J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili 3 páni poslanci, pričom pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Štefanec navrhli, aby sme vrátili predložený návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, pán predseda, dajte o procedurálnom návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 61 za, 72 proti, 5 sa zdržalo.
Tento návrh sme neschválili.
J. Laššáková, poslankyňa: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 80 za, 55 proti, 3 sa zdržali.
Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.
J. Laššáková, poslankyňa: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona sa prideľuje na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 26. novembra tohto roku a gestorský výbor do 27. novembra tohto roku.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o výboroch a o lehotách na prerokovanie.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 99 za, 25 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Posledné hlasovanie uvedie pán poslanec Kahanec a je to návrh uznesenia k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej,
tlač 397.
S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a teda nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v znení uvedenom v prílohe spoločnej správy, tlač 397a.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o uznesení na vyslovenie súhlasu. Upozorňujem, že ide o medzinárodnú zmluvu, takže je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia.
Tým sme odhlasovali všetky prerokované body.
Budeme pokračovať po krátkej 5-minútovej prestávke v programe 14. schôdze druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.
Návrh po prestávke uvedie pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Čiže budeme pokračovať o 11.30 hodine, kolegyne, kolegovia.
(5-minútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní, chcem poprosiť ešte o chvíľočku zhovievavosti, nemáme tu pána ministra, ktorý má predkladať návrh zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že tu nemáme pána ministra dopravy, vyhlasujem prestávku do 12.00 hodiny, potom obedňajšiu, budeme pokračovať 14.00 hodine hodinou otázok a programom, teda schváleným programom 14. schôdze.
Ďakujem pekne. Zároveň pozývam členov poslaneckého grémia a predsedov výborov na dohodnuté stretnutie.
(Prerušenie rokovania o 11.34 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Tretí deň rokovania
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. októbra 2007 o 14.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hodine otázok, ako vždy vo štvrtok ukladá tento bod rokovací poriadok. Otváram
hodinu otázok.
Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 42 otázok predsedovi vlády a členom vlády 89 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil z dôvodu účasti na zasadnutí Európskej rady v Lisabone, ktorá sa koná v dňoch 18. a 19. októbra 2007. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Máte slovo, pán podpredseda vlády.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Ospravedlnenie pána predsedu vlády už bolo zdôvodnené jeho účasťou na rade v Lisabone. Ďalej budú neprítomní: pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin, minister kultúry Marek Maďarič, zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj, minister zahraničných vecí Ján Kubiš, zastupovať ho bude minister obrany František Kašický, minister financií Ján Počiatek zastúpený bude ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom, minister životného prostredia Jaroslav Izák jeho zastupujúci bude minister výstavby a regionálneho rozvoja, pán Marian Janušek a minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa bude zastúpený takisto ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Marianom Januškom.
To je všetko. Skončil som, pani predsedajúca.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Prosím vás teraz, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Mariána Kovačócyho a znie: "Vážený pán premiér, sú povinné odvody do sporivého piliera charakteru súkromného alebo verejného?"
Prosím, pán podpredseda, o odpoveď na otázku.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, než si dovolím prečítať vlastne aj určité odborné zhodnotenie rozdielov medzi týmito dvoma druhmi sporivého piliera, chcel by som povedať, že sa vytvára atmosféra, naozaj až hysterická, okolo likvidácie II. piliera, čo, samozrejme, nie je v žiadnom prípade pravda. Rozumiem snahe opozície o vytvorenie určitej témy a aj určité zveličovanie problémov, ktoré potrebujeme riešiť. Chcem však ubezpečiť všetkých, že nám ide iba o bezpečnosť, o bezpečnosť peňazí všetkých občanov, ktorí v tomto systéme sporia. To je základný motív, ktorý sa jednoducho snažíme uskutočniť.
