M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Jána Chrbeta, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Máte slovo, pán poslanec.
J. Chrbet, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 410 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 251 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 1. októbra 2007 a uznesením č. 222 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 235. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som písomne žiadnu žiadosť o účasť v rozprave, preto sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási ústne? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi.
Skončili sme celý blok, ktorý predkladal pán minister dopravy a teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v našom programe a pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 432. Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 422.
Teraz dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, prosím o vašu pozornosť a pre pána podpredsedu prosím o citrónový čaj. (Reakcie z pléna.) Veď asi preto kašle, pán podpredseda.
M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím technikov, pokiaľ registrujú situáciu, ktorá sa odohráva v sále, panie poslankyne majú pocit, že je tu trošku chladno, takže poprosíme zareagovať nejakou úpravou. Fúka chladný vzduch, pokiaľ je možné, tak vytvoriť nejaké optimálnejšie prostredie, keby na to technika zareagovala. Ďakujem pekne.
Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Dámy a páni, opäť na tejto schôdzi rokujeme už druhýkrát o novele zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Pred dvomi dňami sme rokovali o vládnej verzii, teraz predkladám s kolegyňou Monikou Gibalovou poslaneckú novelu tohto zákona.
Návrh zákona, ktorý predložila vláda, vyvolal diskusiu aj vo verejnosti ten návrh, že zvýšiť príspevok pri narodení iba prvého dieťaťa je známy už viac mesiacov a vyjadrujú sa k nemu nielen politické strany, ale vyjadrujú sa k nemu aj tí, ktorých sa najviac dotýka. Vyjadrujú sa k nemu aj rodiny s deťmi.
Možno ste zaregistrovali, včera tu bolo také milé stretnutie pred parlamentom, že dve občianske združenia, ktoré sa angažujú v oblasti pomoci práve rodinám s deťmi, tak prišli pred parlament vyjadriť svoj názor, že podporujú, aby štát zvyšoval príspevok pri narodení každého dieťaťa.
Čiže nehovorili o vládnom ani o poslaneckom návrhu, vyjadrili svoj názor k princípu, akým by sa mala upravovať, resp. zvyšovať podpora zo strany štátu rodinám s deťmi. No a dnes som si otvoril dennú tlač a ráno som zaregistroval aj anketu, kde na otázku redakcie, čo si myslíte o snahe vlády podporovať len prvé narodené dieťa a ako by podľa vás mala vyzerať podpora rodín s deťmi, tak som videl, že vlastne všetky tie reakcie sú za to, aby sa zvyšovala podpora rodinám s deťmi, ale inak, ako to je práve v tej vládnej verzii.
Peter z Námestova si myslí, že ak si myslia, že sa takto zvýši populácia, sú na omyle. Ja by som podporil narodenie druhého dieťaťa, a to najmenej 50-tisícovou sumou. Jaroslav z Bratislavy hovorí, že vláda podporuje prvé narodené dieťa asi podľa princípu solidarity. Rodina s viacerými deťmi je solidárna s rodinou s prvorodeným. Jozef z Bardejova, ten zasa si myslí, že je to len jeden z mnohých populistických ťahov vlády. Rodiny s deťmi treba podporovať rovnakou sumou. A Elena z Hrachovišťa, to je od vlády pekné zvýšiť príspevok na prvé dieťa. Takýmito zákonmi znižujete populáciu mladých ľudí.
Dámy a páni, cieľom nášho poslaneckého návrhu je zvýšiť podporu štátu rodinám s deťmi zvýšením jednorazovej dávky príspevku pri narodení dieťaťa zo sumy 4 460 korún na 10-tisíc korún. Už som hovoril tento týždeň práve v diskusii o tom vládnom návrhu, že nemusíme sa presviedčať navzájom o tom, aké sú dôsledky príchodu dieťaťa do rodiny okrem iného, že to je radostná udalosť, že ako to komplikuje situáciu mnohým rodinám, pretože je to spojené so zvýšenými výdavkami so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa.
