A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák a po ňom vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.
J. Tarčák, poslanec: Vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, nedá mi, aby som hneď na úvod nepoďakoval pánovi podpredsedovi, že sa pustil do náročnej roboty a že veci stavia z hlavy na nohy, lebo pri všetkej úcte, pán bývalý minister Lipšic, to, čo sa udialo za vás, to nemá pre mňa, ospravedlňujem sa, ak to nepochopíte, čo hovorím, žiadnu logiku, lebo za vašej doby sa stalo, že vy ste podľa nejakých argumentov previedli súd z Námestova, ktorý tam bol nieže desaťročia, lebo mal svoju históriu už nejakých 100, ba viac rokov. A žiadnu inú nevidím logiku v tom, len politické rozhodnutie. Ste ho šupli do Kubína.
Keď sa pozriete na mapu, ja som si ju aj doniesol, ak by ste mali problém, a na ten región, ja tam žijem, uvidíte, je veľmi náročný, čo zariadila príroda, lebo tých takmer 60 000 ľudí, ktorých ste vy posunuli na pojednávania a konania a neviem na čo všetko k tým súdnym procesom, musí dochádzať nie nejakých 10 až 15 km, ako je tomu v Ružomberku alebo v jeho okolí, ale 50 až 70 km. A ak ste boli na tej Orave niekedy, tak viete, že to je zložitý terén, nehovoriac o dostupnosti. My tam okrem cesty nemáme ani len tú železničku. Ak by ste si zobrali mapu, ja vám ju môžem požičať, uvidíte, že je tam aj zložitý terén, lebo sa ten okresík nachádza v priestore, ktorý obklopuje Oravská Magura a Oravské Beskydy. A viete, tam nie je jednoduché sa pohybovať predovšetkým teraz, keď príde teraz to obdobie zimy. Tých prípadov a nápadov máme aj my v tom našom regióne. Je to niekoľko nie desiatok, ale stoviek, nehovoriac o tom, a to vám poviem otvorene, sa mi veľmi páčil ten, čo sa prešiel na výbore, myslím, už neviem ktorom, verejnej správy. To sa mi páčilo, lebo skutočne tam žijem. Aj z toho Tvrdošína by ste nemali potom problém s tými 30 %, 70 %. Podľa mňa logické je, ak sa na tú mapu kuknete, uvidíte to, tí Tvrdošínčania majú neporovnateľne bližšie k Námestovu. A tu som vám dal podrobnú mapu, ak by ste ju chceli, nech sa páči, študovať.
Čiže, áno, podporím a osvojujem si to, lebo má to logiku, nehovoriac o takých detailoch, ak ste tam boli, videli ste to, na tej Orave, tie cesty sú rozkopané. A nerobím si ilúzie, že zas tak rýchlo budú dané. No a pevne verím, že áno, že to zrýchlime. No ale som realista, skôr ako za 5 - 10 rokov to nebude, tak ako by sme si to želali. A ja by som vám doprial raz niekedy ísť tam. To nie je tak, že vy si tu naplánujete, že o 10, 15, 20 minút som tam. Ja keď sem musím plánovať čas cesty, tak je to aj s polhodinkami, lebo niekedy som tu aj do troch hodín, keď to ide, ale niekedy sú to aj 4 hodiny. No a keď sa to upchá medzi Bratislavou, Trnavou, vychádza to na 4,5 hodiny.
Čiže chcem len povedať, to je jedno. A aj tie súdy, ako aj celá štátna správa, nie sú samy pre seba, majú slúžiť nám občanom. A viete si predstaviť, keď či už mladšia alebo v zrelom veku ženička a nielen ona, ale aj muž má cestovať a ísť na nejaké pojednávanie. Jeho to nestojí minúty, jeho stojí deň ísť do Kubína, lebo ak má ísť z Lesnej, z niektorých tých lokalít jeden deň, musí s tým počítať, odovzdať jeden dopis, žiadosť alebo ja neviem na pojednávanie, na niečo, už čo s tým súvisí, lebo tie akty, to nie je len to, že už ideme rovno pred porotu, veď ten proces predtým je ďaleko zložitejší, náročnejší, veď tých vecí je tu otvorených z minulosti, lebo to nie sú len tie jedny veci, lebo tie veci sa ešte budú otvárať ďalšie. Veď sa pozrite, veď máte aj vy skúsenosť, z európskych fondov všetci čakáme, ako peniažky prídu. A radi by sme ich tu mali. No ale čo je základný problém? Majetkovoprávne vysporiadanie nie je. A páni v Bruseli zase ak nie je v poriadku to vysporiadanie, lepší, krajší, neviem aký skvelý projekt odložia bokom. Ani s tým nemajú problém, lebo ak to nevyčerpáme my, veľmi radi a veľmi rýchlo na to skočia páni z iných krajín Európskej únie. A tam my nemôžeme mať za zlé, či to pôjde do Rumunska, Bulharska alebo niekde inde. Toto je problém. A tých problémov je veľa aj v rodinách, lebo v dedičských konaniach a neviem akých sa roky nerobilo alebo ja neviem no asi sa robilo, ale dopad je katastrofálny. Tu mám ja osobnú skúsenosť. No to by ste tomu neverili, ja som zistil po 70 rokoch, že to, čo tatko krvopotne urobil, zrazu pomaly ani nie je naše, lebo niekde je chyba v katastri, niekde je chyba v pojednávaní, dedičné konania sú ešte neviem koľko dozadu rokov, ba 10 rokov. To je problém obrovský. A ak nevytvoríme priestor pre to, aby to dali do poriadku, ja to do poriadku nedám. Urobia to jedine páni právnici. A niekde, kde je spor, no musí rozhodnúť súd. Čím skôr rozhodne, tým máme väčšiu šancu, to už zase do dnešnej doby dám, že môžeme čerpať z tých prostriedkov, na ktoré tak všetci čakáme. A to sú prostriedky z Európskej únie, lebo bez toho to nepôjde.
