A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika pán poslanec Galbavý, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na pána poslanca Minárika.

Pán poslanec, mohol si si všimnúť, po tvojom vystúpení zaznel potlesk troch poslancov. Pán poslanec Palko zatlieskal, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Bauer, ale isteže, ja to nechcem nadľahčiť, chcem hovoriť hlavne (potlesk) o tom, že si nás podozrieval predkladateľov, že dávame takýto návrh, pretože je sympatický. I napriek tomu ho dávame, že vieme, že získame možno 40, 50 hlasov, a preto si dospel k názoru, že je zrejme aj jemne populistický, si povedal.

Pán kolega, ak platí tento princíp, že podávame návrhy opozície a vieme s istotou, že neprejdú, tak potom sme naozaj všetci populisti? Ja si pamätám, že ty si prednedávnom podával zákon, ktorý sprísňoval kritériá pre hazardné hry. Mne bol sympatický, ja som ho podporil a bola to moja agenda. Čiže bol aj populistický z tvojej strany? To je základná otázka.

A ešte by som chcel povedať jednu dôležitú vec. Axiómou sa stáva tvrdenie, že koncesionárske poplatky sú najlepšou ochranou pred zasahovaním do ekonomickej nezávislosti verejnoprávnych médií, čiže aj do politických nezávislostí verejnoprávnych médií.

Pán kolega, ty si zrejme tento zákon nepreštudoval do podrobnosti alebo nie si ochotný pochopiť jeho základnú myšlienku. Preto ti zopakujem, čo je podstatou tohto zákonu. Chceme financovať verejnoprávne médiá cez štátny rozpočet viazané na pevné číslo. Podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktorý bude zohľadňovať infláciu. Čiže politici už v budúcnosti nebudú rozhodovať o výške koncesionárskych poplatkov, budú rozhodovať len o štátnom rozpočte.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel najskôr pána poslanca Minárika, ale aj pána poslanca Jarjabka poprosiť, aby sa nestavali do pozície vykladačov toho, čo si ja naozaj myslím a aké mám motívy, keď niečo predkladám. Motívy, že predkladám takýto návrh, že sedím tu v tejto lavici predkladateľa, sú tie, že náš návrh považujem za najlepší z hľadiska porovnania existujúceho stavu, vládneho návrhu a nášho návrhu, ktorý predkladáme. Áno, má slabiny aj tento návrh. Jednou zo slabín je, že nevieme garantovať, či to vláda dodrží. Ale sám si povedal, pán poslanec, že keď dnes tu istú sumu zhruba chce dať celá koalícia a tú istú sumu iným mechanizmom v roku 2008 skoro celá opozícia okrem teba a možno pár ďalších, tak toto je záruka politická, že to dodržané bude.

A čo sa týka toho, že hovoríš, že ak tento zákon schválime, teda ten náš, tak potom bude riaditeľ televízie a rozhlasu každý rok sedieť pred dverami vlády a prosíkať o peniaze a nebude to nezávislé. Ale opakujem, porovnajme si, máme len tri možnosti. Existujúci stav, vládny návrh a náš návrh. Iný návrh tu nie je.

Náš návrh zabezpečuje najvyššiu mieru nezávislosti, pre rok 2008 možno takú istú z hľadiska objemu peňazí, ale pre každé ďalšie roky podľa nášho návrhu suma príjmov rozhlasu a televízie bude narastať, pretože je to podiel na výdavkoch štátneho rozpočtu, kým suma podľa vládneho návrhu ostane v absolútnom vyjadrení tá istá, teda ten potrebný objem zdrojov, ktoré bude potrebovať rozhlas a televízia a o ktoré bude prosíkať, bude jednoznačne narastať.

Takže nerozumiem tej argumentácii, a preto som presvedčený naďalej, že náš návrh dáva najväčšiu z hľadiska porovnania tých troch možností, iné tu nemáme, existujúci stav, vládny návrh a náš návrh, najvyššiu mieru nezávislosti verejnoprávnym médiám.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja z princípu rozporujem spojitosť financovania zo štátneho rozpočtu a priori s tým, že tým sa stráca nezávislosť akejkoľvek inštitúcie. Nezávislosť akejkoľvek inštitúcie je daná množstvom faktorov a úpravou jej postavenia ako takého a odpoviem protiotázkou.

Pán poslanec Minárik, navrhnete zákon o osobitnej dani alebo osobitnom poplatku zo súdov, aby boli súdy nezávislé? Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: My spolu s pánom Minárikom nesúhlasíme často, ale ja v tejto chvíli musím naozaj sa poďakovať za to, že pán Minárik hovoril absolútne profesijne a absolútne popísal to prostredie, v ktorom Slovenská televízia a Slovenský rozhlas žije v súčasnosti. Popísal prostredie, do ktorého by sa mohla dostať po prijatí tohto návrhu zákona, hovorím mohla, možnože nie, mohla po prijatí tohto návrhu zákona, o ktorom teraz diskutujeme.

Ale my sme na trojkrižovatke v tejto chvíli. Máme platný návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý platí, máme zákon, ktorý predkladá ministerstvo kultúry, a máme zákon, ktorý predkladá skupina poslancov. Čiže tu sa treba rozhodnúť. Vieme, že návrh o koncesionárskych poplatkoch nie je dobrý a že robí dlhodobé problémy. No, rozmýšľajme a debatujme tak, ako to naznačil pán poslanec Minárik profesijne a hovorme o tých problémoch, ktoré by mohli nastať po prijatí tohto zákona. Keďže hovoríme o tomto zákone, ten ministerský máme za sebou, ale v druhom čítaní sa dostaneme určite aj k tomu.

Čiže my sme na križovatke. My nemáme dva zákony, my máme tri zákony, a keď sa všetci dohodneme, že najlepší je ten, ktorý platí teraz, ja to hovorím znovu, no, tak hoďme všetko za hlavu a rozmýšľajme znovu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pokiaľ existovalo Česko-Slovensko do roku 1992, tak problémy s médiami neboli s financovaním. Od 1. januára 1993 sú problémy s financovaním. Pretože trh slovenský je päť miliónov a trh český je desať miliónov. Odvtedy máme problém. 17 rokov alebo 15 rokov od vzniku republiky riešime problém a neviem ho zadefinovať, čo je to verejnoprávna inštitúcia. Už tu používame pojmy, ktoré ani nevieme, čo by mali byť. 17 rokov, alebo 15 rokov riešime problém neplatičov, pretože jednoducho neplatia tí ľudia, a to nie je žiadna urážka nikoho. Proste neplatia, to sú fakty, a riešime zároveň problém nedostatku financií, pretože 5-miliónové Slovensko nevládze proste zaplatiť ani rozhlas, ani rádio.

