T. Galbavý, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, problematika hazardných hier je veľmi vážna. Nesie so sebou nezanedbateľné spoločenské riziká, priamo či nepriamo zasahuje každého občana v tejto spoločnosti. A preto si myslím, že by sme k nej mali pristupovať s plnou vážnosťou, vyvážene, profesionálne a zodpovedne.

Povedzme si celkom otvorene, aký je súčasný stav. Zákon č. 171/2005 Z. z. zaviedol do tejto oblasti podnikania dobré princípy, pozitívne princípy. Predovšetkým dovoľte, aby som spomenul tie podstatné. Transparentnosť, urýchlenie povoľovacieho procesu, minimalizácia subjektívneho rozhodovania pre úradníkov. Skrátka sú to iste faktory, ktoré znižujú korupčné správanie sa.

Taktiež, čo môžem oceniť v tomto zákone, je fakt, že 171-ka rozšírila štátny dozor o ďalší orgán, a to sú obce. Navyše týmto obciam dala novú kompetenciu, ktorú predtým obce nemali, a to je právo rozhodovať pri udeľovaní licencie, individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných automatov.

Iste, je to celkom správne. Zhrnuté a podčiarknuté, na jednej strane zaviedla jasné pravidlá hry, ale musím podotknúť, že len pre prevádzkovateľov a úradníkov, ktorí rozhodujú o udelení licencie.

Zákon a my politici predovšetkým akoby sme zabudli na tých, bez ktorých by hazard nemohol existovať. Zabudli sme na hráčov.

Vážené dámy a páni, problém je niekde inde. Štátna politika, koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardných hier, a to možno budú tvrdé slová, podľa môjho názoru je nemorálna, jednostranná a príliš liberálna.

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že koncepcia štátnej politiky by mala mať na zreteli predovšetkým verejný záujem. Ochraňovať spotrebiteľa, ochraňovať jednotlivca a jeho rodinu, ochraňovať verejnú morálku a taktiež prevencia kriminality.

Iste každý z vás mi dá za pravdu, keď poviem, že podnikanie v oblasti hazardu nie je podnikanie ako každé iné. Poskytuje špecifickú službu, ktorá nesie v sebe obrovské riziká. Riziká, ktoré ohrozujú jednotlivca a jeho blízkych. Na tom sa absolútne zhodneme.

No, isteže sa môžeme postaviť k tejto otázke aj tak alibisticky. Povieme, že každý z nás je strojcom vlastného osudu. Každý z nás sa musí slobodne rozhodnúť, akou cestou pôjde s plným vedomím, že bude niesť následky. No, táto odpoveď je podľa mňa nesprávna. Je alibistická a nie hodná verejného činiteľa.

Predovšetkým si myslím, že si všetci musíme plne uvedomiť, že hazardné hry majú ľudí zabávať, a nie ich likvidovať, tak ako je to teraz. Predsa nie je možné, v roku 2004 alebo 2005 tu kolega uviedol štatistiky, 34 miliárd korún prestávkovali a prehazardovali Slováci i napriek pocitu chudoby. To sú neuveriteľné čísla porovnateľné s investíciou Peugeot Citröen.

Desiatky tisíc ľudí, desiatky tisíc rodín vie, o čom hovorím. A preto si myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo je to za fenomén hazardné hry, ktorý tak zrazu vstúpil do životov mnohých z nás. Môžeme a musíme sa zamyslieť nad tým, či netreba človeku pomôcť vrátiť sa z cesty do katastrofy. A myslím si, že najlepšie by bolo, keby sme urobili, aby sa ľudia na túto cestu katastrofy vôbec nevydávali.

Teraz poviem pár slov k predkladanej novele mojich kolegov. Nebudem až taký pochvalný, ale prvé, čo musím vyzdvihnúť, ďakujem predkladateľom za to, že v najvyššom zákonodarnom zbore sme otvorili takú citlivú a háklivú problematiku, ktorá mňa taktiež veľmi trápi. Ale tak, ako uvádzajú v dôvodovej správe predkladatelia, že základným cieľom je obmedziť hazardné hry na Slovensku, osobne si myslím, že tento spôsob nie je najlepší a najefektívnejší. Hoci za tento zákon zahlasujem, obávam sa, že sa veľa toho nezmení.

Spôsob, akým ste sa rozhodli obmedziť tieto hazardné hry, narazí na veľké problémy. Je to sympatické, keď dáte samosprávam kompetenciu, aby mali právo zakázať vo svojom regióne všetky hazardné hry, ale na druhej strane všetci dobre vieme, že príjmy z hazardných hier a vrátane výherných prístrojov sú aj príjmami obcí. A tu už je veľký konflikt.

