M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Vaľová, dnes sme z vašich úst počuli viacero neprávd a lží. Usvedčili vás z nich moji kolegovia. Boli to nepravdy na pôde tohto parlamentu. Ja som ale počula jednu lož aj z éteru Slovenského rozhlasu dnes na obed, kde ste vystupovali v diskusii v priamom prenose. A táto lož usvedčuje nielen vás, ale stranu SMER z toho, že tu dnes ide o jednu koordinovanú kampaň, ktorá síce nevyšla podľa pôvodného scenára, ale aspoň ste sa pokúsili virtuálne toto zvrátiť a v rozhlase ste klamali, keď ste povedali, že vašu pani ministerku prišli podporiť invalidní baníci, ktorých sa opozícia pokúsila dať vyviesť z parlamentu.

To znamená, že scenár bol taký, aby ste vyprovokovali opozíciu k takémuto kroku a toto vám síce nevyšlo, napriek tomu ste si dovolili oklamať poslucháčov Slovenského rozhlasu takýmto výrokom. Hovorím o tom znova, opakujem preto, aby som upozornila, že tu išlo o koordinovanú kampaň a vystúpenie pani ministerky na balkóne bola súčasť tejto kampane. Ďakujem za slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vaľová, chcete reagovať?

J. Vaľová, poslankyňa: Ja sa ešte raz spýtam, čo vám hovorí kompetenčný zákon, a tým tieto všetky vaše argumenty vyvraciam, ktorý zrušil tripartitu, takže sa nemohli dohodnúť. Ale ja sa čudujem, že vy ste bývalá opozícia nemohli naplniť Ústavný súd, veď vy tu máte toľko sudcov, pán Dzurinda, pani poslankyňa, vy okamžite urobíte súd, kto klame, kto neklame, zaradíte si to, odsúdite to. A ja sa čudujem, že ste nemali ústavných sudcov. No, veď toľko vás tu sedí, aby ste rozhodli. To je super.

No a ďalšia vec, k veci. Myslím si, že ste to boli práve vy a práve pán Mikloš povedal, keď som sa spýtala otázku. Čo chcete týchto ľudí dať vyviesť z tejto miestnosti, ktorí vás rušili? Veď oni nemali žiadne transparenty. Oni mali listy. A ja si myslím, že je demokracia, áno, poviem to, a bol to tichý protest. Ako vás to mohlo rušiť, pán Mikloš? Povedala som, či ich majú vyviesť a vy ste povedali, že áno a ste sa zatvárili. Takže ja som to povedala. Áno, rušili vás, nemohli ste rokovať, zvolali ste grémium. Takže ďakujem veľmi pekne, že ste ma odsúdili, ale myslím si, že súd sa tu dneska nekonal a ja tvrdím, že klamete vy, pretože kompetenčný zákon niečo hovorí. Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký ako ďalší prihlásený. Prerušujem na 15 minút. Zvolávam poslanecké grémium.

(Prerušenie rokovania o 15.20 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.34 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadam vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

Pán poslanec Frešo, poprosím vás, aby ste zaujali miesto za navrhovateľa. Pani poslankyňa Vaľová.

Chcem vás informovať, že na základe výsledkov rokovania poslaneckého grémia za skupinu navrhovateľov dnešného bodu programu môžu vystupovať len pán podpredseda Milan Hort a pán poslanec Frešo. Pevne verím, že nájdeme korektný spôsob, aby sme do budúcnosti predchádzali takýmto zbytočným nedorozumeniam, pretože sa opäť ukázalo, že často zvykový výklad rokovacieho poriadku vedie k zbytočným prieťahom v rokovaní Národnej rady.

Pán poslanec Frešo, chcete vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo. Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel som ešte zareagovať na to, čo rozprávala kolegyňa poslankyňa Vaľová. Naozaj, naozaj mojím cieľom bolo upozorniť na atmosféru a na prístup pani ministerky k rokovaniu dnešnému parlamentu a k tomu, že pokiaľ som raz minister tejto vlády, tak musím mať toľko úcty a rešpektu voči poslancom, že im jednoducho venujem pozornosť, a ak mám....

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, niekoľkokrát ste dnes namietali, že nie je v rokovacej sále dostatočný poriadok. Nakoniec ho sami nevytvárate. Požiadam vás, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu kolegov.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Toľko úcty k svojim kolegom alebo respektíve k poslancom, že im venuje pozornosť, a pokiaľ má nejakú inú prácu, tak nech ju vykonáva niekde mimo tejto rokovacej sály, lebo je to dehonestácia celého parlamentu.

Čo sa týka toho, či sú, alebo nie sú voliči hore v galérii. No, samozrejme, že to voliči sú. Ale rovnako dobre si treba, pani poslankyňa, uvedomiť, že my tu sme poslanci, ktorí zastupujú každý zhruba 35-tisíc občanov na jedného poslanca. A pokiaľ ja mám týchto svojich občanov zastupovať a mám byť vyrušovaný ľuďmi, ktorí do toho vykrikujú, vydávajú zvuky, mávajú transparentmi, ja som ich videl, vy hovoríte, že to boli len papiere, ale tie papiere boli poriadne veľké a ubezpečujem vás, že aj v televízii boli vidno, tak potom naozaj to nie je podľa mňa dôstojná atmosféra, keď si sem jedna skupina privedie svojich podporovateľov.

Veď my máme normálne demokratické voľby, kde sa udelí istý mandát a ten mandát tu zastupujeme. Ja si neviem predstaviť, či toto má byť nejaký nový typ demokracie, keď si sem každý privezie autobus svojich podporovateľov, ktorí tam budú pískať a tlieskať podľa toho, ako sa situácia vyvíja. A toto naozaj bol začiatok, ktorý potom pokračuje. Samozrejme, pani ministerka sa cíti dostatočne posilnená, tak potom môže ignorovať vystúpenie kolegyne Sárközy. O tom bol môj prejav.

