B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem upozorniť pána poslanca Rafaja, že, samozrejme, nebudeme trpieť, ak nás bude považovať za nejakých, čo ja viem, nutné zlo. Čo to je, že kolaborovali s Maďarmi? "Myslel som SMK.". Čo sme my? Čo si to dovoľujete? Čo si to dovoľujete, pán poslanec? Uvedomte si, že my sme zapríčinili to, že sme v EÚ, že sme v NATO, osem rokov sme sa o to snažili. My sme boli vo vláde, ktorá bola ochotná robiť, samozrejme, aj veľmi negatívne, reštriktívne opatrenia, aby ste dnes mohli rozdávať. Takže sa nám môžete poďakovať. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: No, ďakujem pekne. Poprosím ešte raz o pokoj v sále. Teraz má slovo pán poslanec Berényi, pripraví sa pán poslanec Kukan.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, nebudem pokračovať v tejto debate, čo sa týka kolaborácie, čo sa týka riadne zaregistrovanej strany, či sa dá vôbec kolaborovať s riadne zaregistrovanou stranou na Slovensku na základe Ústavy Slovenskej republiky. Pravdepodobne sa nedá, len spolupracovať sa dá. (Hluk v pléne.) Teda pristupujem k mikrofónu s určitými obavami, už aj vidíme túto debatu, ale aj z toho dôvodu, že keď počas predloženia návrhu Gyulom Bárdosom v mene Strany maďarskej koalície o stiahnutie prerokovaného materiálu z programu schôdze Národnej rady bol počuť piskot a mierny krik. Napriek tomu však dúfam, že bude ochota z vašej strany vypočuť si argumenty v neprospech predkladaného návrhu v zmysle slobody slova a princípu demokracie.

Pôvodný návrh z dielne Slovenskej národnej strany bol v totálnom rozpore nielen s našimi predstavami, ale aj hodnotami. Ale bohužiaľ, ani nová vylepšená verzia z dielne ústavnoprávneho výboru, či zahraničného výboru nás neoslovila. Totiž po dôslednom prečítaní sme zistili, že obsahovo sa nič nezmenilo, len názov zaznamenal kvalitatívnu zmenu, ale text prešiel len skrášľovacími vonkajšími úpravami. Ale všetko zlé je na niečo dobré. A nepochybne aj vďaka Slovenskej národnej strane je tu príležitosť, aby sme na pôde Slovenskej národnej rady mohli konečne hovoriť o povojnovom období a vyjasnili postoj Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja a na odstránenie zbytočných nedorozumení ohľadom tejto veľmi citlivej témy. Na základe toho by som môj príhovor rozdelil na tri časti.

V prvej časti mienim hodnotiť predkladaný návrh z právneho a politického hľadiska. V druhej časti sa pokúsim načrtnúť možné racionálne a nie emocionálne riešenie v oblasti zmierenia negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov s dôrazom na rešpektovanie územnej celistvosti Slovenskej republiky. A v tretej časti by som si dovolil hodnotiť prerokovaný návrh v súčasnom politickom a medzinárodnom kontexte.

Takže tá prvá časť. Nový návrh už neobsahuje tie neurážlivejšie časti ohľadom nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov z povojnového obdobia a je pravda, že sa viac podobá textu schválenému českou Poslaneckou snemovňou z roku 2002. Boli vsunuté aj chýbajúce odkazy na dobré susedské vzťahy.

Po druhé, ale aj nové vyhlásenie textu v oblasti majetkoprávnych a politických opatrení v povojnovom období sa odvoláva na zásady medzinárodného práva obsiahnuté v Postupimskej dohode. Faktom ale je, že Postupimská dohoda hovorila výlučne o odsune Nemcov aj z Československa, ale nie o postavení Maďarov. Keďže podľa dôvodovej správy bol tento text pripravený na základe názorov niektorých občanov Slovenskej republiky hlásiacich sa k maďarskej národnosti alebo predstaviteľov SMK, prvý bod vyhlásenia je zbytočný, pretože ešte raz, Postupimská dohoda sa vzťahuje na nemeckú menšinu. A navyše, ani české uznesenie sa nezmieňuje o Postupimskej dohode.

Po tretie, taktiež aj druhý bod navrhovaného vyhlásenia tvrdí naďalej, že rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou nejakej diskriminačnej praxe. Z ľudsko-právneho hľadiska je tento názor pravdepodobne správny, ale v oblasti majetkovoprávnych vzťahov je realita iná. Je realita taká, že existujú konkrétne prípady, keď reštitučné nároky nemohli byť uplatnené práve s odvolaním sa na povojnové právne vzťahy.

Po štvrté, pre SMK je azda najproblematickejším tretí bod predkladaného textu, ktorý zostal aj v novom návrhu v podstate obsahovo nezmenený. Tento totiž konštatuje, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli povojnovými rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. Predpokladám, že niektorí z vás vedia a čiastočne pán poslanec Bugár už citoval z dekrétov prezidenta Beneša, napríklad č. 5/1945 Zb. bola maďarská a nemecká menšina identifikovaná ako, citujem: "štátne nespoľahlivá".

