M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni.

S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloš, pán poslanec Číž, pán poslanec Petrák, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ja by som sa chcel poďakovať pani poslankyni za to, že si myslím, že veľmi exaktne na základe konkrétnych faktov, na základe citácií inštitúcií a ľudí, ktorí sa veciam rozumejú, vyvrátila mnohé, musím povedať, nezmysly, ktoré opakovane tu len väčšinou cez faktické poznámky šíria poslanci koalície.

Veľká škoda, že tu nesedí pani poslankyňa Vaľová, ktorá bola asi najaktívnejšia, ktorá tieto bludy tu šírila, napr. o chilskom modeli, že tu zavádzame chilský model, ktorý, včera to tvrdila, že krachuje v ôsmich krajinách. Tak len k tomu chilskému modelu chcem povedať, že chilský model ako vysvetlila práve a dokázala pani poslankyňa Radičová, je iný systém a chilský model ale funguje. Je pravdou, že v niektorých iných krajinách nefunguje, ale nefunguje nie kvôli tomu modelu samotnému, ale kvôli tomu, že tam majú nezodpovedné a kompetentné vlády, ktoré nevedia zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a rast, pričom potom krachujú aj dôchodkové systémy. A chilský model má jedno špecifikum, že vstup pre samostatne zárobkovo činné osoby bol dobrovoľný. To vám hovorím len na margo vašej snahy o zdobrovoľnenie. A práve to sa ukázalo ako jeden z vážnych problémov, pretože mnohí ľudia, ktorí to majú len ako dobrovoľne, do systému nevstúpili a tým pádom nemajú nasporené a padajú do sociálnej siete a musí sa o nich starať štát. Takže keď používame medzinárodné porovnania, príklady, mali by sme vedieť, o čom hovoríme.

Myslím si, že pani poslankyňa Radičová jasne dokázala, že vie, o čom hovorí, a že na faktoch a konkrétnych veciach vám to ukázala, kým vo vašich faktických poznámkach, či už pani poslankyne Vaľovej alebo pani poslankyne Nachtmannovej a ďalších, šírite mýty a strašíte ľudí, ktorí tieto veci, samozrejme, do detailov nepoznajú. Aj preto si myslím, že vystúpenie pani poslankyne Radičovej bolo veľmi užitočné. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Páni poslanci a poslankyne, myslím, že dáte všeobecný súhlas, aby sme mohli dobehnúť faktické poznámky na pani Radičovú a potom dali obedňajšiu prestávku. Ďakujem vám za porozumenie.

Teraz má slovo pán podpredseda Národnej rady Číž s faktickou poznámkou.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Radičová, no paradoxne musím súhlasiť s pánom Miklošom, že vaše vystúpenie bolo užitočné. Naozaj je to, bohužiaľ, jediné pre mňa, osobne si myslím, teda vystúpenie, s ktorým má zmysel pracovať, ktorým sa má zmysel zaoberať. Uviedli ste súbor vecí, ktoré vyzerajú veľmi pravdepodobne. Som presvedčený, budeme študovať váš prejav. A v rámci možnosti zaujmeme k nemu stanovisko.

Len jedna taká malá poznámka. Tá typológia tých typov reforiem teda podľa mojich vedomostí sedela. Môj problém je, že keby ste ešte príp., ak bude ešte nejaký priestor, vysvetlili, že trojpilierový systém sa dá za istých okolností akceptovať. A my vieme pracovať s týmto pojmom. Náš problém je náš slovenský typ. To znamená zákonom určená povinnosť občanov, teda povinné poistenie, dávať peniaze do súkromných správcovských spoločností, prakticky všetkých od istého času, podmienky, za ktorých spravujú správcovské spoločnosti peniaze. Skúste dať takú malú komparáciu, bolo by to cenné či už dnes alebo niekedy v blízkej budúcnosti, v tomto dialógu ako to vlastne vyzerá, aké sú podmienky, aké je ručenie štátu v akom rozsahu a ktorý, ale už s tými podstatnými črtami, náš penzijný systém, ktorý sme zaviedli, je podobný s niektorým iným systémom aspoň v jednej starej európskej krajine. Pekne ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou je pán poslanec Ľubomír Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Pani poslankyňa, myslím, že to bolo korektné, odborne podložené vystúpenie. A ja sa k mnohým veciam, ktoré tam boli pomenované, hlásim. Treba povedať však jednu vec. Tieto veci boli sumárom toho vývoja, ktorý je vo svete, korektne správne pomenované. O týchto otázkach sa bavíme na Slovensku, pokiaľ ja registrujem túto diskusiu, zhruba od rokov 1993 - 1994. A hľadali sa rôzne cesty na zmenu dôchodkového systému. A ten model, ktorý je dnes platný, je vyústením tých rozhovorov, aj keď, treba povedať, nie úplne korektným vyústením tých rozhovorov zhruba jedného desaťročia.

Áno, poďme sa baviť o tom, ako má vyzerať dôchodkový systém tak, aby bol stabilný. Ale ja sa hlásim k tomu, čo ste vy povedali. Hľadajme garancie stability dôchodkového systému, nehľadajme len garancie stability 2. piliera. Toto je podstata, o ktorej môžeme diskutovať a kde môžeme hľadať korektné východisko.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Halecký, pán predseda výboru.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel vyzdvihnúť vystúpenie pani poslankyne Radičovej. Bolo veľmi pekné, štruktúrované, pojmy boli také zrozumiteľné, dobre definované. Takže ja si myslím, že môžem len pogratulovať k tomuto vystúpeniu.

Chcel by som sa pripojiť k tomu, že skutočne mne chýba tá odborná diskusia a tá argumentácia v tom období, keď rozhodujeme už v parlamente a, myslím si, aj v rezorte sociálnych vecí. Ale sú aj iné inštitúcie, ktoré sú povinné pripravovať rôzne analýzy, štúdie, porovnávania, stretnutia, konferencie tak, aby sme nemuseli tie odborné veci preberať tuto na pôde parlamentu, ale aby sme už došli pripravení s faktmi pre a proti a tu aby sme v krátkom období aj rozhodovali.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Radičová, chce reagovať? Áno. Nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán Halecký, veľmi rada budem diskutovať na pôde sociálneho výboru.

