K. Cibulková, poslankyňa: V rozprave k tomuto bodu nikto nevystúpil, takže ani nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 93 za, 4 proti, 44 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme zobrali informáciu na vedomie.
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Teraz pán poslanec Lebocký uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k
Národnému lesníckemu programu.
T. Lebocký, poslanec: Vážený pán predseda, na základe poverenia gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o prerokovaní národného lesníckeho programu, tlač 349, v nasledujúcom znení:
Národná rada Slovenskej republiky
a) berie na vedomie Národný lesnícky program,
b) odporúča vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Akčný plán národného lesníckeho programu v termíne do 30. 6. 2008 s tým, aby tento plán obsahoval podrobné údaje o formách a zdrojoch financovania schválených priorít.
Pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Hlasujeme o návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 95 za, 46 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme uznesenie prijali k Národnému lesníckemu programu.
Teraz Ľuboš, pán poslanec Ľuboš Martinák uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k
správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.
Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý však nepodal pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 140 prítomných, 81 za, 59 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy.
Teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu. Poprosím pána predsedu Ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mamojku, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po 2. svetovej vojne na Slovensku.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku.)
M. Mamojka: Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že v rozprave vystúpil okrem iných pán poslanec Kukan, ktorý dal 2 pozmeňujúce návrhy s tým, že pán poslanec navrhoval, aby sa o nich hlasovalo oddelene, tak dajte, prosím, najprv hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka prvej odrážky navrhovaného textu uznesenia s tým, že pán poslanec tam navrhuje doplniť slovné spojenia "odsudzujúc princíp kolektívnej viny".
Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 139 prítomných, 137 za, 2 nehlasovali.
Tento návrh sme odsúhlasili.
M. Mamojka, poslanec: Druhým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca je návrh, ktorý sa týka odrážky druhej v prvej časti uznesenia a týka sa slovného spojenia "ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania". Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu v texte uznesenia.
(Hlasovanie). 141 prítomných, 120 za, 21 nehlasovalo.
Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že boli prijaté obidva pozmeňujúce návrhy, dovoľte, aby som prečítal s týmito modifikáciami návrh uznesenia, a potom vás poprosil o to, aby sa hlasovalo o modifikovanom návrhu uznesenia ako o celku.
Terajší, aktuálny text uznesenia teda znie takto:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vyhlásenie:
Národná rada Slovenskej republiky
- nezabúdajúc na utrpenie obetí druhej svetovej vojny,
- odsudzujúc princíp kolektívnej viny,
- odmietajúc pokusy o spochybňovanie a revíziu zákonov, dekrétov, zmlúv a iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov, ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania;
- rešpektujúc dohody medzi víťaznými a porazenými štátmi,
- majúc na zreteli ustanovenia Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27. februára 1946, Mierovej zmluvy s Maďarskom z 10. februára 1947 a Štrbského protokolu z 25. júla 1949;
- želajúc si rozvoj dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou,
- usilujúc o pokračovanie integračného procesu v Európskej únii a v pevnej vôli skončiť s otváraním otázok súvisiacich s koncom II. svetovej vojny a jej výsledkami vyhlasuje, že:
1. Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku II. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime.
2. Povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy.
3. Právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení ako o celku.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o texte tak, ako bol upravený po prijatí pozmeňujúcich návrhov.
(Hlasovanie). 141 prítomných, 120 za, 20 proti, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.
(Potlesk).
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali program hlasovania. Ešte s procedurálnymi návrhmi - pán predseda výboru pre európske záležitosti Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť a pripomenúť cteným kolegom z výboru pre európske záležitosti, že o 12.15 hodine máme výbor. Poprosím vás o účasť. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem pozvať členov výboru pre zdravotníctvo na krátke technické rokovanie o 12.15 hodine do zasadačky výboru. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru pre verejnú správu pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Pripomínam, že o 13.30 hodine - výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.
(Prerušenie rokovania o 12.07 hodine).
(Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.)
Siedmy deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. septembra 2007 o 14.05 hodine
P. Paška, predseda NR SR: Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze obvyklým bodom, ktorý býva vo štvrtok popoludní a tým je
hodina otázok,
ktorú otváram. Ospravedlňujem sa, že chvíľočku meškáme. Napriek tomu dúfam, že využijeme tento čas aj prítomnosť pána premiéra a ostatných členov vlády na to, aby boli zodpovedané vaše otázky a potom budeme pokračovať interpeláciami.
