P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, vážení kolegovia, skupina poslankýň a poslancov opozičných strán vedených najmä poslaneckým klubom SDKÚ podala návrh na vyslovenie nedôvery ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vierke Tomanovej a vo svojom návrhu sa skupina poslancov snažila vyrobiť hodnoverné dôvody, pre ktoré by mala byť pani ministerka Vierka Tomanová odvolaná zo svojej funkcie.
Dôsledne som si prečítal tie dôvody a niektoré uvádzané dôvody som si bol aj osobne preveriť na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. V jednom z týchto dôvodov obviňujete ministerku pani Tomanovú z nezodpovednosti pri správe verejných zdrojov a že nevie úsporne nakladať s peniazmi daňových poplatníkov, čo podkladáte argumentom, že si objednáva nepotrebné bezpečnostné prehliadky v kancelárii. K tomuto je potrebné uviesť nasledujúce fakty:
V zmysle euronoriem týkajúcich sa ochrany osobných údajov, cezhraničný styk, cezhraničné informácie, je každá právnická osoba povinná mať vypracovaný bezpečnostný projekt. Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny bola z tohto dôvodu vykonaná bezpečnostná previerka, analýza stavu bezpečnostnej politiky, ktorej predmetom je ochrana osobných údajov a informácií s tým súvisiacich, tzv. klasifikovaných informácií. Na základe bezpečnostnej previerky bol spracovaný bezpečnostný projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je technické riešenie, softvérové riešenie, administratívne riešenie a personálna bezpečnosť. V súvislosti s tým bolo potrebné vykonať nasledovné: zdokumentovať celkovú bezpečnostnú politiku, určiť ňou koncepciu ďalšieho rozvoja bezpečnostnej stratégie, princípy, aplikácie, implementácie a správy požadovanej úrovne, bezpečnosti a ochrany v podmienkach ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a organizácií v jeho zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti.
Podľa záverov analýzy bezpečnosti bola vypracovaná v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a zákonom požadovaných opatrení na ochranu osobných údajov bola zriadená pracovná pozícia bezpečnostného manažéra. O stanovených bezpečnostných požiadavkách vzťahujúcich sa na určovanie pravidiel ochrany klasifikovaných informácií, podmienok i sprístupnenia a poskytovania požiadaviek vzťahujúcich sa na vstup a pohyb v sídle ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny budú oboznámení všetci zamestnanci a relevantné tretie strany, napríklad pri uzatváraní záväzkových vzťahov. Dôraz pritom bude kladený na tieto súčasti bezpečnosti: organizáciu a správu bezpečnosti, zavedenie požadovaných technických, organizačných a personálnych opatrení, klasifikáciu aktív a pasív bezpečnosti, hodnotenie riadenia bezpečnostných rizík, ochrana utajovaných skutočností, ochrana osobných údajov, ochrana ostatných kvalifikovaných informácií, požadovanú fyzickú ochranu objektov, osôb, hnuteľného a nehnuteľného majetku, zásady vstupného režimu, vnášania a vynášania predmetov techniky, písomností a nosičov informácií, správu registratúry a archívnictva, prevádzku implementovaných bezpečnostných technológií, bezpečnostnú správu informačno-komunikačných technológií.
Pri medializácii tohto problému dochádza vo viacerých médiách, najmä tlačových, pri interpretácii tohto problému k zámene bezpečnostnej previerky, ktorú robí Národný bezpečnostný úrad pre jednotlivé pracovné pozície prichádzajúce do styku s utajovanými skutočnosťami, s bezpečnostným projektom na ochranu osobných údajov. Problematiku NBÚ na ministerstve manažuje vedúci oddelenia krízového manažmentu a ochrany utajovaných skutočností a problematiku ochrany osobných údajov manažuje vedúci služobného úradu. Úrad na ochranu ústavných činiteľov nerobí bezpečnostné analýzy ani bezpečnostné projekty na ochranu osobných údajov. Spracovateľ analýzy a projektu bol vybratý na základe výberového konania a podľa zákona o verejnom obstarávaní. Náklady predstavovali 112 200 korún. Nešlo o odpočúvanie, ale o zamedzenie úniku klasifikovaných informácií v akejkoľvek forme. Dôvodom na spracovanie je požiadavka euronoriem a riešenie komplexnej bezpečnostnej politiky na zamedzenie úniku klasifikovaných informácií. Konkrétne sa vykonali technické a organizačné opatrenia komplexnej bezpečnostnej politiky.
Po overení si týchto faktov je, vážené panie poslankyne a páni poslanci z opozície, obvinenie ministerky pani Tomanovej neodôvodnené a nekompetentné. Ako aj ďalšie uvádzané obvinenia, či ako uvádzate dôvody.
