M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, chcete využiť právo a položiť otázku? Nech sa páči, máte dve 2 minúty.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán minister, za odpoveď.
Samozrejme, chcem sa ďalej pýtať a chcem mať aj niektoré poznámky k tomu, čo ste povedali. Vytýkajú vám nie to, že tam nebol zastúpený tretí sektor, ale že tam nebol zastúpený iný názor. To znamená, že ste nemali oponentúru a oponentúra je vtedy, keď je ten názor druhej strany iný, ako ten váš ministerský alebo štátny.
Ďalej vám chcem zacitovať, ako reagoval exminister, pán László Miklós: "To asi ani nie je právne možné, aby si zriaďovateľ fondu sám sebe pridelil peniaze." Za jeho vedenia podľa vyjadrenia ministerstvo peniaze z fondu nedostalo. Mne vyvstáva v tomto momente otázka, či je etické, aby ste si pridelili verejné prostriedky sám sebe na svoju prezentáciu. Pretože podľa mňa vyhodiť takmer milión korún na to, aby človek sám seba prezentoval, to je silná káva. Nečudo, že s tým majú problém aj vaši koaliční partneri v parlamente, aj vo vláde, pretože, pán minister, z Environmentálneho fondu by sa mala financovať výstavba kanalizácií, čističiek alebo skládok a vy ste z toho zobrali milión korún, aby ste presviedčali asi sám seba. Toto vaše konanie podľa mňa potvrdzuje, že je úplne zbytočné, aby peniaze pre obce pretekali cez Environmentálny fond, pretože sa po ceste strácajú na iné účely, na ktoré sú určené. Takisto mám pocit, že ste vo svojej funkcii neistý, bojíte sa v diskusii iných názorov a neviete zniesť oponentúru a nepoužili ste financie podľa môjho názoru vo verejnom záujme. A opýtam sa slovami kolegu Jarjabka z vládnej koalície, teda vášho partnera vo vláde, pretože podľa mňa, akurátne vystihujú váš počin. O koľko lykožrútov je za ten milión korún menej? Pán minister, vy ste sa báli zo svojho ministerstva ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, váš čas, bohužiaľ, uplynul.
Pán minister, máte priestor na odpoveď. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, hovoríte o tom, že nebola tam oponentúra, nebol tam iný názor. Ja som to nepostrehol. Ja neviem, my chceme na Slovensku stále konfrontáciu? Chceme, aby sme sa už len v televízii pomaly bili po hlavách? Ja si myslím, nie. A práve niektoré názory sú skutočne nie prínosom. Kde sme sa dostali, že k lykožrútom? Však poďte sa pozrieť, ja vás veľmi rád zoberiem do Tichej, Kôprovej, konkrétne, ale do Nízkych Tatier, na Oravu, kde už sú suché stromy, už je tam viac smrekov ako tých zelených. Kto má vzťah k prírode, toho musí bolieť srdce a nemôže počúvať skutočne názory tých pár ochranárov, ktorí si uzurpujú svoje pozície, ich vlastné projekty, áno, na úkor toho, že nám chradne skutočne príroda a lesy.
Čo sa týka toho, že bolo poskytnuté ministerstvu. Nebolo to priamo ministerstvu, bolo to za účelom skutočne informovanosti, to je dovolené, konkrétne v jednom z opatrení Enviro-fondu. Bolo to poskytnuté N-klubu, ktorý tento film vyrobil a taktiež na reláciu, bolo to v Slovenskej televízii. Skutočne mám tu desiatky prípadov, pani poslankyňa. Môžeme si to prejsť, či predchodca, pán Miklós dával práve do informovanosti, v rámci ministerstva sa vyrábali aj filmy, aj sa podporovali besedy, publikácie a bolo to pre ministerstvo konkrétne alebo pre zložky ministerstva, ako je agentúra, kde išli desiatky, desiatky miliónov, poviem.
Takže verím, že táto kauza je skutočne vyvolaná umelo. V minulosti, žiaľ, keď sa tieto prípady realizovali, v médiách sa na ne vôbec nepoukazovalo a boli samozrejmosťou. Škoda, že teraz, keď skutočne možno niektorých ľudí, ktorí nie sú prínosom, nezapájame možno tak, ako by ste si vy predstavovali, lebo skutočne len škodia v riešení problematiky. Ja som ich sám prizval na besedy, zo začiatku sa zúčastnili i ako fórum i Naše Tatry, neskôr odmietli, keď zistili, že neposlúchame a netancujeme tak, ako hrajú oni, že máme svoj smer a vieme skutočne riešiť túto problematiku tak, ako ju riešiť treba.
Takže toľko je názor môj i ministerstva. Zatiaľ ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše odpovede.
