M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Skôr, ako otvorím rozpravu. Pán spravodajca, vy nie ste novic v tomto parlamente. Dovolím si povedať, že ak okrem úvodnej spravodajskej informácie chcete vystúpiť aj so svojím návrhom, tak sa treba v súlade s rokovacím poriadkom dokonca prioritne prihlásiť do rozpravy tak, aby sa dalo na prednesený návrh v rozprave, resp. osobné postoje vystúpiť.

V tejto chvíli nemôže, napriek tomu, že ste použili veľa rečníckych otázok, nikto z poslancov vystúpiť, lebo to nebolo vystúpenie v rozprave, ale to bolo úvodné vystúpenie spravodajcu. Dovolím si to poznamenať, keď už dávate rečnícke otázky. V nedávnej aj dávnej minulosti bolo zvykom v tomto parlamente, že keď chcel spravodajca vystúpiť v rozprave, tak má, samozrejme, prioritné právo sa prihlásiť tak, aby sa dalo na neho reagovať. Nehnevajte sa, musel som to povedať, lebo to tu tak fungovalo.

No, teraz otváram rozpravu a dávam slovo prvému, ktorý je písomne prihlásený, a to je pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov sa tiež vyjadril k nášmu návrhu zákona.

Vážené dámy a páni, na tejto schôdzi sme otvorili diskusiu o tom, ako budeme financovať verejnoprávne médiá. Existujú dva návrhy. Jeden vládny návrh, ktorý ste už poslali do druhého čítania, a jeden poslanecký alebo skupiny poslancov. Ale myslím si, že i napriek tomu majú spoločného menovateľa. A spoločným menovateľov je fakt, že riešime, ako financovať verejnoprávne médiá, ale vo svojej podstate tieto dva návrhy sú odlišné.

Skôr, ako sa pokúsim argumentmi získať vašu podporu, budem komparovať. Skôr, ako budem komparovať tieto dva návrhy, skôr, ako budem hovoriť o výhodách a nevýhodách ich filozofie, najprv však považujem za potrebné a za veľmi dôležité povedať, že súčasne alebo v blízkej budúcnosti by sme mali otvoriť celospoločenskú diskusiu na témy, či je opodstatnená existencia verejnoprávnych médií občianskej spoločnosti, čo je to vlastne verejnoprávnosť, či sú občania spokojní s tým, ako verejnoprávne médiá fungujú, teda prečo a za čo by im vlastne mali platiť.

Ja by som ešte medzitým zareagoval aj na môjho kolegu poslanca Jarjabka. Ja som na to pyšný, že si pripomenul tie moje slová. Vždy som sa postavil na stranu pravdy a spravodlivosti. Nepáčilo sa mi rovnako ako tebe, že verejnoprávne médiá, top manažmenty sa správali bezcharakterne a v rozpore s morálkou a etikou. Ale dobre vieš sám, že naša vládna garnitúra a tento parlament volil riaditeľov. Nemali sme žiadne iné kompetencie a páky na to, aby sme ich kontrolovali my politici. Predovšetkým boli na to určené kompetentné, na to stanovené zákonom inštitúcie, ako bola Rada STV, ako bol Najvyšší kontrolný úrad.

Dobre vieš sám, že práve ja som bol jeden z iniciátorov ako vládny poslanec, aby sme na takéto hospodárenie poslali inštitúcie, ako bol aj Najvyšší kontrolný úrad. Takže nerozumiem tomu, prečo si to tu spomenul? Prečo sa snažíš navodiť, že je v tom niečo nesprávne? No ale, keď si už spomenul teda to obdobie nášho vládnutia, ja ti poviem, že ja som myslel na zlé hospodárenie a nemorálnosť top manažmentov za celých 14 rokov.

Ty si bol predsedom Rady STV za čias, kedy Slovenská televízia nieže len zle hospodárila, ale ona bola zneužívaná. Ona bola zneužívaná na politické záujmy jednej politickej strany, a to je najvážnejší precedens, ktorý by sa vo verejnoprávnych médiách nemal stávať. Nebola objektívna. Veď princípy objektivity sa mleli do fašírky. Ponúkali ste ľuďom halušky.

Čo si robil vtedy, pán kolega? Prizeral si sa. Slovenská televízia za tých čias, keď si bol pri tom, vyrobila 800-miliónový dlh len tým, že Igor Kubiš podpísal nevýhodnú zmluvu. Kto to teraz musí zaplatiť?

Existencia verejnoprávnych médií je ohrozená, pretože bude musieť vyrovnať a akceptovať rozhodnutie nezávislého súdu. Takže poprosím ťa, aby sme boli objektívni, na každý rok tohto procesu existencie verejnoprávnych médií.

Vážené dámy a páni, možno sa to niekomu nebude páčiť, ale viaceré príznaky potvrdzujú, že v Európe klesá význam verejnoprávnych médií. Vo väčšine európskych krajín sa už teraz diskutuje o ich význame a poslaní a čoraz viac ľudí odmieta platiť koncesionárske poplatky. Som presvedčený, že význam verejnoprávnych médií klesá aj na Slovensku.

