P. Miššík, poslanec: Pán predseda, ja som dnes dlho, dlho počúval, veľmi pozorne počúval veľa príspevkov z radov vládnej koalície, ale tak toto boli absolútne perly. Musím povedať, čo ma vyrušilo vo viacerých a najmä v tomto príspevku.

Prečítam, čo dnes, aký deň je a aká je schôdza. Dnes je návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Viere Tomanovej, poverenej riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Teda ministerkou je Tomanová a my ako opozícia sme dali návrh v zmysle rokovacieho poriadku, na základe ktorého sme kontrolovali jej činnosť a domnievame sa, že stratila našu dôveru. O tomto nehovorila vôbec moja predrečníčka absolútne ani slovo. Spomínala od Palacku až po neviem koho, ale nehovorila vôbec k veci.

Znova, pán predseda, ste vašu pani kolegyňu vôbec nezastavili. Takže niekto číta a cituje rokovací poriadok a niekto sa podľa neho vôbec nespráva.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem. Pani kolegyňa, že vy nie ste ekonómka? Lebo keby ste boli ekonómka, tak sa v živote nedáte nahovoriť na prečítanie takého textu. To vám ako ekonóm hovorím. Ale nečudujem sa, že ste to čítali vy, lebo pravdepodobne ani nijaký z vašich kolegov, ktorý pôsobí v oblasti ekonómie, by sa nedal a asi sa ani nedá na toto nahovoriť. Takže škoda, bolo aj vidieť z toho, ako ste to čítali, že trošku máte problém aj s tým textom, ktorý vám dali, ale skutočne nenechajte sa nabudúce zlákať do oblasti, v ktorej nie ste doma, lebo potom to veľmi-veľmi zle vyznieva.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Gabániová, keby ste boli taká láskavá a možno v tých dvoch minútach vo faktickej poznámke, keby ste nám vlastnými slovami povedali, čo ste tým mienili (smiech rečníčky), pretože vaše vystúpenie na výbore pre zdravotníctvo, kde ste členkou a kde ste boli na prvom výbore tento týždeň, bolo, poviem, vecnejšie. Hovorili ste k téme vyslovenie nedôvery pani ministerke Tomanovej, kde ste povedali svoj názor, kde ho akceptujem, kde hájite záujmy ministerky vládnej koalície. Ale prepáčte, tu už aj predo mnou odborníci ekonómovia z toho, čo ste prečítali, skutočne nie je jasné, akú súvislosť toto má s terajším návrhom. Buďte taká láskavá. Máte dve minúty, možno keď vlastnými slovami poviete, budeme asi viac rozumieť ako textu, ktorý ste prečítali. Lebo myslím, že bolo to presne to isté, ako pani poslankyňa Damborská, keď prečítala jednu hŕbu čísel, kde ja viem, že hovorila o chránených dielňach a o nejakých financiách, ale myslím, že nebolo z toho jasné, čo tým mienila.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer, nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Pani poslankyňa, napriek pokročilej hodine som vás pozorne počúval a s úžasom som počúval, o čom vlastne hovoríte, ako to súvisí s dnešnou témou mimoriadnej schôdze, pretože čo má vlastne ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny spoločné s programom JEREMIE ako jedným z nových troch nástrojov Európskej komisie na pomoc malému a strednému podnikaniu? My ako členovia Európskej únie tiež sa podieľame na hľadaní takýchto nových nástrojov. Sme zaviazaní, tiež chceme rozvíjať malé, stredné podnikanie. Táto vláda to má vo svojich strategických cieľoch. Vôbec nerozumiem, o čom ste hovorili. Rozumiete vy, o čom ste vlastne hovorili a ako to súvisí s dnešnou témou? Chceli ste podporiť pani ministerku alebo podporiť návrh na odvolanie pani ministerky? Keby ste nám to mohli vysvetliť, pretože program JEREMIE s týmto sociálnym rezortom a s tým, čo urobila pani ministerka, s dôvodmi na jej odvolanie, vôbec, ale vôbec nesúvisí. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia na faktické poznámky.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Tak ak dovolíte, pán poslanec Miššík, dôchodcovské správcovské spoločnosti som predsa spomenula a povedala som, že pani ministerka sa v prvom rade starala, aby zarazila kroky, ktoré už boli rozbehnuté, aby sa v žiadnom prípade neprijali zákony, ktoré mali dovoliť dôchodcovským správcovským spoločnostiam investovať do rizikového kapitálu, ktorý poskytuje program JEREMIE, vážení páni! Nepotrebujem byť ekonóm, aby som pochopila takéto idiotské pavúčiky a molocha, ktorý nikomu v Európskej únii neimponuje, len vám.

Pán poslanec Kužma, nikdy mi nešlo o to, ako vyzerám, ale čo chcem povedať a na to som sa vždycky sústreďovala. Ak niekoho estetické cítenie tým šteklím, sorry. Môže sa pozerať na iné objekty. (Smiech v sále.)

Pani poslankyňa Sabolová, ďakujem za váš výchovný podporný príspevok.

A, pán poslanec Bauer, vy keď nie ste schopný chápať súvislosti, tak sa radšej nenamáhajte.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš, máte slovo.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, pán podpredseda vlády... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás o pokoj v sále.

I. Mikloš, poslanec: Takže k veci, pán poslanec Jarjabek. Dôvody, pre ktoré navrhujeme a pre ktoré som sa spolupodpísal pod návrh na odvolanie pani ministerky, sú, stručne povedané, nekompetentnosť, nehospodárnosť, klientelizmus a aj absencia osobnej integrity nevyhnutnej na vykonávanie tohto postu. Inými slovami povedané, pani ministerka nezvládla svoju pozíciu a funkciu, ktorú zastáva, ani z odbornej, ani z ľudskej stránky.