A dnes platná suma príspevku ani zďaleka nepokrýva potreby dieťaťa a výdavky rodín spojené s touto udalosťou. Aj to, že na Slovensku dlhodobo pretrváva nepriaznivý demografický trend, že sa rodí stále menej detí, dokonca hlboko pod úrovňou, ako je prirodzená miera reprodukcie, je známa skutočnosť.
Jedným z dôvodov tohto stavu je výrazné zníženie príjmovej a zhoršenie sociálnej situácie v rodine z dôvodu absencie príjmu jedného z rodičov, ktorý sa venuje výchove dieťaťa, a tiež rozšírenie rodiny o ďalšieho člena domácnosti.
Predkladatelia sme presvedčení, že je v záujme spoločnosti i budúcnosti štátu, aby sa rodilo viac detí, a preto je potrebné priebežne zvyšovať priamu i nepriamu podporu rodinám s deťmi úmerne s rastúcimi životnými nákladmi. To najväčšie bremeno napriek našej zvýšenej snahe podporovať rodiny s deťmi zostane aj tak na rodičoch.
Tiež navrhujeme možnosť tento príspevok zvýšiť k 1. septembru kalendárneho roka nariadením vlády Slovenskej republiky. Finančný dopad na štátny rozpočet z prijatia tohto návrhu nebude vyšší, ako predpokladá vláda.
Nechceli sme komplikovať situáciu ani pani ministerke, ani všetkým tým, ktorí sa obávajú, že by sme tým nabúrali parametre, resp. schodok štátneho rozpočtu. Preto uvedenú sumu, ktorú chce vláda rozdeliť medzi prvorodené deti, my sme rozdelili medzi priemerný počet detí, ktoré sa na Slovensku ročne v posledných rokoch rodia, a zhodou okolností je to práve to zvýšenie o 5 a pol tisíca korún na každé narodené dieťa.
Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest, je v súlade s ústavou a so všetkým, čím je Slovenskej republika viazaná.
Ďakujem za podporu tohto návrhu, a keby predsa len ste nepodporili tento poslanecký návrh zákona preto, že už je v druhom čítaní vládny návrh, tak chcem upriamiť pozornosť práve na tú malú skupinu lobistov, ktorí včera tu boli pred parlamentom a obrátili sa aj na vás poslancov otvoreným listom - Únia materských centier zo 16. októbra tohto roka, to znamená tohto týždňa, ktorá vo svojom liste píše:
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká vás hlasovanie za úpravu, ktorá je v spleti makroekonomických, politických i médiami ostro sledovaných zákonov zdanlivo nedôležitá a nepodstatná - príspevok pri narodení dieťaťa. Budete hlasovať za jeho zvyšovanie. Pre rodičov detí, teda nielen budúcich rodičov je však vaše hlasovanie veľmi významné. Môže potvrdiť deklarované snahy vlády a príslušných ministerstiev o podporu rodín na Slovensku. Každý štát potrebuje, aby sa v ňom rodil dostatok detí a každý rodič potrebuje vedieť, že to tak je.
Zvýšenie príspevku na každé narodené dieťa bude dôkazom toho, že nielen rodičia, ktorí privádzajú na svet svoje druhé, tretie alebo ďalšie dieťa si uvedomujú zodpovednosť, ktorá je s tým spojená.
Dieťa dobre vychovať, poskytnúť mu dostatok príležitostí na osobný rozvoj, dať mu vzdelanie podľa jeho schopností, aby sa z neho raz stal samostatný, dobrý a spoločnosti prospešný človek a neskôr dobrý a zodpovedný rodič. Poskytnúť toto všetko jednému dieťaťu je ťažká úloha. Poskytnúť toto všetko viacerým deťom ešte náročnejšia. Preto sa nie všetci rodičia rozhodnú mať viac ako jedno dieťa.