Je potrebné si uvedomiť, ak neexistuje garancia, ak neexistuje garancia, ktorá je schopná odvrátiť nebezpečenstvo globálneho pohybu, ktorá neexistuje, tak potom systém nemôže byť povinný. To je jednoduchá matematika. Myslím si, že to potvrdili všetci. Chápem, že nechcete tento problém vidieť ako jeho autori a problém je v tom, že si treba prečítať napríklad Hospodárske noviny a to, čo povedal pán guvernér Národnej banky a treba povedať, že možno si treba naštudovať tú problematiku a vidieť rozdiel medzi garanciami obchodovania a garanciami finančných prostriedkov. Ak si vypýtate od DSS, že by ste chceli, aby existovali garancie na všetky vzťahy, povedia, že je to príliš drahé. Prečo je to príliš drahé? No, lebo je veľké riziko. Veď je to jednoduché. Každý, kto sa aspoň chvíľu zúčastnil na obchode v rámci finančných inštitúcií, vie, že každé poistenie finančného rizika je mimoriadne drahé. A práve poistenie úplných garancií pre II. pilier je mimoriadne drahé, preto nie je uskutočnené.
Je to jednoduchá otázka, ktorú vám zodpovie ktorýkoľvek predstaviteľ DSS. Je pravda, samozrejme, že Národná banka a ďalšie inštitúcie robia dozor a verím, že v rámci svojho trojstupňového dozorovania nedovolia investovať do pochybných akcií, do ktorých je zakázané investovať aj zo zákona, Čiže, z tohto pohľadu bezpochyby zvýšený dohľad nad investovaním je. Veď to nikto nespochybňuje. Ale pri globálnom pohybe trhov nie je žiadna garancia pri znehodnotení peňazí. Voči tomu nedokáže, tomu nedokáže zabrániť ani, samozrejme, Národná banka, a to je ten globálny problém, ktorý si treba uvedomiť, a to je to, s čím my v tejto chvíli zápasíme. Ide o bezpečnosť peňazí, ktoré si ľudia do tohto systému uložili.
Trošku zrýchlim priamo v odpovedi pánovi poslancovi. V konkrétnych spoločenských a právnych prostrediach existujú buď verejné, alebo súkromné penzijné systémy zamerané na zhodnocovanie platieb. Pre verejné penzijné systémy je typické, že občania často ako zo zákona povinní poistenci alebo sporitelia odvádzajú prostredníctvom zamestnávateľa platby do verejných fondov. Tieto fondy spravujú buď verejné, alebo súkromné inštitúcie. Zdôrazňujem, nie vlastnia, ale spravujú za účelom zhodnocovania príspevkov. Verejné inštitúcie takto garantujú účastníkom verejného dôchodkového sporenia dôchodky podľa presne stanovených právnych pravidiel. Celý proces je založený na verejnom záujme zhodnocovania a garantovania plnení v prospech poberateľov dôchodkov.
Súkromné penzijné systémy na komerčnej báze ponúkajú občanom svoje produkty na zmluvnom základe. Väčšinou ide o rôzne dobrovoľné druhy poistení, pripoistení, dôchodkových rent a podobne. Naši sociálni reformátori, zaviedli tretí systém, keď boli inšpirovaní niektorými krajinami Latinskej Ameriky, najmä modelom privatizácie penzijného systému zavedeného pinochetovskou diktatúrou v Chile v 80. rokoch a vzorom z Argentíny. Škoda len, že si predchádzajúca vláda pri politickej a ideologickej obhajobe zvolila zlý príklad.
Mne osobne je známy osud argentínskeho modelu. Poradca senátu tejto krajiny je riaditeľ Asociácie za globálny rozvoj Hermán - prepáčte, že zle prečítam meno - Blejer na margo vzoru slovenskej penzijnej reformy napísal v článku pod názvom Súkromný kapitalizačný sektor zlyhal a pod nadpisom Ako Argentína zreformovala dôchodkovú reformu nasledovný citát: "Začiatkom tohto roka padlo v Argentíne historické rozhodnutie. Takmer všetky politické strany podporili zákon, ktorý znamená koniec nedobrovoľného trhu, koniec mimoriadnej výnosnosti finančných inštitúcii na úkor pracujúcich a dôchodcov." My, však často v tej slepej a nepochopiteľnej neschopnosti akceptovať slušné argumenty, zachádzame, samozrejme, na úplne opačnú stranu.
