M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni, ale sledujem, že v sále nie je, takže stráca poradie. Slovo má pán poslanec Pataky. Ako sledujem, ani pán Pataky nie je v sále. Ďalej v poradí je uvedený na tabuli pán poslanec Peter Markovič, má slovo. Pripraví sa pán poslanec Pavol Frešo, ktorý tiež nie je v sále.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja len v krátkosti vyjadril k navrhovanej legislatíve, k novele zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Predseda výboru pre zdravotníctvo už tu v celej šírke hovoril o tom, čo táto legislatíva prináša. Ja sa budem venovať iba jednej veci, ktorú považujem takisto ako kolega Novotný za najzávažnejšiu, a to je zastavenie, resp. ukončenie transformácie zdravotníckych zariadení.

Zákon hovorí, že jeho cieľom, citujem, "je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách". Jeden závažný problém, resp. jeden zaujímavý kotrmelec v tejto novele je a to je problém práve zadefinovania, a veľmi chabého, dokonca chybného a potom veľmi chabého dôvodu, prečo k tomuto kroku prichádzame. Hneď aj vysvetlím.

Prvým problémom je, že hovoriť, že budeme, zastavíme transformáciu preto, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, je chybná veta. Zmena právnej formy zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti totiž neznamená zmenu vlastníckych vzťahov. To myslím, že by na ministerstve zdravotníctva mohli vedieť. Totižto, ak by sme pristúpili k transformácii zdravotníckych zariadení, stále môže ostať štát majoritným alebo aj 100-percentným vlastníkom. Účelom transformácie teda nemá byť zmena vlastníckych vzťahov, ale zrovnoprávnenie poskytovateľov. Samozrejme, môžeme diskutovať, ak by sme túto tému poňali širšie, aj o vstupe súkromného kapitálu do nemocníc, so zvýšením investícií, o ďalšom rozvoji, resp. zaostávaní nášho zdravotníctva.

Aké výhody má teda transformácia? Samozrejme, sú to jasné pravidlá hospodárenia, prehľadnosť a kontrola účtovníctva, prehľadnosť majetkových pomerov. Dôležité v tomto, čo treba povedať, je, že akciové spoločnosti musia svoju činnosť vykonávať tak, aby sa vyhli úpadku, t. j. platovej neschopnosti alebo predĺženiu. To znamená, že poskytovatelia ako akciové spoločnosti budú musieť svoju činnosť vykonávať účelne a hospodárne tak, aby hospodárili aspoň s vyrovnaným rozpočtom, aby bola zabezpečená aj platobná schopnosť.

Akciové spoločnosti sú nútené vyhnúť sa úpadku zo strany akcionára a prípadnými veriteľmi. Veritelia nemajú záujem na úpadku dlžníka z dôvodu, že sa im tým znehodnotí pohľadávka, čo pre nich znamená stratu. Veritelia nemajú možnosť prinútiť štátne rozpočtové a príspevkové organizácie na úhradu ich záväzkov tak, ako to je v prípade akciových spoločností. Žiaľ, štátne rozpočtové a príspevkové organizácie v súčasnosti nie sú zriaďovateľom nútené mať vyrovnaný rozpočet, hoci im to ukladá zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ak by sme mali pocit, že sa opäť dostávame, možno hlavne pre poslancov vládnej koalície, do slepej uličky v súvislosti s Čiernym Petrom, ktorý je v tomto parlamente zisk, tak treba pripomenúť, že nie je nevyhnutné, aby akciové spoločnosti, tieto akciové spoločnosti tento zisk tvorili. Zákon predsa nevylučuje riadiť akciové spoločnosti tak, že nebudú tvoriť zisk, že budú hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Aj v prípade zisku, ale ak by sme ho pripustili, je predsa možné, aby 100-percentný akcionár, ktorým je štát, naložil s tým ziskom tak, ako chce.

Účelom transformácie nie je, ako sa mylne mnohí domnievajú, privatizácia. Účelom je zabezpečenie, aby všetci poskytovatelia na trhu mali rovnaké postavenie a podmienky na vykonávanie svojej činnosti. Transformáciou sa vytvorí, ako to už bolo spomínané, alebo malo by sa vytvoriť, možnosť pre vstup samospráv alebo trebárs univerzít do takýchto poskytovateľov ako akciových spoločností.

Čo je dôležité povedať určite v súvislosti s ukončením transformácie, je vývoj a hlavne štruktúra dlhov v zdravotníckych zariadeniach. Dnes na rokovaní vlády je predložená informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva, vtedy ju ešte vláda neprerokovala, keďže pán minister je tu, z ktorej si použijem pár barličiek. Je tu tabuľka, ktorá hovorí o vývoji dlhu v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 30. 6. 2007 5,23 mld. transformované na akciové spoločnosti 0,021. Potom sú tu ešte delimitované na VÚC, transformované na neziskové spoločnosti, ale budem sa držať len témy a hovoriť len o akciových spoločnostiach. Teda v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva 5,23 mld. transformované na akciové spoločnosti 0,021.

Dôležité určite je všimnúť si aj tabuľku, resp. graf, pardon, ktorý tu je a hovorí o vývoji dlhu v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktorý má jednoznačne stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ žiadny argument, ktorý by hovoril proti transformácii zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti.

