech rozhodujú o príspevkoch, o rozpočte a o fungovaní vysokých škôl. Ale dnes ich význam v tých správnych radách je skôr spoločenský status, a preto si myslím, že aj ich aktívna účasť v správnej rade na celom chode vysokej školy a jednotlivých univerzít je minimálna. Preto si nemyslím, že majú mať také kompetencie, ako im v návrhu zákona dávate.
A možno jedna poznámka. Ja rozumiem, že vládni poslanci, poslanci vládnych strán obhajujú vládny návrh zákona, ale neviem, či sú všetci presvedčení o tom, že je dobrý.
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vestenický.
E. Vestenický, poslanec: Pán Szigeti, zdá sa, že hovoríte za skupinu ľudí a pre mňa je podivuhodné, koľko ľudí je ochotných radiť, ak zodpovednosť za realizáciu takýchto rád padá na cudzie plecia. Bolo by pre mňa mimoriadne zaujímavé poznať skutočný motív, ktorý týchto ľudí tlačí. Na rozdiel od nich som presvedčený, že spracovatelia zákona veľmi dobre poznajú stav a vypuklé problémy zákona a zákonom ovplyvňovanej oblasti. Presne na tieto potreby a v záujme občanov štátu aj vzdelanosti v riešení jeho časti na to aj reagovali.
Som toho názoru, že zákon je múdro koncipovaný, veľmi prezieravo s jasnou tendenciou zaviesť poriadok do vzniknutého stavu. Potrebuje ale na realizáciu odpovedajúci priestor. Výsledok, som presvedčený, bude k úžitku vzdelanosti, k úžitku študentov, pedagógov, národa a bude k úžitku aj štátu. Toto je cesta, ktorou sa naše vysoké školy stanú naozaj konkurencieschopné v každom prospechu, v každom smere a v takej spoločnosti, ktorej prospech je regulovaný daným prostredím.
Keďže mi uteká čas, tak by som mal ešte jednu výzvu, pán minister, ale v tejto súvislosti na vás. Pán minister, Boh vás uvaruj, dať si poradiť, alebo sa dať vyviesť z rovnováhy niekým, ľuďmi, ktorí nedokázali, nevedeli poradiť sami sebe. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Paška. Nech sa páči.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister Szigeti aj pán Brocka, spomínali ste, že spoplatnenie externého štúdia zavádza dve kategórie študentov. No áno. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia otvára možnosť pre tých študentov, ktorí nespravia prijímacie skúšky a nedostanú sa do riadneho limitu študentov, ktorí majú prefinancované štúdium z rozpočtu schváleného Národnou radou, že majú možnosť ako samoplatcovia, ktorých nakoniec na našich vysokých školách poznáme už niekoľko rokov, študovať a ako samoplatcovia aj absolvovať vysokoškolské štúdium. U samoplatcov nejde v žiadnom prípade o chudobných ľudí, pretože na vysokých školách sú to spravidla bohatí ľudia alebo ľudia zo zahraničia, ktorí usúdili, že na Slovensku sa študuje lacnejšie ako v niektorých iných krajinách.
Ďalej ste spomínali, že správne rady fungujú formálne, a teda nefungujú dobre. Je to pravda. Správne rady skutočne v súčasnosti nefungujú dobre, pretože nemajú takmer žiadne kompetencie a takisto ich zloženie asi nie je optimálne naladené. Ale napriek tomu si myslím, že treba týmto správnym radám dať kompetencie, aby mohli rozhodovať o veciach, ktoré sú im dané alebo sú vhodné a aby zasahovali do činnosti vysokých škôl. V správnych radách je totiž možné zadefinovať verejný záujem, kontrolu verejnosti a záujem daňových poplatníkov. Tieto orgány by vlastne mali fungovať ako kontrola verejnosti a zastupovanie názorov daňových poplatníkov.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec Szigeti, aj vo vašom vystúpení dominovali isté pochybnosti k externému štúdiu a možno by sme sa mohli pozrieť nielen na sociodemografické kategórie, ale aj na vekové kategórie, kto vlastne študuje v externom štúdiu. V ročníkoch 20 až 24-ročných, ktorí nastupujú, je to 36 %. Toto percento je presne kryté s neúspešnými kandidátmi alebo prihlásenými do denného štúdia. Ale na druhej strane až 35 % tvoria študenti s vekovou hranicou nad 30 rokov, dokonca nad 40 rokov tvoria až 11 %. To sú ľudia, ktorí využívajú systém celoživotného vzdelávania. Čiže máme tu dva extrémy. Ľudia, ktorí už zarábajú a potrebujú si zvýšiť kvalifikáciu, a tí, ktorí sa nedostali. Ja som prekvapený, ako vy vehementne neúspešne obhajujete, keďže sa považujete za pravicovú stranu.
No a čo sa týka toho plaču k zahraničným vysokým školám. No, môžem vás ubezpečiť, že takú anomáliu, akú urobila vaša minulá vláda, už neurobíme, aby sme tu schválili exotickú maďarskú Selyeho univerzitu na Slovensku v Komárne. Tak to teda nie. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Smolková. Nech sa páči.
M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Veľmi krátko, keďže už pán poslanec Paška časť hovoril o tom, čo som chcela ja hovoriť. Takže, pán poslanec, kritizujete, že správnym radám sa dávajú určité právomoci. Správne rady sa do zákona zaviedli za minulej vlády. Prosím vás, prečo ste tento inštitút zaviedli, ak ste správnym radám neurčili žiadne práva, ale ani povinnosti? V súčasnej novele budú mať správne rady okrem práv aj povinnosti. Okrem iného budú musieť raz polročne zverejňovať informáciu o svojej činnosti, čiže ich činnosť bude pod verejnou kontrolou. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vo faktickej poznámke vystúpi pán poslanec Fronc, nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Keď hovoríme o platení externistov, často sa tu manipuluje s ústavným článkom 42. Nikto nepovedal, že tá protiústavnosť je v článku 42. Tá je v rovnosti občanov.
