V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení, podmieňuje výplatu predčasného dôchodku, starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku okrem iného zákazom výkonu zárobkovej činnosti. Musím povedať, že v súčasnosti ešte prebiehajú na túto tému odborné diskusie, ale aj politické diskusie, a to na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že ako ministerka práce jednoznačne zastávam názor, že z vecného hľadiska by sa nemalo umožňovať poskytovanie tohto dôchodku pri výkone zárobkovej činnosti, som pripravená už s vypracovanými variantmi riešenia tejto otázky akceptovať závery týchto odborných a politických diskusií.

Dovoľte mi však pripomenúť, že predčasné starobné dôchodky boli schválené zákonom 461 s účinnosťou od 1. 1. 2004. Predčasné starobné dôchodky boli, dá sa povedať, a ich vyplácanie bolo súčasťou predpokladu aj pri zohľadňovaní a riešení II. kapitalizačného piliera a určovaní výšky odvodov. Musím povedať, že sa vtedy predpokladalo, že na výplatu predčasných starobných dôchodkov sa bude vyplácať približne 500, maximálne 700 mil. korún zo Sociálnej poisťovne.

Vypláca sa skoro 5 mld. V súčasnosti máme medzi poberateľmi, teda poberateľov predčasných starobných dôchodkov viac ako 40 tisíc. Keď hovorím o poberateľoch predčasných starobných dôchodkov, hovorím o skupine ľudí, ktorých by sa mala dotýkať nemožnosť súbehu dôchodku a zárobku, hovorím o tých ľuďoch, ktorí bez akejkoľvek sociálnej situácie, to znamená, napríklad bez straty príjmu poberajú popri svojom príjme aj predčasný starobný dôchodok. Umožňuje to platný právny stav. Hovorím o ľuďoch, ktorí majú dnes 43 rokov a viacej a okrem svojho príjmu poberajú predčasný starobný dôchodok. To znamená, že vzhľadom na skutočnosť, že môžu poberať svoj dôchodok 18, ba dokonca viacej ako 18 rokov, dostávame sa do situácie, že po dovŕšení dôchodkového veku budú poberať dôchodok, starobný dôchodok, z ktorého si, poviem taký konkrétny prípad, kde hovorím o človeku tiež do 48 rokov, ktorý popri svojom 51 000 korunovom príjme poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 7 298 korún mesačne a bude mu do doby, kým dovŕši dôchodkový vek, zo Sociálnej poisťovne vyplatených viac ako 1 milión 305 tisíc korún.

Vzhľadom na to, že nie je tu dôvod a nie je tu sociálna situácia, sociálna udalosť, akou je napríklad strata príjmu, navrhli sme v predloženej novele zákona, aby bolo na občanovi, či sa rozhodne zastaviť poberanie predčasného starobného dôchodku popri svojom príjme. V prípade, že stratí príjem, nárok ani výška dávky sa mu nemení, zostáva zachované a v prípade, že stratí príjem, môže opäť poberať predčasný starobný dôchodok. Hovorím vlastne o celospoločenskom záujme tohto riešenia vzhľadom na to, že toto riešenie znamená prínos z hľadiska finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne 1 mld. 865 mil. korún.

V tejto súvislosti si dovolím podotknúť a pripomenúť aj ďalšiu skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok nemôže poberať každý, hoci je tam doba potrebná, doba poistenia aj 10 rokov. Je skupina ľudí, ktorým nikdy nevznikne nárok na poberanie predčasného starobného dôchodku. Poviem, napríklad je to obuvník, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci živnosti, ktorý taktiež musí odvádzať na svoj príjem, ktorý sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy, 18 % odvodov, ale vzhľadom na to, že jeho príjem je veľmi nízky a nedosiahne sumu 1,2-násobku sumy životného minima, jeho predčasný starobný dôchodok to je viac ako 6, teda 6 156 korún, minimálne 6 157 korún, a to aj napriek tomu, že do systému platil viac ako 43 rokov, tento nemá nárok na predčasný starobný dôchodok, ani keby bol jeden alebo dva mesiace pred dôchodkovým vekom. Má naň nárok iba ten človek, ktorý bude mať vyšší príjem. To znamená, že aj v tomto prípade bola právna úprava upravená tak, aby vyšla v ústrety ľuďom s vyššími príjmami. Práve preto, že je to určitým diskriminačným krokom, sme navrhovali tak, ako sme sa zaviazali v programovom vyhlásení, riešiť túto situáciu.