Ja osobne za najdôležitejší hendikep a najdôležitejšiu príčinu na odvolanie Viery Tomanovej z pozície ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny považujem jej nekompetentnosť. Táto nekompetentnosť sa dala tušiť od počiatku a musím povedať, že už pri prerokovávaní programového vyhlásenia, pri rozprave o programovom vyhlásení som bol šokovaný minimálne dvomi vyjadreniami pani ministerky, vtedy čerstvej pani ministerky, ktoré dávali tušiť jej neodbornosť. Odcitujem tieto výroky, lebo sú zásadné.

Po prvé, citujem: "A keď hovoríme, že 65 % obyvateľstva v Petržalke patrí medzi chudobné obyvateľstvo, určite nezavádzam." Koniec citátu.

Druhý citát, zase citujem: "V každom prípade si môžeme dovoliť povedať, keby sme nezaviedli druhý pilier, demografická krivka nie je žiadnou hrozbou."

Takže teraz vecne k týmto dvom problémom.

Chudoba sa meria rôzne, ale vlastne jediný taký ukazovateľ, podľa ktorého to neustále meriame a podľa ktorého vlastne vedieme aj tú verejnú debatu, verejný diskurz, je meranie podielu miery chudoby z hľadiska miery obyvateľstva ohrozenej rizikom, ktoré sa meria tak, že sa vyráta, koľko percent obyvateľstva má príjem menší ako 60 % mediánu. Toto číslo mimochodom, toto číslo ste v priebehu druhého funkčného obdobia Dzurindovej vlády neustále otĺkali nám, vláde, o hlavu tým, že ste tvrdili, že je 21 % a že je to jedna z najvyšších mier chudoby v Európskej únii; Slovensko, že má jednu z najvyšších mier chudoby. Ukázalo sa, a my sme poukazovali na to, že toto číslo nie je správne, nie je korektné. Ale keby aj bolo korektné, tak treba povedať, že údaje na toto číslo boli zberané pred uskutočnením reforiem.

Chcem vám pripomenúť, že väčšina reforiem bola spustená 1. januára 2004 a že tieto údaje, ktoré dospeli k tomuto číslu, ktoré neskôr sa ukázali ale ako nesprávne, boli zberané v roku 2002.

Číslo, ktoré je zrejme korektné, ktoré odobrila už aj Európska únia a ktoré odobrila aj vaša vláda, pretože v materiáli pani ministerky Tomanovej, ktorý bol schválený na rokovaní vlády, Ficovej vlády, sa hovorí, že miera chudoby na Slovensku je 13 % a že toto číslo vychádza z údajov zberaných v roku 2005. Čiže tieto údaje už reflektujú uskutočnené reformy, keďže väčšina z nich bola spustená k 1. januáru 2004. Teda, a mimochodom, nový zber potom za rok 2006, teda ešte za posledný rok funkčného obdobia našej vlády, potvrdil dokonca ďalší pokles z tých 13 %, ak sa nemýlim, na údaj okolo 12 %.

Takže po prvé Slovensko má po uskutočnení reforiem, ktoré ste nazývali ako asociálne, ako také, ktoré uvrhli do chudoby veľkú časť obyvateľstva, nižšiu a klesajúcu mieru chudoby a nižšiu mieru chudoby, ako je priemerná miera chudoby v Európskej únii, merané ukazovateľom, o ktorom hovorím. A tento údaj zo zberu v roku 2005 bol 13 % a zo zberu v roku 2006 okolo 12 %. V priemere za Slovensko. A čerstvá ministerka práce, sociálnych vecí povie, že chudoba v Petržalke je 65 %. Neviem, či ste boli v Petržalke, či pani ministerka bola niekedy v Petržalke, ale myslím si, že na to netreba byť ani vedec, ani ekonóm, ani sociológ, aby človek vedel povedať, že je to hlúposť. Že je to hlúposť a neodbornosť najhrubšieho kalibru.

A keď pani poslankyňa Vaľová čítala nejaký posudok o tom, aká pani Tomanová bola dobrá referentka alebo riaditeľka odboru, tak si myslím, že to vôbec nesvedčí, bez ohľadu na to, či ten posudok je relevantný, alebo nie, vôbec to nesvedčí o tom, či má na to odborne, aby mohla vykonávať funkciu ministerky.

Druhý citát, ktorý hovorí, že teda, zase citujem: "V každom prípade si môžeme dovoliť povedať, keby sme nezaviedli druhý pilier, demografická krivka nie je žiadnou hrozbou." Každý priemerne informovaný človek vie, že je to nezmysel. Mimochodom, potvrdzujú to vládne materiály vašej vlády, ktoré ste schvaľovali vo vláde a za ktoré, predpokladám, hlasovala aj pani ministerka. Potvrdzuje to Konvergenčný program, ktorý ste schvaľovali v decembri minulého roka, potvrdzuje to Národný plán reforiem, ktorý ste schvaľovali tiež v minulom roku, potvrdzujú to návrhy štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov. Zase na to netreba byť doktor vied, aby človek vedel, že keď dnes je demografická situácia taká, že na jedného dôchodcu pripadá 6 ľudí v práceschopnom veku a v roku 2050 budú na jedného dôchodcu pripadať len 2 ľudia v práceschopnom veku, a zároveň človek vie, na akom systéme je založený priebežný systém financovania, tak z toho jasne vyplýva, že nezavedenie druhého piliera by znamenalo len jednu z dvoch možností alebo ich kombináciu. Buď zníženie dôchodkov na tretinu oproti dnešnej úrovni oproti mzdám, alebo trojnásobné zvýšenie odvodového zaťaženia, alebo kombináciu týchto opatrení, alebo kolaps verejných financií.