V čom však spočíva podstata tzv. dôchodkovej reformy, ktorá nevykazuje znaky ani čisto verejného, ani čisto súkromného sektora? Spôsob vymedzenia osôb zúčastnených na starobnom dôchodkovom sporení a podoba výberu príspevkov využíva všetky možnosti verejného penzijného systému: Povinná účasť pre nastupujúcu generáciu - čo ja osobne považujem za jeden z najväčších problémov - povinná účasť, nemožnosť vystúpenia zo systému, výber príspevkov prostredníctvom verejnoprávnej inštitúcie, použitie prostriedkov, výnosy a garancie sa riadia presne opačnými pravidlami, skôr používanými v súkromnom práve a riziko má znášať predovšetkým sporiteľ. Napriek obmedzeným zdrojom prostriedky zo systému budú odčerpávať dve finančné inštitúcie zároveň, dôchodkové správcovské spoločnosti a poisťovne, ktoré sú sporitelia povinní podľa § 11 zákona o starobnom dôchodkovom sporení určiť na vyplácanie starobného dôchodku.
Aj garancie v II. dôchodkovom pilieri vytvárajú veľa otáznikov vo vzťahu verejný alebo súkromný. Ak vklady v súkromných komerčných bankách sú chránené fondom poistenia vkladov pre prípad krachu týchto bánk, v prípade DSS je to presne naopak. Štát zo zákona ukladá nastupujúcej generácii povinnosť odvádzať časť svojej mzdy na účty súkromných DSS, ktoré pritom neprispievajú na tvorbu ani garančného fondu pre prípady strát z nich, z ich podnikateľských činností, ani fondu solidarity. Naopak, verejné štátne zdroje tvorené v rámci prvého piliera budú v prípade potreby použité na výplatu dôchodkov garantovaných zákonom aj tým sporiteľom, ktorí prídu o svoje dôchodky z titulu škôd, ktoré spôsobila DSS porušením zákona o starobnom dôchodkovom sporení alebo porušením iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dúfam, že uznáte, že toto je veľmi neobvyklá forma riadenia rizík. V platnej a účinnej právnej úprave starobného dôchodkového sporenia však existujú inštitúty, ktoré nie je možné nazvať ani verejnými, ani súkromnými, ale skôr zmätočnými. Uvediem niektoré. V súvislosti s návrhom noviel právnych predpisov o sociálnom zabezpečení sa opätovne otvorila diskusia o vlastných a majetkových pomeroch v právnej úprave dôchodkového starobného sporenia, čo asi najviac súvisí vami predloženou otázkou, či sú príspevky do starobného dôchodkového sporenia súkromného, alebo verejného charakteru.
V čase prípravy návrhu právnej úpravy dôchodkového starobného sporenia vtedajšia opozícia márne upozorňovala na nedostatky právnej úpravy, vrátane nedostatočnej úpravy vlastníckych a majetkových pomerov sporiteľov a ostatných subjektov dôchodkového sporenia v rozpore s legislatívnou zásadou. V postupnosti sa prvýkrát uvádza vlastnícky vzťah až vo forme dedenia, čo predtým od samotného zaplatenia príspevku nebolo možné. Zákon nerešpektuje ani prirodzené vlastnícke práva sporiteľov, a to absenciu akejkoľvek, aj minimálnej formy participácie sporiteľov na správe systému. Súkromné vlastníctvo prostriedkov v dôchodkových fondoch pri súčasnej právnej úprave zostalo len fikciou. Občania so svojimi peniazmi nemôžu urobiť vôbec nič, iba ich odvádzať súkromným správcovským spoločnostiam.
Mohol by som ešte veľmi dlho, samozrejme, o tejto otázke diskutovať, ale viem, že bude táto diskusia otvorená aj v procese samotného rokovania Národnej rady. Rád by som ešte raz zdôraznil, že je potrebné, aby sme reagovali. Ak neexistuje generálna garancia systému, nie je možné, aby systém bol povinný aj pre nastupujúce generácie. Dopúšťame sa znásilňovania, zločinu voči mladej generácii.
