P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Poprosím teraz pani Katarínu Tóthovú, aby ako spravodajca podala informáciu.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, dovoľte, aby som vás oboznámila, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 3. septembra 2007 ma určil za spravodajkyňu k tomuto zákonu. Podľa § 73 ods. 1 som povinná preto podať spravodajskú informáciu.

Ako už pán minister uviedol, predložený vládny návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Po prečítaní môžem konštatovať nasledujúce skutočnosti. Materiál z formálno-právnej stránky má náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý v krátkosti predniesol pán minister spravodlivosti.

Z dôvodovej správy vyplýva, a podľa môjho názoru je to aj tak, že predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nebude mať dopad na štátny rozpočet. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nich, že problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev a obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Nie je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajkyne, odporúčam, aby po rozprave uvedený vládny návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky oznamujem a informujem, že sa navrhuje, aby predložený legislatívny návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. V rozprave, keď vystúpim, dám návrhy na prerokovanie v ďalších výboroch. Za gestorský výbor ako spravodajkyňa ústavnoprávneho výboru navrhujem, aby návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní do 15. októbra tohto roku a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

To je všetko, pán predseda Národnej rady, ako spravodajkyne výboru. Prosím, buďte taký dobrý, otvorte rozpravu.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomne je prihlásená pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje niekoľko zákonov a ktorý bol zo strany ministerstva spravodlivosti verejnosti niekoľko mesiacov predstavovaný ako zákon, ktorým chce ministerstvo bojovať s úžerou. Poznamenávam, že úžera je v našom právnom poriadku trestný čin, a preto boj s ňou je vecou policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov a nie súkromného práva. Toľko reakcia na medializáciu zákona, pretože zákon samotný je podľa mňa trošku o niečom inom.

Vopred chcem povedať, že s niektorými časťami návrhu nemám zásadný problém, napríklad s časťou, ktorá sa týka dobrovoľných dražieb alebo niektorých iných častí. Vo vzťahu k dobrovoľným dražbám môžem povedať, že táto právna úprava sa principiálne osvedčila, ale je pochopiteľné, že treba reagovať na niektoré problémy, ktoré sa prejavili v praxi. Možno budem mať nejaké pozmeňujúce návrhy v ústavnoprávnom výbore, určite to bude predmetom vecnej debaty.

V prvom čítaní sa chcem však vyjadriť k časti, ktorá bola najviac medializovaná, a to je problematika odplaty za poskytované peniaze, to znamená problematika úrokov a úverov, pretože to považujem za otázku zásadnú.

Zákon chce riešiť problém rôznych obchodných spoločností, upozorňujem, že asi nie bánk, ktoré na základe rôznych právnych titulov, rôznych právnych zmlúv požičiavajú peniaze, často bez zabezpečenia, za rôznych podmienok a, áno, za úroky často niekoľkonásobne prevyšujúce úroky v bankách. Aké je to problematické, svedčí už genéza tohto návrhu, najskôr tu bol návrh pána poslanca Lipšica, ktorý chcel riešiť tento problém, potom bol, áno, v minulom období aj návrh pána poslanca Ondriaša a v tomto období potom to bol prvý návrh zo strany ministerstva v pripomienkovom konaní, potom nasledoval druhý návrh úplne iný v pripomienkovom konaní, potom bol tretí návrh predložený do vlády v dvoch alternatívach, výsledkom je táto verzia, ktorá vlastne s tou pôvodnou nemá príliš veľa spoločné. A v kľúčovej otázke bol zvolený iný prístup, ako bol ten pôvodne navrhovaný. Je to, pokiaľ som správne z médií pochopila, kompromis medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií.

Myslím si, že aj toto svedčí o tom, že tu problém existuje. A podľa mňa je to problém, ktorý máme, aké riešenie nájsť alebo ako vyriešiť tento problém, ak chceme cez súkromné právo, ktoré je postavené na princípoch zmluvnej slobody, riešiť prípady, keď zmluvu uzatvárajú osoby, ktoré nie sú celkom v rovnocennom postavení, či už materiálne, intelektuálne, alebo inak. Naše právo pozná také situácie, snaží sa na ne reagovať, snaží sa chrániť slabšieho účastníka zmluvného vzťahu. Koniec koncov na tomto princípe je postavené celé spotrebiteľské právo, dnes už skoro odvetvie práva.

