A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej bude nasledovať

správa o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Správu vlády ste dostali ako tlač 452 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 452a.

Prosím ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Kubiša, aby správu uviedol.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Správa bola vypracovaná na podnet uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 11. septembra, bola prerokovaná 1. októbra na spoločnom rokovaní členov Ministerskej rady vlády SR pre záležitosti EÚ, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a slovenských poslancov Európskeho parlamentu.

Vláda správu schválila 3. októbra uznesením č. 846/2007. Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti ako gestorský výbor správu 8. októbra bez výhrad prerokoval, vzal na vedomie a odporučil ju zobrať na vedomie aj Národnej rade. Správu prerokoval a vzal na vedomie 12. októbra 2007 aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom správy je informovať Národnú radu o priebehu a stave rokovaní medzivládnej konferencie. Pracovný návrh pre Zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení ES, o ktorej rokujú členské štáty, je Reformná zmluva. Ide o štandardnú medzinárodnú zmluvu. Má podobnú povahu ako napríklad Amsterdamská zmluva alebo Zmluva z Nice. To chcem zdôrazniť, pretože, samozrejme, toto má svoj veľmi veľký dopad na spôsob, ako bude prebiehať proces ratifikácie. A vychádzajúc aj z tých konštatovaní, že ide o štandardnú medzinárodnú zmluvu a nie zmluvu ústavnú, drvivá väčšina členských štátov Európskej únie predpokladá, že zmluva bude ratifikovaná proste tým, že prejde cez svoje vlastné parlamenty. Zatiaľ jediná krajina, ktorá zo zákona podľa ústavy má právo, má povinnosť referenda v tejto otázke, je Írsko.

Správa, ktorú ste dostali, bola vypracovaná k 28. septembru, medzivládna konferencia však ešte nie je ukončená. Dovoľte mi preto vás informovať o doterajšom priebehu a aktuálnom stave prípravy Reformnej zmluvy. Rokovania v rámci medzivládnej konferencie mali hlavne formálno-právny charakter. Prebiehali predovšetkým na úrovni pracovnej zmluvy právnych expertov členských štátov EÚ od 29. augusta do 3. októbra. Bolo identifikovaných a zapracovaných viac ako 200 technicko-legislatívnych pripomienok spresňujúcich text návrhu Reformnej zmluvy. Rokovania v skupine právnych expertov prebehli bez signálov o narušení plánovaného harmonogramu konferencie, ktorý predpokladá ukončenie rokovaní počas neformálnej Európskej rady 18. a 19. októbra v Lisabone.

Presnosť a podrobnosť mandátu na zvolanie medzivládnej konferencie predurčili hladký priebeh rokovaní. Napriek tomu sa objavili aj nové návrhy a individuálne požiadavky niektorých členských štátov, ktoré presahovali rámec dohodnutého mandátu alebo ho spochybňovali. Tieto otázky skupina právnych expertov neriešila z dôvodu ich nesúladu s mandátom. Boli však vznesené aspoň niektoré z nich na politickej úrovni. Ich výpočet tvorí prílohu predloženého materiálu.

Rokovania na politickej úrovni prebehli počas stretnutia ministrov zahraničných vecí 7. a 8. septembra vo Viana do Castelo v Portugalsku. Tu partneri potvrdili záujem a snahu o ukončenie medzivládnej konferencie podľa dohodnutého harmonogramu a tiež podčiarkli technicko-legislatívne vnímanie jej práce, t. j. transformovanie mandátu do Reformnej zmluvy.

Ostatné rokovania medzivládnej konferencie prebehli v pondelok 15. októbra na úrovni ministrov zahraničných vecí v rámci rokovania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v Luxemburgu. Rokovania v pondelok nepriniesli zásadný posun v posledných otvorených otázkach, ktoré ostali na stole, ale prebehli v pozitívnej a konštruktívnej atmosfére. Preto očakávame ukončenie rokovaní medzivládnej konferencie na neformálnom rokovaní Európskej rady 18. - 19. októbra v Lisabone.

Kroky, ktoré nám ostáva uskutočniť v súvislosti s prípravou Reformnej zmluvy, je po ukončení medzivládnej konferencie jej podpis hlavami štátov a vlád členských štátov na rokovaní Európskej rady 13. - 14. decembra v Bruseli. Po podpise bude Reformná zmluva pripravená na ratifikáciu v členských štátoch Európskej únie.

Pozícia Slovenskej republiky v medzivládnej konferencii je konštruktívna a sme radi, že na stole dnes máme vyvážený kompromis. Reformnú zmluvu vnímame ako výsledok náročných rokovaní. Aj Slovenská republika musela urobiť neľahký krok späť od Ústavnej zmluvy, ktorú ste schválili v parlamente alebo sme schválili v parlamente ústavnou väčšinou, ale inštitucionálnu reformu EÚ zakotvenú v Reformnej zmluve vnímame ako spoločný nástroj na riešenie oveľa viditeľnejších a citeľnejších problémov, ktoré sa dnes týkajú našich občanov a Európskej únie.