Skončil som, pani predsedajúca. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Kovačócy, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Pristúpime k odpovedi na ďalšiu otázku. Ďalšiu otázku adresoval pánovi premiérovi pán poslanec Čech. Je pán poslanec prítomný? (Hlasy z pléna: Nie.)
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Rošková, je prítomná. Prečítam otázku: "Vážený pán predseda vlády, ako hodnotíte politickú diskusiu okolo tzv. Benešových dekrétov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte na otázku.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, myslím si, že diskusia, ktorá v poslednom období na Slovensku vznikla, sa venovala príliš historicky a príliš veciam, ktoré dnes súčasné vzťahy v rámci Slovenskej republiky, súčasné vzťahy v strednej Európe už nijako nepostihuje alebo sa neodráža na týchto, alebo nemala by sa, faktické výsledky týchto predpisov, ktoré majú naozaj už niekoľko desaťročí za sebou. Z nášho pohľadu je naozaj veľmi nešťastné vracať sa neustále do histórie k veciam, ktoré už toľkokrát boli na tejto pôde, na celospoločenskej pôde rozdiskutovávané. Naozaj, aj z môjho pohľadu je dôležité, aby sme sa začali pozerať iba do budúcnosti a iba dopredu a začali sme sa pozerať aj na budúcnosť našich vzťahov so všetkými našimi susedmi.
Myslím si, že všetky otázky II. svetovej vojny sú uzavreté. Všetky otázky prešli naozaj historickým vývojom posledných 60 rokov a niečo navyše. Je teda dôležité, aby sme začali znovu stavať mierne poznačené nedôverou, alebo nie najväčšou istotou vzťahy, ktoré, myslím si, že majú a musia byť dobré už len preto, že sme susedia a čo je tiež stopercentne isté, susedia na dlhý čas dopredu budeme. Z môjho pohľadu je teda nevyhnutné, aby sme opäť otvorili priestor na spoločnú diskusiu ohľadne budúcnosti, ohľadne spolupráce, ohľadne otázok, ktoré naozaj trápia nás všetkých.
Ja som presvedčený, že každý, kto sa opýta ktoréhokoľvek občana, ktorý žije na Slovensku v ktoromkoľvek území, či severnom, južnom, východnom alebo západnom, nepociťuje osobne problémy, že túto otázku chce nevyhnutne riešiť, historicky 60 rokov dozadu začať veci meniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom otvárať. Takéto otázky môžu slúžiť iba na to, aby sa naše vzťahy nevyvíjali dobrým spôsobom a nikto z nás nemá chuť na to, aby vzťahy boli rozporné, nevyvážené, aby vzťahy boli, či už poznačené históriou, alebo predovšetkým zmrazené natoľko, že sa nedokážeme na medzinárodnom poli na seba usmievať, čo by ešte nebolo také dôležité, ale nedokážeme spolupracovať.
Každý z času na čas môže mať určité problémy aj do budúcnosti. Zažili sme ich my pred rokom, budem hovoriť z vlastnej skúsenosti dotýkajúcej sa Schengenu a v tej chvíli neraz naši kolegovia, nielen západní, ale aj južní, prišli a podali pomocnú ruku na to, aby sme dosiahli spoločný cieľ, ktorý budeme pred záverom roka oslavovať.
Takisto vznikol problém aj u našich ďalších susedov a takisto my sme povinní podať pomocnú ruku, aby sme všetci tento cieľ do konca roka stihli. Pre mňa je teda naozaj mimoriadne dôležité, a to chcem zdôrazniť ako odpoveď aj na otázku, ktorá bola nielen vaša, pani poslankyňa, bolo ich ďalších šesť a aj na otázku pána poslanca Čecha, ktorý nebol prítomný, ktorá sa vlastne dotýka tej istej témy. Pre nás je dôležité, aby sa vzťahy vyvíjali dopredu do budúcnosti, aby sme ich neustále nezaťažovali dávno historicky prekonanými udalosťami, ktoré nemajú priamy vplyv na dnešné časy a skôr nám môžu poškodiť, ako polepšiť a môžu ohroziť vlastne atmosféru dôvery, ktorá sa nevytvárala ľahko. Myslím si, že dnes si ju treba vážiť a treba začať opäť odznova, urobiť hrubú čiaru a postaviť na nej naozaj základy dobrej modernej susedskej politiky.