No a potom je tu posledná vec, ktorú zacitujem z tejto správy, ktorou sa dnes bude zaoberať vláda, predpokladám. A dovoľte mi zacitovať v časti II, ktorá sa volá Dlh v zdravotníckych zariadeniach transformovaných na akciové spoločnosti, je tu veta: "V zásade treba povedať, že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si plnia svoje záväzky v lehote splatnosti." Na jednej strane je tu teda správa, ktorá síce explicitne nehovorí o transformácii, o akciových spoločnostiach, o ich výhodách a nevýhodách, ale z jeho obsahu sa toto dá veľmi jednoducho vyčítať, kto to prečítať chce. A na druhej strane máme tu dnes predložený zákon, ktorý sa nám snaží nahovoriť absolútny opak.

Ukončenie transformácie teda podľa mňa znamená definitívnu stratu motivácie o vyrovnané a transparentné hospodárenie. To následne logicky povedie k zvyšovaniu zadlženosti. Zvyšovanie zadlženosti zabráni zlepšovaniu odmeňovania, čo zvýši tlak na už toľkokrát spomínaný odchod zdravotníkov. Výsledkom celého tohto procesu bude, bohužiaľ, podľa môjho názoru znižovanie kvality zdravotnej starostlivosti.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný. Má slovo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Markovičovi za jeho vystúpenie a za takú didaktickú časť, keď vysvetľoval, aký je rozdiel medzi transformáciou a privatizáciou. A treba to hovoriť asi dookola, lebo naozaj mám taký pocit, že ešte stále si to mnohí predstavitelia vlády aj strany SMER mýlia, lebo stále hovoria o tom, že my sme chceli privatizovať slovenské zdravotníctvo.

Veľmi pekne je táto logická chyba napísaná aj v dôvodovej správe, na čo si poukázal, že teda preto sa zastavuje transformácia, aby štát nestratil vplyv na tieto zdravotnícke zariadenia. To je, dámy a páni, logicky nezmysel! O čo má dnes menší vplyv štát na akciovú spoločnosť Východoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb, Slovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb? V čom má menší vplyv? Má väčší! Pretože má 100 % akcií a minister zdravotníctva vykonáva valné zhromaždenie. Minister zdravotníctva nominuje do predstavenstva svojich ľudí. Má priame riadenie, priamy vplyv. Dokonca vplyv štátu v akciovej spoločnosti, ktorá je v 100-percentnom vlastníctve štátu, sa zvyšuje v porovnaní s príspevkovou organizáciou, kde je nejaký menovaný riaditeľ, ktorý sem-tam príde do Bratislavy a ťahá medové motúzy popod nos ministrovi.

A druhá vec, na ktorú chcem poukázať, je skutočnosť, že určite v rozprave to odznie, keď teda pán minister vystúpi aj v rozprave, že aj za nás sa zadlžovali štátne zdravotnícke zariadenia. Áno, zadlžovali sa aj za nás. Rozdiel medzi nami a vládou SMER-u je to, že my sme mali riešenie. My sme to riešenie začali aplikovať. A to riešenie prináša vo veľmi krátkej dobe efekt. Tie nemocnice, ktoré boli transformované, sú v zisku alebo vo vyrovnanom rozpočte. V krátkej dobe prišiel efekt. Táto vláda žiadne riešenie nemá ani nevie ponúknuť štátnym zdravotníckym zariadeniam.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň upozorňujem, že o 14.00 hodine začneme rokovanie o vládnom návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády, ako aj správou o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie atď., tak ako sme si to schválili pri schvaľovaní programu. Takže o 14.00 hodine pokračujeme týmito dvomi bodmi, potom, samozrejme, otvoríme pokračovanie rozpravy k tomuto návrhu zákona. Veľmi pekne ďakujem.

Želám príjemný obed.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa schváleného programu pristúpime teraz k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 398. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 440.

Pána ministra zahraničných vecí tu nemáme. Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže pána ministra zahraničných vecí tu máme, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím teda po uvedení tohto bodu programu, ktoré sme už urobili, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Kubiša, aby uviedol vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Dobrý deň, vážené dámy a páni, vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ja sa ospravedlňujem za to krátke zdržanie a pokúsim sa briskne pokračovať v programe, aby som príliš nezdržiaval.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika sa na začiatku tretieho tisícročia vstupom do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a do Európskej únie zaradila do medzinárodnej komunity darcov. Stala sa tak krajinou, ktorá poskytuje oficiálnu zahraničnú pomoc. Ako nová členská krajina Európskej únie sa zaviazala usilovať sa o navŕšenie objemu svojej oficiálnej rozvojovej pomoci na úroveň 0,17 % HDP do roku 2010 a 0,33 % HDP do roku 2015. V roku 2006 Slovenská republika poskytla celkovú oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 1,64 mld. Sk, čo predstavuje 0,10 % HDP vytvoreného Slovenskou republikou v roku 2006.