Ja dúfam a chcel by som vás poprosiť, aby sme vrátili k tomu, čo je u nás napísané v ústave. O tom sme hovorili práve cez víkend, keď sme oslavovali, a hovorili sme o tom, že máme zastupiteľskú demokraciu, kde vláda zodpovedá parlamentu. Tak vráťme tomu dôstojnú atmosféru, v ktorej naozaj minister, hoci aj v preňho krušnej chvíli, kedy topiac sa v problémoch, prípadne aj v škandáloch čelí odvolávaniu, to je dnešný prípad, jednoducho to strpí na úrovni takej, akú parlamentná demokracia vyžaduje. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky páni poslanci Jarjabek, Cabaj, Tóthová, Kužma, Horváth. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Frešo, vy ste tu neboli v minulom volebnom období, keď boli odvolávaní napríklad pán bývalý predseda vlády, pán minister jeden, druhý, tretí, pán minister zdravotníctva, pán premiér Dzurinda. Vy ste vtedy nevideli ich tváre a ubezpečujem vás, že tie tváre neboli ani ústretovejšie, ani spolupatričnejšie. Pozrite si to v zázname. Jednoducho to neobstojí, čo hovoríte. Je to alebo provokácia, alebo hlúposť, čo ste povedali, a to hovorím veľmi slušne. Takže ja túto vašu poznámku beriem ako ďalšiu provokáciu. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, ak hovoríte o dôstojnosti rokovania, v prvom rade musíte vy k tomu prispieť, pretože to, čo sa tu momentálne deje, ťažko hovoriť o dôstojnosti najmä z toho dôvodu, že zastávam názor, že stále porušujete rokovací poriadok tým, že sa vymení ktorýkoľvek z predkladateľov, sadne na miesto a zneužíva postavenie predkladateľa.

Čo sa riešilo v minulom funkčnom období, nebudem vám pripomínať, vy ste tu neboli. Bola všeobecná zhoda o tom aj vykladačmi poriadku, preto hovorím vykladačom k rokovaciemu poriadku, pretože boli problémy, ktoré sa nevedeli v tomto zhodnúť. Ale ak by ste mali elementárnu logiku, tak musíte na to prísť, že ak je podpísaných 48 predkladateľov a vždy sadne na miesto jeden z 48 predkladateľov a bude využívať postavenie predkladateľa, stráca zmysel zákon o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že poslanci sa do rozpravy prihlasujú písomne, ak sú vyčerpané všetky písomné prihlášky, prihlasujú sa ústne. A toto je ten poriadok rokovania. V opačnom prípade netreba rokovací poriadok iba to, že sa bude striedať 48 predkladateľov a zneužívať postavenie predkladateľa. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Musím sa ozvať pri reakcii, pretože na moju poznámku bol prvý potlesk. Vôbec som nevedela, kto sedí na balkóne, ani som netušila, že tam sú ľudia, a preto som sa išla aj pozrieť hore. To je prvá poznámka.

Po druhé. Keď sa pýtate, či zavádzame novú demokraciu transparentmi a podobne, musím vám dať informáciu, že ste práve z politického zoskupenia, ktoré v minulosti urobilo takú hanbu ako žiadny iný politický subjekt v parlamente, keď nie na balkóne transparenty, ale transparenty za rečníckym pultom, prechádzanie sa jednotlivých poslancov. Ešte dnes vidím aj poslancov KDH, pána poslanca Mikloška, ako chodí okolo nami prezentovaného poslanca a ako mu jeden nemenovaný, dnes už nie poslanec svoju žuvačku hádže do fľaše do pohára s minerálkou. Na to sú zábery, to je pravda a máte jeden pech, že v parlamente sedia aj ľudia, ktorí nie sú tu prvý rok. A, našťastie, majú veľmi, veľmi dobrú pamäť. A toto si pamätám nielen ja, ale pamätá si to celý národ. A toto je váš pech, pretože vy nemáte morálne právo dať čo i jedno poučenie o správaní sa v parlamente. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Pán poslanec Frešo, toto nie je nová forma demokracie. Ja chcem upozorniť, že už vládna moc v Rumunsku podobne na opozíciu si raz zavolala baníkov, aby fyzicky zastrašovali opozíciu, čiže niečo podobné už bolo v Európe zorganizované. Vidím, že si súčasná moc neberie vzory len zo svojich predchodcov, pozri video pán Fico, pán Jakeš, ale aj z nie veľmi šťastných nápadov od zahraničnej vládnej moci.

A čo sa týka toho striedania, tak pán Hort tu bol šesť hodín, nevyužíval toto právo a po šiestich hodinách snáď má právo vystriedať.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Vážený pán poslanec, dovoľte mi uviesť, že taká tá normálna štandardná politická kultúra v každom štáte, teda aj na Slovensku predpokladá takú samozrejmosť, ako je podanie ruky. Podanie ruky človeku, ktorý príde prejaviť záujem o to, o čom sa rokuje v parlamente človeku, ktorý sa neživí politikou.

Preto hlboko nemožno súhlasiť s tou výzvou, ktorú sme tu počuli z vašich úst, výzvou, ktorá nabádala, aby ministerka nepodala ruku. Doslova nejako tak ste to povedali. Nepodala ruku. A netreba sa štítiť ľudí, ktorí nežijú z politiky, ktorí si zarábajú inak. Netreba. Je to normálne, patrí to k politickej kultúre. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Košútová.

M. Košútová, poslankyňa: Toľko obvinení, ktoré som tu doteraz vypočula na adresu pani ministerky, ma o chvíľu dovedie k tomu, že nadobudnem dojem, že ju obviníte aj z toho, že je zodpovedná za vypuknutie druhej svetovej vojny.

Ako argument na odvolanie použiť a citovať bulvárnu tlač a špiniť dobré meno mladej dámy, súkromnej osoby, ktorá sa tu nemôže brániť, je pre mňa dosť tvrdá parlamentná škola.