Čiže tvrdiť, že demografický vývoj nie je dôvodom na to, že by sme mali zavádzať dôchodkovú reformu a druhý pilier, je taká neuveriteľná nekompetentnosť a neodbornosť, až to naozaj z úst ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá navyše - ako viacerí tvrdíte a ako dokazuje životopis - desaťročia pracuje v tejto oblasti, je nepochopiteľné.

Musím ale povedať, že tie ďalšie týždne a mesiace ma presvedčili o tom, že nešlo o prerieknutie, nešlo ani o momentálnu indispozíciu, pretože tie ďalšie útoky proti druhému pilieru, ďalšie útoky voči DSS-kám, kde v prvej línii stál a stojí predseda vlády, ale veľmi aktívne mu sekunduje ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, len ďalej potvrdzujú nekompetentnosť a buď nechápanie týchto súvislostí, alebo zámerné zavádzanie verejnosti z jednoduchého dôvodu. Áno, je pravdou, že keď oklieštite druhý pilier, budete mať viac na rozdávanie. Je pravdou, že keby sa vám podarilo dnes znížiť príspevky z 9 na 6 %, čo ste chceli, čo ste nakoniec aj deklarovali, len potom ste sa stiahli pod tlakom verejnosti a verejnej mienky, že by vám to hodilo ďalších 9 mld. korún, ktoré by ste mohli okamžite rozdať bez toho, aby vám to vyvolalo tlak na to, že by ste neplnili maastrichtské kritériá. Áno, okamžite by ste si pomohli, ale z dlhodobého hľadiska by ste spôsobili obrovské problémy buď v udržateľnosti verejných financií, alebo v udržateľnosti aspoň relatívnej výšky dôchodkov voči mzdám.

A to nehovorím len ja. Máte to v stanoviskách Národnej banky, máte to v stanoviskách ministerstva financií aj počas posledného roka, teda počas prvého roka fungovania vlády Roberta Fica. Máte to v zásadných pripomienkach k materiálom, ktoré predkladá ministerstvo práce, sociálnych vecí, či už sa týkajú druhého piliera, alebo sa týkajú zásahov do sociálneho poistenia.

Takže myslím si, že tieto dva výroky boli len signálom, veľmi výstižným signálom, žiaľbohu, nekompetentnosti, neodbornosti pani ministerky Tomanovej.

Ďalším dôkazom jej nekompetentnosti bol Zákonník práce. Zákonník práce, tak ako bol predložený, bol vyslovene škodlivý, pretože by znamenal také zhoršenie podnikateľského prostredia, ale aj zhoršenie zamestnať sa a zhoršenie podmienok na vytváranie nových pracovných miest, že by jednoznačne poškodil ekonomiku Slovenska. Poškodil by ľudí, pretože menej ľudí by našlo prácu a ak, tak by našli prácu horšie platenú.

Jasným dôkazom neodbornosti Zákonníka práce, tak ako bol predložený, je skutočnosť, že nakoniec sa, chvalabohu, väčšinu tých nezmyselných a škodlivých ustanovení, aj keď nie všetky, ale väčšinu tých škodlivých ustanovení, sa zo Zákonníka práce podarilo aj vďaka tlaku verejnosti, odbornej verejnosti, aj vďaka tlaku opozície, ale aj vďaka nesúhlasu, aspoň čiastočnému nesúhlasu aj niektorých koaličných partnerov, teda ďalších dvoch koaličných partnerov, odtiaľ dostať. Ak si porovnáte pôvodný návrh ministerstva práce a to, čo bolo schválené, ak si zároveň porovnáte vyhlásenia ministerky a ministerstva a strany SMER o tom, ako je ten pôvodný návrh dokonalý, ako na ňom nič nebude menené a ako to zlepší situáciu, tak už táto skutočnosť, porovnanie toho, čo bolo navrhnuté a čo bolo schválené, jasne svedčí o nekompetentnosti a neodbornosti.

Nehovoriac o tom, že nešlo len o ustanovenia, ktoré boli škodlivé z hľadiska rastu zamestnanosti, vytvárania pracovných miest, ale zároveň tento dokument, ten pôvodný návrh celkom určite bol s najväčšou pravdepodobnosťou dielom ani nie tak ministerstva, ako odborov. Svedčí o tom jasne jedno z vystúpení pani ministerky Tomanovej v TA 3 aj s pani poslankyňou Radičovou, vtedy bola v diskusii, keď vyhlásila - na môj údiv -, že ona sama s niektorými ustanoveniami tej novely nesúhlasí. Sama nesúhlasila s ustanoveniami novely, ktorú ona predložila ako ministerka práce do pripomienkového konania. Myslím si, že aj toto veľmi jasne svedčí nielen o neodbornosti, ale aj o tom, aké vplyvy boli a presadili sa pri prerokovávaní, pri príprave Zákonníka práce.

Ďalšia vec, ktorej sa chcem dotknúť, pretože neustále tu zaznieva a zaznela aj v odôvodnení vlády nesúhlasného stanoviska s návrhom na odvolanie ministerky Tomanovej, je tvrdenie, že dôchodkovou reformou sme vyvolali obrovské náklady, obrovskú sekeru, o ktorej vláda nevedela, a teraz ju musí znášať. Sú to opakované lživé tvrdenia. Lživé tvrdenia, pretože to, že dôchodková reforma bude mať náklady, ale chcel by som zdôrazniť, že presnejšie, ako hovoriť o nákladoch druhého piliera, by bolo, presnejšie by bolo, keby sme hovorili o nákladoch neudržateľnosti piliera prvého. Ak by sme totiž tieto náklady dnes neniesli aj tým, že vzniká druhý pilier a následne na základe toho v prvom pilieri peniaze chýbajú, ak by sme tieto náklady neniesli, tak nás to dohoní spôsobom, ktorý som spomínal na začiatku.