Žiaden finančný príspevok im v tejto ich úlohe a zodpovednosti nepomôže, iba ak krátkodobo. Morálny význam tohto príspevku má oveľa väčšiu hodnotu a jeho schválenie pre všetkých rodičov bez rozdielu počtu alebo prvenstva detí bude slúžiť ku cti rodinnej politiky štátu i poslancov, ktorí ho takto schvália.
Preto vás prosíme o podporu takej podoby novely zákona, ktorá nerozdeľuje rodičov podľa počtu detí, ale podporuje ich bez rozdielu aj zvýšeným príspevkom pri narodení každého dieťaťa.
V Bratislave 16. 10. 2007. Únia materských centier."
Dámy a páni, pripájam sa k tomuto krásnemu listu. Ďakujem za vašu pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie ako navrhovateľa a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy. Tie faktické poznámky, ktoré sú na tabuli, to sú omylom, potom chcú, áno?
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 19. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v prvom čítaní podávam spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Cieľom navrhovaného zákona je zvýšiť priamu podporu štátu rodinám s deťmi zvýšením jednorazovej dávky príspevku pri narodení dieťaťa zo sumy 4 460 korún na 10-tisíc korún. Zároveň sa zrušuje príplatok príspevku pri narodení dieťaťa, ktorým sa neodôvodnene zvýhodňovalo dieťa, ktoré sa narodilo ako prvé.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie spravodajskej správy. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do diskusie, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem aj spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pána poslanca Brocku poprosím, aby zostal na mieste navrhovateľa, pretože pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Stanislava Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona máme ako tlač 433 a návrh na prerokovanie výborom máme ako tlač 423.
Pán poslanec Brocka, máte slovo a uveďte návrh zákona.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Teraz to vyzerá, ako keby som hral na vládu "osobku". Pred chvíľou som uviedol návrh zákona, ktorý bol názvom ten istý, ako predložila vláda, len navrhujem iný spôsob riešenia pomoci rodinám s deťmi.
Pri tomto zákone rovnako pristupujem k snahe zlepšiť situáciu našich rodičov, ktorí sú na dôchodku. A ten úvod som zvolil preto taký, že tento týždeň vláda schválila vianočný príspevok aj spôsob jeho rozdelenia alebo teda spôsob, akým sa bude poskytovať.
Predložená novela zákona o daniach z príjmov rovnako reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež na snahy vlády riešiť, resp. zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení, ale cez daňovú legislatívu.
S kolegom Kahancom navrhujeme rozšíriť jestvujúcu možnosť daňovej asignácie, t. j. poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou 1 750 korún za zdaňovacie obdobie. To znamená, ak niekto má deti, ktoré sú zamestnané, a je na dôchodku, tak každé dieťa, ak platí štátu daň, môže odviesť maximálne takúto sumu svojmu rodičovi raz za rok. Dve deti dvakrát 1 750, tri trikrát 1 750 atď.
Návrh je výrazom medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v čase poberania dôchodkových dávok. Pri existencii priebežného dôchodkového piliera sa tak ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.
Náš návrh je sociálne spravodlivejší k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporuje bohatších. Spomínal som to v prípade toho vianočného príspevku, keď vlastne mnohé rodiny sú viacdetné, kde príjem na osobu je oveľa, oveľa nižší ako napríklad v prípade poskytovania vianočného príspevku.
Navrhovaná úprava je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi a inými medzinárodnými zmluvami či dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané.
Prijatie novely uvedeného zákona bude mať na rozdiel od toho predchádzajúceho dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Jeho presná výška sa v tejto chvíli nedá špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu bude pre daňovníkov dobrovoľné. V prípade, že by túto možnosť využilo, uvádzam tento príklad aj v dôvodovej správe, 300-tisíc daňovníkov, dopad na rozpočet znížením príjmov by bol 500 miliónov korún. Pripomínam, že sú to ale príjmy územnej samosprávy obcí a miest. Pri súčasnom výraznom raste daňových príjmov v tomto roku rádovo 20 miliárd korún to štátny rozpočet ani rozpočty obcí nijako neohrozí.