A rád by som pripomenul a doplnil pána poslanca Szigetiho. My na externé štúdium prijímame 75-tisíc študentov. Z populačného ročníka, ktorí skončia strednú školu s maturitou, tí, ktorí nastúpia na vysokú školu na externé štúdium je okolo 30 %. To je oficiálna správa, ktorú nedávno vyrobilo ministerstvo školstva. Inými slovami. Budú maturanti, ktorí nastúpia na denné štúdium alebo na externé a nebudú platiť, a budú ďalší tí istí maturanti, ktorí nastúpia a budú platiť. A pritom to, čo dostanú jedni aj druhí, ten výsledný produkt je ten istý. Je to diplom. Takže aká je potom rovnosť občanov pred zákonom a pred tým, čo dostáva. Jeden dostane zadarmo, druhý nedostane. V tom je tá nespravodlivosť. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fronc bol posledný, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke. Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec László Szigeti. Nech sa páči, máte slovo.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som reagovať veľmi krátko na pripomienku pána poslanca Švidroňa. Nechcem polemizovať o ústave, ale skutočnosť, že vy spochybňujete základný princíp demokracie, samosprávnosť aj v oblasti vysokých škôl je jednoducho nevysvetliteľné. Popierate samosprávnosť takých kvalitných historických univerzít, ako je bolonská, Karlova univerzita alebo iné? Akým spôsobom môžete nazvať samosprávnosť v rámci univerzít za demokratický prvok na papieri? Ja si myslím, že tomu tak vôbec nie je.
Pán Paška, že sa tu vytvoria dve kategórie. Pán poslanec Paška, pardon, bohužiaľ, prechodne sa tu vytvoria nie dve kategórie, ale možno sa vytvoria viaceré kategórie. Možno tri, štyri až päť rôznych kategórií, pretože v prechodnom období tu budú takí študenti denného štúdia, študenti, ktorí sú v systéme externého štúdia, študenti, ktorí nastúpia do externého štúdia, ktorí nastúpia do externého štúdia a nebudú platiť, a študenti, ktorí nastúpia a budú platiť. Takže tu niekoľko rokov budeme mať možno päť rôznych kategórií, ktorí skutočne budú sedieť vedľa seba na vysokých školách.
Pán poslanec Rafaj, áno, 36 % je mladých a práve tí mladí, bohužiaľ, väčšina je ich bez existencie, málo zarábajú, platia dane, z tých daní podporujú vzdelávanie a ešte ich nútime k tomu, aby platili aj školné za externé štúdium. Prosím vás pekne, komárňanská univerzita nie je žiadna exotická univerzita. Exotické sú zvieratá a možno niektoré rastliny. Exotickí sú možno niektorí poslanci v tejto snemovni a vaše vyjadrenie jednoznačne súvisí s vašou politickou príslušnosťou. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalšia pani poslankyňa písomne prihlásená do rozpravy je pani Oľga Nachtmannová. Nech sa páči, máte priestor.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, novela vysokoškolského zákona sa vo verejnosti prezentovala najmä ako novela o spoplatnení externého štúdia. Nie je to tak a navyše sa od začiatku verejnosť zavádzala a nehovorilo sa o tom, že štát stále garantuje aj financovanie externého štúdia.
Rovnako častou výhradou bolo obmedzenie právomoci akademického senátu, a to najmä v otázke schvaľovania rozpočtu. Aj teraz u mojich predrečníkov rezonovala táto otázka bez ohľadu na to, že táto otázka je riešená v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe s tým, že sa zavádza duálny systém schvaľovania rozpočtu.
Rovnovážne rozdelenie právomocí medzi akademickým senátom, rektorom a správnou radou má svoju logiku. Ak budú všetky tri zainteresované zložky spolupracovať, vysoké školy môžu napredovať. So záujmom ako určite mnohí z vás si pozerám a analyzujem komentáre a reakcie občanov Slovenskej republiky v on line diskusiách na webe.
Nedávno ma zaujal diskusný príspevok s veľmi sugestívnym názvom Ide o všetko. Citujem: "Málokto si uvedomuje závažnosť situácie. Ináč by už dávno išiel do ulíc a protestoval nie proti, ale za podstatnú reformu školstva. Iba posilnením kvality vysokoškolského štúdia sa prehĺbi vzťah študentov ku svojej alma mater. Začali by si písať na vizitky nielen tituly, ale aj vysoké školy, kde ich získali. A v tom okamihu by im od samého začiatku išlo viac o to, čo sa na svojej univerzite naučia, než o to, ako príjemne a bezstarostne stráviť roky štúdia štátom a rodičmi subvenovaného študentského života." Koniec citátu.
Kvantitatívne sa vysoké školy na Slovensku rozmohli. V roku 2002 bolo na Slovensku 22 vysokých škôl. V súčasnosti ich je 33. Na porovnanie s Dánskom, ktoré je počtom obyvateľov porovnateľnou krajinou so Slovenskou republikou, je momentálne 9 vysokých škôl. V minulosti ich bolo 13. Dánsko ide skôr cestou zlučovania vysokých škôl než ich kvantitatívnym rozmachom.
Vo výročnej správe o stave vysokého školstva za rok 2006 na Slovensku sa uvádza, že v roku 2006 študovalo na našich vysokých školách najviac študentov v doterajšej histórii, a to 209 517, čo predstavuje medziročný nárast o 10,4 percenta. V roku 2006 sa zvýšil podiel novoprijatých študentov na populácii 19-ročných, keď podiel novoprijatých predstavoval 75,2 percenta na populácii 19-ročných.
Opäť porovnanie. V škandinávskych krajinách, ktoré vzdelávanie považujú za najvyššiu pridanú hodnotu, pokračujú vo vyšších formách štúdia takmer dve tretiny mladých ľudí. Opäť sme kvantitatívne na tom lepšie. U nás to teraz vychádza na tri štvrtiny, ale je toto vzdelanie kvalitatívne porovnateľné? Je najvyšší čas začať budovať kvalitné vysoké školy, a nie okyptené vzdelávacie inštitúcie s hlavným záujmom momentálneho zisku. (Potlesk.)