Tieto dve komunity boli podľa § 4 spomenutého dekrétu postavené na jednu úroveň nielen s osobami, ktoré vyvíjali činnosť proti štátnej zvrchovanosti, ale s osobami, ktoré vyvíjali činnosť vo fašistických organizáciách, doslova. Preto si kladiem otázku, či na základe tohto bodu uznesenia je nespochybniteľná aj pôvodná Benešova kategorizácia štátne nespoľahlivých osôb a naďalej platí zásada, že všetky osoby maďarskej a nemeckej národnosti bez rozdielu majú byť vnímané na tej istej úrovni ako osoby činné vo fašistických organizáciách. Ak nie, tak treba nájsť takú formuláciu, ktorá to jednoznačne konštatuje, a preto ľutujeme, že sme neboli oslovení počas prípravy tohto textu. Ak áno, a toto je zmyslom predkladateľov, tak toto tvrdenie je jednak v rozpore s textom dôvodovej správy, ktorá hovorí, že "niektoré dekréty", citujem dôvodovú správu, "dnes už neplatia, pretože boli zrušené alebo nahradené novšími právnymi predpismi". Dokonca je v rozpore aj s právnou analýzou ministerstva spravodlivosti z roku 2002, ktorá konštatuje, že právne normy postihujúce po vojne občanov maďarskej národnosti boli čiastočne zrušené napríklad zákonom č. 245/1948 o štátnom občianstve alebo inými zákonmi z roku 1948 až 1950, alebo prijatím ústavného zákona č. 23/1991 pod názvom Listina základných práv a slobôd.

Takže, de facto aj niektoré právne či majetkové pomery, ale skôr právne pomery Benešových dekrétov a Slovenskej národnej rady z tohto obdobia boli medzičasom zrušené alebo bola pozastavená ich účinnosť inou právnou normou. A môžeme de facto konštatovať, že dnes predsa občania maďarskej národnosti sú rovnocennými a rovnoprávnymi občanmi pred Ústavou Slovenskej republiky ako každý iný v tomto štáte. Môžeme konštatovať, že počas posledných 60 rokov už prebiehal určitý proces zmierňovania negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov. Bod č. 3 predmetného návrhu je však podľa nášho poňatia nielenže v rozpore s týmto procesom, ale priamo vracia dnešné slovenské zákonodarstvo do obdobia z rokov 1945 - 1947, lebo znovu potvrdzuje, či chceme, nechceme, dekrét prezidenta Beneša č. 5, č. 12 a mohol by som pokračovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade prijatia prerokovaného návrhu bude Národná rada Slovenskej republiky v septembri 2007 tri roky po vstupe Slovenska do Európskej únie znovu deklarovať princíp kolektívnej viny, ak chcete kolektívnej zodpovednosti voči všetkým občanom nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí žili v povojnovom období na dnešnom území Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru bude to hanebný akt, ktorý opäť vynesie neoprávnený verdikt nad našimi rodičmi a starými rodičmi, rodičmi dnešných občanov Slovenskej republiky maďarskej a nemeckej národnosti. Zároveň spochybní všetky doterajšie kroky súvisiace so zmiernením následkov povojnového usporiadania pomerov, akým bolo napríklad prijatie Listiny ľudských práv a slobôd, ale aj prijatie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a mohol by som pokračovať. Toto je práve to, čo chcete, pani kolegyne a kolegovia?

Ďalej tento návrh v skutočnosti odobruje nielen vysídlenie okolo 55 000 Maďarov z územia vtedajšieho Československa do Maďarska, ktoré síce, je pravda, bolo vykonané na základe medzištátnej dohody, ale aj tzv. deportáciu 44 000 Maďarov na nútené práce do Čiech, z ktorých približne 5 000 boli deti, ktorá bola realizovaná výlučne už len na základe rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky bez medzištátnej dohody, či medzinárodného súhlasu.

Pristúpim k druhej časti môjho príhovoru. Ako by mohli vyzerať riešenia pre ďalšie zmiernenie následkov povojnového usporiadania pomerov, zdôrazňujem ešte raz, pri plnom rešpektovaní územnej celistvosti Slovenska. O nasledujúcich návrhoch nebudem hovoriť preto, aby som provokoval v tejto sále alebo na verejnosti, ale preto, lebo sme presvedčení, že existuje prijateľné riešenie na ďalšie zmiernenie následkov spomenutého obdobia prostredníctvom otvoreného, úprimného dialógu. Riešenie by mohlo byť postavené na troch pilieroch.

Prvý pilier by znamenal len oficiálne konštatovanie existujúceho právneho stavu. Ako som už spomínal, podľa odborníkov z ľudskoprávneho, ale aj majetkovoprávneho hľadiska boli viaceré povojnové legislatívne normy zrušené alebo stratili účinnosť. Túto skutočnosť by sme mohli oficiálne vziať na vedomie, samozrejme, po dôslednej príprave textu expertmi z tejto oblasti.

Druhý pilier by mohol obsahovať určité, aj keď symbolické, ale áno, finančné odškodnenie. Najhlbšiu analýzu by si zaslúžilo odškodnenie tých, ktorí boli deportovaní na nútené práce do Čiech. Keďže podľa názoru expertov odškodnenie týchto ľudí bolo len čiastočné, t. j. len do výšky približne 30 % reálnych škôd, na tieto osoby sa nevzťahoval ani protokol uzavretý medzi Československou republikou a Maďarskou republikou, no v konečnej úprave niektorých nevyriešených finančných otázok tzv. Protokol zo Štrbského Plesa. Tento názor potvrdil aj vedúci Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Róbert Letz, ktorý pre Slovenský rozhlas 6. augusta 2007 povedal, citujem: "Veľkým skupinám obyvateľstva maďarskej menšiny sa ubližovalo Benešovými dekrétmi. Azda najhorším bol Dekrét o všeobecnej pracovnej povinnosti, na základe ktorého museli Maďari nútene opustiť, bolo to asi 40 000 ľudí, južné Slovensko a boli deportovaní do českého pohraničia. Myslím si, že títo ľudia si skutočne zaslúžia, aby boli nejakým spôsobom odškodnení", hovorí vedúci katedry Róbert Letz. Vo všeobecnosti môžem potvrdiť, že 60 rokov po týchto udalostiach by bolo treba odškodniť len veľmi málo ľudí.