To najťažšie je zvoliť taký nástroj, ktorý problém naozaj rieši a nestane sa súčasne byrokratickou alebo administratívnou prekážkou riadneho podnikania. Takými boli podľa mojej mienky prvé návrhy zo strany ministerstva, najmä pokiaľ išlo o administratívne určený strop úrokov. Podľa mňa tie prvé návrhy nie sú, neboli úspešnou cestou a som rada, že takáto predloha nebola predložená.

Výsledkom je návrh, kde v čl. 2 v novele Občianskeho zákonníka okrem novoformulovanej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa zavádza nóvum v § 53 ods. 6, citujem: "Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť, prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch."

Táto veta a obdobná veta v zákone o spotrebných úveroch je výsledkom vyššie uvedeného kompromisu, ktoré urobilo ministerstvo spravodlivosti s ministerstvom financií, kompromisom, ktoré má zachrániť česť ministerstva spravodlivosti v boji proti úžere. Tak to vidím ja.

Podľa môjho názoru je to ale zlý kompromis, pretože je to prvýkrát v slovenskom právnom poriadku, keď sa súdom dáva právomoc rozhodovať o primeranosti zmluvnej ceny. Odplata je cena aj úroky sú cena a naozaj je to prvýkrát v našom právnom poriadku po osemdesiatom deviatom a podľa mňa je to systémovo zlé riešenie. Pretože keď raz pripustíme možnosť, aby súdy rozhodovali o primeranosti ceny, v tomto prípade za peniaze, tak aký je potom v tom rozdiel? Prečo by v budúcnosti nemohli rozhodovať o primeranosti ceny za nehnuteľnosť, za auto, za žemľu? To je jedno. V trhovom hospodárstve aj v sociálne a ekologicky orientovanom trhovom hospodárstve, ako hovorí naša ústava, cena je a musí zostať predovšetkým vecou dohody.

Náš právny poriadok ale pozná kategóriu slušnosti v práve. Je to inštitút dobrých mravov a je to inštitút poctivého obchodného styku v obchodnom práve. Akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré prekračuje tieto hranice, ktoré prekračuje hranice slušnosti, v úvodzovkách, tak ako ich vnímame, hranice dobrých mravov a poctivého obchodného styku, sú aj podľa nášho právneho poriadku neplatné. Je rozvinutá judikatúra na tému dobrých mravov a aj vo vzťahu k úrokom a úrokom omeškania. Koniec koncov o tom svedčí aj dôvodová správa k tomuto návrhu, ktorá mimochodom je, nie so všetkým súhlasím, ale dôvodová správa je veľmi kvalitne spracovaná, to musím uznať, ale aj tam sa citujú rozhodnutia o tom, ako súdy judikujú dobré mravy aj vo vzťahu k úrokom. To znamená, to je problém, ktorý je dnes riešený a riešiteľný.

Podľa môjho názoru návrh zákona je tým v niektorých častiach nadbytočný a hlavne v trhovom hospodárstve, opakujem, aj v ekologicky a sociálne orientovanom trhovom hospodárstve systémovo zlý, pretože to je principiálna otázka, že cena je vecou dohody. A opakujem, je to prvýkrát v našom právnom poriadku, keď o primeranosti alebo neprimeranosti má rozhodovať súd. O primeranosti alebo neprimeranosti zmluvnej ceny.

Na záver by som chcela povedať, že, ja viem, že tu je problém a že treba hľadať riešenia na tento problém, ale chcela by som tiež povedať, že kriminálne aktivity treba riešiť cestou trestného práva a skúsenosti nasvedčujú, že snaha o riešenie takýchto aktivít cestou súkromného práva zavádzaním obmedzení, reštrikcií v zásade nevedie k úspechu, títo kvázipodnikatelia si potom volia iný nástroj, zvolia inú právnu formu, inú zmluvu, možno komplikovanejšiu cestu, ale problém zostáva.

Ja naozaj chcem povedať, že v tomto návrhu zákona sú časti, o ktorých treba vecne diskutovať, a nemám s nimi zásadný problém, ale toto považujem za systémovú otázku a v tejto časti určite nemôžem s návrhom zákona súhlasiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Boli ste jediná písomne prihlásená. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu.

Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, ja skutočne zareagujem veľmi stručne a krátko.

Som milo prekvapený konštruktívnym prístupom pani poslankyne Žitňanskej vo svojom vystúpení. My sa nebránime ani počas prerokovania tohto materiálu v parlamente v tom smere, keď dôjde k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zlepšia tento materiál. A som rád, že potvrdzujete existenciu problémov, lebo ani vy, ani ja nemôžeme byť spokojní, aby niekto za osemtisíc korún, za osemtisíckorunovú pohľadávku prišiel o trojmiliónový byt.