Tvrdiť, že pani ministerka nepočúvala, je scestné. Môžem vás ubezpečiť, že počúvala a veľmi pozorne. Chcela by som však vedieť, ako by reagovala akákoľvek poslankyňa, keď by počúvala podobné nezmysly na adresu svojej dospelej dcéry. Poučovať, ako sa má kto správať, toho si tu v tomto parlamente od vás skutočne užijeme. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Zareagoval by som na tri faktické poznámky.

Pán kolega poslanec Jarjabek. To, že som niekde nebol, ešte neznamená, že nemôžem vyžadovať vyššiu úroveň, ako bola predtým. To je prirodzený vývoj spoločnosti. Veci idú dopredu a ja hodlám tento príbeh nasledovať a je na tebe, aký nasleduješ ty. Ale ja hovorím, že latka musí ísť hore. Takže to vyžadovať budem.

Pani profesorka Tóthová. Hovoriť o tom, že nemá morálne právo SDKÚ - DS hovoriť k tomu, aká je atmosféra v parlamente? No, ja si nemôžem pomôcť, ale hovoríte to práve vy zástupkyňa strany, ktorej sa podarilo z tohto parlamentu dostať poslanca. A hovoríte rovno o tom období, keď ten poslanec tohto parlamentu vyletel. A to o tom, že to bol medzinárodný škandál najhrubšieho zrna, práve vy by ste mali skôr o tomto období mlčať.

A čo sa týka pána kolegu poslanca Horvátha. Ja si myslím, že situácia, v akej sa nachádzame pri odvolávaní ministerky, naozaj je úplne normálne, pokiaľ žiadam štandardnú parlamentnú atmosféru. Ja som nežiadal pani ministerku, aby si nepodávala ruky a podal som si ruky s mnohými ľuďmi aj ja, prv než som do politiky išiel, aj odkedy som v politike. Ale môžem vás ubezpečiť, že by som nebol podporoval, a to isté som žiadal od pani ministerky, niekoho, kto ruší štandardný chod parlamentnej práce. A to by som urobil bez ohľadu na to, či by to boli moji stúpenci, vaši alebo nejakí úplne iní. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Písomne prihlásený za klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko je pán predseda výboru pán poslanec Halecký. Nech sa páči, máte slovo.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, odvolávanie ministra alebo vyslovovanie dôvery, nedôvery je dosť vážna vec a dôležitá okrem iného aj z tohto pohľadu, že v tomto momente sa zhodnocuje aj činnosť ministerky, ministra, zhodnocuje sa aj činnosť ministerstva a takisto aj priority, ktorým sa dané ministerstvo venuje. Nepamätám si, aby v posledných rokoch bol odvolaný minister za účasti koalície, takže tento výsledok je už predurčený. Preto predpokladám, že aj cieľom tohto postupu je, aby došlo k takej situácii, aby kredibilita ministra klesala a nakoniec predseda vlády bol nútený uvažovať perspektívne o výmene na tomto poste. Zrejme, že asi toto je taký dlhodobejší cieľ tohto postupu.

Pokiaľ by som sa chcel vyjadriť k činnosti pani ministerky, myslím si, že tie medializované veci, veci či už ľahšieho, alebo ťažšieho kalibru, by som roztriedil na postoj, ktorý zaujíma ministerstvo a pani ministerka strategickým, dôležitým a rozhodujúcim oblastiam, to je dôchodková reforma a možno hovoriť aj o Zákonníku práce a potom tá menej významná časť, to sú tie technické, prevádzkové alebo iné problémy, ktoré sa v priebehu tohto roka vyskytli. Myslím si, že aj tu je potrebné, aby sme dávali príslušnú váhu aj jednotlivým bodom, o ktorých tuná budeme hovoriť alebo hovoríme.

Z hľadiska, aby som mal skôr za sebou tie technické otázky, ktoré boli výrazne medializované v tom procese Privilégia a iných vecí, o ktorých sa tuná hovorilo, možno mne sa pozdáva, že došlo k niektorým chybám. Otázka je, či bola to účasť ministerky, či bola to účasť celého legislatívneho procesu, ktorý takýto postup si vyžaduje, či to bolo väčšieho, alebo menšieho rozsahu, je dosť ťažko určiť.

Napríklad v kauze Privilégium myslím si, že rozhodujúcim a strategickým bodom bolo čestné vyhlásenie. Pokiaľ v legislatíve také niečo existuje, tak rozhodovací zbor, ktorý predkladá na podpis rozhodnutie pani ministerke, sa oprie o čestné vyhlásenie a tam niet žiadneho legislatívneho postupu, aby sme vyžadovali nejaké daňové priznanie alebo daňové plnenie si svojich povinností. Musíme sa spoliehať, že žiadateľ v tom čestnom vyhlásení uvádza dôvody správne, objektívne relevantné.

Takže pokiaľ niekto rozhodne na základe takéhoto rozhodnutia, je otázka, či zlého postupu sa nedopúšťa ten, čo žiadal a dal doklady, ktoré sú falošné, chybné, úmyselne alebo neúmyselne.

Pre mňa však v tejto možnože negatívnej fáze príhovoru dosť rozhodujúce je to, že pani ministerka konala tak, že žiadala, aby nastal právny stav. To znamená, pokiaľ sa zistilo, že bola vyplatená dotácia neoprávnene, poslala tam finančnú kontrolu, ktorá zistila stav. Zareagovala na to dokonca podaním na prokuratúru. Čiže vykonala úkony, ktoré bolo potrebné urobiť. Ešte dôležitejšie je, že pripravuje také legislatívne a iné opatrenia vo svojom rezorte, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Myslím si, že nie je to ojedinelá situácia ani v minulosti, ani teraz, že dotácie, ktoré sa dávali, boli dávané za podobných analogických podmienok aj s podobnými nedostatkami. Takže aj tento proces vidím pozitívny v tom, že si uvedomíme niektoré chyby a dôjde k ich odstráneniu. K tým ďalším sa vyjadrovať nebudem. Myslím si, že boli dosť medializované aj tuná na dnešnom rokovaní pertraktované.