Ďalej obviňujete pani ministerku Tomanovú z klientelizmu, že poskytla finančnú dotáciu spoločnosti Privilégium, kde bola ako zamestnankyňa deväť mesiacov, ktorá nemala dosah na rozhodovanie o hospodárení spoločnosti, takže nemohla vedieť, či má, alebo nemá poplatené záväzky voči poisťovni alebo štátu. Ale ja vám uvediem iný príklad, ktorého podklady som si vyžiadal práve z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
V decembri 2004 bol schválený projekt pre agentúru S.P.A.C.E. financovaný z Európskeho sociálneho fondu, kde odborným garantom bola pani Iveta Radičová a pani Eva Kelyová a koordinátorom bol pán Pavol Kely a expert pre výskum bol pán Ján Riapoš, o ktorom je verejnosti známe, že je priateľom pani Radičovej. Mimochodom, pani poslankyňa Radičová, nie je náhodou pani Eva Kelyová vašou dcérou? Pán Pavol Kely vaším zaťom a ďalší pán Tomáš Kely tiež v príbuzenskom vzťahu? V správnej rade sedeli páni Ivan Mikloš a Július Brocka. Pani Radičová bola štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti a pred nástupom do funkcie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny oficiálne odstúpila ako koordinátorka aktivít číslo 4. V rámci projektu sa vyplatilo pre partnera S.P.A.C.E. 574-tisíc Sk. Zaujímavé je ale všimnúť si účel vynaložených prostriedkov. Personálne výdavky vo vyplatených žiadostiach predstavovali 49 % projektu, kým výdavky na cieľové skupiny boli iba 7,9 %, t. j. personálne výdavky v rámci vyplatených peňazí sú šesťnásobne vyššie ako náklady na cieľové skupiny. Chcem sa spýtať pani poslankyne Radičovej: Ako je to vlastne s týmto projektom a nepripomína vám to klientelizmus?
Prišiel som k záveru, že tieto dôvody nie sú tými pravými dôvodmi, pre ktoré sa, dámy a páni z opozície, snažíte o toto politické divadlo pred verejnosťou, lebo inak sa toto totiž nazvať ani nedá. Pravým a skutočným dôvodom na vyslovenie nedôvery pani ministerke Tomanovej je nervozita opozičných strán, najmä SDKÚ, zo znižujúcich sa preferencií a straty tém, ktorými by ste mohli opäť oklamať občanov Slovenskej republiky, tak ako už nie jedenkrát, že vám záleží na ich kvalite života. Snažíte sa nasadiť si sociálnu masku v nádeji, že si občan nevšimne, že je to len sociálna maska a nie úprimný záujem o neho samého.
Chápem najmä poslancov z SDKÚ, že sa vám hodí toto divadlo najmä v kontexte práve štartujúcej prezidentskej kampane pani poslankyne Radičovej. Zdá sa mi, že sa spoliehate na to, že občania Slovenskej republiky majú krátku pamäť a že už zabudli na sociálne kroky pani Radičovej, keď bola na poste hlavného poradcu ministra Kaníka pri zavádzaní antisociálnych zákonov a následne ste si postavenie s pánom Kaníkom teatrálne vymenili, keď ste sa snažili zmiasť občanov a navodiť dojem, že pani Radičová je ten sociálne cítiaci človek, ktorý chce napraviť Kaníkove pokusy na občanoch.
Ale, pani poslankyňa Radičová, vy ste boli pri celej Kaníkovej reforme, aj vašimi radami a následne konaním ako ministerky sa významne zhoršila sociálna situácia mnohých, samozrejme, najslabších skupín obyvateľstva. Nebola to práve vláda pána Dzurindu, ktorá protiústavne obrala invalidných dôchodcov o dôchodky, ktoré musela súčasná vláda naprávať? Nezanechali ste Sociálnej poisťovni sekeru na každý rok 20 mld. Sk práve vy a s ktorou sa musí vysporiadať práve vláda Roberta Fica? A ministerstvo vedené práve ministerkou Tomanovou?
Ctené kolegyne a kolegovia z opozície, nestratili ste pamäť? Už sa nepamätáte, že nezmyselný a najmä nevýhodný predaj energetických podnikov, ako SPP, Slovenské elektrárne a ďalšie, v nastupujúcej energetickej kríze zhoršilo sociálne postavenie najmä najslabších skupín občanov, ale aj podnikateľov?
Vážené dámy a páni z opozície, mohol by som vám ešte dlho vyčítať vaše tzv. sociálne správanie počas vášho vládnutia, ale myslím si, že občania Slovenskej republiky majú dobrú pamäť a nedajú sa obalamutiť vašou novou maskou. A preto si myslím, že jediným vaším dôvodom, pre ktorý sa snažíte o odvolanie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vierky Tomanovej, je, že robí politiku pre ľudí. A toho sa asi najviac obávate.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky pani Radičová, Dzurinda, Tkáčová, Mikloš, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.
I. Radičová, poslankyňa: Súd rozhodne o tom, kto zo zúčastnených, či vy, pán poslanec, alebo ja, má pravdu, keďže žaloba je podaná. Chcem totiž zdôrazniť, že nehovoríte pravdu. Ja som skončila ako poradkyňa pána ministra Kaníka, sú na to písomné doklady a vy to musíte vedieť, 1. apríla 2004. Všetko ostatné, čo následne pokračovalo, nemalo nijakú spojitosť s mojím postom poradkyne. Vy živíte obraz, že som bola poradkyňa celé obdobie. Skončila som svoje poradcovanie 1. apríla 2004.
Všetky ostatné fakty sú tiež nepravdivé vrátane využitia zo spomínanej sumy 1,8 mil., reálne bolo vyplatených 109-tisíc a pomer financií, ktoré boli použité, to je obsahom žaloby. Preto nechajme rozhodnúť súd v tomto smere a garantujem vám, že všetko je zdokladované a neporušila som v ničom ani etiku, ani zákony.