Pokiaľ my aj, a cez vládu to prešlo, sa stanovilo určité moderačné právo, o ktorom ste tu rozprávali, na druhej strane ste ale tiež rozprávali aj o tom, že sme v sociálno-trhovom hospodárstve, v sociálno-trhovom, a my nemôžeme dovoliť, aby tí sociálne najslabší práve prostredníctvom určitých skupín dražobných podvodníkov na podklade de facto legálnej úžery, pretože keď my pripustíme stav, že niekto získa na úrokoch a poplatkoch 560 %, tak to je legálna úžera a s legálnou úžerou trestnoprávne bojovať nemôžete. Čiže o to nám a len o to nám ide. Ja skutočne vítam tento prístup pani poslankyne.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pani spravodajkyňa, pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som taktiež konštatovala, že je veľmi dobré, že v rozprave, aj keď jediná poslankyňa, ale predsa v tomto jedinom vystúpení bolo potvrdené, že tu problém existuje.

Ak si dobre pamätám, zákon o dobrovoľných dražbách predniesol v roku 2002 pán minister Prokopovič, neviem, prečo nie minister spravodlivosti, myslím, že niekde bol, ak si to dobre pamätám. Ja viem, že vtedy všetci sme ho prijali pozitívne, lebo mal akosi urýchliť problémy, ktoré boli v praxi s dlžobami, ktoré sa neplatili. Nikto nepredpokladal v tom čase, že vlastne sa otvára Pandorina skrinka, ktorá sa vo veľmi krátkom čase stane problémom v praxi. Problémom, na ktorý sa veľmi rýchlo poukázalo.

Už za minulé volebné obdobie, uviedol to už aj pán minister spravodlivosti, aj vy, pani poslankyňa, prišli návrhy na riešenie tohto problému, žiaľ, vtedajší podpredseda vlády pre legislatívu, terajší poslanec Lipšic tieto legislatívne iniciatívy akosi vždycky ukazovaním a usmerňovaním poslancov, áno, pán poslanec, ja vás mám ešte pred očami, keď ste akosi inštruovali, že tieto legislatívne návrhy neprijať. Neboli dokonalé, tak ako možno žiaden legislatívny návrh, ale dozaista by pomohli mnohým ľuďom, aby nedošlo k životným tragédiám, pretože z tlače môžem uviesť viacero prípadov, ktoré sú skutočne životnými tragédiami. Napríklad jeden prípad z Trnavy, kde 24-tisícový nedoplatok bol dôvodom pre spustenie dražby. Rodina v momente, keď sa o tom dozvedela, zložila, môžem povedať, je to z tlače Slovo 13. februára 2007, 17-tisíc hneď zaplatila, čiže problémových bolo 7 000 korún, kde žiadali splátkový kalendár, a družstvo nebolo ochotné a kvôli siedmim tisícom rodina prišla o strechu nad hlavou.

Čiže to sú skutočne krikľavé prípady, ktoré treba riešiť a treba prijať zákon, aj keby bola pravda to, čo hovoríte, pani poslankyňa, že tu je zmluvná a vôbec zásah. Ja si myslím, že to nie je problém, ale pripúšťam, i napriek tomu, že by tu bol nejaký systémový problém, ktorý podľa mňa nie je, i napriek tomu toto treba riešiť.

Pani poslankyňa uviedla, že súdy a tak ďalej. Nejdem to rozvádzať. V tom istom prípade, ktorý bol v tlači uvedený, obrátila sa rodina na súd, dovolávala sa práve tej nemorálnosti a všetkých okolností, ktoré mohla namietať, žiadala predbežné opatrenie a sudkyňa namiesto toho, aby v lehote 30 dní podľa zákona urobila predbežné opatrenie, až za pol roka na základe sťažnosti a tak ďalej, keď to už nebolo aktuálne, pohla sa vec dopredu. Čiže ani súd nezabránil napriek judikatúram, ktoré sú, napriek tomu, čo ste, pani poslankyňa, uviedli, z praxe sú prípady, keď skutočne za smiešne sumy sa naše právo stalo príliš trhovým a neobsahuje účinné záruky pre sociálne slabších ľudí. Toto jednoznačne konštatujem a za týmto si stojím.