Posledných 8 rokov, čo by sme boli pri vláde, boli ministri Kňažko, Chmel, bol som v komisii, ktorá sa snažila hľadať nejaké riešenie. Musím sa priznať, že sme boli bezradní a skoro sme inklinovali k tomu zástrčkovému takzvanému, tam sme videli nejakú možno záruku. A ja súhlasím s tým, že sa nejako treba rozhodnúť. Diskusia neviedla nikam, treba sa rozhodnúť pre médium financované občanmi cez zástrčkový zákon, ale podotýkam, že tam nie je ešte vyriešená voľba riaditeľa, tá je stále politická, pretože parlament volí členov rady a parlament, čiže to nie je vyriešené celkom nezávisle, alebo médiá financované zo štátneho rozpočtu nepriamo občanmi, ale to znamená štátne médiá, alebo či chceme, alebo nechceme, jednoducho to ministerstvo financií má posledné slovo v tom rozpočte. Treba sa už rozhodnúť, prešlo 15 rokov samostatnej republiky. Nenašli sme žiadne riešenie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Tomáš, pardon, pán poslanec Galbavý, trošku si odišiel od témy, keď si spomínal návrh zákona o hracích automatoch. A aj mňa si akoby spätne obvinil z populizmu. Tomáš, ty si taký návrh stiahol, pretože si bol pod tlakom, tak mi nehovor, že je taký návrh príjemné podávať.

Pán poslanec Mikloš, dve poznámky. Vláda, v ktorej ste sedeli, pripravila zákon iného znenia, iného charakteru, ktorý koniec koncov táto našla v zásuvke a pripravila ho preto, lebo my sme vygenerovali nejakú komisiu, ktorá mala dať odporučenie, ktoré nakoniec pani Mistríková spracovala.

A ešte k tej nezávislosti a k štátnemu rozpočtu. Pán poslanec Mikloš, štátny rozpočet sa vždy schváli tak, ako chce vládna koalícia. To znamená, že médiá, ich riaditelia budú zaviazaní poslancom vládnej koalície a vláde a budú ju musieť poslúchať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, po nej bude vystupovať pán poslanec Senko.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, je veľmi ťažké vystúpiť teraz po takej absolútne pesimistickej atmosfére, kde sme sa dozvedeli, že vlastne nie je možné, aby existovali nezávislé útvary, pretože cez štátny rozpočet sa dá ovplyvňovať absolútne všetko.

To si teraz mám myslieť, že Najvyšší kontrolný úrad platený zo štátneho rozpočtu, NBÚ platený zo štátneho rozpočtu, prokuratúra platená zo štátneho rozpočtu, že o tom budú stále rozhodovať politici, čo tieto úrady budú robiť? Samozrejme, môžeme predpokladať, že budeme mať vlády, ktoré sa budú snažiť obsadzovať všetko. Poslednú upratovačku. Ktoré budú rozhodovať tak, ako sme už boli voľakedy zvyknutí. Ktoré nebudú rešpektovať nezávislosť médií.. Ale to predsa je pesimistický obraz demokratického európskeho Slovenska, ktorý snáď už máme za sebou. Aspoň dúfam.

Ja som urobila toto expozé práve preto, že sa cítim veľmi nepríjemne pri pesimistickej predstave, že jednoducho percento určené zákonom dá možnosť riadiť verejnoprávne médiá. Áno, máme tu príklad zvole. Minister kultúry pán Marek Maďarič má plniť zákon, podľa ktorého cez ministerstvo kultúry má financovať stredné vlny SRo. On ho neplnil do posledného týždňa, lebo dôvodil, že zákon mu to neukladá jasne a že on môže a nemusí ho plniť. Nakoniec peniaze, určité peniaze do rozhlasu prišli, čo sme si včera vypočuli na stretnutí výboru pre kultúru a médiá a Rozhlasovej rady.

Návrh, ktorý tu máme, je teda nielen solidárny, sociálny, ako sa hovorilo, ale pre mňa je aj veľmi jednoduchý. A jednoduché veci bývajú vždy tie najlepšie. Tento zákon jasne hovorí, že nebudeme mať viacej koncesie. Žiaden užívateľ televízie predsa nepodpisuje špeciálnu zmluvu, to znamená koncesiu. Tento návrh čistí náš jazyk a spôsob myslenia o financovaní verejnoprávnych médií. Tento návrh jasne priznáva, že koncesie ruší. Nie ako návrh ministerský, ktorý hovorí, že nerušíme koncesie, zavádzame úhradu. To je taký new speak, že nebudeme hovoriť, že sa zvyšujú ceny potravín, ale budeme hovoriť o úprave cien. To už máme snáď tiež za sebou.

Je to jednoduchý návrh, pretože nevytvárame žiadne dodatočné úrady, ktoré potrebujú ďalších 130 miliónov korún na svoju činnosť, budú potrebovať obsadiť miesto riaditeľa, ktoré bude možno obsadzované podľa straníckeho kľúča.

Nemusíme sa obávať, že budeme mať eseročku, ktorá bude na nás zbierať informácie. A prípadne sa niekto v tejto eseročke môže pohrávať s myšlienkou ich zneužitia. Nebudeme dávať ľuďom príležitosť na klamstvá. Tiež som o tom hovorila. To znamená, prepisovanie elektriny na starších rodinných príslušníkov, aby nemuseli platiť. Nebude priestor na kombinovanie, na ktoré sú naši ľudia navyknutí ešte spred roku 1989.

Naviazanie na výdavky štátneho rozpočtu zabezpečí väčšiu istotu pre verejnoprávne médiá aj tým, že suma sa bude každoročne zvyšovať. Ministerský zákon je len o tom, že teraz sa platí 140, to znamená 100 plus štyridsať10, 15 rokov to isté?

Nebudeme musieť uvažovať o tom, či a ako sa budú zvyšovať poplatky. Automaticky so zvyšovaním sumy štátneho rozpočtu sa zvyšujú peniaze pre verejnoprávne médiá. A nebude žiadna licitácia. Ani politická, ani spoločenská.