Dovolím si však záverom pripomenúť, vážená pani poslankyňa, že konečná podoba podmienok poskytovania predčasného starobného dôchodku nebude závisieť odo mňa, ale od všetkých poslancov Národnej rady, jediného orgánu majúceho zákonodarnú právomoc, ktorú ja nemám.

Ďakujem, skončila som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Pani poslankyňa Sárközy, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. No, v tom máte pravdu, že to nebude závisieť od vás, budúcnosť tohto zákona, ja som to už viackrát povedala, bude závisieť od predsedu Ľudovej strany - HZDS od pána Mečiara a od koaličných poslancov, ktorí budú za tento zákon hlasovať.

Vy ste povedali, že sa pripravuje pozmeňujúci návrh, ktorý bude túto situáciu riešiť. Rokovanie sociálneho výboru máme za sebou a rokovanie gestorského výboru, tento pozmeňujúci návrh ešte nie je na stole. Na budúci týždeň bude finálna podoba tohto zákona predložená na rokovanie Národnej rady v druhom a treťom čítaní. Vy ste v utorok po rokovaní koaličnej rady dali vyhlásenie, ja vás citujem, pre televíziu TA3 v tom zmysle: "Je úplne nezmyslom, aby 48-ročný človek, ktorý riadne pracuje, poberal predčasný starobný dôchodok." Moja otázka je, či sa ten pozmeňujúci návrh, ktorý niekedy poslanci dostanú na stôl, bude týkať aj tých predčasných dôchodcov, ktorí poberajú predčasný dôchodok pred platnosťou tohto zákona, to znamená, od 1. januára 2004 po 1. január 2008, pretože keď to tak bude, tak to bude retroaktivita v tomto zákone.

A po druhé vy ste tu pred chvíľou citovali, koľko predčasných dôchodcov poberá neprávom podľa vás, diskriminuje ostatných ľudí, ale vy veľmi dobre viete, pani ministerka, že tí, ktorí poberajú predčasný dôchodok, tam sa im mesačne kráti o 0,5 % ten dôchodok, takže keby ste sa k tomuto vyjadrili. Či to bude retroaktívne, kto pripraví pozmeňujúci návrh, keď vy s tým nemáte nič spoločné a aby ste vysvetlili aj to krátenie mesačné o 0,5 %.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani ministerka, odpovedajte.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani poslankyňa, pokiaľ ide o výhrady, ktoré uplatňujete, že zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti sa navrhuje uplatňovať aj pre poberateľov, ktorým bol tento dôchodok priznaný pred 1. januárom 2008, čím má údajne dôjsť k rektroaktivite, musím uviesť, nejde o pravú retroaktivitu. Pretože účinky zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2008, sa navrhuje uplatňovať len od účinnosti navrhovaného zákona, t. j. od 1. januára 2008, a preto môžeme hovoriť len o nepravej retroaktivite, ktorá vo svojej podstate retroaktivitou nie je a v právnom poriadku je v zásade prípustná, najmä ak jej pôsobenie je odôvodnené celospoločenským záujmom.

V tomto prípade pripomínam a zdôrazňujem, od začiatku, odkedy sme prezentovali novelu, som upozorňovala na to, že ide o celospoločenský záujem, a to v záujme stabilizácie, udržateľnosti I. piliera a pri udržaní celého systému a v záujme zabezpečenia aj slobodnej voľby. Týmto verejným záujmom je úsporné opatrenie, ktoré má prispieť k finančnej stabilizácii I. piliera. Uplatňovaním právnej úpravy zavedenia výplaty predčasného starobného dôchodku na všetkých poberateľov tohto dôchodku bez ohľadu na dátumy ich priznania sa napĺňa ústavný princíp rovnosti.

Zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti sa dotkne približne 9 800 poberateľov tohto dôchodku a jeho nevyplácanie počas výkonu zárobkovej činnosti bude znamenať úsporu, akú som už uviedla, približne 1 mld. 865 mil. v roku 2008 a približne 2 mld. 620 mil. v roku 2009 a následne.

