M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, naplnila sa 12.00 hodina. Chcem sa spýtať. Chcete pokračovať ešte teraz, alebo máte ešte také dlhé vystúpenie, že treba, aby sme ho prerušili a budete pokračovať po 14.00 hodine alebo teraz?
T. Rosová, poslankyňa: Ak by mali kolegovia, kolegyne trpezlivosť, radšej by som dokončila vystúpenie.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas, aby poslankyňa mohla dokončiť? (Všeobecný súhlas.)
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Je, ďakujem pekne, máte slovo, pani poslankyňa.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Iste sa zhodneme na tom, že vysoké školy, veda a výskum majú byť financované z viacerých zdrojov, že čím vyšší podiel súkromných zdrojov, tým to spravidla býva lepšie. A nie je to len preto, že z viacerých zdrojov je, samozrejme, tých prostriedkov objektívne viac. Je to aj preto, lebo tí, ktorí sa podieľajú na financovaní, podieľajú sa aj na riadení a majú prirodzený záujem o efektívnosť, majú prirodzený záujem o kvalitu.
Platí to všade, platí to rovnako aj pri financovaní vysokých škôl, vedy a výskumu. No ale, ak by sme očakávali, že pri úvahách, ako teda získať pre vysoké školy zdroje nad rámec rozpočtu, ako naplniť tú tézu o viaczdrojovom financovaní, bude hľadať novela možnosti otvoriť priestor pre súkromný kapitál, boli by sme na omyle. Nemotivuje vysoké školy, aby sa o takýto kapitál usilovali. Hľadá inú cestu.
Keď pán minister poprevracal všetky vrecká na ministerstve, chystá sa poprevracať vrecká študentov. A dnes je už zjavné, že práve spoplatnenie externého štúdia je tým úplne najpodstatnejším v celej novele. Okolo toho sa vedie najväčšia diskusia, a to je vlastne to, čo ostáva jadrom aj potom, čo všetky ostatné zmeny alebo všetky ostatné návrhy prešli akousi zmenou a úpravou.
O čiastočnom spoplatnení štúdia sa hovorilo v tejto snemovni už pred niekoľkými rokmi a mnohí z vás tu dneska prezentujú, ako keby sme pravá časť tejto snemovne akosi zabudli na to, že sme spoplatniť vysokoškolské štúdium chceli a mali na to jasný plán. Nie, vôbec to tak nie je. Nedištancujeme sa, nik sa nedištancuje od týchto myšlienok, od tohto projektu. Preto, lebo to vtedy malo zmysel.
Hovorilo sa totiž nie o záplate na deravé štátne vrecko. Hovorilo sa o tom, že podiel študentov na financovaní svojho štúdia môže jednak prospieť kvalite, pretože to bude na prospech ich záujmu o štúdium a o kvalitu, ale najmä o tom, že takéto zdroje budú zdroje navyše štátneho rozpočtu, že to budú zdroje, ktoré vytvoria možnosti pre lepšiu vybavenosť škôl na jednej strane, ale ktoré vytvoria aj fondy preto, aby mohli študovať a dostávať sociálne štipendiá tí študenti, ktorí si to zo sociálnych dôvodov dovoliť nemôžu.
Znova opakujem, nešlo o zdroje namiesto financií zo štátneho rozpočtu, ale navyše. Pri sústavnom navyšovaní rozpočtu, tak ako to bolo jednak zapísané v rozpočte, ale jednak aj verejne prisľúbené vtedajším ministrom financií. V tom je ten základný rozdiel. Dnešné návrhy na spoplatnenie externého štúdia majú plátať dieru v štátnom vreci.
Rozprávala som sa pred nejakým časom s gymnazistami v jednom stredoslovenskom meste a podrobne sme hovorili o tom projekte na spoplatnenie - čiastočné spoplatnenie - štúdia. Podotýkam, že sa vtedy hovorilo o sumách podstatne nižších, ako sa hovorí dnes. Tí študenti porozumeli a napokon mi jedna z nich, jedna maturantka položila možno najťažšiu otázku, akú som kedy dostala: "Keď je to také logické, prečo tomu teda poslanci nerozumejú?" No, po tom, ako som počúvala dnešnú rozpravu, kladiem si aj ja takúto otázku. Mám pocit, že poslanci, ktorí vtedy sedeli v tejto snemovni a sedia tu aj dnes, vlastne ani nevedia, o čom ten návrh bol.
Tomu návrhu na spoplatnenie, o ktorom hovoríme dnes, musím povedať, nerozumiem ani ja. Údajný dôvod zavedenia školného, o ktorom sa hovorilo veľmi veľa, bola legalizácia pochybných poplatkov vyberaných rôznymi spoločnosťami či nadáciami. Ja som sa pýtala opakovane, pýtala som sa aj na zasadnutí nášho výboru pánov z ministerstva už v prvom čítaní, kde je ten mechanizmus, ktorým sa má dnešnej praxi zabrániť? Prečo by malo byť pre vysokú školu výhodnejšie a zaujímavejšie prísť o štátnu dotáciu a namiesto nej vyberať oficiálne poplatky, keď dnes môže mať oboje? Prípadne, ako chcete zabrániť rôznym ďalším kreatívnym kombináciám, ktoré z navrhovaného stavu vyplývajú? No a, samozrejme, to, čo tu už dnes zaznelo, čo to vlastne je za princíp legalizovať niečo, s čím nesúhlasíme?
Po tom, čo sme počuli dnes ráno, ako má byť teda upravené financovanie externého štúdia, je zjavné, že o to naozaj nejde, že súkromné spoločnosti, príživnícke nadácie môžu mať pokojný spánok, pretože taký chaos, ako bude teraz, bude živná pôda. A nielen pre rôzne spoločnosti a nadácie, ktoré fungujú aspoň v regulárnej ekonomike, to, čo sa tu dnes navrhuje, to je pole pre korupciu. Hovorím to s plnou vážnosťou. Kto a na základe akých kritérií bude rozdeľovať, ty platíš, ty neplatíš? Nuž, vieme si to predstaviť. Môžeme sa rovno opýtať, koľko bude stáť bezplatné štúdium?