A o týchto veciach sa vedelo, čoho jasným dôkazom sú materiály, ktoré vám tu môžem citovať, ktoré od roku 2004 sme prerokovávali aj v tejto Národnej rade, kde viacerí z vás a viacerí z ministrov, ktorí dnes sedia vo vláde, sedeli ako poslanci. Bolo to v Národnom programe reforiem, bolo to v Konvergenčnom programe, bolo to v návrhoch štátneho rozpočtu, od roku 2004 ste mali vyčíslené, aké budú zhruba náklady dôchodkovej reformy, a vyčíslené bolo aj to, že 60 mld. z privatizácie SPP je na tento účel odložených a potom sa ráta s tým, že tieto náklady budú kryté z výdavkov štátneho rozpočtu. A zároveň tam bolo jasne uvedené, že sa predpokladá, že pri raste, ktorý vtedy bol prognózovaný na ešte nižšej úrovni, ako je dnes, to bude za predpokladu zodpovednej a kompetentnej hospodárskej politiky možné bez problémov pokryť.

Dnes vďaka reformám, ktoré boli uskutočnené, a vďaka tomu, že, chvalabohu, väčšinu z nich zatiaľ nerušíte, a vďaka zotrvačnosti, ktorá tu je, dosahujeme ekonomický rast ešte vyšší, ako boli vtedajšie prognózy, teda nemalo by byť žiadnym veľkým problémom tieto náklady pokryť. To, že máte ten problém, napriek tomu vyplýva z dvoch skutočností. Po prvé, nerobíte zodpovednú a kompetentnú hospodársku politiku. Nezmyselným znižovaním dane z pridanej hodnoty na lieky ste ubrali štátnemu rozpočtu, ale nepridali ľuďom. V zdravotníctve ste zrušili reformné kroky, čo vedie k tomu, že vznikajú obrovské výdavky, ktoré sa ale neprejavujú v lepšom fungovaní zdravotníctva. Rozdávate poľnohospodárom, vianočné príspevky a tak ďalej, a preto vám chýbajú peniaze napriek tomu, že rast ekonomiky je vyšší, ako sa pôvodne predpokladalo. A, samozrejme, na to, aby ste naplnili svoje predvolebné sľuby, je tam tá diera ešte väčšia. Preto tá nervozita.

A spôsob, akým to ale chcete robiť, že chcete ubrať alebo zobrať ľuďom, ktorí si sporia na svojich účtoch, a rozdať svojim cieľovým skupinám svojich voličov, je nielen nehanebný a krátkozraký, ale je aj veľmi nezodpovedný, pretože do budúcna vytvorí obrovské problémy aj z hľadiska udržateľnosti výšky dôchodkov, aj z hľadiska verejných financií.

Ďalším príkladom nekompetentnosti pani ministerky Tomanovej je predložená, viackrát zmieňovaná novela zákona o sociálnom poistení. To, že zásadné pripomienky, odmietavé pripomienky k tejto novele majú nielen nezávislí odborníci, nielen opozícia, nielen zamestnávateľské zväzy, ale aj ministerstvá, viaceré ministerstvá, Národná banka, to, myslím, svedčí o kvalite tohto zákona a o kompetentnosti, resp. skôr nekompetentnosti predkladateľa. To, že zákon poškodí ženy na materskej dovolenke, to, že zákon poškodí invalidov, že poškodí doktorandov, že poškodí poberateľov predčasných dôchodkov, tu už bolo spomínané, takže nejdem naťahovať čas.

To, že zároveň zákon zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie tým ľuďom, ktorí zarábajú od trojnásobku do štvornásobku priemernej mzdy, je ďalší nezmyselný a škodlivý krok. Hovoríte a interpretujete to tak, že toto je akási solidarita, že toto je spravodlivé, keď tým, ktorí majú viac, sa berie. Takisto, ako keď ste znižovali odpočítateľnú položku na nulu, to nebolo namierené proti bohatým, resp. neznamenalo to vyššie zdanenie naozaj bohatých - a vy to veľmi dobre viete. Znamenalo to zdanenie tých, ktorí sú vysokokvalifikovaní, a tých, ktorí doteraz neunikali buď preto, že nemohli unikať, alebo nechceli unikať z takéhoto vyššieho zdanenia.

Garantujem vám, že toto spôsobí problémy v ekonomike. Spôsobí ich to preto, že ešte stále platy napríklad vysokokvalifikovaných ľudí, či už v telekomunikáciách, IT biznise, vo finančníctve, ale aj v iných oblastiach, platy týchto ľudí stále u nás sú ešte nižšie ako platy vo vyspelej Európe a zároveň títo ľudia sú veľmi mobilní. Ak týmto ľuďom zvýšite daňové a odvodové zaťaženie, a to sa idete, to sa chystáte urobiť, tak sa stane jedna z dvoch vecí: buď odídu a budeme mať akútny nedostatok týchto ľudí, alebo aby neodišli, zamestnávatelia im budú musieť zvýšiť mzdu, aby sa neznížil ich celkový čistý príjem. Keďže ale konkurencia tlačí na nezvyšovanie nákladov, tak sa obávam, že to môže skončiť tým, že sa znížia mzdy, alebo nezvýšia tak, ako by sa inak mohli, ľuďom, ktorí majú nízke mzdy. Pretože oni sú menej flexibilní a pretože pre nich nie je také jednoduché zamestnať sa kdekoľvek inde aj v zahraničí na rozdiel od tých kvalifikovaných, ktorí sú väčšinou aj jazykovo, aj odborne vybavení tak, že to pre nich až taký problém nie je. Druhý typ reakcie bude ten, že sa zákon bude obchádzať.