Samozrejme, nie sú hneď ideálne podmienky pre všetkých. Ja by som doprial aj všetkým pánom sudcom, aby mali elegantné podmienky. A keď som mal možnosť, aj ja som sa snažil vytvoriť priestor tak, aby boli adekvátne dobe tie priestory, aby na výkon ich mali. No ale vieme, že nejde toho hodno, všetko tak jednoducho, zo dňa na deň. Mám skúsenosť, keď som bol tým županom či tým predsedom VÚC. No tiež prijal sa tu zákon, čuduj sa svete, a ja som mal problém. No keby som nebol poznal bývalého primátora, no tak by som bol hádam začal úradovať buď na peróne na autobusovej zastávke alebo hocikde inde, lebo nikoho to nezaujímalo, ako to pôjde. No stal som sa veľkým predsedom VÚC. A vy ste boli vtedy vo vláde, vy ste to organizovali. A viac nebolo povedané. Keby som nemal korektné vzťahy s vtedajším bývalým predsedom mesta, no tak môžem si vybrať, či to bude na železničnej alebo autobusovej stanici, lebo nikto sa na to nepýtal. A zrazu tu sme takí útlocitní. No ideálne by bolo, keby bolo všetko tak, ako má byť.
Čiže tuto by som vás poprosil, s tým pojmom občan, pán kolega Lipšic, treba opatrnejšie narábať. Ak poviem občan, tak niečo musím robiť preňho, aby som mu zjednodušil tú tortúru vybavovačiek po úradoch. Ja to hovorím preto, lebo ja žijem v regióne, kde 85 % alebo 50 % ľudí nežije v meste, ale na dedinkách. A pre nich je tam zložitý život, zložitý pohyb. Zložitá návšteva každého úradu občana oberá o čas, o prostriedky. Nie je to vždy jednoduché, možno tu v meste je to iné, lebo už nastúpi na taký alebo onaký dopravný prostriedok. Ale je to u nás veľmi zložité. Už som raz poďakoval všetkými desiatimi a poprosím, aby to bolo v tom Námestove, lebo mapu mám, kuknite sa na to, príroda to jednoducho tak zariadila, že to tam patrí, tak ako, je logické a podporujem aj ten pozmeňujúci návrh podľa mňa, ale veď o tom rozhodneme tu v pléne, aj ten Tvrdošín logicky tam patrí k Námestovu, lebo tá dolná Orava je naozaj rozbitá, ešte to tak nazvem, čakanom. To viem preto, že sme robili aj analýzu cestnej siete. A viem, že tam treba, a to je len otázka času, kedy to bude treba, vybudovať premostenia. Ale tam treba investovať nie milióny, ale desiatky ba stovky miliónov korún, lebo tam tých 12 či 13 premostení je len otázka času, kedy to začne padať. Veď nechcem nič privádzať, ale je to tam veľmi zložité. Ďalej tam treba urobiť 12 - 13 obchvatov obcí. Ono sa to už začalo robiť. Som rád a je to fajn, fandím tomu a teším sa na to, že to bude, no ale nebude to na rok ani o dva roky, ani o päť rokov. A tí ľudia, ak majú ísť na ten súd, s tým musia rátať, lebo inač sa do toho Kubína nedostanú. No tak ak máme dať do toho prostriedky, tak dajme ich ešte do toho, lebo to sú mizivé percentá. Ale urobíme niečo v ústrety tým občanom, ktorých tak máme často v ústach. Áno, ja hovorím tiež o nich, o nich mi ide, a preto by som vás poprosil, aby ste to podporili. Má to svoju logiku, kto to chce vidieť, nech sa kukne na mapu, kto chce argumenty, ešte ich dáme. Má to svoju históriu. Jednoducho to tam patrí.