V tejto súvislosti musím pripomenúť, že diskriminačný prvok a zavedenie možnosti poberania predčasného dôchodku len pre ľudí s vyšším príjmom, a to napriek tomu, že sú tam ľudia, ktorí nedosiahnu vyšší príjem a zaplatia do systému podstatne viac ako ten, kto je poistený iba 10 rokov a má vysoký príjem a súčasne so svojím príjmom poberá aj predčasný starobný dôchodok, je skutočne diskriminujúce.

Skončila som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jasaň a položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Vážený pán podpredseda, Schengen je takmer jasný, čo pred rokom a niečo bola len teória. Čo ste museli všetko urobiť pre tento nesporný úspech vášho ministerstva?"

Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede. Máte slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda parlamentu, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, naozaj táto otázka a jej zodpovedanie by vyžadovalo niekoľko hodín, hodín otázok v Národnej rade a odpovedí k vláde.

Budem teda stručný a podobne, ako som to povedal pri otázke, kedy som zastupoval pána premiéra v otázke k maďarským vzťahom a vzťahom k Maďarskej republike, nemožno čas na to, aby sme za históriou urobili určitú hrubú čiaru a naozaj nikomu z nás sa nechce neustále vracať k situácii, ktorá bola v podstate takto presne pred rokom.

Naozaj pred rokom, keď som prišiel do Vilniusu na neformálne rokovanie ministrov vnútra a bol som vlastne na jednom z prvých rokovaní, to znamená, bol som nepoznaný a vzhľadom na môj vek ma všetci pokladali skôr za akéhosi možno tajomníka niekoho iného, tak som nebol podozrivý ako cudzí element a mali teda pocit, že Slovenská republika nie je možno prítomná na tomto rokovaní. A zaznievali tam teda jednoznačné témy, že nikto nechce byť rukojemníkom Slovenska. Nikto nechce doplatiť a nevstúpiť do Schengenu len kvôli tomu, že jedna členská krajina nie je pripravená a podobne.

Všetci veľmi dobre vieme, že správa Európskej komisie, ktorá nie je písaná nami, ale európskymi expertmi, vykazovala 166 nedostatkov, ktoré Slovenská republika vo všetkých oblastiach pripravenosti na Schengen mala. Je teda potrebné povedať, že dnes sa môžeme do určitej miery omnoho viac usmievať a konštatovať, že všetky tieto veci boli splnené.

Rád by som pripomenul, že prvá opätovná hodnotiaca komisia prišla na Slovensko v marci tohto roku, kedy hodnotila otázku ochrany osobných údajov, kde skonštatovala, že Slovensko naozaj plní všetky kritériá Schengenského kódexu a kedy zmenila vlastne celý systém nastavenia spolupráce medzi inštitúciami, ako aj zákony, ich nastavenia tak, aby vyhovovali Schengenskému kódexu.

Je potrebné povedať, že v júni nás čakala najťažšia hodnotiaca komisia, ktorá prišla hodnotiť pozemnú hranicu Slovenskej republiky s hranicou Ukrajiny. Asi najväčší kus práce a najväčšia zmena vlastne nastala práve na tejto hranici. De facto všetky zariadenia, ktoré dnes používa hraničná polícia v Sobranciach, všetky budovy, všetky technológie sú de facto nové, skonštruované, zrealizované v priebehu necelého jedného roku. Treba si uvedomiť, že hodnotiaca komisia bola na začiatku júna, mali sme necelých 6 mesiacov na to, aby sme úplne zmenili náhľad Európskej únie na Slovensko.

Verím, že sa nám to podarilo, o čom svedčia aj posledné návštevy, ktoré nemusím bližšie komentovať. Predpokladám, že ste mali možnosť vidieť výstupy a citáty, ktoré, či už viceprezident Európskej komisie Franco Frattini alebo rakúsky minister Gűnter Platter, ktorý bol jedným z najväčších kritikov Slovenska, po vzhliadnutí našej pripravenosti konštatoval.