Preto bolo a je potrebné novelizovať zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Pri novele sa vychádza z programového vyhlásenia vlády, citujem z časti vysoké školstvo: "Vláda pripraví novelizáciu vysokoškolského zákona s väzbou na vytváranie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania na nové potreby vysokého školstva a vedy. Zákon musí priniesť vyššiu mobilitu študentov, zlepšenie vzdelávacieho a vedeckovýskumného procesu s prepojením na aktuálne požiadavky z praxe."
Aká je situácia v zákone, čo sa týka mobility a flexibility študentov. Upravuje sa poskytovanie spoločných študijných programov. Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl z tretích štátov. Stanovujú sa pravidlá, ktoré zaručia študentom takto zvoleného programu riadne ukončenie štúdia. Absolventi takýchto študijných programov sú obvykle absolventmi všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. Môže im byť udelený vysokoškolský diplom z každej vysokej školy alebo spoločný diplom spolupracujúcich vysokých škôl.
Okrem toho, že táto úprava vyplýva z programového vyhlásenia vlády, na podporu vytvárania spoločných študijných programov sa v súčasnosti kladie zvýšený dôraz aj v rámci podpory bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce vysokých škôl v rámci Bolonského procesu. Upravuje sa možnosť vysokých škôl prijímať študentov na čas štúdia v rámci výmenných pobytov študentov. Podľa súčasnej právnej úpravy nie je jednoznačné postavenie týchto študentov a vládne v tom chaos a ľubovôľa rôznych subjektov.
Predložená novela vnáša do akademickej mobility poriadok a pravidlá. Študent, ktorý v rámci výmeny absolvuje semester, trimester na vysokej škole má status študenta, má preukaz študenta a viažu sa naňho všetky práva a povinnosti ostatných študentov.
Ďalšia priorita vychádzajúca z programového vyhlásenia vlády - zlepšenie vzdelávacieho a vedeckovýskumného procesu s prepojením na aktuálne požiadavky praxe. V novele vysokoškolského zákona je veľa bodov, ktoré súvisia s touto požiadavkou. Do vysokoškolského zákona sa vkladá nový tretí oddiel, na základe ktorého sa upravujú úlohy špecializovaných pracovísk verejných vysokých škôl, ktorých cieľom je zabezpečenie aplikácie nových poznatkov v praxi, koncentrovanie špičkových vedeckých kapacít na jednom mieste, rovnako aj vytváranie špeciálnych podmienok pre začínajúcich podnikateľov v oblasti vedy a výskumu, najmä z radov absolventov z príslušnej vysokej školy.
Cieľom je koncentrovať vedu a výskum pri vysokých školách a zlepšiť prenos poznatkov z vysokých škôl do spoločenskej praxe. Aj určité obmedzenie úväzku vysokoškolského učiteľa podľa môjho názoru posilňuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania a vedeckej činnosti vysokej školy tým, že plnohodnotným pôsobením vysokoškolského učiteľa na vysokej škole sa v oblasti vedy a výskumu urobí určite viac. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobí na troch, štyroch vysokých školách, asi sa o plnohodnotnom pôsobení hovoriť nedá. (Potlesk.) Samotný diplom a titul nie je garantom poznatkov.
Vrátim sa k úvodu, v ktorom som citovala diskusný príspevok s názvom Ide o všetko. Je skutočne najvyšší čas, aby sa do vysokoškolského vzdelávania zaviedol systém a poriadok, aby vysokoškolské vzdelávanie nebolo len o biznise. Na Slovensku potrebujeme nie ľudí posadnutých túžbou získať diplom a titul, ale skutočne vzdelaných ľudí.
Dúfam, vážené kolegyne a kolegovia, že nebudeme brať ohľad na záujmy jednotlivcov, ale spoločnosti ako celku. Partikulárne záujmy v oblasti vzdelávania sú o to nebezpečnejšie, že ich negatívne dôsledky sa objavia po mnohých rokoch. Preto je potrebné prijať novelu vysokoškolského zákona, ktorá presadzuje zásadné veci v otázke skvalitnenia vzdelávania. Vysoké školy musia začať cítiť tlak k zodpovednosti za vedomosti a poznatky svojich študentov.
Nie je dôvod na stiahnutie návrhu na dopracovanie. Práve naopak, prijatie tejto novely zákona v hodine dvanástej. Cítime silný tlak na neprijatie tejto novely. Prečo asi. Que prodest. Určite nie budúcnosti Slovenska. Bez prijatia novely zákona to totiž dopadne zle nielen s našimi vysokými školami, ale s celou spoločnosťou. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Tibor Cabaj, pani poslankyňa Tatiana Rosová, pán poslanec Július Brocka, pani poslankyňa Katarína Tóthová, pán poslanec Ľuboš Martinák, pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Jozef Halecký, pani poslankyňa Lucia Žitňanská a ako posledný je tabuli pán poslanec Pavol Abrhan. Končím možnosť prihlásenia, pardon, ešte pán spravodajca vo faktickej poznámke na záver. Takže celkom 11 poslancov.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegynka, mal som v živote to šťastie byť pri tom, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky a bol som jeden z tých, ktorí stáli a hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, preto som proti akémukoľvek spoplatneniu vysokoškolského štúdia. Vedú ma k tomu aj niektoré argumenty.
Chcem sa spýtať, ktorý z tu prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky neabsolvoval bezplatné vysokoškolské štúdium? Prečo teraz uvažujeme o nejakom spoplatnení.
Druhý argument. Prečo som proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia, a to aj, čo sa týka denného štúdia, a to napriek skutočnosti, že mnohí títo denní študenti, ktorí absolvujú bezplatne vysokoškolské štúdium, následne potom odídu do zahraničia pracovať, niektorí zo svojho rozhodnutia, niektorí možno preto, že im štát nevytvorí podmienky, aby sa mohli uplatniť na Slovensku.
