A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej - pán poslanec Berényi, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Berényi. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som nadviazať na slová pani poslankyne Žitňanskej, lebo aj podľa mňa najväčším nedostatkom tohto materiálu je práve tá chýbajúca analýza, na ktorú sa odvolával aj pán minister a aj materiály sa odvolávajú na túto analýzu. Avšak my to nevieme, čo v tej analýze je. Takže z toho dôvodu pre mňa tento návrh je trošku taký subjektívny a očakával by som skutočne objektívne dôvody, prečo práve v týchto siedmich mestách zriadiť okresný súd a nie v iných mestách.

Takže, čo povedala pani poslankyňa, môžem len doplniť, že by bolo najlepšie, keby podobná táto analýza, aby bola súčasťou tohto materiálu, resp. ako príloha tohto materiálu počas druhého čítania, teda v procese druhého čítania vo výboroch, aby sme mohli aj my sa oboznámiť s tým, že aké sú výsledky tejto analýzy. A zároveň som sa dopočul, že analýza bola prijatá vládou Slovenskej republiky, takže je verejná a mohli by sme to prečítať aj my.

Určite každý poslanec, ktorý pochádza z týchto regiónov, je teraz spokojný s návrhom a pochvaľuje ministerstvo, ale sme aj takí, ktorí práve pochádzame z takých okresov, resp. z takých regiónov, kde nebudú znovuzriaďovať okresný súd. A my by sme potrebovali argumenty, keď ideme domov, že prečo v týchto mestách nie a v ostatných mestách áno.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická - pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadviažem na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej na tú časť, kde viackrát zdôvodňovala, že u týchto súdov ide len o 5 % rozhodovacej aktivity, a zdôrazňovala aj, že treba brať na zreteľ záujem Slovenska ako celku.

Ja by som však chcela uviesť, že treba brať na zreteľ aj záujem občanov a záujem zdravého rozumu. Napríklad za minulé volebné obdobie som dvakrát dala legislatívny návrh na obnovenie niektorých súdov. Konkrétne najviac som argumentovala Malackami, ktoré vlastne sú absolútne podmienkami vybudované a z Bratislavy cestujú na niektoré pojednávania do Malaciek a z Malaciek v dedičských veciach, pardon, v niektorých veciach do Bratislavy. Neberie sa tu aj otázka advokátov, zvýšenie finančné advokátov, zvýšenie finančné na dopravu a podobne. Takže ja si myslím, že treba tu brať aj druhú stránku, a to je prístup občana k spravodlivosti tak, aby nebol zaťažený.

A to, že sú menšie súdy a že budú prejednávať viac vecí, ako je celoštátny priemer, nuž možno práve naopak, tuto sa urýchlia konania, a to, čo platíme v Štrasburgu, myslím, že oveľa viac za prieťahy ako to, čo dáme na obnovenie menších súdov. V minulosti fungovali, bolo to dobré, tak ja si myslím, je načo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická - pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by sa tiež obrátil na pani kolegyňu Žitňanskú, ktorá vystúpila, a reagoval by som na niektoré jej poznámky, samozrejme, zasa mojimi poznámkami, aby bolo jasné, Skalica, zastupujem skalický súd, aby sme predišli nejakým nedorozumeniam. Ja by som jednoznačne ale chcel upozorniť na to, čo stále tvrdíte a z vašej strany ako opozície je neustále predostierané, že špecializácia, o špecializácii sudcov. Už ix ráz aj kolegyňa Mazúrová hovorila, a ja to potvrdzujem, o tej špecializácii - akej špecializácii? Keď prideľujú sa elektronickým spôsobom jednotlivé návrhy jednotlivým sudcom. Čiže on musí ovládať všetko.

Malosť a veľkosť súdu. Malosť a veľkosť súdu nie je na tom, koľko je tam počet sudcov, ale akí sú tam kvalitní tí sudcovia. Na tom je veľkosť súdu založená. A na to by som upozornil. A možnože na tých počtom menších súdoch je tých kvalitných a bude tých kvalitných, pretože musia sa zaoberať všetkými vecami ešte častejšie, asi pravdepodobne lepšie.

Čo sa týka pohľadu alebo pocitu Skaličanov ako takých alebo iných pohľadov. Samozrejme, je táto iniciatíva, bola a je v tých mestách okresných, kde bol ten súd zrušený. My sme ani vtedy, keď sa rušili tieto, alebo robila sa racionalizácia súdnictva, vytvárali sme všetky podmienky, aby nebol v Senici, ale aby bol v Skalici ten súd. Je to vždycky, samozrejme, o týchto veciach, ale tie podmienky sú vytvorené a naozaj tí občania to pociťujú ako určité zníženie tej kvality toho života a z tohto pohľadu treba sa dívať a vnímať, že je to kvalita života tých ľudí v tých okresných mestách a v tých okresoch, ktoré majú aj inštitút... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne a zareagujem na pána poslanca Bobríka. Skalica je krásne mesto a rada tam chodím, ale musím vám povedať, že zrovna Skalica je presne tým príkladom, kde sa napríklad ukázalo počas existencie skalického súdu, že ten prístup k spravodlivosti nie je meraný kilometrami. Nie je meraný kilometrami. Skalický súd bol nový, a napriek tomu z roka na rok tam narastali veci, ktoré ležali na stoloch, a skalický súd v roku 2004 sa dokázal dostať z čistého stola na tú úroveň, že bol 3. alebo 4. najpomalší súd na Slovensku. To znamená, stihol tromfnúť tieto bratislavské súdy, ktoré sú naozaj, naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík a pripraví sa pán poslanec Gál.