Ďakujem za podporu aj tohto návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi.
Pán poslanec, máte slovo.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku a Stanislava Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 14., teda dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa do rozpravy niekto hlási ústne? Zdá sa, že nikto, takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tlač tohto návrhu je 445 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 444.
Pani poslankyňa, máte slovo a uveďte návrh zákona.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o návrhu na zmenu a doplnenie zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi, aby som vám predložený návrh zdôvodnila.
Ústavným zákonom bol vytvorený Výbor na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Vlastne tento ústavný zákon vychádzal z toho, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bola zrušená komisia, ktorá bola vytvorená v Národnej rade a táto komisia mala preskúmavať rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu.
V zákone č. 215/2004 Z. z. pred nálezom Ústavného súdu bola úprava ohľadom výdavkov spojených s činnosťou komisie, pričom tieto výdavky hradil Národný bezpečnostný úrad. Keďže v súvislosti s nálezom Ústavného súdu toto ustanovenie stratilo účinnosť, je potrebné podľa môjho názoru prijať primeranú právnu úpravu.
Cieľom predloženého návrhu je úprava trov konania súvisiacich s preskúmavaním rozhodnutí NBÚ Výborom Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, ako aj úhrada trov konania priznaných Najvyšším súdom Slovenskej republiky s tým, že trovy týchto konaní by mal uhrádzať Národný bezpečnostný úrad.
Vychádzame z toho, že výbor v zmysle ústavného zákona preskúmava rozhodnutia NBÚ, pričom toto rozhodnutie môže len potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť NBÚ na nové prerokovanie, nemôže tieto rozhodnutia meniť.
V návrhu zákona nie je vyčíslený finančný dopad, pretože výška úhrady trov konania bude závisieť od počtu súdnych sporov a počtu zrušených rozhodnutí výboru súdom.
Toto poznamenalo aj ministerstvo financií, pokiaľ sa vyjadrovalo k návrhu zákona, ale skutočne je veľký problém, ako vyčísliť tieto finančné dopady, ktoré budú ale podľa môjho názoru a vzhľadom na to, koľko prípadov bolo prejednávaných, tá výška by nemala byť nejako neprimerane vysoká, keďže na jedno konanie je zhruba asi 20-tisíc korún a trovy konania tu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov, ktoré si vyčíslia advokáti.
Chcem vás preto informovať, že od mája roku 2006 bolo podaných celkom 51 žalôb, rozhodnutých bolo 17 prípadov, z čoho boli v 6 prípadoch zamietnuté žaloby, v 5 prípadoch bolo zastavené konanie a v 6 prípadoch boli zrušené rozhodnutia. To znamená, že zatiaľ trovy, ktoré Národná rada uhradila, boli v jednom prípade a pozostávali asi z 20-tisíc korún.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Predložený návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Prosím o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi.
Nech sa páči, pán spravodajca.
V. Matejička, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 445).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 444 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.
Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto z poslancov, respektíve z poslankýň sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine.
V ďalšom bode pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 447 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 445.
Dávam teraz slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, ktorý za skupinu poslancov návrh uvedie.
Nech sa páči, pán poslanec.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh novely zákona o Slovenskom rozhlase a zákona o Slovenskej televízii, ktorý predkladáme ako iniciatívny návrh skupiny poslancov, konkrétne poslancov Radičovej, Vášáryovej, Žitňanskej, Galbavého a môj návrh.
Tento návrh novely zákonov je reakciou na vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, teda reakciou na zákon, ktorý sme tu už na tejto schôdzi v prvom čítaní prerokovali. Považujeme tento návrh zákona za zlý, a preto navrhujeme iný spôsob financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, a to taký, ktorý zabezpečuje aj nezávislosť týchto verejnoprávnych inštitúcií a zároveň zabezpečuje dostatočné financovanie nielen z hľadiska budúceho roka, ale aj z hľadiska dlhodobejšej perspektívy.