Tento návrh na spoplatnenie je šitý horúcou ihlou a, žiaľ, každá jeho ďalšia modifikácia je len horšia. Cieľ stále ten istý, preniesť bremeno nákladov na štúdium zo štátu na plecia študentov. Akokoľvek, ostane pravdou: socialistická vláda spoplatňuje vysokoškolské štúdium. Žiadne pozmeňujúce návrhy na tom nič nezmenia. (Potlesk.) A mohlo to ostať nielen faktom a mohlo to ostať nie hanbou tejto vlády, ale mohlo to ostať napokon aj jej zásluhou. Ak by šlo o také zavedenie poplatkov, ktoré by posúvalo veci dopredu, ktoré by nesuplovalo verejné zdroje, ale, naopak, vytváralo by ďalšie zdroje a vytváralo by prostredie pre participáciu študentov, prostredie motivujúce. Preto nie je možné podporiť takýto systém a súhlasím s predloženým návrhom na vypustenie celého bodu č. 154, ktorý sa zaoberá spoplatnením štúdia v poňatí dnešnej, údajne sociálne cítiacej vlády.
Avšak pre prípad, že by tieto argumenty nenašli dostatočnú odozvu a nenašla sa vôľa vypustiť tento bod, predkladám k bodu 154 môj pozmeňujúci návrh. Ten znie: "V § 92 ods. 4 posledná veta znie: "Verejná vysoká škola môže požadovať od študenta v externej forme štúdia školné, ak bol prijatý na túto formu štúdia po viac ako troch rokoch od absolvovania maturitnej skúšky a ak sa mu povinnosť uhrádzať školné oznámi pred prijatím na štúdium."."
Navrhujem takéto obmedzenie v duchu toho, čo sme počuli aj od pána ministra Mikolaja ako hlavný argument na tému ústavnosti zavedenia poplatkov za externé štúdium. Argumentoval tým, že ide o celoživotné vzdelávanie a že celoživotné vzdelávanie je spoplatnené prakticky všade. Iste áno, ale už aj dnes opakovane zaznelo, že tretina externých študentov sú tí, ktorí nastúpia do troch rokov po maturite, to znamená študenti, ktorí nepochybne pokračujú v cykle svojho vzdelávania, prípravy na povolanie, a teda nemožno hovoriť u nich o celoživotnom vzdelávaní.
Problém teda, ktorý sa tu mal riešiť, bol nárast počtu externých študentov. Lenže ten nárast počtu externých študentov, ktorý možno označiť za negatívny, nie je ten, že máme záujemcov o štúdium priveľa, ale ten, že študenti, ktorí mali záujem študovať v dennej forme, sa na ňu nedostali, boli prevedení do externého štúdia len preto, aby sa stali zdrojom na financovanie vysokej školy prostredníctvom privesených inštitúcií, či už spoločností, alebo mimovládok.
Takže v mnohom pri hľadaní riešení v tejto novele mi chýba práve to, čo aj v tomto bode. Pýtam sa, čo vlastne chceme odstrániť, čo vlastne je to negatívne? Je negatívne, že máme veľa externých študentov? Nie. Negatívne je to, že vysoké školy zavádzajú, alebo nútia v podstate študovať v externej forme tých, ktorí majú záujem o denné štúdium preto, lebo je to pre ne výhodné. A ak to je pre ne výhodné v tomto systéme, bude to rovnako výhodné aj v tom budúcom.
Hovorila som o kvalite. Hovorila som o tom, že nám za kvalitou mladí ľudia utekajú na zahraničné univerzity a že tým riskujeme únik mozgov. Zdôraznila som aj to, že je našou povinnosťou vytvárať pre tých najschopnejších dobré podnetné podmienky doma. Schopní študenti sú tí, ktorí majú o štúdium záujem. Sú to tí, ktorí často trávia čas nad knihami aj vtedy, keď ich rovesníci majú inú zábavu, prípadne, keď si ich rovesníci privyrábajú na brigádach. Títo študenti študujú. Preto mnohí z nich dokážu kombinovať naraz viacero študijných programov. Dopĺňajú si súvislosti z iných príbuzných odborov a rozširujú si svoj profil. To sú tí študenti, ktorí neodišli študovať do zahraničia, ale chcú dosiahnuť kvalitné vzdelanie doma. Kto z vás nesúhlasí s tým, že ich treba chrániť, že pre nich treba vytvárať dobré, priaznivé prostredie, motivovať ich? Kto s tým nesúhlasí? Zrejme ministerstvo školstva preto, lebo v predloženej novele nechce takýchto študentov podporovať, ale ich chce trestať. Tak to aspoň vyplýva z § 92 ods. 5, ktorý hovorí: "Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku." Ja s tým nesúhlasím. Nesúhlasí s tým nikto z mojich kolegov z SDKÚ - DS, pretože je proti nášmu presvedčeniu trestať usilovných a príčinlivých. A myslím si, že je to aj proti zdravému rozumu.
Preto predkladám môj ďalší pozmeňujúci návrh k bodu 154 v znení: "§ 92 ods. 5 sa vypúšťa." Aj pri tomto pozmeňujúcom návrhu platí, že ho predkladám pre prípad, že neprejde pozmeňujúci návrh na vypustenie celého bodu 154 a v súvislosti s uvedeným pozmeňujúcim návrhom predkladám ďalší z neho vyplývajúci pozmeňujúci návrh k bodu 122. Ten znie: "122. bod návrhu zákona sa vypúšťa." Mám tu s podpismi návrh.