Chcel by som sa zastaviť pri tých rozhodujúcich strategických veciach, čo pre mňa je dôležité, pokiaľ by som mal posudzovať pani ministerku a jej činnosť. Má z hľadiska kompetentná, nekompetentná, má príslušné vzdelanie, ktoré zodpovedá odboru, ktorý riadi. Má prax, čo ja viem vyše tridsaťročnú či už v rezorte priamo na ministerstve, alebo aj v teréne. Takže, čo sa týka praktických, teoretických vedomostí, ťažko si predstaviť iného človeka, ktorý by túto funkciu vedel z tohto pohľadu takto zvládať.

Dosť často opakované a medializované strategické zóny, kde je napádaná, to je reforma dôchodkového systému a Zákonník práce. V reforme dôchodkového systému sa jej vytýka, že destabilizuje dôchodkový systém a že vytvára finančnú a inú nestabilitu. Mne sa javí, že jej snaha je skôr opačná, že svojimi opatreniami sa snaží stabilizovať tento dôchodkový systém, a to z tohto dôvodu, že v prvom pilieri chýba 20, do roku 2010 bude chýbať 40 miliárd a túto úlohu musí ona riešiť. Nikto iný. A musí ju riešiť teraz v priebehu roka, v priebehu dvoch, do tých piatich rokov. Takže je to výzva, ktorá ju núti, aby robila nielen ona, ale aj celá vláda opatrenia, aby k tomu nedošlo.

Čo sa týka nestability druhého piliera dôchodkového systému, myslím si, že ten zásadný bod, ktorý sa jej vytýkal a od ktorého sa ustúpilo aj na úrovni vlády, t. j. pomer 9 : 9 alebo jeho zmena. V tomto bode vidím ako pozitívum, že nedošlo k destabilizácii, pretože to, čo bolo v zákone dané, na čo sa spoliehajú tí, čo sporia v tomto systéme, tento základný finančný atribút majú zachovaný.

Pokiaľ kritizujeme bod, či vystúpiť, alebo nevystúpiť z druhého dôchodkového piliera, že to je destabilizujúci. Možno to chápať aj tak, že je to prvok demokratický, pretože táto vláda sa rozhodla, že objasní všetky mechanizmy fungovania dôchodkového systému, a tým, ktorí boli neinformovaní a ktorí vstupovali do systému možno za nedostatku informácií, poskytne tie informácie a títo sporitelia majú čas pol roka, aby sa rozhodli. Zostávajú, vystúpia, ale aj opačne, ďalší záujemcovia môžu vo veľkom počte vstupovať do druhého systému. Čiže je to otvorený systém, ktorý myslím si, že nemožno hodnotiť ako zlý fenomén a prejav.

Čo sa týka dôchodcovských správcovských spoločností. Nie som síce toho názoru, že sú to firmy, ktoré nechcem pomenovať ako, ale myslím si, že sú to spoločnosti naviazané na renomované zahraničné banky, ktoré majú svoju úroveň a vedia hospodáriť s financiami. Myslím si, že dodržiavajú zákon.

Ale mám tuná dve informácie, ktoré hovoria, že aj v tomto smere je potrebné, aby sme sledovali situáciu, vyhodnocovali a informovali aj občanov.

Napríklad mám tu údaj z valorizácie k 1. 7. 2006, teda vlastne zo Sociálnej poisťovne z prvého piliera. Tá činí 5,95 % k tomuto obdobiu a čo sa týka dôchodcovských správcovských spoločností, tak je tu podľa typu fondu rastový fond 4,69, vyvážené fondy 4,45, konzervatívne fondy 3,77. Takže sú to čísla, ktoré hovoria, že je dobré, že je vytvorený ten druhý systém. Vieme, že v prvých rokoch rozbehu tie percentá zhodnocovania sú nižšie, ale naším záujmom je, aby sme umožnili stabilitu aj tým, čo sú v prvom pilieri, aj tým, čo idú do druhého piliera, ktorý je perspektívny, progresívny v Európe a ktorý bude po tých 15 rokoch rozhodujúci. Takže pokiaľ je snaha o stabilizáciu celého systému, myslím si, že pani ministerka sa práve o toto snaží.

Či sa majú využívať tie vnútorné rezervy otvorením zákona, otvorením piliera a niektorými opatreniami alebo zefektívnením vonkajších faktorov. To znamená lepším výberom financií či už cez Sociálnu poisťovňu, alebo cez daňové iné mechanizmy, alebo prídelom financií pri tom vyššom ekonomickom raste, alebo dokonca aj pri zatrhnutých privatizačných postupoch, čo sa týka dokončenia existencie prvého piliera. To ponechávam na diskusiu v ďalšom, kde je zrejmé, že sa v súvislosti s daňovou reformou bude dosť významne hovoriť.

Chcel by som preto, aby som dlho nehovoril, sumárne za klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko povedať, že postup pani ministerky nebol v príkrom rozpore so zákonom, vo svojej činnosti sa nám javí ako flexibilná, prístupná argumentom, je schopná dostatok argumentov dať aj písomnou formou, vlastným vysvetlením, takže z pohľadu klubu je kompetentná osoba, je na tom správnom mieste, a preto aj klub Ľudovej strany - HZDS nepodporí návrh uznesenia o vyslovení nedôvery pani ministerke. Ľudová strana - HZDS má dôveru pani ministerky Tomanovej. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja by som iba krátko, aby zase, mám tu už aj dôkaz, ktorý je vytlačený z internetu, že pani ministerka skutočne neporušila zákon, čo sa týkalo o poskytovaní dotácií podľa výnosu, pretože tento výnos vydala pani Iveta Radičová dňa 14. decembra 2006 a pani ministerka postupovala presne podľa tohto výnosu.