Chcem len upozorniť, že na otázky pánov poslancov, ktorí nie sú v sále, sa nebude odpovedať.
Teraz už poprosím pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Ďakujem.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a iných povinností a súčasne oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na dnešnej hodine otázok nebude prítomný podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Ďalej je neprítomný minister obrany pán Kašický, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády Dušan Čaplovič, zastupuje ho podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj a je tu ešte neprítomný minister pôdohospodárstva pán Jureňa, zastupuje ho minister životného prostredia pán Izák. Pokiaľ ide o ministra zahraničných vecí pána Kubiša a ministra výstavby a regionálneho rozvoja, im neboli položené žiadne otázky.
Pán predseda, môžeme pristúpiť k odpovediam na otázky, ktoré boli položené predsedovi vlády.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže vás poprosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované vám, tak ako boli vyžrebované.
Prvá otázka je od pána poslanca Vladimíra Matejičku a znie: "Vážený pán premiér, zabezpečuje II. dôchodkový pilier plnú garanciu vkladov občanov?"
Nech sa páči, pán premiér.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem za vašu otázku a dovoľte mi, aby som na ňu odpovedal, použijúc aj konkrétne čísla a konkrétne argumenty. Predovšetkým by som chcel rozlišovať medzi zárukami, ktoré sa týkajú výnosov a zárukami, ktoré sa týkajú prípadných škôd na majetku sporiteľov, teda na istine.
Začal by som prvým okruhom, a to je okruh toho, aké dnes poskytuje príslušný zákon sporiteľom záruky, pokiaľ ide o výnosy z peňazí, ktoré si budú 15, 20, 30, možno niektorí aj viac rokov sporiť v rámci II. kapitalizačného piliera. Odpovedám len jednoducho. V zákone č. 43/2004 Z. z. neexistujú žiadne záruky, ktoré by garantovali výnosy a toto otvorene pripúšťali aj dôchodkové správcovské spoločnosti v priebehu obrovskej kampane, keď lákali klientov, aby vstupovali do II. kapitalizačného piliera. Toto sa dokonca objavovalo aj na reklamných billboardoch, objavovalo sa to v televíznom vysielaní, avšak absolútne dominovali texty, ktoré lákali do druhého piliera, kým texty, kde bolo napísané, že žiadne výnosy sa negarantujú, boli písané milimetrovými písmenami a ľudia ani nemali možnosť si toto upozornenie povšimnúť.
Chcel by som súčasne dodať, pokiaľ ide o výnosy, keďže prakticky nič nie je garantované, výnos v určitom type dôchodkového fondu spravovaného dôchodkovou správcovskou spoločnosťou nesmie byť výrazne nižší, ako je priemerný výnos zodpovedajúci dôchodkovým fondom všetkých dôchodkových správcovských spoločností. V prípade, že je napríklad výnos v rastovom dôchodkovom fonde dôchodkovej správcovskej spoločnosti výrazne nižší ako priemerný výnos v rastových fondoch všetkých dôchodkových správcovských spoločností, tak táto dôchodková správcovská spoločnosť by mala zo zákona doplatiť nepovolenú odchýlku vo výnose z vlastného majetku.
Treba však zdôrazniť dve veci, že táto garancia sa vzťahuje len na lokálny trh tunajších dôchodkových správcovských spoločností, čiže, keby všade kapitálové trhy rástli, naše dôchodkové správcovské spoločnosti môžu byť v hlbokej strate a zákon im neukladá absolútne žiadnu povinnosť. Navyše, a to je ešte dôležitejšie, sa hovorí, že by dôchodková správcovská spoločnosť túto výchylku mala zaplatiť z vlastného majetku. No, ale buďme úprimní, z akého majetku?
Mám k dispozícii hospodárenie dôchodkových správcovských spoločností za roky 2005 a 2006. Páni z opozície, aby ste teda vedeli, o čom hovoríme, v roku 2006 bola strata všetkých dôchodkových správcovských spoločností na vlastnom majetku 1 mld. 731 mil. 806 303 korún. Tak teda z čoho by platili? Z čoho by vyrovnávali, keby došlo k takej situácii, ako popisuje aj konkrétny zákon?