Neopustím tému kvality ani v mojej ďalšej poznámke. Nevyhnutným predpokladom kvality sú na jednej strane vzory, je to nejaká nastavená latka, napríklad ako výskumná univerzita. Na druhej strane tým, čo môže menej kvalitných hnať k tomu, aby sa k tejto latke približovali, je konkurencia, je to súťaž. Naše vysokoškolské prostredie iste potrebuje konkurenciu, potrebuje šťuky do rybníka napríklad v podobe neveľkých, ale moderných zahraničných vysokých škôl, ich pobočiek u nás, napríklad v podobe neveľkých moderných súkromných vysokých škôl. Na jednej strane takéto šťuky do nášho rybníka vpúšťame, ale zároveň im vypúšťame vodu. Ako? No tak, že chceme, aby o rozpočtoch súkromných vysokých škôl rozhodovali akademické senáty. Povedzte, pri ktorej súkromnej spoločnosti by bolo možné, aby o jej rozpočte rozhodovali klienti a zamestnanci?
Vážené dámy, vážení páni, skloňovala som tu kvalitu v mnohých pádoch. V posledných rokoch sa všade, kde sa hovorí o kvalite, hovorí o procesoch, procesoch riadenia kvality. Pretože každý manažér vie, že bez kvalitného procesu sa kvalita zrodiť nemôže. Procesy sa štandardizujú, certifikujú, kontrolujú. Tak sa pozrime, akým procesom chceme dospieť ku kvalite vysokoškolského vzdelávania u nás. Akým procesom prechádza táto novela. Už sa tu hovorilo o tom, aké boli štádiá zrodu, keď skutočne nikto nevedel, čo je vlastne tá pravá verzia, ktorá pôjde do vlády. Už len to, že samotná novela mení 194 bodov, že k nej zaznelo, myslím, 130 alebo 140 pozmeňujúcich návrhov, každopádne spoločná správa ich obsahuje 80. To sú, myslím, fakty nezlučiteľné s dobrým procesom riadenia kvality.
Nespomínam nedôstojné handrkovanie v poslednom čase. Po koaličnej rade sa skonštatovalo, že bude návrh zákona schválený. Do dnešného dňa sú vlastne externí študenti rukojemníkmi predsedu jednej z koaličných strán pána Mečiara, lebo stále nevieme, či je spoplatnenie ústavné, alebo nie je. Ráno ešte bolo, dnes sa zdá, teda po tejto diskusii a istých zmenách, ktorých sme boli svedkami v rozprave, že už asi ústavné nie je.
Musím spomenúť, žiaľ, aj veľmi málo dôstojné zapojenie sa reprezentantov rektorskej konferencie v posledných štádiách, kde ukázali, že naozaj účel svätí prostriedky. Takže znovu opakujem. Nekvalitným procesom sa ku kvalite dopracovať nedá. Po koaličnej rade sme sa dozvedeli, že zákon bude z rokovania pléna Národnej rady stiahnutý pre "niektoré závažné nedostatky, ktoré chce koalícia vylepšiť". To je citácia. "Niektoré závažné nedostatky, ktoré chce koalícia vylepšiť." Musím povedať, že tento cieľ sa podarilo naplniť. Tie nedostatky sú, pán minister, naozaj už takmer absolútne. Ostáva teda jediné riešenie. Odmietnuť zákon ako celok. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Rosovej za jej obsažné vystúpenie. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou k jej vystúpeniu? Konštatujem, že pán Zelník, pani Sániová, pán Rydlo. Na základe dohody inak sa spýtam. Chcete reagovať teraz alebo? Teraz. Dobre, tak pustíme ešte faktické poznámky a potom by sme spravili prestávku na obed do 14.00 hodiny, kedy prvý v rozprave potom bude vystupovať pán poslanec Rafaj. A po jeho vystúpení a po faktických poznámkach na jeho vystúpenie bude potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže skončíme ešte faktické poznámky. Ako prvý sa hlásil pán poslanec Zelník. Nech sa páči.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi krátko. Zarazili ma posledné vety, kde pani kolegyňa spochybňuje rektorskú konferenciu a vyčíta rektorskej konferencii, že nebola dosť dôsledná, to znamená, keď to nebolo podľa nej, tak asi rektorská konferencia napriek tomu, že odsúhlasila a dáva súhlasné stanovisko a vyjadrila sa veľmi pozitívne k tomuto zákonu, pani kolegyni sa nepáči takéto stanovisko. Myslím si, že to svedčí o celej kvalite toho vystúpenia a neviem, pani kolegyňa, vy ste absolventkou toho externého štúdia? Tak to asi potom vyzerá. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Beata Sániová. Nech sa páči.
B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi pozorne som si vypočula prejav pani poslankyne Rosovej. Opakovane hovorila vety - výraz kvality vedeckej práce, vytvoriť kvalitu na vysokých školách, kvalita má ísť dopredu a podobne. Z toho dôvodu chcem upozorniť v predloženej novele vysokoškolského zákona na bod 60 až 78, ktorý hovorí práve o tom, že práva vysokých škôl udeľovať absolventom študijných programov akademický titul, uskutočňovať habilitačné a inauguračné konania bude minister školstva.
Osobne si myslím, že práve toto je cesta na zvýšenie kvality nielen absolventov, ale aj mladých vedcov na vysokých školách. Opakovane sa tu hovorilo o hosťujúcom docentovi. Podporím bod 23 a bod 47 v tejto novele, kde sa navrhuje zrušiť toto funkčné zaradenie. Pred niekoľkými hodinami som sa vrátili zo zahraničnej jednodňovej pracovnej cesty, kde kolegovia, ktorým bol daný na určitej vysokej škole v Slovenskej republike takýto titul, používajú tento titul aj v zahraničí pri odborných vystúpeniach. Podľa súčasného zákona tento titul môžu používať len na tej vysokej škole, ktorá im ho dala.
Ďalej čo sa týka externého štúdia. Už som len čakala, že v rozprave odznie návrh, aby aj medicína bola externým štúdium, a preto sa pýtam, či niekto tu z prítomných by sa dal liečiť lekárovi, ktorý má za sebou externú formu tohto štúdia. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
J. Rydlo, poslanec: Mám iba krátku poznámku, a to je tá, prosím vás, ak Slovensko chce v konkurencii uspieť, potrebuje mať kvalitné...