A keď už som tu bol tak trochu naštartovaný tam tými vašimi percentami, lebo ak by sme potom preklopili ten Tvrdošín k Námestovu, si netrúfnem povedať, že sa to neotočí na možno naopak, že 70 % bude tam a 30 % len v Kubíne. Ale ja fandím aj Kubínu. Veď nech sú tam, nech zrýchlia potom robotu, lebo, hovorím, budúcnosť je o tom. A v tejto oblasti čaká všetkých nás alebo Slovensko, už ani neviem, ako to povedať, veľa, veľa roboty, lebo bez toho sa nepohneme ďalej a bez toho, ak to nevyčistíme, nebudeme môcť využiť ten priestor, ktorý sa nám tu ponúka, lebo to nie je len o tom, ako tých 400 mld. či koľko miliardičiek by tu malo prísť z toho Bruselu či z tej Únie, ako to tam rozdeliť. Nie je to také jednoduché. Aj tam som mal tú česť byť, lebo sme tam boli vo Výbore regiónov. Nerobme si ilúzie, že to tam ide nejako na voľno. Tam je iný počet úradníkov. Tam ich bolo vtedy cez 50 000. Dneska ich možno je 60 000 - 70 000. A oni na to prídu. A oni majú aj počty na to, majú aj rozpočty. Čiže oni prídu a skontrolujú každú korunu. Tam páni, ktorí už mali s tým skúsenosť, skontrolujú aj značku vypínača, či je naozaj taká, ako má byť, a či stála 2 alebo 3 doláre alebo eurá.
Dosiaľ by sme vedeli, o čom hovoríme. A ak tu nevytvoríme priestor, mám obavu, že tá sedemročnica, na ktorú sa tak tešíme, a už maľujeme, kde čo by sme chceli, je to, z čoho môžeme byť potom sklamaní. A k tomu potrebujeme sudcov ako neviem čo a predovšetkým činných, aby robili čo najskôr, lebo bez toho budeme narážať na väčšie problémy.
Čiže z mojej strany je to asi toľko. Preto vás chcem poprosiť, aby ste naozaj to Námestovo zvažovali, lebo beriem tam ten Tvrdošín. Tak vás poprosím potom o to. A je tu návrh, neviem, či to mám procedurálne vybrať, ale je to v návrhu, na osobitné hlasovanie. Ale ak by bol problém, tak tú II. alternatívu navrhujem na osobitné hlasovanie. Tuto dám si poradiť kamarátom, ktorý je už taký starý harcovník na tie procedúry. Tak ja by som poprosil na osobitné hlasovanie ten bod 3. Je to alternatíva samostatne I. aj II., aby náhodou... (Reakcia z pléna.) Veď keď je alternatíva, je to logické. Ale aby som si to ujasnil, budeme hlasovať o I. alternatíve a potom aj o II. alternatíve. Áno? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem vám za pozornosť, prajem príjemný deň. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Tarčáka majú pán poslanec Lipšic, pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán kolega, ubezpečujem vás, že rušenie akejkoľvek inštitúcie vrátane súdu je politicky mimoriadne nepopulárne. To predsa viete aj vy. Čiže ak ide o politiku, tak chápem, keď sa zriaďujú nové inštitúcie, lebo tie majú svoj lobing, ich zrušovanie je politicky mimoriadne nepopulárne. To predsa viete. Ak by optimalizácia, ktorá vznikla a nebola ideálna, mala politický motív, tak neviem, aký by bol, prečo by bolo v záujme politickom nejaké regióny si nahnevať, tomu nerozumiem, najmä regióny, keď už hovoríme o politike, kde je KDH najsilnejšie, napr. na hornej Orave. Čiže to je argument, ktorý logicky sa nikam nedostáva.
Po ďalšie. Hovoríte, že potrebujeme veľa sudcov. Ale tu nerokujeme o zvýšení počtu sudcov, ale o zvýšení počtu súdnych budov, súdov, ktoré nerozhodujú veci, lebo tie rozhodujú ľudia, sudcovia.
A posledná poznámka. Áno, ide o ľudí. Ja som pani poslankyni Mazúrovej hovoril v prvom čítaní o jednom prípade v Námestove, ktorý má strašne dlhé trvanie, kde bol na jednej diskotéke usmrtený mladý človek. A ten prípad sa ťahal roky rokúce o. i. aj preto, že v Námestove pôsobila len jedna mladá trestná sudkyňa, ktorá s tým prípadom nevedela pohnúť. A povedal som aj, že náš nebohý kolega JUDr. Šándor musel tam vycestovať, aby jej pomohol procesne, čo s tým prípadom ďalej. Čiže keď hovoríme o ľuďoch, o tých pozostalých, no tak určite pre nich by bolo prijateľnejšie, aby ten prípad bol rozhodnutý, aby mali kľud v srdci, v duši, a nie to, či ten súd bol v Námestove alebo v Dolnom Kubíne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som pánovi kolegovi Tarčákovi len veľmi stručne chcel povedať to, čo som vycítil z toho, ako vystúpil. Áno, všetkým nám ide o občanov, špeciálne o občanov, ktorí sú z príslušného mesta, okresu, kraja, kde som a kde možno aj v budúcnosti chcem vyvíjať nejakú politickú aktivitu. Ale nás by malo zaujímať to blaho občana v tomto prípade v tom, či sa súdne konanie zrýchli alebo nie, lebo toto je zásadná otázka. My sme niekoľkokrát hovorili, že ten náš pohľad a váš pohľad na zrýchlenie je iný. A o tomto to je téma. Toto nie je téma o lokálnych záujmoch. Žiaľ, tie lokálne záujmy sú tu.
A ešte snáď jedna poznámka. Robíme fetiš z cestovania na súdy. Prosím vás, naozaj takúto vážnu tému nemôžeme posudzovať len podľa tzv. dostupnosti súdov. Toto nie je len o dostupnosti súdov, toto je skôr naozaj o špecializácii, rýchlejšom rozhodovaní, na čo máme rozdielne názory. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Tarčák.