P. Miššík, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som snáď chcel v úvode hneď povedať jednu zásadnú vec, že pred chvíľou, keď sa prejednával predchádzajúci bod programu, pán minister v podstate pochválil moju kolegyňu ako konštruktívne vystupuje. Ja ho chcem ubezpečiť, že aj teraz nemáme iné úmysly. Máme rozličný pohľad na tie veci, ktoré tu prejednávame, ale snažíme sa v tejto diskusii prispieť k tomu tak, aby ten výsledok bol taký, ako hovorila pani profesorka Tóthová, že úžitok z toho bude mať občan.

Vyplýva to jednak aj z toho, ako ste, pán minister, na začiatku vystúpili a povedali ste vo svojom úvodnom slove to vaše známe, že to je takzvaná optimalizácia. My hovoríme o tom, že je to normálna optimalizácia, že sme sa snažili sprístupniť ešte viac súdy občanom. Vy hovoríte, že je to takzvaná optimalizácia.

Rád by som sa teda na úvod hneď a rád by som pripomenul tomuto plénu, že prečo boli vlastne tieto súdy zrušené a ich agenda spojená s agendou iného obvodu. Prvoradým cieľom bolo zabezpečiť súdnu sústavu schopnú vykonávať plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, čiže ktorá zabezpečí dôstojné podmienky výkonu súdnictva v prospech občanov a ktorá je zo strany štátu financovateľná a financovaná v dostatočnej miere. Toto je veľmi dôležité. Na tom sa zrejme zhodneme.

Je nepochybné, že sa uvedená optimalizácia dotkla najviac prvostupňových súdov. Inak to však nepochybne ani nešlo, pretože práve medzi prvostupňovými súdmi existovala najväčšia nerovnováha, pokiaľ išlo o zaťaženosť sudcov a ich počty. Samozrejme, žiadna optimalizácia nezaručí taký stav, aby mali všetky súdy rovnakú zaťaženosť, pretože to nie je možné dosiahnuť, avšak je potrebné, aby sme sa minimálne pokúsili dostať súdnictvo do stavu blízke optimálnemu nápadu veci a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie súdu.

Optimalizácia by sa dala riešiť dvoma základnými spôsobmi. V prvom rade je to zvýšenie počtu sudcov, to je myšlienka, ktorú pán minister a podpredseda vlády presadzuje neustále a s ktorou my často polemizujeme, alebo zlúčenie niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na existujúce súdy. V roku 2004 sme si vybrali tú druhú cestu, teda cestu zlučovania súdov, pričom sme kládli veľký dôraz na to, aby sa zlučovali súdy s menším počtom agendy aj sudcov. Týmto sa potom logicky zmenšovala aj diskriminácia sudcov, ktorí pri poberaní rovnakého platu mali niekoľkonásobne vyšší nápad prípadov ako sudcovia z menších súdov. Nakoniec to tu preukázala aj pani exministerka Žitňanská na číslach, ktoré hovorila vo svojom prejave. Optimalizácia rovnako riešila aj nerovnováhu medzi krajskými súdmi, keďže presunom prvostupňovej agendy z krajských na okresné súdy sa zmenšil nápad vecí na krajských súdoch. No a v neposlednom rade došlo aj k úspore finančných prostriedkov, ktorá sa odhaduje na 14,7 mil. korún ročne.

Návrh zákona, ktorý máme momentálne všetci pred sebou, sa pokúša uvedenú reformu zrušiť. Avšak ani toto rušenie nie je komplexné, skôr by som povedal, že predmetná norma a reforma sa snaží ju deformovať. Uvediem teraz pár dôvodov, prečo je to tak.

Ak si pán minister a celá vládna koalícia myslia, že optimalizácia súdov v roku 2004 bola zlá a poškodila občanov, výkon súdnictva, rýchlosť konania a iné skutočnosti dôležité pre výkon súdnej moci, pýtam sa, prečo túto reformu nezrušia ako celok? Prečo neobnovia všetky súdy, ktoré boli optimalizáciou zlúčené, ako sú napr. dnes spomínané a namietané súdy v Šali či Revúcej? Napokon najmä pri Revúcej rezonuje otázka, že ak chce vládna koalícia akože priblížiť výkon súdnej moci, čím sa stále oháňa, aj občanom zo slabších sociálnych skupín, ktoré sa práve v tomto okrese nachádzajú, a tento okresný súd v návrhu zákona nefiguruje. Neobnovením týchto súdov vládna koalícia iba potvrdzuje skutočnosť, že reforma a optimalizácia súdneho systému bola nutná a nevyhnutná. Opätovným zriadením týchto súdov vládna koalícia iba prehĺbi nerovnomernú zaťaženosť jednotlivých sudcov.

O určitých pochybnostiach svedčí aj nejednotnosť samotnej vládnej koalície, stačí si všimnúť vyjadrenia špičkových politikov vládnej koalície, napr. pána ministra financií, rovnako sa vyjadril aj pán generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý povedal, že prinajmenšom obnovenie súdov v Piešťanoch, Skalici a Námestove nie je nevyhnutné. Zriaďovanie nových prokuratúr pri návrhoch pána ministra spravodlivosti si navyše podľa pána generálneho prokurátora vyžiada ešte ďalšie investície. Priamo po rokovaní vlády povedal generálny prokurátor, že sa mu tento krok, citujem, "nezdá najracionálnejší, pretože sa to nedá finančne zvládnuť".