Chcem sa teda na tomto mieste, možno to využiť viac ako samotnú odpoveď na vašu otázku, poďakovať naozaj všetkým, všetkým, ktorí nám pomohli k tomu, aby sme dosiahli tento pozitívny výsledok. Počnúc od spolupráce so všetkými ministerstvami až po naozaj obyčajných rádových občanov prihraničných oblastí, ktorí všetci vedeli, aká náročná úloha nás tento rok čaká a všetci podali pomocnú ruku. Špeciálne kompletná výmena v celej hraničnej oblasti a technológie v pohraničí znamenala často zabratie priestorov, pozemkov ľudí, ktorí na nich pracovali dlhé roky. A treba povedať, že vždy sme sa stretli s pochopením a s ústretovosťou a tu sa chcem naozaj obyvateľom všetkých pohraničných obcí poďakovať za to, že nám aj svojím prístupom umožnili dosiahnuť to, aby sme od 22. decembra mohli bez toho, aby sme potrebovali akýkoľvek cestovný doklad, cestovať po celej Európe.

Rád by som v tejto súvislosti povedal, že tým, čím Slovenská republika najviac zabodovala, nebolo len samotné nasadenie a nakúpenie drahej technológie, ale aj využitie slovenských patentov a slovenských vynálezov, ktoré dnes na východnej hranici de facto kraľujú niektorým špecifickým činnostiam, ktoré dodnes v inej časti Európy nie sú. Preto môžeme bez väčšieho preháňania povedať, že slovenská hranica dnes patrí k najmodernejším v Európe a často je dávaná za pozitívny príklad, čo nás veľmi teší, samozrejme.

Moderný systém Ralen, ktorý vlastne dnes so 100-percentnou istotou kontroluje každý jeden kamión vstupujúci na slovenské územie, každý jeden železničný vagón, ktorý cez Čiernu nad Tisou alebo Maťovské Vojkovce vstupuje na slovenské územie, je kontrolovaný na prítomnosť nelegálnych migrantov. Dnes vieme so 100-percentnou istotou garantovať, že cez tieto dva prúdy, či už je to nákladná doprava alebo autobusová, alebo vlaková doprava, vieme garantovať, že k nám nepríde ani jeden nelegálny migrant.

Snažíme sa vytvoriť systém, ktorý bude fungovať aj v najnáročnejších terénoch hornatej oblasti našej východnej hranice. To pred nami ešte stojí. To je budúcnosť, ktorá napriek tomu, že do Schengenu vstúpime na konci tohto roka, nás ešte čaká. V tejto chvíli, aby som dal možno príležitosť ešte aj mojim ďalším kolegom, by som rád už iba skonštatoval, že Slovenská republika bola pozvaná aj do Bruselu, aby prezentovala ideálny model integrovanej ochrany pozemnej hranice, čo nás zaradilo naozaj medzi vzorové príklady.

Dnes na východnej hranici slúži 886 policajtov, to je naozaj mimoriadna sila, pretože v ľahkej matematike prakticky na každých 10 metrov máme jedného policajta. A dnešný deň som si dovolil ráno vytiahnuť zvodku za posledné hodiny a môžem konštatovať, že približne 42 ľudí sme zadržali napríklad za posledné ráno a poslednú noc. Zadržali sme skupinu 25 nelegálnych migrantov pochádzajúcich z Číny, zadržali sme 7 Pakistancov, 8 Indov, 8 Moldavcov a 2 Gruzíncov. Sú to všetko veci, kde nové technológie a nový systém, ktorý máme nastavený na východnej hranici, omnoho intenzívnejšie bojuje vlastne s nelegálnou migráciou. Môžeme dnes povedať, že prevádzačské skupiny sa začínajú vyhýbať slovenskému územiu a začínajú sa vyhýbať prechodu cez našu štátnu hranicu. Po úplnom dobudovaní technologického systému na východnej hranici budeme môcť konštatovať, že slovenská hranica je naozaj 100-percentne nepriepustná a garantujeme jej nepriepustnosť v rámci celej Európskej únie.