A po tretie. Som proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia aj z toho dôvodu, že tí externisti a, bohužiaľ, nehovorím o tých, ktorí neabsolvovali alebo neboli schopní spraviť prijímacie skúšky, a preto sa prihlásili na externé štúdium, ale tí, ktorí pracujú vo svojich profesiách, platia dane, odvody zo svojej mzdy a napriek tomu my ich teraz ideme prinútiť, aby druhýkrát zaplatili za svoje štúdium, pritom sú to tí, ktorí svoje vysokoškolské štúdium, ktoré absolvujú, uplatnia potom vo svojej praxi, pretože doteraz pôsobili na Slovensku, a keďže majú záujem o vysokoškolské štúdium, budú aj ďalej pracovať na Slovensku, aby toto zúročili. Preto som proti akémukoľvek spoplatneniu vysokoškolského štúdia.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, s mnohými vašimi vzletnými tézami sa nepochybne nedá nesúhlasiť. Určite sa zhodneme všetci na tom, že nám ide o kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Napokon myslím, že tá kvalita je potrebná aj preto, aby sa nestávalo, že docentka Ekonomickej univerzity porovnáva dva odlišné základy, ako napríklad populačný ročník s ročníkom maturantov. ak som nesprávne počula, tak sa ospravedlňujem.
Ale napriek tomu všetkému, čo ste deklarovali, stále som sa z vášho príhovoru nedozvedela, ako si vlastne predstavujete to zvýšenie kvality na základe tejto predlohy, o ktorej práve teraz diskutujeme. Nič o tom, čo vlastne je tým zvýšením kvality okrem teda toho, že zavádzate poriadok, čo, samozrejme, s kvalitou súvisí len veľmi okrajovo, som od vás nepočula, vyhli ste sa všetkým tým najcitlivejším výhradám, ale o tom, v čom vlastne spočíva nová kvalita tejto novely naozaj nič. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej má slovo vo faktickej poznámke pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pani kolegyňa, začali ste tým, že ste porovnávali počet vysokých škôl, ako sa na Slovensku zvýšil z 22 na 33 a porovnávali ste s trendom v Dánsku, že tam je dnes len 9 a v minulosti bolo 13.
Pani kolegyňa, nezvolili ste dobrý príklad. Priznám sa, že by som prijal, keby ste sa inšpirovali Dánskom v iných oblastiach, napríklad aj v pracovnoprávnej legislatíve, ale to možno inokedy. Áno, Dánsko je v tomto ohľade trošku ďalej, možno aj preto v Dánsku študuje tisíce Švédov, Fínov, Nórov a nielen oni, dokonca tento týždeň sa chystám na promóciu jednému, ktorý úspešne doštudoval medicínu v Dánsku a nie je ani Švéd, ani Fín, ani Nór.
Pani kolegyňa, toto na Slovensku nehrozí, naopak, zo Slovenska chodí tisíce študentov do Čiech na štúdiá. Ale to, čo chcem zdôrazniť, že počet vysokých škôl je v našom prípade v poriadku, v poriadku je, keď budeme mať viac vzdelaných ľudí, pretože títo budú mať menej problémov nielen postarať sa o seba, ale dokonca pomôcť aj iným, lebo vysokoškolsky vzdelaní ľudia dokážu vytvárať prácu aj pre tých, ktorí si ju sami nedokážu nájsť alebo vytvoriť.
A teraz k tomu poriadku. Poriadok sa robí inak, nie reguláciami. To by ste mohli možno skúsiť s pozitívnym výsledkom v oblasti monopolov. Ale vo verejnom vysokom školstve sa oveľa skôr a lacnejšie dopracujete k pozitívnemu výsledku práve konkurenciou, pani kolegyňa Nachtmannová.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pozorne vypočula vystúpenie pani poslankyne. S viacerými názormi plne súhlasím. Poviem, a už som to viackrát uviedla, čo mne na predloženej novele nie je sympatické, a to je rozšírenie kompetencie správnej rady a otázka hosťujúcich docentov, pretože ako učiteľka vysokých škôl som zistila, že hosťujúci docenti neboli prínosom pre vysoké školy.
Ďalej by som chcela uviesť, že Ľudová strana - HZDS viackrát uviedla, že najradšej by videla bezplatné vysokoškolské štúdium tak denné, ako aj diaľkové. Ale stále opakujem názor, že v zmysle platnej ústavy nie je protiústavnosť platenia vysokého školstva.
A pokiaľ tu boli názory o voľnosti súkromných vysokých škôl a neregulácie zákonom, dovolím si upozorniť na čl. 42 ods. 3 ústavy, kde je uvedené "zriaďovať iné školy ako štátne, t. j. aj súkromné a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom". Čiže ústava jasne prejudikuje, že tu musí byť zákon, musí byť regulácia a tieto školy môžu len to, čo je ustanovené zákonom. Preto napríklad pán poslanec Brocka, čo tu uvádzal, podľa môjho názoru nie je prijateľné a úplne žasnem, ako niektorí poslanci, ktorí boli tvrdo iní, dneska sú sociálni. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Ľuboš Martinák s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Oľga Nachtmannová veľmi jasnou rečou a kvalifikovane odôvodnila potrebu predmetnej novely zákona o vysokých školách. Vysvetlila tu vzťahy medzi akademických senátom, rektorom a správnou radou. Taktiež porovnala úroveň a počty vysokých škôl v našej republike so štátmi vyspelej Európy, ktoré sú uznávané v celosvetovom meradle. Poukázala tak tiež na potrebu skvalitniť vysokoškolské štúdium, pričom pri všetkých týchto poznatkoch sa jasne pridržiavala programového vyhlásenia vlády. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou s faktickou poznámkou prihlásená je pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Tri poznámočky k vystúpeniu pani poslankyne Nachtmannovej. Hovorila o množstve vysokých škôl, že ich máme veľa a porovnávala ich s krajinami inými. Ak si myslíte, že kvalita vysokých škôl nie je dobrá, na to nie je potrebné meniť zákon tak, ako ho meníte vy dnes.