Ako štvrtú otázku sme vyžrebovali otázku pána poslanca Ivana Štefanca. Otázku kladie ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Pán minister, vašu "stratégiu o energetickej bezpečnosti Slovenska do roku 2030" ste predstavili na internom seminári. Kedy ju predstavíte v Národnej rade?"
Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za príležitosť vystúpiť a odpovedať pánu poslancovi Štefancovi na jeho otázku.
Vážený pán poslanec, Slovenská republika, podobne ako aj iné krajiny, stojí pred niekoľkými základnými výzvami v energetike a v zabezpečovaní energiou. Zároveň energetika Slovenska prešla v posledných rokoch búrlivými zmenami. Reagujúc aj na tieto skutočnosti, ministerstvo hospodárstva pripravilo Návrh stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Tento návrh bol vypracovaný v širokej odbornej spolupráci. Na návrhu sa podieľalo vyše 100 odborníkov, z toho 90 externých z energetiky, ale aj z iných oblastí pracujúcich v 9 pracovných skupinách podľa jednotlivých oblastí energetiky. Do úvahy boli zobraté prognózy budúcich potrieb energie, vyraďovanie jednotlivých zdrojov na výrobu elektriny a tiež aj prírastky týchto zdrojov, ako aj možnosti zásobovania primárnymi energetickými zdrojmi.
Hlavným cieľom stratégie energetickej bezpečnosti je dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť zásobovania a technickú bezpečnosť. Stratégia navrhuje opatrenia z oblasti zásobovania uhlím, ropou, zemným plynom, teplom, elektrinou. Stratégia sa podrobne zaoberá možnosťami diverzifikácie zdrojov a dopravných ciest pre ropu a zemný plyn novými možnosťami a návrhmi na vybudovanie spojovacích vedení so sústavami okolitých štátov. Stratégia taktiež navrhuje opatrenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako pri výrobe elektriny a tak aj tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Zároveň sa zaoberá otázkami zníženia energetickej náročnosti a zvýšenia energetickej efektívnosti.
Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030 navrhuje opatrenia, ktoré zabezpečia sebestačnosť vo výrobe elektriny a proexportnú schopnosť Slovenskej republiky, ako aj opatrenia, ktoré zabezpečia bezpečné zásobovanie ropou a plynom. Zámerom stratégie je, aby Slovenská republika znižovala negatívne dosahy závislosti od životne dôležitých surovinových zdrojov prostredníctvom znižovania energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky dostupnou diverzifikáciou týchto zdrojov, dostatkom diverzifikovaných zdrojov elektriny lokalizovaných na území Slovenskej republiky, vyšším využitím nízkouhlíkových zdrojov na výrobu elektriny, ekologickým využívaním prírodných zdrojov a bezpečnou prevádzkou energetických sústav. Zároveň je zámerom, aby bolo minimalizované riziko zlyhania hospodárstva Slovenskej republiky v dôsledku akéhokoľvek narušenia bezpečnosti pri dodávkach energie. Stratégia energetickej bezpečnosti stanovuje priority na dosiahnutie svojich cieľov a rozhodujúce projekty v energetike.
Ako ste aj v otázke uviedli, východiská stratégie energetickej bezpečnosti som prezentoval po prvýkrát na verejnosti na seminári uskutočnenom 4. septembra 2007 za účasti predsedu vlády, ministra financií, štátnych tajomníkov niektorých ministerstiev, poradcov predsedu vlády, ako aj niektorých odborníkov z rôznych oblastí. Dňa 24. septembra, t. j. v pondelok budem tieto východiská prezentovať na seminári v Hoteli Danube, kde je pozvaných približne 120 hostí, pričom je pozvaná široká odborná verejnosť zastupujúca predstaviteľov energetických spoločností pôsobiacich na slovenskom energetickom trhu, zástupcov odberateľov energií, zástupcov profesijných a zamestnávateľských združení, ochranárskych organizácií, ale tiež aj poslanci Národnej rady a veľvyslanci niektorých krajín. Vzhľadom na kapacitu konferenčnej miestnosti nie je možné pozvať všetkých, ktorí, verím tomu, že majú záujem a máme aj reakcie, že by chceli byť prítomní na tomto seminári. Mojím zámerom je však otvoriť naozaj širokú odbornú diskusiu k tejto vážnej a nanajvýš aktuálnej téme.
Na druhý týždeň chcem predložiť návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky aj v Národnej rade Slovenskej republiky tým spôsobom, že chcem odovzdať tento návrh na diskusiu všetkým parlamentným politickým stranám. Pozývam vás, pán poslanec, skutočne preto do konštruktívneho dialógu, ktorého výsledkom by mala byť naša stratégia energetickej budúcnosti. Očakávam dialóg, aj konštruktívnu kritiku ku všetkým okruhom a návrhom, ktorých sa stratégia dotýka. Budem rád, keď dostaneme aj reakciu od odborníkov, ale aj širokej verejnosti, ktorí môžu mať aj iný pohľad a riešenia existujúcich problémov a otvorených otázok súvisiacich so zabezpečením energetickej bezpečnosti nášho štátu.