Podľa Programového vyhlásenia vlády SR z augusta 2006, citujem, "vláda SR vytvorí nevyhnutné finančné, legislatívne a organizačné podmienky pre efektívne poskytovanie rozvojovej pomoci a v súlade s cieľmi svojej zahraničnej politiky a pre postupné zvyšovanie objemu cielenej rozvojovej pomoci vybraným krajinám Balkánu, rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám".

Vzhľadom na postupné zvyšovanie objemu oficiálnej rozvojovej pomoci, potrebu skvalitnenia systému jej poskytovania i dynamizujúcu sa medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti je potrebné túto oblasť spoločenských vzťahov komplexne riešiť. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 806/2006 z 28. septembra 2006 odsúhlasila návrh MZV SR na inštitucionalizáciu systému rozvojovej pomoci a uložila ministrovi zahraničných vecí pripraviť a do 30. septembra 2007 predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o rozvojovej pomoci. Vláda schválila návrh zákona dňa 22. augusta 2007.

Návrh zákona rámcovo upravuje oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky, najmä otázky týkajúce sa bilaterálnej projektovej pomoci, ktorú realizuje Ministerstvo zahraničných vecí SR. V súčasnosti ide o približne 10 % z celkového objemu finančných prostriedkov, ktoré si Slovenská republika voči Výboru OECD pre rozvojovú pomoc vykazuje ako oficiálnu rozvojovú pomoc.

Návrh zákona definuje základné pojmy rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, jej princípy, ciele, nástroje plánovania a formy realizácie. Zákon upravuje postavenie a úlohy Ministerstva zahraničných vecí SR ako koordinátora oficiálnej rozvojovej pomoci, iných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci. Týmto zákonom sa navrhuje upraviť postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá administratívne zabezpečuje realizáciu bilaterálnej časti slovenskej rozvojovej pomoci, rozvojových programov a rozvojových projektov, projektov humanitárnej pomoci a projektov rozvojového vzdelávania.

V čl. II sa navrhuje doplniť tzv. kompetenčný zákon č. 575/2001 Z. z. o kompetenciu ministerstva zahraničných vecí v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci. Tým sa vytvára právny rámec pre pôsobnosť, ktorú ministerstvo fakticky vykonáva. Nadobudnutie účinnosti sa navrhuje dňom 1. januára 2008. Som presvedčený, že tento zákon napomôže zefektívneniu poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky a vytvorí podmienky na dôsledné plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti, ktorej dôležitosť neustále rastie.

Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský zahraničný výbor, pánovi poslancovi Jurajovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Horváth, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením č. 63 z 12. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 398). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona nebude mať zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje, samozrejme, doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev.

Vážení kolegovia, dovoľte mi len stručne poznamenať, že predložený návrh zákona je vyvrcholením, doterajším vyvrcholením snaženia pracovníkov ministerstva zahraničných vecí a ľudí, ktorí sa zaoberajú rozvojovou pomocou a ktorí s dobrým úmyslom pristupujú k tejto problematike. Slovensko zaostávalo v tejto oblasti. V poslednom období zdynamizovalo svoju prácu, dostalo sa dosť ďaleko a dostalo sa až do fázy, keď predkladá právnu normu, toto celé snaženie a celý mechanizmus, ktorý chce uplatňovať v praxi v podobe právnej normy, na stôl nám poslancom Národnej rady. Preto mi, prosím, dovoľte podporiť spoza tohto pultu toto snaženie a zároveň vás požiadať o konštruktívny prístup k tomu zákonu, k tomu návrhu zákona, ktorý máme na stole.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2007 č. 440 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 21. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 22. novembra 2007.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Nagy, pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Vášáryová. Ešte niekto? Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Nagy.

Nech sa páči, pán poslanec.

L. Nagy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, mám len naozaj krátky príspevok.

Chcem požiadať Národnú radu, aby hlasovaním potom rozšírila uznesenie pána predsedu č. 440 v tom zmysle, že tento návrh zákona bude pridelený na prerokovanie aj pre výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Tento svoj návrh odôvodňujem jednou vetou. Rozvojová pomoc v minulých rokoch, ale aj v súčasnosti bola smerovaná a je smerovaná i do krajín, kde často dochádzalo alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a v nejednom prípade i táto oficiálna rozvojová pomoc napomáhala riešiť tieto ľudsko-právne problémy v týchto krajinách. V tomto ohľade a v tomto zmysle teda žiadam Národnú radu, aby bol návrh zákona pridelený aj nášmu výboru.

Ďakujem vám pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Nagya nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

A slovo má ďalší rečník, pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Moje vystúpenie takisto bude veľmi krátke. Chcem obdobne ako kolega Nagy navrhnúť, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie do výboru pre vzdelanie, pretože pomoc hlavne mladým ľuďom a študentom z rozvojových krajín poskytujeme práve aj cez rezort školstva. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok a slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem hovoriť trošičku dlhšie, ale tiež nie veľmi dlho.

V prvom rade by som chcela privítať, že vôbec máme možnosť o rozvojovej pomoci hovoriť na pôde parlamentu. A chcela by som povedať, že som si po svojom príchode z Varšavy veľmi cenila prácu môjho kolegu pána Berényiho, ktorý venoval veľmi veľa času a energie, aby rozvojová pomoc naštartovala, bol za ňu priamo zodpovedný. A chcem povedať tu na tejto parlamentnej pôde, pán Berényi, že si vašu prácu aj dnes veľmi vážim.