Nápravu prináša tento vládny návrh zákona. Dokonca naše právo ani nemá zásadu nikde zakotvenú, akú majú napríklad rakúske právo a švajčiarske právo, že je neplatný ten právny úkon, pri ktorom dochádza k výmene vecí, kde hodnota jednej je viac ako dvakrát vyššia než hodnota druhej. Týmto sa sťažuje možnosť, resp. nesťažuje sa možnosť pripraviť naivných a právne neerudovaných ľudí o ich majetok.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne veľmi vítam túto novelu, pretože v praxi sa nejde cestou napríklad využitia exekúcie za vymáhanie príslušných finančných nedoplatkov, vieme, o ktorých hovoríme, ale sa ide priamo na najradikálnejší spôsob, a to na dobrovoľnú dražbu. Takže dať určité mantinely je prijateľné, potrebné. A pokiaľ ide o to, že úžera je kategóriou trestného práva, áno, to dáva zodpovednosť, ak k tej úžere dôjde. Ale trestné právo nevymedzuje, čo je úžera, kedy právny stav je úžerou. To je funkciou aj iných právnych odvetví.

Osobne teraz neviem, či ako spravodajkyňa pri vystúpení spravodajkyne môžem navrhnúť, lebo som to chcela, asi som mala vystúpiť v rozprave, ale napriek tomu navrhujem, aby predmetný legislatívny návrh prerokoval aj výbor pre sociálne veci, pretože toto je hlboko sociálna otázka, mal by to výbor pre sociálne veci prerokovať, a výbor pre ľudské práva a národnosti, pretože je to v poslednom období právo na bývanie, jeho nedotknuteľnosť a podobne, je určitým ľudským právom a tu sa postupuje neraz tak, že sa porušujú predpisy, a výsledok je, že sa ľudia ocitnú na ulici. Je to teda právny stav, ktorý pripúšťa výrobu bezdomovcov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja ako spravodajkyňa som toho názoru, že ide o legislatívny návrh, ktorý si zaslúži podporu tohto cteného parlamentu.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 378. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 377.

Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného návrhu zákona je zriadenie siedmich okresných súdov, ktoré boli v rámci tzv. optimalizácie súdnej sústavy k 1. januáru 2005 zrušené. Základným cieľom vlády Slovenskej republiky pri plnení jej programového vyhlásenia je vytvoriť všetky predpoklady právnej aj faktickej povahy pre efektívne fungovanie súdnictva v Slovenskej republike, a to v záujme zabezpečenia realizácie ústavou garantovaných práv, najmä práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu ochranu.

Uvedený cieľ možno dosiahnuť vykonaním rôznorodých opatrení právnej, organizačnej alebo personálnej povahy. Jedným z týchto opatrení je aj obnovenie činnosti niektorých zaniknutých súdov, a to prostredníctvom predkladaného vládneho návrhu zákona. Znovuzriadenie nových okresných súdov je však potrebné vnímať aj v súvislosti s inými opatreniami zákonnej povahy, ktoré ministerstvo súbežne pripravuje a postupne realizuje. Plánované zvýšenie počtu sudcov, komplexná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, zmeny v organizácii a riadení súdov či zmeny v statusových záležitostiach sudcov. Všetky tieto opatrenia a ich realizácia vytvárajú základné podmienky na zlepšenie prístupu k spravodlivosti a vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.

Podľa predkladaného vládneho návrhu zákona zriaďovanými súdmi sú Okresný súd Malacky, Pezinok, Piešťany, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Námestovo. Návrh zákona vychádza zo zásady, že zriaďované súdy nezačnú vykonávať činnosť, zjednodušene povedané, s čistým stolom, ale bude na ne prenesený výkon súdnictva z iných súdov, a to spôsobom a za podmienok uvedených v navrhovaných prechodných ustanoveniach predkladaného vládneho návrhu zákona.

Okrem zriadenia nových okresných súdov vládny návrh zákona reaguje na požiadavku aplikačnej praxe zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v konkurznej a reštrukturalizačnej agende, a to úpravou obvodov odvolacích súdov v predmetnej agende. Vypracovaniu samotného návrhu zákona predchádzala dôkladná analýza dopadov zmien v súdnej sústave vykonaných k 1. januáru 2005, keď okrem iného bolo zrušených desať okresných súdov.