Tretí pilier by mohol tvoriť spoločný text slovenského a maďarského parlamentu o historickom zmierení. V tejto oblasti skutočne existujú pozitívne príklady. Veď Slovenská národná rada 12. februára 1991 vydala vyhlásenie k odsunu slovenských Nemcov. Dôvodová správa teraz predkladaného materiálu vyjadruje súhlas s týmto textom s odôvodnením, že odsun, citujem: "postihol aj nevinných slovenských Nemcov", koniec citátu. Prijatie tohto vyhlásenia a dnešný súhlas v dôvodovej správe a zároveň odmietnutie prijatia podobného textu aj odsunu slovenských Maďarov je prekvapujúce aj z toho dôvodu, že Košický vládny program v časti VIII jednoznačne diferencuje medzi dvoma menšinami a slovenským Nemcom pripisuje, citujem, "väčšiu zodpovednosť za dobyvačnú politiku ako slovenským Maďarom". Prečítajte si Košický vládny program.

Ďalším pozitívnym príkladom je aj list predsedu vlády Českej republiky Jiřího Paroubka adresovaný predsedovi politického hnutia Spolužitie v Čechách Ladislavovi Kováčovi zo dňa 3. januára 2006. Citujem z listu: "Uisťujem vás, vážený pán predseda, že osudy tisícich občanov, ktorí boli po II. svetovej vojne postihnutí bezprávím, nie sú mi v žiadnom prípade ľahostajné. Týka sa to zvlášť i bývalých československých občanov, príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí boli v rokoch 1946 - 1947 násilne presídlení z južného Slovenska do pohraničných oblastí Česka na nútené práce."

Vážení kolegovia, kolegyne zo SMER-u, dnes Česká sociálna demokracia je pevne ukotvená u európskych socialistov. Dôvody prečo, možno hľadať aj v tejto vete. Zároveň, keď hovoríme veľakrát o tom, že český parlament prijal podobné uznesenie, ako mieni prijať aj tento parlament, treba taktiež zdôrazniť, že následne na to v roku 2005 česká vláda vydala iné uznesenie, skôr uznesenie v zmysle ospravedlnenia sa Nemcom, ktorí boli vysídlení. A na to prišiel tento list pána predsedu Paroubka smerom k českým Maďarom.

Vnímame, samozrejme, ale aj historickú a politickú realitu, ktorá hovorí, že povojnové obdobie nie je začiatkom slovensko-maďarských dejín. V skutočnosti 20. storočie bolo storočím nielen zavŕšenia národnooslobodzovacieho hnutia niektorých stredoeurópskych národov, ale bolo to aj obdobie o získavaní územia, životného priestoru v tomto regióne. Tento zápas prebiehal najmä medzi českým, slovenským a maďarským národom. Boj o územie nikde na svete, bohužiaľ, neprebieha len mierovým spôsobom, ale prinajmenšom je sprevádzaný miestnymi krvavými konfliktmi a osobnými tragédiami. Nie je to ani inak ani v tomto prípade. Zavádza a manipuluje ale ten, kto hovorí, že jedna strana v rámci tohto konfliktu bola svätá a čistá a tá druhá zlá a vinná. Áno, odsúdeniahodným spôsobom sa strieľalo do davu neozbrojených ľudí v roku 1907 v Čerňovej, je to tak. Ale podobný čin sa stal v roku 1919 v Bratislave a v Košiciach. Áno, boli vykonané veľmi nehumánne a brutálne činy na území dnešného južného Slovenska po roku 1938, ale podobné činy sa stali aj po roku 1945 - 1948.

Akési vyrovnanie alebo ospravedlnenie, sme presvedčení preto, nemôže sa udiať jednostranne, len formou dohody s Maďarskou republikou. Preto Strana maďarskej koalície navrhla, aby bol prijatý text spoločnej Deklarácie o maďarsko-slovenskom zmierení v oboch parlamentoch. Dnes už vieme aj to, že všetky politické strany maďarského parlamentu podpísali 14. septembra 2007 spoločné stanovisko, podľa ktorého vítajú návrh spoločnej Deklarácie o slovensko-maďarskom zmierení. Takže maďarský parlament je k prijatiu takého dokumentu otvorený.

Vytvorili sme my, politici SMK s týmto návrhom historický okamih pre nás všetkých a podľa nás mohol byť tomu byť otvorený aj slovenský parlament už aj z toho dôvodu, že z veľkých európskych sporov 20. storočia vzišiel slovenský národ posilnený a silnejší ako kedykoľvek predtým v histórii, kolegyne, kolegovia. Priamym dôkazom toho je dnes existujúca, ekonomicky stále silnejšia, medzinárodne predne etablovaná a v základoch demokratická Slovenská republika. Keďže to tak nie je, aspoň nie doteraz okrem poslancov Kresťanskodemokratického hnutia a, samozrejme, nás SMK, nie je možno nikto naklonený k prijatiu spoločného slovensko-maďarského textu o zmierení, je na mieste otázka, prečo je to tak. Odpoveď na túto otázku nám poskytli najmä vedúci zástupcovia Slovenskej národnej strany. Anna Belousovová, podpredsedníčka národnej strany pre denník Nový čas 11. apríla 2007 povedala, citujem: "Otváranie Benešových dekrétov je len o zmenách hraníc." Koniec citátu. A práve v tejto krátkej vete je pes zakopaný. Dúfam, vážené kolegyne, kolegovia, že ste si všimli, že počas svojho prejavu som ani raz nehovoril o akomsi otváraní Benešových dekrétov, ale len o zmiernení negatívnych dôsledkov povojnového usporiadania pomerov. Táto veta nie je len prázdnou slovnou hračkou. Aj oficiálne schválený program v Strane maďarskej koalície z roku 2006 hovorí o zrušení následkov Benešových dekrétov, a nie o ich priamom zrušení.