Správa hovorí v odseku 4 o nutnosti skvalitniť poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskou republikou. Nemá to znamenať, že doteraz bola ODA, teda Official Development Assistance, menej kvalitná? Chcela by som len pre možno nie všetkých informovaných povedať, že som aj osobne na mnohých medzinárodných fórach bola svedkom, že slovenská ODA bola uvádzaná ako učebnicový príklad úspechu najmä v porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi Európskej únie. A dokonca v štatistike kanadskej vládnej agentúry bola Slovenská republika hodnotená ako najúspešnejšia krajina.

Snáď by sa preto patrilo skôr skonštatovať, aspoň tu na parlamentnej pôde, že Slovensko pri poskytovaní ODA, aj keď možno finančne nie v takom veľkom objeme, že Slovensko preukázalo veľmi silný potenciál. A teda zákon by mal predovšetkým zabezpečiť kontinuálny nárast financií. Upozorňujem, že v roku 2010 sme sa zaviazali viac-menej, že percentuálne k hrubému domácemu produktu bude náš podiel 0,17 % a do roku 2015 0,33 %. A upozorňujem, že nespĺňame tieto kritériá a dokonca klesáme aj v budúcom rozpočte.

Nepochybne vývoj ide ďalej a evoluuje rôzne smernice aj Európskej únie, takže pôvodná smernica ministerstva zahraničných vecí potrebuje inováciu. A len sa pýtam, či potrebujeme zákon na niečo také jednoduché, čo máme na stole. Pretože nejde o vyriešenie zvýšenia financií, nejde o nejakú základnú zmenu pravidiel alebo zvýšenie efektivity a odstránenie byrokratických bariér napríklad pri hodnotení výsledkov a tak ďalej.

Pre mňa v tomto zmysle zákon rieši v podstate iba vznik agentúry, ktorá ale za absencie presných definícií, aká má byť, aká má byť jej forma a čo vlastne má robiť, zakonzervuje len stav, v ktorom sa ODA dnes nachádza. Napríklad to najdôležitejšie, čo podľa mojich skúseností bráni efektivite projektov, to znamená viacročné financovanie niektorého projektu, vôbec nerieši a takýto posun by veľmi prispel aj k lepšiemu, efektívnejšiemu využitiu prostriedkov. A nielen aj samotná ODA by bola silnejšie viditeľná.

Zákon ani nerieši, či vlastne vznik tejto agentúry posilní značku Slovak AID smerom navonok. A myslím si, že vzhľadom na to hodnotenie, ktoré sme mali predtým, by sme si to už aj zaslúžili. Teda pýtam sa pána ministra, umožní tento zákon väčšie zviditeľnenie našej pomoci v zahraničí? Ja sa obávam, že toto nie.

Už som hovorila, že zákon neodstraňuje niektoré problémy, nedostatky, medzery, ktoré sťažovali realizáciu ODA jednotlivými subjektmi. Napríklad všetci, ktorí sme sa toho trochu dotkli alebo sme v tom pracovali, vieme, že postavenie dobrovoľníkov v týchto projektoch je veľmi zložitým problémom. A pokiaľ nevyriešime nejakým spôsobom účasť dobrovoľníkov na projektoch, budeme ich diskriminovať. A na to by stačil v tomto zákone, ak by sme už nechceli mať nejaký špeciálny zákon o dobrovoľníkoch, stačil by jeden paragraf.

Tento zákon ani nijako nerieši, aspoň ja to nevidím a veľmi by sme to potrebovali, aby slovenské subjekty, ktoré pracujú na poli realizovania projektov ODA, mohli žiadať o participáciu a boli úspešnejšie na veľkých projektoch EDF, to znamená European Development Fond. Z tohto hľadiska pre mňa je to typický úradnícky zákon a nie je dostatočne orientovaný do budúcnosti.

Vieme, že ohľadne rozvojovej pomoci budeme do 2-3 rokov potrebovať ešte ďalší zákon, tento zákon nemá pre mňa zahraničnopolitickú alebo politickú víziu. Nikto z nás totiž nepozná štatút budúcej agentúry, ktorú týmto zákonom privolávame k životu, lebo ak jej forma právna bude rozpočtová organizácia, myslím si, že máme 10-ročné skúsenosti, niekoľko desiatok rokov skúsenosti s rozpočtovými organizáciami a je to neflexibilná forma, ktorá nie je zárukou, tak nemôže dostatočne flexibilne reagovať na dynamické situácie, ktoré poskytovanie rozvojovej pomoci sprevádzajú. Ale nechcem špekulovať. Možno pán minister nám povie, akú formu právnu by mala mať táto agentúra a prečo. Prax ukáže a nakoniec pán minister bude za to zodpovedný.