J. Tarčák, poslanec: Ale ja som jasne povedal, že nejde len o dostupnosť, ani mne nejde o to. No ale jedna z tých vecí, ktorá by mala v tom našom rozhodovaní byť, je aj dostupnosť, lebo ide o občana, lebo ten súd neexistuje sám pre seba. Veď aj ten súd či v krajšej alebo najkrajšej budove slúži nám všetkým. Má riešiť problémy, ktoré nevieme nejako ináč vyriešiť v medziľudských vzťahoch a skončia na súde. Veď načo ich máme? No máme ich na to.
A tu k pánovi kolegovi. No veď aj to je, ja som za, že treba posilniť, aby tam nebol jeden, lebo skutočne ak je jeden súd a potom sa to nemôže posunúť, treba posilniť tú kapacitu. Aj preto to hovorím, že v tej Únii, možno to tak niekedy my nemáme vžité, ale veď chodíte po svete viacerí, viete dobre, tam to právo má inú kvázi hodnotu. My sme si tak v tom bývalom režime zvykli trochu, že všetko je naše a nikoho nič nie je. No ale to je pasé. A kto rozhodne, ak ja mám iný názor, ako ho máte vy? No jedine v konečnom dôsledku to bude ten súd. Potom na tie rozhodnutia sú naviazané ďalšie veci. Veď ide od prípadu k prípadu, nie je to jednoduché. Aj to je alfou a omegou. Veď ja som povedal moju skúsenosť, ako som tú VÚC-ku zakladal. No bolo to na zelenej lúke. To aj tak še dá. Ale to tým sudcom nemôžeme ponúknuť, lebo tí páni sudcovia musia prísť s tým štósom papierov, ktoré potrebujú, musia vás niekde zaarchivovať, musia to niekde uložiť, musia konať. No tak potrebujú... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Teraz by mala vystúpiť pani poslankyňa Žitňanská. Ja sa chcem dohodnúť, teda aký bude váš názor, pani poslankyňa. Máte to viac ako na 5 minút? By sme to dokončili. (Reakcia z pléna.) Dobre, takže slovo má pani poslankyňa Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja som sa vyjadrila k návrhu obšírnejšie v prvom čítaní, nebudem opakovať to, čo som hovorila v rámci prvého čítania. A nebudem hovoriť ani podrobne k jednotlivým súdom, ktoré sa navrhujú znovu zriadiť, pretože o tom sme hovorili na ústavnoprávnom výbore. A myslím si, že to nie je ani rozhodujúce, pretože nemám pocit, že by tieto argumenty momentálne zásadným spôsobom zavážili, pretože, opakujem, tak ako som povedala v prvom čítaní, som presvedčená, že tento návrh zákona je návrhom politickým, a nie návrhom odborným, aj keď pán minister tvrdí niečo iné.
Opakovane by som chcela povedať, že mi chýba analýza, pretože ja som čítala Analýzu dôsledkov reformy organizačnej štruktúry súdov Slovenskej republiky, uskutočnenej k 1. januáru 2005, ktorá bola prerokovávaná vládou. Ale to nie je analýza uskutočnenej reformy, tá je naozaj len na malom priestore. Je to analýza toho, čo všetko treba urobiť na to, aby bolo možné zriadiť nové súdy. Čiže príprava zriadenia bola kvalitná, ale analýza, ktorá predchádzala tomuto rozhodnutiu, je veľmi, veľmi stručná a nemôžem ju označiť za analýzu. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, môžem pokračovať?
Po druhé by som chcela povedať, a zopakujem to a hovorila som o tom aj v prvom čítaní, že momentálne nerokujeme o návrhu, ktorý zásadným spôsobom zmení situáciu na súdoch, pokiaľ ide o problém s rýchlosťou konania, s reštančnými vecami, pretože, ako som na to poukázala aj v rámci prvého čítania, hovoríme o súdoch, ktoré riešia 5 % prípadov z celej Slovenskej republiky. To si treba povedať. Na súdy príde ročne cirka 1 mil. prípadov, súdy, o ktorých sa teraz rozprávame, ktoré sa idú znovu zriadiť v roku 2004, to je posledná dostupná štatistika týchto súdov, ale mali dokopy 40 % prípadov, čo je menej ako 5 % všetkých vecí.
Samozrejme, každý jeden prípad každého jedného občana na súde je rovnako dôležitý, a preto si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý vám chcem ponúknuť ako riešenie, ak to myslíte vážne s dostupnosťou súdov pre občanov, či už v Námestove, Tvrdošíne alebo v Stropkove, ako mi to povedal kolega Prokopovič. Tak ponúkam riešenie, ktoré bude lacnejšie, netreba zriaďovať žiadny nový súd, ale v prípadoch, ktoré sú citlivé, či už sú to veci týkajúce sa vlastníckeho práva, či už sú to veci týkajúce sa detí alebo pod. Veď umožnime, aby sa tieto veci pojednávali mimo sídla súdu kdekoľvek na Slovensku, kdekoľvek, kde toto je ten kľúčový problém, kdekoľvek, kde je problém dostupnosť, lebo v obchodnoprávnych veciach veľmi vážne spochybňujem, či toto je ten kľúčový problém.