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v rokovacej sále ešte.
J. Rydlo, poslanec: ... potrebuje mať kvalitné školstvo, či školstvo vysokoškolské, stredné alebo základné.
Z tých všetkých intervencií, ktoré som tu počul, mi nikto nedal odpoveď na to, načo je Slovensku, Slovenskej republike 33 či 34 vysokých škôl. Podľa môjho náhľadu je toto zbytočný luxus a tento prepych jednoducho nie je prostredím, ktoré vytvára zdravú konkurenciu, ako hovorila pani poslankyňa, ale je prostredím, ktoré je podľa mňa kontraproduktívne. Preto by som si želal, aby slovenské školstvo troška zmenšilo, resp. zredukovalo počet vysokých škôl a počet vysokoškolských profesorov, docentov, aby meno profesor čosi znamenalo a je potrebné, aby sme dávali dôraz na kvalitu, nie kvantitu. Kvantity sme doteraz mali dosť. Želám vám dobrú chuť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pani Rosová chce reagovať na faktické poznámky svojich kolegov. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Musím povedať, ja mám rada džez, mám rada improvizáciu, takže istým spôsobom obdivujem, čo sa tu deje v laviciach po mojej pravici dnes. Je to také predstavenie, ktorého sme ešte svedkami neboli. Naozaj sú tu improvizácie na danú tému. Obávam sa ale, že bez znalostí základných nôt. Pán poslanec Zelník je toho dnes čelným protagonistom. Obávam sa, že to, čo tu hovorí, nevyplýva z toho, že by si starostlivo naštudoval predloženú novelu, ale naozaj si plní istý stranícky záväzok. Hovoril tu už o tom, že napríklad tento zákon znemožní nelegálne spoplatňovanie externého štúdia, pričom asi ťažko vie vyargumentovať prečo.
No a pokiaľ ide o jeho pripomienku na môj komentár k rektorskej konferencii. Stanovisko rektorskej konferencie je vecou rektorskej konferencie. Ja som sa vyjadrovala ku spôsobu, akým podľa mňa nie veľmi dôstojne zasiahol pán prezident rektorskej konferencie do diskusie o tom, ako sa majú vyberať, od koho sa majú vyberať externé poplatky atď. Neviem, či ste zaregistrovali tento jeho zásah, ale bolo to vystúpenie široko medializované.
Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Rydla. Ja sa stotožňujem v tom, že kvantita nemá byť na úkor kvality. Myslím si, že profesor má byť profesor a že teda tá kvantita nemôže zodpovedať kvalite, v žiadnej krajine by nemohlo byť toľko špičkových a vynikajúcich hláv, aby mohlo byť udelených toľko najšpičkovejších, najprestížnejších titulov. Ale nemyslím si, že to znamená, že by sme nemali mať veľa vysokých škôl. Slovensko je krajina s celkom inou urbanistickou štruktúrou ako napríklad Holandsko... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa. V súlade s rokovacím poriadok vyhlasujem teraz obednú prestávku do 14.00 hodiny.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca a vážené kolegyne, kolegovia, pokračovať budeme vystúpením pána poslanca Rafaja, ktorý bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Po jeho vystúpení sa budete môcť prihlasovať ústne. Aj ja sa pripájam k želaniu dobrej chuti.
(Prerušenie rokovania o 12.23 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokračujeme v rozprave písomne prihlásených rečníkov.
Teraz vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, na úvod mojej reči by som mohol povedať: "Null lex satis commoda omnibus est (Nijaký zákon nie je dosť výhodný pre všetkých)." Ale pokúsim sa o to, aby som o niečom presvedčil aspoň niekoľkých odporcov predloženej novely zákona o vysokých školách, pretože naše rokovania mi, bohužiaľ, pripomínajú korčuľovanie z dôb minulých, keď jednou z povinných disciplín boli aj tzv. povinné cviky. Do úvodu si preto dovolím vsunúť rešeršnú skratku, o čom to vlastne je. Podľa mňa nielen kľúčovými slovami, ale aj princípmi tejto normy sú vzdelanosť, konkurencieschopnosť, kvalita, poriadok, prehľadnosť, proporcionalita.
Ja si cením aj tie pripomienky, ktoré dáva opozícia. Len nadviažem na moju predrečníčku. Aj keď sme už po obede, niečo si pamätám z toho. No neviem si dosť dobre predstaviť, ako môže legislatíva zabezpečiť kvalitu. My môžeme len nastaviť systém, vytvoriť podmienky. A v rámci tých podmienok a akademických slobôd už v rámci konkurencie medzi vysokými školami sa ony samé musia zasadiť o kvalitu na trhu s vedomosťami.
Tento zákon má akútnu spoločenskú i systémovú a rezortnú naliehavosť, adresnú presnosť a prináša reformnú zmenu. Preto nepoznám inú cestu, než ho schváliť. Kým sa tak stane, dovolím si položiť niekoľko na úvod zásadných otázok.