Ja na to nezabudnem, keď v roku 2005 som predkladal podobný návrh, ktorý tiež považujem s odstupom času za neefektívny, ako v galérii predseda ZMOS-u pán Sýkora so svojimi kolegami odsúdili tento návrh a jednoznačne sa postavili na stranu hazardu. Takže nepredpokladám, že by sa mohlo v tejto oblasti niečo zmeniť.

Jedinú cestu riešenia vidím, že sa musí zmeniť koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardných hier. A to je, aby regulovala príležitosť na hranie.

Budem plne podporovať aj v budúcnosti, aby sme my zákonodarný zbor sa konsenzuálne dohodli na tom, že je veľa dôvodov a príkladov na to, aby sme agresívne, nebezpečné a najrozšírenejší druh hazardu, kým sú výherné automaty, jednoducho zakázali. Dovolili by sme ich prevádzkovať len v kasínach a rovnako zákonom regulovali počet kasín na Slovensku.

Predsa Spojené štáty americké sú podstatne oveľa väčšou krajinou, ako je Slovensko, 250 miliónov obyvateľov. Vy si myslíte, že tam existujú na verejných priestranstvách, v kultúrnych domoch, pri školách, v krčmách výherné automaty? Príležitosti na hazardné hry? To neexistuje. Je to nemorálne. Touto cestou by sme sa mali uberať. Tu sa dohodnúť, zmeniť štátnu koncepciu. To je jediné, ako môžeme riešiť problém hazardných hier. Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili pán poslanec Bauer, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Halecký a pán poslanec Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Bauer, nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem kolegovi Tomášovi Galbavému za jeho podporu tohto návrhu a takisto za jeho hodnotenie štátnej koncepcie, keď povedal, že si myslí, že je nemorálna, jednostranná.

Ja som presvedčený o tom, že v roku 2005, keď bola prijímaná tá koncepcia, tak bola prijímaná s dobrou vierou, že tie princípy, ktoré v nej sú - transparentnosť a ďalšie minimalizácia subjektívneho rozhodovania, ktoré sú pozitívne, že prevážia a že proste bude to dobrý základ.

Ale ako som aj povedal vo svojom vystúpení, myslím si, že nezamýšľaným dôsledkom tejto koncepcie je zvýšený počet výherných prístrojov, a tým pádom aj počet patologických hráčov. A chcem ho doplniť v tom, že hovoril áno, obce boli posilnené, že udeľujú súhlas s umiestnením stávkovej kancelárie na svojom území. Ale na druhej strane obce nemôžu nijako zamedziť prevádzkovanie alebo ovplyvniť počet výherných prístrojov na svojom území. A toto sa snažíme zmeniť.

Ďalšia otázka je, že, samozrejme, majú obce z toho príjmy a možno aj preto vtedy ZMOS bol za to, že proste nie je potrebné, aby regulácia bola na miestnej úrovni. Ale dnes vidím, mnohí primátori, starostovia hovoria, že súhlasia s tým, aby mali túto kompetenciu, aby to mohli regulovať, lebo vidia ten zmenený stav za tri roky, ktoré od poslednej novely prešli a otázne je, že keby sme porovnali príjmy obcí a porovnali náklady na liečenie čo len jedného patologického hráča, čo by vyšlo a v takom prípade je určite morálne a správne aj za cenu zníženia príjmov pre miestne samosprávy snažiť sa obmedziť, redukovať počet patologických hráčov, a tým tiež vlastne znižovať príjmy štátneho rozpočtu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Zdieľam názor pána poslanca Tomáša Galbavého, keď dáva otáznik, či sa samosprávy skutočne vzhľadom na to, že toto je zdroj ich príjmov, postavia k realizácii prijatého, prípadného tohto zákona tak, ako si to my predstavujeme, pretože bol oslovený aj predseda ZMOS-u pán Sýkora a neviem presne, aby som mu niečo nepripísala, zopakovať jeho reakciu, ale vyjadril sa v tom smere, že samosprávy majú aj dôležitejšie problémy ako tento.

No, ostáva len veriť, že poprípade občania svojou iniciatívou budú proste akosi tlačiť samosprávy k tomu, aby túto kompetenciu využili a poprípade znížili počet týchto herní, ale znovu opakujem to, čo som povedala už vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke, že keď už vstupujeme do zákona, mali by sme byť komplexnejší a nevylučujem, že teda prípadne sa dá aj toto doplniť, ale je tu viacero problémov, pred ktorými by sme nemali zatvárať oči a niektoré aj pán poslanec Galbavý naznačil.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Myslím si, že myšlienka preniesť tie kompetencie na miestnu úroveň nie je zlá, pretože vlastne tam sa realizujú tieto hazardné hry, len obávam sa, či je prvoradá úloha obcí, aby liečili alebo prispievali na liečenie gamblerov alebo ten finančný efekt, aby zarobili na tomto fenoméne. Obávam sa, že to bude skôr ten finančný efekt ako samotné riešenie problému patologického hráčstva alebo gamblerstva.