Preto navrhujem pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov nasledujúcim spôsobom.
Po prvé. V čl. I sa vypúšťajú body 1 až 17. Doterajšie body 18 a 19 sa označujú ako body 1 a 2.
V čl. I bod 2 (19 pôvodný) znie: "Za § 18 sa vkladajú nové paragrafy 18a a 18b, ktoré vrátane nadpisu znejú:
"Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008 § 18a. Konanie vo veciach podľa § 9 až § 11 začaté do 31. decembra 2007 na miestne príslušnom súde podľa predpisov určených do 31. decembra 2007 dokončí tento súd."
"Spoločné ustanovenie § 18b. Predseda súdu v rozvrhu práce podľa osobitného predpisu môže určiť, že súdne pojednávanie jednotlivých vecí alebo jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, sa bude konať mimo sídla súdu v rámci obvodu sídla súdu v iných vhodných priestoroch. V tomto prípade predseda súdu v rozvrhu práce určí jednotlivé veci alebo druhy vecí spolu s obvodom."." A to spoločné ustanovenie je moja ponuka.
Dámy a páni, pokiaľ vám vážne ide len o dostupnosť v určitých lokalitách, a ja som ochotná uznať, že v určitých lokalitách má význam baviť sa aj na túto tému, tak potom podporte tento návrh zákona. Týka sa to celého Slovenska. Podľa potrieb danej lokality predseda súdu rozhodne, či sa to týka vecí týkajúcich sa výživného alebo vecí vysporiadania majetkovoprávnych. Nedoprajme tento komfort len tým, ktorí si to vylobovali, ale doprajme to celému Slovensku. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej má pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Bobrík.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Žitňanská, naozaj tu, aj kolega Tarčák predtým o tom hovoril, nejde len o dostupnosť toho súdu, tu ide naozaj aj o to, čo tu aj odznelo predtým. To je rozpor medzi územným členením tohto štátu a administratívnym členením tohto štátu. Nezodpovedá to tomu, ľudia to nechápu. Nevedia to pochopiť. A toto je priblíženie toho, aby ľudia pochopili, že keď sú raz v okrese, že v tom okrese vybavia tie veci a že je to potrebné pre nich a že nemusia chodiť niekde úplne inde. Zjednoťme už konečne územné členenie tohto štátu s administratívnym členením tohto štátu. A toto je jeden krok, ktorý zase je spravený. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na faktickú poznámku? Máte slovo. Zapnite pani poslankyňu. A zmažte pána poslanca Lipšica. On už nie je prítomný.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Len veľmi krátko. Viete, že týmto návrhom sa, samozrejme, nezlaďuje územnosprávne členenie a súdy. Viete, že tuto máme menší počet súdov, než je počet okresov. A nikdy tuto nejaký súlad nebude existovať. A neexistuje nikde na svete, pretože súdy nie sú štátna správa, súdy sú nezávislé inštitúcie. Naopak, sú vážne štúdie, ktoré tvrdia, že nie je dobré, keď obvody súdov sú totožné s obvodmi územnosprávneho členenia, resp. so štátnou správou kvôli personálnym väzbám a zabezpečeniu nezávislosti justície. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci.
Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať, pán minister ako navrhovateľ, či chcete zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani predsedajúca, ja sa skutočne stručne vyjadrím vzhľadom na to, že som to sľúbil aj vo vzťahu k pánom dvom poslancom, ktorí tu ostali, aj vo vzťahu k odchádzajúcemu pánu poslancovi.
Pre mňa je nepredstaviteľné, aby človek, ktorý nekoná v súlade so zákonom, získal justičnú skúšku, ma vyzýval na to, ako ja mám konať, hoci ja konám vždy v súlade so zákonom. Tak to je trápne. Pokiaľ tento človek nevráti justičnú skúšku, musí si byť vedomý toho, že s ním odborná debata nemôže byť.
