Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Národnej rade predložený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007 a v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády.

Účelom predkladaného návrhu zákona je zriadenie siedmich okresných súdov, ktoré boli v rámci tzv. optimalizácie súdnej sústavy k 1. januáru 2005 zrušené.

Základným cieľom vlády pri plnení jej programového vyhlásenia je vytvoriť všetky predpoklady právnej a aj faktickej povahy pre efektívne fungovanie súdnictva v Slovenskej republike, a to v záujme zabezpečenia realizácie ústavou garantovaných práv, najmä práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na právnu a súdnu ochranu.

Uvedený cieľ možno dosiahnuť vykonaním rôznorodých opatrení právnej, organizačnej alebo personálnej povahy. Jedným z týchto opatrení je aj obnovenie činnosti niektorých zaniknutých súdov, a to prostredníctvom predkladaného vládneho návrhu zákona. Znovuzriadenie nových okresných súdov je však potrebné vnímať aj v súvislosti s inými opatreniami zákonnej povahy, ktoré ministerstvo súbežne pripravuje a postupne realizuje. Napr. je to plánované navýšenie počtu sudcov, komplexná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, zmeny v organizácii a riadení súdov či zmeny v statusových záležitostiach sudcov. Všetky tieto opatrenia a ich realizácia vytvárajú základné podmienky pre zlepšenie prístupu k spravodlivosti a vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike podľa predkladaného vládneho návrhu zákona. Zriaďovanými súdmi teda sú: Okresný súd Malacky, Pezinok, Piešťany, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom a Námestovo. Návrh zákona vychádza zo zásady, že na zriaďované súdy, než začnú vykonávať činnosť, zjednodušene povedané, s čistým stolom, bude prenesený výkon súdnictva z iných súdov, a to spôsobom a za podmienok uvedených v navrhovaných prechodných ustanoveniach predkladaného vládneho návrhu zákona. Okrem zriadenia nových okresných súdov vládny návrh zákona reaguje na požiadavku aplikačnej praxe zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v konkurznej a reštrukturalizačnej agende, a to úpravou obvodov odvolacích súdov v predmetnej agende.

Vypracovaniu samotného návrhu zákona predchádzala dôkladná analýza dopadov zmien v súdnej sústave vykonaná k 1. januáru 2005, keď o. i. bolo zrušených 10 okresných súdov.

Predmetná analýza bola v súlade s Plánom práce vlády prerokovaná Radou vlády pre verejnú správu 11. júla 2007 s pozitívnym odporúčaním k zámeru ministerstva spravodlivosti opätovne obnoviť činnosť 7 okresných súdov. Následne bola táto analýza vzatá na vedomie vládou 1. augusta 2007.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného, ako aj medzirezortného pripomienkového konania, bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády 14. augusta 2007 s odporúčaním jeho schválenia vládou, pričom vláda tento návrh prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 22. augusta 2007.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Stanovisko k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona 15. októbra 2007. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a má zato, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu právnej úpravy. Z pohľadu jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uplatnených v druhom čítaní predkladateľ odporúča plénu schváliť pozmeňujúce návrhy v bodoch 3/1, 3/2, 4, 6, 8, 11, 12, 13 a 14 hlasovaním odporúčaných schváliť a neschváliť pozmeňujúce návrhy v bodoch 1, 2/1, 2/2, 5, 7, 9 a 10 hlasovaním odporúčaných neschváliť spoločnej správe.

Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča predkladateľ Národnej rade schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pani poslankyňa Laššáková je určený spravodajca z gestorského, ústavnoprávneho, výboru. Poprosím ju, aby nás informovala o výsledku rokovania vo výboroch.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa vás informovala o spoločnej správe výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 378), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra tohto roku č. 483 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 235 z 9. októbra 2007 a uznesením č. 235a z 15. októbra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 192 z 11. októbra tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 120 z 2. októbra 2007. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré som citovala, vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, preto ich nebudem čítať. Celkove ide o 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s tým, že v tomto bode je ďalej navrhnuté, ako odporúča gestorský výbor hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 15. októbra tohto roku pod č. 253. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spravodajkyňu predložiť návrhy v súlade s rokovacím poriadkom plénu Národnej rady.

Ďakujem pekne, skončila som. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám, dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Biró, poslanci Lipšic, Žitňanská, Miššík, Tarčák ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pani poslankyňa Biró, ako prvá ústne prihlásená do rozpravy. (Hlasy v sále.) Pozmeňujúci návrh môžete dať, pokiaľ spĺňa náležitosti a máte 15 podpisov. Nech sa páči, máte slovo.

Á. Biró, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v rozprave podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 378). Pozmeňujúci návrh podávam v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a predkladám teda tento pozmeňujúci návrh.