A čo sa týka, nedá mi to nespomenúť, nehospodárneho nakladania s peniazmi daňových poplatníkov, musím zdôrazniť, že spomínané používanie auta a podobne, bola som, som a budem národnou expertkou DG päťky pre projekt TRES. Ako ministerka som fungovala a bola oficiálne pozvaná na cyklus prednášok Brusel, Gent, Antverpy a môžem predložiť účty, že som si letenku zaplatila z vlastných peňazí.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda.
M. Dzurinda, poslanec: Pán poslanec Záhumenský, bolo naozaj dojímavé vás počúvať, človeka, ktorý odišiel z postu štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva za známych okolností celkom nedávno, lebo prideľoval dotácie svojej vlastnej firme, človeka, ktorý bol na honosných veľkopanských poľovačkách za štátne. Bolo to naozaj dojímavé počúvať, ako obhajujete klientelistické správanie pani ministerky a jej šafárenie.
Ale nie o tom to celé je, pán poslanec Záhumenský. Celé je to o tom, že sa neobyčajne zúfalo snažíte odviesť pozornosť od témy. Máte šablónku, urobil to dnes predseda vlády, spravodajkyňa sa o to urputne usiluje po celý deň. Urputne sa usilujete odviesť pozornosť od toho, že pripravujete lúpež voči státisícom občanov tejto krajiny, voči serióznym ľuďom, ktorí chcú mať lepšie dôchodky, ako majú súčasní dôchodcovia, ktorí dôverovali a dôverujú dôchodkovej reforme. Preto chodíte od Pavla k Šavlovi, spomínate všetko možné a nemožné, ako počúvam, si aj vymýšľate, klamete, ale o jednom vás ubezpečujem, neodvediete tú pozornosť. Neodvediete ju, urobíme všetko pre to, aby ľudia rozpoznali, aký brutálny zásah proti nim chystáte práve zákonom o sociálnom poistení.
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Troška mi vyfúkol vietor z plachiet môj kolega pán poslanec Dzurinda, pretože som sa vás chcela opýtať, pán kolega, že vy nás sa pýtate, či sme stratili pamäť? Práve vy? Je ozaj čarovné, keď o klientelizme hovoríte práve vy. Dovoľte, zopakujem, čo vám pripomenul pán Mikuláš Dzurinda, a to vaše tabakové dotácie a potom ten zlatý jeleň, ktorý vám paradoxne zlomil krk vo vašej politickej funkcii.
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Pán poslanec, to, čo ste predviedli vo svojom vystúpení, bolo trápne a nízke. Lživo ste obviňovali poslankyňu Národnej rady, bývalú ministerku, pričom predmetom rokovania Národnej rady, dnešného nočného rokovania, ktoré ste si odhlasovali, je návrh na odvolanie ministerky Tomanovej. Pán poslanec, neodvolávame pani poslankyňu Radičovú, diskutujeme o nekompetentnosti, neodbornosti, nehospodárnom nakladaní s prostriedkami a klientelizme, to slovo by vám mohlo niečo hovoriť, vašej kolegyne pani ministerky Tomanovej.
M. Číž, podpredseda NR SR: Koniec vystúpenia, ďakujem. Slovo má pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na tú časť príhovoru predrečníka, kde hovoril o krátkej pamäti ľudí a kde hľadá rôzne paralely medzi pôsobením súčasnej ministerky a jej predchodcov.
V prvom rade chcem poznamenať, že pani ministerka Tomanová, čo sa týka toho nechutného klientelistického škandálu, zareagovala ako úplne posledná, kde do poslednej chvíle obraňovala svojho bývalého zamestnávateľa, kde tvrdila, že všetko vyšetrí a je v poriadku, že za to môžu médiá a že popodáva trestné oznámenia. Až keď to všetko prasklo a čierne na bielom sme si prečítali dokumenty, že naozaj dala najvyššiu dotáciu v konkrétnej tranži tomu, kto je dlžný ešte aj daňovému úradu, to, čo si mohla jedným telefonátom zistiť, ale trvalo jej to dva týždne, až keď to všetko prasklo, tak začala konať.
A v tomto je istá paralela, pán poslanec, aj s vami. Podobne bol aj váš prípad, až keď všetko prasklo so spomínaným zlatým jeleňom, tak ste po asi dosť ťažkom rozhovore s pánom premiérom usúdili, že funkciu opúšťate.
Budem veľmi spokojný, ak pani ministerka Tomanová si z tejto paralely zoberie príklad.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Pani poslankyňa Radičová, hovoríte, že ste neporušili ani etiku, ani zákony pri pridelení dotácií alebo poskytnutí dotácií, alebo ktoré ste užívali v S.P.A.C.E. Pýtam sa, aké zákony a etiku porušila pani ministerka Tomanová? Ja si myslím, že žiadne. Ja nevidím nikde, kde by sa bola dopustila chyby. A asi máte rozdielne metre, keď meriate svoje konanie, a máte záujem poškodiť človeka, ktorý robí a snaží sa robiť politiku pre ľudí.
Pán poslanec Dzurinda, k vašim invektívam a k vašim lživým obvineniam, ktoré ste medializovali, som vám dal príležitosť obhájiť si tieto vaše tvrdenia pred nezávislým súdom, tak počkajte. Máte príležitosť, aby ste to mohli dokázať, to, čo tvrdíte do médií.