Od ukončenia medzivládnej konferencie a podpisu Reformnej zmluvy nás delí už iba niekoľko krokov. Prípadné zablokovanie rokovaní medzivládnej konferencie by viedlo do situácie, ktoré by stratili všetky členské štáty. Som presvedčený, že túto zodpovednosť si uvedomujú aj naši partneri a budeme na nich v tomto duchu apelovať aj na zajtrajšom rokovaní Európskej rady. Zodpovednosť jednotlivých členských štátov bude následne treba dodržať v tom, že dodržíme spoločne dohodnutý časový harmonogram a po očakávanom podpise Reformnej zmluvy v decembri tohto roku vynaložíme všetko úsilie na ratifikáciu zmluvy ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009.

Pripravený text Reformnej zmluvy je v súlade s našimi pozíciami a požiadavkami. Otvorenie nových, v mandáte na zvolanie medzivládnej konferencie neuvádzaných otázok sme zajtra pripravení podporiť len na základe konsenzu všetkých členských štátov a za podmienky, že nebude ohrozený dohodnutý časový harmonogram.

Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ivana Štefanca, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

I. Štefanec, poslanec: Vážená predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, milí hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor k tomuto bodu predložil spoločnú správu výborov Národnej rady. Ide o správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil uvedenú správu na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru pre európske záležitosti Národnej rady, ktorý určil ako gestorský výbor. Tieto výbory sa predloženými materiálmi zaoberali. Osobitne na výbore pre európske záležitosti bola veľmi obsažná diskusia a dňa 8. 10. sme tento materiál zobrali na vedomie. Podobne tak urobil aj zahraničný výbor na svojom rokovaní dňa 12. 10. 2007.

Na základe uvedeného dovoľte mi preto, aby som za výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby zobrala túto správu na vedomie v zmysle záverov z rokovania týchto výborov a zvlášť gestorského výboru odporučil prijať uznesenie, ktorým Národná rada berie na vedomie správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Za klub KDH sa prihlásil pán poslanec Fronc, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Kukan, za klub SMK pán poslanec Berényi. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Mikloško a pán poslanec Bauer.

Pán poslanec Fronc má slovo, nech sa páči, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv by som chcel ešte z minulej schôdze oceniť, že tento návrh, ktorý sme podali ako asi prvý z opozície, bol prijatý, pretože pokladám za dôležité, aby sme tu v tejto Národnej rade o našej budúcnosti hovorili, a pokladám to za dôležitejšie, aby sme sa rozprávali skôr tu v Národnej rade o súčasnosti a budúcnosti ako o minulosti, ktorú už ťažko môžeme zmeniť.

Pravda sa ukáže a niekedy je až prekvapujúce, s akou rýchlosťou čas pravdu odhalí. A práve to je aj prípad textu Ústavnej zmluvy Európskej únie. Nemuseli sme čakať desaťročia, aby sa potvrdilo, že predložená Ústavná zmluva, ktorú niektorí v Európe, ale aj u nás doma na Slovensku silou pretláčali, nebola dobrá. Pre Európu bola zlá. Chvalabohu, že občania niektorých krajín Únie pochopili, že navrhovaná Ústavná zmluva je v istom zmysle pascou, ktorá potlačí slobodu občana Európana na úkor toho, aby sa vytvoril akýsi superštát. Chvalabohu, že zlý návrh vo svojich referendách odmietli.

Je všeobecne známe, že Kresťanskodemokratické hnutie pri prijímaní Ústavnej zmluvy pre Európsku úniu malo zásadné námietky a jej ratifikáciu nepodporilo. Naše výhrady boli v prvom rade o tom, že navrhovaná Ústavná zmluva pre Európsku úniu by de facto vytvorila superštát na úkor slobody a suverenity členských štátov. Tie malé členské štáty by sa v Únii ocitli v pozícii akýchsi prizerajúcich sa štatistov a kedykoľvek by mohli byť prehlasované. Toto by bol osud Slovenska, ak by Ústavná zmluva, ktorú vtedy ratifikovala aj Národná rada Slovenskej republiky bez referenda, sa stala realitou.

Nemôžem si nespomenúť obdobie spred 18 rokov a nasledujúce neľahké 90. roky, keď sme zápasili nielen o slobodu a demokraciu, ale najmä o nezávislosť, o slobodný trh a možnosť slobodne sa rozhodovať, do akých štruktúr európskych či transatlantických chceme vstúpiť, a že by sme šmahom ruky takouto Ústavnou zmluvou toto zahodili. Veď viac ako 40 rokov sme sa trápili a zápasili o slobodu, o to, aby sme mohli rozhodovať, o to, aby sme sa vymanili zo šialeného projektu komunistického varšavského paktu.

Musím povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie nesúhlasilo a nesúhlasí s tým, aby sa v Európe prijímali také zmluvy, ktoré Slovensko možno v jemnejšej, modernejšie, modifikovanej podobe, ale opäť istým spôsobom okliešťujú o slobodu v rozhodovaní sa. KDH nesúhlasí s tým, aby Charta ľudských práv Európskej únie tak zaväzovala, ako je to urobené v tomto návrhu, a vytvárala priestor na vnucovanie právnych aktov, ktoré sú napríklad v rozpore s rodinným právom a v rozpore s kresťanskou kultúrou tejto krajiny.