Vážený pán poslanec, mojím cieľom je, aby sa o stratégii energetickej bezpečnosti nehovorilo ako o vašej stratégii, ako ste vy dali v otázke, ale ako o našej stratégii, pretože táto ďaleko prekračuje rámec jedného volebného obdobia a stanovuje ciele i riešenia úloh, pred ktorými stojí nielen Slovenská republika, ale Európa ako celok.
Pán predsedajúci, skončil som odpoveď na otázku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, máte záujem položiť otázku? Nech sa páči, máte dve minúty.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi ministrovi za odpoveď, aj za tie povzbudzujúce slová, že sa dostaneme k tým materiálom, lebo považujem minimálne za zvláštne, že verejná diskusia sa začína predstavením na internom seminári. Považoval by som za normálne, keby sa verejná diskusia začala na verejnom fóre. Napriek tomu sú už určité materiály, ktoré sú verejné, to musím uznať, že tá prezentácia je na stránkach ministerstva hospodárstva, aj keď nie celá stratégia, a z tých čísel je zrejmé, že investičné potreby Slovenska, čo sa týka energetiky, budú presahovať čiastku 460 mld. Sk. V tejto súvislosti sa vás chcem opýtať, pán minister, aký to bude mať dopad, táto čiastka, na naše plnenie kritérií pre zavedenie eura a následne na plnenie paktu rastu a stability.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Spôsob a voľba metód, ako prezentovať túto stratégiu, mohla byť, samozrejme, rôzna. My sme si zvolili postup, že v prvom kole sme si vybrali úzky štáb ľudí, kde by to malo prejsť nejakým prvým sitom vzhľadom na to, že v tej stratégii skutočne ministerstvo hospodárstva robilo určitý kompilát z rôznych názorov tých odborných skupín, ktoré zasadali a chceli sme si urobiť takú prvú previerku, ako sa na stratégiu pozerajú nezainteresovaní ľudia. Urobili sme nejaké prvé úpravy. Teraz to ideme dať skutočne na verejnú diskusiu, chceme dať priestor nejakých 5 - 6 týždňov na to, aby skutočne mal každý priestor sa k tomu vyjadriť s tým, že od pondelka bude "zavesená" táto stratégia aj na internete a, samozrejme, chceme dať všetkým politickým stranám písomný materiál plus CD, kde bude celá tá správa, približne 191 strán tejto stratégie, aby sa dalo už s týmto materiálom normálne pracovať.
Čo sa týka vašej druhej otázky, otázky financovania, táto stratégia je viac v tejto podobe o bilancii potrieb a viac, ja som to včera nazval v televízii, o fyzike. Samozrejme, veľmi dôležitým aspektom toho je otázka financovania, otázka nejakého štrukturálneho zaradenia. My, samozrejme, pokračujeme a spracúvame práve teraz návrh nejakého modelu, ako organizačne začleniť tieto nové energetické projekty v štruktúre riadenia v rámci Slovenska a s tým je spojená aj otázka financovania. Vzhľadom na to, že tam sú dlhodobé ciele a euro je kritické z hľadiska roku 2008, myslím si, že tu k priamemu ohrozeniu v tomto momente nepríde vzhľadom na to, že projekty, ktoré prebiehajú v tomto období, sú už finančne kryté a sú zahrnuté aj v bilancii, ktorá by mala vplývať na výšku deficitu alebo iné ukazovatele, ktoré súvisia s plnením maastrichtských kritérií. Aké bude financovanie, skutočne ukáže tá naša štúdia. Je veľký predpoklad, že tam dôjde ku kombinácii súkromného a verejného sektora a, samozrejme, využijú sa aj zdroje z bankových inštitúcií, zo Svetovej banky, štát takisto môže, takisto má x-možností, ako realizovať nejaké zdroje bez toho, aby reálne vplývali na deficit štátneho rozpočtu. Ale toto všetko by som rád prezentoval až vtedy, keď to budeme mať skutočne zhrnuté. Zatiaľ sú to len také prvé nekompletné názory, ako to asi chceme riešiť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpovede, aj za odpoveď na doplňujúcu otázku. Ďakujem vám pekne.