A to myslím, že je odpoveď aj pre pána Freša a pani poslankyňu Tkáčovú. Keby sa všetko udialo takým transparentným spôsobom, ako je povedzme tá poľovačka na jeleňa, ktorú tu stále spomínate, tak by to bolo asi v poriadku. Len asi by ste si mali nastaviť zrkadlo.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Jozef Burian.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa zapojiť do tejto diskusie, pretože aj keď nie som jeden z tých, ktorí si zakladajú na tom, že vystúpia v diskusii, keď sa navrhuje odvolanie člena vlády, tentoraz ale naozaj pohár trpezlivosti aj mojej pretiekol. Nepretiekol len pohár mojej trpezlivosti, ale zrejme aj pohár trpezlivosti väčšine zdravotníkov na Slovensku, pretože 1. september 2007 je dátum, ktorý si zapamätajú asi všetci. Je to deň, keď začala platiť novela Zákonníka práce č. 307/2007.
Bolo mi veľmi smutno po rozhovore s viacerými primármi regionálnych nemocníc, keď hovorili o tom, do akej sa dostali situácie. Keď v nedávnom období robili reštrikciu personálnu, ekonomickú, prepúšťali pracovníkov, redukovali svoje operačné tímy a dnes podľa novely Zákonníka práce musia prejsť na trojzmennú prevádzku.
Čo to znamená trojzmenná prevádzka v nemocnici? V menšej nemocnici, v nemocnici druhého typu, v okresnej nemocnici, to znamená, že nájdete jedného, maximálne dvoch lekárov na oddelení. Keď spoja sily všetky operačné tímy, tak sa nájdu v nemocnici odrazu štyria ľudia, čo vedia držať skalpel v ruke. Do takéhoto stavu sme dostali naše zdravotníctvo novelou Zákonníka práce. Kde bola pani ministerka, keď sa o tomto rokovalo, keď bolo pripomienkové konanie? Kde bol minister zdravotníctva, keď sa o tomto malo uvažovať? Prečo sme sa ponáhľali takýmto štýlom, keď prechodné obdobie pre nás končí až budúcim rokom v septembri? Prečo nespojili sily s partnermi z V 4? S Rumunmi, s Bulharmi? Nech mi nikto nehovorí, že v Európskej únii, v Komisii sedia hlupáci, ktorí nevedia, čo sa deje. Veď keď je takáto situácia v zdravotníctve v krajinách Európskej únie, že 23 krajín z 25 nie je schopné reálne naplniť to, čo priniesla smernica Európskej únie na základe prehraného sporu nemeckého lekára so svojím zamestnávateľom, tak treba niečo robiť, veď sa na to nemôžeme pozerať a slepo akceptovať to, čo príde. Máme čas rozvažovať a konať.
Takí ministri, ktorí nedávajú pozor na takéto dopady, naozaj nemajú čo robiť na svojich miestach. Viacej k tomu nemám čo povedať. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja len by som chcel krátko reagovať na svojho predrečníka, že skutočne tá situácia v zdravotníctve je zložitá a ťažká, len z pohľadu ministra alebo rezortu sociálnych vecí sa urobilo maximum, čo sa v danej dobe urobiť dalo. To znamená, že museli sa dodržiavať tie nariadenia alebo legislatívne rámce, ktoré sú dané v Európskej únii, a tie umožňovali maximum 8 plus 8 hodín navyše ako pre ostatné profesie, to znamená, že limit tých 56 hodín pre nadčasovú prácu je maximum, čo bolo možné dosiahnuť. Je to, žiaľbohu, limitované ešte dvomi rokmi v nasledujúcom období, takže to bude ešte zložitejšie po tých dvoch rokoch. A zaiste, že mala by to riešiť Európska únia, lebo nárast počtu lekárov v stovkách alebo v tisícoch, to sa nedá zrealizovať okamžite a nedá sa to zrealizovať v krátkom čase. Ale zrejme, že je to už záležitosť nie rezortu sociálnych vecí, alebo rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj iných rezortov zdravotníctva, školstva a podobne. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, prosím. Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou, resp. so stanoviskom na faktickú poznámku pán poslanec Slafkovský. Má slovo.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Minister zdravotníctva alebo ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny sú členmi jednej a tej istej vlády, ktorá nesie rovnakú váhu zodpovednosti pred občanmi tejto krajiny. Všetci navzájom svojím spôsobom zodpovedajú za výsledok, aký bude. A ak nekonajú, zbytočne sa ponáhľajú, keď si sami dobrovoľne o 12 mesiacov skrátime prechodné obdobie, keď vieme, že možno aj 3-4 roky by sme potrebovali na to, aby sme zvýšili počet ľudí v zdravotníctve, že by sme museli ročne minimálne o 1 % z HDP, to znamená okolo 17-18 mld. korún dávať do zdravotníctva viacej, aby sme tie náklady mali čím pokryť, že bez toho to nepôjde. A my kľudne predložíme Zákonník práce aj s takýmito ustanoveniami, nech mi nikto nehovorí, že tu niekto myslel na dopady, ktoré to bude mať pre zdravotníctvo.