Áno, my sme hovorili, že je pre nás neprijateľné, aby v zmluve bola vynechaná zmienka o kresťanských koreňoch. Európske spoločenstvo, Európa sa nemôže zbavovať svojich koreňov, kresťanských koreňov a kultúrnej tradície. Priatelia, kresťanské korene a táto tradícia, to nie je o vnucovaní náboženstva ani o nerešpektovaní slobody svedomia, to je o tom, že judaisticko-kresťanská tradícia je súčasťou dvojtisícročného bytia Európy, že hodnoty tejto tradície si ctíme a rešpektujeme bez ohľadu na to, či sme veriaci, alebo nie.

Aspoň jeden príklad. Pomsta je v kresťanstve zakázaná. "Pomsta je moja," hovorí Pán v Písme. No a tento princíp je súčasťou všetkých našich európskych právnych systémov. Keď vám niekto ublíži, nemôžete sa mu pomstiť sami. Spravodlivosť vymáha nezávislý súd a on aj vymeriava trest. Tento princíp ale nebol a nie je univerzálny a platný na celom svete. To sú kresťansko-judaistické tradície dvetisíc rokov v Európe. A práve preto si myslíme, že takýto dokument, ktorým sa my Európania budeme v nasledujúcich rokoch riadiť, má obsahovať aj zmienku o tejto judaisticko-kresťanskej tradícii Európy.

Dnes pripravená Reformná zmluva je svedectvom v prvom rade o tom, že videnie Kresťanskodemokratického hnutia bolo správne a predvídavé. Uvedomili si to aj iné členské štáty Európskej únie a projekt Ústavnej zmluvy skolaboval.

Pokiaľ ide o súčasný návrh Reformnej zmluvy, je to celkom iste posun k lepšiemu. Konečne už mnohí európski politici prestali hovoriť o Ústavnej zmluve, o symboloch. Súčasný spôsob hlasovania, ktorý je výhodný pre malé krajiny, aj pre Slovensko, je aj vďaka možno, mnohí poviete, nie celkom diplomatickému postupu Poľska, ale je zachovaný približne na desať rokov. Rovnako nevznikne funkcia ministra zahraničných vecí Európskej únie, ktorá by podriaďovala neraz zásadne zahraničnú politiku európskych krajín tomuto ministrovi, teda aj vás, pán minister.

Dnes, keď hovoríme o Reformnej zmluve, ktorej podpísanie sa uskutoční v krátkom čase, v decembri tohto roku, musím povedať, že máme v prvom rade zásadné výhrady aj k pôsobeniu vlády a premiéra na predchádzajúcom samite. Mohli sme sa pridať k Veľkej Británii a získať podstatné obmedzenia v otázkach Charty ľudských práv v Európskej únii.

Prosím vás, aby nebolo nedorozumenie. Existuje dokument, ktorým sme viazaní rešpektovať ľudské práva. Toto je dosť rozporuplný, zmätočný dokument, táto charta, ktorý bude s veľkou pravdepodobnosťou predmetom mnohých súdnych sporov na Európskom súdnom dvore. Žiaľ, musím povedať, že pán premiér, ako sme to čítali aj v tlači, sa na samite nudil miesto toho, aby bojoval za záujmy Slovenska. V období, keď naša Národná rada rieši predovšetkým otázky minulosti, ako sú napríklad dekréty a podobne, ktoré, žiaľbohu, už nemôžeme zmeniť, môžeme zmeniť nanajvýš ich interpretáciu, a v období, keď sa, mám pocit, viacerí predbiehajú v tom, kto je lepší Slovák, bol práve samit skutočnou príležitosťou presadzovať záujmy a dobro Slovenska a byť dobrým Slovákom. Žiaľ, toto sa nestalo, pán premiér.

Ale som presvedčený, že ešte aj dnes, pred podpisom Reformnej zmluvy, možno aspoň niečo urobiť v prospech Slovenska a spoločnej európskej kultúrnej tradície. A preto v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia navrhujem, aby Národná rada prijala nasledujúce uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pred podpisom Reformnej zmluvy Európskej únie Slovenská republika urobila jednostranné vyhlásenie, že Charta základných práv Európskej únie žiadnym spôsobom neovplyvní zákonodarstvo členských štátov v oblasti verejnej morálky, rodinného práva, rešpektovania ľudskej, fyzickej a morálnej integrity a ochrany ľudskej dôstojnosti."

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca, ktorý vystúpil za poslanecký klub KDH, sa prihlásil pán poslanec Pavol Kubovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Pán Kubovič, nech sa páči, máte priestor na faktickú poznámku.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pozorne som si vypočul pána poslanca Fronca a rád by som sa ho na základe jeho prednesených slov opýtal na jednu časť jeho vystúpenia, kde spomínal, že bola Ústavná zmluva násilne pretláčaná ku schváleniu. Ak si dobre pamätám, sedel som aj ja v predchádzajúcom období v tomto parlamente a za Ústavnú zmluvu zo 150 poslancov hlasovalo, ak sa nemýlim, viac ako 120 alebo okolo 120 poslancov, čo je zjavná ústavná väčšina, a ja som nepostrehol žiadne násilné pretláčanie tejto Ústavnej zmluvy. Tak by som veľmi rád od neho počul, ako na takéto poznanie prišiel.