Predmetná analýza bola v súlade s plánom práce vlády prerokovaná Radou vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu 11. júla 2007 s pozitívnym odporúčaním zámeru ministerstva spravodlivosti opätovne obnoviť činnosť siedmich okresných súdov. Následne bola táto analýza vzatá na vedomie vládou Slovenskej republiky 1. augusta 2007.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný na Legislatívnej rade vlády 14. augusta 2007 s odporúčaním jeho schválenia vládou Slovenskej republiky, pričom vláda tento návrh zákona prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 22. augusta 2007.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalej dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. septembra tohto roku určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Konštatujem, že spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v rokoch 2007 až 2010 vo výdavkovej časti v kategóriách tovary a služby, bežné transfery a kapitálové výdavky tak, ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť. Z doložky ďalej vyplýva, že návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov a nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta tohto roku č. 377 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k prerokúvanému vládnemu návrhu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tieto písomné prihlášky. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Mazúrová, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Miššík a pán poslanec Gál.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mazúrová. Nech sa páči.

V. Mazúrová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila dôvodné argumenty na znovuzriadenie Okresného súdu v Námestove.

Argument historický je nespochybniteľný. Okresný súd so sídlom v Námestove od svojho vzniku v roku 1871 nepretržite takmer 100 rokov plnil všetky svoje funkcie s prerušením rokov 1960 až 1996 až do konca roku 2004. Z hľadiska svojej funkčnosti presvedčoval každý rok o svojej opodstatnenosti, čo veľakrát ocenili účastníci súdnych sporov aj z iných oblastí Slovenska.

Za primárny argument, ktorý vychádza z dôvodovej správy zákona, je argument priblíženia práva na súdnu ochranu všetkým občanom Slovenskej republiky. Toto právo sa naplní zvlášť pre občanov Námestovského okresu. Je totiž nepochybné, že občania tohto okresu, ktorí sa rozhodli využiť svoje právo na súdnu ochranu, musia za týmto právom prekonať vzdialenosť do terajšieho sídla súdu v Dolnom Kubíne takmer 50 až 70 km. Pripomínam, že ide len o jednu cestu do sídla súdu, pretože takú istú vzdialenosť musia prekonať, aby sa vrátili späť domov.

Za veľmi dôležitý považujem aj argument geografický a demografický. Rozloha súčasného Námestovského okresu, ktorá predstavuje výmeru 690 km² je porovnateľná, ba dokonca vyššia ako rozloha doterajších okresov, kde už sídli okresný súd. Čo sa týka počtu obyvateľov, Námestovský okres je takisto porovnateľný s okresmi, kde už dlhodobo sídli súd. Nemožno nespomenúť ani nespochybniteľný fakt, že v okrese Námestovo je najvyšší ročný prírastok obyvateľov na Slovensku. Jednoducho povedané, v Námestovskom okrese ľudí neubúda, ale pribúda a takýto vývoj sa očakáva aj v budúcich rokoch.

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa personálneho obsadenia Okresného súdu v Námestove, moje doterajšie zistenia nasvedčujú aj tomu, že v súčasnej dobe neexistujú žiadne problémy obsadenia súdu v Námestove aj ďalšími zamestnancami nevyhnutnými na zabezpečenie chodu a plnenia funkcií súdu.

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa sídla súdu, viem, že sídlo tohto súdu bude v budove, kde dlhodobo pôsobil súd pred rokom 1960, pričom táto budova je z hľadiska svojho priestorového usporiadania úplne vhodná pre činnosť súdu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zrušenie Okresného súdu v Námestove neprinieslo okrem strasti a problémov pre ľudí väčšiny Oravy v podstate nič. Dĺžka súdnych procesov na zlúčenom súde v Dolnom Kubíne sa neskrátila. Nefunguje ani tzv. špecializácia, ktorá bola jedným z hlavným argumentov na zrušenie aj Okresného súdu Námestovo. Dokazujú to rozvrhy práce Okresného súdu Dolný Kubín, ktoré sú voľne prístupné na internete na webovej stráne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keď som si ich bližšie preštudovala, zistila som, že aj po zlúčení Okresného súdu Námestovo s Okresným súdom v Dolnom Kubíne sudcom na zlúčenom súde sa prideľujú spory z rôznych oblastí práva. Pritom niektorí sudcovia musia prejednávať spory nielen z oblasti civilného práva, ale aj z oblasti trestného práva. Za dôležité považujem pripomenúť aj to, že špecializácia nefunguje nielen na zlúčenom Okresnom súde v Dolnom Kubíne, ale nefunguje ani na súdoch, ktoré v roku 2004 neboli zrušené, napríklad Okresný súd Ružomberok, resp. ani na tzv. stálych súdoch, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš alebo Okresný súd Čadca.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snažila som sa hovoriť najviac o argumentoch a faktoch. Všetky argumenty a fakty svedčia v prospech Okresného súdu Námestovo. Preto podporujem vládny návrh zákona na znovuzriadenie vybraných okresných súdov vrátane Okresného súdu Námestovo.

Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Mazúrovej - pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja budem trošku taký žartovný. Chcem sa pani kolegyne opýtať, že či náhodou nie je z Námestova, to je moja prvá otázka. A druhá otázka je, že či je v predlohe a či čítala predlohu, pretože to Námestovo tam je.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko? Pani poslankyňa Mazúrová bude reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, som z okresu Námestovo a ja som chcela vo svojom príspevku poukázať na dôležitosť, aby sa tieto znovuzriadené okresné súdy ako vrátili. A chcela som poukázať aj na argumenty, ktoré sú pre občanov veľmi dôležité. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Miššík.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, na úvod si dovolím tvrdenie, že návrh zákona, tento návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov je návrhom politickým. Vo svojom vystúpení zdôvodním, prečo si to myslím. Nebudem sa venovať jednotlivým súdom, pretože myslím si, že na to bude priestor v rámci druhého čítania, či už vo výbore, alebo v pléne.

Na Slovensku je 45 okresných súdov. Tento návrh sa týka 38. Do konca roku 2004 bolo o 10 viac. Pán minister navrhuje, aby po troch rokoch bolo 7 z nich znovu obnovených. Sú to všetko súdy, ktoré boli zriadené v roku 1996, teda tie tzv. Mečiarove súdy.

Pred predložením zákona na rokovanie vlády predložil minister analýzu dôsledkov reformy organizačnej štruktúry k 1. januáru 2005, kde tento návrh predložil vláde prvýkrát. Vláda správu vzala na vedomie aj s kalkulovanými výdavkami vo výške 268 647-tisíc, to znamená 268 mil. aj niekoľko stotisíc, v priebehu rokov 2007 až 2010. Rovnaké údaje sú uvádzané v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, i keď musím povedať, že v tlači pán minister niekoľkokrát uvádzal iné sumy, vždycky značne menšie. Na ilustráciu, v Námestove ste uviedli, pán minister, že náklady sú absolútne minimálne pre všetkých 7 novozriadených súdov, rátame okolo 59 mil. Čiže mám tam určitý pocit rozpornosti, pretože, a hovorím to preto a hovorím to na úvod, pretože ide aj o peniaze, samozrejme.

V správe aj v dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, a teraz citujem: "Na základe doteraz vykonaných analýz (zaťaženosť súdov podľa okresov, štruktúra a zloženie nápadu, dostupnosť a vzdialenosť, priemyselná vyspelosť regiónu a podobne) možno konštatovať, že optimálnym riešením sa javí znovuzriadenie týchto k 1. januáru 2005 zrušených súdov: Okresný súd Malacky, Pezinok, Piešťany, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom, Námestovo." Citujem ďalej: "Uvedené okresné súdy by vznikli odčlenením od existujúcich okresných súdov, čím sa dosiahne jednak priblíženie spravodlivosti k obyvateľom dotknutých regiónov, ale na strane druhej odbremenenie existujúcich súdov od časti nápadu, čo by malo vytvoriť aj podmienky na zrýchlenie súdneho konania."

Dve poznámky. Tuto je jediné miesto v dôvodovej správe, aj v tej pôvodnej správe, ktorú prerokovávala vláda, kde sa hovorí o analýzach a hovorí sa tu, že tieto analýzy by sa mali týkať zaťaženosti súdov, štruktúry zloženia nápadu, dostupnosti a vzdialenosti, priemyselnej vyspelosti regiónu, ale ja som tie analýzy nikde nenašla, neboli nikde publikované. A tá samotná správa, aj tie materiály, ktoré boli vo vláde, za takúto analýzu považovať nemôžem, pretože je tam táto jedna veta, všetko ostatné už pojednáva o tom, čo všetko treba zabezpečiť na to, aby týchto 7 súdov, ktoré sa navrhuje zriadiť, mohli fungovať. Čiže tu by som celkom rada tieto analýzy videla.

A ešte jednu poznámku k tej časti, ktorú som citovala. Ak odčlenenie týchto súdov má pomôcť a odbremeniť existujúce súdy, pričom sa nepočíta s tým, nepočíta sa s tým, že by mali narásť v dôsledku zriadenia nových súdov mzdové náklady, to znamená, na zriadenie nových súdov sa nepočíta s novými ľuďmi, či už sudcami, alebo administratívou, tak mne z toho vychádza, že zaťaženie zostane rovnaké, len sa rozloží. Ale to len na margo dôvodovej správy.