Rovnako je zarážajúce, že sa doteraz nevie, z čoho budú použité finančné prostriedky na tento rok pre obnovu súdov, čo priznal aj pán minister spravodlivosti, keď po zasadnutí vlády povedal, citujem, "že sa to bude financovať buď rozpočtovým opatrením pána ministra Počiatka, alebo z rezervy vlády". Čiže presný zdroj finančných prostriedkov, ktoré majú byť použité do konca kalendárneho roka 2007, nie je v polovici septembra 2007 známy, a to je teda jedna z niekoľkých absurdít, ktoré tento návrh zákona sprevádzajú, na čo upozorňujem.

Za veľmi optimistický považujem aj odhad ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, že zavedenie nových súdov si vyžiada 268 mil. korún do roku 2010. Radšej by som bol, keby nám vláda predostrela konzervatívnejší plán výdavkov z verejných financií, pretože podľa môjho názoru za uvedenú sumu nie je možné zriadenie a financovanie súdov do roku 2010 zvládnuť. A tu mi dovoľte zareagovať na, myslím, faktickú poznámku pani prof. Tóthovej, ktorá hovorila, že asi by bolo dobré použiť finančné prostriedky alebo že je lepšie využiť týchto 270 mil. korún a nemať potom tie nepríjemné veci v Štrasburgu, ale ak ma pamäť neklame, tak náklady, ktoré boli prisúdené našim občanom v Štrasburgu, nepomerne túto sumu nie že prevyšujú, ale sú oveľa nižšie ako táto suma, ktorá bude vynaložená.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, o vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov by sa dalo vystúpiť s oveľa rozsiahlejším príspevkom, to je samozrejmé v rozprave, to by však nijakým spôsobom neovplyvnilo skutočnosť, že návrh tohto zákona nie je dobrý. Ja som uviedol dôvody, moja kolegyňa, pani exministerka Žitňanská uviedla dôvody, verím tomu, že aj v prípade, že vládna koalícia tento návrh zákona posunie do druhého čítania, že budeme rovnako kľudne, pokojne argumentovať a pokúsime sa dospieť k výsledku, ktorý bude na prospech občanov. Ja za tento návrh zákona hlasovať do druhého čítania nebudem.

Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka: pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Mamojka a pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ako prvá má slovo pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Máš pravdu, pán poslanec, že každý máme na riešenie problémov v súdnictve iný pohľad a iný spôsob riešenia. Pokiaľ sa pamätám, v minulom volebnom období sa aj optimalizácia súdnej sústavy, aj zmeny v Občianskom súdnom poriadku niesli v znamení zefektívnenia výkonu súdnictva, jeho profesionalizácie a zrýchlenia súdneho konania. Aký je výsledok? Výsledok je taký, že súdne konanie nie je zrýchlené, prieťahy v súdnom konaní pretrvávajú aj naďalej, čoho dôsledkom sú aj pokuty, ktoré Slovenská republika za prieťahy v súdnom konaní platí. Takisto profesionalizácia sudcov nenastala tak, ako sa očakávalo, a to znamená, že môžeme povedať, že ten efekt, ktorý sa očakával, asi nenastal.

Podľa môjho názoru je dobré, keď sa zriadia viaceré súdy, naozaj treba pozerať aj na občana, pretože keď niekto má pocit, že tých 50 km je preňho nič, myslím si, že pre občana zo zaostalejších oblastí je naozaj dostať sa na súd niekedy problém, keď poviem, že napr. z Krupiny do Krtíša chodí autobus iba ráno a večer. Takže skutočne treba brať ohľad aj na túto stránku veci.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická - pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem. Po prvé, ak dovolíte, ja si myslím, že sa tu používa príliš často pojem reforma, pretože reforma pri technicko-organizačnom opatrení akomkoľvek, to je silný výraz, reforma je predsa zásadná zmena prvkov určitého systému ich vzťahov. Takže nehovorím o reforme, to po prvé.

Po druhé, preceňuje sa vôbec táto otázka podľa môjho skromného názoru, pretože nie je to otázka kardinálna. Zefektívnenie justície, to je kumulatívne využitie personálnych záležitostí, kvalifikácia sudcov, predovšetkým podľa mňa riadiacej práce predsedov okresných a krajských súdov a celý rad ďalších opatrení. Táto otázka nie je prioritná. Ale keby som sa už mal prikloniť k tomu, že súdy máme zriadiť alebo nezriadiť, osobne by som bol za to ich zriadiť, bez preceňovania tejto otázky, preto, že si myslím, že nutnosť a povinnosť urobiť všetko aj možné, aj nemožné pre zefektívnenie činnosti justície jednoducho treba, a to nemá byť fráza. Ústavný princíp, ktorý nám velí naozaj priblížiť aj výkon spravodlivosti, súdnictva k občanovi, je prioritný, a opakujem bez toho, aby som to preceňoval, to, čo pani poslankyňa Laššáková spomínala, myslím, že je tiež dôležité, technika, peniaze, spojenia pre ľudí do tých miest, to nie je zanedbateľný prvok.