M. Hort, podpredseda NR SR: Chcem sa pýtať pána poslanca, či chce reagovať. Áno, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Pán kolega ma asi nie celkom dobre počúval, pretože násilné pretláčanie bolo v širšom kontexte v celej Európskej únii snahou obísť referendá, to sa udialo aj u nás, treba povedať, a o tom bola reč. A vieme, akým spôsobom fungoval hlavný predstaviteľ prípravy Ústavnej zmluvy pán Valéry Giscard d´Estaing. Pán kolega, ako podpredseda pre zahraničie, pokiaľ ním ste, zrejme o tom takisto dostatočné informácie máte a myslím si, že to nebolo o dohode, o konsenze a skôr to bolo o násilnom pretláčaní. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa do rozpravy písomne za poslanecký klub SDKÚ - DS prihlásil pán poslanec Eduard Kukan. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v diskusii.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť s niekoľkými postrehmi k prerokúvanej informácii o stave rokovaní o Reformnej zmluve. Moje postrehy budú vychádzať z odlišnej optiky ako môjho predrečníka. Chcem tie postrehy prezentovať osobitne z toho dôvodu, že dokument, o ktorom rokujeme, je svojím spôsobom vlastne nástupcom neratifikovanej Zmluvy Ústavy pre Európu, ktorú som ako minister zahraničných vecí spolu s vtedajším predsedom vlády Slovenskej republiky podpísal na slávnostnom stretnutí vrcholných predstaviteľov členských štátov Európskej únie v Ríme 29. októbra 2004.

Základný kameň, ktorý bol položený v Laekene na zasadnutí Európskej Rady v roku 2001, je nepochybne pevný aj dnes. Postupom času jeho štruktúra nebola narušená. Boli len obrúsené jeho hrany. A treba pripomenúť, že aj samotná Únia od rozšírenia v roku 2004 vyzrieva, postupne sa konsoliduje a postupne preberá na svoje plecia globálnu zodpovednosť.

Musím konštatovať, že východiská definované počas Konventu o budúcnosti Európskej únie a predchádzajúcej medzivládnej konferencii boli správne. Ako politik som rád, že projekt Ústavnej zmluvy nebol zbytočný. Práca odvedená na národnej, vládnej, parlamentnej a európskej úrovni mala zmysel a prostredníctvom právnych expertov sa pretavila do podoby Reformnej zmluvy.

Každá minca má však dve strany. Zdržanie procesu po negatívnych výsledkoch referend v Holandsku a Francúzsku určitým spôsobom bolo aj pozitívne, hoci nie vedome, keďže občania týchto dvoch zakladajúcich štátov rozhodovali viac o vnútorných záležitostiach ako o európanstve. Následné obdobie reflexie, dostatočne dlhé, však umožnilo hlavám a predstaviteľom členských štátov zamyslieť sa nad víziou Európy a jej ďalším smerovaním. Niektoré ustanovenia Ústavnej zmluvy sú v novom dokumente vymedzené presnejšie a zrozumiteľnejšie.

Z pohľadu občana som tiež rád, že zmluva reaguje na množstvo udalostí z uplynulých rokov. Situácia v Európe a vo svete sa neustále vyhrocuje. Stačí si spomenúť na teroristické útoky v Madride a v Londýne, závislosť Európskej únie od dodávok energetických surovín z východu a rusko-bieloruský spor alebo situáciu v Libanone. Európski politici by možno, niekedy aj za cenu strát, mali ešte rozhodnejšie vziať váhu rozhodovania o spoločnej európskej budúcnosti na svoje plecia. Mali by vždy vážiť slová a vyhnúť sa populistickým krokom a taktiež neprenášať bezhlavo právo rozhodovať na občanov a zbavovať sa pritom vlastnej zodpovednosti. Kontroverzné vyhlásenia typu "Únia by sa nemala ďalej rozširovať" alebo "zabráňme vstupu pracovníkov z tretích krajín do štátov Európskej únie" síce môžu osloviť niektorú časť občanov príslušnej krajiny, ale v konečnom dôsledku idú proti ich záujmom a proti záujmu väčšiny.

Nádejný politický mandát odsúhlasený 23. júla tohto roku reflektuje aktuálne potreby a anticipuje výzvy nadchádzajúcich desaťročí. Čo si Európa žiada dnes, to je flexibilný právny rámec. Právny rámec, ktorý nebude brzdou hospodárskeho rastu a zamestnanosti, umožní rozvíjať strategické partnerstvá, posilní transatlantické väzby aj vzťahy s ázijskými hráčmi. Taký, ktorý bude šíriť hodnoty demokracie a mieru v krajinách susediacich s Európskou úniou. Pokiaľ ide o rozširovanie Únie, nové primárne právo predstavuje nádej alebo víziu pre Balkán. Veď mnohí z nás by sme si už možno dnes želali Chorvátsko za člena Európskej únie.

Krajiny Európy dnes čelia negatívne sa vyvíjajúcej demografickej krivke. Ubúda počet kvalifikovaných pracovníkov. Obmedzenie migrácie však tento problém nevyrieši. Pravdaže, chceme sa vyhnúť živelnej migrácii, ale za jasných právnych noriem sa však budeme vedieť dohodnúť na presných pravidlách kontrolovanej imigrácie.

K samotnému dokumentu možno uviesť, že ide o evolúciu textu Ústavnej zmluvy. Dôležité je, že pri tvorbe Reformnej zmluvy bola zvolená tradičná a overená cesta aktualizácie práva. Myšlienka rozdeliť obsah Ústavnej zmluvy do dvoch častí rezonovala už na júnovom samite v roku 2005. V tej dobe však stále ešte existovala určitá nádej, že proces ratifikácie ešte bude možné napriek hlasovaniam vo Francúzsku a Holandsku dotiahnuť do úspešného konca.