Ako piata v poradí bola vyžrebovaná otázka páni kolegyne Anny Szögedi, ktorá položila otázku ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, akú najvyššiu čiastku finančných prostriedkov ste pridelili na odstránenie havarijného stavu škôl a školských zariadení v tomto roku?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ som pochopil otázku, tak ide o najvyššie čiastky, ktoré boli pridelené. Čiže, najvyššia suma, ktorá bola pridelená na odstránenie havarijného stavu škôl a školských zariadení v tomto roku, bola vo výške 5,3 mil. Sk, a to konkrétne na Základnej škole Jozefa Dérera v Malackách na odstránenie statických porúch a na Základnej škole v obci Mútne na rekonštrukciu obvodového muriva takisto kvôli statickým poruchám. Odpovedal som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa pani poslankyni, či chce položiť doplňujúcu otázku.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem, pán minister, za konkrétnu odpoveď. Chcela by som sa ešte spýtať, teda dať dve doplňujúce otázky. Prvá, či je ešte nejaká rezerva na riešenie havarijného stavu alebo tohto problému? Keď áno, tak v akej sume.
A druhá otázka, aký obnos finančný dostal Banskobystrický kraj na riešenie týchto problémov? Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister. Prosím opäť oznámiť ukončenie odpovede.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Táto druhá časť je položená v inej otázke, ktorá je vylosovaná, myslím ako 16 alebo tak, takže odpoviem vám k tej otázke. Samozrejme, je tam ešte nejaká rezerva, pretože bude zima a môžu sa porušiť statické alebo niektoré ďalšie, kúrenie. Takže rezerva tam ešte je.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Ako šiestu otázku sme vyžrebovali otázku, ktorú položil pán poslanec Zoltán Horváth. Otázku položil ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej a otázka znie: "Pani ministerka, môžete zverejniť, za akých podmienok vyhrala súťaž firma NOICS zákazku na rekonštrukciu Inšpektorátu práce v Košiciach? Prečo bolo nutné podmienky zúžiť na firmy, ktoré majú bezpečnostnú previerku?"
Pani ministerka, nech sa páči, odpovedajte. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podľa aktuálnych informácií z 19. 9. 2007 od Ing. Olšavského, to je odborne spôsobilá osoba, ktorý súťaž realizoval, zatiaľ podmienky nezverejňujeme, pretože súťaž nie je ukončená. Uvedená firma NOICS sa na súťaži nezúčastnila. Zúženie podmienok na firmy, ktoré majú bezpečnostnú previerku, bolo potrebné vzhľadom na realizáciu vytypovaných miestností pre utajované skutočnosti a bezpečnostný server Národného inšpektorátu práce Košice, Inšpektorátu práce v Košiciach. Požiadavka bola na potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa z NBÚ minimálne na stupeň "vyhradené". Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania podlimitnej zákazky III/2/3, technická alebo odborná spôsobilosť písmeno H.
Ďakujem. Skončila som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec, zrejme chcete využiť právo. Nech sa páči, máte dve minúty.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo, pani ministerka, aj za vašu odpoveď, ale zrejme sa stala chyba pri prepise mojej otázky. Ja som uvádzal firmu IKORES. Mňa totižto navštívila skupina podnikateľov z oblasti stavebníctva a prišli sa sťažovať, akými metódami sa u vás vypisujú výberové konania na jednotlivé rekonštrukcie, že údajne vy osobne ste zasahovali do výberu a už je aj známa firma IKORES. Ja som sa preto pýtal, aby som ich mohol ubezpečiť, že korektným spôsobom prebiehajú tieto náležitosti vo vašom rezorte. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani ministerka. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Bohužiaľ, nič viac o tom momentálne bližšie neviem, ale môžem toto preveriť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď na otázku, aj na doplňujúcu otázku.
Ako siedmu otázku sme vyžrebovali otázku pani poslankyne Jarmily Tkáčovej, otázku, ktorú položila ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: "Pán minister, môžete nám povedať, koľkokrát odovzdal bývalý riaditeľ Slovenského pozemkového fondu svoje kompetencie námestníčke pani Lukáčovej?"
V zmysle oznámenia premiéra pána ministra Jureňu zastupuje pán minister Izák. Máte slovo, prosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Áno, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, otázka zastupovania generálneho riaditeľa je plne v kompetencii generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, ktorý musí postupovať podľa organizačného poriadku Slovenského pozemkového fondu, v ktorom nie je zavedená povinnosť informovať o tejto skutočnosti ministra. Napriek tomu predpokladám, že to bolo vždy počas neprítomnosti generálneho riaditeľa. V čase, keď pani Lukáčová pracovala ako námestníčka Slovenského pozemkového fondu, okrem pár mesiacov som nebol ministrom pôdohospodárstva. Na uvedenú otázku by vedel možno kvalifikovane odpovedať pán poslanec Zsolt Simon, ktorý bol v tom čase ministrom pôdohospodárstva. Toľko k odpovedi, skončil som, ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne, pani poslankyňa má slovo, máte 2 minúty na doplňujúcu otázku.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ďakujem aj vám, pán minister, no škoda, že tu nie je váš kolega, s ktorým som chcela na túto tému podebatovať. Podľa mojich zistení nebola táto kompetencia prenesená ani raz. Budem mať aj doplňujúcu otázku, ale nebudem ju smerovať na vás, ale vo forme interpelácie sa obrátim na ministra pôdohospodárstva, pána Jureňu.