A kde vidím dôvody? Už som naznačil cestu, kde vidím dôvody. Verejnoprávne médiá neprešli za predchádzajúcich 14 rokov dostatočnou personálnou, štruktúrnou a ekonomickou transformáciou, a to treba úprimne povedať, ktorá by z nich urobila moderné médiá, poskytujúce verejnú službu na špičkovej úrovni. Vyplýva to predovšetkým z toho, že poslanie a úlohy verejnoprávnych médií sú v zákone definované veľmi široko a všeobecne.

Tiež je pravda, pán kolega, že mediálni analytici vyčítajú politikom, že verejnoprávne médiá vnímame väčšinou zúžene. Predovšetkým cez priestor toho sa môžeme politicky prezentovať. Ďalej nám vyčítajú, že sme do dnešného dňa nedokázali zákonom presne definovať pojem verejnoprávnosti. Kritizujú nás aj za to, že sme zákonom nedostatočne nastavili interné mechanizmy na vytvorenie obrany pred vonkajšími tlakmi na mediálne výstupy.

Inak povedané, že médiá sú málo odolné voči politickým, prípadne aj iným ekonomickým tlakom. Nie všetko sa nám podarilo. Ale záleží predovšetkým aj na tej druhej strane. Aká politická kultúra vládne práve vtedy, keď vládna garnitúra môže veľmi ľahko a krásne zneužiť svoje právomoci na presadenie sa vo verejnoprávnych médiách. O tomto všetkom by sme mali diskutovať čím skôr.

Vážené dámy a páni, v hre je totiž dôveryhodnosť médií. Tá nevzniká sama od seba. Verejnoprávne médium si musí svoje meno a opodstatnenosť vybudovať rokmi tvorivej práce. Malo by to fungovať tak, aby ho ľudia vnímali ako národnú ustanovizeň a ako nezastupiteľnú službu. Bohužiaľ, musím povedať, že v súčasných pomeroch u nás je opak pravdou.

Verejnosť často považuje verejnoprávne médiá za obrovskú čiernu dieru, v ktorej sa strácajú každoročne miliardy korún. Stačí sa pozrieť do minulosti počas 14-ročnej histórie. Každý nový riaditeľ mal vo svojej koncepcii podčiarknuté a napísané, že bude narábať s verejnými zdrojmi hospodárne, že sa pokúsi z nepozerateľnej televízie urobiť pozerateľnú, že teda skvalitní programovú službu. Aká bola realita? Skoro každý, česť výnimkám, keď si spomínal toho Rybníčka, práve ten začal prvý hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. A považujem a pozitívne hodnotím jeho odvážny krok, že prepustil polovicu zamestnancov Slovenskej televízie, ktorí počas predchádzajúcich rokov sa živili v tejto inštitúcii a neboli potrební. Každý jeden riaditeľ zanechal za sebou dlhy, nevýhodne podpísané zmluvy, ktoré ovplyvňujú do dnešného dňa samotnú existenciu verejnoprávnych médií ohrozujú.

Vážené dámy a páni, teraz sa vrátim k tomu, čo som sľúbil na začiatku, k získavaniu podpory pre nami predložený model financovania verejnoprávnych médií. A aby sa mi to naozaj podarilo, pokúsim sa faktmi dokázať, že vládny návrh je zlým riešením. Skutočnosť, že vládny návrh, ktorý rieši financovanie verejnoprávnych médií, predkladal minister zdravotníctva a vládni poslanci sa dohodli, že rokovanie o tomto návrhu bude pokračovať až o štyri mesiace, vyvoláva vo mne nádej, že budete akceptovať naše pripomienky a zvážite naše návrhy.

Na úvod musím povedať, že ako vládny návrh, tak aj nami predložený zákon chcú riešiť základný problém. Ako financovať verejnoprávne médiá tak, aby získavali dostatok prostriedkov na svoj rozvoj. Líšia sa však v celkovej filozofii a podľa toho budú odlišné aj ich výsledky.

Pán minister kultúry Maďarič označil vládny návrh div nie za základný pilier mediálnej politiky. Za normu, ktorá má po 14 rokoch stagnácie vytiahnuť verejnoprávne médiá z biedy.

Dámy a páni, to je mýtus. V skutočnosti ide o návrh, ktorého základ leží ešte v minulom volebnom období. Je to návrh, ktorý našiel pán minister v šuplíku. Za jeho modifikáciu zaplatilo následne ministerstvo kultúry milión korún súkromnej firme. Firme, ktorá úzko spolupracovala so spoločnosťou, ktorá ešte donedávna terorizovala státisíce občanov. To je morálne? Tento návrh v čase jeho pôvodného vzniku, teda v minulom volebnom období nenašiel podporu. Vláda ho zamietla a neuspel ani v parlamente.

Mýtus je však aj tvrdenie, že, citujem, "tento návrh zabezpečí skvalitnenie vysielania STV a SRo bez toho, aby ľudia museli platiť viac". Aká bude skutočnosť? Ľudia budú musieť platiť viac. Nezdvihne sa síce výška poplatkov, aspoň zatiaľ ostáva na úrovni 140 korún. Zvýši sa však počet platiteľov. Budú totiž musieť platiť aj tí, ktorí službu STV a SRo nevyužívajú. Buď preto, že nemajú signál, a teda ju využívať nemôžu, alebo preto, že nechcú. Zo zásady nevlastnia televízor alebo rádio. Takýchto domácností je približne 40-tisíc, pán kolega, 40-tisíc domácností. Som presvedčený, že to stačí na zamyslenie sa nad spravodlivosťou vládneho návrhu zákona.