Chcem pripomenúť, že tieto hry nie sú kvôli tomu, aby vznikali patologické závislosti. Patologická závislosť, to je vlastne výsledok tisícov, desaťtisícov a stotisícov ľudí, ktorí sa venujú týmto hrám a v promile alebo možno v zlomkoch percenta možno vyjadriť tých patologických hráčov. Tak ako každá iná hra je to systém na uvoľňovanie psychického napätia.

To znamená, tak ako alkohol, alkoholizmus, tak ako posedávanie na pive v krčme, to všetko sú spôsoby na uvoľňovanie psychického napätia, stresov, takže úplne zakázať, tak ako to hovoril pán poslanec a dať dokonca do štátnej koncepcie zákaz hazardných hier, asi sa to veľmi nepodarí, lebo poznáme aj na fenoméne alkoholu, že zákaz neriešil problém a nakoniec sa vrátil ešte v zložitejšej podobe. Takže riešenie zákazom na úrovni štátnej sa mi nezdá.

Zdá sa mi jedine tak ako v iných formách závislostí alebo nadužívania daných služieb alebo závislostí, jedine výchova, prevencia a uznávam ako dočasný fenomén aj reguláciu, čiže umelé znižovanie počtu hráčskych automatov.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja takisto zareagujem na tú časť, čo sa týka finančného ohodnotenia alebo finančného toku, ktorý je v obciach a či to má nejaký podstatný vplyv.

Ja len na našom príklade. Mesto Skalica 4,5 milióna príjem zo správnych poplatkov za výherné hracie prístroje, to sú správne poplatky. To je najväčší príjem a celkový rozpočet mesta je 447 miliónov. Myslím si, že to jedno percento, ktoré je, neovplyvňuje tak náš rozpočet, ani nie sme na to naviazaní, ani nie sme na to potrební tohto zvyšovania.

Takže tam nevidím a je to myslím si, že podobné aj inde, že nie je to, zastupiteľstvá a ľudia v zastupiteľstvách sú naozaj múdri ľudia, ktorých zvolili občania. Takisto hľadajú cesty, akým spôsobom obmedziť hracie prístroje a myslím si, že kompetencie, ktoré sú pre obce dávané v tejto oblasti a aj touto novelou, určite prispejú k tomu, že sa to bude rozumne regulovať. Verím v to, že obce na toto majú vlastné sily. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Galbavý bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Galbavý, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Začal by som pánom poslancom Haleckým. Asi došlo k nedorozumeniu. Ja som nehovoril o plošnom zákaze na celom Slovensku. Vyjadril som sa k najrozšírenejšiemu druhu hazardu, a to sú výherné automaty, ktoré dnes sú dostupné všade. Bez toho, že by boli v herniach. Čiže zakázať výherné automaty na celom Slovensku a dovoliť ich prevádzkovanie len v kasínach a ešte aj tie kasína legitímne zákonom ich počet obmedziť. Na to som poukázal a tam som sa teda obracal s nádejou na koncepciu štátnej politiky v oblasti hazardných hier.

K otázke pána poslanca Bauera. Isteže Rudko, bol si primátorom, takže v samospráve sa vyznáš, ale za tým si stojím, už dnes majú samosprávy podľa nového zákona kompetenciu udeľovať a rozhodovať o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných automatov, okrem iného isteže aj stávkové kancelárie, to som nespochybnil.

Takže a ešte dokonca viem, chodím na zastupiteľstvá samosprávy. Som o tom presvedčený, že už dnes samospráva má kompetenciu prostredníctvom VZN rozhodnúť o regulácii výherných prístrojov, herní a kasín. Isteže nemôže zakázať. Také právo do dnešného dňa neexistuje, ale regulovať do určitej miery áno. Ale ako som už povedal, neverím tomu, je to určitý konflikt s finančným výhľadom. Obec má príjem z týchto hazardných hier, a preto sa nikdy nedostane k tomu, aby takéto zákazy uskutočnila. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a pán poslanec Lipšic má slovo, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som nadviazal aj na to, čo povedal pán kolega Galbavý, a možno by som išiel ešte aj ďalej, že naozaj by sme mali možno uvažovať, keď bude návrh v druhom čítaní, s ďalším sprísnením podmienok. Ja si myslím, že vôbec nie je mimo legitímnej diskusie hovoriť aj o názore, že by hazard vôbec mal byť zakázaný, možno s výnimkou nejakej štátnej lotérie.

Pán poslanec Halecký hovorí, že je to vec, ktorá podobne ako alkohol, dúfam, že vás budem dobre interpretovať, akoby je vecou takého psychického uvoľnenia. Samozrejme, že nie všetko, čo prináša zlé následky, či sociálne, alebo zdravotné, je vhodné zakázať. Ale ja vidím rozdiel oproti alkoholu a hazardu. Vidím tam dokonca dva rozdiely a významné.