Ďakujem vám pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Chcete zaujať stanovisko k stanovisku pani poslankyne Tkáčovej, pán minister?
J. Izák, minister životného prostredia SR: Nie, ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám teda veľmi pekne za odpovede na vyžrebované otázky pani poslankyne Jarmily Tkáčovej.
Ako otázka č. 8 bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Zsolta Simona. Otázku položil opäť ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pánovi Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, aké sú otázky - pripomienky DG ENVIRO k Plánu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 - 2013, ktoré ste spomenuli vo svojej odpovedi 13. 9. 2007 na hodine otázok?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Simon, na hodine otázok 13. septembra 2007 vysvetľoval minister pôdohospodárstva situáciu spojenú s Národným strategickým plánom rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013. V tejto súvislosti sa vyjadril aj k Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013, ktorý Európska komisia odsúhlasuje a schvaľuje príslušným rozhodnutím. Spomenul tiež, že prebiehajú rokovania s príslušnými generálnymi direktorátmi a diskutované sú hlavne otázky spojené s environmentálnou účasťou tohto programu na DG ENVIRO. DG ENVIRO vo svojich pripomienkach a odporúčaniach zaujíma postoj hlavne k riešeniu a financovaniu oblasti NATURA 2000. Z výsledkov rokovaní vyplýva, že Slovenská republika má dve možnosti, ako financovať územia NATURA 2000 prostredníctvom programu rozvoja vidieka.
Prvou možnosťou je, že v rámci opatrení agroenvironmentálne platby a lesoenvironmentálne platby vytvorí špecifické podopatrenia s podmienkami podpory území NATURA 2000, pričom samostatné opatrenia NATURA na poľnohospodárskej pôde a NATURA na lesnej pôde z programu úplne vypustí.
Druhou možnosťou je, že oblasti NATURA budú financované priamo zo samostatných opatrení NATURA na poľnohospodárskej pôde a NATURA na lesnej pôde, pričom agroenvironmentálne a lesoenvironmentálne opatrenia budú financovať iba stanovené spôsoby hospodárenia podľa podmienok legislatívy Európskeho spoločenstva. V Programe rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013, ktorý bol predložený DG AGRI, je navrhnutý prvý spôsob financovania v oblasti NATURA prostredníctvom environmanažmentu a lesoenvironmentu. Pripomienka DG ENVIRO sa dotýka čiastkových modifikácií tohto návrhu tak, aby bolo jednoznačné a v súlade s legislatívou Európskeho spoločenstva zabezpečené financovanie oblastí NATURA 2000. Ministerstvo pôdohospodárstva má rozpracované obe alternatívy možného financovania oblastí NATURA a po zaslaní oficiálnych pripomienok Európskej komisie je pripravené predložiť ten modifikovaný spôsob financovania oblastí NATURA, ktorý vyhovuje podmienkam Slovenskej republiky, ako aj DG ENVIRO a DG AGRI.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa pána poslanca Zsolta Simona, chce využiť právo. Nech sa páči, máte slovo, máte dve minúty.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, keďže táto téma sa týka aj vás, pretože sa dotýka životného prostredia, nielen ministra pôdohospodárstva, chcem sa vás spýtať, s odstupom času nepovažujete svoje počínanie aj s vaším rezortným kolegom z konca minulého roka za nezodpovedné. Keď ste sa hádali kvôli NATURA 2000 a teraz Európska komisia nás žiada, aby sme to vrátili takmer do pôvodného stavu? Ja viem, že ministerstvo pôdohospodárstva má rozpracované alternatívy riešenia tohto problému, pretože ho musíme vrátiť do stavu, v akom tento materiál bol minulý rok v júli a v auguste. Len dovoľte, aby som poznamenal, že by ste sa mali aj so svojím rezortným kolegom zamyslieť nad tým, čo toto počínanie prinieslo pre slovenských farmárov a pre ochranu životného prostredia. Je to 10 mld. korún ročne? Nevyplatenie prostriedkov v tomto a budúcom roku? Alebo budú vyplatené peniaze ešte aj v tomto roku?
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, oznámte, prosím, ukončenie odpovede.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Odpoviem skutočne krátko. Ja myslím, že sa zamýšľame, tie pripomienky sú živé, riešime ich spoločne aj s ministerstvom pôdohospodárstva. Ja verím, že tí, ktorí majú nárok na dotácie, na prostriedky, o ne neprídu. Ja ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán minister, za odpovede na otázku pána Zsolta Simona.