Myslím si ale, že skvalitnenie ODA nestojí na tom, či prijmeme tento zákon, alebo nie. To závisí najmä od toho, či udržíme stimulujúcu atmosféru, lebo úspech našej ODA nie je výsledkom správnej administrácie, hoci aj, ale hlavne slovenských mimovládnych organizácií, ktoré prišli do tohto projektu s originálnymi nápadmi a s veľmi unikátnymi riešeniami, ktoré nadchli všetkých hodnotiteľov aj zo zahraničia. Išlo o mimovládne organizácie, z ktorých väčšina, pokiaľ nezmenia dovtedy, do 1. januára 2008, cieľ svojich aktivít vo svojom štatúte, nesmie dostávať dary platiteľov daní Slovenskej republiky, teda občania im nebudú smieť pri všetkom hodnotení poukázať 2 % z daní, svojich daní. Čiže ako predkladateľ zákona pán poslanec Horváth hovorí, Slovensko dostali do veľkej miery mimovládne organizácie na tú úroveň, v ktorej teraz sme.

Ak teda sme tieto organizácie rozhodnutím vládnej koaličnej väčšiny dnes v parlamente vylúčili z 2-percentnej asignácie daní, tak sa, myslím, celkom oprávnene pýtam, kto bude motorom tých ďalších projektov? Lebo to je veľmi dôležité. Pretože peniaze, ktoré poskytuje štát na ODA, nemôžu sa použiť ako tzv. seed money v mimovládnych organizáciách, to znamená na prenájom priestorov, na platy a tak ďalej atď., tie musia sa použiť skoro výlučne na projekt samotný. A ak tieto organizácie sú vylúčené z 2-percentnej asignácie dane, nemajú možnosť získať priamo vo svojej domovskej krajine peniaze na svoju existenciu. A ich existencia je ohrozená.

Snažila som sa rozprávať pred touto debatou s predstaviteľmi niektorých najvýznamnejších mimovládnych organizácií, ktoré pracujú na Balkáne, v Afrike, na Kaukaze, a tí mi povedali, že dokonca majú pocit, že aj výsledky prvej grantovej výzvy dávajú na známosť, že mimovládne organizácie budú diskriminované.

Ja sa pýtam, pán minister, či je toto založené na pravde, pretože ja vravím len to, čo som nazbierala. A či tvrdenie, že nebudú mať také isté postavenie a že sa bude politicky rozhodovať a nie na základe projektov, či sa zakladá na pravde. Ďakujem pekne za odpoveď.

A ešte mám jednu otázku na pána ministra. Bol tento návrh zákona výsledkom nejakej odbornej analýzy, to znamená odbornej analýzy, ako skvalitniť ODA do budúcnosti? Pretože pokiaľ ma informácie neklamú, tak práve prebiehajú konzultácie so švédskymi partnermi a odborníkmi, ktorí nám práve majú pomôcť pri optimalizácii legislatívneho rámca slovenskej ODA. A ešte k tomu je to určené. Táto akcia konzultácií je platená financiami z Transition Facility PHARE.

A chcela by som sa preto, pán minister, spýtať, kedy budú výstupy z týchto konzultácií? Predpokladám, keď prebiehajú teraz, pokiaľ mám dobré správy, ich výsledky budeme mať pomerne v krátkej dobe, a preto sa pýtam, či sme nemohli počkať na výsledky tejto analýzy, aby sme pripravili a poslali do parlamentu zákon, ktorý by ich zohľadnil. Ale možno, že máte nejakú inú nezávislú odbornú analýzu, a tak by som vás poprosila, keby ste nás zoznámili s jej výsledkami.

Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa prihlásil pán poslanec Brocka, pán poslanec Kukan a pán poslanec Berényi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť kolegyňu Vášáryovú v jej argumentácii, že Slovensko naozaj by malo posilniť ten rozmer donorskej krajiny, pretože je to istý signál, že patríme medzi vyspelé krajiny. Slovensko už niekoľko rokov prispieva zo svojho rozpočtu a veľmi účinne v rámci tejto oficiálnej rozvojovej pomoci viacerým, mnohým krajinám.

Ale chcem povedať, že ten zámer alebo ten cieľ, alebo záväzok, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, tak pochybujem, že v najbližších rokoch dosiahneme 0,17 % HDP, pretože ani na budúci rok sa nauvažuje s nárastom, naopak, to číslo je na úrovni tohto roka, 168 mil. korún si myslím, že pre Slovensko je aj medzinárodne alebo zahraničnopoliticky veľmi nízka suma.

Ale ja chcem povedať aj to B, že kde zobrať, keď niet peňazí? Nakoniec vieme, že ministerstvo zahraničných vecí je medzi jednotlivými kapitolami úplne na chvoste, čo sa týka rozdeľovania peňazí zo štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem upozorniť, že práve dnes v tlači médiá upozorňujú, že Fond národného majetku, inštitúcia pre vás úplne zbytočná, ktorá bude hospodáriť na budúci rok s rozpočtom 150 mil. korún, dnes si nakupujú luxusné autá, sú to peniaze vyhodené do vzduchu. Navrhujem, žeby ste sa pozreli na túto inštitúciu a hneď máte 100 mil. korún, ktoré by ste mohli použiť v rámci navýšenia prostriedkov pre oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Kukan.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Ja keď som videl Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a videl som v ňom zapísaný za ministerstvo zahraničných vecí zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci, potešil som sa. Takýto zákon potrebujeme, môžeme ho, samozrejme, vylepšovať, prax určite ukáže nejaké nedostatky, ktoré sa môžu postupne vylepšiť, ale ja tento zákon podporujem a som rád, že pán minister ho do parlamentu predložil.