Na záver mi dovoľte povedať dve základné poznámky. Prvou je, že táto hranica nie je len pre Slovákov, len pre občanov Slovenskej republiky. Touto hranicou garantujeme bezpečnosť všetkým občanom Európskej únie, a preto veľmi milo pôsobil aj výrok luxemburského ministra vnútra Luca Friedena vo Vyšnom Nemeckom približne pred 3 mesiacmi, kedy stál pred tou ukrajinskou tabuľkou a hovoril, že toto je luxembursko-ukrajinská hranica. Ukazoval luxemburským novinárom, že to je luxembursko-ukrajinská hranica. A je to pravda, pretože ich peniaze a peniaze ich daňových poplatníkov dovolili postaviť nové Vyšné Nemecké za 3 mesiace. Experti hľadali ventil, ktorým sa tá stavba vypúšťa. Lebo to vyzeralo, pretože boli na Slovensku bez nášho vedomia niekedy v januári, vo februári a stála ešte stará budova. Za tri mesiace prišla nová. To znamená, toto je prvý odkaz, že vlastne strážime vlastne nielen slovensko-ukrajinskú hranicu, ale predovšetkým hranicu Európskej únie s Ukrajinou.

A posledná vec, ktorá robí taký rozdiel medzi vstupom Slovenska do Európskej únie a vstupom Slovenska do Schengenského priestoru. Pokiaľ v roku 2004 sa Európska únia rozširovala o Slovenskú republiku, v tomto prípade je ten postup opačný. V tomto prípade sa Slovensko rozširuje o zvyšok Európy. Pretože od toho dňa, odo dňa pravdepodobne a s najväčšou pravdepodobnosťou 22. decembra ako malý vianočný darček umožníme občanom, aby už bez akýchkoľvek hraničných kontrol, bez toho, aby videli ktoréhokoľvek hraničného policajta, bez toho, aby si všimli, že prešli hranicou, budú môcť cestovať do všetkých okolitých krajín s výnimkou, samozrejme, Ukrajiny, a to predovšetkým pomôže aj v ekonomickom rozvoji práve prihraničných oblastí. Nebude treba už chodiť cez hraničné prechody do mnohých závodov, fabrík, družstiev. Bude omnoho bližšie ísť priamo cez zelené pole na bicykli 200 m do susednej dediny, ktorú predtým bolo treba 15 km obchádzať cez hraničný prechod. Toto je všetko výhoda, ktorá nás čaká. Možno až v januári, vo februári si uvedomíme, čo vlastne pre nás Schengenský priestor znamená.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Skončil som, pani predsedajúca. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Jasaň, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Som rád, že ste to povedali, pretože toto je jeden z významných úspechov ako vášho ministerstva, tak aj celej vlády. Ja verím, že aj tu, na pôde Národnej rady si nájdeme čas na to, aby sme to ocenili a určite všetci občania našej republiky, ale aj Európskej únie čakajú na ten vianočný darček a ja vám ďakujem.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja sa chcem poďakovať vlastne celej Národnej rade, pretože v zásade všetky zákony, ktoré sme v skrátenom legislatívnom konaní prijímali v máji, júni, boli mimoriadne dôležité pre to, aby sme splnili kritériá hodnotiacej komisie, ktorá pristupovala a chcem povedať, že som rád, že vtedy neexistovali rozdiely medzi koalíciou a opozíciou a že vlastne tie zákony podporila celá snemovňa, za to sa vám, páni poslanci, chcem veľmi pekne poďakovať. Všetko dobré, ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gál ministrovi spravodlivosti a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: "Pán minister, viete, koľko je celkovo tých prípadov, v ktorých súdy potvrdili nezákonne potomstvo pre reštitučných špekulantov?"

Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani predsedajúca, ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Som rád, že ste si nechali zapustiť bradu, v tom, myslím si, že sa približujete vizážou ku mne, len mám tú smolu, že som oveľa starší na rozdiel od vás.

Ja, pán poslanec, priznám sa, neviem, kam mierite. Ste právnik a viete, že takáto štatistika nemôže existovať a ani neexistuje. Ak máte vy nejakú súkromnú alebo ste sa k nej dostali ako poslanec, ste povinný oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní, lebo potvrdiť nezákonné potomstvo je vlastne legalizácia podvodu. A to niekedy môže vzbudzovať a vyvolávať politickú prestrelku, ale myslím si, že jednoducho z vašej strany sa dá očakávať, aby ste navštívili políciu, prípadne prokuratúru, vrátane generálneho prokurátora. Ak máte takéto vedomosti, rád vás privítam na ministerstve aj ja, keď prinesiete konkrétne veci a dôkazy.