Ďalší mýtus. Mýtus je ukrytý za tvrdením, že vládou navrhovaný systém je solidárny. Je to taká pokrivená solidarita, až je to neuveriteľné. Výška poplatkov je rovnaká, či platí rodina s piatimi deťmi, ktorá žije od výplaty k výplate, alebo rodina multimilionára, ktorá trávi letné prázdniny na Islande a zimy na Kanárskych ostrovoch.

Ja nechápem, že solidárni musíme byť, pán kolega, respektíve ja chápem, že solidárni musíme byť medzigeneračne, teda mladí so starými a starí s mladými. Chápem aj, že musíme byť solidárni sociálne, teda zdraví s chorými, prípadne lepšie zarábajúci s tými, ktorí zarábajú menej alebo dočasne nezarábajú vôbec. Na to slúži prerozdeľovací systém cez dane a odvody.

Už menej je prijateľná pre mňa predstava solidarity cez elektrické zástrčky. My ponúkame návrh, ktorý naozaj je spravodlivý a solidárny. Jeho podstatou, ako uviedol môj predrečník, je financovanie cez štátny rozpočet. Do neho sa skladajú všetci. Každý podľa výšky svojich príjmov, teda naozaj solidárni, lepšie zarábajúci, s tými menej úspešnými. Nepoznám lepší systém solidarity, ako je tento.

Za ďalší veľmi zradný mýtus považujem tvrdenie, opäť citujem, že "vlády návrh vyrieši financovanie verejnoprávnych médií a nezaťaží štátny rozpočet". Tomu nerozumiem, ako ste mohli prísť na takúto vetu. V konečnom dôsledku to totiž nie je pravda. Aj pán minister predsa priznáva, že aj pri spoplatnení všetkých majiteľov elektrických zástrčiek bude treba verejnoprávne médiá dopovať cez rôzne zmluvy so štátom, teda bude sa im musieť platiť zo štátneho rozpočtu.

My otvorene priznávame, že náš návrh zaťaží štátny rozpočet. Napriek tomu sme presvedčení, že ide o správny krok. Jeho dôsledkom totiž bude jednoduchosť a transparentnosť financovania, jeho ľahká kontrolovateľnosť parlamentom. Nevznikne žiadna eseročka, koncesia, ktorá bude potrebovať nové priestory, nové kancelárie, nové sekretárky, drahé autá, zožerie 130 miliónov odhadom na prevádzku. Opäť tak ako doteraz sa budú vyberať malé sumy. Podľa tohto návrhu zákona sa budú vyberať opäť malé sumy od obrovského počtu platiteľov. Uvedomte si, že vládny návrh bude znamenať správu obrovského objemu dát. Na Slovensku je vyše 1,9 milióna domácností. Každá je pripojená na elektrickú energiu. To je priam generátor omylov a chýb, ktoré môžu viesť k opakovaniu sa dôverne známych situácií s výberom penále a pokutami. Všetky tieto problémy a riziká náš návrh vylučuje.

Vážené kolegyne, kolegovia, posledným mýtom je tvrdenie ministra kultúry, že nadviazanie verejnoprávnych médií na štátny rozpočet vracia STV a SRo do čias spred ich odštátnenia, teda na začiatok 90. rokov. Toto tvrdenie dokazuje, že pán minister sa ani nepokúsil náš návrh pochopiť. Jeho dôsledkom totiž príde k výraznému posilneniu nezávislosti médií. Pripomínam. Podľa nášho návrhu totiž bude pevne stanovené percento výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktoré budú každoročne médiá dostávať. Teda parlament ani vláda nebudú rozhodovať o tom, či STV, alebo SRo dostanú o pár miliónov viac alebo menej. Jediné číslo, o ktorom rozhodnú, bude celkový objem výdavkov štátneho rozpočtu. Domnieva sa azda niekto, že poslanci navrhnú zvýšenie alebo zníženie výdavkov štátu len preto, aby sa polepšilo alebo priťažilo verejnoprávnym médiám? To asi nikto z nás neberie.

To, čo zakladá možnosť závislosti médií od vládnej moci, sú práve návrhy pána ministra Maďariča. Ako som povedal, predpokladá, že štát bude s médiami uzatvárať zmluvy za určité služby. Za to im bude platiť miliardy korún. Miliardy korún zo štátneho rozpočtu, čiže peniaze nás všetkých. Vláda sa stane klientom médií, a to dobre platiacim klientom, ktorý bude dávať médiám objednávky. A médiá závislé od týchto objednávok, finančne podkapitalizované budú nútené ich plniť takpovediac na jednotku. To je priama cesta, ktorou sa médiá dostanú do područia vlády.