V úvode by som ešte chcela povedať, že ak pán minister usúdil a vláda sa rozhodla, že optimalizácia súdov bola zlá a že je tu spoločenská potreba na obnovenie súdov preto, aby sa súdnictvo priblížilo k občanom a aby bola akási "harmonizácia" alebo súlad v usporiadaní štátnej a verejnej správy a súdnictva, a vlastne v priebehu prerokovania tohto návrhu zákona sa dospelo k tomu, že zostali mimo alebo nebudú obnovené už len 2 súdy, a to v okrese Piešťany a v okrese Šaľa, dovolím si podať v mene nášho okresu nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

K čl. I tohto vládneho návrhu.

Za bod 3 sa vkladá bod 4, ktorý by znel: "V § 2 ods. 9 sa vypúšťajú slová "územný obvod okresu Šaľa"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Po druhé. Za bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý bude znieť: "V § 2 za odsek 9 sa vkladá nový odsek 10, ktorý znie: "Sídlom Okresného súdu Šaľa je mesto Šaľa. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Šaľa."." Nasledujúce odseky zákona sa vzostupne prečíslujú. Nasledujúce body primerane sa prečíslujú.

Za bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: "V § 3 sa odsek 4 dopĺňa novým písmenom f), ktoré znie: "f) Okresného súdu Šaľa"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V bode 19 § 18a písm. a) sa za slová "Okresný súd Pezinok" vkladajú slová "Okresný súd Šaľa".

V bode 19 § 18a písm. b) sa za slová "Okresný súd Senica" vkladajú slová "Okresný súd Galanta".

Na záver dovoľte mi krátke odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Vládny návrh, ako som už uviedla aj v mojom úvode, pôvodne plánoval zriadiť alebo obnoviť 7 okresných súdov. A ako vyplývalo zo spoločnej správy, na základe pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru by sa zriadil aj Okresný súd Revúca. Takže z tých pôvodných zrušených súdov by zostali mimo len dva okresy a dva okresné súdy, Okresný súd Šaľa a Okresný súd Piešťany. Predkladaným pozmeňujúcim návrhom navrhujem zriadiť nanovo Okresný súd Šaľa, nakoľko okresné mesto Šaľa ma vyše 24 000 obyvateľov a patrí podľa územnosprávneho členenia pod kraj Nitra. Návrhom zákona sa obnovili okresné súdy v oveľa menších okresných mestách, a preto nevidím dôvod, aby okres Šaľa sa obišiel a vlastne predlžovalo sa jeho neprirodzené pričlenenie do kraja Trnava. Toto dnešné pričlenenie do iného kraja obyvateľom okresu vlastne veľmi komplikuje život a znevýhodňuje ich pri vybavovaní svojich vecí. Obnovenie súdu nebude spojené s neprimeranými finančnými výdavkami, nakoľko je zachovaná dôstojná funkčná budova pôvodného zrušeného Okresného súdu Šaľa a spraví sa tak len zadosť spravodlivosti tým, že sa priblíži súdnictvo aj pre občanov tohto okresu. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

Takže budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Lipšica. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som si dovolil najskôr zareagovať na prvé čítanie, ktoré tu odznelo, a na záverečné slovo pána ministra spravodlivosti, ktoré sa týkalo, samozrejme, aj mnohých iných vecí, ako sme tomu boli svedkami aj dnes. Bolo by fajn, keby pán minister mohol reagovať aj v rámci rozpravy, aby boli možné faktické poznámky, nie vtedy, až keď už nemôže reagovať nikto. Ja sa snažím pri mojich návrhoch zákonov vystupovať aj v rozprave, aby poslanci mohli reagovať. Zdá sa mi to byť poctivé a nie zbabelé. Takže budem reagovať na to, čo bolo povedané v prvom čítaní.

Pôvodný návrh, ktorý pripravilo ministerstvo, počítal so zrušením dvoch krajských súdov, Trnavy a Trenčína, a, myslím si, 16, 17 okresných súdov. Toto bolo, samozrejme, zmenené. A urobil sa menej ideálny krok vpred v prospech väčších súdov. Zrušili sa nakoniec len súdy okresné. A bolo ich desať. Ale myslím, si že vždy je lepšie, a to platí aj o návrhu zákona o dobrovoľných dražbách, urobiť aspoň malý krok dopredu, keď nie je možné urobiť ideálny, ako neurobiť žiaden. Tu je situácia ale otočená. V parlamente budeme rokovať, a už aj pani poslankyňa Biró to naznačila, o rozšírení ďalších malých súdov. To znamená podľa mojej mienky ešte zhoršenie toho vládneho návrhu zákona.