Verejnoprávne médiá zároveň budú navyše vedieť presne sumu, a nielen tento rok, ale aj výhľadovú sumu, pretože robíme rozpočty na tri roky, na tri roky, s ktorou budú môcť počítať. Samozrejme, to ale vyžaduje, aby nerobili dlhy. A dlhy, ktoré robia verejnoprávne médiá, ohrozujú napríklad náš vstup do euro.

Myslím si, že tento spôsob financovania zaručuje v tej najvyššej možnej miere, že vedenia verejnoprávnych inštitúcií si budú môcť rozpočítať peniaze a hospodáriť naozaj ako dobrí hospodári. To znamená, minimálne s trojročným výhľadom, čo je myslím veľmi dobré.

A preto si myslím, že vedenie verejnoprávnych médií menej ako kedykoľvek inokedy bude musieť chodiť s prosíkom, ohnutý v páse, prosiť na ministerstvo kultúry, tak ako chodila pani riaditeľka verejnoprávneho rozhlasu, aby konečne pán minister dodržal zákon a financoval stredné vlny.

Nakoniec vedenia verejnoprávnych médií nebudú musieť chodiť ani za predsedami politických strán, ani za vplyvnými poslancami, alebo za poslancami, ktorí sa hrajú na to, že sú vplyvní, a nebudú nakoniec musieť verejnoprávne médiá ako Slovenská televízia predávať ministerstvám relácie tak, ako sme toho boli nedávno svedkami pri diskusii na tému lykožrúta, do ktorej pre istotu, ako viete, nezavolali nikoho s iným názorom ako pána ministra. A jediné, keď som pozorovala túto reláciu, som pochopila hneď, že nezavolali toho lykožrúta. Takže jeho názor naozaj nepoznáme.

Tu sa už veľa hovorilo o tom, že návrh má v sebe aj sociálny náboj a ide o výšku 1 680 korún, opakujem 1 680 korún, ktorú domácnosť nebude musieť zaplatiť. Je to taký celoročný, by som povedala, "vianočný príspevok". A je to úspora. Navyše tým, že sa peniaze dávajú zo štátneho rozpočtu, ako tu už bolo povedané, vidím jasný princíp solidarity, lebo tí, čo neplatia dane, tí nebudú platiť vôbec. Tí, čo platia malé dane, budú zo svojich daní platiť vlastne málo. Tí, čo platia veľké dane, tí budú platiť najviac. To je solidárny princíp.

Ale ide aj o politickú zmenu. Zásadnú politickú zmenu, pretože v takto odpolitizovaných médiách budú rozhodovať odborníci a budú môcť pracovať. Je to pre nich veľmi dobrá perspektíva, lebo peniaze sú len prostriedkom na vytváranie dobrej a tvorivej atmosféry pre prácu odborníkov vo verejnoprávnych médiách.

A teraz sa pozrime, ako vyzerá dnes jedno verejnoprávne médium. Dovoľte, aby som zacitovala z analýzy pani Benickej, ktorú si tohto roku objednal terajší riaditeľ Slovenskej televízie pán riaditeľ Hreha. Citujem.

"STV ako celok nie je dokonca atraktívnym zamestnávateľom na mediálnom trhu. V minulosti napriek tomu dokázalo pritiahnuť ľudí, ktorým je prostredie komerčných televízií mentálne vzdialené, respektíve im nevyhovuje a väčšiu lojalitu dokázali cítiť s verejnoprávnym prostredím. Väčšina tých, ktorí opustili spravodajstvo STV, patrila k tomuto typu. Ale udalosti z leta 2007 poškodili imidž spravodajstva STV v žurnalistickej obci a vo verejnosti a podstatne sťažili v najbližšom období nájdenie odborníkov, ktorí by pracovali vo verejnoprávnom médiu." Koniec citátu.

Takže proces odpolitizovania a vytvorenia normálnej atmosféry napríklad v Slovenskej televízii je mimoriadne potrebný. A určite to nebude jednoduchá cesta. Bude tŕnistá. Myslím si, že sme si ju po roku 1998 v Slovenskej televízii už raz prešli. Ale schválenie nášho návrhu by mohlo byť prvým krôčikom na tejto ceste.

Samozrejme, treba otvorene povedať, že tento náš návrh nerieši úroveň vysielania verejnoprávnych médií ad hoc. Znovu zdôrazňujem, viac peňazí neznamená lepšie médiá. A na to, aby sme sa mohli baviť o definitívnom vyriešení tejto otázky, musíme presne zadefinovať, tak ako nakoniec povedal pán predseda výboru, v tomto s ním súhlasím, rozsah ich poslania a ich úlohy spolu s finančnou kvantifikáciou. V opačnom prípade môžeme urobiť čokoľvek a peňazí bude vždy málo.

Ale ide aj o kultúrnu zmenu a o tej by som ešte chcela niečo povedať.

Verejnoprávne médiá nie sú len na to, aby občanov čo najobjektívnejšie oboznamovali s novými informáciami alebo sprostredkovávali im edukačné programy, ale majú svoju nezastupiteľnú úlohu v slovenskej kultúre. A schválne spomeniem najmä Slovenskú televíziu, pretože Slovenský rozhlas sa túto úlohu snaží plniť, ako sa len dá. Každý deň počúvania Rádia Devín ma o tom presviedča. Ale stretávame sa s naivnou a veľmi insitnou predstavou, že obnovením televíznych inscenácií, prenášaním divadelných predstavení, operetných predstavení alebo natáčaním filmov sa naplní kultúrny rozmer verejnoprávnej televízie.

A tu by som chcela prispieť k tomu, čo robil aj pán poslanec Galbavý, boriť mýty. Televízne inscenácie boli produktom izolovanej kultúrnej scény, ktorá nemala prístup k modernej literatúre, pretože mnoho kníh bolo zakázaných, nesmeli sme cestovať, nemali sme pasy a cez inscenácie sa mohli dostávať do hláv ľudí myšlienky. Myšlienky Thomasa Manna alebo niektorých iných klasikov, ktorí nemohli byť zakázaní, pretože jednoducho nežili, a tým pádom sa nemuseli vyjadrovať ku vstupu vojsk v roku 1968. Urobila som ich 120 a viem, čo bolo našou úlohou. A viem, ktoré myšlienky sme cez nich mali divákovi prinášať. Našťastie, toto dnes už nemusíme robiť. Našťastie, žijeme v slobodnej demokratickej krajine a potrebujeme pre Slovenskú televíziu nové formy a nové myšlienky, ktoré dnes by mali byť hodné modernej verejnoprávnej inštitúcie. Tieto nové formy vzniknú len v odpolitizovaných médiách.