Rád by som v krátkosti vyzdvihol niektoré z inovácií a paralely s Ústavnou zmluvou, ktoré podľa môjho názoru posilnia akcieschopnosť Únie. Na jednej strane pripravované zmeny umožnia európskym inštitúciám operovať efektívnejšie a transparentnejšie. Na druhej strane ju pripravia čeliť globálnym výzvam. Proti Ústavnej zmluve sa výraznejšie posilní postavenie národných parlamentov, teda aj Národnej rady Slovenskej republiky. Rozhodovanie sa priblíži k občanom, tí získajú nové nástroje, ako napr. právo legislatívnej iniciatívy. Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa v tejto súvislosti zamysleli aj my u nás na pôde Národnej rady, akým spôsobom teda využijeme tie nové možnosti, ktoré nám táto Reformná zmluva bude poskytovať. Určite na zasadnutiach európskeho výboru, zahraničného výboru alebo ústavnoprávneho výboru by sme takýto dokument alebo takúto analýzu mali vypracovať a myslím si, že to podobne platí aj pre vládu Slovenskej republiky.

Výrazný posun od dnes platných zmlúv vidím v tom, že Zmluva o Európskych spoločenstvách bude zmenená a premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Európske spoločenstvo zostane teda minulosťou. Jedinú právnu subjektivitu po vstupe Reformnej zmluvy do platnosti nadobudne Európska únia. Paralelu s Ústavnou zmluvou vidím aj pri zrušení prežitej trojpilierovej štruktúry Európskej únie. Prispeje to k zjednoteniu rozhodovacích procesov a právnych aktov pre všetky oblasti s výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tá si zachová špecifické postavenie. Nebudem hovoriť o inštitučnom balíčku, ale myslím si, že sú v ňom niektoré veci, ktoré sú progresívne a budú pozitívne.

Rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi bude precizované, obdobne ako v Ústavnej zmluve však pôjde o kompetencie výlučné, spoločné alebo podporné. Reforma Únie na základe Reformnej zmluvy znamená podľa nášho hodnotenia prínos pre celú Európsku úniu. Je dobré, že si Slovenská republika nestanovila neakceptovateľné ciele a že sa Slovensko v procese negociácií chová konštruktívne a pragmaticky.

Vážim si aj prácu, ktorú v danej oblasti odviedla Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období. Verím, že aj súčasný parlament zohrá v tomto procese pozitívnu úlohu. SDKÚ - DS chce k tomu konštruktívne prispieť.

Oceňujem, že zástupcovia politických strán mali možnosť stretnúť sa s vami, pán minister, a vypočuť si informáciu o aktuálnom stave rokovaní medzivládnej konferencie. Aj keď jedna z nich to urobila s určitým oneskorením. Dúfam a verím, že Reformná zmluva dostane na zajtrajšom neformálnom samite EÚ v Lisabone politické požehnanie a už nebude nič stáť v ceste jej schváleniu na konci roka. Je však na predstaviteľoch slovenskej vlády, aby počas rokovaní v Lisabone, pán minister o tom hovoril, pomohli tým, ktorí nebudú chcieť pripustiť diskusiu o požiadavkách niektorých členských štátov, ktoré nekorešpondujú s mandátom prijatým na júnovom zasadnutí Európskej rady. Neotvárajme Pandorinu skrinku, nebolo by to dobré a nič by to ani neprinieslo.

Na záver chcem vyjadriť nádej, že ratifikačný proces v Slovenskej republike bude úplne zavŕšený v súlade s predpokladaným termínom, teda pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009, a že si znovu zachováme ráz kredibilného proeurópskeho partnera, že nezostaneme visieť niekde na polceste. Verím aj v to, že charakter Reformnej zmluvy nevyvolá zbytočnú polemiku o zakladaní superštátu alebo o zbavovaní sa národnej suverenity. Myslím si dokonca, že naša Národná rada by mala zavŕšiť proces ratifikácie čo najskôr, netreba čakať ďalej.

Hodno tiež spomenúť, že návrh Reformnej zmluvy má kladnú odozvu aj na pôde Európskeho parlamentu. Jedna taká kritická poznámka na okraj. Má to súvis s tým, o čom hovoríme, lebo ide o otázku, ktorá je nadčasová a významná pre Slovensko a jeho budúcnosť a jeho postavenie v medzinárodných vzťahoch.

Nepáči sa mi, keď niekedy vedúci predstavitelia slovenskej vlády dnes majú vyhlásenia, ktoré sú zbytočne protieurópske, aby som bol zrozumiteľný. Mám na mysli niektoré vyhlásenia predsedu vlády Slovenskej republiky, keď hovorí o tom, že EÚ má iný prístup k presadzovaniu záujmov veľkých ekonomických a lobistických skupín ako k záujmom občanov. Alebo citát: "Znepokojuje ma doterajšia prax európskych inštitúcií. Doterajšia hospodárska a súťažná legislatíva vytvára oporu pre naplnenie potrieb prvých, blahobyt občanov už je o inom."

Nebojme sa kritizovať, keď to treba, keď to niečo prináša, keď to pomáha Slovenskej republike. Vyhlásenia, ktoré som citoval, nič neriešia, v ničom nepomáhajú a sú podľa mňa absolútne zbytočné!