Ako otázka č. 9 bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Branislava Bačíka, ktorú opäť kladie ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslavovi Jureňovi: "Vážený pán minister, čo plánuje vaše ministerstvo urobiť v budúcnosti pre záchranu a rozvoj vinárstva na Slovensku?"
Nech sa páči, pán minister Izák, v zastúpení, prosím, odpovedajte na otázku. Oznámte ukončenie odpovede.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec Bačík, postavenie vinohradníkov a vinárov na Slovensku, ich budúcnosť a rozvoj sa v súčasnosti odvíja od pripravovanej reformy spoločnej organizácie trhu s vínom a jej podpory a konečnej podoby, ktorá bude v rámci EÚ schválená. Z toho dôvodu je v súčasnosti prioritou ministerstva obhájiť záujmy slovenských vinárov. Ministerstvo úzko spolupracuje s názorovo príbuznými členskými štátmi, aby reforma v súčasnej podobe nebola prijatá, resp. aby z nej boli vypustené opatrenia, ktoré by negatívne mohli ovplyvniť vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku. V návrhu reformy sú totiž niektoré opatrenia, ktoré sú nevyhovujúce, až značne poškodzujúce postavenie slovenských vinárov, ako je napríklad zákaz používania sacharózy na obohacovanie vína alebo úplná zmena kategorizácie vín, či označovanie na etiketách. Preto je dnes najdôležitejšie, ako reforma zasiahne sektor vína a pokiaľ sa podarí obhájiť naše záujmy, potom je už len na slovenských vinároch, ako sa prispôsobia podmienkam trhu.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa pána poslanca Bačíka, či chce využiť. Nie. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister.
Ako otázku č. 10 sme vyžrebovali otázku pani Moniky Gibalovej, ktorú položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Valentovičovi, ale obávam sa, pani poslankyňa, že čas určený na odpoveď už uplynul. Pán minister pravdepodobne v rozsahu 2 sekúnd nestihne odpovedať. Pán minister, veľmi pekne ďakujem, bohužiaľ, s ľútosťou konštatujem, že uplynul určený čas. (Hlasy z pléna.) Samozrejme, pokiaľ je možné písomne alebo inak odovzdať v rámci, nech sa páči, rokovacieho poriadku Národnej rady, prosím disponovať s kontaktom.
Vážené kolegyne, kolegovia, ukončili sme hodinu otázok. Ako viete, po skončení hodiny otázok je potrebná krátka technická prestávka na usporiadanie nahrávacieho zariadenia.
Takže vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dostal som signál od našich technikov, že všetko v sále je technicky pripravené na pokračovanie v našom rokovaní.
Takže s vaším súhlasom, ak dovolíte, otváram rokovanie o ďalšom schválenom bode programu, ktorým sú
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. augusta 2007.
Tieto máte v tlači 346. Ešte mi dovoľte ešte jedno organizačnú prosbou. Povedzme, že z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 346 nachádza.
Otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že v zmysle upraveného zoznamu rečníkov sa do rozpravy písomne prihlásila pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Tóthová s tým, že pánov poslancov Štefanca a Jarmilu Tkáčovú preraďujem do zoznamu písomne prihlásených k bodu interpelácie. (Hlasy v sále.) Takže aj vás, pani profesorka, do interpelácií. Dobre.
Pani poslankyňa Sabolová má procedurálny návrh. Zapnite, prosím, pani poslankyňu.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby sa páni ministri, ktorí by mali na týchto dvoch bodoch byť zúčastnení a neboli ospravedlnení, dostavili na rokovanie Národnej rady, pretože z rokovacieho poriadku im vyplýva táto povinnosť a mám pocit, ako keby nás úplne odignorovali na konci schôdze.
M. Číž, podpredseda NR SR: Žiadate hlasovať o vašom procedurálnom návrhu? Nie, pani poslankyňa.
Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte ministrov, ktorí sa nachádzajú v sále a nie sú ospravedlnení, aby, prosím, zaujali miesta v rokovacej sále. Otváram rozpravu. Na základe prečítaného zoznamu sa do rozpravy písomne prihlásila iba pani poslankyňa Gibalová.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že ešte iba začíname a dávame dokopy zoznam prihlásených a došlo k viacerým omylom, takže pán poslanec Urbáni sa prihlásil do interpelácií, tak ho priraďujeme zase do zoznamu poslancov, ktorí chcú reagovať na odpovede členov vlády.
Takže pani poslankyňa Gibalová, áno, nech sa páči, po nej vystúpi pán poslanec Urbáni. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som reagovala na odpoveď predsedu vlády na moju interpeláciu, ktorá je uvedená v tlači 346 pod bodom 2.