Prvý je, že hazard minimálne vo forme výherných automatov alebo rulety nemá na Slovensku tradíciu - nie je spoločensky nejako akceptovateľný vzor správania ísť večer do kasína. Alkohol, či sa nám to páči, alebo nie, má na Slovensku tradíciu a je spoločensky akceptovateľný. To je inak rozdiel alkoholu a iných foriem závislých látok, ktoré tiež na Slovensku sú nelegálne, ako je marihuana a nehovorím o tvrdších drogách.

Druhý problém alebo druhá odlišnosť spočíva v tom, že na hazard oproti alkoholu sa viaže kriminalita. A ona sa neviaže len na tú časť, že kto hrá hazard, tak sem-tam je motivovaný páchať majetkové delikty, aby mal za čo hrať. Ona je na tom druhom konci tá kriminalita. Inými slovami, veľkú časť, nechcem to percentuálne odhadovať, hazardu kontroluje, či u nás, alebo v zahraničí organizovaný zločin. Je to pomerne pochopiteľné, pretože hazard a jednotlivé jeho formy sú jednými z najefektívnejších prostriedkov prania špinavých peňazí.

Sú aj iné, pán poslanec Galis, myslím na vaše niektoré športové kluby, sú pomerne vhodné automatické práčky (reakcie z pléna), ale rozhodne aj hazard. Nie je to tak dávno, čo sa vláda zaoberala predajom hotela Forum. Aký tam bol problém? Kto tam vlastnil kasíno v hoteli Forum?

Čiže to je podľa mojej mienky vážny problém. Naviazanosť hazardu na organizovaný zločin práve kvôli tomu, že ide o jednu z najjednoduchších foriem prania špinavých peňazí. Teraz môžeme diskutovať, samozrejme, o tom, čo hovorili aj kolegovia z vládnej koalície, z opozície, že vymyslieť niečo lepšie, ako je tento návrh zákona. Ja sa tomu ako jeden z navrhovateľov nebránim, ale zhodneme sa asi všetci, že dnešný systém je zlý a nemôžete poraziť ten návrh ničím, inými slovami neexistujúcim návrhom. To znamená, že ak existuje lepší návrh, ako to riešiť, ako je v našom návrhu a pripúšťam, že je, poďme to dať v druhom čítaní a naozaj ja osobne, ak môžem za seba hovoriť, som pripravený diskutovať aj o tom, že by výherné automaty neboli nikde okrem kasína, dokonca aj o tom, či vôbec máme na Slovensku mať kasína.

Nebudem opakovať to, čo hovorili moji kolegovia a kolegyne o zdravotných rizikách. Ja si myslím, že zdravotné riziká a následne aj sociálne riziká sú možno niekedy ťažšie ako pri iných formách závislostí. Vždy to je všetko individuálne, samozrejme, aj iné formy závislostí spôsobujú veľa sociálneho zla v rodinách, ale hráč, osoba, ktorá je závislá od hazardu, spôsobuje, že nielen poškodzuje seba, samozrejme, ale väčšinou aj svojich najbližších, svoju rodinu a svoju komunitu, a preto si myslím, že záujem štátu výrazne regulovať hazard, dokonca ho s výnimkou štátnej lotérie naozaj postaviť mimo zákona, je legitímna snaha.

Samozrejme, môžeme vždy diskutovať o tom, že, no keď bude hazard nelegálny, tak predsa len sa bude hrať v tmavých pivniciach a proste pod schodmi. Áno, asi to tak bude, ale vždy rovnako ako pri drogách, nelegálna aktivita znamená vyššie transakčné náklady, to znamená, že ponuka bude nižšia, tým pádom aj dopyt bude nižší. Inak by sme podľa tejto logiky museli zlegalizovať aj tvrdé drogy, lebo sú nelegálne a všeličo sa na ne naväzuje.

Čiže to tiež nie je dobrá cesta. Takže z toho dôvodu si myslím, že by bolo vhodné, keďže ide o vážny problém, na ktorom sa zhodneme naprieč politickým spektrom, aby sme zákon do druhého čítania posunuli a môžeme potom na fóre aj s odborníkmi, prizvať si odborníkov do gestorského či iného výboru, lekárov, sociálnych pracovníkov, policajtov, prokurátorov, aby nám povedali, aké sú ich videnia veci, ale nebolo by dobré ten návrh zmietnuť zo stola, lebo každý z nás pozná veľmi negatívne dôsledky hazardu a myslím si, že je úlohou parlamentu nielen predvádzať sem-tam stranícke hašterenia - aj to je asi úloha parlamentu - ale niekedy aj otvoriť vážnu spoločenskú tému, ktorá trápi voličov všetkých strán a ich rodiny a posunúť ju minimálne na ďalšiu diskusiu.