Na záver, kolegyne a kolegovia, z toho, čo som povedal, vyplýva, že SDKÚ - DS v súlade so svojou konzistentnou proeurópskou politikou, ktorú v predchádzajúcich rokoch jasne demonštrovala a dosiahla výsledky, na ktorých dnes budujeme, podporuje úsilie o úspešné dokončenie rokovaní o prijatí dokumentu, ktorý podľa nášho názoru bude reflektovať súčasnú situáciu v rozšírenej Európskej únii a umožní jej efektívnejší a racionálnejší rozvoj v budúcnosti.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána Eduarda Kukana sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec, ďalej pán poslanec Kubovič. Pani poslankyňa Vášáryová? Máte stlačený procedurálny. A pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pánu poslancovi Kahancovi.

Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som privítať vyjadrenia pána poslanca o tom, že aj zdržanie ratifikácie Európskej ústavnej zmluvy bolo pozitívne, a spomenul tam viaceré body, napríklad tie, že môže sa postupne Európska únia konsolidovať či postupne preberať zodpovednosť, ale aj vyzrievať. Lebo myslím si, že je to predovšetkým o tom vyzrievaní a vytvorení si svojej vlastnej identity tohto veľkého a nového celku a smerovaní do budúcnosti. Takže sám konštatoval, že to zdržanie malo aj pozitívne účinky. A to dlhšie obdobie umožnilo štátom vlastne mať dostatočný čas, resp. väčší čas na to, aby vedeli, ako sa ďalej rozhodovať.

A myslím si, že tým je len potvrdzované to, že Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré malo určité výhrady a ktoré chcelo, aby sme sa nevzdávali svojich jednak národných práv a jednak slobody rozhodovania sa. Takže tým je to len potvrdené, že naše výhrady, Kresťanskodemokratického hnutia, boli oprávnené. A takisto sme v predchádzajúcom príspevku potvrdili, že akceptujeme posun k lepšiemu v rámci vývoja Európskej ústavnej zmluvy až k Reformnej zmluve.

Takže môžem len popriať, aby tento čas a toto zdržanie smerovalo k tomu, aby sme naplnili myšlienky tých, ktorí vlastne to začínali na začiatku, či už to bol Robert Schuman alebo ďalší, ktorí chceli vytvoriť zjednotené spoločenstvo štátov, ktoré by smerovalo k dobrému spoločenstvu a k dobrému spoločenstvu predovšetkým pre jeho ľudí.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalším s faktickou poznámkou je pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na dve veci z vystúpenia pána poslanca Kukana.

A to prvá vec, v ktorej hovoril, že jedna z politických strán rokovala s pánom ministrom s oneskorením, no bola to SDKÚ - DS, treba to konkrétne pomenovať. Ale na druhej strane musím povedať, že pán minister aj za možno tú administratívnu chybu, ktorá to spôsobila, sa ospravedlnil a my sme toto ospravedlnenie prijali. Bol by som rád, aby to aj takto verejne odznelo, že naozaj dokážeme byť aj tolerantní a vieme spolu aj spôsobom korektným rokovať. A na druhej strane treba aj povedať, že tým, že to stretnutie bolo oddialené, o to mohlo byť aktuálnejšie a možno o to bolo aj zaujímavejšie. Takže všetko zlé asi je aj na niečo dobré, aj tak sa to dá povedať.

Ale na druhej strane by som ešte mal jednu poznámku, ktorá možno bude troška z iného súdka a bude nadväzovať na to, čo pán poslanec hovoril ohľadne možno tých nepozitívnych alebo nie dobrých vyjadrení, ktoré nerobia dobré signály Slovensku práve z úst nášho predsedu vlády pána Fica. No ale mňa, dovolím si poznamenať v tejto chvíli, ťažká alebo trápi aj iná vec a to je tá, že dneska ani jeden z politických subjektov, ktoré dneska sú vo vláde Slovenskej republiky, nemá jasné ukotvenie v rámci európskych štruktúr, dve nie sú vôbec členmi, jedna má pozastavené členstvo. A, samozrejme, potom tá pozícia Slovenska pri akýchkoľvek vyjednávaniach a možno aj práve pri takýchto dôležitých rokovaniach je stavaná na úplne inú koľaj, ako by mohla byť. Ja neviem s týmto, samozrejme, nič robiť, ale myslím si, že práve všetky tie subjekty, ktoré dnes sú vo vláde, by sa mali nad tým zamyslieť a mali jednoznačne robiť pre dobré meno Slovenska v Európe aj v tomto smere už konečne niečo, čo prinesie pozitívum.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Kukana je pani Magda Vášáryová.

Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja tiež pokladám za veľmi dôležité, aby sme o tom hovorili, a chcem upozorniť, že do diskusie sa vôbec nezapájajú koaliční poslanci. Je to zvláštne. Chcela by som hovoriť veľmi krátko a podporiť vystúpenie pána poslanca Kukana a pripomenúť ešte niekoľko bodov.

Myslím si, že doviesť novú európsku zmluvu do života je vo vitálnom a zásadnom záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Zároveň potrebujeme posilňovať stále dialóg s občanmi Slovenskej republiky, aby sa necítili odtrhnutí od rýchle idúcich zmien na európskej úrovni a na to máme Národný konvent.