Druhá cesta je dlhšia, ale rovnako priama. Ekonomický vývoj a s tým spojená inflácia nepustia. Skôr alebo neskôr nastane nevyhnutnosť alebo zvýšiť poplatky, ktoré teraz zostávajú nezmenené, alebo pomáhať STV a SRo účelovými dotáciami zo štátneho rozpočtu. A to už je politické rozhodovanie so všetkými dôsledkami. Ako pre popularitu vlády a parlamentu, tak aj pre nezávislosť médií.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, môžeme sa stotožniť s tým, že služba, ktorú poskytujú verejnoprávne médiá, je verejnou službou. Teda ide o službu nie jednotlivcom, pretože nie každý ju musí odoberať, ale verejnosti ako celku. V tom prípade ale považujeme za správne, aby verejnosť neplatila ako jednotlivci, ale ako celok. Teda nie za platby koncesionárskych poplatkov alebo cez zástrčky, ale cez štátny rozpočet.

Na záver si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh. Dávam pozmeňujúci návrh podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby návrh bol prerokovaný v druhom čítaní. Z mojej strany je to všetko. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcem len konštatovať, že pán Galbavý bol jediný, ktorý bol písomne prihlásený. Po faktických poznámkach sa budete môcť potom hlásiť do rozpravy ústne.

Prvý s faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcel upozorniť, respektíve spýtať sa cteného pána kolegu, či si náhodou nepomýlil tlač, ku ktorému zákonu vlastne hovoril. Mám taký pocit, že je o zákon pozadu, lebo o tomto zákone sme tu hovorili predsa asi predvčerom, ak si dobre spomínam. Tento zákon sme tu vyriešili aj v rámci rozpravy, aj sme o ňom dokonca hlasovali. Teraz sa bavíme o úplne inom návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov. No a tiež mám taký pocit, že pán podpredseda parlamentu si túto nepresnosť mohol všimnúť. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu pána poslanca Galbavého, ktorý, myslím, vysvetlil niektoré mýty, ktoré sa tu neustále opakujú. Ja chápem, že neustále opakovanie nejakej nepravdy má šancu sa zakoreniť v určitých hlavách a ja mu chcem poďakovať, že sa pokúsil aspoň niektoré tieto mýty z hláv vyničiť.

Jedna je napríklad tá, že presne určené percento zo štátneho rozpočtu znamená veľkú možnosť štátu, lepšie povedané aktuálnej politickej moci, zasahovať do verejnoprávnych médií. Je to práve úplne naopak. Naopak, vládny návrh, ktorý nerieši napríklad navyšovanie poplatkov v budúcnosti ani, ako sám priznáva pán minister, nerieši vyslovene financovanie verejnoprávnych médií, dáva veľkú možnosť ovplyvňovania médií, čoho nakoniec aj teraz sme svedkami.

Takže ja by som bola veľmi rada, keby tieto mýty, ktoré sa tu neustále opakujú, konečne zmizli z tejto sály, pretože nie sú ani hodné toho, aby sme ich stále vyvracali.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Keďže musím reagovať len na to, čo bolo obsahom vystúpenia, tak budem reagovať na legislatívny návrh, ktorý tu už bol. Ale musím reagovať na obsah vystúpenia.

Pán poslanec, vy ste váš legislatívny návrh dali úplne ako geniálny návrh. Ja len rozmýšľam, keď je ozaj taký geniálny, prečo ste za tých osem rokov, čo bola Dzurindova vláda, túto genialitu nedoniesli do parlamentu? Veď by to bolo úžasné.

Ďalej ste hovorili, že tento legislatívny návrh absolútne zabezpečí nezávislosť verejnoprávnych médií. Nuž, prečo Dzurindova vláda, keď to mala tak blízko vo svojich vedomostiach, prečo ho nedala do parlamentu, aby sme nezávislosť tých médií tak jednoducho zabezpečili?

No, ja mám len jednu odpoveď. Prečo nie. Nuž preto, lebo to nie je pravda. To je všetko taká pekná chiméra, ktorú tu pred chvíľou chceli, aby sa nedonášala do parlamentu a vy ste práve svojím vystúpením toto do parlamentu doniesli.

Ďalej sa chcem vyjadriť k otázke, ktorú ste nadniesli, či verejnoprávne médiá majú opodstatnenie. Majú. Pozrite Rakúsko. To drží ťažisko na verejnoprávnych médiách. Prečo? Nemám čas vo faktickej poznámke.

A pokiaľ ste hovorili, že mnohí nemajú signál, tak vás chcem upozorniť, že technika už išla tak ďaleko, že s prídavným zariadením všetci... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz pán Senko s faktickou poznámkou.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je zrejmé, že financovanie médií, verejnoprávnych médií v rámci Európy je rôzne a je v kompetencii členských štátov, akým spôsobom ho zabezpečia v záujme splnenia ich verejnoprávneho poslania. Vy ste tu istým spôsobom spochybnili, že v zákone o Slovenskom rozhlase alebo Slovenskej televízii nie je definovaný verejný záujem. Ja by som rád podotkol, že je. Nakoniec by ho mal sledovať Úrad pre vysielanie a retransmisiu, ktorý práve aj z tohto dôvodu vznikol a má to vo svojej náplni činnosti.