Najskôr chcem povedať, že ten vládny návrh, ktorý tu bol predložený v tu už spomínanom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované televíziou a rozhlasom považujeme za zlý preto, že vlastne ide o zvyšovanie daňovej záťaže a ide o zavedenie dane, ktorej sa odborne hovorí daň z hlavy.
Preto je toto riešenie v priamom a zásadnom rozpore s tým, čo je v uvedenom zákone deklarované, kde sa píše v dôvodovej správe, že, citujem, "primárnym princípom je solidárnosť medzi platiteľmi". Je to jednoducho nezmysel, pretože tých istých 140 korún by platil človek, ktorý má vysoko nadštandardné príjmy, má vo svojej vile viacero televízorov, a rodina, ktorá je tesne nad hranicou sociálneho minima alebo sociálnej odkázanosti s veľkým počtom detí napríklad.
Takže je to typický príklad zdanenia, pretože nie je to poplatok. Poplatok je vtedy, keď viažeme konkrétnu platbu na konkrétnu službu. V tomto prípade ale táto daň je vlastne paušálnou spotrebnou daňou z elektrickej energie, pretože by ju musel platiť každý, kto elektrickú energiu odoberá a zároveň je to absolútne nesolidárne.
Navyše problémom tohto predloženého zákona, vládneho návrhu zákona je aj to, že predpokladá ďalšie zdroje financovania, a teda ohrozuje nezávislosť verejnoprávnych médií aj z hľadiska možného tlaku pri licitácii o tom, koľko dá štát a koľko nedá, pričom tento priestor na možný tlak bude neustále narastať.
Ten dôvod je jednoduchý. Kým vládny zákon hovorí o konkrétnej sume a vždy zvyšovať sumu je politicky problematické, čiže dá sa predpokladať, že sa zvyšovať nebude, kým náklady na činnosť televízie a rozhlasu sa zvyšovať budú, čo znamená, že ten potrebný priestor, ktorý bude potrebné v budúcnosti vykrývať zo štátneho rozpočtu, a teda rokovaniami, ktoré umožňujú vytváranie politického tlaku, bude narastať.
Preto prichádzame s návrhom novely zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, a to takom, kde by sa určila zo zákona výška príjmov rozhlasu a televízie vo výške zákonom stanoveného podielu na výdavkoch štátneho rozpočtu. To znamená konkrétne 0,6 % pre Slovenskú televíziu a 0,3 % pre Slovenský rozhlas. Tento návrh má, samozrejme, rozpočtové dôsledky. Vyčísľujeme ich pre rok 2008 na výšku 3,3 miliardy korún, ale pri náraste, pri ekonomickom raste, pri raste príjmov, najmä daňových, ale aj iných príjmov by pri rozumnej a zodpovednej politike táto suma nemusela byť problémom a hneď hovorím aj príklady, kde by sa na to dalo získať.
Napríklad, ak by sa naozaj dosiahla úspora vo verejnej administratíve, v úsporách v administratíve štátu pri verejnom obstarávaní, alebo keby sa nedávalo navyše na správny fond Sociálnej poisťovne, alebo keby sa nezmyselne neznižovala daň z pridanej hodnoty tak, že to nepomáha vôbec chudobným a núdznym, ale pomáha to vlastne len výrobcom a predajcom, prípadne vyšším príjmovým skupinám. Takže rozpočtové dôsledky tu isté sú, ale sme presvedčení, že sú zvládnuteľné pri danom stave ekonomiky, pri danom stave verejných financií.
Ďalšou výhodou tohto návrhu teda je to, že keďže sa výdavky každoročne zvyšujú a podiel peňazí pre televíziu a rozhlas by bol fixne daný zákonom, tak vlastne v absolútnom vyjadrení by objem peňazí rástol tak rýchlo, ako by rástli celkové výdavky.