Chcem sa spýtať, aké sú dnes výnosy v konzervatívnom, vyváženom a rastovom fonde? Počúvame všetci, že sa vynikajúco darí týmto fondom, ale pravda je taká, že v konzervatívnom a vyváženom fonde je výnos nižší, ako je miera inflácie. Pokiaľ ide o rastový fond, tu sa pohybuje výnos niekde na úrovni práve inflácie. Pýtam sa, prečo sa potom dôchodkové správcovské spoločnosti boja garancie, ktorú chceme zakotviť do zákona, že výnosy treba zaručiť minimálne na úrovni inflácie, ak má niekto povinnosť vstupovať do druhého piliera. Ak je systém dobrovoľný, každý berie na seba riziko. Ale všetci dobre vieme, že podľa zákona každý, kto nebol pred aprílom 2004 sociálne poistený, musí vstúpiť do druhého piliera. Ak ho teda nútim vstúpiť do piliera, ako je možné, že mu nevieme garantovať ani len elementárne výnosy? A nerozumiem, prečo dôchodkové správcovské spoločnosti sa tohto boja. Ja dobre rozumiem, ale bol by som rád, keby to vysvetľovali ony.
Teraz odpovedzme na otázku, aké sú záruky v prípade škôd na majetku sporiteľov. Teda hovoríme o istine. Čo sa všetko môže stať s istinou? No, predovšetkým môže dôjsť k zlému investovaniu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a môže dôjsť k poškodeniu majetku sporiteľov, teda k poškodeniu ich vkladov na svojich účtoch. Prosím vás, rozlišujme tu dva prípady. Prvý prípad je, keď dôchodková správcovská spoločnosť poškodí istinu alebo majetok sporiteľa tak, že zle zainvestuje, ale pritom neporuší zákon. Vážené dámy a páni, v takomto prípade neexistuje žiadna garancia v zákone. Ak zle zainvestuje, jednoducho neexistuje nič, čo by v zákone nútilo túto škodu nahradiť.
V inom prípade, ak by došlo k poškodeniu majetku úmyselne, napríklad spreneverou alebo iným úmyselným porušením zákona, platí § 121 už citovaného zákona č. 43/2004 Z. z. A dobre ma počúvajte, čo tu je napísané. Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním DSS a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom. Teda musí dôjsť k porušeniu zákona. Avšak o náhrade škody podľa ods. 1 rozhoduje súd. Čiže najprv musí rozhodnúť súd, dlhé roky, a potom len do výšky, len do výšky rezervného fondu solidarity, ako to stanovuje § 121. Teda pre prípad zlého investovania neexistujú žiadne garancie, žiadne záruky. Pre prípad úmyselného poškodenia zákona existujú garancie len vo veľmi, veľmi obmedzenom rozsahu.
Pýtam sa opäť, prečo za týchto podmienok dôchodkové správcovské spoločnosti nesúhlasia, aby ich materské spoločnosti v zahraničí prevzali plnú zodpovednosť za prípadné škody na majetku sporiteľov, to znamená za prípadné škody na istine. Veď stále to počúvame, že vraj také niečo netreba garantovať zo zákona, lebo vraj materské spoločnosti by nedovolili, aby si poškodili dobré meno pádom systému na Slovensku. Ja to chcem vidieť v zákone. Nech zákon jednoducho zagarantuje, keď takáto situácia vznikne, že materské spoločnosti prevezmú za toto absolútne plnú zodpovednosť.
Dovoľte mi, aby som ešte, pokiaľ ide o záruky, uviedol nasledujúce údaje. V priebehu 10 rokov sa v dôchodkových správcovských spoločnostiach nazhromaždia finančné prostriedky v hodnote prevyšujúcej 150 mld. Sk. Taký je odhad - 150 mld. korún. V podstate a ak bude pokračovať čas a bude sa viacej sporiť, sa budú blížiť k úrovni výdavkov štátneho rozpočtu. V takomto prípade, keby došlo k plnému kolapsu väčšiny dôchodkových správcovských spoločností, vznikol by štátny výdaj, ktorý nie je možné zabezpečiť žiadnym právnym spôsobom.