Kolegyne, kolegovia, hocičo ste počuli alebo čítali zo strany zástupcov SMK k tejto téme, opakujem ešte raz, zrušenie negatívnych následkov povojnových rozhodnutí je našou oficiálnou platnou politikou a nie priame zrušenie Benešových dekrétov. Ešte dôležitejším javom odmietnutia akejkoľvek úvahy o zmiernení následkov povojnového usporiadania je tvrdenie, že všetko je namierené len na dosiahnutie zmien hraníc. Na Slovensku je dnes, bohužiaľ, táto podľa nášho názoru z právneho a politického hľadiska nezmyselná veta v hlavách niektorých ľudí zabetónovaná. Preto by som sa pri tejto príležitosti rád obrátil na všetkých, ktorí sa stotožňujú s touto vetou, aby vysvetlili, akým spôsobom by mohli zmiernenia negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov ohrozovať štátne hranice Slovenskej republiky. Hranice Slovenskej republiky sú zabezpečené ústavným zákonom č. 3, na základe ktorého je územie Slovenskej republiky jednotné a nedeliteľné a hranice sa môžu meniť len ústavným zákonom. Nad rámec toho hranice Slovenskej republiky sú zabezpečené aj medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi.

Slovensko je dnes členom Severoatlantickej aliancie. Možno už je na úrovni nie úspešných a nemožných amerických thrillerov, ale hocijaká vojenská operácia by bola operáciou voči celej Severoatlantickej aliancii. Preto sa pre mňa nevynára žiadna iná špekulatívna odpoveď na predtým položenú otázku ako tá, že zmiernenie následkov povojnového usporiadania dnes pre viacerých na Slovensku znamená takú rehabilitáciu maďarskej menšiny, ktorá môže spochybniť samotné povojnové usporiadanie pomerov v strednej Európe. Táto predstava je ale celkom falošná a chybná.

Myslíte si, kolegyne, kolegovia, skutočne, že na svete existuje medzinárodná organizácia alebo konkrétny štát, ktorý by na základe prípadného taxatívneho zrušenia Benešových dekrétov, čo my nežiadame, spochybňoval hranice v strednej Európe? A keď v skutočnosti sú problémami práve nemennosti hraníc, tak prečo nenaformulujeme také uznesenie, že hranice Slovenskej republiky sú nedotknuteľné, nemenné a nespochybniteľné? Sme ochotní za to aj hlasovať. A v prípade, ak táto veta legitimizuje naše požiadavky v oblasti menšinových práv, národnostných práv, tak môžeme prijať na každom zasadnutí parlamentu takéto uznesenie, že hranice Slovenska sú nemenné, nespochybniteľné a nedotknuteľné.

S pocitom nespravodlivého trestu a s pocitom neoprávneného obvinenia sa slobodne, rovnoprávne a plnohodnotne žiť nedá. Dovoľujem si poznamenať, že znovuotvorenie a prípadne znovulegitimizovanie povojnového kolektívneho trestania maďarskej a nemeckej menšiny, teda našich predkov, neprispieva k túžbe po harmonickom spoločnom budovaní Slovenskej republiky. A vytvorí táto deklarácia, toto uznesenie jednu nefunkčnú, nevykonateľnú pseudogaranciu na hypoteticky neexistujúcu hrozbu.

Vážení páni poslanci a poslankyne, chcem vás ubezpečiť, že my chceme budovať tento štát najmä prostredníctvom budovania miest a obcí, regiónov, kde žijeme. A keď dostaneme príležitosť, tak aj celoštátne s účasťou Strany maďarskej koalície vo vláde tak, ako sme sa počas nášho 8-ročného pôsobenia vo vláde, aj keď určite nie bez chýb, ale úprimne sa snažili v prospech Slovenska dobehnúť susedov v integračnom procese do EÚ a do Severoatlantickej aliancie.

Vážené kolegyne, kolegovia, kto by nesúhlasil s tvrdením, že aj účasť SMK vo vláde len čisto zo symbolických dôvodov prispela k rýchlejšiemu odstráneniu nedostatkov k splneniu integračných politických kritérií? Pri tejto príležitosti si povedzme úprimne aj to, že keby mala Strana maďarskej koalície skryté politické ciele, ako napríklad zmena status quo alebo iné extrémne požiadavky, tak by bolo v našom záujme skôr nevstupovať do vládnej koalície popri SDK, KDH, SDĽ v roku 1998. Veď predĺženie predvstupového obdobia pre Slovensko by bolo znamenalo pre nás väčšiu príležitosť loviť v kalných vodách.

Aj z týchto dôvodov je nám veľmi ľúto, že po zmene vládnej koalície v roku 2006 sa slovensko-maďarské vzťahy, či už v rámci Slovenska alebo na medzištátnej úrovni nebudujú na pozitívnych príkladoch pochádzajúcich z posledných 9 alebo, ak chcete, 17 rokov. A ja som svedkom toho, že obnovením najkontroverznejších historických období sa svojvoľne narúšajú vybudované medziľudské, či medzištátne vzťahy. Veď tento návrh nie je ojedinelý. Na budúce zasadnutie parlamentu dostávame ďalšie uznesenie o historických aktoch. Predložený návrh z dielne Slovenskej národnej strany nielenže neumožňuje realizovať naše ciele a spoločne budovať tento štát, ale môže ohroziť aj stredoeurópsku spoluprácu v zmysle slovensko-maďarských a neviem, možno aj slovensko-nemeckých vzťahov.