Veď základný problém, ktorý nastáva, a to sú len tri-štyri dni, odkedy platí, že pri urgentných stavoch niet ľudí v nemocnici. Veď primár je alebo príslužba v nemocnici podľa nových pravidiel by mala byť doma na telefóne. Výsledok ale je, aby mu nenaskakovali hodiny navyše, každý z nich sedí v nemocnici, pretože on darmo bude bežať z domu, za tých 10 minút sa k sekcii nedostane, ani k tej prasknutej aneuryzme. Takže on tam naozaj musí sedieť. A robíme potemkiniádu, hráme búdu sami na seba, pred sebou. Ak sme z toho nevyrástli, z takýchto detských nohavíc, tak naozaj naša vláda nás nemá čo reprezentovať v Európskej únii.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jozef Burian. Pokiaľ vidím, nie je v sále, stráca poradie. Ďalším v poradí je pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Nie je v sále, stráca poradie. Ďalej v poradí... A, je tu pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči, pán poslanec. (Ruch v sále.)
M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, začnem poznámkou pod čiarou, aby som nezabudol.
Pán poslanec Záhumenský, prekvapila ma vaša hláška, že sa stretneme na súde, lebo len minulý týždeň som dostal práve obsielku zo súdu, že ste žalobu na mňa stiahli. Asi viete, že máte za ušami. Že?
No, ale poďme k meritu veci. To merito vidím v tom, že spor s pani, takpovediac spor s pani ministerkou Tomanovou naozaj nie je vonkoncom nejaký osobný, ale je principiálny. Nie je to iba o nebezpečných zámeroch, ktoré majú poškodiť veľmi významný počet občanov tým, že otvoríme druhý pilier, tým, že predseda vlády bude šíriť poplašné správy, bude zastrašovať občanov, bude robiť paralely medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, penzijnými fondmi a nebankovými subjektmi. Nie je teda iba o takýchto nebezpečných zámeroch, nie je iba o klientelizme, tak ako sme to videli v prípade Privilégia, a nie je iba o vyhadzovaní peňazí, zbytočnom, nehospodárnom vyhadzovaní peňazí, ale je to v princípe o tom, čo je naozaj sociálne a čo sociálne nie je. Je to o tom, čo je sociálne a čo je, naopak, nehospodárne alebo neefektívne. Ten spor je v princípe o tom, čo je sociálne spravodlivé a kde sa už začína, naopak, zneužívanie sociálneho systému.
Iste je sociálne spravodlivé, keď pomáhame tým, ktorí sú na našu pomoc odkázaní. Iste je sociálne spravodlivé, keď zo spoločného pomáhame tým, ktorí chcú pracovať, ale majú hendikep, alebo si prácu napriek všetkej vôli nevedia nájsť. Ale na strane druhej iste už nie je sociálne spravodlivé iba pýtať, iba žiadať a nesnažiť sa v prvom rade postarať sa sám o seba alebo potom podľa možnosti aj prispieť do spoločného. Je skrátka veľký rozdiel medzi skutočnou solidaritou a napríklad špekulantmi, ktorí nechcú pracovať a nemajú nijaký iný záujem, iba zneužívať sociálne systémy, či vo svojej krajine, alebo dnes už aj v Európskej únii.
Mňa dnes veľmi prekvapil pán podpredseda vlády Čaplovič, keď rabovanie a vandalov v Trebišove a okolí spred tých 4 rokov označili za obete asociálneho prístupu predchádzajúcich vlád či nebodaj za obete politické. Toto je prekrúcanie faktov. Je to politické švindľovanie a sociálne je takýto postoj vyslovene nespravodlivý. Je nespravodlivý voči tým, ktorí nechcú rabovať, ale tvrdo pracujú, aby tie regály v tých obchodoch boli naozaj plné.
Stret princípov a politiky je ale najmarkantnejšie vidieť na niekoľkokrát spomínanej dôchodkovej reforme. Celý svet dnes rieši dilemu, ako riešiť rozpor medzi zlou populačnou krivkou a predlžujúcim sa ľudským vekom. Celý svet hľadá odpoveď na túto dilemu. Samozrejme, popritom sledujúc to, aby bolo na budúce dôchodky a aby tie budúce dôchodky mali aj solídnu úroveň.
Chcem sa teda opýtať vlády, vládnej koalície, pani ministerky, ako chcete túto dilemu a tento rozpor riešiť vy? My sme odpoveď našli v dôchodkovej reforme. To je to známe rozdelenie, že časť platieb poistného zostáva v Sociálnej poisťovni, ale časť ide na osobné účty v rámci kapitalizačného piliera. Je celkom logické, že takéto rozdelenie platieb prináša pnutie v Sociálnej poisťovni. Ale ako to už uviedol kolega Mikloš niekoľkokrát, scenár dôchodkovej reformy počítal, navrhoval a počíta, predpokladá, ako takéto pnutie riešiť. Ja len stručne zmienim štyri nástroje, pomocou ktorých to pnutie je riešiť možné a dá sa.
Po prvé. Pripomínam, že okolo 60 mld. Sk sme vyčlenili v minulosti z privatizácie práve na tento účel.
Po druhé. Treba sa starať o platobnú disciplínu tých, ktorí majú poistné platiť. Keď dnes zoberiete štruktúru tej diery v Sociálnej poisťovni a inštitúcie, organizácie, ktoré sa na nej podieľajú, tak nemalú sumu predstavujú práve veľké štátne nemocnice, ktoré boli už prakticky oddlžené, alebo temer oddlžené, a kde dlhy narastajú, pretože minister zdravotníctva ani vláda nič pre tieto nemocnice ani pre rezort nerobia. Narastajú dlhy, narastá neschopnosť, neviem, či neochota, ale zrejme neschopnosť to poistné odvádzať včas a v zákonnej výške.