Spomínali ste, že nie je možná špecializácia kvôli podateľni. No pokiaľ máte okresný súd, kde je 20 sudcov a štyria z nich sú na trestnom úseku, iste nie je možná špecializácia podľa hláv osobitnej časti Trestného zákona, ale špecializácia na trestné právo evidentne možná je a zabezpečená je aj podateľňa. Keď máte súd, kde sú štyria sudcovia a jeden z nich je trestný sudca, tak naozaj tam nemá podateľňa význam, lebo každá obžaloba napadne tomu jednému trestnému sudcovi. To bol dôvod, prečo sme pristúpili k riešeniu, aby boli väčšie okresné súdy. A budem tuná potom citovať.

Vy ste spomenuli analýzu M. E. S. A. 10 vo svojom vystúpení. A ak by ste ju nespomenuli tak by som ju nespomínal ani ja. Ale veľmi rád ju spomeniem. Je to analýza systému súdnictva z tohto roka, z júna 2007.

Podľa tejto analýzy k celkovému obratu v počte vybavovaných vecí došlo v roku 2004, keď súdy začali vybavovať agendy rýchlejšie, ako tieto stíhali prichádzať, čím mohlo dôjsť k začatiu postupného znižovania bremena z minulosti. "Dlhé lehoty vo veciach, ktoré boli práve vybavené, sú zapríčinené vyšším pomerom starých vecí medzi ukončovanými prípadmi, ktoré sa pri nezmenených tempách budú postupne znižovať. Dôkazom je postupné znižovanie reštančných vecí pri najproblémovejších agendách. Ak by súdy pokračovali v práci doterajším tempom pri dnešnom počte 93 500 nevybavených agend, by bol problém nahromadených sporov vyriešený v priebehu 7 rokov. Uvedené zistenie zásadným spôsobom znižuje váhu argumentov v prospech zvyšovania počtu sudcov. Tí sú totiž menovaní do funkcie doživotne." A tu je priložená tabuľka, ktorá veľmi zjavne ukazuje, že od roku 1989 súdy v zásade vybavovali menej vecí, boli pod tou čiarou, ako ich napadlo, a od roku 2004 sa ten trend zmenil a dochádza k tomu, že súdy vybavujú viac vecí, ako im napadne. Výnimkou bola v troch rokoch trestná agenda kvôli tomu, že zhruba o 40 % narástol počet podaných obžalôb v súvislosti s lepšou prácou polície a prokuratúry. "Od roku 2004," znovu citujem analýzu, "sa výkonnosť súdov znovu zvyšuje, čo pripisujeme pozitívnemu vplyvu reforiem z obdobia rokov 1999 až 2005. K zvýšeniu počtov vybavovaných vecí od roku 2004 dochádza pri všetkých druhoch sporov."

Analýza sa venuje aj otázkam, či je efektívnejšie mať malé alebo veľké súdy a hovorí: "Došlo len k potvrdeniu známych skutočností, podľa ktorých väčšie súdy sú viac schopné celkovo zvládnuť viac agend ako menšie súdy. Zvlášť sme sa pozreli na výkonnosť tzv. Mečiarových súdov." To je termín, ktorý používa analýza. "Po prvé, Mečiarove súdy podľa všetkých kritérií boli jedny z najmenších súdov. Zároveň išlo prevažne o pomalé súdy, kde taktiež v sledovanom období dochádzalo spravidla k zhoršovaniu situácie. Potvrdila sa skutočnosť, podľa ktorej nie je správne negatívnu situáciu riešiť rozdrobovaním súdov, naopak, z hľadiska optimalizácie výkonov je lepšie presadzovať riešenia väčších súdov, ktorých pracovníci by mali viac možností na svoju špecializáciu."

V závere analýza hovorí: "Reformy z rokov 1999 až 2005 sprevádzané postupným útlmom negatívnych vplyvov z predchádzajúceho obdobia priniesli svoje ovocie. Kým prakticky počas celého transformačného obdobia súdy neboli schopné pri občianskoprávnych agendách zvládať každoročný nápor agend, počnúc rokom 2004 došlo k významnému obratu. Súdy boli odvtedy schopné znižovať nahromadené nedoriešené spory z minulosti, pričom situácia sa nasledujúce roky čoraz viac zlepšovala. V roku 2006 zvládali súdy nad rámec bežnej agendy vybaviť približne len toľko vecí, ako bol sklz v konaniach počas najhorších rokov. Riešenie problémov slovenského súdnictva prostredníctvom obnovovania zrušených súdov či zvyšovania počtov sudcov nepokladáme na základe našej analýzy za vhodné. Práve naopak, zriadenie nových súdov prináša so sebou dočasné zníženie efektivity a pokles výkonu súdov."