Pani ministerka a všetci sme dôverovali, ako sú výborne pripravené zákony, ako sú dobre pripravené výnosy a vidíme, že táto dôvera k bývalej koalícii sa nám neoplatila, pretože nás priviedla k takým veciam, kde vlastne vy ste výnosmi spôsobili, že dotácie, kde stačí podľa paragrafu, momentíček, to si nalistujem, aby som nebola zase označená, že nepravdivo, podľa § 9 žiadosť o poskytnutie čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ má usporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom. Čiže myslím si, že práve tento výnos je zodpovedný a je omylný preto, ako bola dotácia pridelená. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcete reagovať na faktickú poznámku, pán predseda výboru? Nie.

Ako ďalší vystúpi písomne prihlásený za klub SMER-u - sociálnej demokracie pán podpredseda Národnej rady Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás v krátkosti oboznámil so stanoviskom poslaneckého klubu strany SMER s predloženým návrhom na vyslovenie nedôvery ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovej.

Hneď na úvod by som chcel zdôrazniť, že poslanecký klub strany SMER sa stotožňuje so stanoviskom vlády, tak ako ho predniesol podpredseda vlády. Myslím si, že toto stanovisko obsahovalo všetky zásadné obsahové náležitosti, ktoré bolo potrebné zo strany vlády vo vzťahu k pani ministerke poskytnúť. Rovnako ako on pokladám predloženie takéhoto návrhu z formálneho hľadiska za legitímne a za normálnych okolností za príležitosť diskutovať o verejných záujmoch pred očami verejnosti s poctivým úmyslom posúdiť závažné otázky spojené so spravovaním krajiny či iné dôležité otázky verejného záujmu.

Takto sme tento inštitút, teda inštitút návrhu na vyslovenie nedôvery používali aj my, pokiaľ sme pôsobili v opozícii. Som však presvedčený, že je potrebné spomenúť fakt, že konali sme tak aj preto, lebo sme v mnohých ohľadom pôsobili v atmosfére informačnej blokády zo strany médií jednostrannej interpretácie prebiehajúcich udalostí s jednostranným preferovaním iba určitých hodnôt, spravidla pravicových. Verejné prerokovanie veci v parlamente bolo spravidla jedinou možnou formou kontaktu s verejnosťou, ktoré nebolo možné mediálne ignorovať.

Dnešná situácia ale je, vážené kolegyne, kolegovia, diametrálne odlišná. Viera Tomanová, ministerka práce je terčom sústredeného tlaku organizovaného médiami a, samozrejme, o ďalších pôvodcoch sa bude treba nejakým spôsobom zmieniť už o niekoľko mesiacov. Pravdepodobne tiež nebude náhodou, že sa koncentrovali na letné obdobie, keď sa nekonajú štandardné publicistické relácie, v ktorých môžeme aspoň čiastočne autenticky verejnosti poskytovať naše stanoviská a naše videnie existujúceho stavu. A teda je a možné istým spôsobom aj reagovať na jednostranne verejnosti podsúvané informácie.

Z tohto hľadiska predložený návrh opozície na vyslovenie nedôvery vítame. Pretože je to prakticky prvá príležitosť predložiť verejnosti komplexné stanovisko vlády, alebo aj koaličných strán, situáciu o atmosfére, ktorá sa vo verejnosti vytvárala v poslednom období a identifikovať pohnútky a ciele, ktoré motivovali iniciátorov tejto kampane.

Vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko je krajinou, kde sa zásadné reformy v oblasti verejnej politiky, a teda aj v oblasti verejných financií vykonávali skôr prostredníctvom reklamných kampaní, a nie prostredníctvom verejných diskusií často s cieleným vylúčením celých skupín odborníkov s protirečivými názormi, s vylúčením nezávislého domáceho vedeckého potenciálu. Verejnosti sa ako tzv. hovorcovia občanov predstavuje podozrivo úzky kruh tzv. nespochybniteľných odborníkov, myslím, že ich všetci poznáme, ktorí sú často záujmovo, a to nezakryjete, ani sa to nikto z nich nepokúša nejakým spôsobom ukryť, spojení s kapitálovými skupinami a logicky aj so záujmami vydavateľov novín. Veď predsa tézu o tom, že nezávislú žurnalistiku už dávno vystriedala jednostranná ekonomická propaganda, to už pán poslanec Brocka, pokiaľ ste tu, už čvirikajú aj vrabce na streche.

Pani ministerka Tomanová spravuje oblasť, ktorá je v centre politického zápasu na Slovensku, hodnotového zápasu, ako aj ekonomických záujmov. Charakter mediálnych aj záujmových atakov na ňu už ukazuje, čo všetko je na Slovensku možné. Hyenistické útoky na súkromie, vyslovovanie podozrení, ktoré sú absolútne neoverené a ktoré v normálnych demokraciách nie je možné podsúvať týmto spôsobom verejnosti, aspoň nie v novinách, ktoré sa aspoň trošku chcú nazývať mienkotvorné. Sledujeme osobnú diskreditáciu, sledujeme zámerné sledovanie výrokov pani ministerky, sledujeme ich účelové dezinterpretovanie.

O úlohe DSS-iek v tejto súvislosti už ani nie je potrebné dlho hovoriť. Myslím si, že aj niekoľkokrát sme to už verejne oznámili. Ich záujem je jasne definovaný veľkosťou kapitálových vstupov, historicky neuveriteľnou možnosťou spravovať peniaze tisícov, desaťtisícov, státisícov, miliónov slovenských občanov na dlhé desaťročia. Dneska sú to iba miliardy, ale o pár rokov to budú desiatky miliárd, možno niekedy až stovky miliárd. Majú absolútne zaručený prísun nových a nových klientov, ktorí budú zväčšovať ich majetok, ako sme si pozreli pri zverejnených sumách, ktoré používajú za spravovanie tohto majetku. Vidíte, že to je pre tých ľudí veľmi zaujímavý spôsob života, a preto sa nečudujem, že možno sa aj oplatí čo-to investovať do toho, aby tento status zostal zachovaný.