A preto si myslím, že tento zákon otvára možnosti zmenou zásadnou, jednoduchou, zmenou politického prostredia a zmenou kultúrnej atmosféry. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci Jarjabek, Mikloško, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja budem reagovať na začiatok toho, čo povedala pani poslankyňa Vášáryová, keď hovorila o rozhlase. Vy ste povedali: včera v Rozhlasovej rade sme si vypočuli. Áno. Sme si vypočuli, pani poslankyňa, ale bez vás preto, lebo, aby som túto vašu opäť pollož, ktorú ste už niekoľkokrát povedali v tomto parlamente, aby som vás uviedol do pravdy, vy ste po 10 minútach, keď ste si tam povedali nejakú svoju ideologickú päťminútovku, jednoducho odišli. Keby ste tam boli zostali, pani poslankyňa Vášáryová, dokonca tie 3 hodiny, tak by ste videli a počuli, že členovia Rozhlasovej rady všetci, podotýkam všetci, lebo rozprávali naozaj všetci, vedenie rozhlasu, ktoré tam bolo, a podotýkam, že úplne hovorili všetci z toho vedenia rozhlasu, hovorili niečo úplne iného, čo ste sa vy snažili podsunúť poslancom Národnej rady, respektíve občanom prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky.

Čiže pani poslankyňa Vášáryová, druhýkrát, keď budete hovoriť, že sme si vypočuli, bol by som veľmi rád, keby ste tam boli prítomná. V opačnom prípade je to skutočne "sranda", čo ste povedali. A vôbec sa nevyhýbam tomuto pejoratívnemu významu slova.

K tomu, čo ste povedali ďalej, na to sa jednoducho nedá reagovať. Vy ste pomiešali hrušky s jablkami a navrch ste ešte možno dali slivky s malinami. Proste jednoducho to, čo ste vy povedali, to je všetko, teda nič. Dokonca ste sa pokúsili ešte na záver o nejaké manažérske nápady, čo sa týka Slovenskej televízie. Nedá sa na to reagovať, pani poslankyňa. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pani poslankyňa Vášáryová, ja som už spomenul vo svojom príspevku predchádzajúcom, vo faktickej poznámke, že stále neexistuje zákon o verejnoprávnych inštitúciách, nielen médiách, ale aj TASR a podobne. Čiže používame tento model, veľmi by som povedal, fiktívne, ale doteraz argumentácia, že médiá majú byť verejnoprávne, sa opierala len o to, že sú platené z koncesionárskych poplatkov občanov všetkých možných politických zoskupení, všetkých občanov aj nepolitických.

Vo chvíli, keď zrušíme koncesionárske poplatky a napojíme to na štátny rozpočet, prosím, to je jeden model, ale už nemôžeme viac hovoriť o verejnoprávnych médiách. Proste verejnoprávne médiá v tej chvíli prestávajú existovať, sú platené, tak ako NBÚ nie je verejnoprávny a iné inštitúcie. Čiže to si láskavo zapamätajme, aby sme aj my nepoužívali newspeak o verejnoprávnosti.

Verejnoprávnosť médií, samozrejme, tým zástrčkovým zákonom je dotiahnutá do akejsi absolútnosti, ale ja si dovolím povedať, že verejnoprávnosť médií pri tomto zákone o Slovenskej televízii a rozhlase stále nie je zabezpečená ani jedným, ani druhým zákonom.

Tento zákon rieši financovanie televízie aj rozhlasu, financovanie. Jeden jedným spôsobom, druhý druhým. Ale pokiaľ bude televízna a rozhlasová rada volená v parlamente a títo budú voliť riaditeľa rozhlasu a televízie, ten bude mať také právomoci, že môže robiť, čo chce, tak potom by som povedal, aj v jednom, aj v druhom prípade sa bojím o to, pretože už budú mať dosť financií, ale budú si robiť absolútne, čo chcú, pretože budú politicky nanominovaní. Čiže prosím, aby sme si uvedomili celú tú komplexnosť problematiky a že verejnoprávnosť musíme dotiahnuť ešte aj v zákone o televízii a rozhlase. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa.: Je zaujímavé sledovať vystúpenia opozičných poslancov, ktorí vehementne kritizujú vedenie STV a na druhej strane zasa chvália manažment Slovenského rozhlasu i napriek tomu, že dostávajú presne takisto ako koaliční poslanci obrovské množstvo sťažností na súčasné vedenie Slovenského rozhlasu.

Dá sa povedať, že pani riaditeľka napriek tomu, že menila štruktúru vysielania, veľmi dobre vedela, čo robí, pretože ak ste, pani poslankyňa, povedali, že chodila prosiť na ministerstvo kultúry peniaze na vysielanie Patrie, ktorú preložila na stredné vlny, musím vám povedať tajomstvo, že toto preloženie Patrie bolo účelové práve kvôli tomu, aby vytĺkla ďalšie peniaze z ministerstva kultúry, lebo vieme, že je to vysielanie pre minšiny. Je to verejné tajomstvo. Takže ja teraz už aj chápem to vystúpenie pána poslanca Minárika, ktorý vyjadril obavy z ovplyvňovania a vlastne v tom kontexte, čo som povedala, je jasné, že zrejme ovplyvňujete len SRo, kým Slovenská televízia je nezávislá.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Vášáryovú.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán poslanec Jarjabek, raz a navždy. Ja nie som zodpovedná za to, že ma nerozumiete. To je váš problém, že ma nerozumiete. Obávam sa, že iní ľudia ma rozumejú, takže ja sa vynasnažím, aby som bola jednoduchšia, ale je to váš problém, nie môj. Ale nemohla som sa tam zdržať tak dlho preto, lebo vy ste meškali pol hodinu. Takže sme začali kvôli vám oveľa neskôr.

Verejnoprávnosť. Verejnoprávnosť, nemáte pravdu, pán Mikloško, pretože verejnoprávnosť je definovaná. My sme členmi Rady Európy a tam je jasná definícia verejnoprávnosti, je myslím dobrá a netreba ju prepisovať, len problém je v tom, že je to všeobecná definícia, ktorú treba naplniť činmi. A to je ten problém. Pretože každá európska krajina má svoje vlastné predstavy, má svoju vlastnú kultúru a považuje niečo iné za dôležité ako ďalšia krajina. Takže ja si nemyslím, že toto by bol ten najdôležitejší problém. Problém, o ktorom ste hovorili, je dôležitý, a to, ako sa budú kreovať rady. To je, samozrejme, veľký problém.