Pokiaľ ide o pani poslankyňu Žitňanskú, na to zareagujem v tom smere, že, pani kolegyňa, veď váš pán bývalý premiér Dzurinda pre Hospodárske noviny v júli, neviem, či to bolo na preklopení s mesiacom august 2006, konštatoval, môžete si zobrať tieto noviny, keď ich nemáte, ja ich donesiem, lebo ich mám určite založené niekde, že v justícii sa za posledné štyri roky nerobila žiadna reforma. Čiže aj to, že boli zrušené tie súdy, pán Dzurinda nepovažuje za reformu. Škoda, že tu pán Dzurinda nie je, lebo môžeme, ja, vy, Dzurinda, možnože aj pán Lipšic, keby tam prišiel, zorganizovať spoločné stretnutie. No a spýtame sa ho, ako to myslel. Takže ja už nemám ani síl opakovať to, čo už dávno bolo povedané. Veď keď tie súdy sa rušili, neviedla sa žiadna diskusia. Tu bola politická diktatúra o tom, že to a to sa zruší. Nerešpektovala sa Sudcovská rada, nerešpektovala sa Súdna rada, nerešpektovali sa profesijné organizácie, nerešpektoval sa Najvyšší súd, nerešpektovala sa Generálna prokuratúra, nerešpektovali sa názory právnických fakúlt. A teraz tu niekto ide rozprávať o analýzach a o tom, že je to politické rozhodnutie. Veď sa postavte medzi týchto ľudí do Námestova, veď tam bolo 19 000 podpisov, petícia proti zrušeniu súdu. Veď choďte tam, však vás tí ľudia ukameňujú z toho titulu, že on z Lesnej má ísť dva dni, lebo on si musí nocľah zabezpečiť v Kubíne, aby vybavil a odpojednal vec. Tak my sme tu na čo? A pre koho sme tu? Sme tu iba pre bohatých? Však tí bohatí aj tri dni môžu byť na súde jeden deň, ale tí chudáci, ktorí nemajú ani zamestnanie, nemajú existenčné prostriedky na dostupnosť k súdu, tí nemôžu tam chodiť jednoducho. A to je o tom. K tomu nás zaväzuje aj Haagsky program Európskej únie priblížiť dostupnosť občana k súdu. Tu nedávajte špekulatívne argumenty a jednoducho neuvádzate tu argumenty. Nechcem sa zase vracať k tomu človeku, ktorý nemá justičnú skúšku. A práve na tom kolabujú všetky jeho vyjadrenia, pretože nikdy nebol na súde a to je toto, že nebol na súde, tak nevie, ako to chodí. To je problém, lebo to sa nedá naučiť z amerických kníh. Preto, keď vráti tú skúšku a dostane sa na súd, tak bude úplne iné návrhy dávať, verte mi.
A k tej otázke, pani poslankyňa, prechodnosti súdnych pojednávaní. Myslím tým teda dočasnosť, určité budovy, lokálne, kde ste dávali tento pozmeňujúci návrh. Myslím na to, že predseda súdu určí to, že určitá agenda bude v Námestove, predseda súdu bude z Kubína, dajme tomu. Asi takýto návrh smeroval? (Odpoveď z pléna.) Na pojednávania, na to myslím. No veď tak rozumieme sa, o čom bol váš návrh. Ono ten návrh je určitým spôsobom racionálny. Ale na druhej strane, pani kolegyňa, ten návrh by enormne zvýšil nákladovosť súdneho konania. A dostali by sme sa kde? No tí sudcovia by museli tam chodiť, ale to by bola strata času pre tých sudcov. Čiže keď on tam bude chodiť jeden deň, dva dni, on za ten čas môže urobiť viacero vecí, odpojednať viacero vecí. A čo my chceme? Aby sa zrýchlilo konanie, aby sa skrátila dĺžka súdneho konania. Tak v tomto to je iracionálne, pretože keď niekde stabilný súd je, je domicilovaný. Tam sú tí sudcovia. Tí sa môžu koncentrovať na prácu a nemajú časové straty. Takže s tým nemôžem súhlasiť. To by muselo ísť o veci ad hoc, že je nejaká veľká kauza, vražda. Ale to zase tieto súdy nerobia, lebo to robia súdy v sídle krajského súdu. A ani jeden z tých nie je v sídle krajského súdu. Takže aj tá pripomienka pána Lipšica ohľadne väzieb a vrážd a ťažkých vecí je zase úplne neaktuálna, pretože nebol na súde, nevie, čo to je, že o vraždách rozhodujú súdy v sídle okresného súdu. Takže jednoducho súd v určitom mieste, pokiaľ sú materiálne podmienky vytvorené, a my ich vytvoríme, s dostatočným počtom sudcov, je tá najlepšia garancia na rýchlosť súdneho konania. V čom bola chyba a čo vám Dzurinda vytýkal, pán bývalý premiér, že ste nerobili žiadnu reformu? No to je to, že na tie súdy, ktoré ste zrušili, namiesto toho, aby ste navýšili počet sudcov, tak vy ste ich zlikvidovali. Vy ste tam poddimenzovali počet sudcov. Keď aj tam sa uvoľnilo nejaké miesto, nevypísali ste, myslím tým vás konkrétne, nové miesto. Čiže sa znížil počet sudcov. No a potom sa nabaľovali veci. A potom títo sudcovia boli atakovaní, že súd kolabuje, lebo sa nekončia veci. A robili ste ako ministerstvo bývalé všetky likvidačné ataky voči týmto súdom a sudcom, aby neboli funkční. No tak ďakujem pekne. Veď aj ja keď nedám potravu môjmu dieťaťu, tak tri dni vydrží, ale na štvrtý deň skolabuje buď od smädu, alebo od hladu.
Pán poslanec Miššík, aj na vás teraz zareagujem jednou vetou, lebo vaša poznámka bola aktuálna. Predpokladáme v týchto analýzach pre tie novozriadené súdy minimálne šesť sudcov, práve o tom som teraz rozprával, a viac. Ja vám to teraz nemôžem povedať presne, lebo nechcem hovoriť o tom, čo nemôžem exaktne povedať. Predpokladáme tak to, aby sme sa nedostali do pozície tej, o ktorej som pred chvíľou hovoril.