Ďalšou výhodou tohto návrhu je, že nevyžaduje vznik nových inštitúcií a administratívne náklady. Vládny návrh predpokladá, že zhruba 133 miliónov korún bude vynaložených vlastne na náklady inštitúcie, ktorá bude túto novú daň od tých, ktorí elektriku spotrebúvajú, vyberať.
Takže toto je návrh, ktorý si myslíme, že by bol vysoko solidárny, že by priniesol najmä nízkopríjmovým skupinám omnoho väčšie zníženie ich životných nákladov, že by znížil aj náklady na administratívu a správu, a tým by vlastne vyriešil financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, zvýšil by nezávislosť verejnoprávnych médií a riešil by problém aj dlhodobo.
Ešte poslednú poznámku k možným výhradám alebo otázkam typu, či je vhodné určovať výdavky inštitúcií alebo akejkoľvek výdavkovej kapitoly v zákone nejakým podielom. Chcem vopred predoslať, že v tomto prípade sme presvedčení, že áno, a tento prípad, zámerne hovorím v tomto prípade, pretože je to odôvodnené práve tým, že tým zabezpečujeme nezávislosť verejnoprávnych médií, pretože v iných prípadoch bežných výdavkov, výdavkov na akékoľvek činnosti, služby, verejné tovary, verejné statky, ktoré zabezpečuje štát to, samozrejme, dobré riešenie nie je, pretože to by vlastne znamenalo, že pri všetkých oblastiach by sme potom mohli povedať, tak zadajme, aký podiel z verejných výdavkov tam bude.
Čiže odôvodnenosť tejto výnimky, ktorú navrhujeme v tomto návrhu zákona, je práve v tom, že takéto financovanie zabezpečuje nezávislosť verejnoprávnych médií, čo považujeme za veľmi dôležité aj z hľadiska ochrany slobody slova, aj z hľadiska ochrany férovosti politickej súťaže, z hľadiska dosiahnutia toho cieľa, ktorý je inak pri inom modeli financovia vrátane takého, aký navrhuje vládny návrh zákona vždy problematický.
Preto vás žiadam o podporu tohto poslaneckého návrhu. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby predniesol svoju spravodajskú informáciu.
Pán spravodajca, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil so spravodajskou správou k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (je to tlač 447) v prvom čítaní.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade, o vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Toľko oficiálna časť a teraz mi dovoľte malú skromnú úvahu. Jadro predloženého návrhu na novelizáciu zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii spočíva v iniciovaní zrušenia finančného zabezpečenia týchto dvoch inštitúcií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov.
Podľa predkladateľov je v úvodzovkách "jednoduchým, transparentným, stabilným, spravodlivým a solidárnym", koniec citácie, rámcom na financovanie verejnoprávnych médií, ich priame napojenie na štátny rozpočet, a to zadefinovaním ich pevného podielu na 0,6 percenta a 0,3 percenta výdavkov štátneho rozpočtu.
Je všeobecne známe, že naše verejnoprávne médiá sú dlhodobo nedostatočne ekonomicky zabezpečené. Všetci veľmi dobre vieme, že relatívne malý slovenský trh limitovaný počtom obyvateľov nášho štátu zatiaľ nie je schopný v sociálne prijateľnej výške koncesionárskych poplatkov vygenerovať taký objem zdrojov, ktoré by Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu umožnili teda plniť nielen všetky úlohy, ktoré im stanovujú zákony o týchto verejnoprávnych inštitúciách, ale súčasne aj rozvíjať veľkorysejší program podpory pôvodnej tvorby, a teda pozitívne ovplyvňovať širší kontext slovenskej kultúry a umenia.
Všetci už roky riešime problém, ako potrebné zdroje pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zabezpečiť.