Pán minister, od výboru, kde som vám položila otázku, ako fungujú diskusie na úrovni Národného konventu, som si zistila niektoré skutočnosti a musím sa priznať, že prenos diskusií na akademickú pôdu, teda diskusia Národného konventu na akademickej pôde zatiaľ nespĺňa účel. Prosím, zistite si to a urobte nápravu, lebo tam sa len naháňajú študenti, aby tam vôbec niekto bol.

Zvláštna situácia nastala aj v rámci Vyšehradskej štvorky, kde dva štáty, Poľsko a Česká republika, majú svoje vnútorné politické problémy, asi sa netýkajú samotnej zmluvy, ale využívajú to niektoré politické sily, aby si urobili svoju pozíciu. A dúfajme, že sa to čoskoro skončí a budeme mať jasnú situáciu aj vo Vyšehradskej štvorke.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcem sa spýtať pána poslanca Kukana, či chce reagovať. Nie. Posledným prihláseným za poslanecké kluby je pán poslanec József Berényi, ktorý vystúpi za poslanecký klub SMK.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na rozpravu.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel zdôrazniť, že vo všeobecnosti, ešte raz opakujem, vo všeobecnosti nepatrím medzi kritikov vlády Slovenskej republiky ohľadom jej postupu počas rokovania Európskej rady o inštitucionálnej reforme z júna 2007 a následne na to počas rokovaní v rámci medzivládnej konferencie o tzv. Reformnej zmluve, a to z toho dôvodu, že mandát určený vládou Slovenskej republiky z 13. júna 2007 bol realistický, keďže odzrkadľoval diametrálne odlišný stav ratifikačného procesu Ústavnej zmluvy v členských štátoch. Každý triezvo rozmýšľajúci človek musel totiž vedieť, že jedine inkorporácia niektorých, resp. kľúčových ustanovení Ústavnej zmluvy do súčasne existujúcich zakladajúcich zmlúv Európskeho spoločenstva a Európskej únie môže byť kompromisným riešením naskytnutej krízy po neúspešných referendách vo Francúzsku a Holandsku.

Chcel by som ale komentovať možno miestami teraz už aj trošku kriticky prerokovanú správu. Najprv musím konštatovať, že táto správa má veľmi, by som povedal, "bruselský nádych". Popisuje síce veľmi presne a výstižne dosiahnuté výsledky rokovaní, avšak rýdzo z technokraticko-byrokratického pohľadu. Veľmi mi chýba analytická časť, resp. hodnotenie ministerstva zahraničných vecí alebo vlády na vzniknutú situáciu z pohľadu fungovania EÚ, ale aj z pohľadu národnej pozície Slovenska v EÚ. Vyzerá to tak, ako keby v celej vláde prevládal podobný technokratický názor a prístup k inštitucionálnym a funkčným otázkam, ako je to prezentované viackrát bruselským aparátom. Prikláňam sa k tomu, že niekedy pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico má veľmi nešťastné vyjadrenia, čo sa týka fungovania Európskej únie. Po bruselskom samite v júni, keď povedal, že dúfa, že Európska rada sa v budúcnosti bude zaoberať témami podstatne dôležitejšími pre ľudí, ako je Reformná zmluva, som stratil nádej, že predseda vlády vie úplne do podrobností, čo asi presne bolo prerokované v rámci tohto samitu. Preto názor je taký mylný alebo bol taký mylný, ako keby bol bývalý predseda vlády Slovenskej republiky v rokoch 1991 a 1992 hodnotil rokovania o usporiadaní Česko-Slovenska ako nedôležité, ktoré sa vôbec netýkajú priamo občanov Česka alebo Slovenska.

Ale vrátim sa k podstate veci. Položme si otázku: Čo prináša, čo rieši, respektíve nerieši prijatie Reformnej zmluvy o Európskej únii? V súlade s analytikmi aj ja tvrdím, že príprava pôvodnej Ústavnej zmluvy bola potrebná najmä z troch dôvodov:

1. Rozšírením Európskej únie sa inštitucionálna reforma stala nevyhnutnou.

2. Znovupriblíženie a posilnenie akceptácie politiky Európskej únie sa po strate občianskej podpory Európskej únie stalo akútnym problémom.

3. Posilnenie spolupráce členských štátov v niektorých oblastiach, najmä v otázkach energetiky, životného prostredia, migračnej politiky a tak ďalej, získalo podporu všetkých členov.

Ako tieto vytýčené ciele text Reformnej zmluvy splní?

Najprv bod posledný, bod tretí. Reformná zmluva úspešne rieši zahrnutie týchto, ale aj ďalších oblastí do textu, ako som už povedal, životné prostredie, migračná politika alebo v oblasti energetiky.