Všetci si kladieme tú podstatnú otázku, ktorú musíme vyriešiť. Ak chceme, aby Slovensko a Slováci boli konkurencieschopní nielen na trhu ekonomiky, ale aj v jej logickej predsieni, vzdelávaní, teda otázka znie, ako zvýšiť kvalitu vzdelávania a prioritne vysokoškolského. Dúfam, že všetci si uvedomujeme, že zákony pripravujeme pre objekty a pre subjekty práva. Chcem zdôrazniť a oceniť, že novela dáva veľký priestor pre subjekt práva, teda pre vysokoškolákov. Podľa prieskumu GfK Slovakia, ktorý agentúra vypracovala pre akademickú ratingovú agentúru asi pred dvomi rokmi, sa zistilo, že takmer tretina, presne 28 %, vysokoškolákov navštevuje svoju školu najmä preto, že hľadá kvalitu. To je jasná odpoveď, je to tretina študentov, ktorí chcú hľadať a nájsť kvalitu. Malé národy sa môžu presadiť najmä tým, čo majú v hlave, a nie pod nohami, dovolím si tvrdiť. V slovenskom národe bola vzdelanosť historicky komparatívnou výhodou snáď už od čias Veľkej Moravy, keď z nášho územia sa šírila kultúra, vzdelanosť a písmo. Na vzdelanosť sú, samozrejme, rozdielne kritériá. Rovnako je to pri kvantite či ekonomickom progrese. Napr. v Spojených štátoch je síce najvyšší príjem na jedného obyvateľa, ale vzdelanosťou sú Spojené štáty až na 12. miestom mieste na svete. Aj to ukazuje, že peniaze všetko nevyriešia. To, že práve vysokoškolské vzdelanie a jeho kvalita sú strategické veličiny s vysokou pridanou hodnotou, dokazuje porovnanie Česka a Rakúska. V Česku je síce nižší počet ľudí so základným vzdelaním, je to niečo cez 21 %, ako v Rakúsku, kde je to viac ako 30 %, a dokonca sú Česi lepší aj v počtoch stredoškolsky vzdelaných, pomer je 69 : 56, ale Rakúšania majú vyšší index vzdelanosti, pretože sa zohľadňuje index pomeru vysokoškolsky vzdelaných 13,3 : 9,6. Takže tu vidíme tú spoločenskú naliehavosť riešenia novely päťročného zákona o vysokých školách.
Rozhodujúce pre budúcnosť však nie sú len počty študentov a kvalita vzdelania, ale aj systém celoživotného vzdelávania. Máme alarmujúce čísla pre ďalšie vzdelávanie, pretože touto cestou doteraz kráča len 5 % našej populácie vo veku 25 až 64 rokov. Navyše ani jedna, opakujem to, čo už tu zaznelo, bohužiaľ, vysoká škola nie je v rebríčku top 500 najlepších univerzít sveta, ktorý robil prieskum Šanghajskej univerzity. Opýtam sa, načo nám je 1 700 vedcov akademikov, ktorí nie sú činní na vysokých školách. Práve novela zákona o vysokých školách rieši nevyhnutnú prepojenosť na vedu a spätne vedcov na vysoké školy. Pýtam sa, dokedy budeme tolerovať tento stav, na čom je založená vnútorná súťaživosť našich vysokých škôl, kedy sa konečne posunieme od téz, že Európska únia i OECD považujú vzdelanie za základ rozvoja každej spoločnosti. Je tu čas, aby sme konečne začali aj implementovať a realizovať Bolonskú a Lisabonskú stratégiu. Podľa mňa táto novela je dobrým nástrojom na jej implementáciu.
V priebehu prípravy zákona som sa stretol s nevôľou nielen politickej či názorovej opozície, čo je prirodzené, ale, bohužiaľ, aj akademickej obce alebo jej časti meniť niektorý status quo, čo je ďalším typickým javom na Slovensku držať sa úporne svojho subjektívneho či aspoň svojho zúženého uhla pohľadu a nevedieť nadradiť všeobecné nad svoje súkromné. Preto musím povedať aspoň dva negatívne javy v školstve, ktoré ťaháme ako dlhodobé dedičstvo. Je to absentujúca diverzita vysokých škôl, ktorá spočíva v sústredení sa vysokých škôl takmer výhradne na poskytovanie druhého stupňa vysokoškolského štúdia. A to sa odráža v nízkej schopnosti vysokých škôl potom reflektovať potreby trhu práce vysokoškolskými inštitúciami. Táto novela sa práve o to snaží a zohľadňuje prepojenosť a adresnosť medzi vysokými školami a trhom a spätne medzi trhom a tým, čo sa bude vyučovať na vysokých školách. Druhým takýmto negatívnym dlhodobým trendom je vysoký priemerný vek vysokoškolských pedagógov, ktorý vzniká kvôli nízkej finančnej motivácii začínajúcich vedcov a pedagógov, ktorí sú potom absorbovaní súkromnou sférou, ale aj tým, že keď už konečne kariérne dosiahne prednášajúci na vysokých školách ten najvyšší stupeň, tak sa snaží potom, samozrejme, čo najviac a čo najdlhšie uplatniť, aj keď je to možné len do veku 65 rokov.
In medias res skočím teraz, a to k tej nie podstatnej, aj keď relatívne dôležitej systémovej zmene v novele zákona. A to je mechanizmus spoplatnenia externistov. Práve na tejto argumentácii v časti opozície vidieť metódu pars pro toto. Kvôli maličkej nepodstatnej časti sa odmieta celý celok. Kde je však pamäť, kde sú hodnoty, o ktorých mnohí z nás tak často hovoríme? Ak tu niekto pochybuje o tom, že legalizácia spoplatnenia sa prejaví v zdravom konkurenčnom prostredí vzdelávacích inštitúcií, o čom to potom je? Alebo sa niekto bojí súťaže o vnútorné finančné zdroje? Alebo má to byť snáď lobing proti verejným vysokým školám v prospech súkromných vysokých škôl? Sme kritizovaní o. i. z vonkajšieho prostredia, že na Slovensku je vraj oproti Česku alebo Maďarsku veľmi málo súkromných škôl. Môžem to vnímať ako lobing, ako lobing útoku proti verejným vysokým školám, ktoré sú nosnou, pilierovou časťou nášho vysokoškolského vzdelávania. Ale tým nechcem povedať, že niekto bráni vzniku súkromných vysokých škôl. Určite tomu nebráni. Len nechajme vnútorné konkurenčné prostredie medzi verejným a súkromným sektorom. Ak chceme riešiť veci koncepčne, musíme teda vychádzať z aktuálnej a pravdivej analýzy. Otvorene poviem kriticky, že vo výchovno-vzdelávacom procese na vysokých školách sme zdedili a zvykli sme si na systém oceňovania extenzie namiesto kvality. Na ilustráciu poviem, systémovým financovaním našich vysokých škôl, keď si pozrieme jeho celý prierez od rozpočtu ministerstva školstva cez granty Európskej únie až po diskutabilné platby externistov, evokujú sa len Pavlovove reflexy, že sa odmeňuje iba extenzívna kvantita bez ohľadu na kvalitu. Ak hovoríme o konkurencieschopnosti a voláme po nej, neznamená to len byť porovnateľný so svetom, ale aj zapojenie sa do sveta vedy, techniky, inovácie, výskumu. O tomto všetkom hovorí práve aj novela vysokoškolského zákona. Zriaďujú sa centrá excelentnosti, inkubátory, na to, na čo sme doteraz pozabúdali. Dámy a páni, systémovou odbornou odpoveďou, ktorá sleduje takýto primárny cieľ, je novela, ktorá sa snaží zabezpečiť práve túto kvalitu vzdelávania, ale, opakujem, nie nejakým nadiktovaním, lebo neviem, kto by to vyriešil, ale vytváraním podmienok a nastavovaním systému.