Kvalitu vysokej školy môžeme zisťovať, alebo znížiť, alebo zvýšiť počet vysokých škôl inou metodikou a hodnotením kvality, máme na to inštitúty, ale na druhej strane, ak tvrdíte, že chceme, aby sme mali vysokoškolsky vzdelaný národ, tak vlastne ten počet tých vysokoškolákov a počet vysokých škôl asi k tomu nasleduje. Myslím, že tam by bolo skôr dobré si pozrieť, či máme docenených vysokoškolských učiteľov aj ekonomicky tak, aby bol tu ten tlak aj na vyžadovanie kvality.
Hovorili ste, že zákon chce dosiahnuť, aby vysoké školy, aby bolo cítiť tlak na kvalitu. Ale myslím si, že tými pozmeňujúcimi návrhmi a tou novelou, ktorú predkladáte, ktorá sa týka skôr samosprávnych funkcií školy alebo spoplatnenie jednej časti študentov, si myslím, že toto nie je tlak na kvalitu.
A ešte zaznela tam taká poznámočka, že vám ide týmto zákonom vyriešiť nejaký poriadok na vysokých školách. Ale ja som ten poriadok na vysokých školách z toho vášho vystúpenia nepochopila, lebo niečo ste hovorili o preukaze študenta a čo mu všetko umožňuje. Ja si myslím, že poriadok na vysokej škole je v niečom inom a z tohto vystúpenia nemôžem súhlasiť veľmi s predrečníkom, že bolo to až také jasné vystúpenie, z ktorého by bol jasný zámer predkladateľa. Opäť len hovorím, že máte istú povinnosť obhajovať to, čo mnohí ako práve vy ako vysokoškolskí učitelia možno ani vnútorne nesúhlasíte s tým, pretože viete, že súčasné fungovanie samosprávnych funkcií univerzít je dobré.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc Martin. Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som vás požiadať, aby poslanci nereagovali na predchádzajúceho poslanca v poznámke ako pani Tóthová a teraz dve poznámky k pani poslankyni Nachtmannovej.
Vy ako pedagogička z Ekonomickej univerzity viete, že dva kľúčové nástroje na riadenie a ovládanie sú financie a personálne veci. A vy takýmto spôsobom vlastne chcete tieto kľúčové nástroje presunúť do rúk správnej rady. To je to, čo hovorím, že robíte prvý krok skrytej privatizácie verejných vysokých škôl. Ja som si myslel, že vy chcete, aby zostali verejné, a ja takisto si myslím, že majú byť verejné a aj súkromné vysoké školy, ale rozhodne by som bol nie za to, aby sa verejné sprivatizovali. To vám veľmi otvorene hovorím. Chcel by som, aby sme mali v tom rovnaký názor, že majú zostať verejné vysoké školy.
A druhá moja poznámka sa týka zmien, ktoré robíte. Viete zmeny, ktoré sme sa my snažili urobiť, boli tie, aby mohol čím väčší počet mladých ľudí študovať na vysokej škole, aby dostali šancu. A kvôli tomu sú aj existujúce súkromné vysoké školy, keď niekto má, nech si to zaplatí, ale nie takýto spôsob, pretože takýmto spôsobom vy vlastne obmedzíte časti mladých ľudí študovať na vysokej škole externe, ktorá nemá prostriedky na to, aby mohla študovať. Preto hovorím, že treba zaviesť kompletný systém zmeny a ja som stále hovoril, áno, treba spoluúčasť, aby bola aj zodpovednosť, ale so všetkými potrebnými nástrojmi pre všetkých rovnako a spravodlivo. Sociálne štipendiá, prospechové štipendiá a pôžičky nízko úročené a tak, aby každý mal garantovaný zákonný nárok na takú pôžičku. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi vo faktickej poznámke pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som len chcel zdôrazniť, že naším hlavným úsilím by malo byť, aby sme umožnili týmto zákonom študovať všetkým, ktorí študovať chcú a, po druhé, aby sme umožnili študovať tak, ako im ich možnosti umožňujú. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi veľa sa tu hovorí o poriadku, vôbec nie alebo veľmi málo o kvalite a už vôbec nie o základnom predpoklade kvality na vysokých školách, a tým je sloboda, znie to pateticky, ale je to tak, že len slobodný priestor pre slobodnú výmenu názorov garantuje kvalitné vedecké bádanie a len slobodný priestor pre slobodnú výmenu názorov dáva predpoklad na to, aby vysoké školy vychovávali mysliacich ľudí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným je pán poslanec Abrhan. Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste v úvode povedali, že zavádzame verejnosť tvrdením, že sa zavádza spoplatnenie externého štúdia. Nuž, nemyslím si to a skúste sa podívať do návrhu tejto novely a dovoľte nám, aby sme povedali, ako my vidíme návrh, ktorý je predložený a o ktorom rokujeme. Máte aj vy priestor povedať a informovať verejnosť, ako vnímate tento návrh.
Ale koniec koncov po stanovisku pána poslanca Cabaja si myslím, že už nie je k tomu treba viac dodať. On jasne povedal svoje stanovisko k zavádzaniu spoplatnenia externého štúdia.
Druhá poznámka sa týka, povedali ste, že je dôležité zvyšovať nie kvantitu, ale kvalitu vysokých škôl. S týmto môžem s vami len súhlasiť, žiaľ, nezhodneme sa zrejme v tom, že táto novela ku kvalite vysokých škôl neprispeje a po čase sa znovu budeme týmto istým problémom zaoberať. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou pán spravodajca Ferdinand Devínsky.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa Nachtmannová, vy ste ma skutočne prekvapili svojím vystúpením a piruetou, ktorú ste v priebehu niekoľko málo týždňov urobili v súvislosti s akademickými senátmi a správnymi radami. Ja mám v čerstvej pamäti vaše veľmi intenzívne vystúpenia, emotívne vystúpenia aj vo výbore, kde ste sa zastávali novely, aby bola taká, aká prišla, že ju vôbec netreba nejakým spôsobom opravovať v prvom čítaní. Len si spomeňte, pani poslankyňa. A to je vždy tak.