A po tretie, pani poslankyňa Mušková, nuž, teraz už nedostávame tie cyklostylované listy, ktoré sme dostávali, pretože zrejme kampaň sa skončila. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím si, že v rámci rozpravy tu už odznelo mnoho podnetných návrhov aj myšlienok. Myslím si, že z hľadiska poslania verejnoprávnych médií tu mnohé veci aj financovanie naznačil pán poslanec Minárik a vcelku výstižne. Myslím si, že problém verejnoprávnosti a financovania verejnoprávnych médií, ako aj ich celkovej činnosti naznačil aj pán poslanec Galbavý a takisto aj pani poslankyňa Vášáryová s tým, že z ich vystúpení čiastočne vanul taký vánok otázky, či sú nám možno potrebné verejnoprávne médiá?

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú na základe zákona verejnoprávne, národné, nezávislé, informačné, kultúrne, ako aj vzdelávacie inštitúcie. Také nie sú komerčné médiá, ktoré poskytujú služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

Samozrejme, už sa tu dlhšiu dobu aj viedla diskusia o tej verejnoprávnosti, o ich poslaní, o tom všetkom nakoniec v rámci toho, aby systém bol demokraticky nastavený, bola tu vytvorená duálnosť, je tu duálny systém. Na základe toho, ako sa istým spôsobom vyprofilovali aj komerčné médiá, sa začína spochybňovať funkcia verejnoprávnych médií, pretože tieto médiá istým spôsobom vedia pokryť požiadavky a potreby istej spoločnosti takým spôsobom, ako im to vyhovuje.

Verejnoprávne vysielanie, verejnoprávne médiá čelia neustálej kritike. Nástupom komerčného vysielania sa vytvoril na nich aj enormný tlak. Vstúpilo sa do súťaživosti, kde sa istým kritériom sledovanosti a počúvateľnosti sleduje ich úspešnosť a prostredníctvom toho sa potom aj opomína, alebo istým spôsobom sa snaží niekto podsunúť aj to, či sú vôbec potrebné, alebo nepotrebné.

Máme pred sebou veľké memento, ktoré sa stalo tuším v roku 1998, keď sme mali komplet v jednom médiu zaplavené jedno poschodie redaktorov a pracovníkov jedného verejnoprávneho média, ktorí nemohli v dostatočnej miere vykonávať svoju činnosť a bolo to podľa všetkého a podľa toho, ako sme sa aj z médií, predovšetkým komerčných, dozvedeli, že to bolo demokratické. Takým spôsobom sa, samozrejme, vystriedala generácia rôznych redaktorov či už v rozhlase, alebo v televízii. Nahradila sa redaktormi či už v rozhlase, alebo v televízii.

Pani poslankyňa Vášáryová tu spomínala problém spravodajstva v Slovenskej televízii, ktorý v priebehu uhorkovej sezóny v letných mesiacoch sa vyfabrikoval, a tiež nebola vtedy v tom období na zasadnutí Rady STV, kde títo dotyční redaktori, ktorých sa to údajne týkalo, zdôvodňovali, čo sa stalo, akým spôsobom sa stalo, len nikto nepovedal, že každý z nich mal dopredu už pripravené miesto v iných súkromných médiách, ku ktorým odišiel a jednoducho už v nich aj pôsobí a napĺňa si svoje občianske poslanie.

Predložený poslanecký návrh zákona, tu treba povedať, je v rozpore s vládnym návrhom zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ktorý bol predložený na tejto schôdzi do Národnej rady.

Cieľom vládneho návrhu je možno, tak ako aj v tomto prípade, zabezpečiť primeraný zdroj verejných financií mechanizmom výberu ustanovenej úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Základom poslaneckého návrhu je zásada, že každý občan či podnikateľský subjekt by sa mal na financovaní verejnoprávnych médií podieľať takou mierou, ktorú mu umožňuje jeho príjmová situácia.

Predložený návrh ruší súčasný systém koncesionárskych poplatkov a nahrádza ich transferom určeného podielu výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktorý by mal tvoriť príjem Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu. Treba zdôrazniť, že poslanecký návrh zákona má negatívny dopad, tak ako to spomenul aj pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš na verejné financie, nakoľko ustanovuje, že príjmom Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu je zákonný transfer vo výške 0,9 % celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu s návrhom zásadne nesúhlasí ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobne si tiež myslím, že navrhovaný systém transferu prostriedkov zo štátneho rozpočtu na plnenie úloh verejnej služby poskytovaných Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom nedostatočne garantuje nezávislé postavenia a potreby oboch verejnoprávnych inštitúcií.

Slovenská televízia a Slovenský rozhlas zabezpečujú špecificky v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej tak v záujme verejnosti, ako aj v záujme zachovávania a šírenia národného kultúrneho dedičstva. Tieto inštitúcie poskytujú službu verejnosti prostredníctvom svojej tvorby, šírenia rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky.

Charakteristickým rysom služby poskytovanej verejnoprávnymi vysielateľmi je skutočnosť, že je určená verejnosti a financovaná verejnosťou. Podľa poslaneckého návrhu by mali byť verejnoprávne médiá financované zo štátneho rozpočtu, čo by mohlo ohroziť istým spôsobom ich nezávislosť tvorby a postavenia ako nezávislých verejnoprávnych inštitúcií, čo nakoniec na tieto veci upozorňovala aj pred časom v období vládnutia ešte súčasnej opozície aj štúdia, ktorá bola vytvorená otvorenou spoločnosťou a na nej sa podieľala spoločnosť MEMO 98 zo strany Slovenskej republiky.