Pán poslanec a pán podpredseda Číž, samozrejme, mám veľmi detailný prehľad porovnávania krajín aj z hľadiska veľmi konkrétnych vecí, ako sú správcovské spoločnosti hlavne, pretože pracujem pre MISOC ako expert. Zastupujem tam Slovensko. A môžem vám to obratom dodať. Nie je to problém. A ubezpečujem vás, že ten model, ktorý máme na Slovensku, je skoro na 80 % zhodný s modelmi ostatných krajín. Tie rozdiely máme naozaj predovšetkým v niektorých parametroch v 1. pilieri. Ale ja by som nerada teraz otvárala diskusiu o 1. pilieri napriek tomu, že to je podstata problému. To je podstata problému.

Pán poslanec Petrák, celý čas som hovorila o stabilite celého systému, o previazanosti možností zmien parametrov v 1. pilieri s možnosťami zabezpečenia budúcich dôchodkov na dôstojnej úrovni. Dnes je zrejmé, že všetky krajiny tzv. pôvodnej EÚ pokračujú v znižovaní miery náhrady dôchodkov. Sú ohlásené tieto zmeny. Toto nie je naša cesta. Nie je možná, a preto tá analýza je postavená na tom, ako zabezpečiť súčasné dôchodky na dôstojnej úrovni a zároveň neohroziť dôchodky našich detí. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Radičovej.

Skôr ako ukončím schôdzu, ešte dve poznámky. Pán poslanec Szigeti János tam vpravo pod tými dverami objavil 1 000 korún, ktoré niekomu vypadli. Kto príde na to, že mu chýba tisíckorunáčka, tak nech sa u mňa prihlási. A poprosím, keby sa len jeden hlásil.

A pokiaľ ešte mám slovo, uvediem, že požiadal s procedurálnym návrhom ešte pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, predpokladám, preruší schôdzu, skončiť ju by bolo trošku predčasné. To je v dobrom povedané.

Ale čo chcem povedať. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v mene vedenia parlamentu pozval na vernisáž výstavy o 12.30 hodine vo foyer Národnej rady. Vernisáž výstavy sa koná pri príležitosti Roku Jozefa Miloslava Hurbana. Sú tam všetci vítaní a očakávaní. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže teraz prerušujem schôdzu na obedňajšiu prestávku a po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine ako prvý vystúpi pán poslanec Jaroslav Ivančo. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov (tlač 395).

V rozprave budeme pokračovať teraz ústne prihlásenými rečníkmi.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Ivančo a po ňom pán podpredseda Číž. Pán Ivančo tu nie je, pán Číž tu takisto nie je.

Pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zapojiť sa do rozpravy o návrhu ústavného zákona. Ja budem mať len niekoľko poznámok aj vzhľadom na účasť poslancov v sále.

Vehementne obhajujete, vážení predkladatelia, predložený návrh ústavného zákona ohľadne ochrany dôchodkového sporenia. Ja sa chcem ale spýtať, čo predložená novela rieši, lebo ja som si v podstate nestihol všimnúť za dobu vystupovania všetkých zúčastnených, že by bol nejaký faktický problém, ktorý by bolo treba riešiť. Nadobudol som iba presvedčenie, že novela má vytvoriť dojem, že súčasná vláda chce robiť všetky kroky, ktoré sú nevýhodné pre obyvateľov Slovenska, a chce ich ukrátiť na ich právach, chce ich obrať o úspory. Toto je jediný odkaz, ktorý som si ja stihol odniesť z dnešnej rozpravy. A myslím si, že tieto vaše tvrdenia sú absolútne nepodložené, neopodstatnené a jednoducho na takto založených tvrdeniach nemôže byť predložená novela ústavného zákona.

Skúsme sa trošku pozastaviť pri tom, či má dôchodkový systém nejaké problémy alebo súčasný dôchodkový systém či je jediný správny.

Áno, celospoločenský problém je demografický vývoj. Rieši to predložený návrh ústavného zákona? Nerieši ani nemôže to vyriešiť.

Ďalší problém dôchodkového systému sú transformačné náklady a ich financovanie. Transformačné náklady sú súčasným problémom dôchodkového systému a vytvárajú deficit Sociálnej poisťovne na úrovni 26 mld. až 27 mld. korún ročne, čo považujem za veľmi vysoký dopad, ktorý musí riešiť súčasná vláda. Všetci hovoríte, že sú to dopady, ktoré sú očakávané, ale ja si dovolím citovať z dôvodovej správy, ktorá bola predložená pri predkladaní zákona o dôchodkovom sporení: "Zavedenie kapitalizačného piliera spôsobí v prvých dvoch rokoch po zavedení reformy len mierny deficit Sociálnej poisťovne. Jej hospodárenie však bude v ďalšom období vyrovnané a do deficitného hospodárenia sa dostane opäť až okolo roku 2015. Na zastavenie vytvárania ďalších deficitov Sociálnej poisťovne v dlhšom časovom období bude potrebná parametrická zmena priebežne financovaného systému." Tak sa spýtam: Kedy ste nehovorili pravdu? Bolo to pri predkladaní návrhu zákona alebo nehovoríte pravdu dnes počas tejto rozpravy, keď tvrdíte, že negatívne dopady vo výške 26 mld. až 27 mld. korún ročne boli očakávané. Nech si občan urobí o tomto jednoznačný úsudok.

Ďalší problém, ktorý sa tu objavuje, je, veď súčasná vládna koalícia má dostatok finančných prostriedkov v Národnej banke Slovenska, ktoré sú tam odložené z privatizácie. Ja si dovolím opätovne citovať z dôvodovej správy z roku 2003: "Vláda disponuje značnou rezervou v Národnej banke Slovenska, ktorá je určená na financovanie deficitov v priebežnom systéme. Ich výška je postačujúca na prefinancovanie transformačných nákladov zavedenia kapitalizačného systému." Podotýkam, uvádza sa tu, že ide o všetky transformačné náklady. Dnes sa stretávam s tvrdením, a to tvrdenie je z úst poslancov opozície, že finančné prostriedky uložené z privatizácie postačia na financovanie deficitu do konca roku 2009, poťažne roku 2010. Tak ako to je? Postačia na celé obdobie transformácie alebo postačia len do roku 2009 alebo roku 2010? Sú to očakávané dopady alebo sú to neočakávané dopady? A je potrebné sa zaoberať aj týmito otázkami. Ak zdôrazňujete počas tohto celého obdobia rozpravy, že nie je racionálne sa baviť o zmene parametrov dôchodkového sporenia a dôchodkového systému, tak ja sa opätovne vrátim k tej vete z dôvodovej správy z roku 2003, kde sa hovorí, že bude potrebná parametrická zmena financovania systému. Takže ak hovoríte o ohrozeniach, ktoré sú neopodstatnené zo strany vládnej koalície, tak si myslím, že nehovoríte pravdu, lebo ten systém nie je dobre postavený, nie je vybilancovaný, a jednoducho treba sa vrátiť k parametrom systému a dôchodkový systém nastaviť tak, aby jednoducho bol dobrý a funkčný.