Vážený pán predseda vlády, podnetom pre moju interpeláciu vo veci prideľovania prostriedkov z rezervy predsedu vlády za 1. polrok 2007 boli neoverené informácie o tom, že pri prideľovaní finančných prostriedkov dochádza k politickému klientelizmu, pretože sa zohľadňuje orientácia žiadateľa k politickej strane. Po preštudovaní vašej odpovede mi nezostáva iné, ako vyjadriť nespokojnosť nad úplnosťou odpovede. Vo svojej interpelácii som požiadala o prehľad schválených a tiež zamietnutých žiadostí o dotáciu za obdobie 1. polroka 2007. Podklady o schválených žiadostiach ste mi poslali, prehľad o zamietnutých žiadostiach v obálke chýbal. Prečo? Sú, hádam, tieto informácie predmetom štátneho tajomstva?
Zo 147 schválených žiadostí o dotácie som vyhodnotila tie, v ktorých žiadateľmi o dotáciu boli obce a mestá, teda subjekty, u ktorých je možné identifikovať príslušnosť štatutára, žiadateľa k tej- ktorej politickej strane alebo koalícii volebných strán. Obce a mestá dostali dotáciu v 52 prípadoch, teda vyhodnotiť bolo možné cca 1/3 schválených prípadov. Výsledky vyhodnotenia prekonali aj tie najpesimistickejšie očakávania.
Samostatne kandidujúci starostovia a primátori zvolení za stranu SMER získali viac ako 1/3 objemu pridelených finančných prostriedkov. Výsledky komunálnych volieb 2006 sú dostatočne známe. Volebný výsledok SMER-u je 14,4 %. Obce a mestá, ktoré vedú samostatne kandidujúci starostovia a primátori zvolení za ďalšie 2 vládne strany, dostali odrobinky vo výške cca 8,5 % z celkového objemu dotácií, čo je menej ako jej spoločný volebný výsledok 10,2 %. Ďalšiu, viac ako 1/3 prostriedkov získali obce a mestá, ktoré vedú starostovia a primátori kandidujúci za volebnú koalíciu so stranou SMER. V súčte obce a mestá, ktoré vedú starostovia, primátori vládnych strán kandidujúcich samostatne alebo v koalícii so stranou SMER, získali dohromady 80 % objemu dotácií, čo je dvakrát viac ako jej spoločný volebný výsledok. Zostávajúcich 20 % objemu dotácií dostali obce a mestá, ktoré vedú nezávislí kandidáti a primátori a starostovia samostatne kandidujúci za strany dnešnej opozície, ktorí však vo voľbách získali dohromady viac ako 50 % miest. Najmenej prostriedkov, iba 3,2 %, získali obce a mestá vedené starostami a primátormi, ktorí samostatne kandidovali za strany dnešnej opozície, pritom ich spoločný volebný výsledok je 17,4 %.
Vážený pán premiér, v interpelácii som vám položila tak trochu provokačnú otázku, či sa považujete za predsedu vlády všetkých občanov Slovenskej republiky, teda aj nevoličov koaličných strán. Táto otázka zostala nezodpovedaná, ale spôsob, ktorým rozdeľujete prostriedky z rezervy predsedu vlády, vás usvedčuje z toho, že vaše hrable k sebe hrabú. Pritom paradoxné je to, že takýmto nespravodlivým, zaujatým spôsobom rozhodovania o pridelení dotácií postihujete aj vašich voličov, ktorí majú tú smolu, že bývajú v obciach a mestách, kde sa kandidát SMER-u nepresadil. Keďže poskytované finančné prostriedky nie sú vaše vlastné, ale pochádzajú od daňových poplatníkov, očakávam, že dotácie z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky budete v budúcnosti rozdeľovať nie podľa príslušnosti k politickej strane, ale spravodlivo na základe objektívnych a kontrolovateľných kritérií. Pokiaľ ide o mňa, budem sa o túto otázku trvale zaujímať. (Hlasy v pléne.)
Poprosím vás, pán predsedajúci, aby ma nevyrušovali.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste rešpektovali, že pani poslankyňa Gibalová má právo v pokoji predniesť svoju interpeláciu. Poprosím ovládať vášne.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem. Pokiaľ ide o mňa, budem sa o túto otázku trvale zaujímať a v tejto súvislosti prosím, aby ma v budúcnosti úradníci Úradu vlády Slovenskej republiky v odpovedi na interpeláciu neodkazovali na internetovú stránku vlády v prípadoch, keď žiadam o oficiálne informácie.