Prepáčte, ale treba podotknúť, že poslanecký návrh zákona vykazuje aj viaceré legislatívnotechnické nedostatky. V súvislosti s navrhovaným zrušením koncesionárskych poplatkov predložený poslanecký návrh zákona nerieši právnu úpravu súvisiacu s koncesionárskymi poplatkami obsiahnutú v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Ide napríklad o zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení zákona č. 283/1997 Z. z. V zmysle § 15 a § 16 tohto zákona odvádza používateľ umeleckým fondom na rozhlasové alebo televízne vysielanie voľných literárnych diel, hudobných diel a diel výtvarných umenný príspevok, ktorý sa vypočítava z presne stanovenej výšky poplatkov. V prípade zrušenia takto nastaveného koncesionárskeho poplatku alebo úhrady by sa tieto ustanovenia zákona stali nevykonateľnými.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti si myslím, že Národná rada by nemala vysloviť súhlas s predloženým návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby tento predmetný návrh zákona bol postúpený do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega, samozrejme, môžeme hovoriť o tom, čo bolo v roku 1998 o jednom poschodí, na ktorom boli redaktori, ktorí nemohli pracovať, a buďte taký láskavý, potom spomínajte, čo sa dialo v rokoch 1992 až 1998. Ak už idete do minulosti, tak to uchopte komplexne a pán predseda, vtedajší predseda televíznej rady pán Jarjabek vám môže súkromne o tom tiež niečo porozprávať, aké boli diskusie vo výbore pre kultúre v tom čase, aké tam boli problémy.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec Senko? Nie. Takže ako? Áno, nech sa páči. Nie. Takže posledný v rozprave pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ja budem naozaj veľmi krátky. Začal by som tak trošku netradične. Pani poslankyňa Vášáryová, ja by som vás veľmi prosil, neberte mi o vás ilúzie z mladosti, ktoré som o vás mal. Ja som sa naozaj na vás veľmi rád pozeral a ja by som sa aj v tejto chvíli na vás chcel veľmi rád pozerať ako na kolegyňu, ktorá skutočne odborne diskutuje a s ktorou vedieme odborné diskusie.

Ak by som teda mohol pokračovať k tomuto návrhu, mal by som takisto otázku na pána poslanca Mikloša, ktorý je dnes jedným z predkladateľov. Vy ste za bývalého riaditeľa, pán poslanec, povedzme, že v dobrom úmysle, vy ste to určite nemysleli zle. Vy ste naozaj mali istý plán so Slovenskou televíziou, chceli ste jej pomôcť, verili ste vo vyrovnaný rozpočet a na to konto ste sa tú televíziu snažili oddlžiť. Tá sekera vtedy bola nejaká plus nejaké odstupné za prepustených vtedy 1 200 zamestnancov. Vy ste do tej televízie vtedy dali okolo 900 miliónov korún. Tých 900 miliónov korún zo štátneho rozpočtu spôsobilo, že dnes tá televízia nie je schopná z vlastných zdrojov vyrobiť skutočne nič alebo skoro nič, a keby som to chcel parafrázovať, z tých vlastných zdrojov už pomaly nevie urobiť ani monoskop. Taká je situácia.

Do všetkého je zamontované externé prostredie a výsledkom tohto celého diania v Slovenskej televízii je, že všetky tie procesy, ktoré sa tam z hľadiska výroby a z hľadiska plnenia vysielacej štruktúry odohrávajú, sú niekoľkonásobne drahšie. To už je proste pravda. Taká pravda je, aj tie výskumy, či už interné, alebo externé, o tom hovoria. Aj tie zmluvy, ktoré tá Slovenská televízia podpisuje, sú často zmluvy, ktoré naozaj hraničia kdesi až proste s nadsadenými sumami, ale jednoducho, keď nemáte konkurenciu, o ktorej vy tak rád hovoríte, a tá konkurencia, ktorá bola vtedy v tom internom prostredí, a mám na mysli interných dramaturgov, mám na mysli kostymérov, celé výtvarné oddelenie, mám na mysli, chvalabohu, ten fundus, ktorý tam ešte ostal. Kde je národné bohatstvo, ktoré tiež boli tendencie, aby sa privatizoval. Dokonca, aby sa privatizoval takým spôsobom, aby sa potom tie kostýmy jednoducho prenajímali od toho, komu sa ten fundus bude privatizovať. No proste úplne nemožnosti. Tieto nemožnosti do dnešného dňa tú výrobu v Slovenskej televízii niekoľkonásobne predražujú.

A preto sa chcem naozaj celkom úprimne spýtať, či by ste, tá otázka už tu odznela v modifikovanej podobe, či by ste vy ako súčasný minister financií predložili tento návrh zákona, ktorý ste býn tu dnes predstavili ako predkladateľ.

To je moja otázka na vás, či vy ako minister financií Ivan Mikloš by ste akceptovali predkladateľa Ivana Mikloša. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci Miššík, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ak dovolíte, ja naozaj Dušan chcem k tebe prehoroviť ako človek, ktorý ťa pozná. No, ten úvod nebolo bohviečo, lebo to ja pociťujem a musím brániť moju kolegyňu, lebo to nebolo ani seriózne, ani pekné, čo si v úvode hovoril, takže naozaj v budúcnosti by si sa mohol vyvarovať takých výrazov, ktoré naznačovali niečo, čo dúfam, v tvojom vnútri nie je. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja len nadviažem na pána poslanca, čo sa vlastne všetko v televízii urobilo za minulé obdobie. A keď je tak často spomínané to obdobie od 1992 do 1998, všimnite si, pán kolega, aj viacerí, ktorí ste tu vystupovali proti tomuto obdobiu, že v televízii, keď dávajú reprízy, koľko programov bolo natočených práve v tomto období. Chcem sa spýtať, koľko programov dávajú z obdobia, keď ste boli vy, teda keď ste vy tak tú televíziu pomohli doriadiť, keď už tak poviem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: No, ak si v tom, pán kolega, videl niečo pejoratívneho, tak ja sa naozaj veľmi ospravedlňujem, ale ja naozaj neviem, ako teraz odpovedať, lebo ja sa naozaj chcem pozerať na pani poslankyňu Vášáryovú tými očami, ktorými som sa pozeral. (Smiech v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, skončili ste? Áno. Dobre. Takže pán poslanec Jarjabek bol posledný. Uzatváram rozpravu.

Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo, ak chcete vystúpiť. Poprosím o pokoj. Pán navrhovateľ sa vyjadrí k rozprave.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr sa chcem poďakovať všetkým, ktorí k nášmu návrhu vystúpili. Tá diskusia bola dlhá, bola bohatá, takže zjavne ten náš návrh je taký, že vyvolal tento záujem, za čo sa chcem poďakovať. Zjavne teda navrhujeme riešenie problému, ktorý problémom je a cítime to všetci.

Najskôr sa teda pokúsim zodpovedať otázku pána poslanca Jarjabka a tá odpoveď je jasná, pán poslanec. Ja nemám žiaden problém s tým, že by som, ako ste vy naznačovali vo svojich otázkach, ako pán poslanec Minárik naznačoval, kde ste vykladali moje vraj skutočné pohnútky. Moje pohnútky sú také, že som presvedčený, že návrh zákona, ktorý predkladáme, je lepším riešením, ako je súčasný stav, a je lepším riešením, ako je vládny návrh zákona.