Ďalšia téza je garancia vkladov a výnosov.

Ako počúvam opozičných poslancov, znovu nadobúdam dojem, že jedinou správnou cestou je uloženie finančných prostriedkov na účtoch dôchodkových správcovských spoločností, ktoré budú garantovať všetky parametre budúceho vyplácania dôchodkov. Ale ja sa vrátim opätovne k dôvodovej správe. A povedzme si o tom, či je garancia výnosov a či systém bol nastavený v dobe jeho tvorby tak, aby bol podstatne vyšší príjem z 2. piliera než príjem z 1. piliera. V dôvodovej správe sú uvedené dva scenáre. Je to scenár A, scenár B, kde sa hovorí, že pokiaľ bude zachovaný predložený návrh zákona, tak z 1. piliera alebo z jednopilierového systému bude výnosnosť dôchodkov, teda miera náhrady pri poberaní dôchodku vzhľadom na mzdu jednotlivca vo výške 46 % len z jedného piliera, a že pokiaľ bude zapojený občan aj do 2. piliera, bude poberať takúto náhradu vo výške 47 % čiže predpokladanú náhradu vo výške 47 %, ak povieme, že projektovaná náhrada je vyššia o 1 %. Ja sa pýtam: V priemernom období spriemerovaného za dlhšie časové obdobie aká je to výrazná zmena poberania výšky dôchodkov, ak je občan súčasťou aj 2. piliera alebo len 1. piliera? No 1 % tu projektované, myslím si, nehovorí o ničom závažnom.

Postavme si otázku, ako to vyzerá s výnosnosťou. Mali sme tu zdokumentované možnosti účasti na troch typoch fondov. Pokiaľ som včera pozorne pozeral médiá, tak bolo vidno zdokumentovanie, že za 2 roky sporenia je výnosnosť očistená o infláciu pri konzervatívnom fonde, myslím, mínus 0,6 %, pri vyrovnanom fonde je to mínus 0,2 % a pri rastovom fonde je to niekde na úrovni inflácie. Áno, akceptujem, že porovnávacie obdobie dvojročné pri investovaní do fondov je krátke porovnávacie obdobie a nemôže mať reálnu vypovedaciu hodnotu, lebo je potrebné investovať počas dlhšieho obdobia, aby boli reálne výnosy vyššie. Ale postavím otázku trošku inak. Zo študovania chilského systému vyplynulo, že zhruba asi 15 rokov po zavedení kapitalizačného piliera došlo k náhlemu poklesu akcií, kde bola v konkrétnom roku reálna hodnota usporených finančných prostriedkov o 16 % nižšia ako nominálna hodnota prostriedkov, ktoré tam boli vložené. A teraz sa spýtam: Ak dôjde k takémuto kroku počas pôsobenia aj 2. kapitalizačného piliera, práve v tom období pôjde sporiteľ do dôchodku, bude mať vyšší príjem alebo sa môže stať, že bude mať aj o 10 - 15 % nižší príjem, ako si tam nasporil skutočné prostriedky? Skúsme na tieto veci objektívne odpovedať a neskúšajme hovoriť len veci, ktoré nám vyhovujú.

Ja si dovolím podotknúť ešte pár vecí. A je to predovšetkým otvorenie alebo neotvorenie možnosti vstupovať do 2. piliera a vystupovať z neho. Účasť v 2. pilieri, si myslím, do určitého obdobia by mala byť dobrovoľná. Ja osobne sa domnievam, a bolo to už niekoľkokrát deklarované vo vystúpeniach koaličných poslancov, že je v 2. pilieri zapojených rad ľudí, kde je odhad 500 000 až 600 000 ľudí z toho 1,5 mil. sporiteľov, pre ktorých je účasť v 2. pilieri nevýhodná z hľadiska výšky príjmu a z rôznych iných dôvodov, pričom je predpoklad zhruba u pol milióna ľudí, že ich dôchodok, pokiaľ ho budú poberať z 2. piliera, bude nižší, ako keby boli zapojení len v 1. pilieri prostredníctvom priebežného financovania. Teraz sa idem spýtať: Má súčasná opozícia záujem sa zaoberať aj problémami zhruba pol milióna ľudí, ktorí môžu mať nižší príjem z 2. piliera, ako by ho mali, len keby boli zapojení v 1. pilieri, alebo jednoducho ide len o principiálnu otázku neotvárania 2. piliera, že tak ako sú veci zadefinované, sú veci zadefinované správne a nebudeme sa nimi ďalej zaoberať? Skúste mi odpovedať na túto otázku.

Počas vystúpenia pani poslankyne Radičovej bol predložený rad vecí, o ktorých sa dá racionálne diskutovať. Ja osobne si myslím, že drvivá väčšina týchto vecí bola zohľadňovaná pri tvorbe súčasného dôchodkového systému a bola zohľadňovaná počas diskusie zhruba od rokov 1993 - 1994 až do roku 2003, keď bola prijatá súčasná podoba dôchodkového systému. Kde ale nastal problém. Nie je problém, že my sme nevedeli o východiskách, ako rozumne postaviť dôchodkový systém. Problém nastal v niečom inom, že bývalý minister Kaník mal svoju jednoznačnú predstavu a jednoducho postavil systém bez analýzy dopadov. Ja som to dokumentoval na údajoch z dôvodovej správy. A myslím si, že tie hovoria úplne jednoznačne, že predpoklady boli iné, ako je súčasnosť a reálna skutočnosť. Tu je problém, o ktorom treba vážne hovoriť. Ak hovoríte o nemennosti podielu odvodov 9 a 9, no tak si povedzme, že od roku 1993, keď sa začalo rozprávať o tom, ako má byť postavený 2. pilier, sporivý, tak sa najskôr začalo hovoriť o tom, že by bolo racionálne začať niekde na úrovni odvodov vo výške 3 % až 4 %, pričom by sa postupne zvyšovali odvody až do 9 : 9, príp. aj do pomeru, ktorý bude obrátený. Ale celé to vychádzalo z jednoduchej logiky, z logiky transformačných nákladov na dôchodkovú reformu tak, aby neboli reálne dopady v danom období. Môžeme hovoriť o tom, že tieto náklady sú prefinancovateľné z iných zdrojov, z výnosov štátneho rozpočtu, ktoré sú z daňových príjmov, ale zase to zaplatíme len my všetci. A skladáme sa dnes na dlhy, ktoré vznikajú, pričom chceme odstrániť skladanie sa na dlhy do rokov 2020, 2040 alebo 2050. To znamená, to, čo hovoríme, že nechceme prenášať dlh na ďalšie generácie, môžem trošku pritiahnuť za vlasy, pričom môžem povedať, že prenášame dlh na naše plecia v súčasnosti. A to, si myslím, nie je absolútne racionálne a nie je ani správne.