Preto je aj vo výslovnom záujme vlády Slovenskej republiky dosiahnuť garancie nad penzijnými úsporami a dosiahnuť také zhodnocovanie penzijných úspor v rámci dôchodkových správcovských spoločností, aby takto rozsiahly krízový variant nikdy nenastal. Napriek kontrolným mechanizmom depozitárov bánk finančného dohľadu i dohľadu národných bánk dochádza pravidelne ku kolapsom významných finančných inštitúcií. To sa týka aj penzijných fondov. Príklad bol kolaps penzijného fondu LTCM v roku 1998. Tento systém takisto mal 5 stupňov finančnej kontroly, ako má slovenský systém dnes. Patril medzi najväčšie penzijné fondy na svete a napriek tomu došlo k zásadnému kolapsu a ten museli sanovať vlády troch krajín, keď poskytli preklenovací úver v sume prevyšujúcej 7,9 mld. USD.
Z tohto hľadiska pri všetkej úcte k Národnej banke a k bankovému dohľadu musím konštatovať, že je nutné z hľadiska vlády a z hľadiska ochrany všetkých občanov trvať na ďalších formách garančného zabezpečenia ich vkladov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Summa summarum, vážené dámy a páni, pri výnosoch dôchodkové správcovské spoločnosti neposkytujú absolútne žiadne záruky. Samotné to priznávajú, aj to priznali v reklamnej kampani.
Pokiaľ ide o poškodenie majetku sporiteľov, tieto garancie sú obmedzené len na prípady úmyselného porušenia a poškodenia takéhoto majetku. V prípade, že dôjde k poškodeniu majetku zlým investovaním na kapitálových trhoch, neexistuje prakticky žiadna zodpovednosť a nikto nič nezaplatí. Preto si dovolím porovnanie, nemá to ďaleko od nebankových subjektov. Za tejto situácie právna úprava, pokiaľ ide o garancie, nemá ďaleko od nebankových subjektov.
A ešte sú tu perličky typu, o čom aj ľudia možno málo vedia, pokiaľ ide napríklad o dedenie. Pokiaľ si človek sporí v rámci dôchodkovej správcovskej spoločnosti a stále je ešte činný, teda posiela si svoje odvody a, nedajbože, by zomrel, v takom prípade nasporené peniaze sa stávajú predmetom dedenia. Akonáhle je vyplatený prvý dôchodok, predstavte si, že si sporíte 35, 40 rokov na takýto účet individuálne, zomriete prvý mesiac na vlastnom dôchodku po tom, čo vám vyplatia dôchodok a všetky peniaze jednoducho končia v pokladni dôchodkovej správcovskej spoločnosti a nikomu sa nevyplatí ani koruna. Toto sú perličky, o ktorých už dnes nikto ani len nechce, samozrejme, hovoriť.
Považujem, a možno to bude tvrdé slovo, považujem za týchto okolností za zločin, ak niekto podáva návrh ústavného zákona, ktorý má stabilizovať a garantovať takýto systém ochrany vkladov sporiteľov v II. kapitalizačnom pilieri. (Potlesk.) A tvárime sa všetci, ako tu niekto bojuje o sporiteľov. Ústavný zákon, ktorý bol správne odmietnutý, mal chrániť len dôchodkové správcovské spoločnosti a mal chrániť veľmi labilný systém, ktorý prakticky sporiteľom v tomto systéme negarantuje absolútne nič. Je to zločin porovnateľný s privatizáciou SPP, zločin porovnateľný s privatizáciou Slovenských elektrární či rozvodných sietí alebo ďalších strategických podnikov.
Bolo veľmi správne, že Národná rada Slovenskej republiky odmietla tento návrh ústavného zákona, pretože by hrozilo, že by sme už nikdy nemohli do tohto zákona vstúpiť a poskytnúť ľuďom väčšie garancie, ako dnes v tomto zákone sú, ak vôbec môžeme o nejakých garanciách hovoriť.