A pokúsim sa teraz zopakovať niektoré argumenty, niektoré som už povedal aj predtým. Čiže, ak sa pýtate, či by som ja taký zákon predkladal, ak by som bol zodpovedný za tento rezort, a ak by som nenašiel iné lepšie riešenie, o ktorom by som bol presvedčený, že je lepšie, tak by som predkladal takéto.

Čo sa týka vplyvu na štátny rozpočet. Štátny rozpočet má za 4 roky o 104 miliardy korún viac do roku 2008, ako mal koncom roka 2004. O 104 miliardy korún viac vďaka rozbehnutej ekonomike, vďaka reformám, vďaka vstupu do Európskej únie, vďaka tým reformám, ktoré sa urobili. Daňové príjmy rastú omnoho rýchlejšie, ako bol pôvodný predpoklad. Čiže áno, ak by som nenašiel lepšie riešenie, predkladal by som takéto. Nemám ani tú kompetenciu a nemám ani tie kapacity, ktoré minister a ministerstvo má, aby niečo také mohlo predkladať. Aby som niečo teda iné mohol predložiť.

Chcem sa aj vyjadriť k tomu, čo hovoril pán poslanec Minárik. Škoda, že tu nie je, ale odišiel hneď, ako vystúpil. Musím povedať, že ma mrzí, keď už aj zo strany opozičných kolegov zaznievajú niekedy nie celkom presné a nie celkom korektné informácie, ktoré sú dosť aj politicky citlivé, pretože, ak povedal, a ja citujem, "že my sami sme niečo také pripravili, ako teraz vláda predložila, teda naša vláda vlastne pripravila to, čo teraz predkladá", tak to jednoducho pravda nie je.

Na ministerstve, ale ja to upresním, pani poslankyňa, ak ma budete počúvať, tak sa dozviete, aká je skutočná pravda. Skutočná pravda je taká, že áno, existovala komisia a ministerstvo kultúry za našej vlády, za druhej vlády Mikuláša Dzurindu takýto návrh na tomto princípe pripravil. Ale tiež je pravda, že vláda ho odmietla. My sme takýto návrh neschválili. Odmietli sme ho práve preto, že aj vtedy sme ho považovali za nie dobrý. To, že bol pripravený na ministerstve kultúry a že ministerstvo kultúry nebolo schopné pripraviť iný, lepší je pravda. A to je nielen zodpovednosť ministrov kultúry za našich vlád, ale aj vlády, to priznávam. Áno, je to tak.

No a teraz k tomu základnému problému, ktorým je otázka nezávislosti. Ale dovoľte mi ešte predtým povedať jednu vec na ilustráciu. Viete, často sa tu spomínali roky z minulosti kde aké, či už to obdobie, alebo iné obdobie. Musím povedať, že nerozumiem tej logike. Vy ste, pán poslanec, tú otázku položili tak, keď ste uvádzali, že oddlženie, to za tých 900 miliónov korún alebo koľko, že oddlženie spôsobilo, že Slovenská televízia nevie z vlastných zdrojov urobiť nič. No, ale ja som to dobre, tak teraz je to upresnené, ale aj tak si myslím, že to nemá logiku.

To, že ja nevylučujem, lebo som to ani neriadil, ani neskúmal do tej hĺbky, nevylučujem, lebo hovoríme o outsourcingu, hovoríme o tom, či niečo robiť vlastnými zdrojmi, vlastnými zamestnancami, alebo to objednávať inde. Ja nevylučujem, že to bolo urobené zle a že to dnes stojí viac. Ale nemá logiku hovoriť, že outsourcing ako taký musí znamenať plytvanie. Naopak, outsourcing, ak je urobený dobre, a to sú skúsenosti celého sveta, nielen zo súkromných, ale aj z verejných inštitúcií, tak je jedným z nástrojov, ako zvýšiť efektívnosť a znížiť náklady.

A teraz neposudzujem, či to bolo urobené dobre, alebo zle, ale na ilustráciu vám tiež niečo poviem, čo je evidentné a čo svedčí o faktoch. Fakty sú tie, že zadlženosť Slovenskej televízie za našej vlády a za riaditeľovania Richarda Rybníčka išla dole, to je fakt. A faktom je, že zadlženosť Slovenskej televízie od nástupu novej vlády ide hore. To je fakt. Fakt, ktorý vám viem ilustrovať na jednom čísle, ktoré je také ilustratívne, že nepotrebuje ďalší komentár.

Na prenosy extraligových hokejových zápasov za Rybníčka Slovenská televízia platila Slovenskému zväzu ľadového hokeja milión korún mesačne, jeden milión korún mesačne, teraz platí 46 miliónov korún mesačne za to isté.

Áno, pán poslanec naznačil, čo je zrejme pravda, že to môže súvisieť s tým, že prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja je jeden z údajných mecenášov a sponzorov SMER-u. Ale to nie je podstatné. V tejto chvíli je podstatné, že zadlžovanie sa znižovalo za Rybníčka, rastie za Hrehu a za to isté, za čo Rybníček zaplatil milión korún ročne, sa dnes platí 46 miliónov korún ročne. Toto sú fakty, to nie sú dohady o tom, či outsourcing urobil dobre alebo zle v hospodárení. Toto sú fakty, fakty na ilustráciu.

A navyše, keď hovoríme o nezávislosti. Nie ja, nie opoziční poslanci, dokonca ani nie novinári, ale podpredseda jednej z koaličných strán povedal po zvolení pána Hrehu za riaditeľa, že je to víťazstvo SMER-u. Že zvolenie pána Hrehu za riaditeľa je víťazstvom politickej strany SMER. To povedal podpredseda vašej koaličnej strany. Tak o akej nezávislosti hovoríte? A zároveň nechcem vymenovávať veci, ktoré by som mohol dlho vymenovávať z hľadiska toho, či televízia je, alebo nie je nezávislá.

Ale poďme k tým koncesionárskym poplatkom verzus k tomu spôsobu platenia. Samozrejme, že tento zákon ani náš, ale ani ten vládny nerieši v princípe nezávislosť verejnoprávnych médií. Ale samozrejme, že to súvisí. Súvisí to tak, že jednoducho, aká je miera ovplyvňovania zo strany vlády toho, koľko peňazí dostane. A, samozrejme, platí priama úmera, čím väčšia je miera subjektívneho rozhodovania vlády, tým menšia je nezávislosť médií.