Pozrime si genézu. V roku 1996 boli zriadené nové súdy okresné aj krajské. V roku 2004 bolo 10 okresných súdov zlúčených. V roku 2007, to znamená o tri roky neskôr, je na stole návrh, aby 7 z nich bolo znovu obnovených. Podľa štatistík pomer vybavených vecí, to znamená to, čo súdy vyriešili, koľko prípadov vyriešili k pomeru došlých vecí, to znamená prípadov, ktoré na riešenie na súdy prišli, sa po roku 1996 výrazne zhoršil. Po roku 1996 tá štatistická krivka výrazne padá smerom nadol, pokiaľ ide o výkonnosť. Ak chcem byť spravodlivá, musím povedať, že sa na tom podieľa nielen zriadenie nových súdov, ale aj to, že v tom čase doľahlo na súdy rozhodovanie vo veciach kupónovej privatizácie. V rokoch 2000 až 2004 boli spravené viaceré zásahy do vecnej príslušnosti súdov, výsledkom ktorých je, že dnes okrem vecí správneho súdnictva a Špeciálneho súdu všetky prípady začínajú na okresných súdoch. To sa presadilo v minulom volebnom období a to považujem za správne. Táto vláda to nespochybňuje, aj prihlásila sa k trojstupňovej sústave vo svojom programovom vyhlásení, čo považujem za dobré. Ale chcem povedať, že to má svoje konzekvencie, pretože keď každý prípad začína na okresnom súde, to kladie aj určité požiadavky na to, ako má vyzerať okresný súd.

A práve v nadväznosti aj na presun agendy na prvostupňové súdy, okresné súdy, boli zlúčené súdy s cieľom vytvoriť podmienky na to, aby súdy, okresné súdy boli schopné kapacitne zvládnuť, teraz myslím, keď hovorím kapacitne, tak myslím z hľadiska počtu, ale aj z hľadiska kvality, aby sa vytvorili podmienky, aby súdy boli schopné kapacitne zvládnuť pri zachovaní náhodného prideľovania sudcov a pri umožnení špecializácie na základné agendy to, čo na ne prichádza každoročne.

A som presvedčená, že toto môžu garantovať len okresné súdy určitej veľkosti. A nechcem spochybňovať výkon žiadneho sudcu a žiadneho súdu v tejto republike. Ale, pani poslankyňa, spomenuli ste Námestovo, poviem vám štatistiku Námestova. Zhodou okolností Námestovo som si tiež pozerala. Námestovo v roku 2004, to znamená v tom roku, keď bol zrušený, v roku 2004 pripadlo na súd v Námestove cca 200 vecí civilných a presne 60 vecí obchodných. Ja to poviem, vulgarizujúc, 60 vecí obchodných neuživí jedného sudcu v roku, pretože civilní a obchodní sudcovia, to, čo sa počíta s tým, že majú v roku vybaviť, to je okolo 250 vecí. To znamená, v roku 2004 Námestovo potrebovalo jedného sudcu na civilnú aj obchodnú agendu dokopy. To znamená nič zlé, len to, že na takýchto súdoch špecializácia ani na základné agendy nie je možná a špecializácia na základné agendy a súčasne náhodné prideľovanie už vôbec nie.

Podľa štatistiky za rok 2006 na súdy na Slovensku prišlo cca 1 mil. prípadov. Vyžiadali sme si štatistiky, ten 1 mil. prípadov, to je všetko, to je od vážnych vecí až po veci, pri ktorých sa nechodí na súd, ktoré sú vybavované písomne, platobné rozkazy, rozhodovanie v dedičských veciach, a ja nechcem spochybňovať žiaden z týchto prípadov, je to zhruba 1 mil. prípadov.

Súdy, ktoré sa navrhujú zriadiť, mali v roku 2004 nápad, to znamená počet prípadov, ktoré na tieto súdy prichádza, spolu necelých 40-tisíc prípadov. Chcem tým povedať, dámy a páni, že bavíme sa o 5 % veciach. Tie súdy, ktoré navrhujeme zriadiť, budú riešiť zhruba 5 % prípadov, ktoré súdy na Slovensku riešia. Budeme to riešiť možno, možno vášnivo v rámci druhého čítania, keď sa začneme rozprávať o tom, možno ktoré ďalšie súdy by mali byť zriadené, čítala som, pani poslankyňa Laššáková, že si myslíte, že aj Revúca by mala byť zriadená, takže očakávam zaujímavú debatu, ale stále bavíme sa o 5 % prípadov.