Vážené dámy, vážení páni, už len jedna téza, ktorá sa týka výnosnosti kapitalizačného systému a jej porovnania s priebežným systémom. Aj v dôvodovej správe ste uvádzali, a ja budem opätovne citovať, že výnosnosť kapitalizačného systému je závislá od výšky výnosov z investovania dôchodkových aktív na finančnom trhu, výnosnosť priebežného systému je určená rastom miest. To je tvrdenie absolútne korektné a správne. Pokračujem ďalej: "Ak je v určitom časovom horizonte vyšší rast miezd, ako je miera zhodnotenia dôchodkových aktív v kapitalizačnom systéme, je výhodnejší priebežný systém." Znovu je to tvrdenie korektné, nie je to tvrdenie moje, je to tvrdenie predkladateľov zákona, to znamená tvrdenie súčasnej opozície v roku 2003. Dneska zároveň tvrdíme jedno jediné, že jediný správny systém je kapitalizačný systém a z priebežného systému nemôžu byť lepšie výnosy ako výnosy z 2. piliera. Tak skúste si to nejakým spôsobom usporiadať a povedať, či ste klamali vtedy alebo klamete teraz.

Ak budeme hovoriť o tom, aká je úloha 2. piliera, tak ja to poviem úplne jednoznačne. Je to diverzifikácia rizika priebežného a kapitalizačného spôsobu financovania medzi trh práce a finančný trh. Toto je jediný racionálny dôvod existencie dvoch pilierov. Neexistujú značné výhody priebežného systému. Neexistujú značné výhody sólo kapitalizačného systému. Podstatou, ktorá má logiku, je, že sa diverzifikuje riziko, a tým sa vytvárajú predpoklady, aby systém bol stabilnejší. Skúsme hovoriť o tomto, skúsme hľadať racionálne východiská a potom sa zhodneme, ale neskúšajme, prosím vás, démonizovať sporivý pilier na úkor priebežného. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petráka sa prihlásili pani poslankyňa Sárközyová, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste spomínali, možnože to bol len lapsus linguae, že sa o kapitalizačnom pilieri alebo o dôchodkovej reforme začalo hovoriť v roku 1993. No tak možnože sa to niekde vtedy v kuloároch začalo hovoriť, ale, žiaľbohu, nenašla sa vláda až do roku 2002, by som to tak mohla povedať, ktorá by sa týmto zaoberala. Síce prvá Dzurindova vláda mala takéto snahy, ale pretože ministrom práce, sociálnych vecí bol nominant SDĽ, pán Peter Magvaši, ktorý mal absolútne inú predstavu o dôchodkovej reforme, akú si Slovensko predstavovalo do budúcnosti, tak sa s tým nič nerobilo. Potom vznikla tá reforma, ktorá je v platnosti ešte dodnes.

A my sme nikdy netvrdili, že ten 2. kapitalizačný pilier je jediný a najlepší. My sme od začiatku hovorili, že na Slovensku treba dvojpilierový dôchodkový systém, prvý, priebežný, a druhý, kapitalizačný. Ale keď sme tento kapitalizačný pilier prijali v takej podobe, ako je dnes, s nastavenými parametrami, tak si za tým stojíme. A si za tým stojí, čo sa týka výšky odvodov, aj vaša pani ministerka, ktorá v nedeľu spomenula, že keby sa zmenilo percento odvodov do 1. a 2. piliera, to by poškodilo sporiteľov. Teda ja to hovorím od začiatku, lebo opozícia to hovorí od začiatku, prečo sa toho netreba v takomto smere dotknúť, ale toto povedala v nedeľu ministerka, ktorá je zodpovedná za tento rezort, keď sa zníži percento odvodov, poškodí to sporiteľov. Takže my predkladáme preto tento ústavný návrh zákona, aby sa už konečne nešírila poplašná správa, čo sa týka 2. piliera, a nezneisťovalo sa tu 1,5 mil. sporiteľov. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, vaše vystúpenie bolo veľmi kultivované ako prakticky vždycky, ale, musím povedať, pre mňa veľmi kontroverzné. Vy na jednej strane ste povedali, že možnosť nastavenia v zákone, čo sa týka investovania, je taká, že tie výnosy sú malé. Kritizujete to, že to tak môže byť. No na druhej strane pol roka po voľbách ste kritizovali bývalú ministerku z toho dôvodu, že chcela investovať do rizikového kapitálu, čo je prakticky nezmysel, ale je to kontroverzné.

Druhá záležitosť je, hovoríte, že poďme diskutovať, bavme sa vecne o veciach, ktoré môžu zlepšiť, povedzme, 1., 2. pilier. No bavme sa o tom. Ale aké návrhy sem prichádzajú zo strany koalície? Sú také, že 2. pilier rozdáme sporiteľom? Ale taký návrh pani ministerka povedala. A uviedla ho na otázku, či to myslí vážne. Povedala, ak je niečo moje, môžem sa predsa rozhodnúť s tým manipulovať? Áno. A najprv prišiel návrh na zníženie percent od pána predsedu vlády. Potom to bolo popreté. Pani ministerka sama povedala dneska alebo včera, že poškodí to sporiteľov. No podstata veci je, že 1. pilier je solidárny a 2. pilier je zásluhový. A hľadajme spôsob, ako tieto obidva piliere naplniť tak, aby aj priebežné dôchodky, ale hlavne aj budúce dôchodky boli ak nie lepšie, tak minimálne udržateľné, pretože keby sme neboli zaviedli 2. pilier, tak 1. pilier nie je len rizikový, ale je aj neudržateľný.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Posledná faktická poznámka, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, ja možno budem reagovať na dve záležitosti. A to sú zdroje a otvorenie 2. piliera.