Preto vás chcem požiadať, aby ste návrh zákona do druhého čítania podporili. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili ústne. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ podľa toho, že sa postavil. Máte slovo, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pre predkladateľov je určite potešením, že téma nakoniec vyvolala väčšiu odozvu, ako to vyzeralo o tej 14.00 hodine. Ja sa nebudem vyjadrovať ku všetkým, ktorí vystupovali k tomuto návrhu zákona, asi len k pánovi Hortovi tak obšírnejšie, možno, že spomeniem aj niektorých ďalších.

Som rád, že pán podpredseda Národnej rady priznal moje snahy riešiť problém už v roku 2005. Som rád preto, lebo tým pádom ma trošku viacej legitimizuje, aby som vystupoval dneska, keď vidíme, aké dôsledky ten zákon nakoniec priniesol.

My sme naozaj zvažovali boj o analýze, ja som to uviedol aj v dôvodovej správe, aj v úvodnom slove, že dôsledky zákona prekvapili. Štyridsaťpercentný nárast tu je a určite je prekvapujúci aj pre tých, ktorí zákon pripravovali.

Pán poslanec Bauer to koniec koncov rozmenil na drobné pre konkrétne mesto Košice. Na základe takto starostlivo vyhodnoteného dôsledku zákona sme sa sústredili na ten najväčší problém, na ten najväčší rast, ktorý nastal vo výherných prístrojoch. Preto nechcem brať tie námietky, že sme sa nedotýkali ďalších oblastí.

My sme, a povedal to koniec koncov aj kolega Lipšic, ktorý je spolupredkladateľ, otvorení tomu, aby prišli ďalšie návrhy, ktoré tento problém budú ďalej obmedzovať, ktoré zvýšia kontrolné mechanizmy, ktoré umožnia ďalšie postupy na to, aby sa hráčstvo obmedzovalo. My sme prišli s týmto. Je na vás, ako sa k tomu postavíte. Veľmi starostlivo sme zvažovali, aby sme nenabúrali tie princípy, ktoré priniesli veľké pozitíva. Ja som to povedal aj v úvodnom slove. Určite sme radi, že sa zvýšila transparentnosť, pri nárokovateľnosti cudzích licencií sa odbúrali niektoré nežiaduce javy, hlavne korupčné.

A to nič na veci nemení, že neželaným dôsledkom je tu rast hráčstva. K liberálnosti, ktorú tiež namietal pán podpredseda Hort. Ak nestačí príklad z Francúzska, môžeme použiť Spojené štáty, a aby sme neboli obviňovaní z nejakého proamerikanizmu, tak aj Ruskú federáciu. Obidve tieto krajiny idú v podstate rovnakým smerom obmedzovania. V Spojených štátoch sú to ofshore indiánske rezervácie, ktoré sú mimo federálnej jurisdikcie, niektoré mestá Atlantic City, Reno, Las Vegas, všetkým dobré známe. Ale nie je to úplne liberalizované ani v Spojených štátoch.

K námietke ZMOS sa nederie za touto kompetenciou. Aj to som avizoval v mojom úvodnom slove a ani sa nečudujem, že ako celok za tie obce, za touto nie populárnou kompetenciou sa nederú. Ale viem si predstaviť, že podobne ako v Čechách, aj na Slovensku sú obce, ktoré by hazard na svojom území chceli obmedzovať. Dokonca v Čechách už vzniklo také združenie obcí, ktoré sa domáha práve podobnej kompetencie. A sú tam aj stredne veľké mestá. Ja verím, že sa nájdu miestni poslanci s dostatočnou odvahou, ktorí toto na svojich územiach presadia a potom občania v ďalších voľbách sa budú môcť pýtať tých svojich, prečo tú odvahu nemali aj oni. A naozaj pôjde asi o odvahu, pretože si nenahovárajme, že tú nebude treba.

Pán poslanec hovoril, že vytvárame priestor pre korupciu. Ja si myslím, že to nie je pravda a povedal, že sa nemám hnevať, keď to hovorí. No, ja sa nehnevám, pretože nemám prečo, to je jeho názor, že ju vytváram, ale tu sa naozaj nevytvára priestor pre korupciu. Tu totižto miestne zastupiteľstvo bude môcť len celoplošne zamedziť hracím automatom fungovať na jeho území. To sa nebude korumpovať týmto smerom, aby sa to zamedzilo. Jedine, čo sa tým poslancom bude dať vyčítať, je, že nemali odvahu zamedziť, aby sa tam hralo. To nie je korupcia. Ale ja verím, že naozaj kvôli nejakému pol, štvrť percentu, v mestách možno percentu ako v Skalici sa tí poslanci neulakomia a tú odvahu aj nájdu.