Moja tretia, posledná a kratšia časť. Všetci, ktorí sa nachádzame v tejto sále, vieme, že dejiny najmä 19. storočia nás, Slovákov a Maďarov, skôr rozdeľujú, ako zbližujú. Preto sa treba čím ďalej, tým menej zaoberať historickými krivdami, ich nápravami a vyhláseniami o nich. Pravdou je aj to, že dnes je na Slovensku už len zanedbateľná skupina ľudí maďarskej menšiny priamo dotknutých povojnovými riešeniami. Podobne nepovažujem za prázdnu frázu ani to, že integrácia Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do EÚ, vstup do Schengenského priestoru a neskôr do eurozóny prinášajú také dimenzie do slovensko-maďarských vzťahov, ktoré uberajú význam neustáleho vracania sa do histórie.

Nová Európa svojou identitou by mala byť nápomocná pri prerokovaní národných a národnostných rozdielov. Podobne ako v 18. a 19. storočí nový politický pojem "národ" napomáhal k prekonaniu veľkých aj ozbrojených konfliktov medzi katolíkmi a reformátormi, lebo všetci dostali príležitosť budovať spoločné národy na báze občianskej spolupatričnosti. Aj podľa mojich predstáv nová európska identita a tradičné kresťanské hodnoty môžu dnes prekonať aj naše rozdiely. Som presvedčený, že dnes sú pre strednú Európu z dlhodobého hľadiska oveľa väčšou výzvou efektivita fungovania Vyšehradskej štvorky, vývoj demokracie v členských krajinách V4, aj aktivity v extrémistických skupinách vo V4, ďalej vývoj demokracie v Srbsku, Ukrajine a Rusku, než slovensko-maďarské historické spory.

Prerokovaný návrh však spomenuté rozdiely prekonať nenapomáha, práve naopak, zablokuje aj možnú dohodu. Dovoľte mi teda, aby som zhrnul môj prejav tým, že predkladaný návrh Slovenskej národnej strany uráža nás, občanov maďarskej a nemeckej národnosti tejto republiky, keď neoprávnene obviňuje našich predkov, čo je vo svetle v súčasnosti prebiehajúcich 60-ročných spomienkových stretnutí na južnom Slovensku ešte omnoho bolestnejšie. Obsahovo a formálne vracia tejto parlament do stavu spred 60 rokov. Vôbec nezohľadňuje pozitívny proces doterajšieho zmierňovania negatívnych následkov povojnového usporiadania a nezohľadňuje ani nové skutočnosti vychádzajúce z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách.

Kolegyne, kolegovia, je to na vás, či mienite budovať slovensko-maďarské vzťahy na základe pozitívnych skúseností s dovtedy bezprecedentnej spolupráce vtedajšej Slovensko-demokratickej koalície, dnes SDKÚ - DS, Kresťanskodemokratického hnutia a Strany demokratickej ľavice, de facto predchodkyne Strany Smer, alebo na základe medzištátnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola vypracovaná vedúcimi predstaviteľmi Hnutia za demokratické Slovensko, alebo mienite ich budovať na základe nevhodného znovulegitimizovania povojnových a často už prekonaných rozhodnutí na základe politického programu Slovenskej národnej strany.

Hlasujte s rozumom, a nie na základe emócii. Kolegyne, kolegovia, na tejto schôdzi sme už raz alebo ste už raz hlasovali na základe emotívneho rozhodnutia. Ja viem, že emócie a gestá patria do politiky, ale tento návrh je trošku o inom. A preto vás žiadam, aby ste hlasovali s rozumom, a nie na základe emócií.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Berényiho sa prihlásili: pán poslanec Milan Urbáni, pán poslanec František Mikloško, pán poslanec László Szigeti a pán poslanec Gábor Gál.

Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

A slovo má pán poslanec Milan Urbáni. Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, história stále prináša a priniesla aj nám aj krivdy na každej strane. Ja by som len rád povedal niekoľko faktov, ktoré boli po vojne.

Československo a Maďarsko uzavreli dohodu o výmene obyvateľstva 27. februára 1946. Na základe tejto dohody z každého štátu približne 75 tisíc osôb sa presídlilo do druhého štátu. Osoby sťahujúce sa do iného štátu sa sťahovali v zásade aj so svojím majetkom. Zostatkové otázky súvisiace najmä s nehnuteľným majetkom týchto osôb sa riešili v nasledujúcich rokoch viacerými dohodami medzi Československom a Maďarskom.

16. apríla 1949 Československo a Maďarsko uzavreli dohodu o priateľstve a spolupráci a vzájomnej pomoci a 25. júla 1949 Československo a Maďarsko uzavreli na Štrbskom plese protokol, som rád, že ho pán Berényi spomenul, o konečnej úprave niektorých nie rozriešených finančných a hospodárskych otázok.

3. februára 1964 bol podpísaný Protokol medzi vládou Československej republiky a Maďarskej ľudovej republiky o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Podľa článku III tohto protokolu Československo zaplatilo Maďarsku 20 miliónov Kčs na usporiadanie všetkých nárokov maďarských občanov bývajúcich na území Maďarskej ľudovej republiky proti Československému štátu a československým právnickým a fyzickým osobám, pokiaľ sa tieto nároky týkali majetku podľa protokolu. Takisto sme uzavreli zmluvu a vyplatili aj Rakúsku.