A na absurdnosť toho, čo vlastne chystáte, chcem poukázať aj tým, že týka sa to mimochodom okolo 110-tisíc ľudí, nie 20-tisíc, ako ministerstvo vyčísľuje, pretože to sa týka aj tých, ktorí, stačí, že v jednom mesiaci prekračujú ten štvornásobok priemernej mzdy, nemusí to byť počas každého mesiaca v roku, ale títo ľudia, je ich síce len okolo 5 %, ale títo ľudia platia dnes až 50 % výnosu dane z príjmov zo závislej činnosti a vy sa ich chystáte zdaniť, zvýšiť ich daňové, odvodové zaťaženie ešte viac.

Mimochodom, čistý efekt z hľadiska verejných financií, čo očakávate, ktorý sa podľa mňa nedostaví, pretože dôjde k tomu efektu, že sa začnú ľudia vyhýbať, a nie je to veľmi ťažké vyhnúť sa tejto povinnosti, či už vyplácaním odmien cez iné formy, ako je príjem zo závislej činnosti, alebo príjmom cez právnickú osobu, ale ak by aj bol ten príjem vyšší, tak ako predpokladá ministerstvo, tak to bude zhruba jedna miliarda. Zároveň ale vláda schválila v novele zákona o sociálnom poistení zvýšenie správneho fondu Sociálnej poisťovne z 2,9 na 3,5 %, čo znamená práve tú jednu miliardu. Práve tú jednu miliardu zhruba, o ktorú viac minie Sociálna poisťovňa nie pre poistencov, na svoje náklady, na svoje nákupy, na svoju spotrebu. Čím idete viac zdaniť tých najproduktívnejších, tých, ktorí sú v tom intervale, o ktorom som hovoril, s dôsledkami, ktoré hovorím, ale bez akéhokoľvek efektu pre poistencov a dokonca bez efektu pre nich, pre tých ľudí, pretože im sa zvýši daňové, odvodové zaťaženie, ale nezvýšia dôchodky, čím mimochodom motivujete týchto ľudí, aby išli do druhého piliera. Pretože v druhom pilieri, ak sa im tie odvody zvýšia, tak sa im zvýšia aj dôchodky. V prvom sa im nezvýšia.

Aj na tomto vidieť, aká nepremyslená a zmätočná je politika ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dnes už aj politika vlády, lebo vláda túto novelu zákona, žiaľbohu, schválila. Aj keď niektoré nezmysly odtiaľ vypadli, ako napríklad to, že vláda chce zvyšovať daňové, odvodové zaťaženie tých skupín, o ktorých hovorím, vrátane matiek s deťmi, doktorandov, predčasných dôchodcov, ale zároveň v pôvodnom návrhu bolo zníženie daňového, odvodového zaťaženia pre znalcov, prekladateľov, daňových poradcov. Toto vypadlo, pretože to už zjavne bolo nad rámec stráviteľnosti dokonca aj pre vládu.

Ďalej, ďalším dôvodom, o ktorom sa tu diskutovalo a diskutuje, je ignorovanie sociálneho dialógu a tripartity. Chcem sa k tomu vyjadriť a zastaviť sa pri tom, pretože opakovane sa k tomu vyjadrovali viacerí poslanci, najmä dnes veľmi aktívna pani poslankyňa Vaľová, ale aj poslanec Kvorka a ďalší. Chcem povedať, aj keď som to už viackrát opakoval, ale napriek tomu, napriek tomu znovu a znovu počúvam nezmysly a nepravdivé tvrdenia o tom, že za Dzurindovej druhej vlády bol predložený Zákonník práce bez dohody.

Vážené kolegyne, kolegovia, nie je to, znovu vám opakujem, nie je to pravda. Zápisníc, kde nedošlo k dohode, môžete vytiahnuť nie jednu, môžete ich vytiahnuť možno osem. Áno, tých rokovaní bolo veľké množstvo a ťažko sa dospievalo k dohode. Ale nakoniec ešte pred schvaľovaním vo vláde sa k dohode dospelo. A dá sa to veľmi jasne dokázať, dokonca aj mediálnymi výstupmi, kde vtedajší šéf rokovacieho tímu odborov pán Gajdoš to aj potvrdil, na médiá, na tlačovej konferencii po rokovaní tripartity tesne pred rokovaním vlády, ktorá o Zákonníku práce rozhodovala. Bol som aj na tej tripartite, bol som aj na tej vláde, preto by som vás chcel poprosiť, aby ste nezavádzali.

Faktom teda je, že prvýkrát v histórii Slovenskej republiky bol Zákonník práce bez dohody sociálnych partnerov predložený až ministerkou Vierou Tomanovou. A nielen to, prvýkrát bol predložený zákon o tripartite bez dohody sociálnych partnerov, čo je absurdum, lebo zákon o tripartite je práve zákonom o tom, ako majú fungovať, aké majú byť vzťahy v tripartite.

Pani poslankyňa Vaľová tu viackrát povedala, že sme vraj zrušili tripartitu. Tak vám chcem povedať, že je to absolútny nezmysel. Áno, my sme zmenili postavenie tripartity, ale mimochodom tak, ako sme ho zmenili my, tak funguje aj naďalej a vy ste ho nevrátili do pôvodného stavu. Do roku 2003 sa tripartita volala Rada hospodárskej a sociálnej dohody. Viem to, pretože som jej predsedal v rokoch 1998 - 2002, a zmenilo sa to v roku 2003 na Radu hospodárskeho a sociálneho partnerstva a zmenilo sa aj to, že už nemohli odbory, ale ani zamestnávatelia blokovať prácu vlády. Predtým tam bolo ustanovenie, že keď niektorý sociálny partner nesúhlasil s niečím, tak vláda o tom nemohla ďalej rokovať a vznikali obrovské prieťahy. A bolo to aj protiústavné, pretože ústavnú zodpovednosť za vykonávanie hospodárskej politiky a opatrení politiky vlády má vláda Slovenskej republiky, nie nevolené inštitúcie zamestnávateľské alebo odborárske zväzy. Preto došlo k tejto zmene, ktorá vlastne len obmedzila alebo zamedzila možnosti zneužívať tripartitný dialóg na blokovanie práce vlády.