Takže ja si myslím, že každý pokus, aj keď so značným prvkom subjektívnym, improvizačným, ktorý môže napomôcť priblíženiu výkonu spravodlivosti aj v rýchlosti k občanovi, stojí zato.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Posledná faktická - pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ja som chcela len povedať pánovi poslancovi Miššíkovi, že ako vidí už aj z reakcií, pravdepodobne tých súdov bude znovuobnovených viac.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Miššík, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

P. Miššík, poslanec: Už, už som zapnutý, ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja budem veľmi stručný, lebo sa jedná všetko o kolegov z ústavnoprávneho výboru, tak na pléne toľko nemusíme veľa hovoriť.

Ja snáď k pani poslankyni Laššákovej len toľko, áno, máme rozdielny názor na to, ale čas ukáže, kto má pravdu. To je asi zásadná otázka, ale všetci máme dobrý úmysel, ktorý nemožno poprieť. K pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru, áno, ale ja považujem za reformu aj kroky, ktoré v ťažkých obdobiach, kde rozhodujeme ako poslanci v parlamente a veľmi ťažko prechádzajú niektoré veci, považujem za úspešnú reformu aj niektoré čiastkové kroky, samozrejme, by sme si všetci želali niečo iné. A kolegyni Žitňanskej ďakujem tiež.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem aj ja. Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Gál. Nech sa páči, pán poslanec.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keď sme pred pár rokmi pristúpili k optimalizácii, optimalizácii, nie k reforme súdnej sústavy, bol som zástancom toho, aby sme k tomuto kroku pristúpili potom, čo dosiahneme čo najväčší konsenzus či v parlamente, alebo aj na iných fórach.

Bolo tu veľa parciálnych alebo regionálnych záujmov, ktoré presadzovali aj vtedajší koaliční poslanci a tiež opoziční poslanci, terajší poslanci vládnej koalície. No vedeli sme dospieť k nejakému logickému konsenzu, ale ten konsenz určili všeobecne známe údaje, dáta z tých súdov. Nechcem ich všetky menovať, už kolegovia sa o nich zmienili. Jeden z tých hlavných bolo, že na niektorých súdoch je primalý počet sudcov, nevedeli sa špecializovať, špecializácia je stále potrebná a bude stále a stále potrebnejšia. Viackrát sa stalo, že na tých menších súdoch bol problém so zaujatosťou sudcov. Tiež v trestnom konaní, keď niektorý sudca vystúpil pri prvom konaní, už nebol delegovateľný v ďalšom konaní. S optimalizáciou sme tieto veci vyriešili, myslím si, že dobre. Ale vidím, že tá otázka sa otvára, hľadajú sa ďalšie možnosti, ako zvýšiť preferencie niektorým politickým stranám, niektorým politikom, hrávajú sa na politické body a potláča sa ten zdravý rozum, ktorý tu vládol pred pár rokmi.

V dôvodovej správe čítam, že základným cieľom a snahou ministerstva spravodlivosti je v záujme zabezpečenia a realizácie ústavou garantované práva na prejednanie vecí bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jedno z týchto opatrení je aj obnovenie činnosti niektorých zaniknutých súdov. Prečo len niektorých? V opozícii ste presadzovali obnovenie všetkých súdov, ktoré mali zaniknúť. Čo si myslíte, prečo teraz len niektoré, ale hlavne, kde sú tie argumenty, kde sú tie čísla? Prečo práve týchto sedem súdov? Logicky sa vynára otázka, že proste chýba ten materiál, chýbajú údaje, že niečo s týmto návrhom nie je v poriadku.

Ako už povedala pani kolegyňa Žitňanská, pri skalickom súde, bývalom, môžeme nájsť takéto podobné čísla aj pri ostatných súdoch, ktoré boli zrušené. Prečo sa neobnoví súd v Revúcej či v Šali? Už niekto tu spomenul ten lobing tých regionálnych politikov, však je to aj v materiáli, no ale musíme vziať do úvahy, že nemôže byť v každom mestečku súd, lebo keď vychádzame z toho, že koľkokrát jeden občan sa dostane do styku so súdom? Tak raz? Možno, ani viackrát nie. A za tých 300 mil., ale toto bude nie 300 mil., to bude oveľa viac, lebo na súdy sa musí viazať aj prokuratúra, hovorím, že toto je veľmi-veľmi taký optimistický odhad ministerstva za tých neviem koľko stoviek miliónov, čo všetko dobré by sme vedeli dosiahnuť v súdnom systéme.

Neviem, ako chcete, pán minister, dosiahnuť prechod sudcov na znovuzriadené súdy, keď sudca nebude chcieť odísť? A ďalších zamestnancov. Tiež chcem poukázať na výdavkovú časť, čo sa týka platov, tam sa s novými pracovnými miestami nepočíta. Nechcem túto polemiku viac rozvádzať, budeme o tom určite hovoriť, na túto tému, v ústavnoprávnom výbore a potom v druhom čítaní, ale hovorím, že chýbajú tu údaje, chýbajú tu dáta, prečo sa obnovujú tieto súdy. Porovnajme činnosť týchto súdov z minulosti, porovnajme činnosť súdov, ktoré sa ponechali a nezabudnime na fakt, ktorý spomenul pán poslanec Miššík, že dosť významnú kompetenciu sme presunuli z krajských súdov na okresné súdy. To je veľmi dôležitá správa.

Ale na záver, nechcem hovoriť, že nechcem dlho rozprávať, na záver, pán minister, dovoľte mi pár otázok. Myslíte si, že v justícii táto otázka je najdôležitejšia, čo by sme mali urýchlene riešiť? Že nie sú tam dôležitejšie veci, oveľa závažnejšie? Že prieťahy v konaní vyriešime tým, že zriadime znova malé súdy, minisúdy? Ako už bolo spomenuté, však niektoré z tých súdov boli borcami, majstrami prieťahov v konaní.