Dámy a páni, neviem, nerozumel som dobre, pán Berényi, či tieto protokoly neplatia niečo také, ale rád si dám vysvetliť. Ja si myslím, že by mali platiť ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, váš čas vypršal. Teraz má slovo pán poslanec František Mikloško s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Dámy a páni, vo februári 1991 prijala Slovenská národná rada, ktorej som bol predsedom, Vyhlásenie k odsunu karpatských Nemcov zo Slovenska a v tomto vyhlásení sme odsúdili princíp kolektívnej viny. Je mi ľúto, ale toto vyhlásenie vlastne v istých bodoch a v istých vetách neguje a popiera to vyhlásenie, ktoré sme už raz prijali. Ak hovoríme, že odmietame pokusy, ktoré by znamenali zmenu právneho a morálneho povojnového usporiadania, tak jednoducho morálne usporiadanie bolo, že bola tu kolektívna vina, nielen voči Maďarom, ale aj voči karpatským Nemcom. To si veľmi vážne uvedomme. A takisto v odseku vyhlasuje, že ústavná, atď. to je potvrdenie znovu princípu kolektívnej viny, ktoré sme, chvalabohu, ako jediná krajina v Európe dokázali prijať, čo, opakujem, na medzinárodnom poli je veľmi oceňované.

Z tohto dôvodu ja nemôžem podporiť aj to vyhlásenie, ktoré som vtedy podporil vo februári 1991, aj dnes, proste, v tomto smere by som sa nemohol postaviť niekomu pred oči. A preto navrhujem, dávam procedurálny návrh, aby sme po vystúpení posledného rečníka neuzavreli rozpravu, aby sme ju prerušili, aby sme si k tomu znovu sadli. Pretože toto vyhlásenie sa netýka len Maďarov, týka sa karpatských Nemcov, opakujem, nepokazme to, čo Slovenská republika dokázala urobiť už v roku ´91 a čo nedokázala urobiť žiadna iná krajina.

Čiže, berte to ako procedurálny návrh. Po vystúpení pána Eduarda Kukana, aby sme neskončili rozpravu, ale prerušili a znovu si k tomu pokojne sadli. Povedzme si veľmi otvorene, ide tu o majetkovoprávne veci a tie, samozrejme, všetci nechceme otvárať. To ostatné sú veci delikátne, ku ktorým sme už ako vrcholný orgán Slovenskej republiky zaujali stanovisko.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ale s takýmto návrhom treba buď vystúpiť v rozprave alebo potom treba podať procedurálny návrh. To bez ohľadu na vašu historickú skúsenosť s týmto parlamentom. Dokončíme faktické a potom, nech sa páči.

S faktickou ďalej sa prihlásil pán poslanec László Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Berényiho. Myslím si, že hovoril jasnou rečou a pomenoval veci pravými slovami. Myslím si, že jeho múdra, logická a konzistentná argumentácia jednoznačne odhalila farizejstvo predkladateľov a samotného pána predkladateľa, ktorý sedí pred nami a to v tej časti, keď pán predkladateľ vo svojom vystúpení niekoľkokrát zdôraznil skutočnosť, že ich uznesenie, teda jeho návrh uznesenia nie je nasmerovaný proti niekomu, ale je za niečo.

Z vystúpenia pána poslanca Berényiho je jasné, o čom boli Benešove dekréty, o čom boli nariadenia vlády Slovenskej národnej rady v povojnovom období. Všetkým nám je jasné, že to nebolo za niečo, ale bolo proti niekomu. A ja, bohužiaľ, tento návrh predkladateľov nevidím inak ako návrh uznesenia znova po niekoľkých desiatkach rokov, že je to nasmerované znova proti niekomu a nie je to za niečo. Ja si myslím a som hlboko presvedčený o tom, že na začiatku 3. tisícročia v zjednocujúcej sa Európe nie je potrebné prijatie takého uznesenia, nie je potrebné znova potvrdiť princíp kolektívnej viny.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Berényi rozprával o zmiernení dopadov týchto dekrétov, týchto právnych aktov, a o to nám presne ide. Niekto tu rozprával o tom, že sú vyriešené vzťahy, čo sa týka vysťahovaných občanov do Maďarska a z Maďarska do bývalého Československa. A tu nejde len o tých ľudí, tu ide hlavne o ľudí, ktorí sú ešte teraz, dodnes občanmi Slovenskej republiky. Hovorilo sa o tom, že dekréty sú obsoloidné, ale dopad majú dodnes. Však ľuďom, ktorí dnes žijú, sú občanmi Slovenskej republiky, keď priamo im alebo ich predkom konfiškovali majetok a im dodnes nevrátili, lebo nemôžu byť tieto majetky vrátené, tak majú dodnes krivdu z tohto obdobia.

Hovorili sme aj o dekréte č. 88/45 o všeobecných pracovných povinnostiach. Skoro v každom štáte po 2. svetovej vojne boli prijaté takéto podobné zákony. Ale tu sa ani tento zákon, ani tento dekrét sa nedodržal. Bol rad výnimiek, na ktorých ľudí sa to nevzťahuje. A tu boli i pod rúškom pracovnej povinnosti vysťahované celé rodiny s malými deťmi, so starými a chorými ľuďmi.