K tej druhej otázke, otvoreniu 2. piliera sa vyjadrili aj naši kolegovia poslanci z opozície, kde bolo jasne povedané, že toto problémom pre nás nie je.

Ako aj z tvojho príspevku jednoznačne vyplynulo, ty ako zásadný problém vidíš vykrytie chýbajúcich financií v tejto chvíli, príp. v ďalších obdobiach. Ale znova odpoviem, že tých riešení je niekoľko a my sme ich ponúkli nielen v diskusii, ale aj v tom, ako sme osem rokov v tejto krajine vládli. Bývalá vládna koalícia vytvorila ekonomické podmienky pre rast tejto krajiny taký, že bol doteraz nevídaný, aj čo sa týka Európskej únie. My sme vytvorili to, že sú obrovské príjmy štátneho rozpočtu. A vy naozaj môžete používať aj na tie veci tieto príjmy štátneho rozpočtu, ktoré dnes vidíme tak, že kam by mohli ísť.

A tretia vec, a to nie je len v dôvodovej správe z roku 2003, ktorú si, pán kolega, používal, my sme to jasne povedali, je, že chceme tieto náročné finančné prostriedky vykryť z privatizácie. Problém je ale ten, že vy vo vládnom programe privatizáciu odmietate, vy ste skôr názoru, že všetko je dobré, čo je štátne, a privatizovať netreba. My si myslíme, že všetko, čo je v privátnych rukách, má svojho hospodára a prináša zisky a dokonca ak by sme boli aj tieto majetky predali, tak zmysluplne sme mohli vykryť diery takéhoto charakteru z príjmov z privatizácie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Petrák, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu.

Ja začnem od kolegu Miššíka a budem sa dotýkať trošku príjmov z privatizácie. Ak mali byť určené výnosy z privatizácie aj na vykrytie deficitu priebežného piliera po zavedení dôchodkovej reformy, tak sa spýtam, prečo neboli vo väčšej miere odložené prostriedky na tento účel. Je to úplne legitímna otázka, na ktorú treba dať jednoznačnú odpoveď. Ak dneska súčasne tvrdíte, že súčasná ekonomika produkuje dostatok zdrojov na vykrytie tohto deficitu, tak ja sa spýtam: Nie sú deficity v zdravotníctve? Nie sú deficity v školstve? Nie sú deficity v technickej infraštruktúre, pokiaľ ide o cesty, diaľnice a ďalšiu technickú infraštruktúru, ktorú pri každej príležitosti pripomienkujete? Pri návrhu štátneho rozpočtu, pri zákone o vysokých školách, pri zdravotníckych zákonoch vždy to pripomínate. Tak na jednej strane máme odtiaľ zobrať a máme to dať všetko do dôchodkového systému alebo je skrytým cieľom aj návrhu tohto zákona dostať vládnu koalíciu do situácie, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov na sanovanie týchto okruhov a tým pádom sa vytvorí obraz zlej vládnej koalície, ktorá nie je schopná riešiť celospoločenské problémy? Ja myslím, že možno aj tuto je aj takýto podtón, aj keď vás nechcem upodozrievať z takýchto úmyslov.

Pani kolegyňa Sárközy, ja viem, že pán minister Magvaši v uplynulom období v rokoch 1998 až 2002 mal pripravený návrh dôchodkovej reformy, ktorá bola veľmi blízka tomu, čo bolo predložené, ale jednoducho nedošlo k tomu, aby sa realizovala.

A, pán kolega Mikuš, chcem len pripomenúť, aj v súčasnosti je aj 1. pilier zásluhový a v roku 2004 bol až neúmerne zásluhový.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kuruc a pripraví sa pán poslanec Ivančo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Kuruc, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zmeny v penzijnom systéme, ktorý urobila ešte predchádzajúca vláda, stačia podľa Svetovej banky na zmiernenie dosahov starnutia obyvateľstva. Reformou sa malo predísť hroziacim problémom v budúcnosti. Vláde Roberta Fica zanechala bývalá vláda tie najlepšie podmienky tak, aby do systému nemusela zasahovať. Ekonomika rekordne rastie, v krajine sa darí veľkým investorom. Vláda sa však napriek tomu chystá do systému zasiahnuť. Najradšej by 2. pilier zrušila, čím chce riešiť aktuálny problém zlej finančnej situácie v Sociálnej poisťovni, a podľa nej problémy, ktoré to prinesie budúcnosti, nech radšej rieši niekto iný, dôležité je len najbližšie volebné obdobie. Chce urobiť také zmeny, aby chod krajiny podradila vlastným preferenciám. Do akých problémov dostane ďalšie garnitúry, to nikoho nezaujíma. Zníženie príspevkov do 1. piliera by malo priniesť zhruba 30 mld. korún, čo je dosť slušný balík na to, aby Ficova vláda mohla rozdávať inde. A pritom sa nerieši zásadný problém udržateľnosti 1. piliera, ktorý spočíva v tom, že sa predlžuje priemerná dĺžka života, príp. že bude klesať podiel ľudí, ktorí prispievajú do systému, a bude rásť počet ľudí, ktorí zo systému čerpajú. Nedostatok peňazí Sociálnej poisťovne chce vláda riešiť na úkor sporiteľov, teda budúcich dôchodcov. Pritom len v roku 2008 sa počíta s rastom daňových príjmov o 25 mld. Teda stačí priškrtiť nerozvážne míňanie prostriedkov rozpočtu verejnej správy a schodok Sociálnej poisťovne dokáže silno rastúca ekonomika uhradiť veľmi pekne krásne z daní. Je skutočne existencia 2. piliera tým fatálnym dôvodom, s ktorým má dnes dôchodkový systém problémy? Nebolo náhodou aj zavedenie 2. piliera motivované tým, že systém sám osebe vykazoval problémy do budúcnosti?