Ak narážate, pán poslanec, na levický prípad, ja osobne, lebo u mňa sa očakáva, či pozastavím výkon funkcie sudcu, čakám na informácie z polície. Dosiaľ mi neprišli, aby som mohol konať. Budem konať po preštudovaní spisu, aby sme už nevyrábali ďalšie stíhania sudcov na politickú objednávku. Možno sa pamätáte v minulosti na prípad Soročinu, čo sa tu urobilo. Zastavila sa mu činnosť sudcu, výkon funkcie sudcu, za právny názor bol stíhaný, bol oslobodený a už sme zaplatili milióny aj z vašich daní, aj z mojich daní. Pamätáme sa na prípad Lipovského, sudcu Najvyššieho súdu. Viete, aký tam je stav? Dnes už ten tzv. údajný svedok tejto veľkej aféry je trestne stíhaný. Ja len čakám, kedy bude stíhaný prokurátor, ktorý dal príkaz na nezákonné vtrhnutie do kancelárie sudcu Najvyššieho súdu bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Preto ja som veľmi citlivý a bez spisu nerozhodnem o ničom.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, prepáčte, ale čas, pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul.

Končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.

Ďakujem.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. A možno, že som zodpovedal, čo ste chceli vedieť. Neviem. (Potlesk.)

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

 

Tretí deň rokovania

14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

18. októbra 2007 o 15.17 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v našom rokovaní.

Máme prítomného aj pána ministra, takže, ak dovolíte, nasleduje teraz druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.

Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 410 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 410a.

Návrh odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Prosím, aby sa opäť ujal slova.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom sa vám chcem ospravedlniť za moju neprítomnosť pred obedom. Ja som bol uvedený do omylu, myslel som si, že sa bude rokovať až po hodine otázok a opak sa stal pravdou, ja som išiel za svojimi inými povinnosťami a potom som sa musel vrátiť. Takže ešte raz sa ospravedlňujem.

Teraz k vlastnému zákonu. Dovoľte mi, aby som uviedol materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej, ďalej len dohoda, ktorý sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 360/2007 zo dňa 18. apríla 2007.

Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh Dohody prerokovala dňa 5. septembra 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 736. Európska únia iniciovala rokovanie s vládou Spojených štátov amerických o leteckej doprave na základe nevyvážených vzťahov v tejto oblasti.

Prvým problémom bola skutočnosť, že podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora uzavreli členské štáty Európskej únie so Spojenými štátmi americkými tzv. open sky dohodu v rozpore s legislatívou Európskej únie.

Druhým problémom bola skutočnosť, že v konečnom dôsledku mali americkí dopravcovia vo vzťahu k Európe väčšie práva ako európski dopravcovia vo vzťahu k Spojeným štátom americkým.

Cieľom predkladanej Dohody je vytvorenie otvoreného euroatlantického vzdušného priestoru, odstránenie právnych rozporov existujúcich bilaterálnych dohôd jednotlivých členských štátov a vylúčenie diskriminácie leteckých spoločností, spoločenstva na báze ich štátnej príslušnosti.

Zároveň sa má vytvoriť jednotných trh leteckej dopravy medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými s voľným tokom investícií a predpoklady preto, aby komunitárne a americké letecké spoločnosti mohli poskytovať letecké dopravné služby bez obmedzenia vrátane obsluhovania vnútroštátneho trhu.

Dohoda bola podpísaná ministrami dopravy Európskej únie dňa 25. apríla 2007 v Bruseli. Dňa 30. apríla 2007 bola podpísaná predstaviteľmi Európskej únie a Spojených štátov amerických vo Washingtone.

Materiál je legislatívnej povahy. Ratifikácia a vykonávanie tejto Dohody nemá negatívne finančné, ekonomické vplyvy ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Z dôvodu zvýšenia objemu výkonov leteckej dopravy môže ovplyvniť kvalitu životného prostredia.

Vážení prítomní, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého materiálu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu. Máte slovo, pán poslanec.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 408 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007.