A mimochodom, ten rokovací poriadok, ktorý máte dnes, a ten štatút tripartity, ktorý máte dnes, ktorá sa zase len inak volá, volá sa Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, ten ponechal ten stav, ktorý sme zaviedli v roku 2003, že je to poradný orgán vlády a že tento orgán nemôže blokovať prácu vlády. Takže ak tvrdíte, že my sme tripartitu zrušili, tak jednoducho zavádzate a nehovoríte pravdu.

Navyše považujem za obídenie sociálneho dialógu aj to, akým spôsobom sa tu viaceré zákony prerokovávali, kde nie na rokovaní vlády, nie v rezortnom návrhu, ale až tu na rokovaní Národnej rady boli podané zásadné pozmeňujúce návrhy, ktoré zasahujú do sociálneho dialógu. A takým najvýraznejším príkladom je ustanovenie o záväznej platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré sa do zákona dostali obídením sociálneho dialógu na návrh, myslím, že poslankyne Vaľovej.

No, ešte by som sa chcel vyjadriť aj k tomu vystúpeniu predsedu vlády. Ja som veľmi rád, že pán poslanec Horváth, nevidím ho tu, nám osobne garantoval, že žiaden návrat pred rok 1989 nebude. Strašne mi odľahlo, keď som to z jeho úst počul, hneď sa mi dýcha ľahšie. No len, žiaľbohu, musím povedať, že to, čo sa tu deje nielen dnes, nielen to dnešné uznesenie slovenskej vlády vo vzťahu k médiám, ale aj spôsob, akým sa vedú rokovania schôdze, spôsob, akým sa komunikuje aj s verejnosťou, aj s médiami, aj so súkromnými spoločnosťami, spôsob, akým sa zo strany predsedu vlády ignorujú platné zákony, tento spôsob jednoducho vedie a musí viesť každého súdneho človeka k znepokojeniu. Naozaj sa to dá nazvať plazivou boľševizáciou.

Čo sa týka našej dnešnej diskusie v parlamente, viacerí poslanci, naposledy pani poslankyňa Damborská vstupovala poslancom opozície do svedomia, tvrdila, že je to neakceptovateľné a neviem aké, dnešná rozprava, tak by som sa chcel vyjadriť, ak dovolíte, aj k tejto téme. Najskôr k tomu, akým spôsobom ešte v doobedňajších hodinách sa tu viedla debata, akým spôsobom bol narúšaný priebeh zasadnutia Národnej rady. My, samozrejme, nechceme ani nikdy nebudeme obmedzovať prístup verejnosti na rokovania Národnej rady, ale to, čo sa tu dialo, vrátane tých prejavov, či už transparentmi, alebo potleskom, je a malo by byť neakceptovateľné, aj z hľadiska platného rokovacieho poriadku a pravidiel, ale aj z hľadiska takých základných tradícií a aj nepísaných noriem demokracie.

Bol som viackrát v britskom parlamente, ktorý je najstarším európskym parlamentom, sedel som takto na galérii, ako dnes sedeli vaši tlieskajúci hostia, a bol som svedkom búrlivých rozpráv, kedy sa bučalo, rehotalo, búchalo do stolov, prekrikovalo, ale v rokovacej sále. Keď som sa ja na galérii s mojím susedom šeptom, šeptom rozprával o tom, čo sa tam deje, tak v okamihu stál za nami strážca v uniforme a povedal, aby sme sa nerozprávali, lebo nás vyvedie z galérie. Opakujem, rozprávali sme sa šeptom. To, že tu niekto prinesie úderku, že tu rozvinú transparenty alebo letáky, to je jedno, že potleskom alebo inými hlučnými prejavmi vyjadrujú sympatie alebo antipatie voči tomu, čo sa tu hovorí, je veľmi-veľmi nebezpečné. Keď dnes viacerí z vás hovorili o tom, že veď aj iné skupiny boli pred parlamentom. Áno, pred parlamentom nech si robí, kto chce, čo chce, aj tu nech si príde sadnúť, ale nech neruší rokovanie schôdze Národnej rady. Je to veľmi nebezpečný precedens, pretože, ako spomenul pán kolega Lipšic, nie je problémom, nie je problém zorganizovať zástupcov napríklad sporiteľov z druhého piliera alebo rôzne iné organizácie, ktoré vám tu prídu - a čo potom? Budeme súťažiť, kto hlasnejšie? Budeme sa tu biť? Alebo hore urobíme čiaru a budú tu súboje? Takže je to veľmi nebezpečné. Nie je to o tom, ako ste sa to snažili veľmi demagogicky obrátiť na to, že niekto je schopný ísť za ľuďmi, podať si s nimi ruku, bolo to veľmi demagogické a bolo to veľmi nebezpečné do budúcna.