Aké sú možnosti? Ako sa postaviť vo vzťahu k tomuto problému? Je možnosť, že pôjdeme a otvoríme systém a povieme, od 1. januára do 30. júna každý sa môže rozhodnúť, či z tohto systému vystúpi, alebo nevystúpi, alebo dokonca, či do neho aj nevstúpi. Ak niekto chce využiť tento priestor, nech tak urobí. Pretože musí mať každý možnosť, veď už má aj viacej informácií, sa slobodne rozhodnúť. Ľudia sa nerozhodovali vždy slobodne a opätovne pripomínam, že je tu časť ľudí, ktorí musia ísť do systému povinne zo zákona. Ak tam ide niekto povinne zo zákona, musí mať aj výnosy, aj garancie. Inak je to absolútny nezmysel a je to iba nahrávanie dôchodkovým správcovským spoločnostiam.
Po druhé, musíme výrazne zvýšiť garancie. Pristúpme k tomu spoločne. Hľadajme nejaké riešenie. Myslím si, že môžeme trvať na tom, aby dôchodkové správcovské spoločnosti možno vytvorili nejaký ďalší fond, nejaký štvrtý. My dnes máme tri. Máme konzervatívny, máme vyvážený, máme rastový. Možno ešte jeden by sa mohol nájsť, kde by sme garantovali ľuďom, že keď budú cez tento fond sporiť, prinajmenšom vždy dostanú naspäť to, čo do tohto fondu uložili.
Druhá vec, hovorme o tom, ako zainteresovať materské spoločnosti na zodpovednosti za prípadné škody. Prečo by materské spoločnosti nemohli niesť nejakú mieru zodpovednosti za to, čo sa v dôchodkových správcovských spoločnostiach, v ich dcérach deje na území Slovenskej republiky.
No a navyše, ale to musíme odpovedať spoločne, kde a akým spôsobom nahradíme 26,6 mld. Sk. To je deficit, ktorý vznikol vďaka tomu, že systém bol zle nastavený. A všetci to dnes dobre vieme, že to jednoducho bolo zle prerátané, že to je na škodu celej republiky, ľudí, tých, čo sporia cez prvý systém, ako aj ľudí, ktorí sporia v druhom kapitalizačnom pilieri.
Navyše, chcem pripomenúť, že máme k dispozícii, a to je veľmi zaujímavé, materiály z rokovania vlády Slovenskej republiky v roku 2002, 2003, keď sa rozhodovalo o zákone č. 43/2004. No boli by ste prekvapení, aký tam bol pomer. Pomer bol 12 : 6, ktorý bol navrhovaný. Ako je to možné, že pomer 12 : 6, 12 % do Sociálnej poisťovne a 6 % do II. kapitalizačného piliera, čo by sme boli bývali nejako zvládli, bol zrazu zmenený na 9 : 9? A dnes stojíme pred 26,6 mld. korún, možno o rok to bude 30, možno o 5 rokov to bude 70 mld. korún. Z čoho to budeme platiť? Odpoveď - hospodársky rast. Ale hospodársky rast nebude na Slovensku stále 9 %. Všetci dobre vieme, že je dnes určité obdobie, ktoré nám možno je užitočné a pomáha nám. Ale o niekoľko rokov ten rast bude na úrovni 5, 6 % a nebudeme schopní takéto obrovské výpadky robiť.
Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz ďakujem za postoj k ústavnému zákonu. Bol by to zločin, keby takýto zákon bol prijatý a hľadajme spoločne riešenie, ako pomôžeme ľuďom, keď už si sporia v II. pilieri a najmä, ako zagarantovať, že sa im nič s týmito peniazmi nestane. A, samozrejme, hľadajme aj spoločné riešenie, ako nájdeme peniaze na vykrytie deficitu, ktorý má obrovský charakter.
Takáto je pravda o dôchodkových správcovských spoločnostiach. A prosím médiá, aby túto pravdu šírili ďalej, pretože šíria len tú pravdu, za ktorú im niekto zaplatí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za odpoveď na otázku pána poslanca Matejičku. Problém je, že limit na vystúpenie predsedu vlády už má iba 10 sekúnd.
Pán poslanec Matejička, chcete položiť predsedovi vlády doplňujúcu otázku?