Problémom, samozrejme, je to, keď chceme porovnávať jednotlivé modely financovania verejnoprávnych médií v jednotlivých krajinách. Ako som spomenul, každá jedna krajina pristupuje k tomuto spôsobu rôzne.

Ja si myslím, že je veľmi dobré, že v súčasnom období a v tejto chvíli prišla vláda s návrhom na zmenu financovania formou úhrady za verejnoprávne služby Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Tiež si osobne myslím, že vy ste sa viac venovali vládnemu návrhu zákona, a nie vami predkladaného zákona.

Ale chcem aj to podotknúť, že tento návrh je neúprimný. Táto snaha je neúprimná len z jednoduchého jedného dôvodu. Pretože, keď ste mali schopnosť a možnosť veci meniť, tak ste ich nedokázali v prospech takto zabezpečeného modelu financovania médií v rámci Slovenska. Prečo tomu tak bolo, neviem. Radšej ste dotovali v priebehu dvoch rokov 900 miliónov... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Galbavého? Nie? Nechce reagovať.

Chcel by som teraz požiadať ctených pánov poslancov a poslankyne, aby sa tí, ktorí majú záujem, prihlásili do rozpravy ústne. Pán Pavol Minárik, pani Magdaléna Vášáryová, pán Ján Senko, pán Dušan Jarjabek. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Ako prvý v súlade s § 27 ods. 8 chce vystúpiť spravodajca.

Nech sa páči, pán Jarjabek, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja to nebudem skutočne zdržovať. Len veľmi krátko. Len jednu krátku poznámočku k tomu môjmu vystúpeniu. Tá forma môjho vystúpenia bola konzultovaná s legislatívou. Na začiatku pán predseda hovoril o nejakom zvykovom práve. Zvykové právo je jedna vec, rokovací poriadok je druhá vec. Čiže som presvedčený, že rokovací poriadok v tomto prípade porušený nebol. Ak áno, ospravedlňujem sa.

K pánovi poslancovi Galbavému len jednu poznámku. A ja už predpokladám, že sa budeme baviť len o tomto novom zákone. Pán poslanec Galbavý spomenul zmluvy riaditeľa Igora Kubiša. No, chcel by som veľmi dôležito v tejto chvíli povedať, že zmluvy už boli podrobené súdnym rozhodnutiam a tieto zmluvy boli súdnymi rozhodnutiami považované za právoplatné, za absolútne čisté, bez akýchkoľvek iných invektív urobené. O výhodnosti a nevýhodnosti sa môžeme baviť. Ale problém toho financovania a toho dlhu vznikol vypovedaním týchto zmlúv. Prosím vás pekne, naštudujte si to, kým mi začnete oponovať. Vypovedaním týchto zmlúv, ktoré nebolo v poriadku. Kubišove zmluvy boli absolútne v poriadku, ktoré vytvoril s externým prostredím preto, lebo to konštatovali nezávislé súdy.

Vypovedanie týchto zmlúv a tým vzniknuté škody, ktoré nastali pre Slovenskú televíziu, podliehajú ďalším súdnym rozhodnutiam, ktoré nie sú uzavreté. Toľko pre poriadok. Ďakujem za pozornosť a predpokladám, že tento problém je už jasný.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána spravodajcu, ktoré bolo vystúpením v rozprave, chce reagovať pán Tomáš Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pán kolega, keď si ma oslovil, vysvetľoval si teda Kubišove zmluvy, že boli absolútne v poriadku. Naozaj by som vážil tieto slová, pretože podčiarkol si teda a zdôraznil, že preto sú absolútne v poriadku, pretože súd ich uznal. No ale úlohou súdu ani kompetenciou súdu nie je posudzovať výhodnosť či nevýhodnosť týchto zmlúv. Ja som práve poukázal na amorálnosť tých top manažmentov a vlastne takú perfídnosť, že dokázali cez tieto zmluvy vyniesť obrovské stá milióny korún. Nechcem povedať kde a komu. Ale mám vážne podozrenie, že išlo o tunelovanie. A naozaj ospravedlňovať to tým, že súdy dali tomu legitimitu, to je veľmi nešťastné a nerozumné z vašej strany, pán kolega. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave k tomuto bodu, ku ktorému sa prihlásili pán Minárik, pani Vášáryová, pán Senko a pán Jarjabek, budeme pokračovať po odhlasovaní prerokovaných bodov.

Teraz bude nasledovať hlasovanie. Žiadam všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú v priestoroch v okolí pléna, aby sa dostavili na hlasovanie. Vyhlasujem 3-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uplynula doba troch minút prestávky, ktorú vyhlásil pán predsedajúci, podpredseda Milan Hort.

Takže budeme hlasovať. Poprosím teraz pána poslanca Petra Pelegriniho, aby uvádzal hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej. Je to tlač pod č. 410.

Pán poslanec, máte slovo. Poprosím vás o pokoj, dámy a páni.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto vás, pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy 410a, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Hlasujeme. Ja len upozorňujem, že je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov na odsúhlasenie tohto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 130 za.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu.

Teraz pán poslanec Juhász bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici. Je to tlač pod č. 412.

Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov. Nepodali sa žiadne pozmeňujúce návrhy, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy č. 412a a ktorá hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu uznesenia. Znovu pripomínam, že je potrebná na schválenie nadpolovičná väčšina všetkých poslancov vzhľadom na to, že ide o typ medzinárodnej zmluvy.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Pán poslanec Chrbet uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Je to tlač č. 419.

J. Chrbet, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov a nebol podaný ani pozmeňujúci návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy, a to, Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovuje súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu uznesenia. Opäť podotýkam, že ide o medzinárodnú zmluvu. Potrebná je nadpolovičná väčšina.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal.

Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

Pani poslankyňa Sárközy bude ako spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovanie narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov. Tlač 432.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 60 za, 8 poslancov bolo proti, 65 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme neodsúhlasili pokračovanie o prerokovaní zákona v druhom čítaní.

Pán poslanec Štefanec bude ako spravodajca uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Stanislav a Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 433).

I. Štefanec, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 62 za, 12 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

Pán poslanec Matejička uvedie ako spravodajca z výboru pre obranu a bezpečnosť hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 445).

V. Matejička, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť poslanecký návrh do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 102 prítomných, 77 za, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

V. Matejička, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. novembra 2007 a gestorskému výboru do 27. novembra 2007.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení predmetného návrhu výborom a o lehotách.

(Hlasovanie.) 125 prítomných, 105 za, 2 proti, 13 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili sme lehoty na prerokovanie.

Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu 14. schôdze. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Kým tak urobíme, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 17.19 hodine.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Minárik a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Vášáryová.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Dopredu avizujem, že nedoniesol som si z kancelárie to, ako to mám spísané, takže to nebude taký pekný literárny útvar, ako tu predviedol pán spravodajca. Ale hneď na začiatku si dovolím s ním nesúhlasiť.

Tento návrh asi nebol podaný preto, aby zaujal novinárov. Dokonca ani ten vládny nezaujal novinárov a bol som veľmi nemilo prekvapený, že v tom čase na balkóne nebol ani jeden, teraz sa objavili novinári až vtedy, keď sa išlo hlasovať zrejme kvôli fototermínu alebo kvôli niečomu inému.

To nie je dobrý signál, pretože hovorí, že verejnoprávne médiá prakticky nezaujíma, ako budú financované a ostatné médiá nezaujíma, ako budú financované verejnoprávne médiá. Verejnoprávne médiá sú pre tie ostatné nie úplnou konkurenciou, ale predsa len konkurenciou sú. Ale zdá sa, že tie súkromné médiá to už neberú ako úplne vážnu konkurenciu. Nezáujem je veľký.

Pán spravodajca, veľmi nerád, ale z času na čas budem musieť použiť aj tú istú argumentáciu, ako ste použili vy, pretože sa jej nebude dať vyhnúť. To len na margo toho, že v prvej poznámke som s vami nesúhlasil, takže v niečom inom s vami súhlasiť zase budem.

Dámy a páni, zišli sa tu na jednej schôdzi dva návrhy o financovaní verejnoprávnych médií. Veľmi dôležitý vedľajší efekt z tohto, že sa zišli, je, že konečne máme vyjadrenú sumu, ktorou sme ochotní tieto médiá financovať. Verím, že vládny návrh podporí minimálne strana, z ktorej vzišiel minister kultúry, ktorý návrh pripravil, a že to má dohodnuté s nejakými svojimi partnermi, minimálne jedným, aj keď odložený termín prerokovania v druhom čítaní svedčí, že tá dohoda ešte nie je úplná, ale hovorí to, že minimálne 60 poslancov z vládnej koalície, aspoň tak to odhadujem, je ochotných za to hlasovať.

Tento návrh predkladá poslanecký klub, ktorý má 30 ľudí, dohromady 90, ja 31, 91, pardon, pán Mikloš, pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, takže 91, ja som 92., takže objem, ktorý chceme dať do verejnoprávnych médií, je približne určený viac ako ústavnou väčšinou. To je dobre. Naozaj tento parlament je odhodlaný do tohto priestoru poslať 3,1; 3,3 niekde medzi tým miliardy korún. To je veľmi dobre, lebo takéto odhodlanie, aj keď sa z času na čas vyjadrovalo, nebolo povedané verejne takou silou, ako je legislatívny návrh, ešte ani raz.

V podstate aj prerozdelenie medzi televíziu a rozhlas niekde na úrovni 30, 70 je pomerne konsenzuálne. Či je to 33 ku 66 alebo 30 na 70, to je skoro jedno a myslím, že o tom detaile by sa dalo baviť. Takže máme dobrú východiskovú pozíciu. Máme dva zákony, ktoré hovoria o tom, ako sa tento priestor má financovať, a obidva sú podľa mňa v súlade s tým, čo je v Európe zvyklosťou.

Takže útoky na tie návrhy vo filozofickej rovine sa mi zdajú v tejto chvíli nie úplne primerané. Aj na jeden, aj na druhý prípad nájdeme v Európe nie jeden, ale viacero príkladov, že to tak ide, a preto si myslím, že nebude problém pre tieto návrhy získať súhlas. Čo mi vadí napríklad na vládnom návrhu, že ten súhlas, ktorý sme podľa čl. 86 amsterdamského znenia prístupovej zmluvy povinní získať, ešte nemáme, aspoň to nebolo ministerstvo kultúry schopné doložiť.