A na záver, ako mohli jednoduchí roľníci, sedliaci, ktorí robia na poliach, ktorí nič iné nerobili, len sa modlili a robili, byť... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Na faktické poznámky chce reagovať posledný rečník v rozprave a to je pán poslanec József Berényi, nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Jednak by som chcel oceniť prístup pána poslanca Františka Mikloška. Myslím si, že jeho návrh je veľmi rozumný, aby sme si sadli k tomuto textu, aby sme ešte našli možno spoločné riešenie, ako by sme mohli prijať spoločnú formuláciu. Strana maďarskej koalície je otvorená takémuto riešeniu. Dúfam, že budú aj ostatní. Je to inak hanba, že sme neboli privolaní k takémuto textu a neoslovili ste nás.

Ďalej, chcel by som reagovať len na to, čo povedal pán kolega Urbáni. Možno, že som nebol úplne jasný, ale treba rozlišovať medzi tým, aká bola výmena obyvateľstva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a tam, samozrejme, všetky medzinárodné zmluvy a dohody platia. Ale bol aj odsun do Čiech, odsun slovenských Maďarov do Čiech, ktorý nebol riešený medzinárodnými zmluvami alebo medzištátnou dohodou. A ja som hovoril najmä o tom odškodnení a v prípade o riešení týchto ľudí. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na prednesené diskusné príspevky, vzhľadom na to, čo avizoval a čo by zrejme zaznelo v jeho procedurálnom návrhu od pána poslanca Františka Mikloška a vzhľadom na rysujúcu sa možnú dohodu, ktorú je možné pretaviť do vystúpenia ostatného alebo posledného vystupujúceho v rozprave pána Eduarda Kukana s cieľom nájsť vzájomne najlepšie riešenie, vyhlasujem v tejto chvíli 5-minútovú prestávku.

Ďakujem za porozumenie.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, končím prestávku a ďalším prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán Eduard Kukan. Dávam mu v tejto chvíli priestor do rozpravy. Poprosím, aby sme sa všetci upokojili. Je snahou tento bod skončiť, a potom spoločne aj o tomto bode, aj o ďalších bodoch hlasovať, tak ako sme si dohodli.

Nech sa páči, pán Kukan, priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ctené kolegyne a kolegovia, k návrhu uznesenia, ktoré máme pred sebou ako tlač č. 394, by som chcel uviesť niekoľko poznámok.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega, prosím všetkých, ktorí sú v sále, aby sme sa počúvali. Prestávka bola preto, aby vznikla istá možná dohoda, predpokladám, že sa to tam vyjasnilo a teraz prosím, aby sme boli k sebe tolerantní a počúvali pána poslanca, ktorý je prihlásený v rozprave. Nech sa páči.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Na úvod by som chcel povedať, že poslanecký klub SDKÚ - DS podporí takýto text vyhlásenia ešte s dvomi zmenami, ktoré budem prezentovať na záver svojho vystúpenia. Bez ohľadu na to, alebo, či práve preto chcem však povedať, že sme presvedčení, že takéto vyhlásenie nič nové, zásadné neprináša, že je nadbytočné a že tak trochu pripomína vylamovanie otvorených dverí.

Aj z medzinárodného pohľadu takéto iniciatívy vyvolávajú iba pozdvihnutie obočia a nevyslovené otázky zo strany našich partnerov v Európe. Nebudem špekulovať o pohnútkach predkladateľov, aj keď to nie je asi také ťažké, chcem len povedať, že osobne sa domnievam, že vlastenectvo a úprimné city voči Slovenskej republike možno vyjadrovať mnohými inými, vhodnejšími spôsobmi, a nie opakovaným prevetrávaním dokumentov, ktoré zohrali svoju historickú úlohu a mali by pokojne a dôstojne odpočívať v análoch histórie. Preto by som naozaj korektne kolegiálne chcel apelovať na kolegov zo Slovenskej národnej strany, aby v budúcnosti takéto otázky znovu neotvárali. Tento apel platí aj na ďalšiu politickú stranu, ktorá občas avizuje úmysly otvárať platnosť Benešových dekrétov.

Dnes je Slovensko pevnou časťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Ako aktívny člen týchto zoskupení by sme mali prestať žiť v minulosti, pozerať sa do budúcnosti, nachádzať to, čo nás spája s našimi partnermi a kolegami a kultivovane toto ďalej v budúcnosti rozvíjať, či už ide o našich partnerov na juhu, teda Maďarsko alebo Nemecko, toto všetko by sme mali konštruktívne používať v našej budúcej vzájomnej spolupráci. Toto som chcel povedať, toto je stanovisko SDKÚ - DS, ktoré chceme prezentovať, také trošku širšie súvislosti, keď už hovoríme o tejto otázke.

Dovoľte mi, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy do textu uznesenia, toho už preformulovaného, ktoré je súčasťou spoločnej správy a ktoré tu celé presne predniesol za predkladateľov pán poslanec Rafaj.

Takže, navrhujem tieto zmeny. Do preambulárnej časti po prvej odrážke "nezabúdať na utrpenie obetí druhej svetovej vojny", navrhujem doplniť ďalšiu, novú, ktorá by znela: "Odsudzujúc princíp kolektívnej viny". Pán spravodajca, stíhate? "Odsudzujúc princíp kolektívnej viny", doplniť a ďalej vo štvrtom riadku preambule, kde sa hovorí o tom, "ktoré by znamenali zmenu právneho a morálneho povojnového usporiadania", vyčiarknuť "a morálneho" a doplniť pred "právneho majetku", takže táto odrážka by znela: "ktoré by znamenali zmenu majetkoprávneho povojnového usporiadania."