V závere je aj tabuľka o reštančných veciach. Tak len námatkovo spomeniem agendu C, podľa ktorej v roku 2002 bol počet reštančných vecí 65 000, v roku 2006 to bolo 53 000, agendu Cb, podľa ktorej bol ten počet 19 000 v roku 2002, 15 000 v roku 2006, agendy P, podľa ktorej to bolo takmer 10 000 v roku 2002, 8 300 v roku 2006. Samozrejme, je veľa reštančných vecí. A podľa mojej mienky ešte nejakú dobu to aj bude, ale ten trend je absolútne na číslach zjavný a evidentný.

Citoval som z analýzy M. E. S. A. 10, ktorá je považovaná za blízku opozícii, preto, že ste sa jej vy dotkli vo svojom vystúpení v prvom čítaní.

Druhá oblasť, ktorej ste sa dotkli, ktorá, samozrejme, nijako nesúvisí s návrhom novely zákona, sú detenčné ústavy. Ale keďže to bolo v rámci rozpravy, tak sa k tomu vyjadrím. Predtým ako vstúpili nové trestné kódexy trestné do účinnosti, bol novelizovaný zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorý umožnil zriadiť detenčné zariadenie na základe dohody ministra zdravotníctva s ministrom spravodlivosti. Ja som takú dohodu podpísal vo februári 2006. Následne bola vypovedaná a v tej veci sa vlastne nič nedialo viac ako rok. Pri rozpočte v roku 2006, ktorý som do parlamentu predložil, som zabezpečil funkčné miesta pre príslušníkov ZVJS aj pre detenčný ústav. Tu je toho dôkaz, výdavky, kategórie mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania. Keď som sa pýtal na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ešte keď sa programové vyhlásenie vlády schvaľovalo, aký je zámer zriadiť detenčný ústav, tak ste nevedeli ani, čo detenčný ústav je, doktor Minárik povedal, že sa tým budete zaoberať. Rovnako som sa na to pýtal, keď sa rozpočet tvoril, schvaľoval na ústavnoprávnom výbore v minulom roku. Nehovorili ste pravdu, ak ste tvrdili, že vláda, ktorej som bol členom, v tej veci nič neurobila. Preto som povedal, že klamete. Vaša reakcia bola: "Pokiaľ ide o klamanie, tak keby sa udeľovala Nobelova cena za klamstvo, vy ste určite a bez najmenších pochybností jej prvý nositeľ." To je reakcia na úrovni materskej škôlky. To sme my tak hovorili, keď niekto tvrdil, že iný klame, že je ešte väčší klamár. Myslím, že v parlamente sme už trochu ďalej.

Dotkli ste sa vo svojom vystúpení aj disciplinárnych stíhaní, ktoré viedol rezort spravodlivosti počas môjho funkčného obdobia. Potom ako ste začali viesť disciplinárne konanie proti predsedovi Najvyššieho súdu, a to neúspešne, by som o disciplinárnych konaniach na vašom mieste vôbec nič nehovoril. Nikdy som neviedol disciplinárne konanie kvôli osobnej animozite voči niekomu. Mohli byť rôzne názory na to, ale nikdy tam nebola osobná animozita.

Takisto ste vo svojom vystúpení povedali, že, a teraz budem citovať, "takisto za vašej éry bolo prenasledovanie sudcu a ľudia nehlásili do justície preto, že ani nedostali trináste platy". To je klamstvo. Sudcovia dostali trináste platy. Niekoľko rokov ich dostávajú. Dostávali ste ich aj vy. A problém bol so štrnástymi platmi, nie s trinástymi, pri ktorých ministerstvo vždy navrhovalo, aby sa už účinnosť neposúvala. V tom som ja úspešný nebol. Ale vždy sme navrhovali, aby účinnosť posunutá nebola. A koniec koncov, ešte prvá Dzurindova vláda vôbec trináste a štrnáste platy zabezpečila sudcom v zákone. A trináste platy, opakujem ešte raz, boli vyplácané od začiatku. Ak hovoríte, že to tak nebolo, nehovoríte pravdu.