A ešte jedna vec, skutočne, lebo toto viackrát odznelo. Ministerstvo spravodlivosti tento krok považuje za jeden z krokov k zrýchleniu súdneho konania. Vy viete dobre, že som zaviedol elektronický systém kontroly sudcov. Vy viete dobre, že som vyzval predsedov súdov všetkých súdov okresných a krajských, aby kontrolovali mesačne počet skončených vecí, lebo skončila doba, a to sme konštatovali aj s ministerkou Francúzska pani Rachida Dati v prítomnosti pána prezidenta Sarkozyho, že sa skončila doba a diskusie o tom, aká je nezávislosť sudcov, inštitucionálne, vecne, materiálne všetko je v poriadku. Nikto do ich rozhodovacieho procesu nezasahuje. Ale diskusia bude prebiehať o tom, kto koľko vecí končí, ako rýchlo ich končí, prečo nekoná v určitých veciach. Čiže bude to diskusia o individuálnej zodpovednosti sudcu za počet skončených vecí. A môžete mať istotu, že na každej porade predsedov súdov toto je kardinálny bod programu. A predsedovia súdov mi to referujú. A môžem vás ubezpečiť, že na poslednej porade predsedov súdov zaznelo, a s radosťou to konštatujem, že sa rozhodli za posledné obdobie od poslednej porady veci v počte 4 000, ktoré sú staršie ako rok, pričom mnohé sú staršie ako päť-šesť rokov. Presne v tých intenciách, ako som povedal, že sudcovia v senátoch budú dávať na termín pojednávania veci staršie ako päť rokov, to nie je zásah do sudcovskej nezávislosti. Ja som tiež sudca a tu máme pozitívne výsledky. Preto hovorím, že toto je len jeden z krokov. Takže ja si uvedomujem aj to, že máme lenivcov v talári, ale s tými skončíme raz-dva. Preto som sa zasadil za to, aby boli štrnáste platy, zasadzujem sa za materiálne podmienky, zasadzujem sa za to, aby sudcovia mali pojednávacie miestnosti, ale nikdy sa nezasadím za sudcu takého, ktorý má skončených desať vecí, pričom iný sudca má 35 vecí skončených. Jasné je, a to mne ako sudcovi určite, že každá vec je iná. Niekedy sudca, ktorý skončí päť vecí, tak mal de facto vyššiu výkonnosť ako ten, čo mal 25 vecí. Ale to už je na predsedovi súdu, že ten predseda súdu musí mať prehľad na súde, ktorá vec je aká. A musí pripomenúť sudcovi, že, počúvaj, ty máš iba pokuty dopravného podniku, 20 vecí skončených. No tak to nie sú ťažké veci, lebo to sú plaťáky. On číslo smerné naplnil, 25, no tak možnože je dobre. Ale aké veci naplnil? Takže to je o tom aj, ako inštitucionálne statusovo posilniť postavenie predsedov súdov, autoritu predsedov súdov, že keď sa predseda súdu prejde po budove, všetci sudcovia vedia, že to nie je preto, aby zasahoval do ich nezávislosti, ale preto, aby sa zaujímal o ich prácu.
A ja už len na margo. Viete, keď som zvolal prvú poradu predsedov súdov okresných a krajských, tak mi povedali predsedovia súdov, že to je prvá porada po ôsmich rokoch, keď sa ministerstvo začína zaoberať vecami staršími ako rok. No čo vám na to ďalej povedať? Aké potom boli priority. Koho, čoho to boli priority? Boli to mediálne hry, tlačové konferencie, disciplinárne návrhy?
A ešte k tomu, aby nevyznelo to, že som sa vyhol určitej atakácie zo strany pána poslanca Lipšica. Pokiaľ ide o predsedu Najvyššieho súdu Karabína, disciplinárny návrh som bol povinný dať, pretože obrátili sa na mňa dve pracovníčky, ktoré upozorňovali pána Karabína na to, že mu mizne majetok. Na základe toho on ich vyhodil, tieto pracovníčky sa sťažovali u mňa. Dokonca jedna z nich predložila aj právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý konštatoval, že Karabín porušil zákon. Teda nekonal v súlade so zákonom vo vzťahu k jednej z nich. Druhá vec ešte nie je skončená. Tak som bol povinný podať disciplinárny návrh, pretože u mňa je nepredstaviteľné, že by predseda súdu porušoval zákon. To bola moja povinnosť. Ako chceme robiť v justícii, keď predseda Najvyššieho súdu nekonal v súlade so zákonom? A to je to, o čom som rozprával pred chvíľou. Ako my chceme donútiť sudcov, prokurátorov, policajtov, aby plnili svoje povinnosti, aby konali v súlade so zákonom, keď na Ústavnom súde je sudca, ktorý okradol štát na ukrátení daní o 300 000 korún? Komu my chceme vysvetľovať o čom, o morálke, o povinnosti? Tak je jednoducho aj mojou povinnosťou ako ministra, aby som urobil všetko preto, aby tí chudáčikovia občania nečakali viac ako päť, šesť a sedem, desať, jedenásť rokov na skončenie vecí, pretože oni zaplatili súdny poplatok. Oni úverujú štát a štát päť, šesť rokov nekoná. Veď vy ste tu nechali 