A ako povedal pán poslanec Lipšic, a nepovedal to len on, pani poslankyňa Radičová, bývalá ministerka, sa verejne ospravedlnila za to, že spôsob, akým boli prehodnocované invalidné dôchodky, mohol spôsobiť a zrejme aj spôsobil niektorým ľuďom a možno aj veľa ľuďom neprávosti. Ale faktom tiež je... - alebo nespravodlivosť, skrivodlivosť. Ale faktom tiež je, a ja to poviem, ja to viem aj z hľadiska finančného, že tento systém bol, kým sa neurobili tieto zmeny, ktoré sa zrejme neurobili dostatočne premyslene a citlivo a to bola chyba a beriem ju aj na seba, tento systém bol masovo zneužívaný. Viedlo to k tomu, že geometrickým radom rástli náklady na výdavky na kompenzácie a rôzne pomôcky, ktoré boli veľmi často zneužívané aj tými, ktorí zdravotne postihnutí neboli. Ale toto je kapitola, ku ktorej sme sa viackrát vyjadrovali, a kapitola, za ktorú, a chyba, chyba, za ktorú bol vystavený účet vo voľbách v roku 2006. Vaše neustále vracanie sa k tomu a dokonca stavanie to do takej pozície, že tam sú tí postihnutí a my máme niečo proti nim, my ich dokonca chceme nechať vykázať, považujem za veľmi neférové a veľmi nebezpečné, pretože môže to naozaj viesť k tomu, že sa tu budeme pretláčať, kto si najme silnejší, možno hlasmi, možno svalmi, možno potom kalibrami, fun klub, ktorý tu príde.

Takže dovoľte mi, aby som uzavrel - ale predsa len jednu poznámku som ešte chcel povedať. Predseda vlády vo svojom vystúpení dnes hovoril o médiách, o tom, ako je tu akási organizovaná kampaň, hovoril o nejakých prepojeniach a faktom je, že určite, čo sa týka vzťahu médií a politikov, vždy tam bude isté napätie a ani ja netvrdím, že všetko je v poriadku v médiách, tak ako nie je v poriadku v politike a v každej oblasti, myslím, že v spoločnosti je to tak, že sú aj takí, aj takí, aj politici, aj športovci, aj novinári, ale paušalizovať a útočiť proti médiám, navyše vyzývať alebo odporúčať prokuratúre, aby konala voči médiám, považujem za hrubý politický nátlak. Ak vie ktorýkoľvek z členov vlády o tom, že sa spáchal nejaký trestný čin, je jeho povinnosťou podať trestné oznámenie a povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní je konať. Ale vytvárať takýto paušálny tlak je jednoducho absolútne neakceptovateľné.

A naozaj to hraničí s tým, kde sa zastavíte. Kde sa chcete zastaviť? Keď toto nebude stačiť, čo príde? Nový tlačový zákon už avizoval minister kultúry, prídu reštrikcie tam? Keď ani toto nepomôže, čo budete robiť? Zavediete cenzúru? Keď ju zavediete na Slovensku, urobíte to aj v zahraničí? Citovali sme vám to, ako výrazne sa zmenilo, zhoršilo hodnotenie alebo videnie vlády Slovenskej republiky a, žiaľbohu, aj Slovenskej republiky očami zahraničných médií. Kým negatívne a pozitívne články o vláde, o vláde Slovenskej republiky v poslednom roku fungovania Dzurindovej vlády boli 1 : 1, teraz tieto články sú 1 : 11. Na jeden pozitívny článok o vláde Slovenskej republiky, o vláde Roberta Fica pripadá jedenásť negatívnych článkov v relevantných zahraničných médiách.

Pán predseda vlády hrdinsky, ale hrdinsky tu, lebo on je hrdina len tu a na tlačových konferenciách, v skutočnosti je zbabelec, pretože za rok nebol ani v jednej diskusnej relácii s ktorýmkoľvek opozičným politikom, aby mohol v priamej konfrontácii čeliť argumentom a faktom, tu hrdinsky vyhlási, že on nebude robiť politiku tak, aby ho hladkali vo Washingtone alebo v Bruseli. Tak by som chcel veľmi jasne povedať a poukázať na to, že takáto "chlapská" alebo skôr "veľkohubá" politika škodí Slovenskej republike. Škodí Slovenskej republike, pretože ak má krajina negatívny obraz, a obraz krajiny, žiaľbohu, alebo žiaľbohu, proste je to tak, obraz krajiny je vytváraný najmä reprezentáciou tej-ktorej krajiny, ak má krajina negatívny obraz, tak to má priame a nepriame, aj priame, aj nepriame negatívne dôsledky pre krajinu.

Napríklad podľa obrazu krajiny a podľa hodnotenia krajiny aj renomovanými, najmä ekonomickými, ale nielen, publicistami a médiami sa vytvára rating krajiny. Aj podľa toho od toho závisí, ako draho si krajina požičiava. Aj podľa toho sa investori, ale nielen investori, aj turisti rozhodujú, či do takej krajiny pôjdu, alebo nie. Takže takéto "chlapácke" vyhlásenia, že pán predseda vlády nerobí politiku preto, aby ho chválili niekde v zahraničí, svedčia o neznalosti, o detinskosti a o tom, že takáto politika jednoducho Slovensku a Slovenskej republike škodí.

Takže dovoľte mi uzavrieť, uzavrieť moje vystúpenie tým, že som presvedčený z analýzy činnosti, nečinnosti, a to som ešte nespomínal tie kauzy, ktoré svedčia o nehospodárnosti, klientelizme a rodinkárstve pani ministerky Tomanovej, všetky tieto skutočnosti ma vedú k hlbokému presvedčeniu o tom, že nastal čas, aby došlo na tomto poste k zmene, k výmene, a preto budem hlasovať za návrh na odvolanie pani ministerky Tomanovej.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky pani Mazúrová, Vaľová, pán poslanec Lipšic, Rafaj, Košútová, Frešo, Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mazúrová.