Takisto ste v závere spomínali, že nebude problém s novými sudcami, pretože teraz sa hlási veľa kandidátov na sudcov, a že tomu tak nebolo len preto, že bola v justícii zlá atmosféra v minulosti. Ale to nie je pravda, na každé miesto aj v minulosti sa hlásili desiatky kandidátov. Kandidát HZDS na generálneho prokurátora pán Bernát prišiel do justície, počas môjho funkčného obdobia sa stal sudcom Okresného súdu v Nitre. Tak nerozprávajme si tu nezmysly. Tam nie je problém v tom, problém je v tom, že sa nezvýši počet sudov. Zatiaľ to tak vyzerá v rozpočte. A poviem konkrétne, dostali sme všetci pripomienky Sudcovskej rady v Dolnom Kubíne. Máte ich zrejme aj vy. Čo bude znamenať, ak sa dolnokubínsky okresný súd rozdelí? Návrh je, keďže v Námestove musí byť 5 sudov, že zostane v Dolnom Kubíne len 7 sudov, lebo toho času pôsobí na Okresnom súde v Kubíne 12 sudcov. Pritom pomer v agendách, trestnej a civilnej, je 70 ku 30 v prospech Dolného Kubína. V agende P je tento pomer 60 ku 40 a v agende Cb je tento pomer 75 ku 25. A teraz takmer polovica sudcov odíde do Námestova. A ja sa pýtam: V akom stave bude dolnokubínsky okresný súd o niekoľko rokov? Bude v oveľa horšom stave, ako je dnes.

Dovoľte mi úplne na záver sa vrátiť k tomu, čo som povedal v prvom čítaní. Bez zvýšenia počtu sudcov, samozrejme, nepríde k žiadnej zmene, ktorá sa týka zrýchlenia konania, a zvýšenie počtu sudcov - a to napriek tomu, že vláda to predpokladá - v rozpočte, myslím, nie je. Bolo by dobré, keby ste nás informovali, či je alebo nie je. A preto, nie je mi zrejmé, ak 12 sudcov rozdelíme na dva súdy v pomere 7 : 5 alebo po šiestich, aké to prinesie skrátenie súdneho konania, keď bude rovnaký počet sudcov rozhodovať o rovnakom počte vecí. Jediný argument, ktorý by som mohol spomenúť, by mohol spočívať v tom, že na tom väčšom súde nie je dostatok pojednávacích miestností, kde by sudcovia mohli pojednávať. Ale to je prípad v súčasnosti len bratislavskej štvorky a zrejme Trenčína, kde pobočky stále sú. Rád by som sa opýtal na otázku, na ktorú som nedostal odpoveď v prvom čítaní, preto by som vás rád vyzval, keby ste ešte v rámci rozpravy mohli vystúpiť: Aké je očakávanie ministerstva spravodlivosti, koľko trestných konaní začne odznovu preto, že odídu dnešní zákonní sudcovia na nové súdy a vec bude musieť začať znovu na pôvodnom súde? Pritom váš návrh je, že neskončené trestné veci zostanú na pôvodných súdoch. Na to som sa pýtal aj na výbore, nedostal som odpoveď: Máte prehľad o počte vecí, keď máte prehľad už o sudcoch, ktorí by išli na nové súdy, a o počte väzobných vecí, kde uplynie maximálna lehota väzby?

Podľa môjho presvedčenia jednak tento návrh ak prejde, a myslím, že prejde, bude návrhom, ktorý je výsledkom lobizmu miest a regiónov. Hovorím to veľmi otvorene. Pamätám si, aký lobing tu bol v čase, keď sa súdy zlučovali. A lobing je legitímna vec, len hovorím, že to je základný cieľ tohto návrhu, vyhovieť lobingu, pričom nehovorím teraz o lobingu v čisto negatívnom slova zmysle. Zrejme to nie je ani posledný návrh, pretože zrejme je dosť predstaviteľné, že v budúcnosti príde zase návrh, aby sa súdy zlučovali, boli väčšie. To nijako neprispeje k stabilite justície. Áno, hovorím to veľmi otvorene, budem v budúcnosti presadzovať znovu zlučovanie súdov do väčších funkčnejších celkov. Problém bude len v tom, v akom stave budú súdy, ktoré sa teraz budú deliť, o niekoľko rokov. Ten trend, ktorý sa začal v roku 2004, a nemusíme na to ísť frázami, na to postačia čísla, by bolo fajn, keby pokračoval. Keď sa zvráti, tak tým utrpia občania, ktorí majú svoje konania, a to stále s prieťahmi. A stále sú reštančné veci na súdoch. To mi je jediné ľúto, že toto prijatím tohto návrhu vznikne. Ako som predpokladal, v druhom čítaní vo výboroch aj dnes v pléne sa návrh bude rozširovať. Neviem, či dokonca to nebude aj o tie súdy, ktoré nikdy neexistovali, resp. o tie súdy, ktoré ak existovali, tak to bolo niekedy veľmi, veľmi dávno. Bolo by to veľmi nešťastné, keby sa takýmto spôsobom pristupovalo k riešeniu súdnej sústavy.

Z uvedeného dôvodu náš poslanecký klub návrh novely zákona nepodporí a bol by som rád, keby sa pán minister ešte mohol v rámci rozpravy vyjadriť tak, aby sme mohli viesť diskusiu, pretože ste neboli ani na ústavnoprávnom výbore, k najzávažnejším návrhom v tomto funkčnom období. A parlament aj výbory sú na to, aby sa diskutovalo. Na to sa teším. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pani poslankyňa Mazúrová, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pani poslankyňa Mazúrová.