K pánovi Bobríkovi ešte jednu malú poznámku. Individuálna licencia je nárokovateľná a dnes, ak máte také všeobecne záväzné nariadenie, je to chvályhodné, ale obávam sa, kebyže je napadnuté prokurátorom, tak ho budeme musieť zrušiť, pretože nemáte zmocnenie zákonom, aby ste také nariadenie vydali, to znamená že ste extra lege s ním, dobre, však ja to nikde nebudem hovoriť, ale ja chcem dať zákonu možnosť všetkým obciam, možno nie až také prísne, ako ste ich dali vy, ale aby všeobecné záväzné nariadenia mohli vydávať pre budúcnosť a naozaj všetky a aby boli nenapadnuteľné a nezrušiteľné.

Na tomto mieste sa, vážené dámy a páni, žiada o podporu. Ja tak, samozrejme, tiež činím najmä po tom, čo som si vypočul prevažne pozitívne reakcie k tomuto zákonu či už v diskusných príspevkoch, alebo vo faktických poznámkach. Len jedno ma trošku mrzí, v mojom výbore som počul poznámku, podporili by sme, keby som mal prísť rokovať a podpísať.

Vážené dámy a páni, takto sa fungovať nedá. My prichádzame s návrhom, je na vašej slobode a zodpovednosti, ako sa k tomuto návrhu postavíte. Jednoducho predpokladám, že budete hlasovať podľa toho, že či chcete obmedzovať tento neduh, alebo nie, že budete hlasovať podľa svojho svedomia. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem navrhovateľovi za záverečné slovo.

Spravodajca, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Nik z nich nepodal návrh, o ktorom by sme mali hlasovať, a aj z rozpravy a faktických poznámok pánov poslancov rovnako som nadobudol dojem, že je dôvod, aby sme uvedený návrh zákona posunuli do druhého čítania.

Pán podpredseda, mohli by ste dať hlasovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Samozrejme, v zmysle dohodnutého programu budeme hlasovať o 17.00 hodine. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi za podané výkony a teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 391 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 390.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh skupiny poslancov uviedla. Máte slovo, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorých chceme zlepšiť právnu úpravu, na základe ktorej sa poskytujú dotácie. Naším cieľom je, aby pravidlá na poskytovanie dotácií boli jasné a hlavne verejne známe a dostupné vopred, aby sa zlepšili podmienky pre verejnú kontrolu poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu.

Návrh zákona nechce určovať pravidlá poskytovania dotácií, tie ponecháva naďalej ministerstvám, to znamená správcom rozpočtových kapitol. Cieľom je, aby tieto pravidlá boli, opakujem, vopred známe a aby ministerstvá zverejňovali informácie v rozsahu, ktorý umožňuje kontrolu, či pravidlá boli dodržané. Rovnaký štandard navrhujeme aj pre poskytovanie prostriedkov z eurofondov.

Pri prerozdeľovaní peňazí zo štátneho rozpočtu formou dotácií vždy existuje prevaha dopytu po peniazoch nad možnosťami štátneho rozpočtu. To, prirodzene, vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus a tento priestor pre korupciu a klientelizmus bude existovať dovtedy, kým to nebude naopak, to znamená, kým nebude situácia taká, že peňazí bude viac, ako je potreba, a keďže tento stav nedosiahneme asi nikdy, tak tento priestor tu ostáva stále otvorený.

Od toho, ako sú nastavené pravidlá na prideľovanie dotácií a aká účinná je kontrola týchto pravidiel, závisí, aký komfort majú tí, ktorí chcú tieto pravidlá porušovať. Pravidlá by mali byť jasné, musia sa vzťahovať na všetkých rovnako, musia byť známe vopred a nesmú sa meniť počas rozhodovania o pridelení dotácie.

Interná kontrola má v sebe zakódované riziko zlyhania, preto za garanciu účinnej kontroly považujeme verejnosť, to znamená verejná kontrola, to znamená slobodný prístup k informáciám. Preto jasné a vopred známe pravidlá a väčšia otvorenosť pre verejnú kontrolu sú základnými líniami novely zákona, ktorý predkladáme, pričom dnes je situácia taká, že správcovia kapitol, to znamená ministerstvá vydávajú vlastné predpisy, podľa ktorých postupujú pri prideľovaní dotácií. Ja si dokonca ani nedovolím tvrdiť, že tieto predpisy sú a priori zlé, niektoré sú lepšie, niektoré sú horšie.

Dnes však neexistujú všeobecné požiadavky na to, čo majú pravidlá o dotáciách obsahovať a ukazuje sa to ako problém. Tieto pravidlá, ktoré vydávajú ministerstvá, spravidla upravujú formu žiadosti a formálny postup pri pridelení peňazí, menej sa však venujú kritériám rozdeľovania dotácií. Tieto kritériá zrejme nemôžu byť určené zákonom, pretože v každom rezorte budú iné, možno aj v jednotlivých rezortoch pre každý grantový program môžu byť rôzne. Navrhujeme preto, aby povinnou súčasťou pravidiel, ktoré vydávajú ministerstvá, boli kritériá na posudzovanie žiadostí a čo je dôležité, váhy jednotlivých kritérií pri posudzovaní žiadostí.