Osobne sa domnievam, súhlasím s tým, čo hovorila moja predrečníčka, že jednoducho Slovensko ako člen OECD už ako skúsený, zrelý, vyspelý by sa v tejto oblasti poskytovania ODA (oficiálnej rozvojovej pomoci) malo angažovať viac v budúcnosti. Určite by bolo lepšie získať viac finančných prostriedkov z vlády, v tom želám pánovi ministrovi úspech, nie je to ľahké, to vieme z vlastnej skúsenosti. Ale pomohlo by to naozaj Slovensku, nášmu postaveniu.

A chcem ešte povedať to, že tie ciele, o ktorých sa tu hovorilo, aj kolega Brocka, sú veľmi náročné a môžeme za to ďakovať aj pánovi štátnemu tajomníkovi Berényimu, že tú striktnú, obligatórnu formu, že musia prispievať toľko, sa vlastne jeho úsilím, sám tam veľmi diskutoval o tom, aby to bolo iba ako odporúčanie. Buďme realisti, keď to nebudeme plniť, zasa nikto sa nezblázni. A treba si to obhájiť aj na medzinárodnej pôde, že my sa nemôžeme porovnávať so škandinávskymi a ďalšími krajinami, ktoré sú v tejto oblasti dlhé roky aktívne, a že tie požadované percentá môžeme dosiahnuť postupne.

Takže ja tento materiál, tento zámer podporujem a myslím si, že to posilní aj také právne zasadenie tejto problematiky do zahraničnopolitických úloh Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, a ďakujem, samozrejme, pochvalným slovám pani poslankyne Vášáryovej a pána poslanca Kukana. V podobnom tóne sa môžem vyjadriť aj o súčasnom vedení ministerstva, lebo ministerstvo je veľmi otvorené, ja som bol viackrát na konzultáciách aj ohľadom tohto návrhu zákona, aj ohľadom vo všeobecnosti rozvojovej pomoci.

Ja z toho dôvodu taktiež môžem podporiť tento návrh zákona v prvom čítaní s tým, že v prípade v druhom čítaní by sa dalo ešte o niektorých veciach hovoriť. Napríklad sa prikláňam k názoru pani poslankyne Vášáryovej, že či je to najlepšia právna forma, resp. či treba teraz zabetónovať vo forme, teda v zákonnej forme právnu formu rozpočtovej organizácie ministerstva zahraničných vecí, či tam nenechať náhodou voľnú ruku ministerstva, aby ministerstvo vždy mohlo vyberať, akou formou chce agentúru zriadiť. Ale to je otázka už, ktorú môžeme prebrať v druhom čítaní.

Taktiež som sa chcel pridať k tým, ktorí hovorili o rozpočte a o našich medzinárodných záväzkoch. Ja som počas prerokovania minuloročného štátneho rozpočtu dával návrh na navýšenie rozpočtu rozvojovej pomoci, bohužiaľ, tento návrh nebol akceptovaný. Pravdepodobne ani v tomto roku poslanecké návrhy z opozície nemajú veľkú šancu. Takže ja by som skôr sa obrátil na kolegov z koalície, či nie sú ochotní dať takýto návrh, aby bol rozpočet v rámci slovenskej rozvojovej pomoci trošku vyšší ako teraz. Napríklad pán Horváth by bol vhodným kandidátom na takýto návrh, my by sme boli určite podporili navýšenie rozpočtu rozvojovej pomoci v tejto oblasti.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, ja súhlasím aj s tými kolegami, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Potrebujeme o tom ďalej rozprávať, potrebujeme inštitucionalizovať nejaké veci, ale zamyslime sa nad tým, akým spôsobom, po druhé, kto bude tým motorom, ktorý bude realizovať projekty, tak ako som sa pýtala. A celkom cielene som sa vôbec nezmienila o výške financií, pretože, samozrejme, výška financií je dôležitá. Ale pokiaľ budú administratívne prieťahy, pokiaľ agentúru budú viesť ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti, pokiaľ budú mať mimovládne organizácie, ktoré doteraz pracujú pre rozvojovú pomoc, zavreté dvere, potom všetky navýšenia financií vyletia hore komínom, ako sa hovorí. Takže práve preto som chcela v tejto súvislosti na to poukázať.

A ako vidíte, pán minister, tu v parlamente je pár ľudí, ktorí sledujú všetko to, čo sa na ministerstve deje, a snažíme sa svojimi poznámkami prispieť ku kvalite zákonov, pod ktoré sa podpíšeme, lebo aj ja, samozrejme, budem hlasovať za tento zákon, pretože "keď netečie, aspoň kvapká".

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v prvom rade by som chcel poďakovať za vystúpenia, za pripomienky, za vznesené otázky a aj za jasne prejavený úmysel podporiť návrh zákona. Z môjho pohľadu je to veľmi dôležité.