V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa chcela dotknúť tzv. špecializácie súdov, ktorá bola jedným z hlavných argumentov na zrušenie aj okresných súdov ako napr. v Námestove. Dokazujú to aj rozvrhy práce Okresného súdu Dolný Kubín na roky 2005 až 2007, ktoré sú voľne prístupné na internete, na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keď som si ich bližšie preštudovala, zistila som, že aj po zlúčení Okresného súdu Námestovo s Okresným súdom Dolný Kubín sudcom na zlúčenom súde sa prideľujú spory z rôznych oblastí práva. Pritom niektorí sudcovia musia prejednávať spory nielen z rôznych oblastí nielen civilného práva, ale aj trestného práva. Za dôležité považujem pripomenúť aj to, že špecializácia nefunguje nielen na zlúčenom Okresnom súde v Dolnom Kubíne, ale ani napr. na súdoch v Liptovskom Mikuláši alebo v Čadci. Zároveň vám musím pripomenúť, že ani ja, ani právni experti, s ktorými som sa rozprávala, nevedeli jednoznačne povedať, aký skutočný efekt by táto špecializácia v praxi priniesla. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by som len naviazal práve na vystúpenie pána poslanca Lipšica v tom zmysle, že súdna sústava v tom zmysle, v akom hovoril, myslím si, jednotlivcovi občanovi prináša vtedy ten účel a zmysel, lepšie uspokojovanie jeho potrieb, keď komplexne bude zabezpečovaná. Tu nejde len o organizáciu súdnictva, súdnej sústavy, ale aj vôbec o celkové personálne obsadenie súdov, o zabezpečenie po materiálno-technickej stránke súdov a o to, ako ostatné súčinné štátne orgány pripravujú podklady pre týchto sudcov. Ako som sa dozvedel z vášho vystúpenia, v tomto sa podstatne zlepšila práca polície, prokuratúry. A ja si myslím, že tu je ten základ, kedy na tých súdoch môžu efektívne, naozaj efektívne pracovať tí sudcovia. A budú mať podstatne menej administratívnej práce, pokiaľ budú mať dobre pripravené podklady od prokuratúry a od polície. A to je vlastne to najdôležitejšie. A tým možno aj tá rozdrobenosť tých súdov bude bližšie prístupná tým občanom, ale budú mať kvalitnejšie sudcovia pripravené podklady a budú môcť rýchlejšie rozhodovať. A tam bude skôr tá otázka urýchlenia súdneho procesu ako tam, či je ten súd malý alebo veľký. To je podľa mňa dôležitejšie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ja si vážim faktické poznámky kolegov z Námestova a zo Skalice, teda z regiónov, kde sa navrhujú nové súdy zriadiť, ale chcem vám povedať, pán poslanec Bobrík, že ťažko možno očakávať kvalitnejšiu prácu na prokuratúre, kde budú dvaja prokurátori, na tak malom prokurátorskom útvare, ktorý bude mať mnohé aj logistické problémy. Ja som počul názor na výbore, že veď prokuratúra si nezriadi všade okresnú prokuratúru, ale len pobočky. No zatiaľ to zákon neumožňuje. Zákon veľmi jasne hovorí, že organizácia prokuratúry kopíruje organizáciu súdov. Čiže žiadne pobočky asi na prokuratúre tam, kde bude súd už vytvorený, byť nebudú môcť. Ja osobne si myslím, pán kolega, že občanovi zo Skalice viac záleží na tom, aby jeho vec bola rozhodnutá rýchlo a spravodlivo, aj keby to malo byť v Senici, ktorá je, vy to určite viete, koľko je km od Skalice, možno 30 km od Skalice. Proste tým chcem povedať, že pre efektivitu súdnictva nie je také kriticky dôležité, aby súd bol takpovediac v každom malom mestečku a maximálne 15 km od miesta bydliska, ale aby boli funkčné súdy. A myslím si, že aj tá analýza M. E. S. A. 10 dokazuje, že malé súdy v princípe funkčnými nie sú, nie kvôli tomu, že by tam boli horší sudcovia, ale kvôli tomu, ako som už povedal aj v prvom čítaní, že keď máte súd so štyrmi sudcami, nie je možné nikoho tam dočasne preložiť bez jeho súhlasu, a jedna sudkyňa je na materskej, druhý sudca je dlhodobo PN, ten súd je v kolapsovom personálnom stave, 50 % sudcov je mimo. Preto sú funkčnejšie väčšie súdy bez ohľadu na to, či vzdialenosť od miesta bydliska je 15 alebo 30 km.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, po nej pán poslanec Miššík. Pani poslankyňa Žitňanská tu nie je, takže stráca poradie.