Vy ste sami povedali, že ste sledovali, ako sa verejná mienka vyvíja, ako sa verejná mienka mení, a keď prišiel duálny systém, teda, keď sme navrhli duálny systém, ktorý ešte nie je schválený, samozrejme, lebo v pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy, ale pravdepodobne bude schválený, tak sa teraz zastávate duálneho systému. Predtým ste sa zastávali toho, že akademické senáty, samozrejme, nemajú čo schvaľovať rozpočet.
Kritizovali ste veľký počet vysokých škôl na Slovensku. Vy ste teraz vystúpili v rozprave, vy ste mali možnosť podať pozmeňujúci návrh a povedať, že treba redukovať počet vysokých škôl. Ja sa vás pýtam, prečo ste takýto návrh nepodali, alebo ste neiniciovali pána ministra, aby to dal do návrhu do svojej novely, pretože rušenie vysokých škôl parlamentom, to sme tu ešte nemali. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky chce vystúpiť pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Nebudem mať, žiaľbohu, priestor reagovať na všetky veľmi zaujímavé poznámky. Začnem od konca, pretože to skutočne by som nechcela, aby zaniklo. Pán predseda výboru mi vytkol, že som urobila piruetu vo svojom názore. Vôbec to tak nie je. Zoberte si vystúpenie, moje vystúpenie z prvého čítania, mám ho pred sebou. Už tam som povedala, že nie plne sa stotožňujem s názorom, aby akademickému senátu boli zobrané právomoci v oblasti schvaľovania rozpočtu. Prečítajte si to dobre a nezavádzajte túto sieň. Stále som trvala na tom istom. A končila som tým, že verím, že v druhom čítaní spoločným úsilím koalície aj opozície zmeny a doplnenia skvalitnia tento zákon, a to sme aj urobili. Veď predsa vo výbore sme spolu s poslankyňou Smolkovou práve my dve dali pozmeňujúci návrh, aby sa rozpočet vrátil aj akademickému senátu. A je to súčasť spoločnej správy. Takže nie, žiaľbohu, musím povedať, teraz ste nehovorili pravdu. Žiadnu piruetu som neurobila, počúvala som verejnosť, rozmýšľala som nad tým spolu so svojimi kolegami.
Ešte mám chvíľu času, tak ešte niečo skúsim. Čo sa týka pani kolegyne poslankyne Rosovej ohľadom toho, že nič ohľadne kvality som nespomenula. Ja som sa zamerala na otázky, ktoré súvisia s programovým vyhlásením vlády, kde sa rozoberala mobilita študentov a vedeckovýskumný potenciál s previazaním na prax. Myslím, že to som dostatočne dokumentovala.
Na pána kolegu Brocku. Podľa neho Dánsko nie je dobrý príklad, mala som vystupovať pri pracovnoprávnej legislatíve, ale veď som ho spomínala aj vtedy. A to, čo ste hovorili... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ukončili sme rozpravu tých, ktorí boli prihlásení za kluby a teraz vystúpia ďalší písomne prihlásení. Ako prvá pani poslankyňa Tatiana Rosová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, poznám mnoho vynikajúcich vedcov, výskumníkov, pedagógov na slovenských vysokých školách, Slovákov. Poznám mnoho vynikajúcich absolventov slovenských univerzít, viem aj o úspešných vedeckých tímoch, o výskumných pracoviskách, o veľmi dobrých fakultách.
Napriek tomu si dovolím z tohto miesta tvrdiť, že slovenským vysokým školám chýba kvalita. Kvalita ako princíp, kvalita ako kritérium, kvalita ako hlavný cieľ a kvalita ako samozrejmosť. Za kvalitou odchádza veľa mladých ľudí zo Slovenska študovať do zahraničia a dodám, chvalabohu, je skvelé, že môžu. Mobilita študentov je nástroj ich lepšej pripravenosti na profesiu, na život. Mobilitu podporuje Európska komisia, podporujú ju vlády, podporujú mimovládne organizácie. Lenže slovenskí študenti neodchádzajú študovať do zahraničia na rok, dva. Hlásia sa na zahraničné univerzity po maturite a aj na nich promujú. Odchádzajú za dobrými školami, za takými školami, aké doma nevidia. A mnohí z nich sa domov nevracajú. Odchádzajú tí najšikovnejší, pretože práve tí najšikovnejší hľadajú kvalitu, a nie najľahšiu cestu, ako získať diplom.
Na Slovensku študuje v tomto roku v dennom štúdiu približne 124-tisíc študentov. Odhaduje sa, že v zahraničí je to ďalších 20-tisíc, to znamená každý siedmy študujúci Slovák študuje v zahraničí. A koľkí z nich sa vrátia domov?
Iste, únik mozgov, ktorý nám naozaj reálne hrozí, má aj iné príčiny, nielen kvalitu univerzitného prostredia. Ale pokiaľ ide o kvalitu, sú tu aj omnoho exaktnejšie hodnotenia než len pomer študentov študujúcich v zahraničí napríklad oproti tým, ktorí študujú u nás. A, bohužiaľ, aj tieto ukazovatele svedčia o tom, že naše vysoké školy z hľadiska kvality zaostávajú. Už sa tu dnes hovorilo o najcitovanejšom tzv. šanghajskom rebríčku, kde medzi 500 najkvalitnejším univerzitami na svete nenájdeme, žiaľ, žiadnu slovenskú. A to ešte neznamená, že tá naša najlepšia je 501. Preto, lebo tento rebríček jednoducho hovorí len o 500 najlepších, a nie o ďalších. Lenže v tomto istom rebríčku medzi tými prvými 500 univerzitami nájdeme univerzity české, nájdeme univerzity maďarské, nájdeme univerzity poľské.