Ja nespochybňujem, že v justícii je ešte veľa čo robiť. Nespochybňujem, že najväčší problém justície je stále rýchlosť konania, ale treba si povedať zopár faktov. A tým faktom je, že od roku 2004 súdy každoročne sú schopné vybaviť viac prípadov, ako na ne ročne príde, čo, samozrejme, nikoho, kto čaká dlho na rozhodnutie, nijako zvlášť nepoteší, ale je to prvý predpoklad, aby sa konania vôbec mohli zrýchliť, pretože to znamená, že kapacita ako taká postačuje.

Čo je ďalším faktom, je, že výkonnosť súdov je veľmi rozdielna, sú priepastné rozdiely medzi jednotlivými súdmi v dĺžke konania. A teraz na porovnanie. Keď na súdy príde ročne zhruba 1 mil. prípadov, týchto 7 súdov, ktoré, máme tu návrh, aby boli znovuzriadené, predstavuje zhruba 5 % týchto prípadov. Poviem na porovnanie, 5 bratislavských súdov predstavuje zhruba 200-tisíc vecí, čo je 20 % vecí, ktoré prejednávajú súdy počas roka z toho celkového počtu. Keď si zoberieme Košice, tak tam je to zhruba 90-tisíc vecí, 3 košické okresné súdy v jednej budove prejednajú ročne zhruba 90-tisíc vecí, čo je zhruba 10 % ročného nápadu Slovenska.

Čo tým chcem povedať? Každý prípad je individuálny a pre každého jedného občana je ten jeho prípad najdôležitejší, ale keď chceme riešiť problémy justície, tak som presvedčená, že musíme riešiť tie problémy tam, kde sú. A ja si myslím, že tie problémy sú inde. Dnes nie je problémom, o tom som presvedčená, dnes nie je problémom vzdialenosť. A som presvedčená a som ochotná sa postaviť v Námestove a diskutovať o tom s občanmi, aj keď to nebude príjemné, ale som ochotná presvedčovať týchto občanov, že 50 km dnes nie je takým problémom. Nie je tým problémom. A pokiaľ je pre niektorých obyvateľov 50 km problém, tak potom sú iné riešenia ako zriadenie súdu v Námestove. Napríklad, a to si myslím, že je aj dnes v kompetencii predsedu súdu, napríklad pojednávanie mimo sídla súdu v lokalitách, ktoré sú najťažšie dostupné. Napríklad v agende poručníckej, ktorá je najcitlivejšia z hľadiska sociálnych dopadov. A keď hovoríme o kilometroch, tak chcem povedať, že najďalej k spravodlivosti majú dnes občania v Bratislave a Košiciach. Podotýkam, za cenu lístka od električky.

Analýzy, ktoré spomínal pán minister v dôvodovej správe, aj v správe, ktorú schválila vláda, mi nie sú známe, pretože som ich nevidela. Zaujala ma ale iná veta zo správy, ako aj z dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona, odcitujem: "Požiadavka na opätovné obnovenie niektorých zo zrušených súdov zaznieva aj zo strany územnej samosprávy takmer zo všetkých regiónov, kde tieto pôvodne zrušené súdy pôsobili. Pozitívne možno hodnotiť fakt, že jednotlivé mestá, kde by mali pôsobiť znovuzriadené okresné súdy, sú ochotné aktívne sa zapojiť do vytvárania vhodných podmienok" a tak ďalej. Myslím, že tam je podstata tohto návrhu. A koniec koncov to potvrdila aj moja predrečníčka. Áno, súd dáva okresnému mestu pocit významnosti, radným aj obyvateľom. A beriem aj to, že z Bratislavy niekedy možno ťažko pochopiť pocit Skaličanov, ktorí musia chodiť do Senice, pocit Námestovčanov, ktorí musia chodiť do Dolného Kubína. A ja to nechcem bagatelizovať a ja si myslím, že tieto pocity treba brať vážne. Ale myslím si, že vláda a parlament majú povinnosť brať do úvahy záujem Slovenska ako celku a záujem efektívnej justície ako celku. A tu si myslím, a vrátim sa zase k peniazom, že keby sme tých skoro 300 mil. korún použili radšej na tie miesta v systéme justície, kde máme naozaj akútne problémy, že by sme justícii ako celku pomohli omnoho viac, a tým pádom aj občanom, pretože by prístup k spravodlivosti bol možno skôr dostupný na takej úrovni, ako má byť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)