Dovoľte, aby som, pani podpredsedníčka, týmto skončil odpoveď.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Takže, ak dovolíte, vyčerpali sme 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády a ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Gábora Gála na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú a znie: "Pani ministerka, za socializmu boli zdravotne postihnutí vytlačení na okraj spoločnosti, prečo chcete v tomto pokračovať?"
Prosím, pani ministerka, odpovedajte na otázku a oznámte ukončenie odpovede.
Nech sa páči, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni, vážený pán poslanec Gál, z vašej otázky nie je zrejmé, čoho sa týka. Preto vám môžem odpovedať len vo všeobecnej rovine.
Otázka postavenia občanov so zdravotným postihnutím a rešpektovanie ich prirodzenej dôstojnosti patrí nielen medzi priority ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je aj mojím osobným a profesionálnym záujmom, a to tak v oblasti vytvárania vhodných podmienok pre ich zamestnávanie, pre účely dôchodkového poistenia, ale aj v rámci oblasti sociálnej pomoci a to formou poskytovania rôznych druhov kompenzácií a sociálnych služieb, finančnou podporou subjektov, ktoré zastupujú záujmy tejto skupiny obyvateľstva. Je potrebné mať na zreteli, že sa snažíme vytvárať také podmienky, ktoré zabezpečia sociálnu solidaritu pre všetky cieľové skupiny v spoločnosti a nielen pre osoby so zdravotným postihnutím.
Postoj Slovenska k riešeniu otázok každodenného života občanov so zdravotným postihnutím sme jednoznačne vyjadrili podpísaním Dohovoru Organizácie spojených národov o právach ľudí so zdravotným postihnutím a jeho Opčného protokolu, v súlade s ktorým budú prijímať jednotlivé zodpovedné rezorty opatrenia legislatívneho, ale aj nelegislatívneho charakteru, vrátane podpory prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Netajím sa tým, že bude potrebné riešiť mnohé otázky a že nepôjde o jednorazový a rýchly proces, ale rovnako ako v iných vyspelých krajinách o postupné a kontinuálne plnenie úloh a spoluprácu rôznych subjektov, a to nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni tak, aby mali ľudia so zdravotným postihnutím vytvorené rovnaké príležitosti ako ľudia bez zdravotného postihnutia. Môžem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že tak ako doteraz, aj naďalej budem aktívne spolupracovať s touto skupinou ľudí pri hľadaní čo najoptimálnejších riešení.
Ďakujem, skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca.
Vážená pani ministerka, dobre viete, prečo som položil túto otázku, lebo neplníte plán legislatívnych úloh vlády. Odkladáte prijatie alebo predloženie zákona o sociálnych, proste kompenzáciách zdravotného postihnutia, zákon o sociálnych službách. To už malo byť dávno v parlamente tieto zákony. Ľudia na to čakajú, ktorých sa tento zákon dotýka. Neriešia sa asistenčné služby, ba dokonca, úrady im priťažkávajú na živote tak, že vyžadujú od nich rôzne rozpisy, čo sa týka asistenčných služieb, čo nemá oporu v zákone a všeobecne nie je tu nejaká ucelená koncepcia ako zlepšiť život zdravotne postihnutých, aby vedeli ten život žiť plnohodnotne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Otázka? Áno, riešenie nového zákona o kompenzáciách sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia máme naplánované na budúci rok a je to konkrétne v IV. štvrťroku budúceho roku. V súčasnosti riešime zákon tak, že neboli dostatočne vyriešené motivačné mechanizmy v tomto zákone tak, aby motivovali zdravotne postihnutých skutočne, aby sa zapojili do celospoločenského života a práve preto sme ten zákon rozobrali na jednotlivé príspevky, ktoré sú, aby sme ich doriešili. Je plánovaná jeho účinnosť k 1. 10. 2008.