Čo sa týka bodu 2 - znovupriblíženie Európskej únie k občanom, môžeme konštatovať, že Reformná zmluva v tejto podobe pravdepodobne nepriblíži občanom Európskej únie o inštitúcie, spôsob práce, ale ani samotnú politiku Európskej únie. A hovorím to hlavne z toho dôvodu, že text vo forme Reformnej zmluvy nebude prehľadnejší ako už existujúce dokumenty o fungovaní Európskej únie. Neodstráni tzv. demokratický deficit alebo legitimačný deficit v procese prijímania rozhodnutí, keďže naďalej hlavným orgánom prijímania európskych zákonov budú ministerské rady, v ktorých sedia ministri priamo nezvolení občanmi členských štátov, ale zástupcovia exekutívy. Neprináša ani ľahšiu orientáciu v tom, kto je kto v európskej politike, a keďže okrem zavedenia funkcie predsedu Európskej rady voleného na obdobie 2,5 roka prijímanie rozhodnutí bude naďalej až v štyroch rôznych inštitúciách. Ľudia dosť ťažko vedia rozoznať, čo presne má na starosti predseda Komisie, predseda Európskeho parlamentu či poslanci, následne na to predseda Rady v súčinnosti s predsedami jednotlivých ministerských rád. Je to proste chaos.

Z hľadiska objektivity musím ale konštatovať, že ani pôvodný text Ústavnej zmluvy otázku demokratického deficitu neriešil dôkladne. Čo sa týka prvého bodu, to znamená rozšírenie, teda po rozšírení Európskej únie bola potrebná inštitucionálna reforma. Treba povedať jednoznačne, že Slovenská republika bude mať horšie postavenie ako v súčasnosti od roku 2014. Nebudeme mať totiž automaticky komisára v Európskej komisii. Z tohto dôvodu je namieste nezmieriť sa s tým a hľadať v budúcnosti adekvátnu kompenzáciu, napríklad vo forme zavedenia postu zástupcu komisára. Táto inštitúcia by umožňovala stále zastúpenie na politickej úrovni Komisie pre všetky členské štáty a zároveň by uľahčila prácu komisárov, ktorí de facto svojich zástupcov dnes ani nemajú. Viem, že to nie je otázka súčasnosti, že sa to už nedá presadiť teraz, ale hovorím o budúcich možných riešeniach.

Chýba mi ďalej v predkladacej správe predkladaného materiálu analýza tzv. Joaninského kompromisu, ako hodnotí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky pozície Slovenska v oblasti rozhodovania od roku 2014, resp. 2017, najmä z hľadiska pozbieraných skúseností nášho trojročného členstva v Európskej únii. Podobne dnes už vieme, že Slovenská republika bude mať o jedného europoslanca menej ako dnes. Preto je otázka namieste, či by sme nemohli za to niečo aj žiadať.

Som veľmi rád, že dnes konečne prebieha rozprava v parlamente o týchto závažných otázkach - fungovanie Európskej únie a postavenie Slovenskej republiky v nej. Treba ale konštatovať aj to, že podobná debata by bola bývala ešte potrebnejšia niekedy v máji alebo v júni tohto roku, kedy jednotlivé otázky boli ešte otvorené a zmeniteľné, možno. Škoda, že vláda Slovenskej republiky neiniciovala parlamentnú diskusiu na túto tému v skoršom termíne, pretože Reformná zmluva vyžaduje schválenie textu aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Život sa prijatím tejto Reformnej zmluvy nezastaví ani v Európskej únii, ani na Slovensku, inštitucionálne zabezpečenie, fungovanie Európskej únie, som presvedčený, bude naďalej živou témou. Bude to téma aj o schválení Reformnej zmluvy. Preto si myslím, že väčšie zapojenie Národnej rady Slovenskej republiky do tejto témy je žiaduce.

Treba taktiež zvážiť, či presunutie fungovania Národného konventu EÚ z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na Fakultu politických vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici je najefektívnejším riešením inštitucionálnej komunikácie v otázkach, v ktorých zodpovednosť nesie najmä vláda, resp. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Tým, samozrejme, nechcem spochybňovať odbornú pripravenosť spomenutej univerzity, ale chcem poukázať ešte raz na dôležité politické aspekty fungovania Európskej únie, čo môžu ovplyvniť jedine členovia vlády, europoslanci alebo poslanci Národnej rady. Takže podľa môjho názoru konvent by mal jednoznačne viesť politický nominant alebo ministerstva zahraničných vecí, alebo Úradu vlády.

Ďalej treba tiež počas tohto volebného obdobia objektívne vyhodnotiť možnosti fungovania Výboru pre európske záležitosti Slovenskej republiky. Po schválení Reformnej zmluvy národné parlamenty získajú väčšiu právomoc v procese prípravy európskej legislatívy. Jednotlivé návrhy v rámci Európskej únie môžu byť napadnuté jednoduchou väčšinou hlasov národných parlamentov, preto je podľa môjho názoru aspoň namieste otázka, či jeden výbor môže plnohodnotne splniť takúto veľmi vážnu výzvu.

A na záver, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, efektívne fungovanie Európskej únie je v plnom záujme Strany maďarskej koalície. Preto je veľmi pravdepodobné, že napriek našim kritickým poznatkom budeme podporovať prijatie Reformnej zmluvy, aj keď, samozrejme, naše konečné rozhodnutie padne až po predložení textu na schválenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Je ale tiež v našom záujme, aby európska politika a veľké európske témy neboli na Slovensku bagatelizované neadekvátnymi výrokmi. Tiež nám záleží na tom, aby táto politika nebola presunutá do sféry technokraticko-byrokraticko-univerzitnej, niekedy. Bude to znamenať totiž časom stratu podpory aj slovenských občanov smerom k inštitúciám EÚ, čo nie je ani v záujme, predpokladám, ani súčasnej vlády, ani opozície, ale ani Strany maďarskej koalície.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)