V. Matejička, poslanec: Ani doplňujúcu otázku nie. Len by som tiež pripomenul, že mňa oslovilo veľa ľudí z môjho okolia, ktorí sa rozhodovali v tých podmienkach, ktoré nám tu pán predseda tlmočil, keď na občanov pôsobila masívna informačná kampaň financovaná DSS-kami a predstaviteľmi predchádzajúcej vlády. A, myslím si, že dnes chcú z toho vystúpiť, pretože zistili, že tie podmienky sú pre nich nerozumné. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády. Ďakujem pekne, pán predseda vlády, za vaše vystúpenia.
Takže, ak dovolíte, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá je otázka od poslanca Tomáša Galbavého na ministra kultúry Marka Maďariča a táto otázka znie: "Pán minister, považujete za správne, ak si ministerstvo zaplatí diskusnú reláciu vo verejnoprávnej Slovenskej televízii?"
Pán minister, máte slovo. Prosím vás, aby ste oznámili ukončenie vašej odpovede.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, máte zrejme na mysli dokument a následnú besedu, ktorá bola odvysielaná Vysoké Tatry a lykožrút. Ako je už známe, tak na financovaní tohto programu sa podieľalo ministerstvo životného prostredia prostredníctvom Environmentálneho fondu. Moje vedomosti sú také, že takéto a podobné financovanie nie je neobvyklé a je pomerne veľa príkladov aj z minulosti, kedy sa relácia, magazíny v Slovenskej televízii vyrábali zo zdrojov príslušných ministerstiev. Ako príklady uvediem relácie Euromonitor, Ekologický magazín, Tempo, Šanca.
Možný problém teda podľa môjho názoru nestojí tak, či štát, resp. ministerstvo môže vo verejnom záujme financovať nejaký program v Slovenskej televízii. Taký postup by som a priori za nesprávny neoznačil. Problematickým sa môže takéto financovanie stať vtedy, ak by danú reláciu nemala dramaturgia Slovenskej televízie pod kontrolou a ak by v dôsledku toho jej obsah či vyznenie porušovalo zásady verejnoprávnosti. K tomu sa však vzhľadom na to, že som danú besedu nevidel, vyjadriť neviem a napokon mi takáto kompetencia ani neprináleží.
Pán predsedajúci, ukončil som odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, máte možnosť položiť v rozsahu 2 minút doplňujúcu otázku. Chcete využiť túto možnosť? Máte slovo, pán poslanec.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, bezpochyby všetci dobre vieme, že ste najvyšší predstaviteľ exekutívy, ktorá má na starosti kultúru a médiá. Preto je veľmi dobré a potrebné, aby laická verejnosť, ale aj odborná verejnosť vedela, či ste schopný posúdiť, čo je objektívne, či ste schopný posúdiť, čo je neefektívne narábanie s verejnými zdrojmi, či ste schopný posúdiť, čo je zneužívanie vysokého štátneho úradníka na propagáciu seba samého a svojich záujmov. Pretože dobre viete, že v tej diskusnej relácii bola zastúpená len jedna strana bez možnosti názoru vyjadrenia strany druhej. Takže tu v žiadnom prípade nejde o objektivitu. Ja si taktiež myslím, že nejde o etiku a morálku v tomto prípade. Ale prečo sa to pýtam práve vás? Isteže, verejnoprávne médium by malo byť nezávislé a budem sa pýtať teda aj predstaviteľov verejnoprávnych médií cez kompetentné inštitúcie, prečo k tomuto došlo.
Ale viem, že vy ste autorom myšlienky financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi médiami. A obávam sa, či budete vedieť v budúcnosti garantovať objektivitu, či budete vedieť v budúcnosti garantovať to, že štátna moc nezneužije, akákoľvek, aj budúca vláda, nezneužije svoje postavenie na to, aby prezentovala svoje záujmy, aby seba propagovala v tomto zmysle. Pretože tu stále bude to riziko. Štát sa stane zákazníkom a finančne poddimenzovaná Slovenská televízia veľmi rada prijme takéto zákazky bez ohľadu na to, či bude posudzovať objektivitu, vyváženosť alebo pravdivosť.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, po prvé mýlite sa v tom, že minister kultúry alebo vôbec člen exekutívy má hodnotiť obsah vysielania Slovenskej televízie. Čiže, ak chcete, aby verejnosť poznala akýsi môj objektívny pohľad, no tak je to požiadavka na nesprávnom mieste a napokon, aj keby som ho bol schopný, musel by som danú reláciu vidieť. A to som vám povedal, že som ju nevidel. A nechcete predsa odo mňa, aby som 24 hodín denne osobne monitoroval program Slovenskej televízie.