A pokiaľ ide o sociálne služby, vzhľadom na to, že nie je doriešený systém financovania, o ktorom na každej schôdzi vlastne hovorím a odpovedám na otázky pani poslankyne Gibalovej, niekedy aj pani poslankyne Sabolovej s tým, že v spolupráci so Združením miest a obcí a zástupcami vyšších územných celkov riešime systém financovania sociálnych služieb. Úprava bude predložená do parlamentu na budúci rok s tým, že účinná by mala byť najneskôr od 1. 1. 2009.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: "Preklad Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy je v čl. 8 (zodpovednosť právnických osôb) nepresný. V bode 2 uvádza oficiálny preklad "... spáchanie trestného činu ...". Správny preklad anglického originálu má znieť "... spáchanie protiprávneho skutku ...". Ide o závažnú nepresnosť. Ako chce ministerstvo v budúcnosti riešiť podobné problémy s prekladom?"
Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. Máte slovo.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. Je pravdou, že pri implementovaní smerníc, dohovorov dochádza ku skresľovaniu pojmov pri preklade. Nebudem zaťažovať poslancov podrobnosťami. Mám pre vás pripravenú podrobnú správu, kde vám to vysvetľujeme. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že otázka prekladov textov rámcových rozhodnutí do slovenského jazyka predstavuje závažný problém, keďže preklady vypracované prekladateľmi v Európskej únii nie sú dostatočne kvalitné. Za výsledný preklad sú však zodpovedné orgány Európskej únie. Prekladový problém možno riešiť niekoľkými spôsobmi, ktoré vám rovnako predložíme v lehote 30 dní, v procese rokovaní, teda po prvé o texte rámcového rozhodnutia možno preklad pojmov v slovenskom jazyku prerokovať s právnikmi, prekladateľmi v inštitúciách Európskej únie. Výsledok však v tomto prípade nie je zaručený, keďže dohoda s právnikmi - prekladateľmi nie je záväzná.
Po druhé rovnako možno v procese rokovania o texte rámcového rozhodnutia preklad dôležitého pojmu predložiť ako podmienku súhlasu Slovenskej republiky s určitým rámcovým rozhodnutím.
A po tretie po prijatí textu rámcového rozhodnutia možno nesprávny preklad upraviť formou tzv. korigenda, ktoré vypracúva príslušný gestor a zasiela sa oficiálnou cestou, najvhodnejšie prostredníctvom stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii. Orgány Európskej únie však nie sú povinné navrhované zmeny akceptovať.
To je koniec odpovede, pani predsedajúca.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Tóthová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán minister, otázka vám bola položená, pretože okrem uvedeného prípadu mám ďalšie prípady nesprávneho prekladu, napríklad aj v takej závažnej smernici, ako je Smernica o neprijateľných podmienkach pre spotrebiteľské zmluvy, zavádzajúci preklad.
Ešte za vlády Vladimíra Mečiara pri úrade vlády sme konštituovali oddelenie, ktoré sa malo rozvíjať. Mali to byť špecialisti, ktorí by dohliadali a komunikovali s Európskou úniou v týchto otázkach. Žiaľ, Dzurindova vláda toto oddelenie zrušila. Keď dochádza k takýmto nepresnostiam, dochádza k posunutiu zmyslu celej smernice, a potom Európsky súd, vrátane poprípade Európsky súd v Štrasburgu pre ľudské práva postupuje podľa originálov a nie podľa nášho prekladu. A tu môže dôjsť k vážnemu poškodeniu našich občanov. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste porozmýšľali, a otázka znie v tom, či táto vláda neporozmýšľa o zoskupení odborníkov, ktorí v spolupráci so Štrasburgom a Európskym centrom budú sledovať presnosť a správnosť prekladov tak, aby nedošlo k poškodzovaniu slovenských záujmov. My totiž sme povinní mať presné predpisy, lebo inak nám môžu poškodiť naše štátne záujmy.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Š. Harabin, minister spravodlivosti SR: Pani profesorka, ja skutočne môžem len súhlasiť s tým a uberajú sa moje úvahy týmto smerom, lebo inej cesty asi niet a aby sme zamedzili týmto negatívnym dopadom, pripravujeme v tomto smere analýzu a konkrétny návrh dám do vlády, lebo tá situácia je akútna a treba ju riešiť. Čiže, v tomto smere aj vás poprosím, že privítam vaše konštruktívne podnety.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Gibalová, položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Pani ministerka, prečo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a vláda SR uvažuje neratifikovať Európsku sociálnu chartu ako celok?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. Ešte predtým, ako vám odovzdám slovo, poprosím o dodržanie kľudu alebo pokoja v sále, tichšie.