V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, na začiatok stručne pripomeniem. Druhý dôchodkový pilier, ľudia si po Kaníkovej reforme začali sporiť na penziu v súkromných fondoch. Do Sociálnej poisťovne odvtedy ale odvádzajú len polovicu toho, čo predtým. Ale Sociálna poisťovňa nezačala vyplácať polovičné dôchodky, či áno? Dzurindova vláda vyčlenila na vykrytie deficitu peniaze z privatizácie SPP. Lenže to bol len nepatrný zlomok toho, čo naozaj treba. Tieto peniaze vydržia maximálne do roku 2009 a od roku 2009 bude treba začať deficit asi 40 mld. ročne platiť. Pýtam sa, z čoho? Z vlastných vreciek? Alebo pošleme starých ľudí, aby bývali v stanoch alebo pásli sa na lúkach? Váš trojzáprah urobil reformu, ktorá bude musieť daňami splácať tvrdo jedna celá generácia. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: No, ja som pôvodne nechcela ani reagovať, ale podľa pána Mikloša polovička z nás je tu nekompetentných, polovička je klamárov. Tak, pán Mikloš, ak ste teda boli pri tom Zákonníku práce pána Kaníka, ja som si vyžiadala informáciu od pána Mojša a od pána Gazdíka a ja vám poviem, že pred Vianocami 20. 12. 2002 KOZ obdržala na zahájenie stanovisko návrhu novely Zákonníka práce so sprievodným listom ministra Kaníka, ktorý oznámil, že má vianočný darček - novelu Zákonníka práce. Návrh bol pripravený bez konzultácie so sociálnymi partnermi, obsahoval 180 novelizačných bodov, termín odovzdania stanoviska bol z 10. 1. 2003. KOZ tento návrh prijal s veľkým pobúrením. V priebehu mesiaca január, presne 9. 1. 2003, jednotlivé KOZ začali organizovať mohutné štrajky pred ministerstvom práce a úradom vlády. Až na základe takéhoto sociálneho nátlaku minister Kaník pristúpil k rokovaniu. Tak asi ste tam boli, pán Mikloš.

A teraz niečo k tomu boľševizmu a komunizmu. Pán Mikloš, môžem jednu otázočku? Nie ste to náhodou vy ten, ktorý bol na vysokej škole ekonomickej v 80. rokoch vedúci straníckej bunky? Alebo je to váš menovec? (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja nadviažem na dve veci, ktoré hovoril pán poslanec Mikloš, jednak v súvislosti s atmosférou v parlamente a s médiami.

Veľmi presne pomenoval tú hrozbu, ktorú si možno kolegovia z vládnej koalície neuvedomujú, ak verejnosť, ktorá má sem právo chodiť, a to je ústavné právo, keď bude môcť premeniť rokovanie parlamentu na politický míting. Je to veľmi nebezpečné. Viete, v minulosti chodila verejnosť a robila politické mítingy aj na súdoch, chodili na súdy a žiadali trest smrti pre Miladu Horákovú, možno aj nejakí baníci. Ale vyvarujme sa toho, aby sme takéto metódy zavádzali tu, v tomto parlamente. Myslím to naozaj seriózne, vážne.

Táto vláda obmedzuje práva občanov na informácie. Zaviedli ste tajné rokovania vlády. Bola to ministerka Tomanová, ktorá s tým prišla do parlamentu. Áno, v zákone o tripartite, pani ministerka, že rokovania vlády sú neverejné. No, darmo krútite hlavou, to bol váš zákon, je to tak. Je to tak. Tak vás potom žiadam, vystúpte a povedzte, že to tak nie je. Ale je to tak, trvám na tom.

Druhá vec, bol tu návrh obmedziť aj infozákon, ktorý našťastie nakoniec poslankyňa, ktorá sa vzdala mandátu, nakoniec stiahla späť.

K novinárom. Tie paušálne útoky sú podľa mojej mienky nebezpečné. Môžeme mať každý rôzny názor na novinárov, ale takéto paušálne útoky sú nebezpečné aj preto, že robia novinárov zraniteľnejšími. Pred niekoľkými dňami nielen k pani ministerke Tomanovej, ale aj jedna novinárka, bolo napadnuté jej obydlie na východnom Slovensku, lebo informovala o organizovanom zločine. Páni kolegovia z vládnej koalície, dávajte pozor, aby sloboda médií nebola na Slovensku ohrozená.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Ja budem reagovať na pána Mikloša, aj keď môj predrečník takisto hovoril k téme médií. Pôvodne som sa nechcel ani vyjadrovať, ale, pán Mikloš, jeden významný americký spisovateľ a veľmi slobodného ducha Gore Vidal povedal, že, citujem: "Mojím náboženstvom je literatúra a mojou vierou je právo na pravdu." Neviem, prečo mám stále pocit, že toto právo je práve z veľkej časti slovenským občanom upierané, možno nielen niektorými novinármi, médiami, ale aj politikmi. Viete, Gore Vidal si dovolil pomenovať veľmi presne takýto spôsob informovania a nazval ho "mediálni gangstri". A ja vás poučím, kto sú "mediálni gangstri".

Problém nie je ani v tom, že či hľadáme objektivitu. Tu som kolegom hovoril, že aj s maďarskou iredentou si dokážeme poradiť, hoci máme len dve schopné stíhačky, ale problém je naozaj bojovať s ľudskou hlúposťou, pretože Gora Vidala veľmi trápilo, on to pomenoval "tretí spôsob informovania" a to je taký, keď nielen politici, ale predovšetkým novinári a médiá píšu tak, aby ľudí učili alebo prinútili, na to sú rôzne spôsoby, nenávidieť tých druhých.

A ja naozaj nevidím iný zmysel týchto dlhých debát, ibaže sa snažíte presvedčiť ľudí, aby nenávideli pani ministerku Tomanovú. (Potlesk.)