A úplne na záver ešte taká rečnícka otázka. Pán minister, nie som stihomam, nemám absolútne takéto zadné myšlienky, ale vynára sa mi taká otázka, čo ma tu dosť trápi, že z tých súdov, ktoré sa neobnovujú, či dôvodom toho neobnovenia týchto súdov nie je náhodou fakt, že tieto súdy majú svoje obvody na národnostne miešanom území?

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásili pani poslanci Bobrík, Horváth, Košútová, Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na predrečníka.

A dávam slovo pánovi poslancovi Bobríkovi.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený kolega Gál, ja mám len niektoré poznámky k tomu, čo ste hovorili, že nie každé mestečko by malo mať ten súd. Ja si dovolím tvrdiť, že sú to mestá, okresné mestá, ktoré majú svoje postavenie jednak administratívne, ale aj ekonomické, hospodárske postavenie, kultúrne, spoločenské, a ten okresný súd do týchto okresných miest jednoznačne patrí.

Ak hovoríme o minisúdoch alebo nejakých mikrosúdoch, alebo ako ich chceme nazvať, samozrejme, treba sa pozrieť aj za hranice našej republiky a naozaj tam, kde justíciu a súdnu moc približujú tomu obyvateľstvu, napríklad v Rakúsku sú aj pre kopanice, pre tie extrémne malé obce určení sudcovia, ktorí majú, naozaj jeden sudca tvorí vlastne obvod, ktorý prerokováva tieto otázky. Takže vôbec to nie je o tom, či je to malý, ako som už hovoril o malosti súdu, nie je tým počtom sudcov, ale tým, čo vykonáva, a myslím si, že tej práce tam majú aj dosť a kvalita toho súdu, už som to tu hovoril, je naozaj o tom sudcovi a nie o počte sudcov.

Prečo sedem súdov? No asi preto, že aj tá spoločenská požiadavka a ten tlak z týchto regiónov bola, je a pretrváva od optimalizácie, a myslím si, že preto. Je to tiež jeden z dôvodov a nie zanedbateľný. Takže to je odpoveď.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Horváth Juraj, nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Pán poslanec, máte pravdu, že vždy, keď sa robí úprava siete či už úradov, alebo aj súdov v tomto prípade, vždy prichádza aj k riešeniu ekonomických záležitostí, ale aj k personálnym úpravám, a teda aj v tomto prípade bude treba riešiť obsadenie personálne pri tých súdoch tak, ako sa riešilo v minulom volebnom období, keď sa prijal zákon, ktorý sa nazval optimalizáciou siete súdov, keď sa museli redukovať počty ľudí na jednotlivých okresných súdoch. Je to normálne a dá sa to vždy, samozrejme, zrealizovať.

Celkom určite treba dodať na margo toho, čo ste povedali, že ja tu nevidím osobne žiadny problém založený na etnických dôvodoch alebo národnostných, tak ako ste položili otázku nahlas. Ak by to tak bolo, sám by som sa proti tomu nahlas postavil, ale nemám poznatky o tom, že by sa niečo také dialo.

Veľmi s vami hlboko súhlasím, súhlasím, že ak by mali niektoré, ktorékoľvek súdy okresné byť dôvodom pre súdne prieťahy alebo prieťahy v súdnom konaní, tak treba prísnym metrom merať tieto súdy a treba sa stavať proti tomu, aby k tomu nedochádzalo. A je jedno, či je to súd, ktorý teraz vznikne, alebo súd, ktorý neskôr zanikne, nech je to ktorýkoľvek.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

M. Košútová, poslankyňa: Pán poslanec, hovorili ste o zdravom rozume. Ja sa vás chcem opýtať jednu vec, čo to má spoločné so zdravým rozumom, keď obchodný spor na Okresnom súde v Trenčíne trvá už od roku 1998 a ešte nie je uzavretý? Keď súd rozhoduje v obchodných veciach o platobnom rozkaze, na ktorý sa teda odvolal dva roky po tom, čo v podstate dlžník stihne za ten čas úplne zlikvidovať firmu a veriteľovi ostanú len oči pre plač. Preto si myslím, že aj z tohto dôvodu je potrebné rozšíriť počet týchto súdov. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Miššík Peter, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, a teším sa, že vediete schôdzu.

Chcem povedať toľko k tomu, čo hovoril Gábor Gál, kolega z ústavnoprávneho výboru. Ja sa pozastavím nad tým, čo spomínal ohľadom tých vynakladaných 270 mil., ja som to vyčíslil, alebo v dôvodovej správe to bolo 268 mil. do roku 2010, toto číslo sa tam objavuje. A namietal, že tie prostriedky by sa dali použiť účelnejšie a lepšie. No ja som tiež vo svojom vystúpení povedal, že je to vecou názoru a my tento názor zdieľame podobný a rovnaký. Ja si myslím, že k tomu, aby sa zrýchlila činnosť súdov, je potreba zlepšiť kvalitu sudcov a kvalita sa môže zlepšiť len vzdelávaním. A ja osobne si myslím, že na toto má aj pán minister rovnaký názor, že to vzdelávanie je závisle aj od toho, aby ku kariérnemu postupu mali byť robené akési atestačné skúšky, čo v budúcnosti zrejme bude nutné. To je jedna otázka.