Nech sa páči, máte slovo, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Európska sociálna charta, teda revidovaná, ktorú pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ratifikáciu, je ľudsko-právny dokument Rady Európy, ktorý určuje minimálne pracovné a sociálne štandardy, ktoré má zmluvná strana zaručiť svojim občanom. Dokument zaručuje občanom minimálne príjmy, primeranú výšku životného minima, ochranu pred zbedačovaním, chudobou a ďalšie práva.
Minulá vláda, v ktorej bola zastúpená aj vaša politická strana, teda KDH, tento dokument, vážená pani poslankyňa, 6 rokov od jeho podpísania v roku 1999 ignorovala a nezabezpečila súlad slovenskej legislatívy so všetkými právami, ktoré Európska sociálna charta zaručuje svojim občanom. Rada by som pri tejto príležitosti pripomenula, že politická strana Smer - sociálna demokracia, tvoriaca väčšinu súčasnej slovenskej vlády, keď bola v opozícii, sa plne prihlásila k vyhláseniu Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 9. novembra 2005 k sociálnej ekonomickej situácii, ktorú katolícka cirkev na Slovensku vnímala ako znepokojujúcu a ako krivdu páchanú na značnej časti obyvateľstva. A poukázala na fakt, že vtedajšia administratíva odmietala zodpovednosť spoločnosti za jednotlivca, čo najčastejšie zdôvodňovala poukazovaním na sociálne skupiny s trvalo stratenými návykmi pracovať.
Naša súčasná vláda sa tejto zodpovednosti nezbavuje. A pripájam svoj hlas aj k najnovšiemu vyhláseniu Konferencie biskupov Slovenska k Medzinárodnému dňu boja proti chudobe zo dňa 18. októbra, teda tohto mesiaca, v ktorom biskupi uvádzajú, citujem: "Jednou z hlavných príčin chudoby u nás, na Slovensku je rastúca sociálna nespravodlivosť, ktorej príčinou je bezohľadný egoizmus niektorých zamestnávateľov a vlastníkov podnikov, vrátane zahraničných podnikateľov. Preto si vláda Slovenskej republiky zaradila do svojho programového vyhlásenia aj ratifikáciu Európskej sociálnej charty, revidovanej Európskej sociálnej charty. Chceme sa však správať zodpovedne k občanom a neprijímať potrebné záväzky, ako sú dvojnásobné platy pre manažérov asi, alebo nesplniteľné sľuby o právach, na ktoré by bolo potrebné vyčleniť vysoké miliardy, teda obrovské finančné čiastky v štátnom rozpočte.