Nemenej dôležitá je aj otázka kreovania a rozhodovania komisií, ktoré o dotáciách rozhodujú, preto navrhujeme, aby aj toto bolo obsahom pravidiel, ktoré vydávajú ministerstvá, to znamená vo všeobecne záväzných predpisov, ktoré vydávajú.

Informácie, ktoré sa dozvedáme z webových stránok ministerstiev o jednotlivých dotáciách, sú tiež rôzne v závislosti od toho, o aké ministerstvo ide. Transparent si Slovensko spravilo aj také porovnanie jednotlivých webových stránok. Bolo to publikované a z toho naozaj vyplýva, že štandard je veľmi rozdielny. Stále ale vyplýva, že informácie, ktoré sú verejne dostupné, sú spravidla nedostatočné na to, aby bola možná účinná verejná kontrola. Navrhujeme preto záväzný rozsah informácií o poskytnutých dotáciách, ktoré majú byť zverejňované na webových stránkach ministerstiev, a to nielen o poskytnutých dotáciách, ale aj o žiadostiach, ku ktorým dotácia poskytnutá nebola. Tieto údaje by sa mali zverejňovať v 15-dňovej lehote po rozhodnutí.

A zároveň vzhľadom na skúsenosti navrhujeme, aby právna úprava výslovne obsahovala zákaz poskytnúť dotácie osobe, ktorá ma dlžobu voči štátnemu rozpočtu, resp. organizácia, ktorých rozpočty patria do okruhu verejných financií.

Sú dve možnosti. Buď bude poskytovateľ dotácie požadovať potvrdenie od správcu dane sociálnej a zdravotnej poisťovne, alebo si môže tieto údaje zistiť sám, pokiaľ chce vyjsť v ústrety žiadateľom.

Domnievam sa, že navrhovaný systém prinesie viac prehľadnosti, viac transparentnosti do poskytovania dotácií a mohol by byť užitočný nielen pre občanov, ale aj pre výkonnú moc. Myslím si, že aj pre výkonnú moc, pretože domnievam sa, že aj pre výkonnú moc je výhodné, keď jej občan dôveruje, preto sa uchádzame týmto návrhom o podporu v tomto parlamente. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem navrhovateľke za uvedenie tohto návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Borisovi Hradeckému. Pán poslanec, máte slovo.

B. Hradecký, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 391) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 13. dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného je obsahom návrhu úprava pravidiel poskytovaná dotáciou zo štátneho rozpočtu a prostriedkov z eurofondov.

Ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 390 z 24. augusta 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec a zároveň spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Zatiaľ registrujem pána poslanca Mikloša, poslanca Freša. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a udeľujem slovo pánovi poslancovi Miklošovi.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami uviesť, prečo sme sa rozhodli s kolegyňou Žitňanskou takýto návrh predložiť.

Je pravdou, že doteraz existovali pravidlá na poskytovanie dotácií, avšak ukázalo sa, najmä prax ukázala a najmä, a to netajíme, kauza Privilégium ukázala, že tieto pravidlá sú nedostatočné. To, že tieto pravidlá sú nedostatočné, sa neprejavilo v takej miere a v takej nahote predtým, čiže, ak vznikne otázka a určite vznikne, prečo sme takéto sprísnenie rozpočtových pravidiel alebo takéto presnejšie špecifikovanie rozpočtových pravidiel v tejto oblasti neupravili vtedy, keď sme boli vo vládnej koalícii, priamo na túto otázku odpovedám preto, že realita posledných rokov na to nedávala dostatočné dôvody, resp. nebolo to nevyhnutné.

Ukázalo sa ale, že vládna koalícia pod vedením SMER-u napriek tomu, že mala plné ústa transparentnosti, boja proti korupcii, že predseda vlády opakovane vyhlasoval, že ak sa dozvie o neprijateľnom korupčnom alebo netransparentnom správaní, do pol hodiny bude konať, ukázalo sa, že toto boli reči, ale že realita je úplne iná a opačná.

Kauza Privilégium v plnej nahote odhalila spôsob, akým vládna koalícia nakladá s verejnými zdrojmi. Spôsob, akým sú niektorí privilegovaní, tí, ktorí sú bližšie, a ako netransparentne, neobjektívne sa peniaze prideľujú. Práve preto sme sa rozhodli takýto pozmeňujúci návrh, takúto novelu zákona o rozpočtových pravidlách predložiť.

V čom je teda ten základný a zásadný rozdiel oproti doterajšiemu stavu? Dotácie sa doteraz mali prideľovať podľa zákona o rozpočtových pravidlách spravidla na základe žiadosti. My navrhujeme, aby to bolo možné len na základe žiadosti a ako už spomínala kolegyňa Žitňanská navrhujeme, aby každý správca kapitoly dal veľmi jasné pravidlá, v ktorých by boli veľmi presne špecifikované kritériá, ale aj váhy týchto kritérií, na základe ktorých sa bude rozhodovať.