Druhá otázka je znovuotváranie tém, ktoré sú v ktorom okresnom meste, tomu sa neubránime, tam sú lokálne záujmy, to je úplne prirodzené, každý odniekadiaľ pochádzame. Ja si pamätám oveľa väčší problém, ktorý bol, keď bol návrh na zrušenie Krajského súdu v Trnave, kde aj ja osobne som teda loboval v prospech toho, aby sa toto nestalo. Musím to zodpovedne povedať. Takže tuto budeme mať možno nerovnaké názory, a dokonca si myslím, že aj nerovnaké názory v rámci vládnej koalície, nielen opozície, pretože bude tu veľký lobing. Takže obávam sa, a je tu aj pán minister financií, že to nebude 268 mil., že to bude rádovo oveľa viac peňazí aj vzhľadom na to, že, verte mi, ten počet nebude sedem, bude určite vyšší.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Gál, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Bobrík, nemáte absolútne pravdu, lebo nie každé okresné mesto má svoj súd. A to už od začiatku vytvorenia nových okresov. Tu sú oveľa väčšie priemyselné mestá, ktoré nemajú svoje súdy, a práve vychádzajúc z toho, že nebola tam potreba tieto súdy zriadiť, lebo tie čísla zadali nejaký iný výsledok. Hovorím, že tieto pojednávania, ktoré by sa robili v nejakých ďalekých lokalitách, to sa dá vyriešiť nejakým detašovaným pracoviskom alebo pojednávaním v nejakom inom mieste ako v sídle súdu.

Pán poslanec Horváth, tie prieťahy v konaniach, o ktorom ste hovorili, to bol práve jeden z dôvodov, prečo sa zrušili tieto malé súdy. Práve preto. A to je aj odpoveď pani poslankyni Kohútovej (reakcia z pléna), Košútovej, pardon, že si myslíte, že týmto návrhom sa prieťahy odstránia? To, že od 1998 sa ťahá nejaký súd v Trenčíne, to, bohužiaľ, tento návrh zákona nevyrieši, by som povedal, že ešte viac prehĺbi. Áno, riešme tie veci, aby neboli také dlhé prieťahy, ale takými prostriedkami, ktoré tento cieľ dosiahnu. Nie takými, ktorými chceme získať len politické body v regiónoch.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Konštatujem, že pán poslanec Gál bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa k tomuto prerokovávanému bodu chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Lipšic je jediný prihlásený do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, začal by som zrejme tým, čím začala aj pani kolegyňa Žitňanská, že nejde o odborný návrh, ale o politické riešenie. A bude ešte pritom veselo, keď som počúval, že Krupina má ďaleko do Veľkého Krtíša, tam nikdy súd teda v posledných 50 rokoch nebol. Naozaj ešte bude v druhom čítaní v snemovni pomerne veselo.

Prečo ale tvrdím, že ide o riešenie politické a nie odborné. Tvrdím to preto, že s ním nesúhlasia dve vrcholné justičné inštitúcie: Najvyšší súd a Generálna prokuratúra. A odcitujem, Najvyšší súd konštatuje, že, a citujem, "obnovenie siedmich okresných súdov nepovažuje za účelné a potrebné, je toho názoru, že ich zriadenie neprispeje k zefektívneniu výkonu súdnej činnosti". Generálna prokuratúra nesúhlasí so zriadením okresných súdov a prokuratúr v Piešťanoch, Skalici a Námestove.

Keď sme pripravovali optimalizáciu súdnej sústavy, nemám rád rôzne termíny, či to bola reforma, takzvaná - takzvaný slovenský štát, skutočný slovenský štát, to sú skôr vyjadrenia, ktoré sú o ničom -, tak táto vychádzala z premisy, že funkčný súd by mal mať minimálne desať sudcov. A z dvoch dôvodov: z dôvodu funkčnosti a z dôvodu špecializácie. Z dôvodu funkčnosti preto, že pokiaľ sú na súde len štyria sudcovia a dvaja sudcovia z rôznych príčin tam dlhodobo nie sú prítomní, jedna sudkyňa ide na materskú dovolenku, druhý sudca je dlhodobo PN, na súd nie je možné preložiť sudcu bez jeho súhlasu ani dočasne, tak súd je v kolapsovej situácii. A to sa aj stalo. Poviem príklad z okresného súdu v Revúcej, ktorý dlhé obdobie vôbec nerobil prioritnú poručeneckú agendu, rodinnoprávnu agendu. Bol som na tom súde a videl som tie spisy, ktoré ležali v miestnosti, kde sa ich nikto nedotkol. A tí ľudia by radšej išli aj do Rimavskej Soboty, aby mali vec rozhodnutú, ako možno na kratšiu cestu na Okresný súd do Revúcej.