Napríklad len právo na prístup všetkých občanov k dopravným prostriedkom, k bývaniu, kultúrnym činnostiam a zábave by znamenalo komplexnú napríklad rekonštrukciu ciest, železníc, infraštruktúry a podobne. Návrh na ratifikáciu Európskej sociálnej charty, revidovanej Európskej sociálnej charty pripravila pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení aj sociálni partneri a je vyvážená pre všetky tri strany v tejto dobe a v tomto čase. Pripomínam, že ďalšie články, ako sú napríklad právo na bývanie, právo pracovníkov na ochranu ich pohľadávok v prípade nesolventnosti ich zamestnávateľa a podobne môže Slovensko kedykoľvek dodatočne ratifikovať.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani poslankyňa Gibalová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Chcem reagovať. Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka. Ja som chcela pôvodne položiť doplňujúcu otázku, ale keďže zo zhluku týchto informácií opäť, myslím si, že trošku zneužívate svoju pozíciu a nehovorili ste k veci, preto nedávam doplňujúcu otázku a nechám radšej priestor pre ostatných kolegov, aby sa dostali na rad v odpovediach.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová a položila ju ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: "Aký postup chcete zvoliť, pán minister, pri novelizácii nariadenia o minimálnej sieti? Čo znamená niekoľkonásobný odklad z rokovania vlády?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, novelizácia nariadenia vlády o minimálnej sieti je prepracovaná na základe pripomienok a širokej diskusie. V zmysle týchto pripomienok a diskusie v predkladanom materiáli upúšťame od pôvodnej prílohy č. 5. Prílohy č. 6 a 7 budú obsahovať zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré majú z pohľadu štátu strategický význam. Zoznam tvoria poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí zabezpečujú poskytovanie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti aj s prihliadnutím na kritérium uvedené v § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z., to je bezpečnosť štátu. Zostávajúca časť materiálu, teda najmä príloha č. 4 s určenými normatívami pre Slovenskú republiku a jednotlivé samosprávne kraje zostáva nezmenená. Niekoľkonásobný odklad znamená, že vláda Slovenskej republiky prikladá novele nariadenia vlády č. 751/2004 mimoriadny význam.
Pani predsedajúca, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Sabolová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, hovorili ste v začiatku svojej odpovede, že podľahla teda širokej diskusii. Chcela by som sa spýtať, kto bol súčasťou tej diskusie, ktoré odborné skupiny. Alebo bola to len koaličná rada, ktorá vlastne odsunula rokovanie o nariadení minimálnej siete, pretože sa ťažko dohodnúť na názvoch nemocníc, pokiaľ nebude tam koncepcia?
Moja druhá otázka je, čo po roku a pol, odkedy sa vás pýtam na novelizáciu nariadenia, čo s ambulantnou starostlivosťou? Chcem sa opýtať, či čakáte na to, že dôjde k zmene zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľoch, proste všetkej tej štvorici, ktorú ste predložili a až na základe toho budete vytvárať nariadenie? Pretože začiatkom tohto roku ste odpovedali, že na jar, ak bude po optimalizácii, po nejakej kontrole, budete sa touto témou zaoberať, ale aj tak nariadenie, ktoré je dnes na stole a už, myslím si, mesiac, čo mesiac sa odkladá z rokovania vlády, sa týka len ústavnej starostlivosti. Nemyslíte si, že by bolo dobré novelizovať celé nariadenie vlády o minimálnej sieti, aby to bolo jedno komplexné nariadenie?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, odpovedajte.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem. Čo sa týka diskusie, diskusia prebiehala v dvoch rovinách. Jedna rovina bola diskusia, samozrejme, k materiálu a k činnosti pracovnej skupiny, potom bola diskusia aj v rámci koalície, aj v rámci vlády.
Čo sa týka ambulantnej siete, na to môžem iba toľko povedať, že zanechali ste tu taký neporiadok a takú dezorganizáciu v ambulantnej starostlivosti, že dnes je veľmi ťažké vôbec získať validné údaje o tom, koľko ambulancií na Slovensku existuje. Preto tie práce skutočne meškajú.
Čo sa týka zákonov, samozrejme, budem rád, ak všetky tie zákony prejdú. Vytvárajú priestor na to, aby sa ďalej novelizovalo nariadenie vlády. Nariadenie vlády je norma, ktorou je možno novelizovať a, samozrejme, budem rád, ak bude nariadenie vlády o minimálnej sieti komplexné, teda aj ústavná starostlivosť, aj ambulantná starostlivosť. Ja som pred chvíľkou povedal, že najväčší problém je s ambulantnou sieťou, pretože to, čo ste tu zanechali, to skutočne asi nemá obdobu.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy a položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Pani ministerka, mohli by ste nás informovať, či po prijatí zákona o sociálnom poistení budú môcť poberatelia predčasných dôchodkov naďalej pracovať?"
Pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.