Do systému starobného dôchodkového sporenia sa zapojilo 1,5 mil. obyvateľov. Ak takýto počet ľudí prejavil dôveru tomuto systému a prevzal na seba zodpovednosť za svoj príjem v starobe, je povinnosťou štátu garantovať stabilitu systému starobného dôchodkového sporenia ako celku a rovnakou je povinnosťou štátu garantovať individuálnym sporiteľom dodržanie podmienok, za ktorých do systému vstúpili. Prichádzame preto s návrhom ústavného zákona, ktorý má garantovať túto stabilitu a má zamedziť nezodpovedným záberom súčasnej vlády. A naším cieľom je ochrana ľudí, ktorí sporia na dôchodok, pred takými zmenami v 2. pilieri, ktoré by ich poškodili v budúcnosti. Chráni už nadobudnuté úspory občanov, ale aj percento budúcich odvodov, ktoré prejdú priamo na individuálne účty sporiteľov.

Tieto pokusy vlády o deštrukciu systému sa nepáčia ani Národnej banke Slovenska. Citujem guvernéra Národnej banky: "Systém dôchodkového sporenia v 2. pilieri je vytvorený bezpečne a prípadné straty dôchodcovských správcovských spoločností nemajú žiaden súvis s výnosmi klientov." To znamená, že bezpečnosť sporiteľov je dostatočná a každá zmena v 2. pilieri znamená väčší problém v budúcnosti. Dôchodkové sporenie je zabezpečené proti tomu, aby správcovské spoločnosti investovali na úkor bezpečnosti úspor sporiteľa. Často sa dôchodcovské správcovské spoločnosti prirovnávajú k nebankovým subjektom. Systém, na základe ktorého podnikali nebankové subjekty, a systém, na základe ktorého podnikajú dôchodcovské správcovské spoločnosti, je vzájomne neporovnateľný. Je to názor všetkých, ktorí sa oboznámili s podmienkami, navyše medzinárodne akceptovanými, za ktorých podnikajú inštitúcie, ktoré tvoria 2. pilier dôchodcovského systému. Najpodstatnejší argument je, že celý systém hospodárenia a podnikania dôchodcovských správcovských spoločností je pod prísnym dohľadom Národnej banky Slovenska. Takže porovnávať nebankové subjekty s DSS-kami je zavádzajúce a nebezpečné. Ak premiér hovorí o vyžmýkaní DSS-iek, tak v skutočnosti nejde o nič iné, len o vyžmýkanie sporiteľov v 2. pilieri.

Vážené kolegyne, kolegovia, nezostáva nič iné, len veriť, že po viacerých rozporuplných vyjadreniach zo strany premiéra sa k predloženému poslaneckému návrhu postavíte tak, aby sme garantovali stabilitu starobného dôchodcovského systému, ako aj celého systému poistného a sporivého piliera, starobného dôchodkového zabezpečenia. Podporme spoločne snahu ľudí, ktorí v tak vážnej veci, ako je zabezpečenie v starobe, prevzali na seba zodpovednosť, aby si zabezpečili dôstojnú starobu, aby sme im dali istotu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuruca sa prihlásili pán poslanec Frešo a pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A pán poslanec Frešo má slovo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predrečník hovoril vo svojom vystúpení o citátoch pána premiéra, ktorými spochybňoval 2. dôchodkový pilier, resp. sporivý dôchodkový pilier. Ja si myslím, že to je presne odpoveď aj na to, na čo sa ešte pred ním pýtal pán Petrák, prečo vlastne tento ústavný zákon podávame. To, čo pán poslanec Kuruc hovoril, boli veľmi vážne dôvody, pokiaľ takto vysoko postavený ústavný činiteľ takýmto spôsobom spochybňuje nasporené peniaze ľudí v 2. dôchodkovom pilieri, tak je zrejmá odpoveď, áno, dávame ho preto, aby sme znemožnili siahnuť na tieto úspory, aby sme znemožnili prijímať také zákony, ktoré budú v neprospech sporiteľov a v neprospech ľudí, ktorí si platia poistenie na dôchodok. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktická poznámka, pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som sa chcel spýtať len pána poslanca Kuruca, my máme pochybnosti o nastavení dôchodkového systému ako takého, vy spochybňujete alebo váš šéf, pán poslanec Dzurinda, spochybňuje manažmenty dôchodkových správcovských spoločností, že sú nedôveryhodné vzhľadom na to, že boli ochotné zasadnúť za jeden rokovací stôl s vládnou koalíciou, takže v podstate hovoríme o tom, že my máme pochybnosti ohľadne dôchodkového systému, vy máte pochybnosti ohľadne ľudí, ktorí spravujú tieto dôchodkové fondy, to znamená, pochybnosti sú na obidvoch stranách, či by nebolo racionálne, keby sme sa o tom probléme, keďže sa to začína javiť, že je to problém generálny z obidvoch strán, začali racionálne baviť a skúsili celý ten systém otvoriť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kuruc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, teda pánovi Frešovi aj pánovi Petrákovi, že zareagovali na môj príspevok.

Ja by som len chcel povedať pánovi kolegovi Petrákovi, nespochybňujeme manažment DSS-iek, my spochybňujeme vášho šéfa, premiéra, ako vôbec k tomu došlo, lebo pred mesiacom, pred dvoma týždňami boli manažmenty a v nich tí, ktorí berú vysoké platy, nestarajú sa o všetko, robia zle v tých DSS-kách. A dnes po všetkom tomto možnom si sadol. A za akých podmienok sa s nimi vôbec dohodol? Akým spôsobom došlo k tomu, že medzi nimi dvoma, medzi vaším šéfom, teda premiérom, a manažmentmi DSS-iek vôbec mohlo dôjsť k nejakej dohode? Toto my spochybňujeme.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo a po ňom sa pripraví pán podpredseda Národnej rady Číž.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, ctený pán navrhovateľ, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si predniesť pár poznámok k predloženému návrhu ústavného zákona.

V prvom rade chcem povedať, že som si prečítal návrh zákona a keď počúvam pripomienky koalície k tomuto návrhu, tak dosť dobre nerozumiem dôvodom, pre ktoré vládna koalícia, podotýkam, je proti zákonu, zákonu ústavnej sily, ktorý, a to si, prosím, pozorne prečítajte, definuje dôchodkové sporenie, hlavne v čl. 1, tak, ako si chceme predstavovať jeho ústavnú ochranu. Skutočne nerozumiem tomu, prečo sa nedá tento zákon podporiť, ak to je to, o čom hovoríte vlastne vy. Je to garancia štátu, podotýkam, garancia ústavná, ktorá hovorí, že zabezpečíme ľuďom stabilitu sociálneho systému, že im budeme garantovať práva a že to všetko bude garantované v ústavnej sile.