Nie je to až tak dávno, čo táto snemovňa uverila jednému uchádzačovi o post riaditeľa verejnoprávneho média. Vtedy ho ešte volilo plénum parlamentu. Bolo to na prelome zákona, keď sa voľba riaditeľa Slovenskej televízie z pléna dostala pod voľbu Rady Slovenskej televízie s plánom na tzv. reformu, ktorej výsledkom malo byť vyrovnané hospodárenie Slovenskej televízie. Dostal dôveru. Vtedajší minister financií mu dal peniaze na tzv. umorenie starých dlhov a na odstupné pre prepustenú polovicu zamestnancov. A výsledkom tohto projektu je, že dnes je vlastne tento bývalý minister financií podpísaný pod návrhom, ako zase zafinancovať tú vyrovnane hospodáriacu inštitúciu. Tentoraz sa nehovorí už o sebestačnosti, ale hovorí sa o napojení na štátny rozpočet.
Dámy a páni, inštitút otvorenej spoločnosti vypracoval v roku 2005 rozsiahlu analýzu televízie v Európe - riadenie, politika a nezávislosť. Na strane 56 sa môžeme dočítať: "Dotovanie verejnoprávneho vysielania zo štátneho rozpočtu sa všeobecne považuje za riskantný model financovania, pretože sa automaticky vytvára závislosť televízie na štátnych štruktúrach."
A o stránku ďalej čítame. "Príjem z koncesionárskych poplatkov sa považuje za najvhodnejší model financovania verejnoprávneho vysielania. V niektorých krajinách sa nazýva televíznou daňou a je vyberaný spolu s účtami za elektrickú energiu." Toľko Inštitút otvorenej spoločnosti.
Dámy a páni, jeden z predkladateľov návrhu na zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu zo štátneho rozpočtu v decembri roku 2002 v tejto sále povedal:
"Konkrétne Slovenská televízia sa nachádza v stave krízy, a to najmä v ekonomickej, programovej a riadiacej. Myslím, že v trhovom prostredí už nič horšie neexistuje. Diagnóza pravdivá a navyše roky známa. Permanentne každý rok pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte sa stretávame s konštatovaním, ktoré je z roka na rok vážnejšie. Doteraz všetci kompetentní, čiže aj my sme sa zmohli jedine na finančné opatrenia - zvýšiť štátnu dotáciu a zaplatiť miliardovú sekeru, ktorú niekto vyrobil svojím nezodpovedným, neprofesionálnym a amorálnym prístupom, pričom ten niekto ju vyrobil s vedomím, že konzekvencie neprídu." Toľko Tomáš Galbavý pred piatimi rokmi. Dnes už po konzekvenciách nevolá, ale chce financovanie prehodiť na plecia štátneho rozpočtu.
Je pravdou, že v Európe existuje popri sebe niekoľko modelov financovania verejnoprávnych médií a ten náš systém, keď ich zdroje vznikajú výberom koncesionárskych poplatkov a príjmami z obmedzeného reklamného vysielania, je iba jednou z možností. Navrhovatelia majú pravdu, že v niektorých štátoch Európskej únie rieši financovanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu priamo štát. Pred pár rokmi nezostalo nič iné našim maďarským kolegom, keď celý koncesionársky systém úplne skolaboval a jediným riešením, ako verejnoprávne inštitúcie zachrániť, bolo ich opätovné zoštátnenie. Poznáme to, napokon, aj my v histórii, veď pred rokom 1989 bol koncesionársky poplatok naozaj iba symbolický a podstatné financie boli uvoľnené zo štátneho rozpočtu.
Lenže jedným z prvých krokov pri obnovení demokratického zriadenia bolo dosiahnutie celospoločenského konsenzu v tom, že Slovenský rozhlas a Slovenská televízia by mali byť zo zákona inštitúcie nezávislé a slobodné, že by mali slúžiť občanom, nie vládam a stranám vo vládnych koalíciách. A preto sme sa opäť veľmi celospoločensky zhodli aj na tom, že ich financovanie do maximálnej možnej miery oddelíme od štátneho rozpočtu.