Snažil som sa vysvetliť aj viacerí kolegovia, že ten zásadný rozdiel spočíva v tom, že ak ten zákon bude dodržiavaný, na čo zdá sa, že politická vôľa tu je aj v koalícii, aj v opozícii, lebo ako pán poslanec Minárik správne povedal, ten objem peňazí, ktoré chceme dať v tom roku 2008, ten je vlastne totožný.

Čiže, ak tu tá politická vôľa je, tak potom pre ďalšie budúce roky náš návrh dáva väčšiu zábezpeku, väčšiu pravdepodobnosť, silnejšiu záruku nezávislosti týchto verejnoprávnych médií jednoducho preto, že ten objem peňazí sa valorizuje. Že narastá. Viete, ako je politicky ťažké zvyšovať poplatky, a viete preto, že bude problémom pre každú vládu, aby tieto poplatky z tých 140 korún nezvýšila, a preto logicky a prirodzene ten nepomer medzi potrebami a tým, čo dostane cez tento mechanizmus sa bude zvyšovať, a tým aj priestor na politické zasahovanie vlády.

Čo sa týka teda tej tézy, že koncesionárske poplatky zabezpečujú nezávislosť. No, po prvé, myslím si, že pani poslankyňa Vášáryová to aj naznačila, že ony ani koncesionárske celkom neboli, ale dobre, ale boli to aspoň poplatky doteraz. Toto už nebudú poplatky. Poplatok je vtedy, keď platíte za nejakú službu, ktorú odoberáte, alebo za nejaký tovar, ktorý odoberáte. Teraz je zjavné, že to poplatky nebudú. A nie pre málo ľudí, pre zhruba, Tomáš Galbavý to odhadol na 40-tisíc ľudí, ktorí vlastne budú platiť napriek tomu, že nepoužívajú tieto služby. Pretože odoberajú elektrinu, ale nemajú televízor alebo rozhlas. Čiže v tomto zmysle, ak má teda platiť téza, že koncesionárske poplatky sú zárukou nezávislosti, toto nebudú koncesionárske poplatky. Už ani koncesionárske a dokonca ani poplatky.

Čo sa týka toho, či teda tá nezávislosť s tým by bola väčšia alebo menšia. Poviem už len jeden argument, ktorý ale, myslím, že má takú základnú logiku, taký sedliacky rozum. No, ak by to naozaj bolo tak, ako to interpretujú poslanci koalície, ale aj niektorí poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, že náš návrh, teda ten opozičný poslanecký návrh vlastne znižuje mieru nezávislosti verejnoprávnych médií, tak nehnevajte sa, boli by sme hlúpi. Veď ak by to bola pravda, tak my by sme také niečo navrhovali, čo znižuje nezávislosť verejnoprávnych médií, keď vy ste vo vláde a my sme v opozícii? Dúfam, že až za takých naivných a hlúpych nás nepovažujete, pretože naozaj by sme to nerobili.

No a ešte, čo sa týka tej solidarity, chcem povedať. A ešte dve poznámky alebo tri k pánovi poslancovi Senkovi.

Pán poslanec Senko, vy ste sa tak jemne snažili vložiť nám do úst, že mali sme vraj naznačovať, či vôbec verejnoprávne médiá treba. Tak chcem veľmi jasne a veľmi jednoznačne povedať, že vôbec sme nič také nenaznačovali, že nemáme problém s tým, aby sme naopak podporili, aby existovali verejnoprávne médiá a boli naozaj nezávislé zo strany vlády a politických vplyvov, a preto tento návrh predkladáme. Chcem vám poďakovať za to, že hovoríte, že tam nie je dotiahnutá väzba na niektoré zákony a my to preveríme, ak je to tak, ďakujem za to upozornenie. Ak je to tak, tak, samozrejme, v tom druhom čítaní to vieme vyriešiť a opraviť.

No, ale k tej solidarite. Povedali ste, že financovanie tým vládnym zákonom takže vlastne bude takou mierou, akú tomu poplatníkovi umožňuje jeho príjmová situácia. No, musím povedať, lebo to je daň, to je paušálna, spotrebná, zástrčková daň, by sa to dalo nazvať, čo navrhuje vládny návrh. To je ten najmenej solidárny spôsob. Vy nie osobne, ale viacerí predstavitelia vtedajšej opozície, najmä zo SMER-u kritizovali rovnú daň, že je to vraj daň, ktorá je nesolidárna a ktorá je asociálna.

Ale, pán poslanec, rovná daň je schválená tak, že tí, ktorí majú príjem len zo závislej činnosti a ich plat je menší ako 45 % priemernej mzdy, tí neplatia žiadnu daň. Platia nulovú a potom narastá to efektívne zdanenie z 0 na 19 %. Čiže tí nízkopríjmoví neplatia nič. Kým podľa vášho návrhu bude tých istých 1 680 korún ročne platiť rodina, ktorá je tesne nad hranicou sociálnej odkázanosti, má jeden starý televízor a jeden rozhlasový prijímač a napríklad veľa detí a takisto rodina, ktorá má desať televízorov na troch sídlach, ktoré má a každý jeden za desiatky tisíc korún. Presne takú istú sumu budú platiť. A vy tomu hovoríte, že to je solidárne a že to je podľa príjmových možností týchto rodín? Ja si myslím, že to jednoducho tak nie je a každý, kto jednoducho toto analyzuje, musí dospieť k záveru, že to je ten najmenej solidárny spôsob platieb, ktorý tu vlastne môže existovať.

Takže ukončím to tým, že ja som presvedčený, že, samozrejme, toto nie je ideálne riešenie, má svoje riziká, ale ja som presvedčený, že z tých troch možností, lebo to je, myslím si, vrátenie tej diskusie do takých racionálnych koľají, že máme tri možnosti. Existujúci stav, ktorý nie je dobrý, a áno, istú mieru zodpovednosti na tom má aj naša vláda, že za dve funkčné obdobia sme to nedotiahli ďalej.

Zároveň chcem ale povedať, že jednoducho oblasti, v ktorých sme urobili zásadné zmeny fungovania, a verím, že k lepšiemu, je toľko, že neviem, ktorá iná vláda má takýto záznam. Ale áno, tu je to aj naša zodpovednosť, že ten stav nie je dobrý, ktorý je dnes, a máme dve ďalšie možnosti, vládny návrh alebo návrh opozičný. Som presvedčený, že z týchto troch možností, ktoré tu sú, je tento návrh najlepší, aj keď nie je bezchybný a nie je bez problémov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)