V Námestove - pani kolegyňa tu vystúpila z Námestova a, samozrejme, že môžeme vyťahovať mnohé príklady - možno viete o jednom trestnom prípade, ktorý bol v Námestove, veľmi traumatizoval celú spoločnosť, kde došlo na jednej diskotéke pred viacerými rokmi k zabitiu mladého človeka, nebolo to kvalifikované, myslím, ako vražda, ale to nie je podstatné. V Námestove bola mladá trestná sudkyňa, jedna jediná, a keďže nemala rutinu v trestných veciach, tak nevedela tú vec dotiahnuť do konca. Dlhé roky dokonca z ministerstva tam išli, ktorí vtedy boli na stáži veľmi kvalifikovaní trestní sudcovia, nebohí doktor Sándor, aby jej pomohli tú vec pohnúť ďalej. To bol vážny problém, ktorý v Námestove vznikol. A on bol spôsobený aj tým, že nemala možnosť konzultovať tú vec so svojimi kolegami, pretože na trestnom úseku nebol nikto ďalší. Spýtam sa vás, ako funguje náhodné prideľovanie vecí na súde, kde je jeden trestný sudca? Každá obžaloba ku komu tak napadne náhodným pridelením, keď v rozvrhu práce je v agende ten jeden sudca? No stále tomu istému. Na to nemusíme mať vysokú školu z matematiky.

Chcem povedať, že zriadenie nových súdov, takisto ako ich zánik, nebude mať žiadnu súvislosť so skrátením súdneho konania. Poviem vám pomerne prozaický dôvod, prečo to tak nebude. Pretože spory rozhodujú sudcovia za pomoci odborného personálu. Spory nerozhodujú ani súdne budovy, ani súdne autá, ani súdne predzáhradky. Jediný dôvod by mohol vystáť v tom, že na nejakom súde nemôžu tak často pojednávať, sudcovia majú málo pojednávacích miestností, čo je problém v súčasnosti v Trenčíne a Malackách, ale tam sú pobočky, ktoré stále fungujú v Novom Meste a Malackách. To nie je problém ani Okresného súdu Bratislava 2, ani Bratislava 3, ani Trnavy, ani Topoľčian, ani Dolného Kubína.

Pán kolega spomínal, že sú aj krajiny, ktoré majú viac súdov, spomínal Rakúsko. Ale Rakúšania majú štvorstupňovú súdnu sústavu. To znamená, tam nemajú prvostupňové súdy plnú jurisdikciu. Tam sú malé súdy, ktoré rozhodujú veci menšieho významu, či občianskoprávneho, trestnoprávneho, potom sú iné prvostupňové súdy, ktoré rozhodujú takpovediac všetky ostatné veci, potom sú až odvolacie súdy a potom je až najvyšší súd.

My sme ale išli cestou trojstupňovej súdnej sústavy, kde sme preniesli právomoc na okresné súdy ako súdy prvého stupňa. Čiže porovnávať však, kde je štvorstupňová súdna sústava, s trojstupňovou, celkom podľa mojej mienky dobré nie je. Ani možné to nie je. Kde je trojstupňová súdna sústava, napríklad v Holandsku. A Holanďania majú, pokiaľ viem, 19 prvostupňových súdov na 15 mil. obyvateľov.

Ja si myslím, že na územie Slovenska 45 okresných súdov postačuje. Keď po schválení optimalizácie pôjdete po diaľnici a len tak námatkovo na západnom Slovensku pôjdete, bude súd v Bratislave, teda niekoľko, potom bude Pezinok, o pár kilometrov Trnava, o pár kilometrov Piešťany, o pár kilometrov Nové Mesto, o pár kilometrov Trenčín. Na úseku 119 kilometrov?

Ministerstvo zdravotníctva ide optimalizovať sieť nemocníc a ten návrh bol na približne 43, pokiaľ sa pamätám. Dnes máme na Slovensku 45 okresných súdov, okresných prokuratúr a 8 krajských súdov a prokuratúr. Čiže na Slovensku budeme mať menej nemocníc a viac súdov, ako je nemocníc.

Návrh tohto zákona obsahuje aj presun územnej pôsobnosti okresu Revúca pod Rožňavu, teda pod iný administratívny kraj. A ja s tým súhlasím. Bolo tu ale polemiky pred rokom aj k optimalizácii pri rokovaní o vládnom programe, že aká to bola optimalizácia, keď niektoré súdy, konkrétne myslím Partizánske, Partizánske patrí pod iný administratívny kraj. A teraz toto riešenie vláda navrhuje, ale opakujem, s týmto ja súhlasím, lebo ja si myslím, že administratívna štruktúra štátu nemusí kopírovať súdnu sústavu, len treba dávať pozor pri veľkých argumentoch, aby sa nakoniec neotočili aj proti ich nositeľom.

Chcem povedať, že v rámci tohto návrhu začnú desiatky až stovky trestných konaní odznovu, pretože trestné veci zostanú na pôvodných súdoch, viacerí sudcovia zrejme odídu na nové súdy, a tým pádom začne opätovné nové konanie v týchto trestných veciach. A moja otázka je: Má ministerstvo spravodlivosti štatistický prehľad o ich počte? O počte väzobných vecí, kde by možno hrozilo uplynutie väzobnej lehoty?

Celkové výdavky už boli spomenuté, 300 mil. korún pre súdy a prokuratúry.

Dovoľte mi povedať pár slov a pár čísiel a to môže byť trošku unavujúce, ale čísla sú, myslím, v tomto zmysle objektívne. Stále na súdoch je problém s prieťahmi v konaní. Ale je tiež pravdou, že od minulého funkčného obdobia sa efektivita súdov zvýšila a počet nevybavených vecí klesol. A budem konkrétny. V agende T od roku 2001 do roku 2005 počet vybavených vecí vzrástol z 20 566 na 28 697. Teda o takmer 40 % a počet odsúdených osôb vzrástol o 27 %. Áno, v trestnej agende aj stúpol počet nevybavených vecí. Dôvod bol však pomerne jednoduchý, zvýšil sa počet obžalôb o 41,3 %, aj vďaka dobrej práci polície, aj vďaka dobrej práci prokuratúry.