Niektorí z vás hovorili o tom, prečo nespomíname 2. pilier, ale 1. pilier. Podľa môjho názoru nestačí povedať len toto, pretože aj dohoda, ktorá bola naznačená v médiách o znížení odvodov do 2. piliera, má 6 % alebo menej, alebo viac, bola zaujímavá v tom, že sa týkala len obdobia 3 rokov. V tejto súvislosti ma ale napadla otázka, či to nekopíruje aj dĺžku tohto volebného obdobia. Ale kľúčový problém je v tom, že sme nikdy nespomínali a ani nespomíname len 2., lebo nespomíname ani len 1. pilier. Hovoríme od začiatku o kombinovanom systéme založenom na 1. aj na 2. pilieri. Zdá sa, že toto ako keby ste nechceli počuť.

Ctené panie poslankyne, páni poslanci, narábame s pojmami, ako je sociálna stabilita, ako garantovať ľuďom ich peniaze a vklady. A mali by sme však ale všetci vedieť, že šírenie akýchkoľvek mýtov celý systém podstatne zneisťuje. Dlhodobé ekonomické systémy, a to všetky, či už je to prvý alebo druhý, alebo aj tretí, alebo kombinovaný pohľad, všetky takéto mýty zneisťujú dôchodkový systém ako celok. A, samozrejme, škodí to nielen dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ale aj ľuďom samým, pretože to zneisťuje aj tých, ktorí majú peniaze len v 1. pilieri. Systém dôchodkového zabezpečenia je totiž vždy postavený na dôvere. Nikto z nás totiž nevie povedať, v akom veku budeme potrebovať sociálnu pomoc, dôchodok, či invalidný alebo možnože starobný, to vieme, ale nevieme, ako dlho si ten dôchodok užijeme. Preto je tento systém postavený na takej kategórii, ktorá sa volá dôvera. Aj ten váš 1. pilier je postavený, ctené panie poslankyne, páni poslanci z koalície, na dôvere.

Čo vyrieši a ako garantuje zmenu financovania priebežného systému zmena na 6 % odvodov, ak táto zmena bude len na 3 roky, teda pôjde len o dočasnú zmenu. Spomalí to podľa vášho názoru deficit Sociálnej poisťovne. Chcem však uviesť, a bolo to už povedané mnohými predrečníkmi, že deficit Sociálnej poisťovne a transformačné náklady boli projektované už našou vládou. Takisto sa predpokladalo, že ak pôjde reformný kurz bývalej vlády dobrým smerom, tak nastane ekonomický rast. To sa aj potvrdilo. A dnes sú peniaze v štátnom rozpočte, sú peniaze na to, aby sme dokázali aj čiastočne kryť deficit Sociálnej poisťovne. Je to ale o stanovení si priorít. Má pravdu aj pán poslanec Petrák, že ide tu aj o školstvo, zdravotníctvo a tak ďalej. Ale je to skutočne o tom, akú prioritu si stanovíme, že ju chceme riešiť.

A absolútne nesúhlasím s názorom, že financovanie deficitu zo štátneho rozpočtu je na úkor ďalších generácií. Ono sa to môže zdať takto. Ale je to tzv. investičný dlh. My toto zafinancujeme teraz nie preto, aby sme to neprejedli, ale preto, aby tento systém fungoval, keď potrebujú dôchodky dnešní štyridsiatnici. Zdá sa, že v tom sa ideologicky rozchádzame. O tom je aj 2. pilier. Je o dlhodobých peniazoch. A, samozrejme, aj financovanie tejto transformácie bolo postavené na možnože racionálnejšom postavení štátneho rozpočtu, možno na lepšom využití ekonomického rastu pre financovanie tejto transformácie, možnože aj na investovaní do rizikového kapitálu, ktorého vy sa tak bojíte.

Chcem však sa zastaviť pri kľúčovej téme, prečo vznikla reforma dôchodkového systému. Je to preto, že táto ako keby v tejto diskusii trochu zanikla. A, bohužiaľ, zanikla zo strany koalície. Tá kľúčová téma totiž je v tom, že reforma dôchodkového systému vznikla, pretože je problém s demografickým vývojom. To bol kľúčový motív, to chcem zdôrazniť. Ak v roku 2005, a to citujem zo správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pripadalo na jedného človeka v poproduktívnom veku 5,71 človeka, v roku 2050 to už bude len 1,9 človeka v produktívnom veku. Chcem sa spýtať, že ak budeme obhajovať priebežný pilier, ako toto chcete riešiť. Ako toto chcete riešiť, ak nám každoročne klesá počet narodených detí a zvyšuje sa stále počet ľudí, ktorí budú poberať peniaze z dôchodkového systému? Ako sa chce vládna koalície s týmto vyrovnať, a to, podotýkam, nie na obdobie 3 rokov, ale na dlhšie obdobie?

Podľa môjho názoru pri snahách o vstup do 2. piliera ide o znárodnenie účtov sporiteľov. Jeho otvorením totižto sa neporieši pilier 1. Nejde teda skutočne o nič iné, len o to, ako sa dostať k týmto peniazom. A akokoľvek to môže znieť demagogicky pre ľavicu, je to pravda, aj keď z krátkodobého hľadiska by ste určite vyriešili problém narastajúceho deficitu Sociálnej poisťovne, z dlhodobého hľadiska ste tento svoj názor vyjadrili. Z dlhodobého hľadiska ho vyjadril pán podpredseda vo včerajšom vystúpení, keď citoval doktrínu, nedá sa to povedať, že je toho veľa, postavenú na citáte, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. Znamená to, ako napísal jeden novinár, myslím, že to bolo v časopise Trend, a musím s tým súhlasiť, pre nás, že začala veľká žranica. Veď predsa nemôžete myslieť vážne, že riešenie deficitu vládou, ako som povedal, je v kšefte dôchodcovských správcovských spoločností o tom, že na 3 roky znížite odvod do 2. piliera. Čo bude o 3 roky? Ste skutočne presvedčení o tom, že z dlhodobého hľadiska sme potom všetci mŕtvi? Ako bude riešiť tieto odvody ďalšia vláda, ktorá príde po vás? Opäť sa dohodne s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami na inom odvode, či už na 6 % alebo 2 %? Práve o tom je tento návrh zákona, návrh zákona, ktorý by mal mať ústavnú silu. A chcem zdôrazniť, čo som povedal v úvode, že tento zákon by mal byť pre vás prijateľný, pretože ide o garanciu štátu voči dôchodkovým sporiteľom, aby štát stál za tým v kontinuite svojho vývoja, čo bolo naprojektované na dlhé obdobia. A my hovoríme o období 30, možno až 40 rokov. Dnes hodnotíme dôchodkovú reformu po 3 rokoch jej existencie, hovoríme o číslach, ako povedal kolega Petrák, ale musíme povedať aj to, že sú to všetko vstupné náklady, pri tak dlhodobom projektovaní sú to všetko vstupné náklady.