Druhá, dôležitejšia, poznámka smeruje k tomu návrhu spolufinancovania verejnoprávnych médií aj prostredníctvom zmluvy medzi nimi a štátom. Ja som predsa uviedol, že aj v minulosti ministerstvá sa podieľali financovaním na rôznych programoch. Problém teda naozaj tkvie v tom, či takéto financovanie vedie k tomu, že Slovenská televízia sa vzdá dramaturgického dohľadu nad tými reláciami, resp. či sa takéto financovanie odrazí v nejakom obsahu, ktorý porušuje zásady verejnoprávnosti. K tomu vaša otázka na mňa nesmerovala, ale to, v akom kontexte, ak na toto ste zvedavý, musíte dať podnet, povedzme, na Radu Slovenskej televízie.
Ukončil som odpoveď, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pokračujeme ďalšou vyžrebovanou otázkou. Druhou v poradí je pani poslankyňa Mária Sabolová, ktorá kladie otázku ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Považujete za dobré, že poskytovanie finančných prostriedkov na pomoc obciam a mestám po mimoriadnej povodňovej situácii v priebehu roka sa rieši v tak dlhých časových intervaloch?"
Pán minister, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, v rámci hodiny otázok dňa 28. júna tohto roku vám na otázku, kto zodpovedá za refundáciu nákladov na povodne v roku 2006, podrobne predseda vlády opísal celý mechanizmus, ktorý predchádza uvoľneniu prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti by som vám mohol opätovne opísať celý proces, podrobne, poskytovania finančných prostriedkov na pomoc obciam, čo však nepovažujem za efektívne vzhľadom na využívanie nášho času.
Konštatujem, že otázka mala prioritne smerovať na ministra životného prostredia. V súčasnosti ministerstvo financií neregistruje zo strany ministerstva životného prostredia žiadnu požiadavku na riešenie mimoriadnej povodňovej situácie počas roka. Azda iba doplním, odpočet v úlohe C 1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 448 zo dňa 23. 5., kde v bode C 1 uznesenia vlády vláda uložila ministrovi financií uvoľniť finančné prostriedky v sume 176 mil. z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na úhradu nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce pri odstraňovaní následkov povodní v Slovenskej republike za obdobie máj až december 2006, kde všetky prostriedky boli prevedené najneskôr do 11. 6., čiže bezprostredne.
Ďakujem. Ukončil som odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Nech sa páči, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem, pán minister, aj za veľmi konštruktívnu odpoveď v tej prvej časti, pretože postup si môžeme prečítať a myslím, že pán predseda vlády v tom minulom období veľmi podrobne sa vyjadril, keď už bolo rozhodnuté alebo rozhodované o odškodnení alebo pomoci, finančnej výpomoci týmto obciam.
Prekvapila ma možno jedna poznámka, že ministerstvo financií neeviduje žiadnu žiadosť novú. 26. júna 2007 po vážnej mimoriadnej situácii tretej povodňovej aktivity obec Lučatín v Banskobystrickom kraji 25. 5., keď bola táto mimoriadna udalosť, požiadala ministerstvo financií o poskytnutie mimoriadneho príspevku vzhľadom na to, že boli poškodené tri mosty v obci. Pán starosta dostal vyjadrenie aj z ministerstva financií, aj z ministerstva životného prostredia, ale mňa samú prekvapila trochu odpoveď, a preto tá otázka bola, či by nebolo vhodné zmeniť termíny toho uplatňovania a poskytovania tých prostriedkov, pretože odkázať starostu, ktorý je v takejto situácii, na to, že ste si mali žiadať príspevok do konca marca bežného roku, keď povodeň vznikla v máji, sa mi zdá trochu neprimeraná a ministerstvo spracúva žiadosti, ktoré dostalo tohto roku a bude o nich rozhodovať až po 1. januári 2008. Vieme dobre, že s pánom premiérom sme riešili problém tej možnej aj, by som povedala, kedy obec sa môže dostať do nútenej správy v prípade, že neuhradí niektoré financie. Preto by som vás chcela poprosiť, pán minister, či je možné výnos upraviť tak, aby sme aspoň dvakrát v roku prehodnocovali žiadosti a aby sme možno rozložili ten príspevok ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, prepáčte.