Odvolacie súdy od roku 2001 do roku 2006, to je rozdiel medzi tými dvomi rokmi, vybavili viac o 46,5 % vecí, 41 % viac osôb. Akonáhle sa nápad trestných vecí stabilizoval, resp. trochu znížil v roku 2006, začína sa znižovať aj počet nevybavených vecí. V minulom roku poklesol o viac ako 1 500 nevybavených vecí, teda len za prvý rok nižšieho nápadu bol pokles o 8,4 %.

Civilná agenda. V roku 2001 bolo vybavených 99 328 vecí, v roku 2005 108 962 vecí, teda nárast o 9,6 %, takmer o 10 %. Rovnako sa v civilnej agende znižoval počet nevybavených vecí. V roku 2001 ich bolo 124 929, v roku 2006 už len 106 798, teda zníženie o 17 %.

Agenda obchodná - okresné súdy. V roku 2001 bol počet nevybavených vecí 35 414, v roku 2005 31 643, teda zníženie o 12 %.

V agende poručeneckej (P) neprišlo síce k poklesu nevybavených vecí kvôli stúpajúcemu nápadu a dnešný stav je asi na úrovni roku 2001, ale prišlo k značnému zvýšeniu efektivity. V roku 2001 bolo vybavených 32 938 vecí, v roku 2006 už 40 299 vecí. Teda zvýšenie vybavenosti o 22 %.

A v zásade platí, že v každej agende prišlo buď k zvýšeniu efektivity v rozhodovaní pri zvýšenom nápade vecí, alebo k zníženiu počtu nevybavených vecí. Samozrejme, tie sú stále problém. Ale práve zmeny, ktoré sa odštartovali v minulosti, a nielen optimalizácia, lebo optimalizácia na to nemala veľký vplyv a znovu nebude mať ale ani vznik nových súdov, tak zabezpečila, že súdy sú dnes efektívnejšie a vedia, ako kolegyňa Žitňanská povedala, vybaviť už viac vecí, ako im napadne. A ešte sa dajú robiť ďalšie kroky. Ja privítam, keď ministerstvo spravodlivosti príde s ďalšími krokmi zvyšovania efektívnosti súdov.

Ale investovanie do nových budov podľa mojej mienky tú efektivitu neprinesie. Navyše prinesie to aj logistické problémy. Už pán kolega Gál povedal, že sudcu nie je možné preložiť bez jeho súhlasu. Moja otázka znie, že či ministerstvo si je isté tým, že naplní stavy sudcov? To je vážna otázka... (Reakcia z pléna.) Budem rád. Stavy sudcov, ktoré vzniknú na novozriadených súdoch. Menší problém bude pri prokuratúre, kde je možné dočasné preloženie aj bez súhlasu prokurátora.

Posledná poznámka k stabilite. Súdna sústava by asi mala byť stabilná. To je celospoločenský záujem. Sústavné vytváranie a zrušovanie súdov každé štyri roky k tej stabilite veľmi neprispieva. Podľa mojej mienky v roku 1996 bola situácia optimálna. Nebolo treba zriaďovať nové súdy a prokuratúry. Nebolo ich treba zriaďovať.

Česká republika, ktorá mala pôvodnú štruktúru, nijaké nové súdy nezriaďovala. Bolo to rozhodnutie, ktoré bolo politické. Potom prišlo ku korekcii, nie úplnej, ale k zrušeniu niektorých súdov a prokuratúr a ani tá nebola ideálna, pretože aj tam bola politická diskusia.

Spomínali ste, pani kolegyňa, Ružomberok. Ale veď pôvodný vládny návrh navrhoval zlúčenie súdov v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku. Ten návrh neprešiel v parlamente vo verzii, ktorú predložilo ministerstvo spravodlivosti ani vláda, a ja si myslím, že ani tento návrh neprejde v tej verzii, myslím si, že prejde v horšej verzii, ak otvorene mám povedať. Lebo lobistické záujmy jednotlivých okresných miest budú prevažovať. Už tá rozprava to trochu ukázala.

Pán kolega Bobrík hovorí, že k okresnému mestu k statusu patrí súd a prokuratúra. To by nemala byť vec statusu podľa mojej mienky, ale len naozaj toho, čo je pre občana najlepšie. Tam sa môžeme líšiť. Čiže bolo to 1 : 1, dajme tomu. Teraz prichádza ďalší návrh vrátiť sa znovu naspäť, nie úplne, ale z veľkej časti. A moja otázka je, dobre, a po štyroch rokoch znovu zrušíme súdy a prokuratúry?

Samozrejme, že nejde o ústavný zákon, ide o obyčajný zákon, a teda vládna koalícia má právo ho prijať prostou väčšinou. Rovnako ako budúca vládna koalícia má právo prijať prostou väčšinou, čo bude považovať za vhodné, ale nepovažujem to za dobrý krok k stabilite súdnictva. A keďže je skóre 1 : 1, ja si myslím, že by bolo dobré hľadať širšiu podporu naprieč politickým spektrom. Je to asi iluzórne očakávanie v stave, keď je akoby remíza, ale myslím si, že by prospelo stabilite súdnej sústavy.

Z dôvodov, ktoré som spomenul, z dôvodov, pre ktoré si myslím, že tento návrh poškodí fungovanie justície, nebudem hlasovať za jeho schválenie.

Ďakujem, pán predsedajúci.