Čo na tom, že za ich záväzky, za ich ekonomické konanie ručí štát, že je tým výrazne ohrozený prvý pilier, že sa výrazne narušil systém medzigeneračnej solidarity a že jednoducho vzniká v štáte obrovská medzera, čo zvlášť v čase, keď sa chystáme na vstup do Schengenu a sme výrazne podrobovaní napríklad inflačným kritériám spôsobuje správe štátu veľké problémy.

O čom vlastne smiešne, a odpustite mi, pán poslanec, nerád to hovorím, Janiš, hlúpo a ospravedlňujem sa, ak sa náhodou mýlim, svedčí to, čo ste povedali, to je vážne základom našej diskusie, že sme zdedili plnú kapsu peňazí? Toto môže povedať trošku človek, ktorý má ambíciu, aby bol akceptovaný aspoň trošku v širšom okruhu ako v okruhu pár ľudí, ktorým je úplne jedno, čo sa na verejnosti povie?

Samozrejme, programové vyhlásenie vlády, ktoré pani ministerka vcelku veľmi korektne plní, kde je úlohou prehodnotiť druhý dôchodkový pilier, pokúsiť sa otvoriť na verejnosti korektnú diskusiu o tom, aké riziká sú s takýmto pilierom späté, do akej miery sú, alebo nie sú ohrozené úspory obyvateľov a aké sú riziká do budúcnosti pre prípad zlého vývoja, že jednoducho občania nebudú znovu visieť na štátnom rozpočte a sa bude stenčovať ešte už aj tak relatívne ohrozený prvý pilier, kde je potrebné opäť sa vrátiť k všetkým rizikám, ktoré tam sú, zvažovať všetky otázky, ktoré súvisia s percentami či šesť, či dvanásť opätovne.

Veď predsa, kto trošku slušne a korektne sledoval priebeh schvaľovania, veľmi dobre vie, ako sa k tomu výslednému stavu reformy dôchodkových správcovských spoločností v parlamente dospelo, čo sa vlastne reálne stane vo väzbe na štandardy v oblasti rozpočtového hospodárenia a do akého tlaku sa dá adaptovať, príde najbližšie k povinnosti spravovať štát.

Reči, ktoré tu povedal renomovaný odborník pán Mikloš. Do roku 2009, ako je zabezpečené rozpočtové hospodárenie, to sú opäť, pán Mikloš, obyčajné hlúposti. Sú to jednoducho vážne riziká, veď Slovensko je v situácii, keď obrovská sféra verejných služieb, ktoré poskytuje štát v oblasti školstva, obrovské problémy v sfére zdravotníctva, obrovské problémy v sociálnej sfére, keď ani dodnes nemáme elementárny dôchodkový systém a nemôžeme dať našim ľuďom elementárne dôchodky, vyprávať v danej situácii, že čosi je zabezpečené, pán Mikloš? Zabezpečené nie je absolútne nič. Absolútne nič.

Prírastky, ktoré sa dajú veľmi ľahko vypočítať, ktoré momentálne prichádzajú po dlhom období stagnácie, pán Mikloš, pokiaľ sa kvantifikujú, sú v podstate zanedbateľné. Obzvlášť k verejným peniazom, ktoré objektívne mohli byť súčasťou verejného používania nás všetkých, ktoré zlikvidovala vaša slávna privatizácia. Netreba ani opäť pripomínať, myslím, že už sme to niekoľkokrát povedali, ktoré to sú, ale stav dneska vyhodnocovať ako taký, ktorý má byť čímsi, čo má podporovať nejaký prirodzený a pozitívny vývoj, ktorý môžu občania trošku aj registrovať, nič také na Slovensku, samozrejme, absolútne neexistuje.

No a toto konanie, keď vláda prehodnocuje tento stav, samozrejme, je vítanou príležitosťou pre piár agentúry, ktorý s veľkou chuťou, tak ako sa vcelku slušne nabalili, nakoniec im to ani nezávidím pri kampani pri správcovských spoločnostiach, tak opäť je tu nádherný zdroj príjmov a že sa týmto správcovským spoločnostiam darí, o tom svedčí mediálna situácia.

Ani náznak o objektivizáciu, o objektívny prístup, o vyvážené poskytovanie informácií jednej aj druhej strany polarizovaného záujmu. Nič také neexistuje. Naopak, osobné hyenistické útoky, osobná diskreditácia, čosi, čo naznačuje jednoznačne, že ak demokraciu garantujú okrem iného aj nezávislé médiá, nezneužiteľné médiá, médiá, ktoré sú schopné sprostredkovať verejnosti politický zápas. Prosím vás pekne, nič také na Slovensku nie je.

Ukazuje sa, že Slovensko je v tomto smere veľmi výrazným spôsobom zneužiteľné. Mimochodom, pokiaľ by to niekto chcel vyvracať, veď boli medializované veci, akým spôsobom sa to dialo, veď sa novinári kupujú za pár peňazí, teda predávajú svoje meno, aby sa mohli publikovať články, ktoré sa vyfabrikujú v správcovských spoločnostiach a chceme oklamať verejnosť, oklamať ľudí, pretože riziká, vážené kolegyne, kolegovia, sú naozaj veľké. Sú naozaj veľmi veľké a slušný subjekt, ktorý chce spravovať štát, jednoducho musí vyhodnocovať a musí sa vrátiť ku korekcii tejto reformy.

To, čo pani ministerka v tomto smere diskutovala, ktoré sú možnosti, ktoré boli napriek tomuto obrovskému mediálnemu tlaku pre verejnosť akceptovateľné, ich bolo pár. Otvoriť na šesť mesiacov tento systém preukázateľne pod vplyvom tej propagandy, ktorá nebola korektná, tam nastupovali ľudia, ktorí si nezarobia, vážený pán Mikloš, ani na slanú vodu. Tým ľuďom treba vytvoriť možnosť, aby sa znovu dostali do situácie, že pokiaľ dovŕšia dôchodkový vek, môžu aspoň trošku dôstojne žiť a nebyť závislí od sociálneho systému.