Chcem sa spýtať, čo vadí na vete, aby podmienky dôchodkového sporenia neboli zmenené v neprospech zabezpečenia sporiteľa, jeho príjmu v starobe a jeho príjmu pre pozostalých pre prípad úmrtia, teda hlavne v neprospech týchto pozostalých. Ak chválime 2. pilier, povedzte mi teda, čo má človek z toho, ak si dôchodok neužije, čo majú z toho jeho pozostalí, ak človek celý život odvádza do 1. piliera peniaze a ten dôchodok si ani mesiac neužije. Toto je spravodlivé? Môžete akokoľvek o nás hovoriť, že sme proti ľuďom, ale tento návrh zákona, a myslím, že čl. 3 to jasne dokazuje, nie je proti ľuďom, pretože je za ochranu vkladov peňazí občanov. Môžeme hovoriť, a je to podľa mňa legitímna diskusia, o šťastí alebo nešťastí tohto systému, ale tento návrh zákona určite nejde proti ľuďom, lebo garantuje im ústavnú ochranu ich peňazí.

A pokladám za irelevantné hovoriť o tom, že vklady v 2. pilieri nie sú dostatočne chránené, a teda nepodporíte tento zákon, pričom vôbec nehovoríte o tom, ako chcete vy garantovať pri dlhom projektovaní dôchodky dnešným štyridsiatnikom. Túto otázku som včera formuloval aj podpredsedovi Národnej rady, keď som sa spýtal, aký dôchodok, podotýkam, z 1. piliera sa garantuje tridsaťšesťročnému učiteľovi, ktorý má dnešný priemerný príjem na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Bol by som rád počul odpoveď na túto otázku. A môžete povedať, že ani my to dostatočne negarantujeme, ale vieme vám na základe nastavených kritérií systému vypočítať výšku dôchodku. Nevieme len povedať, aká bude možno len reálna hodnota týchto peňazí, ale kalkulačky na internetových stránkach vám to pekne vypočítajú podľa tohto nastaveného systému. Vy neviete povedať ani toľko.

Nikto z vás mi nedal odpoveď na otázku, ktorú som položil, aký teda bude dôchodok len z 1. piliera. A aká asi môže byť na to aj odpoveď, keď už teraz máme obrovské problémy v 1. pilieri, už teraz nemáme na dôchodky ľudí, ktorí odchádzajú do predčasného starobného dôchodku, ani normálnych dôchodcov. Už teraz je tento pilier tak zadlžený. Preto povedal pán kolega Miššík, myslím, kde boli tie peniaze, ktoré 40 rokov za komunizmu niekde ukladali. Kde sú teraz tie peniaze? Sú na Kube, vo Venezuele? Kde sú? A, samozrejme, budem rád, keď dostanem aj odpoveď na tú otázku, ako je to s demografiou, ako chcete poriešiť vplyv demografie na 1. pilier.

Vážené dámy, vážení páni, počnúc júnom 2006 prebieha podľa môjho názoru cielený útok na myslenie ľudí, aby prestali myslieť na budúcnosť, útok na dlhodobé časové preferencie. Pokúšate sa o zmenu myslenia, a pritom pod pokrievkou pripravujete útok na peniaze celej generácie. A povedal som to, keď sme predložili tento návrh pred siedmimi či ôsmimi mesiacmi, je to útok na peniaze celej generácie, ktorá v roku 1989 spôsobila zmenu celej spoločnosti. Ako inak sa dá hodnotiť aj to, že kritizujete 2. pilier, a pritom predlžujete dobu sporenia o päť rokov? Ako inak sa to potom dá hodnotiť? Pre ľudí je toto, to predĺženie z desať na pätnásť rokov? Toto je dobre pre ľudí? A hovoríte, že 2. pilier je nevýhodný pre päťdesiatnikov? Zdá sa, že toto zaznelo pravdepodobne na tej moskovskej konferencii, že je to dobre pre ľudí. A očakával som aj vystúpenie pani kolegyne Vaľovej k tomu, aby povedala aj nejaké zásadné stanovisko strany Smer. Oberáte ľudí o peniaze a hovoríte, že je to sociálne. Tvrdíte, že 2. pilier je pre nich nevýhodný. Pritom musíte vedieť, že výplata dôchodkov z 1. piliera je nieže veľmi riziková, ale pre moju generáciu skoro nereálna. Toto je problém, ktorý podľa môjho názoru ani nevyriešite, pretože nerozmýšľate dlhodobo. Rozmýšľate o tom len na tri roky, po koniec vášho obdobia. A potom chcete peniaze z 2. piliera, aby ste mohli ľuďom posunúť ďalšie dávky, ďalšie vianočné príspevky, cez ktoré si ich kúpite.

Vy nerozmýšľate nad tým, že 78 % sporiteľov je vo veku do 44 rokov. Sú to ľudia, ktorí tam dali slobodne peniaze, rozhodli sa vstúpiť do 2. kapitalizačného piliera. A vy len hovoríte, že tam vstúpili na základe mediálnej reklamy. Títo ľudia boli ovplyvnení mediálnou reklamou, ale negatívne, negatívne preto, lebo v tom čase padali nebankové subjekty. A títo ľudia napriek tomu, čo sa dialo, aká bola atmosféra v spoločnosti okolo nebankových subjektov, dali peniaze do 2. piliera, pretože chcú s nimi narábať, chcú si ich odložiť pre tých, čo prídu po nich, a chcú ich zodpovedne investovať, pretože sú to vzdelaní ľudia, ktorí myslia z časového hľadiska dlhodobo. Preto prichádza tento návrh ústavného zákona. Žiaľ, musím konštatovať, že v strednej generácii z dlhodobého hľadiska nevidíte potenciál, musím konštatovať, že pravdepodobne to nie sú vaši budúci voliči, pretože, ako povedal pán podpredseda, z dlhodobého hľadiska sú pre vás mŕtvi. Ďakujem pekne. (Potlesk.)