Výbory prerokovali pridelenú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 249 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodol o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 11. októbra 2007 a uznesením č. 220 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodol, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 233. Súčasne ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie ako spravodajcu.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy písomne? Neprihlásil sa nikto, tak sa ešte raz pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem tým pádom aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pána ministra poprosím, aby zostal, pretože budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 312 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 312a.

Pán minister, nech sa páči, odôvodnite stanovisko vlády.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici.

Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb.

Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.

Účelom dohody je vytvoriť právny rámec na prevádzkovanie, údržbu a rekonštrukciu cestných hraničných mostov a úsekov ciest na spoločnej štátnej hranici. Dohoda stanovuje realizáciu prác poverenými organizáciami určenými podľa dohody, lehotu na vzájomné informovanie sa o začiatku prác, umiestňovanie cestných dopravných značiek príslušného štátu a informačných tabúľ a tak ďalej a podobne.

Dohoda bola podpísaná 18. júna 2007 v Bratislave na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 433 zo 17. mája 2006. Nadobudnutím jej platnosti sa skončí platnosť dohody medzi Federálnym ministerstvom dopravy Československej socialistickej republiky a Ministerstvom dopravy Maďarskej ľudovej republiky o oprave a spôsobe údržby československo-maďarských spoločných cestných hraničných mostov, podpísanej 24. novembra 1986 v Budapešti, ktorá už nezodpovedá súčasnej situácii na spoločných hraniciach.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa zaraďuje k dohodám prezidentským a po jej podpise sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou a o rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odôvodnenie návrhu.

Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Györgya Juhásza, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Pán poslanec, máte slovo.

Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 409 zo dňa 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007.

Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač, zaujali k nej nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 250 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 11. októbra 2007 a uznesením č. 219 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 232. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi spravodajcovi. Pána ministra poprosím, aby zostal. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje druhé a tretie čítanie

o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).

Tento návrh vlády máte ako tlač 419 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 419a.

Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova, odôvodnite návrh vlády.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ďalej len protokol, ktorý sa prekladá ako iniciatívny materiál.

Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala dňa 19. septembra 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 797. Dohovor jednotne upravuje sprievodnú dokumentáciu tovaru, zásady zodpovednosti dopravcu a postup pri uplatňovaní návrhov na náhradu škody, ktorý bol podpísaný v Ženeve dňa 19. mája 1956. K tomuto dohovoru pristúpila Slovenská republika sukcesiou dňa 28. mája 1993.

Predkladaný protokol k Dohovoru bol dohodnutý dňa 5. júla 1978. Týmto protokolom sa novelizoval čl. 23 Dohovoru, ktorý stanovuje hornú hranicu limitu zodpovednosti za náhradu škody medzinárodného cestného dopravcu vykonávajúceho prepravu podľa Dohovoru.

Skutočnosť, že Slovenská republika nie je zmluvnou stranou Protokolu k Dohovoru CMR sa prejavuje nutnosťou slovenských dopravcov dohodnúť na všetky prepravy podľa Dohovoru CMR poistné zmluvy s niekoľkokrát vyšším poistným krytím a poisťovne sú povinné v prípade vzniku poistnej udalosti hradiť poistné v tomto vyššom limite.

Tento stav má nepochybne nepriaznivý vplyv na konkurenčnú schopnosť slovenských dopravcov voči ich kolegom zo zmluvných strán. Vykonávanie protokolu nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, naopak, pristúpenie Slovenskej republiky k protokolu odstráni doterajšiu nutnosť, aby slovenskí dopravcovia uzatvárali poistné zmluvy s niekoľkonásobne vyšším poistným krytím, čo podporí konkurenčnú schopnosť v medzinárodnom prostredí.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Slovenská republika k Protokolu k Dohovoru CMR pristúpila. Materiál je legislatívnej povahy. Prístup Slovenskej republiky k Protokolu k Dohovoru CMR a vykonávanie tejto dohody nemá negatívne finančné, ekonomické a environmentálne vplyvy ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Text dohody a protokolu je konečný, a preto sa nepredpokladajú žiadne úpravy ani dodatky.

Vážení prítomní, týmto si dovoľujem požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého materiálu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom. Ďakujem.