22 000 vecí starších ako päť rokov. Veď vy ste šikanovali týchto občanov, lebo ste nerobili kroky na to, aby občan sa dovolal rozhodnutia súdu v primeranej lehote, na ktoré má právo. A ešte teraz tu určitými vstupmi sa snažíte brzdiť to, čo sa aj potvrdilo v Európskej únii, že je to nesprávne z vašej strany. Veď Rada Európy vám dala jasnú odpoveď, že to, čo ste urobili, nepovažujú za dostatočné kroky z hľadiska reformy a krátenia prieťahov v súdnom konaní. Dokonca vám hrozila predbežná rezolúcia, ktorú sme len teraz odvrátili. Ale tá stále hrozí. A tam sa konštatovalo, že toto, čo ste urobili, bolo nekonkrétne a nedostačujúce. Len práve tým, že sme ich ubezpečovali, že navýšime aj počet sudcov okrem iných krokov, tak tým sme odvrátili túto predbežnú rezolúciu. No tak keď ste mali iné smerovanie, v poriadku, iné hodnoty, v poriadku. Keď táto koncepcia, ktorú predkladám, sa ukáže ako nesprávna, budiž, tak budete mať právo, myslím si, opodstatnene to vytýkať. Ale veď nenechávate ani priestor na to, či to bude alebo nebude dobré, správne a či to prinesie nejaké výsledky. Pretože vaša koncepcia ich nepriniesla, no tak musíme s niečím iným prísť, pretože potom sme tu zbytočne prišli. Potom môžeme nechať ten stav taký, aký je, a nám budú zase narastať veci, už nie do 22 000 alebo do 30 000, do 40 000. Tak ďakujem pekne za takúto predstavu riadenia justície. Ja som tu neprišiel na to, aby som sedel a nechal to tak, ako to ide, nech to ide plynutím času. Čiže my sme už aj navýšili počet sudcov o 30 miest. Čiže tu sa robia konkrétne veci. Takže nie je to len táto otázka rekonštrukcie zrušených súdov.
Pokiaľ ide o ten detenčný ústav, tak zase sa musím k tomu vrátiť len tak, že detenčný ústav mal existovať 1. 1. 2006, keď vstúpili do účinnosti trestné zákony. Kto bol za to zodpovedný? Minister spravodlivosti. Ten nebol zriadený. Čiže už od 1. 1. 2006, teda za ministrovania Lipšica, sa porušoval zákon. Neurobilo sa všetko predtým dopredu, aby bola na to dodržaná litera zákona. Mne to ide niekto teraz vyčítať. Takže to už je skutočne posledná poznámka.
Bola tu hovorená ešte aj otázka M. E. S. A. 10, viete, tie staré výstupy sedemročné. Ale môžeme urobiť aj vedeckú konferenciu za účasti M. E. S. A. 10, aj za účasti pána Lipšica, ktorý to navrhoval. Ja som ochotný o tom rokovať, ale skutočne na striktnej, exaktnej, vedeckej báze, nie pre potreby mediálnych, tlačových hier, nie pre to, lebo toto nerieši situáciu. Hej, to je len populizmus. A v tom, musím uznať, pán Lipšic je excelentný majster bez konkurencie. Ale to ma nezaujíma, pretože ja nie som politik. Ja som tu prišiel urobiť to, aby som pohol s tými vecami a aby občania cítili zmenu. Ja nezbieram politické body. Mňa ankety nezaujímajú. A preto urobím všetko v tomto smere, aby sme to pohli po štyroch rokoch, už teraz nie po štyroch rokoch, ale po dva a pol roku. Potom si môžeme, pani poslankyňa, sadnúť a predebatujeme veci, kto mal pravdu aj pred televíznymi obrazovkami. Nemám s tým problém. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Áno, je len veľmi krátko, lebo naozaj bolo tu povedané dosť. Ja si myslím, že je to zákon, ktorý rozdeľuje aj koalíciu, aj opozíciu. Opozícia, samozrejme, trvá na tom, že tá reforma, ktorá bola spravená, je dobrá a prináša úspechy. Ja si myslím, ako to pán minister tu uviedol, asi to tak celkom nie je. A vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť v oblasti justície všetky veci súvisiace s tým vrátane dostupnosti súdu, vrátane odstránenia prieťahov súdnych konaní. A toto vidím ako jednu vec, ktorá by mala pomôcť riešiť záležitosti týkajúce sa justície. Takže v každom prípade návrh podporíme.
A ešte by som ja chcela odporučiť, v bode IV spoločnej správy je odporúčanie gestorského výboru, ako treba hlasovať, ale keďže niektoré veci navzájom spolu súvisia, dovolím si predložiť návrh, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 5 a 9, týka sa to Okresného súdu Partizánske, a spoločne o bodoch 2./1, 2./2, 7 a 10, týka sa to zriadenia Okresného súdu v Tvrdošíne, pretože tie veci navzájom súvisia, takže dávam takýto návrh. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A zároveň prerušujem aj rokovanie 14. schôdze Národnej rady do utorka budúceho týždňa, začneme o 9.00 hodine.
Prajem všetkým šťastnú cestu domov, príjemný zvyšok dňa, príjemný víkend. Dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 13.26 hodine.)