Novela prešla dlhým pripomienkovým konaním, odbornou oponentúrou za účasti laickej, odbornej verejnosti a širokej publicity médií, čo považujem za prínos k jej akceptovaniu aj zlepšeniu, pretože v procese niekoľkomesačného cizelovania došlo zo strany predkladateľa a tvorcov k akceptovaniu viacerých pozitívnych vylepšení. Aj toto môže byť predpremiérový náznak nového trendu, že pripravovaná novela zabezpečí prepojenie vysokoškolského vzdelávania so spoločenskou praxou, aby sme nevyrábali len počty ľudí s vysokoškolským vzdelaním a potom to dávali niekde do tabuliek OECD alebo Európskej únie a hovorili, my sme niekde na takomto a na takomto mieste, bez toho, že by sme zohľadňovali, aká kvalita vysokoškolsky vzdelaných ľudí nám vychádza a ako sú oni konkurencieschopní voči svojim pendantom zo zahraničia.
Ďalším kľúčovým slovom je flexibilita tejto normy. Návrh podporuje aj viaczdrojové financovanie. Po súhlase správnej rady si vysoké školy budú môcť vziať bankový úver, čo je určite progres. Je tu, samozrejme, aj zavádzaný poriadok takmer vo všetkých opatreniach, pretože konkrétne v tomto prípade to myslím 60 % hodnoty. Takže musia sa vysoké školy správať zodpovedne. Dáva sa im sloboda, ale na druhej strane aj zodpovednosť pre úkony čiže takýmto spôsobom. Toto je moja predstava, ako sa nastavuje systém na to, aby sme ponechali aj slobodu a zároveň aj zohľadnili zodpovednosť za verejné zdroje a takto prispeli k zdravšiemu konkurenčnému prostrediu na Slovensku. Snahou tejto legislatívnej iniciatívy je podstatne zvýšiť počet doktorandov na vysokých školách. Aj z toho dôvodu je vypísaný a pripravuje sa ďalší grant z Agentúry na podporu vedy a výskumu. Čiže je to komplexný prístup rezortného ministerstva. Snahou je zapojiť viaczdrojové financovanie vysokých škôl práve do doktorandského štúdia.
Pristavím sa ešte pri ďalšom kľúčovom slove, ktoré som už spomenul. Je to poriadok čiže ako systémové a štrukturálne opatrenie. Spomeniem, po registri študentov a garantov študijných programov návrh zavádza aj centrálny register zamestnancov štátnych a súkromných vysokých škôl a pobočiek zahraničných vysokých škôl na Slovensku. Predsa len bol tento prístup tu kritizovaný. Ale jednoducho ja nepoznám ani slobodný prístup a nepoznám ani invenčný prístup k prostrediu, kde je chaos a kde je neporiadok. Poriadok je jednoducho vstupnou bránou toho, aby sme mohli hovoriť o nadstavbe, o ktorú sa usilujeme. Podľa návrhu vlády štátny súhlas na pôsobenie verejnej alebo súkromnej školy bude udeľovať vláda. Čiže zrovnoprávňuje sa postavenie súkromných a verejných vysokých škôl. V súlade s pravidlami Európskej únie budú môcť pobočky zahraničných škôl poskytovať na území Slovenska vlastné študijné programy. Na svoje pôsobenie však budú musieť získať, prirodzene, súhlas, pretože púšťame si sem cudzí prvok. A bez toho, aby sme vedeli, v akej kvalite bude vzdelávať, je asi nie šťastný. Oproti súčasnosti sa za dennú formu štúdia bude považovať najmenej 18 hodín priameho kontaktu učiteľa a študenta týždenne. Čiže opäť zavádzame poriadok na to, na čo je vlastne vysoká škola, na kontakt študenta a profesora či docenta, odborného asistenta vzájomne, na výučbu, inak potom môžeme zaviesť inreadingové vysoké školy, bez priameho kontaktu.
Ďalej a už len na okraj. Z registra garanta vyplývajú zaujímavé a súčasne závažné skutočnosti. Štát vynakladá veľké prostriedky zbytočne na neexistujúcich študentov a neexistujúce študijné programy. To nikoho doteraz netrápilo? Preto registre nie sú len systémovým riešením, ale nastolia poriadok a zvýšia aj finančnú disciplínu a najmä efektivitu vynakladaných verejných prostriedkov štátu. Vysoké školy budú môcť požadovať školné od študentov študujúcich externou formou, ale počet týchto študentov sa zohľadní oproti pôvodnej. Aspoň na záver dám, pán minister, pozmeňujúci návrh, aby sa oproti pôvodnej kvóte 50 % uvažovalo o pomere 1 : 1, čiže počet externých študentov aby mohol maximálne dosiahnuť výšku denných študentov, čo je tiež v rámci istej flexibility, ale zase aj istej zodpovednosti, pretože nosným by naozaj malo byť denné vysokoškolské štúdium. Týchto prostriedkov a opatrení v novele je, samozrejme, podstatne viac. Rieši to úpravu kritérií pre dotačné financovanie vysokých škôl, pretože, áno, nielen peniaze sú podstatné, ale sú podstatné.