Mnohé odborné dokumenty, ale aj politické dokumenty Európskej komisie konštatujú, že kvalita vysokoškolského vzdelávania tesne súvisí s kvalitou výskumu. Že teda veda a výskum sú tým, čo ťahá kvalitu dopredu, čo pozdvihuje úroveň vysokých škôl. A na meranie kvality vedeckej práce existujú štandardy, existujú medzinárodne uznávané kritériá. Obvykle sa za výraz kvality vedeckej práce považuje to, koľkokrát je citovaná v ďalších, novších publikáciách.
V počte citácií na vedeckú prácu je Slovensko na 97. mieste zo 144 sledovaných krajín. Na 97. mieste. Treba si teda povedať nahlas. Medzinárodné porovnania v oblasti kvality vysokých škôl a vedy vyznievajú pre Slovensko zle. Dokonca horšie, než je tomu v oblastiach, ktoré našu spoločnosť znepokojujú omnoho viac, než je tomu napríklad v oblasti korupcie, v oblasti nezamestnanosti alebo v životnej úrovni.
Ja neverím, že takéto nepriaznivé hodnotenie skutočne odráža potenciál tejto krajiny. Že skutočne odráža intelektové kapacity Slovenska. Určite nie. Ale tieto hodnotenia vypovedajú o tom, že šikovní a schopní u nás nenachádzajú dobré, tvorivé a motivujúce prostredie ani primerané materiálne podmienky. A to, žiaľ, ani v porovnaní s krajinami, ktoré sú na tom veľmi podobne ako Slovensko.
Príčiny sú rôzne. Sú staršie a novšie a dal by sa o nich robiť seminár, možno konferencia. Nie je tu priestor zaoberať sa nimi. Ale myslím si, že je tu priestor a je čas povedať si: takto to ďalej nejde.
Je našou povinnosťou podporovať na našich univerzitách prostredie špičkovej kvality.
Je našou povinnosťou vytvárať také prostredie, v ktorom bude cestovanie za vzdelaním prirodzeným obohatením, rozšírením štúdia, rozšírením obzorov, a nie vynútenou voľbou, jedinou alebo jednou z mála alternatív, ako nájsť kvalitné vzdelanie.
Je našou povinnosťou vytvárať také prostredie, ktoré bude napríklad rovnakou mierou vysielať našich študentov do zahraničia, ako priťahovať zahraničných študentov na naše školy.
Tento úvod bol možno pridlhý, ale myslím si, že napriek tomu nebol od dnešnej témy. Diskutujeme totiž o novele vysokoškolského zákona, ktorá si podľa dôvodovej správy, ale aj podľa mnohých slov, ktoré sme tu dnes počuli, predsavzala kvalitu vysokých škôl na Slovensku zlepšiť. A ja tvrdím, že to nielenže nedosiahla, tvrdím, že obsahuje zmeny, ktoré aj malú nádej na zrodenie sa kvality a skutočnej konkurencie u nás pochovajú.
Predkladateľ a obhajcovia medzi koaličnými poslancami tvrdia, že tými zásadnými krokmi ku kvalite sú napríklad registre pracovníkov a študentov vysokých škôl. Počuli sme práve moju predrečníčku, ktorá uvádzala poriadok ako to hlavné gesto, ktoré má viesť ku kvalite.
Ja si myslím, že poriadok je potrebný všade, aj vo vysokých školách. Ale nemyslím si, že je to dostatočný krok.
Pred rokom 1989 nepochybne boli dobre evidovaní všetci pedagógovia aj študenti na vysokých školách. Iste bol poriadok, no a vonkoncom sme nepatrili medzi tých najlepších, pokiaľ ide o kvalitu vzdelávania.
Štát má v rukách základný nástoj, ktorým môže kvalitu buď motivovať, alebo ju potláčať. Tým nástrojom je spôsob financovania, spôsob rozdeľovania financií. Doterajší platný vysokoškolský zákon obsahuje aspoň možnosť, aby sa tento nástroj naozaj účinne využíval. Netvrdím, že sa tak dialo.
Doteraz v platnom vysokoškolskom zákone sa totiž počíta s takým delením vysokých škôl, ktoré odráža ich výkon a ich kvalitu a ktoré ich skutočne dokáže diferencovať. Poznáme dnes v platnom zákone kategóriu výskumnej univerzity. Do tejto kategórie by mali byť zaraďované také univerzity, ktoré spĺňajú náročné kritériá a sú skutočne konkurencieschopné. Nie teda všetky, ktoré robia výskum, ako sa to často mylne interpretuje. A vonkoncom nie na základe nejakého administratívneho rozhodnutia. Na základe splnenia náročných kritérií. A, samozrejme, čo je podstatné, zaradenie vysokej školy do tejto kategórie sa malo jednoznačne odraziť na jej financovaní.
Existujú aktuálne analýzy, ktoré uvádzajú, že spomedzi slovenských vysokých škôl by štyri dokázali splniť tieto náročné medzinárodné kritériá. (Išlo o odpoveď predkladateľovi, resp. reakciu na jeho poznámku Akademickej revue.)
No dosť na tom, že v tejto novele, o ktorej diskutujeme, sa kategória špičkových elitných, teda výskumných univerzít ruší. No a namiesto toho sa zavádza nové delenie. Delenie, ktoré namiesto vyzdvihovania elity, zdôrazňuje a velebí priemernosť. Prečo si to dovolím tvrdiť? Ak vezmeme dnešných napríklad 20 verejných vysokých škôl, 16 z nich bude spĺňať kritériá najvyššej kategórie. Takže všetci budú v jednom vreci. Podľa toho, ako to uvádza zákon, 16 z 20 sa zmestí do tej kategórie univerzitnej vysokej školy. No a pre ozaj kvalitných platí: zotnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu, ako sa spieva v jednej starej pesničke.