Padali rôzne otázky, na niektoré budem reagovať a na niektoré budeme spoločne s kolegami, je pripravený odpovedať aj inou formou a zúčastniť sa prípadne ako svojimi expertnými poznatkami pri prerokúvaní v ďalších kolách a ďalších výboroch tohto návrhu zákona. I keď mi neprislúcha, ale ja registrujem a pozitívne registrujem záujem, aby sa tento návrh zákona prerokúval aj v niektorých ďalších výboroch, pretože tá argumentácia, ktorá tu bola uvedená, je argumentácia, ktorá je presná a odráža tie potreby, o ktorých sa snaží aj tento zákon pokryť. Takže je to záležitosť mimo mojej kompetencie, ale chcem podporiť aj smerovanie týchto pripomienok.

Môžeme veľa hovoriť, do akej miery sa nám podarilo pokryť v tomto zákone všetko, čo sme chceli, my sa domnievame, že skutočne vytvára ten hlavný a dobrý právny rámec na to, aby sme sa pohybovali v jasne zadefinovanom poli, aby sme nevychádzali len na základe skúseností, ktoré sa môžu meniť, pravidiel, ktoré sa môžu meniť, ktoré nás dostávajú potom niekedy do situácie nejasnosti - a nejasnosť, to znamená častokrát aj hrozbu menšej transparentnosti.

Ja som veľmi rád, že tento návrh zákona ako určité prínosy, dokonca hlavné prínosy naozaj dáva definíciu pojmu rozvojovej pomoci, úprava princípov, cieľov, nástroja plánovania a foriem realizácie rozvojovej pomoci, úprava postavenia ministerstva zahraničných vecí ako koordinátora rozvojovej pomoci, úprava pôsobnosti agentúry a v § 9 a 10 sú uvedené aj niektoré základné parametre a články, ktoré definujú činnosť tejto agentúry navrhovanou novelizáciou kompetenčného zákona, ktorá to tu vlastne zakotví tieto veci. No a zároveň tým, že prerokúvame tento zákon, a dúfam, bude dobrá diskusia aj o návrhu rozpočtu, bude sa zvyšovať povedomie o tom, ako je dôležité poskytovať rozvojovú pomoc. Z tohto hľadiska si myslím, že tento návrh zákona a zákon ako taký je prínosom a ja som ešte raz veľmi rád, že aj tie príspevky, ktoré tu zazneli, potvrdili prínosnosť tohto návrhu.

Niekoľko ďalších konkrétnych komentárov k niektorým z bodov alebo otázok, ktoré boli vznesené. V prvom rade, či my sme nejakým spôsobom sa snažili konzultovať naše zámery s partnermi? Áno, iste, môžem povedať, že v priebehu toho obdobia, čo sme vo vláde, sme mnohokrát konzultovali tieto otázky buď s partnerskými organizáciami, alebo s partnerskými ministerstvami a boli to konzultácie veľmi predmetné. Opäť, pokiaľ pani poslankyňa má záujem, ja teraz nemám tento zoznam so sebou, ale môžeme poskytnúť, s kým sme o týchto veciach hovorili.

A musím povedať, že nielen prax, ktorá tu bola predtým a ktorá, uznávam, bola dobrá a potvrdila a vytvorila dobrý základ pre to, čo robíme, ale aj naša súčasná činnosť je hodnotená našimi partnerskými organizáciami, či už tými, ktoré sa zaoberajú priamo poskytovaním rozvojovej alebo manažovaním rozvojovej pomoci alebo ministerstvami zahraničných vecí a ďalšími orgánmi štátnej správy našich partnerských krajín EÚ a OECD, je hodnotená dobre. Vrátane zámeru pripraviť takýto návrh zákona, vrátane toho zámeru, aby tento návrh zadefinoval tie základné parametre. Dokonca mnohí z našich partnerov z nových krajín Európskej únie sú veľmi radi, že im ukazujeme cestu aj v tomto smere.

Pokiaľ ide o konkrétne paragrafy vrátane toho, či by to mala byť rozpočtová, príspevková organizácia a podobne, ja sa teším na diskusiu. Môžem potvrdiť, že i v rámci ministerstva zahraničných vecí pri príprave tohto návrhu zákona sme o tomto diskutovali a, samozrejme, že ja budem veľmi rád si vypočuť pripomienky, komentáre a v prípade sa veľmi radi nad nimi zamyslíme.

My sme si vydefinovali aj po konzultáciách s ministerstvom financií, že možnože súčasne navrhovaný stav pre agentúru je to najvhodnejšie, s čím my môžeme prísť pred vás a predložiť tento návrh zákona. Ale ešte raz, tešíme sa na diskusiu aj o iných formách, pretože z nášho pohľadu my musíme teraz zvážiť, čo do toho zákona chceme dať a čo potrebujeme. My pripomienky, ako vravím, od partnerov zbierame.