Toto by som chcel navrhnúť a poprosím, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo oddelene.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kukana sa prihlásil pán Milan Urbáni a Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Urbáni Milan, nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja nadviažem na predrečníka, aj na môj nedokončený vstup pred chvíľou. Potvrdzujem len to, že otvárať históriu nepomáha ďalšej dobrej spolupráci. Chcem potvrdiť to, čo sa tu už povedalo viackrát, aj teraz. My máme podpísanú Zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o spolupráci. Chceme žiť v mieri a v pokoji a spolupracovať so všetkými štátmi, nielen s Maďarskou republikou a myslím si, že na Slovensku problémy medzi Maďarmi a Slovákmi ani s ostatnými menšinami nie sú. Čiže, poďme v týchto intenciách a takto hovorme a nevyvolávajme žiadne vášne, pretože to nepomôže nikomu. Občania od nás očakávajú, že sa o nich postaráme a že budeme hovoriť o tom, ako pôjde Slovensko dopredu a bude napredovať ekonomicky, po spoločenskej úrovni a aby sme boli právoplatným štátom v Európskej únii.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem dodať len dve vety. V prvej úplne podporujem to, čo povedal kolega poslanec Eduard Kukan o tom, že čo má zostať v análoch, má zostať v análoch a v archívoch a že je tam tomu dobre a netreba to znova vyťahovať von. A chcem povedať ešte jednu vetu, a to je, že renacionalizácia vnútroštátnych politík v Európe neveští nič dobré pre spoločnú európsku politiku a neveští nič dobré pre našu schopnosť ako Európanov čeliť iným, oveľa zložitejším a ťažším výzvam, ktoré sú pred nami, ako si takto podobnými deklaráciami staviame sami pred seba. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V súlade s rokovacím poriadkom a § 28 požiadal o slovo predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vidím tam procedurálny návrh. Pán poslanec, po vystúpení stačí? Ďakujem pekne za porozumenie. Súhlasí pán Bárdos, že po vystúpení predsedu parlamentu.

Nech sa páči.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ešte predtým, kým sa pokúsim zaujať stanovisko k tomu, o čom v tomto bode programu hovoríme, využijem svoju právomoc a odpovedám tým tak trošku aj pánovi poslancovi Lipšicovi, ktorý opäť dnes predviedol svoj veľmi subjektívny, emotívny výklad rokovacieho poriadku a ako predseda vystúpim kedykoľvek, keď požiadam o slovo a zareagujem na to, čo tu odznelo pri vystúpení pána poslanca Palka.

Nechcem zabiť to, na čom sme sa aj pred chvíľočkou všetky poslanecké kluby dohodli, aby sme dospeli ku konsenzu, ale chcem vyjadriť svoj postoj. Nuž, pán poslanec Palko, nebudem to detailne rozoberať, ale viete, pre mňa ako pre humanistu sú ľudské dejiny kontinuitou a tá kontinuita má dve také základné podoby. Jedna je úplne prirodzená a ľudsky, by som použil výraz, genetická a tá druhá je duchovná.

História ľudstva si pamätá v obidvoch týchto základných líniách pokusy o totálnu deštrukciu kontinuity, ktorej výsledkom je ľudský progres. Žijeme v 21. storočí. Vždy sa na tom podieľali ľudia, mohli by sme aj v tej prirodzenej alebo, ako to nazývam, genetickej nájsť pokusy o genocídu, o likvidáciu rás, etník, národov, našťastie sa to nepodarilo. Ale v tej duchovnej, ináč sa tomu hovorí aj duchovná pamäť, takisto poznáme veľa pokusov. Keď som vás počúval, veľmi som sa potešil a získal som pocit, že musím povedať, že ja nemám vieru, ja mám presvedčenie aj na základe historickej pamäti, že tendencie, ktoré aj vy dnes v 21. storočí prezentujete z hľadiska duchovnej kontinuity ľudstva, nemajú šancu na úspech. (Potlesk.) Aj preto, aby nikdy viac nebolo čierno-biele videnie sveta, aby nikdy viac nebola inkvizícia, aby sa nikdy viac nestrhávali tabule a nepálili knihy.

A teraz poďme k tomu, o čom som chcel vlastne hovoriť. Dúfam, že každý, kto ma pozná, vie, že som človek európsky naladený a európsky presvedčený. Pred pár mesiacmi v tejto sále sedelo 43 predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie a krajín, ktoré sú v asociačnom procese a hovorili sme o budúcnosti Európy, hovorili sme o európskom národnom povedomí a hľadali sme spôsoby, ako usporiadať naše vzťahy na národnej, štátnej úrovni tak, aby ten grandiózny európsky projekt mohol pokračovať.

Som človek, ktorý pochádza, narodil som sa a žijem v multikultúrnom, multietnickom prostredí a zásadné kritérium na hodnotenie akéhokoľvek charakteru a vzťahu je pre mňa racionalita a schopnosť, alebo neschopnosť, žiadny iný parameter neuznávam. Prečo to hovorím? Nuž preto, lebo vôbec sa netajím, že nie som nadšený, že riešime tu, na tomto pléne, ktoré vediem a pri nástupe do pozície, v ktorom som si dal ambíciu rešpekt, vzájomná tolerancia a budúcnosť, sledovať pragmaticko-racionálne, emotívne vystúpenia, ktoré ale z môjho pohľadu nie sú tým, čo podľa mňa táto krajina, ale aj Európska únia potrebuje.

Rozmýšľal som, ako uchopiť ten problém, lebo nechcem hovoriť o texte. Pred chvíľočkou sme sa veľmi racionálne dohodli aj s predstaviteľmi jednotlivých poslaneckých klubov, ale chcem využiť tento príklad na to, aby som vám demonštroval, že jednoducho nesúhlasím s určitými postupmi a nesúhlasím s určitými riešeniami, nech už prichádzajú z ktorejkoľvek strany. (Ruch v pléne.)