Veľká časť verejnosti sa stotožňuje s názorom, že je u nás zbytočne veľa vysokých škôl. Nedávno sme počuli na tejto pôde pána poslanca Rydla, ako vyhlásil, že načo je Slovenskej republike 32 či 34 vysokých škôl, však si zoberte niektoré univerzity, tie odchovávajú, s prepáčením, plebs, nevzdelancov. A jeho vyhlásenie, priznávam, sa stretlo s priaznivou odozvou. Napokon, moja predrečníčka tiež na túto tému rozvinula debatu. Tiež tvrdila, že je u nás priveľa vysokých škôl.
Je pravda, že sa v 90. rokoch u nás s vysokými školami roztrhlo vrece, a je tiež pravda, že sa tak neudialo na základe premyslených regionálnych stratégií rozvoja. Bol to darček vtedajšej Mečiarovej vlády. Ale napriek tomu si nemyslím, že problém je v množstve vysokých škôl. Vysoké školy v regiónoch v krajine, akou je Slovensko, majú svoj význam. Nielen ako centrá kultúry, centrá vzdelanosti, ale aj ako stimuly ekonomického rozvoja regiónov.
Navyše, ak chceme, aby v štúdiu pokračovala taká masa, aby v štúdiu pokračovala po maturite viac než polovica absolventov strednej školy, dokonca, pokiaľ ide o maturitný ročník, teda až tri štvrtiny, znamenala by koncentrácia vysokých škôl do troch, štyroch veľkých miest problémy z hľadiska demografických pohybov, problémy z hľadiska infraštruktúry. Takže nie v počte, nie v rozložení vysokých škôl je problém a chyba.
Problém je v tom, že nemáme voči týmto školám reálne očakávania. Nemáme ich jasne zadefinované. Nemôžeme si predsa navrávať, že na Slovensku môžeme mať 16 rovnako kvalitných univerzít. Že máme na to potenciál, aby 16 univerzít produkovalo rovnako kvalitných pripravených absolventov. Dobrá kategorizácia má nastaviť reálne očakávania. Aby bolo aj uchádzačovi o štúdium jasné, že tá ktorá škola z neho vychová dobrého profesionála, nie však špičkového vedca, napríklad. Ale aj, aby ho každý za takéhoto dobrého profesionála považoval. A nie za plebs a nevzdelanca.
Zdá sa nám samozrejmé, že máme iné očakávania voči absolventovi priemyslovky a iné voči absolventovi odborného učilišťa, aj keď majú strednú odbornú školu. Pri vysokých školách to však samozrejmé nie je. Hoci rozdiely medzi nimi sú možno aj podstatne väčšie.
Podľa novo navrhovanej kategorizácie budeme mať však veľké množstvo univerzitných vysokých škôl. Veľké množstvo, možno 16, možno o niečo menej, možno ale aj viac vysokých škôl v najvyššej kategórii. O čo potom budú tieto školy súťažiť? Načo by sa usilovali o kvalitu, keď už budú mať najlepšiu značku prilepenú na štíte? A kto bude teda tým vzorom, kto bude tým ťahúňom, keď budú na tom všetci rovnako?
Zrušenie kategórie výskumnej univerzity je nesprávnym, zlým krokom. Jedným z mnohých nesprávnych a zlých krokov tejto novely.
Dnešný stav kategorizácie vysokých škôl možno nie je ideálny, ale určite je lepší ako navrhovaný. V tomto zmysle teda budem hlasovať aj o zachovaní dnešného stavu.
Zaradenie vysokej školy do niektorej z kategórie má, samozrejme, reflektovať jej aktuálnu úroveň, jej aktuálnu kvalitu. Ale zároveň musí mať každý možnosť zlepšovať sa. Každý musí mať šancu na postup do ďalšej vyššej ligy. Inak ustrnie. Lenže práve tomu bráni novela vysokoškolského zákona.
Pretože odborná vysoká škola podľa nej sa nemôže usilovať o výchovu študentov v druhom stupni štúdia. Nemá teda šancu postupne sa vypracovať a zvýšiť svoj raiting, prejsť teda to tej vyššej ligy. Takto ale, žiaľ, nemáme šancu, aby u nás vznikli niekde pri Skalici, pri Trenčíne alebo v Kechneci nejaké slovenské Silicon Velley. Budú to vždy len tie slabé regionálne vysoké školy.
Samozrejme, ani najtransparentnejšia, ani najspravodlivejšia, ani najmotivujúcejšia kategorizácia nedokáže generovať kvalitu, pokiaľ na vysokých školách nebude dosť peňazí. Aj tu, samozrejme, ide o peniaze až v prvom rade, ako sa hovorí.
Predchádzajúca vláda bola často terčom kritiky kvôli financovaniu vysokých škôl. Z roka na rok išlo síce stále viac, ale stále málo. Dnes sme v období rýchleho ekonomického rastu. Napriek tomu sa podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu na vysoké školy po predchádzajúcich rokoch rastu v prvom roku tejto vlády znížil. Znížil sa z 0,81 na 0, 76 % HDP.
Pokiaľ ide o vedu, výskum, inovácie, pokles nastal nielen v relatívnych, ale aj v absolútnych číslach. Ale čo je ešte dôležitejšie, nejde len o rozpočet. Ak program Minerva počítal s tým, že veda, výskum a inovácie dostanú v období rokov 2007 - 2013 prelomový finančný impulz z európskych zdrojov, dnes to, žiaľ, neplatí.
Oproti návrhu, ktorý schválila Dzurindova vláda, ide o zníženie prostriedkov pre operačný program vzdelávania o 25 %, teda o 7,1 miliardy korún a pri operačnom programe výskum a vývoj dokonca o pokles o 40 %, teda o 22 miliárd korún. Vzdelanie, veda, inovácie už nie sú z hľadiska financovania prioritou. No a tu je kameň úrazu.
Pán minister nedokázal presadiť záujmy a potreby vysokých škôl v rozpočte ani z prostriedkov Európskej únie. Tak hľadá chýbajúce peniaze, kde sa dá.