Objem pomoci. No, je tu návrh zákona a je zákonité, že hovoríme aj o objeme. A my môžeme pracovať iba s tými prostriedkami, ktoré sú nám momentálne dostupné. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Kukanovi aj za ten komentár, ktorý je veľmi realistický, ktorý odráža to, čo nakoniec už aj za ostatnej vlády tu bolo a čo je tu aj za dnešnej vlády, že tých priorít je veľa a koľkokrát súťažia jedna s druhou, tým pádom nie vždycky sa podarí ísť dopredu tak, ako by sme chceli. Záväzok určitý tu máme, my sa budeme snažiť ho naplniť. My sme na začiatku cesty. Ešte raz chcem povedať, sme na začiatku cesty. Možno, že tie objemy nie sú veľké, zatiaľ sa držíme na tej úrovni plus-mínus 0,10 % - je to veľa? No, možnože je to to, na čo máme momentálne. My sme si vedomí toho, aká prínosná je rozvojová pomoc nielen z hľadiska naplňovania alebo pomáhania pri naplňovaní strategických zahraničnopolitických a iných cieľov Slovenskej republiky, ale aj preto, že prináša prospech občanom a obyvateľstvu častokrát trpiacim prírodnými a inými katastrofami alebo ktorí majú potreby vybrať sa, dostať sa z kríz, ktoré spôsobili trebárs občianske vojny. A my sústreďujeme pomoc aj na takéto oblasti a budeme ďalej sústreďovať. Čiže je to skôr otázka pri prerokúvaní rozpočtu. Ale ako vravím, ja to považujem i pri tejto, by som povedal, no, minimálnej zatiaľ, by som povedal, stabilnej úrovni za niečo, čo sa určite v budúcnosti bude zlepšovať.

Otázka kvalifikácie tých, ktorí riadia rozvojovú pomoc. No ja chcem potvrdiť, že my sme mali veľký záujem, aby sa do vedenia agentúry dostávali ľudia so skúsenosťami, a pracuje tam človek, ktorý má skúsenosti, ktorý prešiel práve a prišiel z toho prostredia fondov, ktoré spravovali doteraz rozvojovú pomoc. Čiže dochádza k tomuto prepojeniu. My nezačíname na zelenej lúke a nedávame tam úradníkov, pri všetkej úcte k mojim kolegom z ministerstva zahraničných vecí, je to zmes pracovníkov so skúsenosťami priamo z rozvojovej pomoci, so skúsenosťami z ministerstva, ktorí riadili túto oblasť predtým a riadia ju aj teraz, no a plus nejakí noví ľudia.

Mimovládne organizácie. Isteže spolupracujeme s mimovládnymi organizáciami. A ako myslím si, že netreba biť na poplach tam, kde netreba biť na poplach. My sme vypísali niekoľko kôl v tomto roku a zúčastňujú sa ich aj predstavitelia mimovládnych organizácií, štatistika o tom jasne hovorí a počty tých organizácií takisto. Súťažia s ostatnými a majú dvere otvorené a vždycky budú mať dvere otvorené. Ja a my si vážime činnosť mimovládnych organizácií. Nie sú jediní, ktorí v tomto pôsobia, samozrejme, že pôsobia aj iné subjekty, podnikateľské subjekty, subjekty systému OSN, ktoré robia veľmi dobre a veľmi tradične v oblasti rozvojovej pomoci ako realizátori, hej, ale sú to aj mimovládne organizácie a my, naopak, potvrdzujeme aj v bežnej praxi našu spoluprácu.

Ja chcem povedať, že my sme aj tieto základné zámery zákona diskutovali s predstaviteľmi mimovládnych organizácií. My diskutujeme s platformou, ktorá sa zaoberá poskytovaním takejto pomoci aj v zahraničí, je to platforma mimovládnych organizácií. Ja budem mať onedlho moje ďalšie stretnutie s touto platformou, myslím, že na konci októbra. Čiže my máme aj expertný dialóg, máme aj dialóg, ktorý potom hovorí o konkrétnych projektoch, ako sa napĺňajú predstavy týchto organizácií.

Ja sa nedomnievam, a tu by som chcel len krátko reagovať, pretože ako nedomnievam sa, že táto diskusia by mala byť o niečom inom než o zákone, nedomnievam sa, že je nesprávne to, že mimovládne organizácie financie, ktoré sú im pridelené na poskytovanie rozvojovej pomoci, venujú na poskytovanie rozvojovej pomoci a nie na svoju vlastnú prevádzku. Takže ja z toho aj vychádzam. Ja sa nedotýkam otázky dvoch percent a tie mimovládne organizácie, ktorých sa to týka, vedia veľmi dobre, že si generujú svoje financie vrátane aj na prevádzku z rôznych zdrojov, že tu nie je exkluzívny jeden zdroj, trebárs tie 2-percentné asignácie, hej. Nechcem ešte raz zabiehať do tejto diskusie, ale vyhrotene, čierno-bielo by som otázku určite nestaval, pretože nezodpovedá realite, nezodpovedá praxi. My chceme, aby prostriedky, ktoré prichádzajú, boli venované na ciele rozvojovej pomoci a nie na administratívu kohokoľvek.

Takže asi toľko mojich niekoľko poznámok. Ešte raz, ja sa veľmi teším už aj z tých vecných poznámok, ktoré tu padli, a budem sa tešiť na prerokúvanie tohto materiálu v Národnej rade a budeme veľmi radi spolupracovať aj pri definovaní toho, čo by sa tam prípadne ešte mohlo vylepšiť, zmeniť a podobne.

Ďakujem vám za pozornosť.