Chcem však, dámy a páni, zdôrazniť to podstatné, čo zaniká v našej diskusii. A to je, že štát uhrádza školné na denné vysokoškolské štúdium na verejných vysokých školách a aj na tú časť riadneho externého štúdia. Čiže toto je to podstatné oproti minulosti. A tá filozofia je rozdielna v tom, že sa vôbec ani neuvažuje o spoplatnení denného štúdia, nech už by to bolo zmierňované študentskými pôžičkami alebo bez nich. Jednoducho v tomto smere táto vládna koalícia rešpektuje plne ústavu, kde sa o tomto práve na vzdelanie hovorí.
Dovolím si pokračovať teda, v akom stave sa vlastne nachádzame. Skutočne v diferencovanom školstve bude treba okrem zabezpečenia prístupnosti so zohľadnením kvantitatívne v masovosti štúdia myslieť aj na výchovu intelektuálnej a profesijnej špičky na univerzitách, ktoré sa vo vyspelom svete spájajú predovšetkým s výskumom a vedou.
Myslím, že už to gro, čo som chcel povedať, som povedal, a preto to flešovo zhrniem, čo teda prináša novela zákona č. 131/2002 Z. z.
Zvyšuje sa úroveň vysokoškolského vzdelávania, kvalita vysokých škôl, lebo v súčasnosti, či sa nám to páči alebo nie, tento trend a súčasne aj úroveň klesá.
Cieľom je vytvoriť rovnaké a korektné podmienky pre všetky typy vysokých škôl, štátne, verejné, súkromné, čo je predpoklad súťaživosti a slobody prostredia. Tým získava, samozrejme, aj študent, lebo bude mať možnosť získať kvalitné vzdelanie, bude sa môcť slobodnejšie rozhodovať. A získa tým aj spoločnosť, pretože predpokladáme stav, aspoň filozofiou Slovenskej národnej strany to je, aby sme nemali únik mozgov do zahraničia, ale aby naša mladá generácia, pokiaľ získa kvalitné vzdelanie, tú pridanú spoločenskú a národnú hodnotu odovzdávala tu doma na Slovensku a tým bolo naše prostredie konkurencieschopné voči okolitým štátom.
Zavádza sa nová kategorizácia vysokých škôl, čo tiež na jednej strane sprehľadňuje súčasne systém a na druhej aj posilňuje vedeckú činnosť na vysokých školách, pretože práve, myslím, najviac zaostávame v tomto, naozaj v tej vedeckej činnosti. Nebudem tu hovoriť o tých štatistikách, ktoré všetci dobre poznáte, je to počet citácií v našich publikáciách a tak ďalej a tak ďalej. A to už nehovorím o tom smutnom trende písania diplomoviek cez internet.
Zavádza sa poriadok do školského systému. Mám na mysli nezákonné vyberanie poplatkov prostredníctvom pochybných spoločností, aj keď mnohí o tom pochybujú. Ale verím, že pokiaľ bude nastavený systém a on sa dostane do realizácie prirodzenou formou v rámci konkurenčného prostredia, už budúce najbližšie možno 3 ročníky, 3 generácie, ktoré budú vstupovať na vysokú školu, si veľmi rýchlo zohľadnia a rozhodnú sa, aký systém využijú. Samozrejme, nemôžeme používať retroaktivitu aj spätne. A, bohužiaľ, tí, ktorí sú už v tomto starom systéme, pravdepodobne to budú musieť aj dokončiť.
Vytvárajú sa registre študentov, zamestnancov, garantov, čím sa bráni neefektívnemu plytvaniu finančnými prostriedkami, alebo aj študentov, ktorí študujú na viacerých vysokých školách, fakultách. Sú to aj lietajúci profesori a garanti. Môžem vám povedať z vlastnej skúsenosti, v ročníku, keď som ja začínal, tak sme mali asi 4 kolegov, ktorí súbežne študovali na dvoch vysokých školách, a ani jeden ju nedokončil, skončili len tú materskú. Aj to o niečom... (Hlas zo sály.) Bola to žurnalistika, pán kolega, keď môžem povedať, tá materská, áno, nie dovolenka, ale materská teda katedra. Som si ju tak dovolil nazvať.
Ďalej, upravujú sa kompetencie verejných vysokých škôl, čím sa vlastne sprehľadňuje duálny systém a posilnenie verejnej kontroly cestou správnych rád. Veď dajme tomu priestor, čo je cisárovo, dajme cisárovi, čo patrí Bohu, dajme Bohu. Áno? Minule som čítal niekde, aká je nízka úroveň na jednej národohospodárskej fakulte, aké bludy sa tam prednášajú, koľko nekvalitných ľudí odtiaľ odišlo.
Ďalej, otvárajú sa nové možnosti podnikateľských aktivít a financovania pre verejné vysoké školy.
Tým chcem povedať, že summa summarum v ekonomicko-sociálnych opatreniach má novela rozvojový, a nie reštriktívny charakter. Prináša do systému viac peňazí, väčší poriadok, transparentnosť, adresnosť. Teda výsledkom by mala byť zvýšená kvalita vzdelávania na našich vysokých školách, a preto vás prosím aj o jej podporu.
Pani predsedajúca, dovolím si predniesť v rámci rozpravy tri pozmeňujúce návrhy, ktoré by už mali byť aj rozmnožené. Sú uvedené ako pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Rafaja, Muškovej a Nachtmannovej. Prvý sa týka úpravy režimu spoplatnenia, z ktorého vyplýva, že spoplatnenie bude dodatočnou formou k štátom dotovanému štúdiu. Druhý sa týka kompenzácií, keď pôžičkový fond budú môcť používať aj externisti, čím sa otvára aj novela zákona o pôžičkách. A tretí sa týka úpravy pôvodnej päťdesiatpercentnej kvóty pre externistov, keď sa upravuje na pomerný pomer maxima 1 : 1.