Pani ministerka v danej situácii, pokiaľ hľadá tieto riešenia, hľadá porozumenie u koaličných partnerov. Samozrejme, musí skúšať viaceré varianty. Ani jeden z týchto variantov, ktoré predložila, nebol nezmyselný, jednoducho vyjadroval stav, v ktorom sme sa ocitli, podmienenosti dané objektívnymi podmienky a ďalej subjektívne možnosti politické, ktoré sa v tomto štádiu vývoja našej spoločnosti dajú zmysluplne zohľadňovať.

Napriek tomu teda, keďže naši vážení kolegovia z opozície sa rozhodli napriek tomu, že tri mesiace vajatajú médiá okolo údajného, neviem akého nehumánneho správania sa pani ministerky s tým, že to, čo tam odznieva, to pre súdneho človeka akurát prekračuje všetky medze. V tomto štáte naozaj možno povedať hocičo bez začervenania, pán Mikloš a pán Dzurinda, bez začervenania, bezostyšne klamať, lebo však je to demokratické právo, bez akejkoľvek osobnej dôstojnosti, bez elementárnej úcty k pravde. Bez elementárnej úcty k pravde.

Návrh, ktorý sme dostali, vážení kolegovia, pozrel si ho niekto? Ja som ešte tak neuveriteľne laicky spracovaný návrh, ktorý sme dostali do parlamentu, počas svojej 17-ročnej praxe nevidel. Keď si pozriete, čo tam všetko je, čo sa ministerke vyčíta, najprv začínajú kritikou zľava, neplní volebný program SMER-u, nedáva dostatočné peniaze. Vzápätí čítame, že mrhá verejnými prostriedkami a vyhadzuje ich. V ďalšom, čo tam je, ignoruje tripartitu. Ministerka, ktorá jednoducho okamžite vstúpila do prípravy od samého začiatku fungovania svojej funkcie do prípravy zákona o tripartite a v minimálnej miere štandardizovať prostredie v oblasti vyjednávania, vážení páni.

Všetci, ktorí tu sedíte z opozície, ste hlasovali ešte aj proti tomu návrhu zákona, ktorý tu teraz prešiel, ale napriek tomu bezostyšne ste schopní verejnosti vyprávať bez začervenania, vážení páni, že teda pani ministerka ignoruje tripartitu. Veď to sú nezmysly, už nehovorím o ďalších veciach, o ktorých hovorila aj spravodajkyňa, o tom, ako to vyzeralo v predchádzajúcom zápase o Zákonník práce a mnohé iné veci. Pre kristove rany, na Slovensku predsa nemôže vzniknúť situácia, že bezostyšne, demagogicky tu budeme vyprávať, čo nám napadne len za účelom nejakého potenciálneho politického úspechu. Som presvedčený, že naša verejnosť je už dostatočne zrelá, vážení páni z opozície, a už týmto nezmyslom neuverí. Neuverí a myslím si, že nebude ani akceptovať tie neuveriteľné vajatania, spôsoby, s ktorými sa stretávame pri prerokovaní tohto návrhu zákona. Nesmierne množstvo demonštrovanej agresie, demonštrované porušovanie rokovacieho poriadku a neprijatie elementárnych pravidiel, čo podľa môjho názoru ohrozuje až parlamentarizmus, pretože nie je možné (potlesk) týmto spôsobom ďalej ani riadiť schôdzu, ani nijako.

Naozaj mi dovoľte, aby som vás vyzval trošičku k elementárnemu prístupu, k úcte a tradíciám toho, čomu sa hovorí slovenský parlament a rešpektovanie aspoň elementárnych pravidiel, ktoré parlament jednoducho má a ktoré sú, mimochodom, dovoľujem si pripomenúť všetkým, osobitne pánovi poslancovi Janišovi, zákonom. Zákon o rokovacom poriadku, zákon Slovenskej národnej rady, vážený pán Janiš.

Ďalej sa pani ministerke vyčíta, že nevie nakladať s verejnými zdrojmi, lebo si dala uskutočniť bezpečnostnú previerku a zneužíva auto na služobné účely.

Vážené kolegyne, ak sa o niečom vôbec dá baviť, dá sa diskutovať nie o právnom porušení, ale o tom, či pani ministerka mala, alebo nemala poslať auto do Lisabonu. Myslím si, že v tomto smere tak SMER, tak vláda zaujala veľmi jasné stanoviská a garantovala, že zvýši výrazne pozornosť na to, ako sa využívajú verejné zdroje a to, čo tu predvádzajú ľudia, ktorí utrácali desiatky, stovky, miliardy korún nehoráznym spôsobom a tí ľudia sa teraz prídu rozčuľovať nad sumami, ktoré oproti tomu, čo sa dialo na Slovensku, sú vlastne promile, pán Dzurinda, promile, nepochybne patria do diskusie a nepochybne Slovensko diskusiu o tom, ako sa majú užívať verejné zdroje potrebuje. Ale toto, čo sa už deje tu, falošnosť, farizejstvo a rezignovanie na elementárne zásady objektivity, ktoré sa tu vyprávajú, to je proste, ja som to za sedemnásť rokov, čo sa mám tu česť pohybovať v parlamente, ešte nikdy nevidel.

Vážení, ešte by som si dovolil jednu maličkú poznámku. Pamätám si, ako pán Dzurinda bez začervenania kritizoval ministerku, ako si na základe služobnej cesty poslala auto do Lisabonu a vzápätí, že síce pána predsedu vlády odviezlo auto na súkromnú dovolenku niekoľkokrát, ale to už nič neznamená, predsa nehorázne je, že pani ministerka zneužíva svoje právo a hrubo porušuje zákony a podobné veci. (Potlesk.)