Po tretie. Veď predsa podiel verejných zdrojov sa musí tiež podieľať na tomto pnutí. Ekonomika rastie rýchlejšie, ako sme predpokladali v období, keď sme dôchodkovú reformu projektovali a zavádzali.
No a napokon po štvrté. Takýmto nástrojom na riešenie pnutia v Sociálnej poisťovni je zodpovedná správa verejných financií. Prečo rozdávame vianočné milodary a nepresunieme tieto miliardy do Sociálnej poisťovne? Prečo robíme také chyby, ako bolo zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky? Povedzte mi, komu toto zníženie prospelo? Dnes máme konkrétne skúsenosti a tie hovoria celkom jasne, že prospelo temer, temer výlučne jedine výrobcom a distribútorom liekov. Pacient to nepocítil. Zarobili na tom súkromné farmaceutické firmy, súkromné distribučné spoločnosti, ale sekera v štátnom rozpočte je 3 mld. Sk. Treba zodpovedne spravovať verejné financie.
V čom je teda problém pre súčasnú vládu? Veď peniaze z druhého piliera sme ani neminuli, ani sme si nestrčili do vlastných vreciek. Sú to peniaze ľudí a SMER, najmä SMER, to je politická strana pre ľudí. Tak potom - kde je problém? Nuž podľa môjho názoru je problém v tom, že dôchodková reforma je síce sociálne spravodlivá, ale krátkodobo nevýnosná, politicky nevýnosná. Neprináša krátkodobé politické body. A už vôbec nie súčasnej vláde. Krátkodobé politické body súčasnej vláde prináša práca vykonaná v minulom období, prinášajú vianočné darčeky, krátkodobé politické body prinášajú aj megalomanské sľuby: budovať diaľnice krížom-krážom, obchvaty, skracovanie termínov, ťahanie širokorozchodnej trate z Čiernej nad Tisou až do Bratislavy a neviem čo všetko.
No, ale krátkodobé politické body prináša aj rozdeľovanie spoločnosti a hľadanie nepriateľa. V prípade dôchodkovej reformy tie známe zlé dôchodcovské správcovské spoločnosti. Krátkodobé politické body sú ale aj finančne náročné. A po ruke, akoby úplne ladom ležia miliardy korún občanov sporiteľov v penzijných fondoch. Riešenie je tak blízko, len ho treba dobre podfarbiť výraznou sociálnou demagógiou a zabezpečiť, aby si ľudia túto krádež, krádež ich peňazí, nevšimli. O tomto to podľa môjho hlbokého presvedčenia je.
No a je mojou povinnosťou pripomenúť, že takéto niečo tu už bolo v roku 1948 a po ňom. Pani spravodajkyňa Vaľová mi dala dnes zámienku, aby som si cez obed znovu vyhľadal list konkrétneho občana, jej napísali občania, tak som si povedal, že si pozriem tiež relevantnú poštu občanov, ktorí píšu mne, a znovu som si vybral jeden z listov, ja som ho tu už raz prečítal, ale vy ste iste zabudli a budete radi ho počúvať znova. Prečítala pani Vaľová, prečítam aj ja. (Reakcie z pléna.) Ale veľmi výstižný. Veľmi výstižný, bude sa vám páčiť.
Ten list sa začína citátom: "Dámy a páni, dnešný deň je sviatkom všetkého pracujúceho ľudu Česko-Slovenska. Vláda Klementa Gottwalda predkladá Ústavodarnému národnému zhromaždeniu osnovu zákona o národnom poistení." Koniec citátu. "Toto sú slová vtedajšieho ministra sociálnej starostlivosti Evžena Erbana dňa 14. apríla 1948. Dnes si môžeme položiť otázku, o aký sviatok to išlo. Zákon predovšetkým zrušil 21 sociálnych nemocenských a penzijných ústavov a pokladní k 1. júlu 1948. Znárodnil všetky fondy a majetok zrušených poisťovní sústredil do Ústrednej národnej poisťovne. Zrušil systém dôchodkového poistenia, ktorý bol založený na kapitalizačnom princípe sporenia upravený právnou úpravou z rokov 1924 a 1929. Založil systém priebežný založený na socialistickom plánovaní rastu národného dôchodku a priaznivom demografickom vývoji vtedajšej spoločnosti. Národné poistenie zaviedlo nezásluhovosť, zničilo dôchodky našim dedom, ktorí mali na ich výplatu našetrené prostriedky počas viac ako 20 rokov sporenia. V konečnom dôsledku tento systém zapríčinil aj nízku úroveň dôchodkov súčasných dôchodcov z dôvodu slabej výkonnosti socialistickej ekonomiky, priebežnosťou financovania dôchodkového systému a v neposlednom rade aj zhoršujúcim sa demografickým vývojom slovenskej spoločnosti. Za zmienku stojí, že štát použil nasporené prostriedky penzijných fondov vo výške 38 mld. korún. Tieto finančné prostriedky boli použité na výstavbu stavieb socializmu.