Ináč to je problém, samozrejme, aj tejto predlohy, ak by sme boli takí optimisti, že by mohla prejsť do druhého čítania a potom byť schválená. Možno, že to jej problém nakoniec nebude. Dokonca by som povedal, s veľkou pravdepodobnosťou to jej problém nebude.

Naozaj sa nájde príklad aj na, zjednodušene povedané, zástrčkové financovanie, aj na financovanie z rozpočtu a nielen v Európskej únii, ale aj v krajinách, ktoré združujú svoje médiá v EBU. Je síce pravda, že financovanie cez rozpočet je skôr výsadou mediteriánskych krajín z tej južnej strany, ale je to aj Holandsko, ktoré je zabehnutá demokracia.

Zákony však nie je možné posudzovať len podľa ich absolútneho znenia. Z tohto pohľadu sú podľa mňa rovnocenné, aj keď, samozrejme, v každom by sa dali hľadať chyby. V tom vládnom by som ich našiel hneď niekoľko a bude ich treba určiť v druhom čítaní, odstraňovať: prechodné obdobie, valorizácia, dvojité platenie samostatne zárobkovo činnými osobami, platenie v oblastiach, ktoré nie sú pokryté - pretože pani profesorka, naozaj také oblasti sú, ktoré nie sú pokryté signálom a ďalšie. Nemá zmysel teraz o tom hovoriť.

Zákony treba však posudzovať, ako som povedal, nie absolútne, ale v prostredí, v ktorom budú pôsobiť. Áno, v Holandsku napojenie na štátny rozpočet môže byť funkčné, pretože tam je iné prostredie, citlivosť verejnosti na zneužitie je úplne iná, politická kultúra je iná a opatrnosť všetkých politických strán, ktoré sa zúčastňujú politického zápasu, určite aj voči médiám je preto iná. Keď Holanďania dôverujú svojej vláde, nemám nič proti tomu. Ja ale, čo sa týka vstupu do médií, by som nedôveroval žiadnej vláde, ani tej holandskej.

Čo vlastne tieto návrhy by mali zabezpečiť voči verejnoprávnym médiám? Dve veci. Ich financovanie, výšku vieme asi, to financovanie ale musí byť aj bezpečné, a nezávislosť. Financovanie cez štátny rozpočet podľa mňa bezpečné nie je. Jednoducho preto, lebo každé prefinancovanie, ktoré štát urobí, bude musieť byť nakoniec schválené v štátnom rozpočte a bude musieť byť schválené v tejto Národnej rade absolútnou sumou. Áno. Zákony by sa mali dodržiavať aj v Národnej rade, ale právnici hovoria, že lex posteriori derogat legi priori. To znamená, že neskôr prijatý zákon ten predchádzajúci anuluje.

To znamená, že akokoľvek rozhodne Národná rada v zákone o štátnom rozpočte, teda o akejkoľvek sume, ktorú by cez ministerstvo kultúry mal štát poslať do Slovenského rozhlasu alebo Slovenskej televízie, bude konečné.

Je pravda, že by sa verejnoprávne médiá mohli aj súdiť. Nechcem však vidieť ten politický tlak na riaditeľov, ktorí sa súdia so štátom v zastúpení ministerstva kultúry, najmä keď aj na budúci rok budú závisieť od štátneho rozpočtu. Toho riaditeľa by som teda za úplne slobodného do budúcnosti už nepovažoval. A pochybujem, že by mohol taký spor vyhrať, pani exministerka spravodlivosti, pretože, ak bude nejaký zákon považovaný za specialis ku financovaniu, tak asi to bude zákon o štátnom rozpočte. Áno? Asi áno.

To znamená, že médiá môžu byť prefinancované, ale odrazí sa to niekde inde. A to je druhý problém, ktorý by sme mali týmto zákonom zároveň riešiť, a to je problém nezávislosti médií. Ja som bol včera na takom stretnutí nášho výboru, výboru pre kultúru a médiá s Rozhlasovou radou. Tam som sa dozvedel, že exriaditeľ rozhlasu nebol možno dobrý manažér alebo nebol taký dobrý manažér ako súčasná riaditeľka, ale bol lepší lobista. Áno. Bol asi lepší lobista, keď vyloboval oddlženia, lebo súčasná riaditeľka to nedokázala. Vyloboval ich u vás, pán exminister financií, alebo u ministra kultúry. Ja neviem. Ale, ak to bolo u vás, určite vám to bolo nepríjemné, keď musel takýto človek, ktorý má zastupovať len a len nezávislé médium, musieť prísť pýtať tie peniaze. A verím, že on ako dobrý manažér tej inštitúcie ich išiel pýtať a ako dobrý riaditeľ verejnoprávneho média tam prišiel, nemajúc na srdci nič iné len nezávislosť toho média. Aj on sa musel cítiť veľmi, veľmi zle.