Ak je tu dnes vôľa niektorých opozičných politikov prehodnocovať pozíciu verejnoprávnych médií, a kto vie, možno aj v širšom kontexte otvoriť otázky demokratických inštitútov a inštitúcií, samozrejme, nech sa páči, ale povedzme to, prosím, otvorene a nemaskujte to, prosím, novelizáciou zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Povedzte na rovinu, že nesúhlasíte s definovaním postavenia verejnoprávnych médií, ako sme sa na ňom zhodli celospoločensky po roku 1989.
Dámy a páni, za tých pár rokov, čo mám tú česť pôsobiť v tomto parlamente, som si už vypočul množstvo návrhov na riešenie finančných potrieb verejnoprávnych médií, a určite myslených veľmi dobre a veľmi úprimne, o tom nepochybujem.
Návrh, ktorý nám na vyjadrenie predložila skupina poslancov tentoraz, sa spomedzi nich podľa mňa akosi vymyká. Ak totiž, nech už úroveň materiálu bola taká či onaká, vždy iniciátorom legislatívnej zmeny šlo o to, ako do verejnoprávnych médií dostať potrebné finančné zdroje. Teraz na prvý pohľad vidíme, že ide iba výlučne, no, nebojím sa to v tejto chvíli povedať, ale o istý populizmus alebo mieru populizmu predkladateľov.
V zúfalej snahe skutočne zaujať novinársku verejnosť, čo sa aj podarilo, a aspoň na okamih sa dostať pod svetlá reflektorov, alebo ako to už chcete nazvať jednoducho, či na stránky novín, sa predkladá návrh, o ktorom si predkladatelia myslia, že sa občanom bude páčiť, lebo transparentnú a priamu platbu koncesionárskych poplatkov nahrádza táto skupina poslancov zákulisnou finančnou operáciou v rámci konštruovania štátneho rozpočtu.
Nemôžem nepripomenúť, že sme tu roky mali napríklad zákon o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia, ktorý sa mal tiež tvoriť odvodom pevne stanoveného percenta zo štátneho rozpočtu, lenže to sa nikdy nestalo. Ani jediný raz. Hoci sa vo vládnej zostave za deväťdesiate roky vystriedali všetky relevantné politické subjekty vrátane SDKÚ, ktorej predstavitelia prekladajú prerokovávanú novelizáciu zákona. Zákon sa pri zostavovaní a schvaľovaní štátneho rozpočtu v tomto bode jednoducho nikdy nerešpektoval. A naostatok ho aj pani vtedajšia ministerka financií Schmögnerová dala zrušiť.
Viete, kolegovia, podpísaní pod návrhom vysotiť na takúto nebezpečnú dráhu Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, garantovať, že sa takýto príbeh neopakuje? Naozaj viete všetci tí, ktorí by eventuálne zahlasovali za tento návrh zákona, garantovať, že sa vždy, keď sa budú vlády striedať, bude plniť toto percento? Navrhované, pevné zo štátneho rozpočtu? Že o tri roky nejaký iný minister financií jednoducho nepokrčí plecami a médiám tie pevne stanovené percentuálne podiely v rozpočte nevyhradí? Veď ak to prešlo tým vari piatim, šiestim ministrom financií, ktorí ignorovali zákon o fonde Pro Slovakia, prečo by si robili starosti a nemohlo to prejsť aj teraz pri takto formulovanej novele zákona.
Samotný návrh je navyše zmätočný. Nerieši komplexne financovanie médií, pretože pevným percentom zo štátneho rozpočtu vykalkulované zdroje iba nahradia výpadok koncesionárskych poplatkov, ale neriešia dlhodobé podfinancovanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Je pritom až zarážajúce, že predstavitelia politického subjektu, ktorý dlhodobo presadzoval ako svoju politickú prioritu vstup Slovenska do eurozóny, dnes bez akýchkoľvek rozpakov predkladajú návrh, ktorý principiálne ide proti ambíciám nášho štátu splniť ekonomické podmienky prijatia do spoločného menového priestoru.
Dámy a páni, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V prípade, že návrh bude postúpený do druhého čítania v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 445 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 20. novembra 2007. Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.