Slovo má pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, kolegyne, kolegovia, ja budem oveľa stručnejší ako môj predrečník z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že som vystúpil pomerne obsažne v prvom čítaní a taktiež som vystupoval v ústavnoprávnom výbore, kde zastupovala pána ministra spravodlivosti pani štátna tajomníčka. Napriek tomu mi dovoľte uviesť možno také tri-štyri body, ktorých som sa chcel dotknúť.

Ja som naozaj v prvom čítaní vystúpil a podrobil kritike tento návrh z tých dôvodov, ktoré sú tu často pertraktované. A to sú dôvody, že my si myslíme alebo aj ja si myslím, že to zvýšenie počtu sudcov na tých malých súdoch ich zlúčením by malo znamenať to, že by prišlo k bližšej špecifikácii alebo lepšej špecifikácii a špecializácii týchto sudcov s cieľom, aby boli vydávané kvalitnejšie rozhodnutia, lebo si myslím, že to je záujem nás všetkých, aby súdy vydávali kvalitné rozhodnutia, pretože to má za následok menej odvolaní a tým pádom, samozrejme, menej ďalšieho zaťažovania súdov. Za týmto svojím názorom si stojím.

Čo ma však, samozrejme, neudivilo, je to, že keď raz otvoríte takúto Pandorinu skrinku, tak naozaj tie lokálne záujmy sa rozprúdia pomerne rýchlo. Každý máme niekde nejakého známeho, každý odniekadiaľ pochádzame. A bolo to vidieť aj na niektorých nelogických návrhoch, ktoré, ja som tomu veľmi rád, ústavnoprávny výbor zastavil hneď v úvode. Ale budeme nakoniec o nich hlasovať. A to boli také nelogické veci. Ja poviem kolegyni z Námestova, že tam bol predsa navrhovaný aj Tvrdošín, tak to už teda tomu vôbec nerozumiem, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo. Ani lokálne sa neviete dohodnúť, kto má aký záujem?

Po ďalšie. Udivilo ma taktiež, že Partizánske bolo navrhované s tým, aj som sa pani štátnej tajomníčky pýtal, že čo potom, či to budú Bánovce nad Bebravou alebo samostatne aj Partizánske. Možno dodatočne polemizovať nad tým, prečo Partizánske územným obvodom, resp. obvodom súdu patrí tam, kam patrí. Ale toto sú veci, o ktorých sa tu baviť môžeme. Mňa len naozaj úplne prekvapil pred chvíľou prednesený návrh našej kolegyne z opozície, ktorá napriek tomu, že hlasovali sme všetci za reformu súdnictva, tak ako sme ju urobili, navrhuje ešte tento počet 7 navrhovaných súdov rozšíriť o Okresný súd v Šali. Ja som síce z nášho kraja, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, pokiaľ som raz už jeden svoj názor povedal, tak ho nebudem meniť ani z dôvodov, ktoré sú lokálne zaujímavé. Zatiaľ ešte nemáme jednomandátové volebné obvody, aby sme sa takto mohli pričiňovať o svoju popularitu. Ale to hovorím aj do svojich radov, ale hovorím to aj do radov vládnej koalície.

A ešte jednu otázku chcem dať pánovi ministrovi spravodlivosti. Myslím, že by bolo dobré na ňu odpovedať. Koľko najmenej sudcov budú mať z týchto novozriadených súdov, ktorých ste navrhli sedem? A možnože ešte potom, keď pán poslanec Tarčák vystúpi, možno ešte prejde nejaký návrh. Koľko najmenej sudcov budú mať tieto súdy? Ja by som to rád počul, lebo asi už máte predstavu, bude sa to pohybovať zrejme okolo čísla päť, čo mňa teda dosť vyrušuje. A chcel by som vedieť, koľko z týchto súdov sa vráti na úroveň tých malých súdov, ako boli predtým, čo je podľa mňa veľmi dôležité pre to, ako budeme ďalej hlasovať.

V závere veľmi stručne. Ja nepodporím tento návrh novely zákona a predpokladám, že ho nepodporí ani náš poslanecký klub, pretože sme o tomto dosť široko debatovali a za chvíľu vystúpi aj moja kolegyňa pani Lucia Žitňanská, ktorá dala jeden veľmi zmysluplný pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka majú pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som k tým súdom a vystúpeniu pána poslanca povedala nasledovný názor. Áno, niekde to budú malé súdy. Ale predsa my musíme rozmýšľať v stratégii niektorých ďalších rokov, päť, desať rokov. Máme v stratégii zvýšiť počet sudcov. Zrejme tam, kde sú traja, možno budú štyria, piati. To je prvý poznatok.