Pôvodné socialistické princípy narušil až systém, ktorý zaviedol prvý a druhý pilier dôchodkového zabezpečenia od 1. januára 2005 s kombináciou dobrovoľného dôchodkového pripoistenia v treťom pilieri. Systém našiel aj riešenie postupného doplnenia priebežného systému vyplácania dôchodkov vyčlenením finančných prostriedkov získaných v privatizácii, uložením týchto prostriedkov v Národnej banke Slovenska. Inými slovami, vrátením znárodnených 38 mld. korún v roku 1948 do systému dôchodkového poistenia. Tomuto systému uverilo viac ako 1,5 mil. občanov Slovenska, ktorí dobrovoľne využili možnosť poistiť sa aj v druhom kapitalizačnom pilieri. Dnes je témou dňa zmena systému dôchodkového poistenia. Rozhodovanie o sporení na dôchodok je však rozhodnutie dlhodobo na 20 alebo 30 rokov a nie rozhodovanie na jedno volebné obdobie. Je dôležité pre stredné a chudobné vrstvy občanov na zabezpečenie primeraného príjmu v starobe. Podnikatelia, ktorí stavajú domy za 100 mil. Sk, takéto poistenie určite nepotrebujú." Pána Širokého to asi netrápi, moja poznámka. "Akákoľvek zmena systému dôchodkového zabezpečenia pošliapava ústavné práva občanov vyjadrené základnými ľudskými právami. Právami vlastniť majetok s právom jeho dedenia. Narušuje právnu dôveru občana a degraduje štát na úroveň nebankového subjektu." Podpis konkrétneho občana.
No, nie som proti tomu, aby ani pán Čaplovič prečítal svoj príspevok ešte raz, ale domnievam sa, že na malej ploche je veľmi husto popísaná jedna smutná skúsenosť, ku ktorej nový dôchodkový systém chcete opäť navrátiť.
Vážená vládna koalícia, vy máte veľmi často dennodenne ústa plné sociálneho štátu, a pritom za peniaze ľudí dotujete mercedesy svojich vyvolených a privilegovaných. Taká je vaša politika. A keď až vás médiá nielen "načapú", ale aj usvedčia, lebo to, že Privilégium neplatilo dane, nielen odvody, sme vedeli od prvého dňa mediálnej kauzy, začnete prijímať opatrenia tak trošku mi pripomínajúce závery XVII. zjazdu Komunistickej strany Českoslovenka.
Čo je však kľúčové? To kľúčové vidím v konaní proti ľuďom. Vo veľmi nepeknom, nebezpečnom až brutálnom konaní proti ľuďom.
Na tlačovej konferencii 7. augusta tohto roka, teda pred niekoľkými dňami, predseda vlády v prítomnosti pani ministerky Tomanovej - ja som to videl v priamom prenose stanice TA 3 - narozprával takéto veci: Ak by mali dnes vyplatiť dôchodkové správcovské spoločnosti ľuďom peniaze, ktoré tam ľudia vložili, jednoducho na to nemajú. Pokiaľ ide o ochranu vkladov, tak občania sporitelia nemajú dostatočne zabezpečené vklady v týchto dôchodkových správcovských spoločnostiach."
Ešte dva citáty, ak dovolíte. "Zároveň vláda Slovenskej republiky upozorňuje, že nebude nijakým spôsobom vykrývať straty dôchodkových správcovských spoločností a vyrovnávať výšku dôchodkov ľudí v prípade, že budú poškodení slabou výnosnosťou súkromných dôchodkových správcovských spoločností." A napokon: "Vláda Slovenskej republiky nemôže vylúčiť, že v priebehu rokov môže vývoj v dôchodkových správcovských spoločnostiach a v ich schopnostiach vyplácať dôchodky nabrať rozmery a črty podobné vývoju v nebankových subjektoch, preto považujeme za korektné varovať ľudí."
Panie poslankyne, páni poslanci, toto narozprával občanom Slovenskej republiky predseda vlády, sediac vedľa dámy, ktorá je zodpovedná za rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Bol som milo prekvapený prvou trefnou otázkou redaktora, ktorý sa pýta: "A vy viete o tom, že tie straty v dôchodkových správcovských spoločnostiach, ktoré ste teraz prezentovali na tabuli, nemajú nič spoločné s peniazmi, ktoré si ľudia vkladajú do tých fondov?"
Dámy a páni, novinár to vie. A viete, aká bola odpoveď predsedu vlády v prítomnosti pani ministerky? Odpoveď bola takáto: "Dnes sú dôchodkové správcovské spoločnosti v dvojmiliardovej strate, to je odpoveď na vašu otázku."
Dámy a páni, toto nebola odpoveď na túto otázku. Pán Záhumenský, toto je problém. Keď ste nepočuli dneska v rokovacej sále, v čom je problém - no v tomto je problém. Ako môže predseda vlády na tlačovej konferencii s vlastnou ministerkou takto klamať, zastrašovať občanov vlastnej krajiny?
No a veľmi dobre mi padlo, keď do dvoch dní prišla náležitá odpoveď toho najkompetentnejšieho, ktorého nebudeme podozrievať z politických ambícií, guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý povedal takéto výroky na rozdiel od pána predsedu vlády, ktorému svedčila pani ministerka Tomanová, citujem: "Strata dôchodcovských správcovských spoločností nemá žiaden súvis s hospodárením na tých osobných účtoch klientov DSS." Koniec citátu.
Novinár sa pýta: "Sú teda vklady občanov ohrozené?" Pán Šramko odpovedá: "Nijakým spôsobom nie sú ohrozené."
Novinár pripomenie citát predsedu vlády, ktorý hovorí: "Ak dôchodková správcovská spoločnosť spôsobí straty podnikaním, napríklad zle zainvestuje do nejakého prostredia, občanom nevráti nikto nič."