K poslednej vete vašej odpovede na interpeláciu, iba toľko. Neviem, či v minulosti k politicky motivovanému klientelizmu dochádzalo, avšak ubezpečujem vás, že v súčasnosti sa tak deje. Váš prístup k prideľovaniu dotácií je toho dôkazom. Na ilustráciu si dovolím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, predložiť vám graf, ktorý je dosť výrečný a komentár už nechám na vás. Výsledky volieb starostov a primátorov netreba komentovať. Koalícia - červená farba, nezávislí - zelená farba, opozícia - modrá farba. Spôsob rozdelenia dotácií obciam a mestám z rezervy predsedu vlády za 1. polrok 2007 je veľmi výpovedný. Koalícia, nezávislí, opozícia, prosím, podľa farieb si to môžete porovnať. (Hlasy v pléne.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím aj vážených kolegov z koalície, opozície...
M. Gibalová, poslankyňa: A výsledky volieb primátorov a starostov a spôsob rozdelenia komparácia dotácií obciam a mestám z rezervy vlády v percentách. Červená farba - komunálne voľby, modrá farba - rozdelenie dotácií.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste pri hlasovaní o tomto bode dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou predsedu vlády na moju interpeláciu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ešte si potom musíme upresniť, to je pozmeňujúci návrh. Čiže žiadate, aby sme hlasovali o vašom návrhu, že Národná rada vyjadruje... (Nezrozumiteľný hlas poslankyne z pléna.) Čiže budeme hlasovať o tomto vašom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.
Ako druhý písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Urbáni. Má slovo. Poprosím opäť uviesť číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády nachádza. Nech sa páči.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, ...
M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, ak je možné. Ale na tabuli nie je čo, písomne je druhý pán poslanec Urbáni a už žiadny ďalší nebude, prosím. Hlboko sa ospravedlňujem.
Po vystúpení pána Urbániho dám priestor na ústne prihlásenie sa do rozpravy. Hlboko sa ospravedlňujem, pán poslanec. Máte slovo, už vás prerušovať nebudem.
M. Urbáni, poslanec: Ja som interpeloval pána ministra financií Počiatka a pána ministra kultúry, pána Maďariča. Pána Maďariča pod číslom MK 3246/2007 - 10/11999 a pána Počiatka odpoveď je MF/58920/2007.
Moja interpelácia bola, či pri predaji Slovenskej sporiteľne bola zbierka umeleckých diel predmetom predaja, či bol vypracovaný zoznam výtvarných diel Slovenskej sporiteľne a ich finančné ohodnotenie a či táto zbierka bola predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Odpovede sú skoro identické, preto sa budem vyjadrovať k obidvom. Nebudem vás dlho zdržiavať, ale keďže nebola pochopená moja myšlienka, tak som musel reagovať. V odpovedi som dostal odpoveď na to, či bola táto zbierka predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Bola, ale predávali sa ako akcie sporiteľne. Čiže, nedostal som odpoveď, či bol spravený zoznam týchto diel a aká bola cena týchto diel. Môj zámer bol ten, aby sme sa dozvedeli a občania Slovenskej republiky, či nemohla byť cena predaja akcií Slovenskej sporiteľne navýšená o tú vysokú sumu, ktoré tieto umelecké diela majú.
V odpovedi pán minister Maďarič mi píše, že na základe vyjadrenia pani Mgr. Reginy Ovesny-Straka, predsedníčky predstavenstva Slovenskej sporiteľne a Ing. Štafana Mája, podpredsedu predstavenstva neprišlo k prevodu umeleckých diel, ktoré majú mať v správe a ktorú nemajú prevádzať. Potiaľ dobre. Pokiaľ však ide o zoznam umeleckých diel a ich finančné ohodnotenie, v odpovedi znie, že tieto informácie sú podľa stanoviska členov predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a. s. dôverné a sú predmetom obchodného tajomstva Slovenskej sporiteľne, keďže ide o umelecké diela vo vlastníctve súkromnej právnickej osoby. A tu je rozpor medzi tým, čo bol môj cieľ a zámer. Ja som neinterpeloval pani Ovesny-Straka, nemám na to právo, ja som interpeloval ministrov slovenskej vlády a ide mi o to, či majetok slovenského štátu bol vyčíslený a za čo bol predaný. Z tejto odpovede, žiaľ, som sa to nedozvedel. Je to problém a tragédia pre mňa, pretože som v minulej interpelácii jasne aj niektoré diela popísal a vyčíslil ich hodnotu, že je veľká. Tak to bol môj záujem.
Čiže, vyjadrujem svoju nespokojnosť, pretože som chcel, aby sme sa dozvedeli, opakujem, či cena za predaj Slovenskej sporiteľne nemohla byť vyššia. Žiaľbohu, ani títo páni ministri mi nedali odpoveď a nedala mi odpoveď ani minulá vláda.
Ďakujem pekne.