Čiže prečítam pozmeňujúci návrh 1.
A. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie: "V § 16a ods. 6 sa slová "§ 89 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 89 ods. 8"."
To je legislatívnotechnická úprava.
B. V čl. I bode 147 ods. 2 a 4 sa slová "§ 89 ods. 4 písm. e)" nahrádzajú slovami "§ 84 ods. 4 písm. e)".
Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu.
C. V čl. I sa za bod 148 vkladá nový bod 149, ktorý znie: "V § 89 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: "Ministerstvo určí podľa počtu študentov, kvality, ekonomickej náročnosti uskutočňovaných študijných programov a uplatniteľnosti absolventov v praxi limity súm finančných prostriedkov pre jednotlivé verejné vysoké školy, počnúc prvým rokom štúdia na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme, ktoré určí vláda nariadením. Verejná vysoká škola v rámci určeného limitu a v jeho plnej výške určí v termíne do 31. októbra príslušného kalendárneho roka, ktoré študijné programy bude zabezpečovať bezplatne (ďalej len "bezplatný študijný program v externej forme"), a predpokladaný počet študentov, ktorí sa zapíšu na štúdium od príslušného akademického roka, tak, že zohľadní ekonomickú náročnosť uskutočňovaných študijných programov podľa odseku 4. V ďalších rokoch štúdia budú študenti zapísaní na bezplatných študijných programoch v externej forme zohľadnení v počte študentov podľa odseku 4. Pokiaľ vysoká škola prijíma na štúdium nad možnosti štátu alebo právnických osôb, s ktorými vysoká škola uzatvorila zmluvu, prijímanie ďalších študentov môže spoplatniť s oznámením pred začatím akademického roka. Právnické osoby môžu uzatvárať zmluvy s vysokými školami na študijné programy v externej forme štúdia na predpokladaný počet študentov a študijné programy. Fyzické a právnické osoby môžu uzatvárať so študentmi zmluvy o úhrade nákladov spojených so štúdiom súčasne so zmluvami o budúcom pracovnom pomere."." Doterajšie odseky 5 až 11 sa označujú teda ako odseky 6 až 12. Ďalšie body sa prečíslujú a primerane sa upravia aj pôvodné body 149 a 150 návrhu. Tu chcem poznamenať pre pána spravodajcu, že žiadam vyňať bod 68 na osobitné hlasovanie, pretože to s týmto súvisí.
Druhý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov sa týka možnosti prijímania na externú formu štúdia. 1. V čl. I bod 102 znie: "V § 55 ods. 7 sa vypúšťa odkaz 36 nad slovom "schopnosti" a na konci sa pripájajú tieto vety: "Na štúdium v jednom akademickom roku môže vysoká škola prijať na externú formu štúdia najviac taký počet uchádzačov o štúdium, ako prijme v príslušnom akademickom roku na dennú formu štúdia. V počte uchádzačov o štúdium prijatých na externú formu štúdia sa nezohľadňujú uchádzači o štúdium, ktorí v čase podania prihlášky na štúdium vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu alebo sú v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na odborné vysoké školy."." Poznámka pod čiarou k odkazu 36 potom znie: "36) Napr. zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
To odôvodnenie som v podstate povedal už na začiatku. Umožňuje sa, aby vysoká škola mohla prijať na externú formu štúdia najviac rovnaký počet uchádzačov ako na svoju riadnu dennú formu štúdia.
Pán spravodajca, poprosím vyňať bod 49 na osobitné hlasovanie pri tomto druhom pozmeňujúcom návrhu.
Teraz by som si vám dovolil, dámy a páni, predniesť tretí pozmeňujúci návrh.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z. a zákona č. 528/2003 Z. z. sa mení takto: "V § 8 odsek 1 znie: "O pôžičku z prostriedkov fondu môže požiadať študent vysokej školy alebo občan, ktorého štúdium v zahraničí je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike (ďalej len "žiadateľ"). Žiadateľ musí mať trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo musí byť v postavení zahraničného Slováka. Pôžička z prostriedkov fondu sa neposkytne žiadateľovi, ktorý je študentom doktorandského študijného programu alebo rovnocenného štúdia v zahraničí alebo ak nejde o prvé štúdium žiadateľa v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania."."." Poznámky pod čiarou k odkazom 4b a 4c znejú: "4b) § 69 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 4c) § 4 ods. 5 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení."
Dovolím si to odôvodniť. Sprístupňujú sa pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu aj pre študentov v externej forme štúdia, čo zároveň zabezpečí možnosť, aby pokryli školné z pôžičky.
Bod 2. V § 10 ods. 1 sa slová "študentov, ktorí študujú na zahraničnej vysokej škole" nahrádzajú slovami "žiadateľov, ktorí študujú v zahraničí. Osobitne sa schvaľujú prostriedky pre žiadateľov dennej formy štúdia a v externej forme štúdia".
Odôvodnenie. Právna úprava optimalizuje postup schvaľovania prostriedkov na pôžičky v novom členení na denných a externých študentov a študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách.
Ďalšia zmena je v bode 3. V § 12 ods. 1 sa slová "študujúci na zahraničnej vysokej škole" nahrádzajú čiarkou a slovami "ktorý študuje v zahraničí".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s vypustením označenia zahraničná vysoká škola zo zákona.
Posledný bod je bod 4. V § 12 ods. 6 sa za slová "na zahraničných vysokých školách" nahrádzajú slovami "v zahraničí".
Odôvodnenie. Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s vypustením označenia zahraničná vysoká škola.
Číslovanie ďalších článkov sa primerane upraví.
Toto sú tri pozmeňujúce návrhy, kde vás prosím takisto o ich podporu. A ďakujem vám za vypočutie.