Práve preto, že rešpektujeme, že jednotlivé rezorty majú rôzne podmienky a jednotlivé programy majú rôzne podmienky, neurčujeme to a nenavrhujeme určovať týmto zákonom, ale tento zákon by uložil povinnosť takéto kritériá, takéto všeobecne záväzné právne predpisy jednotlivým správcom vydať.

Za veľmi dôležité považujeme, a to je zase skúsenosť s Privilégiom, aby sa jasne a explicitne ustanovilo, že o dotáciu môže požiadať len ten, kto nemá žiadne záväzky po lehote splatnosti voči verejnému sektoru a aby to bolo aj preukázané, pričom umožňujeme v zákone aj takú možnosť, že to, aby sa nezaťažovali nezmyselne žiadatelia, aby to mohli urobiť aj štátne orgány, ak majú prístup k takýmto informáciám.

A možno najdôležitejším nástrojom verejnej kontroly na to, aby sa naozaj postupovalo transparentne a kriteriálne je povinnosť do 15 dní od vydania rozhodnutia o dotácii zverejniť informácie o tom, kto žiadal, na čo žiadal, kto dostal, kto nedostal, kto o tom rozhodoval a zároveň zverejniť aj pravidlá kreovania komisií, ktoré o tomto rozhodujú.

No a posledná podstatná vec, ktorá tu je, je tá, že sme v období, kedy sa budú rozdeľovať stovky miliárd korún v nasledujúcich rokoch cez európske fondy, resp. európske fondy sa budú rozdeľovať, a preto chceme a navrhujeme v tomto zákone, aby tento mechanizmus rozhodovania o eurodotáciách, aby sa tento zákon vzťahoval aj na rozdeľovanie eurofondov. Myslíme si, že by to výrazným spôsobom mohlo znížiť riziko korupcie a netransparentnosti.

No a na záver mi dovoľte povedať, že nie reči, nie predvolebné sľuby, nie deklarácie, ale postoj. Váš postoj k tomuto zákonu jasne ukáže, či zámer bojovať proti korupcii, či zámer zvýšiť transparentnosť pri rozdeľovaní verejných zdrojov je pre vás naozaj zámerom a cieľom, alebo sú to len prázdne deklarácie. Preto verím, že tento zákon nájde v Národnej rade širokú podporu a že ho podporíte. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán Mikloš, ja iba takú kratučkú vetu. Takže myslím teraz, že ste potvrdili to, že osem rokov ste netransparentne prideľovali finančné prostriedky, pretože my sme vlastne išli podľa toho, čo vy ste podľa výnosu a podľa všetkého, takže teraz apelujete na nás, aby to bolo transparentné?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickej poznámke pán poslanec Mikloš. Má slovo.

I. Mikloš, poslanec: Pani poslankyňa, keďže som predpokladal spôsob a úroveň rozmýšľania niektorých z vás, tak som práve preto vo svojom vystúpení, ktoré, keby ste boli počúvali, povedal, že jednoducho za posledných osem rokov sa neukázala potreba takéhoto sprísňovania pravidiel, pretože za celých osem rokov, pani poslankyňa, sa nevyskytla žiadna kauza porovnateľná s kauzou Privilégium. A ak to tak bolo, skúste mi povedať jednu, ja som nenašiel žiadnu a ani novinári, ani vy ste doteraz o žiadnej takej nehovorili, ale ak to tak bolo, tak sa potom ja pýtam vás, čo ste robili v opozícii osem rokov? Čo ste osem rokov ako strana SMER alebo sedem rokov a ďalšie opozičné strany robili v opozícii, ak tvrdíte, že teda dochádzalo k netransparentnému rozdeľovaniu zdrojov, prečo ste takýto zákon nenavrhli? Prečo ste s takýmto zákonom neprišli?

Takže realita je taká, že to tak nebolo, že rozdeľovanie dotácií bolo zásadne transparentnejšie, ako je to za rok trvania vašej vlády. Kauza Privilégium to odkryla v plnej miere, a ak to tak nie je, tak potom to svedčí len o vašej nečinnosti.

Takže myslím si, že táto kauza, ktorá, mimochodom, tu bola veľmi podrobne rozoberaná pri návrhu na odvolanie pani ministerky, pričom toto nebol jediný dôvod, ale táto kauza bola veľmi široko medializovaná, bolo poukázaných na množstvo prešľapov, na množstvo prepojení medzi tými, ktorí inkasovali, a tými, ktorí dávali. Myslím, že táto kauza, a to som povedal otvorene, táto kauza bola podnetom alebo jedným z dôležitých podnetov, prečo s takýmto návrhom na sprísnenie rozpočtových pravidiel prichádzame. Ďakujem pekne.