Ďalší poznatok. Myslím si, že tá tzv. optimalizácia, ktorá bola urobená v minulosti za Dzurindovej vlády, nebola optimalizáciou, pretože výsledky, prieskumy hovoria, že tomu tak nebolo. Ale to, čo sú signály, nemôžem teraz všetko uviesť, zo strany advokátov občanom zdražili sa súdne pojednávanie, niekde boli lokálky zrušené. Museli cestovať deň predtým, hotely platiť, advokáti si účtujú 600 či 400 korún za stratu času, toto bola strata času aj advokátov. Vážení, my musíme rozmýšľať, priblížiť a zlacniť ochranu súdov. Pri takých Malackách nikto mi neodôvodnil, kde sú pojednávačky. Tie aj ostali, sudcovia ostali a naraz sa to stalo súčasťou Bratislavy IV. A z Bratislavy cestovali kvôli vyšpecifikovanej agende v Malackách do Malaciek a Malačania cestovali do Bratislavy na podateľňu a na ďalšie úkony. Veď to sa prieči zdravému rozumu, vážení. Tak netvárte sa, že ste tu urobili krok vpred. Nie... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Na predrečníka chcem reagovať iba v tom, že ak sa niečo zbabre, tak to je územné členenie. Ak pri územnom členení sa navymýšľalo, a nechali sme síce zachované okresy, ale zobrali sme odtiaľ okresné úrady a navymýšľali sme obvodné úrady, účelovo sa prehádzali hore-dolu tieto štátne správy a potom nikto nepozeral na to, kde tí občania ako žijú. Navytvárali sa rôzne dvojičky, kde súperia medzi sebou. Nech riešite akokoľvek pozíciu Bánoviec a Partizánskeho, ak ktorýkoľvek z týchto okresov by mal zastupovať jeden toho druhého, tak sídlo by muselo byť v Hradišti, ak rozumiete, o čom hovorím, ja som z toho kraja. pretože pri tom územnom členení sa to takýmto spôsobom vytvorilo. A pokiaľ nemal nikto odvahu zrušiť okresy, keď už ste im pobrali okresné úrady a zrušili inštitúcie, tak jednoducho potom rešpektujme, že ak okresy sú vytvorené, tak vytvárajme okresné inštitúcie. A to je aj prípad Partizánskeho, lebo, pripomínam tým, ktorí tu sedeli, a hovorím tým, ktorí tu neboli, keď sa vytvárali obvody, 4 obvody sa vytvorili politické, pretože si to lobovali politické strany vtedajšej koalície. Jeden z tých obvodov boli Bánovce a Partizánske sa dostalo do obvodu Prievidza. To len pripomínam, že ak sa niečo zbabralo, tak potom sa v tom musí pokračovať, pretože rešpektujem, že tak ste zákonom rozhodli, tak podľa toho zákona teraz pokračujeme aj v návrhu ďalších.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

Najprv k pani prof. Tóthovej. Pani profesorka, potom zrejme v súkromí sa asi o tom porozprávame, lebo teraz mi nebudete vedieť odpovedať. Vy ste totiž naznačili, že keďže má vládna koalícia záujem rozšíriť počet sudcov o 200, tak že veď v tých malých súdoch by sme mohli pridať počty sudcov, aby sa to mohlo takýmto spôsobom zlepšiť. Tak som vás pochopil. Ak ste to mysleli takto, tak to nemá logiku, pretože tie malé súdy majú a prejednávajú menej vecí, kde určite mi aj pán minister spravodlivosti povie, že keď je menší súd, samozrejme, by bolo prepychom, keby mal dvojnásobný počet sudcov, keď najviac sporov je v Bratislave a v Košiciach. To je úplne, úplne každému jasné. Takže tam s vami v niektorých vašich myšlienkach nesúhlasím, čo je ale absolútne normálne a korektné.

U pána poslanca Cabaja územné členenie, územnosprávna štruktúra, reforma verejnej správy je ťažký problém. Vie, o čom hovorí, aj my vieme, o čom hovoríme. To je najťažšia vec, ktorú má každá vláda, ktorá je pri vláde, riešiť tak, aby boli občania spokojní. A preto som aj poukázal na tieto animozity alebo na tieto nie celkom normálne veci, keď sa veľmi blízko seba okresy, príp. bývalé okresy snažia získať čo možno najviac nejakých štátnych ustanovizní, v tomto prípade súdov. S tým súhlasím, že tu sú také tlaky. Ale opakujem, otvorili sme Pandorinu skrinku, o tom som hovoril. A teraz určite, ja som aj kritizoval Šaľu, uvidíte, že toto povedie k zhoršeniu situácie. To je všetko.