Pri všetkej úcte ja mám pocit, začul som, že zaznejú aj iné veci o tom, ako sa používali na účely dovoleniek na ministerstve práce za vašej vlády, pán Dzurinda, služobné vozidlá, ale faktom je, že otázka používania tých vozidiel je zložitá, že treba nájsť nejaké štandardy a naozaj nikdy nesmieme strácať ostražitosť pri tom, aby sa naozaj používali tieto prostriedky čo najefektívnejšie, ale na druhej strane otázka služobnej cesty, väčšieho počtu ľudí, ktorí tam šli a tak ďalej, jednoducho aspoň čiastočne ospravedlňuje túto snahu vyriešiť z krízovej situácie nejakým spôsobom tieseň, do ktorej sa pani ministerka v časovej a inej dostala.

Ale oproti tomu, že pani poslankyňa Sárközy tu hovorila o tom, že ako nehorázne pani ministerka nakladá s verejnými zdrojmi. Desiatky prípadov, ktoré boli známe vo verejnosti, pani Sárközy, kde sa kúpila budova za 30 miliónov, za 5, 8 miliónov sa zrekonštruovala a vzápätí ju nakupoval úrad práce s veľkou chuťou a predával za 85 miliónov korún, chcete príklady?

Súhlasím s pánom Miklošom, že za toto vám už verejnosť vystavila účet a netreba to donekonečna hovoriť, ale pokiaľ už strácajú elementárne ľudské faktory vaše výpovede v danom prípade, bezostyšne hovoríte o klientelizmoch a neviem o čom, ktorých ste svedkami, pričom veľmi rýchlo vás naša poslankyňa usvedčí z veľmi konkrétneho rodinného klientelizmu. Ale tam je istá malá šanca, že vám krivdím, že teda úplne náhodou je tak šikovný váš pán manžel, že sa stal tým prednostom úradu. Ja to, pani poslankyňa, skutočne úplne nevylučujem, ale buďte trošku korektní a trošku seriózni a buďme objektívni.

Pani poslankyňa (potlesk), postavili ste sa sem a bez akýchkoľvek problémov ste označili pani ministerku za ženu, ktorá je hlboko neodborne, kde teda s hrôzou sledujete, ako taký človek sa môže dostať do funkcie ministerky. No, dovoľte mi, prepáčte, že budem osobný, podľa toho, že vystupujete za klub SMK v parlamente vždy pri sociálnych veciach, predpokladám, že ste tieňovou ministerkou SMK, alebo teda minimálne, že ste vážnym kandidátom SMK na prípadného ministra, keby sa náhodou SMK ocitlo vo vláde. No, chcem vám povedať, že pani ministerka strávila celý svoj profesionálny život v sfére sociálnej práce, že pracovala v rôznych funkciách od najnižšieho po najvyšší stupeň a vykonávala zodpovedné funkcie ako šéfka sekcie na ministerstve práce, pani Sárközy, že pani ministerka učí na dvoch vysokých školách, na Trnavskej univerzite a učí na zdravotnej univerzite. Ak toto pre vás nie je odborníčka, aj vy ste tou odborníčkou a môžete bez problémov tie hanlivé slová v parlamente používať, je to naozaj korektné?

Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem, keďže hovorím za klub, naozaj zbytočne hovoriť o tom, čo je všeobecne známe. Som presvedčený, že nezmyselnosť drvivej väčšiny obvinení diskusia vyvráti, vyvrátilo ich stanovisko vlády, vyvráti určite aj stanovisko ministerky.

Vážené kolegyne, kolegovia, na záver, aby som zbytočne nehovoril, lebo ten priebeh diskusie ukazuje, že nemáme ani náznak prostredia pre serióznu diskusiu. Očakávali sme, poviem to úprimne, že niektorí vážení kolegovia ako pán Frešo, možno pán Pado opäť nastúpia, vyurážajú nás všetkých, budeme boľševici, Bielorusi a neviem čo všetko, potom budeme počuť práve tieto neuveriteľné farizejské vyhlásenia, ako ten SMER nesmierne kynoží verejné zdroje a podobné záležitosti, ale pevne sme boli presvedčení, že budú aj vystúpenia, ktoré sa pokúsia aspoň trošku analyzovať súčasný stav, budú mať aspoň elementárnu mieru objektivity, budú mať určité pochopenie pre situáciu, v ktorej sa náš štát nachádza, v akých vývojových siločiarach pôsobí pani ministerka, a budete presviedčať, že inštitúty a mechanizmy, o ktorých viete vy, sú lepšie ako tie naše. Úprimne vám poviem, že na takúto diskusiu som bol pripravený, ale zistil som, že to nejde. Aj mi odpustite, ak som adresoval svoje vystúpenie smerom k vám. Viem, že to nemá zmysel, poviem úprimne, chcel som ho adresovať verejnosti.

Na záver mi dovoľte ešte niekoľko slov. Predkladanie takýchto návrhov podľa môjho názoru v tejto atmosfére a v tejto podobe výrazne diskredituje politiku v očiach občanov aj parlament. Keď viditeľná účelovosť, falošnosť a konfrontačnosť a zrejmé nepravdy v ňom uvedené nevytvárajú ani elementárnu bázu pre serióznu diskusiu, ktorá rešpektuje skutočný verejný záujem, primárne pravdy a ktorú Slovensko vzhľadom na zložitosť transformácie podľa môjho názoru skutočne potrebuje.

Vážení kolegovia z opozície, vaša politika sa stáva, bohužiaľ, v spolupráci aj s bulvárom iba príveskom práce piár agentúr, ktoré realizujú záujmy svojich klientov, a to tých, ktorí vidia zdroje svojich príjmov v atakovaní verejných zdrojov spôsobmi, ktoré sú v drvivej väčšine krajín Európskej únie neprijateľné. Svedčí o tom mimovoľný pravdepodobne termín, ktorý použil pán poslanec Janiš: "Ruky preč od dôchodcovských správcovských spoločností!" Rozumiem vám, pán Janiš.

Na záver mi dovoľte teda iba klasické obligátne konštatovanie. Poslanecký klub SMER-u pani ministerku v ďalšom výkone jej funkcie jednoznačne podporí. (Potlesk.)