Na to dáva guvernér Národnej banky Slovenska takúto odpoveď: "Ak by sa náhodou stalo, že by niektorá DSS zle zainvestovala, to znamená, že by mala menší výnos ako priemer ostatných, je povinná z vlastných peňazí doplatiť do toho priemeru. Ak by DSS skrachovala, tak celý ten, nazvime to, poistný fond alebo tie úspory tých sporiteľov prejdú do inej DSS."
Posledná otázka novinára: "Nie sú to teda nebankovky?"
Odpoveď znie: "Je to samozrejmé, nie sú nijakým spôsobom nebankovky."
Takže, dámy a páni, guvernér Národnej banky Slovenska celkom jednoznačne usvedčil predsedu vlády, ktorému svedčila na tlačovej konferencii pani Tomanová, zo lží. V tomto je kľúčový problém. Neviem, či predseda vlády vedome klamal, a teda šíril poplašnú správu, alebo tvoril vo vlastnej nevedomosti, ale viem, že ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny mala zasiahnuť a uviesť veci na pravú mieru.
Pani ministerka, prečo ste tak neurobili? Zo zištného úmyslu alebo rovnako z nevedomosti? Aj v jednom, aj v druhom prípade ste sa ale podľa môjho názoru veľmi vážne diskvalifikovali na výkon funkcie ministerky. Usvedčujú vás z toho zákon, výnosy z penzijných fondov, ale aj inštitúcia k danej téme najrelevantnejšia, ako som uviedol, Národná banka Slovenska.
Tak sa spýtam ešte raz: Prečo ste na tlačovej konferencii mlčali, prečo ste s premiérom tak hrubo zavádzali poldruha milióna občanov, ktorí si seriózne, svedomito šetria na svoj dôchodok? Možno nám to vysvetlíte dnes.
Takže, dámy a páni, nie odpútavanie pozornosti, nie osobná zášť, toto je tento spor, je naozaj principiálny. Tu ide naozaj, ako radi hovorievate, o ľudí. Tento spor je o tom, či budeme robiť politiku zodpovedne, alebo vo svoj osobný prospech. Či budeme myslieť len na seba, alebo aj na naše deti. Či podriadime všetko pre úspech v najbližších voľbách a po nás potopa, alebo budeme myslieť aj na budúcnosť.
Súčasná vláda má plné ústa sociálneho štátu, ale správa sa čoraz asociálnejšie. Siaha na peniaze ľudí, ktorí si šetria na svoj dôchodok, bráni dôchodcom, aby si mohli privyrobiť, a privyrábať si nechcú veľmi práve tí najbohatší, ale tí, ktorí majú dôchodok malý alebo najmenší. Diskriminuje matky na materskej dovolenke, pričom chceme mať pevnú, zdravú rodinu ako základ každej normálnej spoločnosti. Diskriminuje ďalšie sociálne skupiny obyvateľov. No a, samozrejme, trestá tých, ktorí vytvárajú. Tým treba zvyšovať odvody, tých treba ešte viacej zdierať z kože. A aby ľuďom vláda zalepila oči, tu a tam siahne po milodary. Ale, samozrejme, z peňazí občanov. A aby ľudia nepočuli, chŕli prejavy o sociálnom štáte. Šíri hmlu, vytvára triednych nepriateľov. Raz je to opozícia, potom sú to DSS, dnes, ako sme počuli, médiá.
Takže v tom je problém, dámy a páni. Koalícia má sladké reči, ale koná tak, že vážne poškodzuje občanov. Poškodzuje statočných ľudí, aby mohla rozhadzovať peniaze na kupovanie si voličov. A takéto počínanie ja považujem za hlboko nesociálne. Preto sa predseda vlády Fico a minister kultúry Maďarič, ale aj viacerí poslanci vládnej koalície snažili dnes zo všetkých síl odpútať pozornosť od podstaty problému.
Mimochodom všimol som si, že predseda vlády sa pani ministerky Tomanovej nezastal ani jediným slovom. Neviem, či ste si to všimli, pani ministerka? Premiér sa tak správa k ministrovi, o ktorom vie, že mu už škodí. A samozrejme, že predseda vlády dnes už chránil predovšetkým svoju vlastnú politiku a svoju vlastnú kožu. Odviesť pozornosť od toho, ako ide vláda poškodiť dôchodcov, súčasných i budúcich, matky na materskej dovolenke a ďalšie sociálne skupiny, toto bolo zmyslom vystúpenia predsedu vlády. Aj ministra kultúry, aj mnohých z vás. Zúfalo sa snažíte odviesť pozornosť od šafárenia pani ministerky. Ani jeden z vás sa nevyjadril k tým škandalóznym výrokom, o ktorých som hovoril pred chvíľou. O výrokoch pána predsedu vlády Fica, ktorému, ako som uviedol, sekundovala pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takže o tom to dnes je, dámy a páni, nie o našom bývalom vládnutí, nie o rôznych kauzách a pseudokauzách, ale o vašich problémoch. O odvádzaní pozornosti od brutálnych zámerov v zásade poškodiť ľudí.
No ale ako som už dnes povedal, my nedáme a nedovolíme túto pozornosť odviesť, práve naopak, budeme ešte intenzívnejšie komunikovať s ľuďmi, budeme ich pravú podstatu, týchto zámerov, viaceré boli schválené už vo vláde, predložené do parlamentu, vysvetľovať, objasňovať a verím, že práve v spolupráci s ľuďmi mnohým týmto zámerom nakoniec aj zabránime.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)