Pán minister, máte slovo. Opäť poprosím, oznámte ukončenie odpovede. Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Myslím si, že v princípe s tou vašou logikou súhlasím, ale bude nutné predsa len z titulu pôsobnosti osloviť asi ministra životného prostredia, ale ja sa filozoficky nebránim tomu, že by tento výnos bol zmenený tak, že frekvencia toho vyhodnocovania by bola vyššia, lebo to, čo hovoríte, samozrejme, má absolútne racionálny základ.
Ďakujem, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Treťou vyžrebovanou otázkou bola otázka, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, a to ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslavovi Izákovi a otázka znie: "Pán minister, použili ste 921 000 Sk na výrobu televíznej relácie od Environmentálneho fondu v súlade so zákonom?"
Pán minister, máte slovo, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, zákon č. 276/2007 Z. z., v ktorom sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z. a vykonávacia vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 157/2005, ktorou sa uvedený zákon vykonáva, umožňujú, aby o prostriedky Environmentálneho fondu požiadalo ministerstvo životného prostredia, čo sa i v predchádzajúcich volebných obdobiach viackrát stalo.
V oblasti bod E - Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia - je uvedené, že prostriedky je možné použiť na informačné a propagačné materiály s environmentálnou tematikou, kde diskusia i film spadajú. Je potrebné si uvedomiť, že ministerstvo životného prostredia nemalo v rozpočte túto položku a financovanie oblasti, kde je činnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nezastupiteľná, je z prostriedkov Environmentálneho fondu nielen možné, ale pre informovanosť verejnosti i nutné.
Verejnosť počúva hlasy rozhádaných zástancov, pracovníkov v oblasti životného prostredia a zástancov mimovládnych organizácií, pracovníkov v oblasti lesného hospodárstva i vlastníkov lesov. Ministerstvo životného prostredia má na rozdiel od zástupcov mimovládnych organizácií aj zodpovednosť za stav životného prostredia, a preto má aj povinnosť informovať verejnosť a vysloviť svoj názor na celoslovenské kalamity, ktoré životné prostredie ohrozujú. Práve v tomto považujeme iniciatívu ministerstva za oprávnenú a jej úhradu z Environmentálneho fondu na mimoriadnu akciu, ktorá sa vyskytla neočakávane v priebehu roku, za logickú a opodstatnenú.
Čo sa týka vyjadrení o pridelení prostriedkov zriaďovateľov fondu, uvádzam nasledovné. Environmentálny fond bol zriadený zákonom, nie ministerstvom životného prostredia, na návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a nielen ja, ale i predchádzajúci ministri životného prostredia poskytovali prostriedky ministerstvu životného prostredia na akcie, kde bola činnosť ministerstva nezastupiteľná, a tieto aktivity nebolo možné financovať z rozpočtu ministerstva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov poskytnutých do jeho rozpočtu.
Môžem o tom predložiť konkrétne dôkazy nielen z obdobia môjho predchodcu, ale i ďalších predchádzajúcich ministrov životného prostredia. Tu mám desiatky takých prípadov.
K samotnej relácii a k informáciám, ktoré sa objavili na verejnosti, ešte dodávam, že nie všetky sú presné. Výber hostí a spôsob prezentácie bol na tvorcoch, ale diskusia bola korektná a splnila informačný cieľ, pretože sa neniesla v réžii niektorých mimovládnych organizácií v znamení sporov o Tichú a Kôprovú dolinu, kde by zanikla podstata problému, ale bola konštruktívna a hovorilo sa o reálnej hrozbe pre naše lesy.
Čo je na tom zlé, skutočne zatiaľ na ministerstve nemáme nejaké takéto zistenia. Pripomínam, že v diskusii bol zastúpený i tretí sektor, aj vedecká obec. To sa však v skreslených a účelových informáciách na verejnosti už neobjavilo. Zdôrazňujem, že ministerstvo má oveľa širší záber, ako je len riešenie pripomienok úzkej skupiny ochranárov, ktorí sledujú predovšetkým svoje ciele. Museli sme informovať verejnosť a to sa stalo.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.