Ak necháme, ak pustíme tento návrh do praxe, riaditelia týchto médií každý rok niekde od augusta do októbra budú na dvoch ministerstvách stepovať a potom budú vstupovať do tej kancelárie v predklone. A ja jednoducho - možno vám by som veril, pán minister, ale niektorým ministrom neverím, že by to nechceli zneužiť. Jednoducho taký je príkaz vnútorný, že ak si môžeme pomôcť, no, tak si pomôžme. Keď prijímame tento zákon, mali by sme sa skôr držať toho evanjeliového, že ak vás oko zvádza na hriech, tak si ho vylúpte. Ak vás ruká zvádza na hriech, tak si ju odtnite. Prosím vás pekne, neprijímajme taký zákon, ktorý bude zvádzať na hriech.

Nezávislosť by bola v ostrom rozpore s tým, či médium bude dofinancované. Preto si myslím, že takýto návrh nie je dobrý a určite nie je dobrý pre túto krajinu, minimálne v tomto štádiu vývoja.

Pán minister, ja si navyše myslím, že, pán exminister, ja si myslím, že keby, že ste boli minister, tak by ste tento zákon určite ani nepustili. Myslím si, že stanovisko ministerstva financií by bolo pod vaším vedením približne rovnaké, ako je teraz, a hovorilo by o rozpočtových dôsledkoch. Som o tom presvedčený aj preto, že už vy ste hovorili o tom percentuálnom napĺňaní niektorých požiadaviek kvôli nezávislosti.

K tomu povedal pán spravodajca jeden dobrý príklad. Fond Pro Slovakia. Ja poviem fond Pro Slovakia, ktorý takto mal fungovať na pol percente štátneho rozpočtu od roku 1992 do roku 1997. Prosím pekne, v roku 1992 boli výdavky štátneho rozpočtu 117 540 miliónov, Pro Slovakia dostala 253 miliónov. Menej ako polovicu toho, čo mala dostať, lebo to je menej ako štvrť percenta. V roku 1993 dostala 250, pri výdavkoch 158, 0,17 % namiesto 0,5. V roku 1994 100 miliónov zo 149, samozrejme, tie výdavky rastú, príjmy fondu Pro Slovakia klesajú, v roku 1995 100 miliónov, v roku 1996 100 miliónov, v roku 1997 100 miliónov a tie výdavky rozpočtov boli 149, 167 až nakoniec v roku 1997 207 miliárd. Jednoducho to tak fungovalo a nikto si s tým nevedel poradiť, až to pani ministerka Schmögnerová zrušila.

Pán minister, vy ste síce naplnili jednu takú požiadavku zo zákona. To bolo tuším o športe, keď ste boli v predchádzajúcej vláde ministrom, tam to bolo tiež percentuálne určené, ale promptne ste toto zrušili. Preto si myslí, že kebyže ste minister, by ste sa k tomu postavili trochu ináč.

Ja si myslím, že by ste sa k tomu postavili ináč aj preto, lebo tento návrh je jemne populistický a vy ste sa vždy dokázali postaviť proti populizmu, keď to jednoducho situácia vyžadovala. Prečo je populistický. No tak, lebo sú dve skupiny dneska koncesionárov, platiči a neplatiči. S platičmi je jeden problém, že nesú záťaž za nejakých tridsaťdva, tri, štyri percent čiernych pasažierov. A povedať im, že nebudú platiť, je proste dobré. A neplatiči, keď im povieme, že nebudú musieť platiť to, čo neplatia, tak im jednoducho ten biľag zo svedomia škrtneme. Takže ten návrh je z tohto pohľadu dobrý.

Na druhej strane, ak to teraz zrušíme, tak už sa nikdy nedokážeme vrátiť k plateniu cez akúkoľvek formu platenia za túto službu priamo a vždy to už bude musieť zostať na štátnom rozpočte. Ten proces určite uznáte sami, že bude nevratný.

Takže ja si myslím, že vy ste ten návrh skôr dali preto, že ten návrh má šancu získať tridsaťjeden, štyridsať, šesťdesiat hlasov, ale nemôže prejsť. Ak by prešiel, tak by verejnoprávne médiá podľa mňa prestali mať, alebo prestávali mať postupne charakter verejnoprávnych a začali by nadobúdať ten charakter, ktorý majú v tých juhomediaterianských oblastiach, ktoré združujú takéto médiá Líbyu.

Teda medzi štátnych a v takom prípade by som považoval za legitímne, aby sa otvorila diskusia, ktorú niektorí členovia vášho klubu tak kuloárne už otvárajú, prečo takéto médiá vôbec máme mať, pretože dokáže to fungovať aj bez verejnoprávnych médií.

Ja si myslím, že v Európe už aj vzhľadom na naše záväzky ešte bez týchto verejnoprávnych médií nedokážeme fungovať. Nedokážeme fungovať, a preto si ich musíme udržať aj s ťažkosťami, ktoré nie sú malé, aj s tými rizikami, že tieto médiá budú často pod tlakom zneužitia, kde ich nezávislosť bude neustále ohrozovaná a kde úlohou každého slušného človeka v spoločnosti bude ich nezávislosť ochraňovať.

Vážené kolegyne kolegovia, pre tieto dôvody ja nemôžem hlasovať za tento návrh.